Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011440
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323011440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.

Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.3.2024 č.k. 0T/242/2023 - 57, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 31.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Českej republike, trvale bytom C. D. XXX, E., Česká republika, na slobode
odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, Tr. zák. v znení účinnom do 06.08.2024
na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 06.08.2024 sa mu výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 (dvoch)
rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom do 06.08.2024 sa mu ukladá v rámci skúšobnej
doby obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. v znení účinnom do 06.08.2024sa mu v skúšobnej dobe ukladá príkaz
podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 06.08.2024 sa mu ukladá i trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdGalantarozsudkomzodňa20.3.2024č.k.0T/242/2023–57rozhodoloobžalobepodanej
na obž. A. B. tak, že tohto uznal za vinného, že
dňa 21. decembra 2023 v čase o 17:46 hod. v obci dlhá nad Váhom, viedol osobné motorové vozidlo
značky Land Rover, ev. č. Českej republiky XXXXXXX, pričom na základe oznámenia Operačného
strediska Nitra, že obvinený mal ako vodič jazdiť pod vplyvom alkoholu, bol zákonným spôsobom
zastavený a následne kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu v Šali, a v čase o
17:46 hod., sa podrobil dychovej skúške elektrochemickým prístrojom Alcotest 7510 classic, pod číslom

merania 5729, pričom mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,04 mg/l,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť,
pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného zákona.Za to bol odsúdený: Podľa § 289 ods. 1, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s

probačným dohľadom v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa mu ukladá v rámci
skúšobnej doby obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok. Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. sa mu v skúšobnej dobe ukladá príkaz podrobiť sa psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. sa mu
ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 (šesť) rokov.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, proti výroku o teste, v neprospech obžalovaného,
ktoré odôvodnil podaním zo dňa 29.04.2024
3. Prokurátor v odôvodnení odvolania u viedol:
3.1. Súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom sa javí vzhľadom na
okolnosti prípadu za neprimerane mierny.
3.2. Je potrebné uviesť, že obžalovaný viedol vozidlo v ťažkom stupni opitosti - 1,04 mg/1 (2,17 promile),

pričom v takomto stave sa motorové vozidlo stáva v rukách páchateľa zbraňou, navyše neovládateľnou.
O to závažnejšia je v danom prípade skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti potrestaný za vedenie
vozidla, kedy sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu a tiež podrobiť sa odberu krvi,
či je ovplyvnený návykovou látkou ( § 289 odsek 2 Trestného zákona ), pričom toto potrestanie na neho
nemalo celkom evidentne žiaden účinok. Napriek predchádzajúcemu odsúdeniu si opätovne sadol za

volant vozidla, tento krát však v stupni ťažkej opitosti a neváhal ho viesť po cestnej komunikácii, kde
mohlo dôjsť k ďaleko horšiemu následku. V danom prípade je totiž nevyhnutné vychádzať pri ukladaní
trestu zo všetkých okolností prípadu spáchania daného trestného činu, t. j. okrem iného zohľadniť najmä
(nievšakvýlučne)množstvopožitéhoalkoholuvodičommotorovéhovozidla.Stupeňopitostipáchateľaje
potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byt' zohľadnený

aj pri individualizácii trestnej sankcie.
3.3. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v
prípade dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými následkami sú tieto už nezvratné a žiadny,
teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších
trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289 Trestného zákona tieto naopak môžu viesť

ktomu,abysivodičsvojuchybudostatočneuvedomilaužjunikdynezopakoval,tedamôžebyt'naplnená
preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami. Mám zato, že
v danom prípade malo byť namieste uloženie krátkeho nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý
by tak reflektoval na závažnosť spáchaného daného činu, ako i predchádzajúci život obžalovaného.
3.4. V ďalšom namietam taktiež nesprávny postup súdu v procese dokazovania o ukladaní trestu a to, že

súd na hlavnom pojednávaní (iba jedinom) konanom dňa 20.03.2024, podľa § 269 Trestného poriadku
prečítal relácie na obžalovaného, zabezpečené v prípravnom konaní a to potvrdenie o zadržaní VP č.
1.25,EKVč.1.31-33,RTč.l.34.Súdnielenženeoboznámiltiežvýpiszústrednejevidenciepriestupkov
(č. 1. 35 vyšetrovacieho spisu), ale nezadovážil si v rámci dokazovania o treste na obvineného aktuálne
lustrácie a to register trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov a evidenčnú kartu vodiča.

