Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoEk/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202336
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8512202336.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C.
D., vednej súdnym exekútorom E. F. E., G. H. I., so sídlom J. XX, XXX XX I., v konaní o vymoženie sumy

1.833,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 6Er/98/2012-33 zo dňa 18.06.2024 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:
„I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi E. F. E., G. H. I., so sídlom J. XX, XXX XX I., trovy exekúcie
vo výške 39,83 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 9a; 39 ods. 4, § 57 ods. 1; § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6;
§ 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok).

3. Konštatoval, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice súdneho exekútora

dňa 19.3.2012 sa začalo exekučné konanie proti povinnému. Súdny exekútor následne súdu dňa
2.5.2012 doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil dňa 12.2.2014 súdnemu exekútorovi poverenie pod č. XXXX
XXXXXX na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.833,03 eur spolu s príslušenstvom, a to
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn SR 11193/10 zo dňa 20.6.2011 a návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie.

5. Dňa 4.2.2016 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré mu bolo oprávneným doručené dňa 21.1.2016 a
žiadal, aby súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal dôvod na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený
v doplnení návrhu uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným súod počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, ktorý bol vydaný ako
dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti,
s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti

použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa zákona č. 244/2002 Z. z.. Dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 exekučného poriadku súd od počiatku výkonu
exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

Oprávnený preto navrhuje, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

6. V priebehu konania bol súdny exekútor E. K. L. rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej
republiky č. XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 3.10.2023, právoplatným dňa 20.10.2023, odvolaný z funkcie
súdneho exekútora ku dňu 31.10.2023 a jeho nástupcom sa stal E. F. E., so sídlom exekútorského úradu
J. XX, XXX XX I..

7. Zákonom č. 438/2015 Z. z., došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii EP, ktorá sa týkala
vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy
je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj

indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f EP, ktoré vyžaduje,
aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona
č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.01.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege
odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie

exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP,
a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP).

8. Súd má po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na
vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 EP v spojení s ustanovením § 243f ods.1 EP

v lehote do 22.01.2016, ale až 4.2.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Súd v súvislosti s doručením
doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR č. k.: III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a uznesenie č. k.: III. ÚS
564/2016-11 z 13.09.2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu

exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa §243f doplniť priamo
exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho
pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor.
Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.:1CoE/40/2020-47 z

28.05.2020.

9. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona
č. 438/2015 Z. z. (t. j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom
nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP).

10. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 243f ods. 5 EP, tunajší súd exekúciu zastavil.

11. Aj v prípade nezmeškania lehoty, oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti, nepreukázal, že by sa súd zaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu.
Konajúci súd vydal rozsudok výlučne na základe predloženej zmenky. Je preto potrebné konštatovať, že
vkonaní,vktorombolvydanýexekučnýtitulnebolpreskúmanýprípadnýspotrebiteľskýcharakterzmluvy
medzi účastníkmi, a teda neboli ani skúmané zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti
či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že ustanovenie

§ 39 ods. 4 exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom
hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu
podnikateľa. Predmetné ustanovenie sa preto podľa jeho názoru na danú exekúciu nemôže aplikovať,
keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísaniazmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že z predloženej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že povinný je

v nej označený nielen svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi, teda ako fyzická
osoba nepodnikateľ, ale aj ako fyzická osoba podnikateľ, teda obchodným menom, miestom podnikania
a IČO-m. Súčasťou zmluvy o úvere je aj prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon
podnikania. Z takto uzavretej zmluvy o úvere však podľa názoru súdu nie je jednoznačne zrejmé, že by
povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti.

Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že
ide o úver na výkon podnikania, exekučný súd túto skutočnosť nepovažuje za relevantnú pre určenie,
že sa nejedná o spotrebiteľskú úver, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ,
pričom v súlade s § 54 ods. 2 OZ pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý na
výkon podnikania povinného zaťažuje oprávneného. Vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej

veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má rovnaký dopad
ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. S poukazom na vyššie uvedené súd oprávneným
predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným považuje za
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí spĺňať požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a ktoré obsahujú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú podľa

názoru súdu splnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

12. Súd o náhrade trov účastníkov exekučného konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Oprávnený
procesne zavinil zastavenie konania, preto by mal povinnému zaplatiť náhradu trov konania. Povinný
si však žiadne trovy konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v tomto konaní nejaké

preukázateľnéúčelnevynaloženévýdavkyakotrovykonaniavznikli,pretomusúdichnáhradunepriznal.

