Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120337447
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120337447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, sídlo: Karloveská 2, 841 04 Bratislava - mestská časť
Karlova Ves, IČO: 36 022 047, proti žalovanému: Obec Kaluža, sídlo: A. X, XXX XX A., IČO:00 325
295, zastúpený advokátskou kanceláriou: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., sídlo: Thurzova 7, 040
01 Košice- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 25.798,24 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 25Cb/10/2021 – 217 zo dňa 15.
novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 25Cb/10/2021 – 217 zo dňa 15. novembra
2021.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo svojom výroku I zamietol žalobu a vo výroku II priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému po jej zmene domáhal zaplatenia 25.798,24 eur istiny.
Akopríslušenstvosižalobcauplatnil:úrokzomeškania8,00%ročnezosumy15.361,20Eurod9.8.2017
do zaplatenia; úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 5.120,40 Eur od 9.8.2017 do zaplatenia; úrok
z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.380,16 Eur od 4.4.2018 do 12.08.2020; úrok z omeškania 8,00
% ročne zo sumy 5.186,96 Eur od 4.4.2018 do 12.08.2020; úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy
3.186,96 Eur od 13.08.2020 do 09.09.2020; úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.414,66 Eur od
4.5.2019 do 20.5.2020; úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 5316,64 Eur od 4.5.2019 do zaplatenia

a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 280,00 Eur.

2.1. Svoju žalobu odôvodnil svojim právom prenajímateľa na zaplatenie nájomného podľa Nájomnej
zmluvy č. D1/15/49330/10/42 a Nájomnej zmluvy č. D1/13/49330/10/42, ktoré so žalovaným ako
nájomcom uzavrel dňa 19.7.2017. Uplatnený nárok predstavoval právo na zaplatenie ročného
nájomného a úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu nájomného, ktoré žalovanému vyúčtoval týmito
faktúrami: faktúra č. 425170189 zo dňa 25.07.2017, splatná dňa 08.08.2017 na sumu 15.361,20 Eur

(uplatnená v celom rozsahu vrátane úroku z omeškania); faktúra č. 425170190 zo dňa 25.07.2017,
splatná dňa 08.08.2017 na sumu 5.120,40 Eur (uplatnená v celom rozsahu vrátane úroku z omeškania);
faktúra č. 425180071 zo dňa 19.03.2018, splatná dňa 03.04.2018 na sumu 1.380,16 Eur (uplatnený
len úrok z omeškania za oneskorenú úhradu); faktúra č. 425180072 zo dňa 19.03.2018, splatná dňa03.04.2018 na sumu 5.186,96 Eur (uplatnený úrok z omeškania za oneskorenú úhradu); faktúru č.
425190105 zo dňa 04.04.2019, splatná dňa 03.05.2019 na sumu 1.414,66 Eur (uplatnený len úrok
z omeškania) a faktúra č. 425190106 zo dňa 04.04.2019, splatná dňa 03.05.2019 na sumu 5.316,64

Eur (uplatnená v celom rozsahu vrátane úroku z omeškania).

2.2.Vsúvislostisuplatnenímsvojichnárokovžalobcapoukázalnaskutočnosť,žeObecnézastupiteľstvo
žalovaného na svojom zasadaní dňa 20.2.2020 schválilo Uznesenie č. 7/2020, ktorým uznalo voči
žalobcovisvojzáväzokvovýške34.242,82eur.Ďalejdodal,žemudňa1.7.2020bolozostranyprávneho

zástupcu žalovaného doručené uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktorým žalovaný
uznal svoj dlh ku dňu 30.06.2020 avšak iba vo výške 11.883,76 Eur (na základe faktúry č. 425180071,
faktúry č. 425180072 a faktúry č. 425190106), ktorý sa zaväzuje uhradiť žalobcovi v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 1.500 Eur vždy najneskôr do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci a to až do 20.02.2021. K neskoršej námietke premlčania, ktorú žalovaný v konaní vzniesol sa
žalobca vyjadril tak, že uplatnené nájomné (ani úroky z omeškania) nie je premlčané a to s ohľadom

na skutočnosť, že nájomné malo byť podľa uzavretých zmlúv zaplatené na základe faktúr podľa ich
splatnosti a k uplynutiu 3 ročnej premlčacej lehoty od splatnosti faktúr nedošlo. Ohľadom premlčania
úrokov z omeškania žalobca uviedol, že tento nárok sa premlčuje samostatne, t.j. nie v závislosti od
hlavného záväzku.

