Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420203778
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4420203778.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkýň: 1. A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F., právne zastúpená Mgr. Helena Farkašová, advokátka so
sídlom Žerotínova bašta 1, 940 01 Nové Zámky, IČO: 37861271, 2. A. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. E. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanej: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, XXX XX F., právne

zastúpenáJUDr.KláraDecsiová,advokátkasosídlomRadničná4,94001 NovéZámky,IČO:42426740,
o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 15.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/57/2020-428 zo dňa 10. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa výrokov III., V., VII. a VIII.,
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej zo dňa 27.07.2021 na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
18C/31/2021. Konanie v časti vzájomnej žalobe žalovanej zo dňa 11.01.2024 zastavil. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1. rade sumu 9.600,- eur za obdobie od 01.08.2019 do 31.07.2023, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobkyne v 1. rade vo zvyšku vo veci samej a v časti zaplatenia
príslušenstva zamietol. Žalovanej taktiež uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 3.000,- eur

za obdobie od 23.10.2018 do 22.10.2023, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rovnako tak žalobu
žalobkyne2.radevozvyškuvčastizaplateniapríslušenstvazamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,že
žalobkyni v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % voči žalovanej a žalobkyni v 2.
rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil poukazom na § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 451 ods. 1, § 454, § 456, § 458 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, a tiež čl. 8 a 9, čl. 11 ods. 1, 2, 4, čl. 17 CSP.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v 1. rade sa pôvodne podanou žalobu,
doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.08.2020, domáhala zaplatenia sumy 6.000,- eur s príslušenstvom,
a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 7/8 k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade Nové Zámky,
katastrálnom odbore, evidovanej na LV č. XXXX, kat. územia F., pre obec F., okres J. K., parcely registra

„C“, evidované na katastrálnej mape č. 654 vo výmere 1044 m2, druh pozemku záhrada, parc. č. 655
vo výmere 843 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s tým, že na tejto parcele je rodinný
dom so súp. č. 540. Podielové spoluvlastníctvo vo výške podielu 7/8 k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudla jednak titulom dedičského konania po nebohom otcovi L. I., zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1/8
celku na základe právoplatného Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 16D/1390/2004-115 zo dňa 16.10.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.11.2016 a titulom Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k

nehnuteľnostiam zo dňa 25.11.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2017 a v znení Dodatku č.
2 zo dňa 19.07.2017 v podiele 6/8 celku. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkouk predmetnej nehnuteľnosti a túto nemôže užívať, lebo ju užíva výlučne žalovaná bez akéhokoľvek
právneho dôvodu, pretože medzi ňou a žalovanou neexistuje žiadny zmluvný vzťah a z dôvodu, že
jej žalovaná zakázala písomne chodiť do nehnuteľnosti, pri určení náhrady za užívanie nehnuteľnosti

vychádzala z ročného nájmu vo výške 3.000,- eur (za jeden mesiac 250,- eur), a z inzerátov realitných
kancelárií, ktoré určovali nájomné obvyklé v takejto nehnuteľnosti a lokalite, ako aj obci.

3. Žalobkyňa v 2. rade sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2021, v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/10/2021 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1.200 eur

s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/8 k celku k
tým istým nehnuteľnostiam ako žalobkyňa 1. rade, zapísané na LV č. XXXX kat. územia F.. Žalobkyňa
v 2. rade sa procesným návrhom v konaní prebiehajúcom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/10/2021
domáhala spojenia vecí na spoločné konanie, ktoré by sa viedlo pod sp. zn. 9C/57/2020, lebo vo veci
13C/10/2021 ide o tú istú vec, resp. týka sa tej istej nehnuteľnosti voči tej istej žalovanej s tým, že
žalobkyňa 2. rade je ďalšou podielovou spoluvlastníčkou k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/8 na

základe LV č. XXXX, kat. územia F..

4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 9C/57/2020-158 zo dňa 13.09.2022 vyhovel návrhu žalobkyne
2. rade a obe konania spojil na spoločné konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
9C/57/2020 a 13C/10/2021 s tým, že spoločná vec sa bude viesť pod sp. zn. 9C/57/2020. Vec vedená

pod sp. zn. 9C/57/2020 napadla na súd skôr ako konanie pod sp. zn. 13C/10/2021. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2022.