13. O trovách súdneho exekútora rozhodol súd prvej inštancie podľa § 196; § 200 ods. 1; § 203 ods. 1
Exekučného poriadku a v zmysle § 14 ods. 1 a § 30 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, pričom konštatoval, dňa 26.6.2024 doručil súdny exekútor po predchádzajúcej

výzve súdu podanie, ktorým si v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky uplatnil odmenu v minimálnej výške 33,19
eur + DPH, pričom na ich náhradu zaviazal oprávneného.

14. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),
f), h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

15. Oprávnený v odvolaní uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom
hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a
vystavení zmenky vyhlásil, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Predmetná
skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už
v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu.
Ustanovenie § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa definuje spotrebiteľa ako fyzickú
osobu. Práve predmetný zákon vylučuje možnosť zabezpečenia spotrebiteľských vzťahov zmenkou (§
5a ods. 1 písm. b). Vzhľadom k uvedenému oprávnený má za to, že sa predmetné ustanovenia na dané

exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.
Oprávnený už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na
základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie
ktorého zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli súčasťou exekučného

spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie.
Oprávnený má za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s §
39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne
odmieta. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že dňa 11.01.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere
č. 705900029, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve

o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité
na tento účel. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí
úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania. Povinný totosvoje vyhlásenie potvrdil svojím osobitným podpisom v Zmluve o úvere. Skutočnosť, na čo konkrétne
bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už
nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť

voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu
platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil
finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. Taktiež Zákon o spotrebiteľských
úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo
povolanie,musíbyťpodnikateľomalebozamestnaný.Pretopreprávnukvalifikáciupovahyposkytnutého

úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských
úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný,
avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V prípade postavenia
oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval.
Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho
súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť

dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže
sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. V zmysle uvedeného oprávnený zastáva
názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiadal o úhradu trov
konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

17. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie.

19. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného a zo spisového materiálu zistil, že dňa 19.03.2012
bola pred súdnym exekútorom E. K. L. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie, v ktorej oprávnený opísal skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným. Následne
bola súdu prvej inštancie dňa 02.05.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 12.02.2014 poveril súdneho exekútora v zmysle §
45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaného pod

sp. zn. SR 11193/10 zo dňa 20.06.2011. Rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej povinným
na rad oprávneného.

20. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku zastavil.

21. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným. Skutočnosti

podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

22. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.23. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

24. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

25. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

26. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

27. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57

ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy
povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka -
spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového
k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká

primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

28. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný

urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu,
ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

29. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39

ods. 4 tridsaťdňovú lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a
uplynula22.01.2016.Lehotanadoplnenienávrhustanovenápreoprávnenéhotýmtozákonomjelehotou
procesnou, preto stačí, ak bolo doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty.

30. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o tom,

že oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto
oprávnenému vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, avšak len v prípade, ak uvedené skutočnosti a dôkazy už
neboli súčasťou exekučného spisu.

31. Odvolací súd mal z predloženého exekučného spisu preukázané, že oprávnený si povinnosť
vyplývajúcu z vyššie uvedeného ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil už v návrhu na vykonanie
exekúcie, kde opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a tiež priložil
nielen exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zabezpečovala zmenka, na základe ktorej
bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok. Súčasťou návrhu boli aj Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru upravujúce v čl. 14 Dohodu o vyplnení zmeniek, na základe ktorej došlo k vyplneniu
blankozmenky.Rozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuoprávnenéhospovinnýmvrátane
dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli od začiatku súčasťou exekučného spisu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie o nesplnení si

povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v zákonom stanovenej 30-dňovej
lehote za nesprávny, v dôsledku čoho je nesprávne aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust.
§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

33. Preto z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1

písm. a) a b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
v ktorom bude okresný súd postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúma, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s tým, že ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní.34. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).