2.3. V súvislosti s ďalšou obranou žalovaného (nájomné zmluvy sú neplatné z dôvodu neudelenia
súhlasu obecného zastupiteľstva na ich uzavretie) sa žalobca vyjadril tak, že zo Zásad hospodárenia a
nakladania s majetkom obce Kaluža zo dňa 17.12.1992 je zrejmé, že prevýšenie nad hodnotu 200.000,-
Sk (6.638,78 Eur) sa týka výlučne hnuteľného majetku, vrátane prevodov majetku medzi subjektami
obce a vôbec sa netýka nájmu nehnuteľností. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce

upravujú právne vzťahy, týkajúce sa len výlučne majetku obce, absolútne neupravujú nájom cudzej
nehnuteľnosti obcou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že starosta obce ako štatutárny orgán obce má
právo uzatvoriť nájomnú zmluvu s predmetom prenájmu cudzej nehnuteľnosti v zmysle Občianskeho
zákonníka č.40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Preto v zmysle ustanovení § 9 zákona č.
138/1991 zb. o majetku obcí a § 13 zákona č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení má za to, že na platnosť

uzatvorenia nájomných zmlúv, ktoré sú predmetom tohto sporu sa nevyžadovalo schválenie obecným
zastupiteľstvom a navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a to z dôvodov uvedených v tomto a nasledovných
odsekoch 3.1. až 3.3. Na svoju obranu: 1, vzniesol námietku premlčania, 2, namietal, že nedošlo

k platnému uzavretiu predmetných nájomných zmlúv, nakoľko neboli uzavreté s predchádzajúcim
súhlasom obecného zastupiteľstva, ktorý bol potrebný a 3, uviedol, že sa na úkor žalobcu ani
bezdôvodne neobohatil, pretože vôbec neužíval nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom nájmu podľa
neplatne uzavretých nájomných zmlúv.

3.1. Podľa čl. 5 ods. 5.3 nájomných zmlúv "Nájomca sa zaväzuje platiť ročné nájomné dohodnuté v
bode 5.1. tejto zmluvy jednorazové, a to najneskôr do 31.03. príslušného kalendárneho roka, za ktorý je
nájomné splatné na č.ú..... " kde následne podľa faktúry č. 425170189 zo dňa 25.07.2017, splatná dňa
08.08.2017 na sumu 15.361,20 Eur je zrejmé, že touto faktúrou fakturoval žalobca žalovanému nájom
za užívanie predmetu nájmu za roky 2014, 2015 a 2016. Vychádzajúc z citovaného ust. čl. 5 ods. 5.1.

nájomnej zmluvy: fakturované nájomné za rok 2014 sa stalo splatným dňom 31.03.2014, fakturované
nájomné za rok 2015 sa stalo splatným dňa 31.03.2015 a fakturované nájomné za rok 2016 sa stalo
splatným 31.03.2016. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžného nájomného
za roky 2014, 2015 a 2016 na súde predmetnou žalobou dňa 03.07.2020, po márnom uplynutí 3
ročnej premlčacej doby vzniesol žalovaný voči uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie nájmu za

roky 2014, 2015 a 2016, fakturované faktúrou č. 425170189 zo dňa 25.07.2017, na sumu 15.361,20
Eur, námietku premlčania. Rovnako vzniesol žalovaný námietku premlčania voči nároku uplatnenému
faktúrou č. 425170190 zo dňa 25.07.2017, splatná dňa 08.08.2017 na sumu 5.120,40 Eur, ktorou si
žalobca uplatnil nárok na zaplatenie nájmu za rok 2017, pretože vychádzajúc z citovaného ust. čl. 5 ods.
5.1. nájomnej zmluvy fakturované nájomné za rok 2017 sa stalo splatným dňom 31.03.2017 a keďže

žalobca uplatnil nárok na zaplatenie dlžného nájomného za rok 2017 na súde predmetnou žalobou
dňa 3.07.2020, uplatnil tento nárok po márnom uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Žalovaný poukázal
na skutočnosť, že ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto
právny následok nevzťahovať na záväzok vedľajší (akcesorický), v tomto prípade na úrok z omeškania.Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného vzniesol námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku
žalobou v časti istiny.