3.5. V tomto trestnom konaní nebolo zistené, že by obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom, tak ako to má na mysli ustanovenie § 36 písmeno n) Trestného
zákona, preto sa s takýmto postupom súdu, kedy pričítal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno n) Trestného zákona nestotožňujem, pretože nie je v súlade so zákonom. Vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný, nie je možné zarátať ako dve poľahčujúce okolnosti, jednak ako poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a jednak aj podľa § 36 písmena n) Trestného zákona,
pretože obžalovaný neprispel inak k objasneniu trestnej činnosti. Napomáhanie pri objasňovaní trestnej
činnosti vyžaduje totiž aktívnejšiu účasť páchateľa, ako len priznanie sa k spáchaniu trestného činu. Súd
nijakým spôsobom nevyhodnotil na základe akých konkrétnych skutočností, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

trestu a dospel k záveru, keď obžalovanému pričítal túto poľahčujúcu okolnosť.
3.6. Pokiaľ už súd mal zato, že pri ukladaní trestu postupoval v súlade s § 34 Trestného zákona,
možno mať dôvodné pochybnosti v súvislosti s uložením trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, čo sa týka jeho efektívnosti, opodstatnenosti
a tiež vykonateľnosti, keďže sa jedná o obvineného, ktorý na území Slovenskej republiky nemá žiadne

rodinné zázemie s trvalým a ani prechodným pobytom. Tento názor umocňuje ďalšia okolnosť a to, že
u obvineného sa jedná o občana Českej republiky, s trvalým pobytom na území Českej republiky ( C.
D. XXX, E. ).3.7. Cieľom kontroly pri probačnom dohľade sú najmä aktivity smerujúce k zisťovaniu, či sa všetky
uložené obmedzenia a povinnosti plnia, ako aj aktivity zabezpečujúce ich dodržiavanie s použitím
príslušných opatrení v prípade ich nedodržiavania. Úlohou probačného a mediačného úradníka

pri inštitúte probačného dohľadu je sledovať správanie odsúdeného počas trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom s uloženým probačným dohľadom. Pri inštitúte probačného dohľadu je
potrebné, aby probační a mediační úradníci dozerali a kontrolovali súdom dané povinnosti a tiež
smerovali obvineného na správny spôsob života. Výkon probačnej služby zabezpečuje, okrem iného,
aj riadny, kvalifikovaný výkon alternatívnych trestov. Realizácia probácie pramení z konkretizácie

skutočností, ktoré probačný a mediačný úradník vykonáva pri samotnej probácii. Dosiahnutie efektu
účelnej probácie je potrebné, aby probačný a mediačný úradník docielil aj prostredníctvom probačného
programu. Úlohou a cieľom probačného programu je vykonanie alternatívneho trestu čo najefektívnejšie
a najúčelnejšie. Odsúdený sa má aktívne podieľať na zlepšení svojho budúceho života bez známok
vplyvu spáchaného trestného činu v predchádzajúcej dobe. Samozrejme, uvedené je potrebné
realizovať za pomoci a podpory probačného a mediačného úradníka, ktorý má podstatnú úlohu v

probačnom systéme.
3.8. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd nemal pri postupe v rozhodovaní o uložení trestu
súvisiaceho s probačnými opatreniami, podklady k uloženiu takéhoto trestu, teda trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom a
uložením obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových

látok a príkaze podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, najmä
spočívajúce v dôslednom vypočutí obžalovaného k jeho osobe, osobným, rodinným, sociálnym a
majetkovým pomerom a to z dôvodu realizovania probačných opatrení u obžalovaného s českým
štátnym občianstvom, s trvalým pobytom na území Českej republiky, s jeho výkonom či už na území
Slovenskej republiky alebo na území Českej republiky. Pokiaľ by však mala byť u obžalovaného

vykonaná probácia na území Slovenskej republiky, jednalo by sa čisto iba o formálne uloženie
takéhoto trestu, keďže výkon probácie spočívajúcej v náhodnej kontrole obžalovaného spojenú s
probačným programom v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov a iných návykových látok by bola
nevykonateľná a míňala by sa účinku.
3.9. Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd Trnava v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1

písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil mnou napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o
treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému uložil primeraný a
zákonný trest, ktorý predstavuje nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 2 mesiace,
pri zachovaní už uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 6 rokov.
4. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa

vykonalo v prítomnosti obžalovaného a prokurátora. Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval
na svojom odvolaní. Obhajca obžalovaného uviedol, že predkladá potvrdenie, ktoré vystavila F.
G. B., psychologička a ktoré potvrdzuje, že obžalovaný sa dobrovoľne zúčastňuje psychoterapie
u psychologičky zameranej na dopravnú psychológiu s akreditáciou. K osobe obžalovaného ešte
predkladám výpis z OR KS v Ostrave, z ktorého vyplýva, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti

Generi s.r.o., ako aj certifikát tejto spoločnosti, ktorý potvrdzuje, že obžalovaný pracuje v spoločnosti
Generi s.r.o. vo vysokej manažérskej funkcii, ktorá je spojená so zabezpečovaním zakázok pre
spoločnosť, ktorá zamestnávať 50 zamestnancov. Považujem trest uložený Okresným súdom Galanta
za primeraný a zákonný. Práve uloženie nepodmienečného trestu by bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne a preto navrhujem odvolanie prokurátorky zamietnuť.