5. Žalobkyňa v 2. rade sa v tomto konaní po spojení veci domáhala vydania bezdôvodného obohatenia,
a to zaplatenia sumy 3.000,- eur s príslušenstvom, (5 x 600 eur) ktorá suma predstavovala náhradu za

užívanie nehnuteľnosti, počnúc od 23.10.2018 až do zaplatenia, vrátane rokov 2018, 2019, 2020, 2021
a 2022. Zároveň predložila súdu potvrdenie dvoch realitných kancelárií, a to SWEET LIVING, s.r.o. so
sídlom Nové Zámky, ktorá potvrdila výšku trhovej hodnoty prenájmu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
obci F., kat. územie F., konkrétne nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, sumou 700,- eur mesačne,
realitná kancelária REAL PROPERTY & CONSULTING, s.r.o. so sídlom Nové Zámky, ktorá potvrdila

výšku trhovej hodnoty prenájmu nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v obci F., kat. území F., konkrétne
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, sumou 650,- eur mesačne.

6. Uznesením č.k. 9C/57/2020-162 zo dňa 14.12.2022 súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného
návrhu v súlade s ustanovením § 139 CSP a § 140 odsek 1, 2 CSP, lebo takúto zmenu považoval súd na

základe listinných dôkazov predložených žalobkyňami za dôvodnú, podľa ktorého žalovaná je povinná
žalobkyni v 1. rade zaplatiť sumu 3.000,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.000,- eur
od 01.08.2019 do zaplatenia, sumu 3.000,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.000,- eur
od 01.08.2020 do zaplatenia, sumu 3.000,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.000,- eur
od 01.08.2021 do zaplatenia, sumu 3.000,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.000,- eur

od 01.08.2022 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd pripustil
zmenu žalobného návrhu, podľa ktorého žalovaná je povinná žalobkyni v 2. rade zaplatiť sumu 600,-
eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 600,- eur od 23.10.2018 do zaplatenia, sumu 600,- eur
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 600,- eur od 23.10.2019 do zaplatenia, sumu 600,- eur s 5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 600,- eur od 23.10.2020 do zaplatenia, sumu 600,- eur s 5 %

úrokomzomeškaniaročnezosumy600,-eurod23.10.2021dozaplatenia,sumu600,-eurs5%úrokom
z omeškania ročne zo sumy 600,- eur od 23.10.2022 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. III. výrokom rozhodol v prípade úspechu o nároku žalobkyne 1. rade v konaní voči žalovanej.
IV. výrokom rozhodol v prípade úspechu o nároku žalobkyne 2. rade v konaní voči žalovanej.

7. Žalovaná, v čase, keď nebola právne zastúpená a aj potom, ako bola právne zastúpená právnou
zástupkyňou, podala procesný návrh na prerušenie konania prebiehajúci na tunajšom súde pod sp. zn.
18C/31/2021, a to z dôvodu, že toto konanie súvisí s predmetným konaním a právnou vecou, lebo v
prvom rade by bolo potrebné ustáliť, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, či súvisí s
predmetným konaním a právnou vecou, lebo v prvom rade by bolo potrebné ustáliť, či nehnuteľnosť so

súp. č. XXX je tou nehnuteľnosťou, ktorú žalovaná užíva a či na pozemkoch registra C- KN s parc.
č. 654 a 655 nie je postavená aj iná stavba, v ktorej však žalobkyne 1. a 2. rade nie sú podielovými
spoluvlastníkmi a ktorú doposiaľ nezapísanú stavbu by mala žalovaná užívať. Žalovaná navrhla prerušiť
toto konanie aj z dôvodu, že v konaní prebiehajúcom pod sp. zn. 18C/31/2021 je predmetom žalobyurčenie vlastníckeho práva, týkajúce sa tej časti nehnuteľnosti, ktorá nemá byť predmetom podielového
spoluvlastníctva žalobkýň. Súd prvej inštancie však procesný návrh žalovanej a jej právnej zástupkyne
ohľadom prerušenia konania zamietol, a to z dôvodu, že predložený list vlastníctva č. XXXX, kat.