3.2. Pokiaľ sa týka uznesenia obce Kaluža č. 7/2020, zo dňa 20.02.2020, na ktoré poukázal žalobca v
žalobe, žalovaný uviedol, že to nie je podpísané štatutárnym orgánom obce - starostom obce. Poukázal
na § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého starosta môže pozastaviť
výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec
zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 10. Uviedol, že starosta obce Kaluža

nepodpísal predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva obce Kaluža č. 7/2020 z dôvodu, že toto je
pre obec zjavne nevýhodné, nakoľko identifikoval tú skutočnosť, že predmetný dlh obce je premlčaný
v časti istiny a príslušenstva uplatnenej v tomto súdnom konaní. Nakoľko predmetné uznesenie nebolo
následne potvrdené v lehote stanovenej v zmysle ust. § 13 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení trojpätinovou väčšinou poslancov, toto uznesenie stratilo platnosť, a teda nemožno na toto
uznesenie obecného zastupiteľstva prihliadať ani v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené považuje

žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a vzniesol v celom rozsahu voči nároku uplatnenom žalobou
žalobcu námietku premlčania.

3.3. Žalovaný ďalej uviedol, že navyše, predmetné nehnuteľnosti, ktorých nájom bol predmetom
sporných nájomných zmlúv, neboli zo strany obce Kaluža nikdy využívané. Poukázal na to, že podľa

nájomnej zmluvy č. D1/13/49330/10/42 mal žalobca prenechať žalovanému do dočasného užívania
predmet nájmu, a to parcely reg. "C" KN Č. 979/104 a 979/110, pre k. ú. A., a to na účely podľa bodu
2.4 čl. 2 tejto zmluvy. Predmetné nehnuteľnosti, parc. reg. "C" KN č. 979/104 a 979/110, pre k. ú. A.
nikdy od žalobcu neprevzal do užívania, tieto fakticky neužíval, neudržiaval ich a neprevádzkoval ihrisko
2008 - pre tenis, volejbal a minifutbal na základe rozhodnutia č. j. 6320/2008 /Rz zo dňa 30.10.2008.

Tieto plochy pozemkov parc. reg. "C" KN Č. 979/104 a 979/110, pre k. ú. A. neboli užívané zo strany
žalovaného, avšak boli užívané evidentne treťou osobou, nakoľko po celú dobu tvrdeného "nájmu" sa o
tieto niekto staral a udržiaval ich, nie však žalovaný. Ďalej podľa nájomnej zmluvy č. 01/15/49330/10/42
mal prenechať žalovanému do dočasného užívania predmet nájmu, a to parcelu reg. "C" KN B. XXX/XX
pre k. ú. A., a to na účely podľa bodu 2.4 čl. 2 tejto zmluvy. Žalovaný uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť,

parc. reg. "C" KN č. 979/96, pre k. ú. A. nikdy od žalobcu neprevzal do užívania, tieto fakticky neužíval
a neudržiaval ich. Žalovaný rovnako neužíval ani inžinierske siete, ktoré sa majú podľa predmetnej
zmluvy na tejto parcele nachádzať a neslúžia úžitku žalovaného. Táto plocha pozemkov parc. reg.
"C" KN č. 979/96, pre k. ú. A. nebola užívaná zo strany žalovaného, avšak bola užívaná evidentne
treťou osobou, nakoľko po celú dobu tvrdeného "nájmu" sa o túto niekto staral a udržiaval ju, nie však

žalovaný. Vzhľadom na uvedené vzniesol žalovaný námietku nedostatku pasívnej legitimácie na strane
žalovaného, nakoľko nie je subjektom, ktorý by sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu užívaním
predmetných parciel reg. "C" č. 979/104, 979/110 a 979/96 pre k. ú. A., pretože žalobca nikdy v súlade
s ust. § 663 Občianskeho zákonníka, ako ani v súlade s čl. 2 predmetných nájomných zmlúv, fakticky
neprenechal žalovanému predmety nájmu podľa nájomných zmlúv do užívania.

4. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v zásade zistením, že predmetné nájomné zmluvy
sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Ďalej konštatoval, že pokiaľ by žalovaný predmetné
nehnuteľnosti užíval, tak by mohlo dôjsť iba k bezdôvodnému obohateniu, pričom žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností.

V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania tiež dodal, že bezdôvodné obohatenie užívanie
nehnuteľností za obdobie 2014, 2015 a 2016 je premlčané a tiež je premlčaný aj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie do 2.7.2017, pretože žaloba bola podaná 3.7.2020, t.j. uplynula
by zákonná 3 ročná premlčacia lehota.

4.1. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí na obe nájomné zmluvy aplikoval § 11 ods. 4 písm.
a) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo schvaľuje najdôležitejšie úkony
týkajúce sa majetku obce, za použitia aj schválených Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom
obce Kaluža. Poukázal nato, že v zmysle § 11 ods. 2 týchto Zásad starosta obce schvaľuje zmluvné
prevody hnuteľného majetku v hodnote do 200.000,00 Sk (6.638,78 Eur) vrátane prevodov majetku v

takej hodnote medzi subjektmi obce, pričom podľa ods. 1 tohto § Zásad, zmluvné prevody hnuteľného
majetku nad hodnotou 200.000,00 Sk (6.638,78 Eur) vrátane prevodov majetku v takejto hodnote
medzi subjektmi obce schvaľuje vždy obecné zastupiteľstvo. K tomuto dodal, že z týchto ustanovení je
zrejmé, že sa obecné zastupiteľstvo žalovaného pri schvaľovaní týchto zásad rozhodlo, že nakladanies hnuteľným majetkom/majetkovoprávne úkony v hodnote do 6.638,78 Eur považuje “za bežné“ teda
také, o ktorých môže rozhodovať sám starosta ( nie je tu potrebné o nich predom informovať obecné
zastupiteľstvo a ono nemusí takýto úkon schváliť, odobriť prijatým uznesením) a nakladanie s hnuteľným

majetkom/majetkovoprávne úkony v hodnote prevyšujúcu túto sumu „nie sú bežné“, a musia prejsť
najprv schválením obecného zastupiteľstva. Z uvedeného uzavrel, že každý majetkovo-právny úkon
týkajúci sa hnuteľného majetku prevyšujúci hodnotu 6.638,78 Eur je takým, že ho možno v zmysle
schválených Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom žalovaného platných a účinných v čase
uzavretia predmetných nájomných zmlúv považovať za najdôležitejší úkon týkajúci sa majetku obce.

Súd prvej inštancie uviedol, že nájomné zmluvy sa jednoznačne týkajú majetku obce/žalovaného,
pretože nimi žalovaný berie na seba záväzok platiť nájomné zo svojho rozpočtu, zo svojho majetku, v
celkovej hodnote 73.819,00 Eur, resp. 19.370,00 Eur, ktoré hodnoty výrazne prevyšujú hranicu 6.638,78
Eur, stanovenú v Zásadách hospodárenia žalovaného pre schvaľovanie prevodov hnuteľných vecí len
starostom. Súd prvej inštancie na dokreslenie úvah, ktoré ho viedli pri hodnotení dôkazov uviedol, že
aj keby žalovaný nemal schválené a prijaté Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, tak

úkony, na základe ktorých sa zaviaže obec vyplatiť zo svojho majetku (verejných financií) viac ako
90.000,00 Eur (a to v roku 2010, kedy suma 90.000,00 Eur mala väčšiu hodnotu ako dnes) tak takéto
úkony nemožno považovať za bežný úkon týkajúci sa majetku obce ani vo väčších obciach, s väčším
rozpočtom, ako je/má žalovaný.