5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku:
(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v
odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a

z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
7. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý výrok o treste tým, že účel trestu v danom prípade
splní uloženie výchovného trestu. Súd pri ukladaní tohto trestu má zato, že na prevýchovu obžalovaného
a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutné postihnúť obžalovaného trestom, ktorý má výlučne represívny
charakter. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom

dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je
jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade
nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu
do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská

individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch.
Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť
súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu. Cieľom trestného konanie nie je akýsi „revanš“ - odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým
náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako trestnoprávna sankcia nastupuje

vždy ako následok porušenia základných práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ Trestný zákon
pri jednotlivých taxatívne vymenovaných trestných činoch oprávňuje súd uložiť trest odňatia slobody
ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody, nemožno tak ale paušálne pristupovať v každom jednom
prípade. Išlo by o príliš formalistický výklad zákonných ustanovení, v dôsledku čoho by potom stratilo
opodstatnenie ustanovenie vyššie citovaného § 34 Trestného zákona, v zmysle ktorého sú súdy pri

ukladanítrestovpovinnéprihliadaťnavšetkyokolnostidanéhoprípaduvovzájomnomsúhrne.Optimálna
miera represie totižto závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu, pričom nielen príliš mierny,
ale aj príliš prísny trest nepôsobí výchovne, ale demoralizuje. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na
to, že zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti môže trest nielen priamo, teda tým, že
mu fyzicky znemožní dopustiť sa určitého konania uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody,

ale aj nepriamo, už samotnou existenciou hrozby trestu za určité konanie, obavou z jeho uloženia
a následného výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu). Práve toto „nepriame pôsobenie“ máv mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než
samotný nepodmienečný trest odňatia slobody.
8. Súd ďalej uviedol, že základná sadzba trestu odňatia slobody je v tomto prípade 0 až 1 rok, pri prevahe

poľahčujúcich okolností, ako ich zistil súd, je potom upravená sadzba v rozmedzí 0 až 8 mesiacov.
Súd pristúpil k aplikácii strednej hodnoty a uložil trest v polovici upravenej trestnej sadzby v trvaní 4
mesiace, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov mesiacov. Pre
posilnenie výchovného účelu podmienečného trestu súd obžalovanému v rámci skúšobnej doby uložil
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok ako aj

povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Zároveň súd
v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému taktiež i trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 rokov, teda v hornej polovici trestnej sadzby,
pretože už bol za taký trestný čin odsúdený.
9. Prvostupňový súd má za to, že vyššie uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu s probačným dohľadom za súčasného uloženia obmedzenia a povinnosti ako i trestu

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo svojej podstate spĺňa tak individuálnu ako i
generálnu prevenciu.
10. Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd sa dopustil chyby pri rozhodovaní o treste, keď
obžalovanému zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. Na takýto
postup nebol zákonný podklad a vykonané dokazovanie neodôvodňuje priznanie tejto poľahčujúcej

okolnosti. Odvolací súd sa v tomto bode plne stotožňuje s odvolacou námietkou prokurátora, ktoré je
citovaná v bode 3.5. tohto rozsudku odvolacieho súdu. Táto chyba bola dôvodom na zrušenie výroku o
vine, z dôvodu uvedenom v ustanovení § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.
11. S ostatnými odvolacími námietkami prokurátora sa tunajší súd nestotožnil a nepovažuje ich za
dôvodné. Uložený trest, pokiaľ ide o jeho výmeru, ako aj spôsob jeho výkonu, považuje za primeraný a

dostatočný na naplnenie účelu trestu v tomto konkrétnom prípade. Úvahy prvostupňového súdu, ktorými
sa riadil pri rozhodovaní o treste a ktoré sú citované v bodoch 7. až 9. tohto rozsudku odvolacieho súdu,
považuje odvolací súd za správne a záverom, ktoré z nich prvostupňový súd vyvodil nie je možné nič
vytknúť.
12. Pokiaľ prokurátor vo svojom odvolaní namieta, že závažnosť konania obžalovaného je daná

tým, že viedol motorové vozidlo v ťažkom stupni opitosti, ako aj to, že v minulosti už bol potrestaný
podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, odvolací súd uvádza že tieto skutočnosti boli dostatočnom
rozsahu zohľadnené pri rozhodnutí o uloženie probačného dohľadu na správanie sa obžalovaného
skúšobnej dobe a uložením zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a povinnosti
podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, v zmysle ustanovení