územia F., od podania žaloby od 27.08.2020 až do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci, teda
10.04.2024 nevykazoval žiadnu zmenu, teda žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných
nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a neexistuje žiadny zápis ani iný list vlastníctva, ktorý
by akýmkoľvek spôsobom tento právny stav menil. Žalovaná nepredložila žiadny relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval zmenu vlastníctva na predmetnom liste vlastníctva. Okrem toho súd z právoplatne

skončenej veci prebiehajúcej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 17C/115/2017 mal preukázané, že sa tiež
riešila otázka určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keď sama žalobkyňa 2. rade
navrhovala,abyvlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiamnaLVč.XXXX,kat.územiaF.savrátilo
do vlastníctva žalovanej, žalovaná s takýmto návrhom nesúhlasila a trvala na tom, aby všetko ostalo
tak, ako bolo riešené Kúpnou zmluvou z roku 2015, v znení jej dvoch Dodatkov z roku 2017 a z tohto
dôvodu súd nepovažoval za potrebné toto konanie prerušovať pre prebiehajúce konanie na tunajšom

súde pod sp. zn. 18C/31/2021 s tým, že v tomto konaní žalovaná ako žalobkyňa podala žalobu o určenie
vlastníckeho práva proti žalovanej A. B. C. a domáha sa, aby súd určil žalobkyni G. I. spoluvlastnícke
právo v podiele 6/8 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, aby súd určil žalobkyni G. I. výlučné
vlastnícke právo k stavbe bez súpisného čísla, nezapísané na LV, nachádzajúce sa na novovytvorenej
parc. C-KN č. 655/5, diel č. 2 o výmere 58 m2 a k stavbe postavenej na novovytvorenej parcele C-KN č.

655 diel 1 a 4 o výmere 192 m2 v zmysle GO č. 29/2020, úradne overeného dňa 21.07.2020 Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, pod č. 945/20, a to v podiele 1/1. Súd prvej inštancie v
tejto veci rozhodol uznesením zo dňa 07.07.2021 tak, že konanie v časti o určenie spoluvlastníckeho
práva žalobkyni G. I. v podiele 6/8 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, a to pozemku parc. C-KN č. 654 o výmere 1044 m2,

pozemku parc. C-KN č. 655 o výmere 843 m2 a k stavbe domu so súp. č. XXX postavenom na pozemku
parc. C-KN č. 655 zastavil. Voči tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 31.03.2022 sp. zn. 7Co/60/2021-159 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd takto rozhodol z dôvodu, že sa
nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, pre ktorý súd zastavil konanie z dôvodu prekážky

právoplatne rozhodnutej veci a takýto záver súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za nesprávny.
Následne súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom pod sp. zn. 18C/31/2021-301 dňa
28.11.2022 tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v
rozsahu 100 % s tým, že tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote voči nemu
podala odvolanie žalobkyňa a odvolací súd uznesením zo dňa 29.02.2024 pod sp. zn. 7Co/35/2023-335

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keď dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku.

8. Čo sa týkalo konania v časti vzájomnej žaloby žalovanej zo dňa 11.01.2024, toto konanie o
protinávrhu súd zastavil, a to podľa ustanovenia § 145 odsek 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) z dôvodu, že vzájomnú žalobu podala žalovaná a domáhala sa ňou zaplatenia sumy 42.600,-
eur s príslušenstvom a následne elektronickým podaním zo dňa 12.01.2024 prostredníctvom svojho
splnomocnenca zobrala späť v celom rozsahu vzájomnú žalobu a aj plnú moc na zastupovanie v konaní
L. G. I..

9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďami
strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový a právny stav.
- Z LV č. XXXX kat. územia F., obec F., M. J. K. zistil, že parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape č. 654 vo výmere 1044 m2, druh pozemku záhrada a parc. č. 655 vo výmere 843 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej je postavený rodinný dom so súp. č. XXX, sú žalobkyňa

v 1. rade podielovou spoluvlastníčkou v podiele 7/8, ktorý podiel nadobudla titulom Osvedčenia o
dedičstve č. k. 16D/1390/04, Dnot 305/04 zo dňa 01.11.2006 a Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiamzodňa25.11.2015vzneníDodatkuč.1zodňa31.05.2017,vzneníDodatkuč.2zodňa
19.07.2017. Okrem toho je na LV uvedená poznámka, že na tunajšom súde je vedené súdne konanie
podsp.zn.18C/31/2021ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiamreg.C-KN654,655astavbyna

parc. č. 655 so s. č. 540 a žalobkyňa v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou k týmto nehnuteľnostiam
v podiele 1/8, ktorý podiel nadobudla titulom Osvedčenia o dedičstve č. k. 16D/1390/04, Dnot 305/04
zo dňa 01.11.2006.- Z objednávok a faktúr z čísla listu 56-58 vyplýva, že tieto vystavila spoločnosť M7 business s.r.o. so
sídlom D. XXX/XX, XXX XX F. pre G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX F., ktoré objednávky
a faktúra sa týkali prípravy a dodania stravy na raňajky, obed a večere na dobu jedného mesiaca s tým,