4.2. Podľa záverov súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný
schválil formou uznesenia sporné nájomné zmluvy. Samotná prípravná fáza, prípadne vedomosť členov
obecného zastupiteľstva žalovaného o existencii zmluvy, hodnote zmluvy, nutnosti uzavretia takejto
zmluvy, nemôže založiť právne účinky predpokladané vyššie citovanými zákonmi, keďže stále chýba
prejavvôleobceskonkrétnymzmluvnýmvzťahom,zmluvnýmivzťahmi,ktorébolistarostomžalovaného

podpísané dňa 19.7.2010. Za daného právneho stavu predmetné nájomné zmluvy, ktoré uzavrel za
žalovaného starosta dňa 19.7.2010, keďže sú v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4, písm. a) Zákona o
obecnom zriadení, sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nevyvolávajú žiadne právne účinky
a na takéto úkony sa neprihliada.

4.3. K uznaniu dlhu, ktoré žalobca na podporu svojho stanoviska predložil súd prvej inštancie poukázal
nato, že uznesenie č. 7/2020 stratilo podľa § 13 ods. 8 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
platnosť, pretože starosta obce ho nepodpísal a zastupiteľstvo obce predmetné uznesenie neskôr do
3 mesiacov opätovne trojpätinovou väčšinou neschválilo. K uznaniu dlhu starostom obce vo výške
11.883,76 Eur zo dňa 30.6.2020 súd prvej inštancie dodal, že toto nemôže mať právne účinky,

pretože nebolo o ňom rozhodnuté resp. nebolo schválené obecným zastupiteľstvom (obdobne ako
uzavretie nájomných zmlúv). K tomuto uznaniu dlhu ešte súd prvej inštancie dodal, že uznanie dlhu
je samostatným zabezpečovacím inštitútom, pričom predmetom uznania môže byť len dlh, ktorý
vznikol z platného záväzkového vzťahu a keďže v predmetnom konaní uzavrel, že nájomné zmluvy
č. D1/15/49330/10/42 zo dňa 19.7.2010 a č. D1/13/49330/10/42 zo dňa 19.7.2010 sú absolútne

neplatnými právnymi úkonmi, je zrejmé, že listinou zo dňa 30.6.2020, bol/mal byť uznaný neplatný
záväzok a preto toto uznanie dlhu nemôže byť aj z tohto dôvodu platné resp. k uznaniu dlhu vo výške
11.883,76 Eur listinou zo dňa 30.6.2020 nedošlo.

4.4.Onáhradetrovsúdnehokonania(výrokIIrozsudku)súdprvejinštancierozhodoltak,žežalovanému

voči žalobcovi priznal nárok na nahradenie jeho trov konania v rozsahu 100%. Toto rozhodnutie
odôvodnil zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a skutočnosťou (ďalej
CSP), že žalovaný mal vo veci plný úspech.

5. V zákonnej lehote podal žalobca proti vydanému rozsudku prvej inštancie odvolanie, ktorým navrhol

rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Svoje
odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. podľa žalobcu rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne dôvody odvolania
žalobcu sú uvedené v nasledovných odsekoch 5.1 a 5.2.

5.1.Zobsahuodvolaniajezrejmé,žežalobcanesúhlasilsostanoviskomžalovanéhoatiežajsozáverom
súdu prvej inštancie, že došlo k premlčaniu žalobcom uplatnených nárokov. K tomuto žalobca opätovne
poukázal na uznesenie Obecného zastupiteľstva žalovaného č. 7/2020 zo dňa 20.2.2020, v ktorom
došlo k uznaniu záväzku voči žalobcovi v sume 34.242,82 eur. Tiež poukázal na body 5.4.predmetnýchnájomných zmlúv, podľa ktorých „Nájomné je splatné na základe faktúry prenajímateľa“, pričom dodal,
že žalovaný s obsahom zmlúv súhlasil a teda nájomné malo byť splatné až podľa splatnosti predmetných
faktúr, preto nedošlo k premlčaniu záväzkov žalovaného. K premlčaniu úrokov z omeškania dodal, že

tieto sú samostatným nárokom a teda nezdieľajú osud hlavného záväzku, t.j. premlčujú sa samostatne.
Podľa žalobcu z uvedených dôvodov nedošlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky, a to ani ohľadom
istiny a ani ohľadom úrokov z omeškania.