§ 51 Trestného zákona. Predchádzajúce odsúdenie obžalovaného je v súčasnosti zahladené a na
páchateľa hľadí, akoby nebol súdne trestaný. Táto právna skutočnosť má potom odraz aj v posudzovaní
závažnosti protiprávneho konania obžalovaného, keď podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade
predchádzajúcej zahladené odsúdenie obžalovaného podstatným spôsobom nezvyšuje závažnosť
trestného činu, pre ktorý je aktuálne trestne stíhaný. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že obžalovanému

bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 rokov. Práve výkon
tohto trestu je spôsobilý zabezpečiť ochranu ostatných účastníkov cestnej premávky pred obžalovaným,
ako vodičom motorového vozidla.
13. Prokurátor ďalej namieta vo svojom odvolaní, že prvostupňový súd nevykonal dostatočné
dokazovanie listinnými dôkazmi (bod 3.4. tohto rozsudku odvolacieho súdu). Na hlavnom pojednávaní

dňa 20.03.2024, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, prvostupňový súd vykonal dokazovanie
aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sa nachádzali vo vyšetrovacom spise a ktoré boli
zabezpečené v prípravnom konaní. K týmto vykonaným dôkazom nemal prokurátor žiadne pripomienky
a zároveň žiadna strana trestného konania prítomná na tomto hlavnom pojednávaní, vrátane
prokurátora, nemala návrhy na doplnenie dokazovania a preto prvostupňový súd vyhlásil dokazovanie

za skončené. Je teda zrejmé, že prokurátor v prvostupňovom konaní považoval súdom vykonané
dokazovaniezadostatočnéanenavrhovalvykonaťdôkazy,naktorépoukazujeterazvosvojomodvolaní.
Prvostupňový súd, riadiac sa zásadou kontradiktórnosti trestného konania, nedopustil sa žiadneho
pochybenia, keď nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré prokurátor vykonať nežiadal a na ktoré poukazuje v
odvolacom konaní. Naviac je k tomuto potrebné uviesť, že prokurátor síce v odvolacom konaní vytkol

neúplnosť dokazovania zo strany prvostupňového súdu, avšak zároveň neuviedol, aké skutočnosti mali
z týchto ním navrhovaných dôkazov vyplynúť. Ide pritom o listiny, ktoré pochádzajú informačných zdrojov
dostupných prokurátorovi, preto by mal vedieť, čo je ich obsahom.14. Pokiaľ ide o vykonávanie probačného dohľadu nad správaním obžalovaného skúšobnej dobe, toto je
možné vykonávať tak na území Slovenskej republiky, pokiaľ sa obžalovaný bude v priebehu skúšobnej
doby zdržiavať na území Slovenskej republiky, ako aj v Českej republike, pokiaľ sa obžalovaný bude

zdržiavať štáte, v ktorom má evidovaný trvalý pobyt. Až na základe správanie sa obžalovaného v
priebehu plynutia skúšobnej doby, bude zrejme, či výkon probačného dohľadu bude možné realizovať na
území Slovenskej republiky, alebo či bude vhodné odovzdať výkon tohto dohľadu do Českej republiky,
súlade s príslušnými ustanoveniami zákona číslo 533/2011 Z.z.
15. Nevhodnosť alebo nedostatok potreby uložiť obžalovanému prokurátorom navrhovaný

nepodmienečný trest odňatia slobody, dostatočným spôsobom odôvodnil prvostupňový súd v
napadnutom rozsudku. K tomuto odvolací súd dodáva, že aj listinné dôkazy, ktoré predložil obžalovaný v
odvolacom konaní, preukazujú jeho úprimnú snahu po odstránení príčin, ktoré sa podieľali na spáchaní
trestného činu. Je zrejmé, že obžalovaný už v súčasnosti absolvuje psychoterapiu u dopravného
psychológa s akreditáciou, ktorá je zameraná na sebareflexiu a sebakorekciu. Zabrániť obžalovanému
ako páchateľovi trestnej činnosti v ďalšom páchaní trestnej činnosti môže trest nielen priamo, teda

tým, že mu fakticky znemožní dopustiť sa určitého konania uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou hrozby trestu za určité konanie, obavou z jeho
uloženia a následného výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom pri
súčasnom uložení primeraných povinností a obmedzení spolu s uložením trestu zákazu činnosti ako v

danom prípade). Práve toto „nepriame pôsobenie“ má v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší
prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2013 z 25.09.2014).
16. S poukazom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora, ktoré
smeruje proti uloženiu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, nie je dôvodné.

17. Nakoľko prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom na správne a zákonné
rozhodnutie o treste, vrátane správneho priznania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, rozhodol
odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a sám rozhodol o treste obžalovaného,
pričom zohľadnil iba tie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré vyplynuli z výsledkov vykonaného
dokazovania. O výške uloženého trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj rozhodnutie o

uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, rozhodol odvolací súd v rovnakom znení, ako je
to uvedené v napadnutom rozsudku, nakoľko tieto výroky považuje za vecne správne a zákonné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.