že faktúra bola vystavená dňa 14.04.2020 a objednávky z 01.01.2020, 01.02.2020 a 01.03.2020.
- Z Potvrdenia o poskytovaní služieb a zaplatení vystavených faktúr zo dňa 22.07.2020 súd zistil, že
spoločnosť G. H. N. N. N. F. pre žalovanú potvrdila, že na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych
zaopatrovateľských služieb zo dňa 01.10.2019 spoločnosť poskytuje pani I. kompletné opatrovateľské
služby, 24 hodinovú starostlivosť a do spísania tohto potvrdenia jej spoločnosť G. H. N. vystavila spolu 4

faktúry na základe vyššie uvedenej sumy v celkovej výške 9.885,- eur, ktoré boli v celej výške uhradené
pani I..
- Zo Zmluvy o poskytovaní sociálnych a zaopatrovateľských služieb zo dňa 01.10.2019 súd zistil, že
spoločnosť G. H., N. N. N. F., A.: XX XXX XXX zastúpená konateľom G. G. I., O. P. poskytovateľom
a G. I., nar. XX.XX.XXXX ako prijímateľom služby bola uzavretá takáto zmluva, predmetom ktorej
bolo poskytovanie zaopatrovacích služieb zo strany poskytovateľa, spočívajúcich v poskytnutí celkovej

starostlivosti o prijímateľa, poskytovanie služieb ubytovania, atď. s tým, že bol v jednotlivých článkoch
určený druh poskytovaných služieb, vecný rozsah a forma poskytovaných služieb a úhrada za služby
a spôsoby určenia.
- Z Potvrdenia M. F. zo dňa 06.08.2020 súd zistil, že toto vyjadrenie bolo adresované žalobkyniam v 1.
a 2. rade, kde im bolo oznámené, že nehnuteľnosť, a to rodinný dom na D. Q. X R. F. pod súp. č.

540 je podľa Geo plánu č. 8/2020 zo dňa 01.05.2020 vyhotoveného H. G. Q., ako aj podľa Geo plánu
č. 29/2020 zo dňa 08.07.2020, vyhotoveného N. N., čiastočne postavená aj na parcele registra C-KN
č. 701/45, ktorá je vo vlastníctve obce. Geometrické plány sa však rozchádzajú vo výmere záberu
tohto pozemku. Majiteľ rodinného domu má právo požiadať obec o odkúpenie pozemku, na ktorom stojí
stavba a obec takýmto žiadostiam obvykle vyhovie. Obec nevyhovie žiadostiam tých osôb, ktoré nie sú

vlastníkmi stavieb na pozemkoch stojacich. Zároveň v poslednej vete tohto vyjadrenia obec potvrdila,
že v minulosti bola pri prácach v predzáhradke videná pani C. a aj pani G. I., ktorá v nehnuteľnosti býva.
- Z Čestného prehlásenia z 09.06.2021 súd zistil, že žalovaná čestne prehlásila a svojím podpisom
potvrdila, že po smrti manžela L. I. v konaní pred notárkou JUDr. Helenou Jančárovou v roku 2006 a
u notárky J. jej syn L. G. I. uviedol, že svoj zákonný dedičský podiel 1/8 nehnuteľnosti špecifikovanej v

predmetnej súdnej žalobe prepísal na žalovanú s tým, že na požiadanie tejto podiel mu vráti. Keď došlo
k predaju podielu žalovanej 6/8 na nehnuteľnosti LV č. XXXX žalobkyni v 1. rade, omylom a sčasti aj
pod jej nátlakom žalovaná predala aj synov podiel, o čom nová vlastníčka C. vedela, že to patrí synovi.
Sama však tvrdila, že podiel 1/8 prepíše na brata G.. Pokiaľ ide o 3/8 podiel, bolo v rodine dohodnuté a
je to aj na spoločnom vyhlásení žalovanej žalobkyne v 1. rade a syna, že tento podiel nová vlastníčka

C. prepíše na brata G.. Keďže C. odmieta konať vo veci 1/8 a aj 3/8 podielov, vec je na súde aj z toho
dôvodu, že dcéra C. odmieta odstúpiť od sfalšovanej kúpnej zmluvy, vypovedala aj nevypovedateľnú
notársku Zaopatrovateľskú zmluvu a už roky sa o žalovanú vôbec nestará ani nezaujíma. Na začiatku
sa zaviazala, že v prípade potreby, žalobkyňa v 1. rade ubytuje žalovanú na prízemí svojho rodinného
domu na D. XX R. F., ale tento účelovo predala synovi a dcére, čím sa jej záväzok stal nevykonateľným.