5.2. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že predmetné nájomné zmluvy

sú absolútne neplatné. Konkrétne žalobca nesúhlasí so stanoviskom súdu prvej inštancie a ani so
stanoviskom žalovaného v tom zmysle, že na uzavretie týchto zmlúv bol potrebný predchádzajúci
súhlas obecného zastupiteľstva žalovaného. K tomuto žalobca uviedol, že žalovaný účelovo neuviedol
skutočnosť, že podľa jeho Zásad hospodárenia s majetkom obce potreba predchádzajúceho súhlasu
obecného zastupiteľstva pri prevýšení hodnoty 200.000,- Sk (6.638,78 eur) sa výlučne týka hnuteľného
majetku, vrátane prevodu majetku medzi subjektami obce a absolútne sa netýka nájmu nehnuteľností.

V tejto súvislosti žalobca citoval obsah príslušného ustanovenia § 11 ods. 1 Zásad hospodárenia
a nakladania s majetkom obce Kaluža zo dňa 17.12.1992 (Schvaľovanie orgánmi obce) a konštatoval,
že z týchto zásad hospodárenia vyplýva, že tieto zásady upravujú výlučne vzťahy týkajúce sa výlučne
len majetku obce, absolútne neupravujú nájom cudzej nehnuteľnosti obcou. Preto podľa žalobcu mal
starosta obce oprávnenie príslušné zmluvy uzavrieť a v tejto súvislosti citoval § 13 Zákona č. 360/1990

Zb.oobecnomzriadení,ktoréupravujúpostaveniestarostuobcea§9Zákonač.138/1991Zb.omajetku
obcí.

6. Žalovaný sa z nižšie uvedených dôvodov (odseky 6.1. až 6.5) k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že toto
odvolanie v plnom rozsahu považuje za nedôvodné a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a žalovanému voči žalobcovi priznal
právo na nahradenie trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6.1. Žalovaný poukázal na obsah podaného odvolania, kde je uvedené, že žalobca podáva odvolanie
proti výroku bod 50 a nasl.. K tomuto uviedol, že podľa § 358 CSP odvolanie proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné a preto navrhol odvolanie odmietnuť.

6.2. Žalovaný k neplatnosti príslušných nájomných zmlúv poukázal na ustanovenie § 9 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy
nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. K tomuto dodal, že v zmysle Zásad hospodárenia

s majetkom obce bola touto hodnotou suma 200.000,- Sk (6.638,79 eur). Ďalej uviedol, že predmetné
nájomné zmluvy boli uzavreté na dobu od 1.8.2010 do 31.12.2024, pričom celkové nájomné podľa
zmluvy č. D1/15/49330/10/42 predstavovalo sumu 73.819,- eur (ročne 5.120,40 eur) a celkové
nájomné podľa zmluvy č. D1/13/49330/10/42 predstavovalo sumu 19.730,- eur. Konštatoval, že obecné
zastupiteľstvo tieto nájomné zmluvy neprerokovalo, pričom dodal, že uzavretie zmlúv, ktoré zaviažu

obec k záväzkom vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur, určite nie je možné považovať za bežnú vec
spadajúcu do kompetencie starostu bez predchádzajúceho písomného súhlasu.

6.3. V súvislosti s neplatnosťou predmetných nájomných zmlúv žalovaný uviedol, že majetkovoprávne
úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade

predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva a bez takého súhlasu nemôže starosta
obce uskutočniť platný právny úkon za obec. K tomuto poukázal na judikát – uznesenie NS SR
z 28.marca 2019, sp. zn. 5Obdo/44/2018.

6.4. K uznaniu dlhu, na ktoré žalobca opakovane poukazoval, žalovaný uviedol, že uznanie dlhu podľa

§ 588 Občianskeho zákonníka zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval. Je zrejmé,
že dlh titulom nájomného z dôvodu neplatnosti nájomných zmlúv v čase uznania dlhu neexistoval, preto
je toto uznanie dlhu neplatné, k čomu sa dostatočne vyjadril aj súd prvej inštancie a na jeho závery
a zistenia v tomto smere poukázal.

6.5.Knárokužalobcunaprípadnévydaniebezdôvodnéhoobohateniažalovanýpoukázalnaskutočnosť,
že počas konania na pojednávaní dňa 27.9.2021 súd prvej inštancie v rámci prezentovania svojho
predbežného právneho posúdenia uviedol, že vec bude posudzovať ako bezdôvodné obohatenie.
K tomuto ďalej dodal, že aj napriek tejto skutočnosti žalobca na podporu svojho stanoviska nijakonepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, pričom dôkazné bremeno v tomto smere leží práve na
žalobcovi.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok vyhlásil dňa 31.
októbra 2024 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne a mieste verejného
vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

8. Žalovaný namietal, že odvolanie žalobcu je neprípustné, pretože smeruje voči odôvodneniu
rozhodnutia (bod 50 a nasl.). K tomuto odvolací súd poznamenáva, že odvolanie posudzoval ako celok
a z jeho obsahu je jednoznačné, že smeruje voči výroku rozsudku o zamietnutí žaloby, pričom žalobca
navrhol rozsudok zrušiť. Preto bolo odvolanie žalobcu vecne prejednané a odvolací súd nepostupoval
podľa § 386 v spojení s § 358 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.“

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP: „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.“

11. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ako aj z obsahu ďalších podaní vykonaných

sporovými stranami v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci

a jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 CSP. Preto odvolací súd konštatuje, že
dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu boli správne. Žalobcom deklarované odvolacie
dôvody teda neboli v plnom rozsahu naplnené.

13. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s

ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalobcu a k podstatným
tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

14. V rámci odvolacieho konania žalobca postavil svoju obranu na existencii odvolacích dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Po dôkladnom prerokovaní oprávnenosti žalobcom namietaného odvolacieho
dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený a preto rozhodol tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a žalobcu zaviazal na nahradenie odvolacích trov žalovaného v plnom rozsahu a to
z nasledovných dôvodov.

15. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania a rozhodovania na základe zisteného skutkového stavu
na tento skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je
uvedené v nasledovných odsekoch 15.1 až 15.8.

15.1. Podstatným dôvodom pre zamietnutie žaloby ohľadom nároku na zaplatenie pohľadávky žalobcu
titulom nájomného bola skutočnosť, že súd prvej inštancie zistil, že predmetné nájomné zmluvy sú
absolútne neplatné a to z dôvodu absencie predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva na
uzavretie týchto zmlúv (nie je sporné, že starosta obce zmluvy podpísal) a následne skutočnosť, že
žalobca nepreukázal výšku (respektíve ani vznik) bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

Je pravdou, že súd prvej inštancie zistil aj premlčania nároku, avšak toto nie je hlavným dôvodom
neúspechu žalobcu.15.2. Pre rozhodnutie o platnosti predmetných úkonov v tomto prípade bolo potrebné vychádzať
z príslušných zákonných ustanovení, ktoré upravujú hospodárenie s majetkom obce a tiež z obsahu
Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce (žalovaného). V prvom rade je potrebné uviesť, že

vychádzajúc z obsahu § 1 ods. 2 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí finančné prostriedky tiež tvoria
súčasť majetku obce, pričom tomuto zákonnému ustanoveniu zodpovedá aj obsah § 2 ods. 2 Zásad
hospodárenia obce. Z uvedeného vyplýva, že nakladanie s finančnými prostriedkami obce je potrebné
považovať za nakladanie s majetkom obce ako takej.