- Z Vyjadrenia realitnej kancelárie SWEET LIVING, s.r.o. so sídlom Novomestská 15, Nové Zámky,
IČO: 50 253 701 k trhovej hodnote prenájmu nehnuteľnosti súd zistil, že realitná kancelária uviedla
odhadovanú cenu prenájmu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX kat. územia F. mesačne sumou
700,-eur,vzhľadomktomu,žecenyobdobnýchnehnuteľnostívtejtolokalitesapohybujúvtomtorozpätí,
závisí to však od doby užívania nehnuteľnosti a s tým súvisiacim stupňom ich opotrebenia, technického

stavu, vybavenosti, polohy a orientácie.
- Zo Stanovenia všeobecnej hodnoty prenájmu nehnuteľnosti zo dňa 25.10.2022 spoločnosti REAL
PROPERTY & CONSULTING s.r.o. so sídlom Žerotínova bašta 5012/19, Nové Zámky, IČO: 51
741 652, súd zistil, že táto spoločnosť stanovila všeobecnú trhovú hodnotu prenájmu nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXXX kat. územia F. za jeden kalendárny mesiac odhadom v sume 650,- eur.

Hodnotu nehnuteľností spoločnosť uviedla, že je stanovená porovnaním trhových cien porovnateľných
nehnuteľností s prihliadnutím na polohu, vek a stav podľa vyjadrenia žiadateľa.
- Z Potvrdenia realitnej kancelárie A. S. F. - C. N. N. T. XX, J. K., A.: XX XXX XXX N. zistil, že kancelária
potvrdila cenu nájmu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. územia F. vrátane rodinného domu,
garáže, skladu, skleníka ako aj s priľahlými pozemkami, mesačne na úrovni 300,- až 400,- eur bez réžie.

Potvrdenie realitná kancelária vydala ku dňu 31.01.2024.
- Z Oznámenia o odstúpení od Kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.2019 súd zistil, že žalovaná vlastnoručne
podpísala toto odstúpenie s tým, že oznámila žalobkyni v 1. rade, že odstupuje od Kúpnej zmluvy na
rodinný dom a nehnuteľnosť na D. Q. X (LV č. XXXX). Od predmetnej Kúpnej zmluvy žalovaná uviedla,žeodstúpiladňa06.08.2019doporučenýmlistomsdoručenkou,ktorýsivšakdodnesžalobkyňav1.rade
neprevzala, a preto žalovaná zvolila aj súdnu žalobu. Okrem toho od Kúpnej zmluvy žalovaná odstúpila
aj z dôvodu, že v noci zo dňa 22.09.-23.09.2019 napriek telefonickým výzvam žalovanej žalobkyňa v 1.

rade odmietla poskytnúť žalovanej pomoc pri životne dôležitých liekoch a napriek prísľubu nezavolala
sanitku, a preto sa žalovaná definitívne zakázať žalobkyni v 1. rade fyzický prístup do rodinného domu
žalovanej a nehnuteľnosti od 08.00 hod. dňa 23.09.2019. Zároveň bolo uvedené v tomto oznámení, že
žalovaná toto dáva na vedomie aj súdom, polícii a dodávateľom energií.
- Z Potvrdenia o registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov zo dňa 26.03.2013 súd zistil, že

bola zaregistrovaná Notárska zápisnica č. N 322/2013 JUDr. Anny Nagyovej o zrušení závetu, listiny
o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov a touto Notárskou zápisnicou došlo k zrušeniu závetu č. k.
N 127/2011, Nz 11375/2011 zo dňa 30.03.2011. Zároveň je aj predložená na čísle listu 304 Notárska
zápisnica N 322/2013 zo dňa 26.03.2013, keď G. I. zrušila závet č. k. N 127/2011, Nz 11375/2011 zo
dňa 30.03.2011.
- Z Potvrdenia o registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov zo dňa 15.08.2019 súd zistil, že