15.3. Ako nato správne poukázal žalovaný (viď ods. 6.2), tak príslušné nájomné zmluvy bolo uzavreté
na dobu od 1.8.2010 do 31.12.2024, pričom celkové nájomné podľa zmluvy č. D1/15/49330/10/42
predstavovalo sumu 73.819,- eur a celkové nájomné podľa zmluvy č. D1/13/49330/10/42 predstavovalo
sumu 19.730,- eur. Pri obidvoch týchto zmluvách teda bolo nakladané s majetkom obce (finančné
prostriedky obce) v sumách, ktoré podstatne prevyšujú sumu 6.638,79 eur (200.000,- Sk) a preto na
uzavretie takýchto právnych úkonov bol podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zásad hospodárenia obce potrebný

predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva žalovaného.

15.4.Jenesporné,žeobecnézastupiteľstvožalovanéhouzavretiepredmetnýchzmlúvneschválilo,preto
súd prvej inštancie po právnej stránke správne uzavrel, že tieto úkony sú podľa § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné, pretože sú v rozpore so zákonom pre porušenie ustanovení § 9 ods.

2 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a § 11 ods. 4 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
V súvislosti s absolútnou neplatnosťou týchto zmlúv aj odvolací súd poukazuje na viacero judikátov,
ktoré takýto právny záver potvrdzujú, napr.: uznesenie NS SR sp.zn. 5Obdo/44/2018 zo dňa 28.3.2019,
uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/284/2006 zo dňa 29.1.2008, Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 389/08 zo
dňa 1.4.2009, uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo/49/2015 zo dňa 25.8.2015, uznesenie NS SR sp.zn.

4Obdo/69/2015zodňa25.8.2015,uznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.922/2016zodňa15.12.2016
a pod..

15.5. Žalobca namietal, že Zásady hospodárenia obce žalovaného nijakým spôsobom neupravujú
okolnosti prenajímania cudzieho majetku obcou ako nájomcom a teda, že na uzavretie nájomných zmlúv

nebol potrebný predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva. Táto argumentácia nie je opodstatnená,
pretože uzavretím predmetných zmlúv mali žalovanému vzniknúť finančné záväzky titulom povinnosti
platiť nájomné, čo má nepochybný následok v tom zmysle, že bude potrebné nakladať s majetkom obce
– t.j. v tomto prípade s finančnými prostriedkami obce. K uznaniu záväzkov, na ktoré poukázal žalobca,
odvolací súd poukazuje iba na správne závery súdu prvej inštancie (nie je možné uznať neexistujúci

záväzok nájomného a uznanie je pre nepodpísanie starostom obce neplatné).

15.6. Nájomné zmluvy, na základe ktorých žalobca uplatňoval svoj nárok na nájomné, sú absolútne
neplatné. Z uvedeného dôvodu by tak žalobcovi voči žalovanému mohol vzniknúť nárok na prípadné
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Opodstatnenosť

takéhoto nároku však žalobca v tomto konaní nijako nepreukázal a to ohľadom výšky prípadného
bezdôvodného obohatenia (ako správne uzavrel súd prvej inštancie), ale ani ohľadom vzniku
bezdôvodného obohatenia, načo poukázal žalovaný (nehnuteľnosti mu neboli odovzdané a žalovaný
ich neužíval).

15.7. S ohľadom na nepreukázanie existencie základu nároku, je skúmanie odvolania v súvislosti
s premlčaním nároku právne irelevantné. V tomto smere odvolací súd dodáva, že premlčanie
bezdôvodného obohatenia upravujú ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenie premlčuje v objektívnej 3 ročnej lehote (od vzniku bezdôvodného
obohatenia)avsubjektívnej2ročnejlehote(odzisteniabezdôvodnéhoobohateniaoprávnenouosobou).

Z uvedeného je zrejmé, že prípadné nároky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by
vznikli viac ako 3 roky pred podaním žaloby sú s určitosťou objektívne premlčané.

15.8. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu úspešný, preto vychádzajúc
z obsahu § 255 ods. 1 CSP, bolo správne a zákonné aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti

žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a to tak,
že plne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
podľa pomeru jeho úspechu v odvolacom konaní, t.j. v plnom rozsahu.

17. O výške nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne samostatným
uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
2 CSP ).

18. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).