bola zaregistrovaná Notárska zápisnica č. N 693/2019, G. F. B. M. odvolaní závetu žalovanej.
- Z vkladového spisu č. k. V 3466/2017 Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho odboru súd
zistil, že bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva G. I. ako predávajúcej a A. B. C. ako kupujúcej
s tým, že bola predložená Kúpna zmluva zo dňa 16.11.2015 podpísaná predávajúcou G. I. a kupujúcou
A. B. C., na základe ktorej predávajúca ako podielová spoluvlastníčka v podiele 6/8 k nehnuteľnosti

vedenej na LV č. XXXX kat. územia F. predala žalobkyni v 1. rade - svojej dcére, podiel 6/8 nehnuteľnosti
s príslušenstvom evidovanej na LV č. XXXX kat. územia F. za kúpnu cenu 1.100,- eur. Zároveň bolo
uvedené v Čl. VI, že sa predávajúcej G. I. na predmetných nehnuteľnostiach zriaďuje právo doživotného
bývania a s tým spojené právo doživotného opatrovania kupujúcou, spis obsahuje potvrdenie G. O. C.,
psychiatra, o zdravotnom stave predávajúcej G. I., Dodatok č. 1 zo dňa 31.05.2017 ku Kúpnej zmluve,

podľa ktorého zmluvné strany menili týmto dodatkom znenie časti „parc. č.“ čo sa nahradilo znením:
„parc. registra CKN č.“ v Čl. VI sa v treťom odseku rušilo celé znenie odseku, ktoré hovorilo o zriadení
doživotného práva bývania a s tým spojeného práva doživotného opatrovania pre predávajúcu G. I..
Ostatné ustanovenia zostávali nezmenené, Dodatok č. 2 zo dňa 19.07.2017 ku Kúpnej zmluve, podľa
ktorého sa zmluvné strany dohodli, že uzatvorili dňa 25.11.2015 zmluvu datovanú dňom 16.11.2015,

ktorou predávajúca previedla na kupujúcu spoluvlastnícky podiel 6/8 k celku na nehnuteľnostiach a
kupujúca tento podiel prijala, pričom k tejto zmluve uzatvorili účastníci Dodatok č. 1. Okrem toho týmto
dodatkom účastníci menia Kúpnu zmluvu v znení Dodatku č. 1, Čl. V. odsek 2, ktorým sa ruší celé
znenie odseku, ktorým sa zriadila ťarcha práva doživotného bývania a s tým spojené právo doživotného
opatrovania kupujúcou v prospech G. I., U. I., Rozhodnutie zo dňa 01.08.2017, na základe ktorého

Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
v prospech A. B. C., U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. v podiele 6/8 na základe Kúpnej zmluvy uzavretej
medzi G. I. ako predávajúcou a A. B. C..
- Z Dohody o zaopatrení zo dňa 31.05.2017 súd zistil, že takúto uzavrela G. I. ako zaopatrovaná s A.
B. C. a L. G. I. ako zaopatrovateľmi, obaja deti G. I. a predmetom tejto dohody bolo, že zaopatrovatelia

sa zaviazali v čase odkázanosti zaopatrovanej (G. I.) poskytnúť jej základné životné podmienky v
prirodzenom prostredí, ubytovanie, pomoc pri hygiene, toalete, osobnú pomoc, nákup, prípravu a príjem
strany 3x denne, vypranie, vyžehlenie, dohľad, poskytovanie spoločnosti, sprevádzanie k lekárovi a
v prípade, že by bola bezvládna, udržiavanie miestnosti, v ktorej býva v čistote a v poriadku a v
prípade smrti jej na vlastné náklady zabezpečiť riadny a dôstojný pohreb. V prípade nesplnenia záväzku

zaopatrovateľov voči zaopatrovanej, je zaopatrovaná oprávnená využiť na zaopatrenie služby tretích
osôbavprípade,žetietoosobybudúzaposkytnutéslužbyúčtovaťodmenu,zaväzujúsazaopatrovatelia
túto odmenu v primeranej a obvyklej výške uhradiť spoločne a nerozdielne zaopatrovanej. Zároveň v
bode 3. je uvedené, že táto zmluva sa uzatvára na dobu do smrti zaopatrovanej a nie je ju možné
vypovedať pred uplynutím tejto lehoty.

- Z Vyhlásenia zo dňa 25.11.2015, ktoré podpísali vlastnoručne G. I., L. G. I., st. a A. B. C., súd zistil,
že G. I. týmto vyhlásila, že so svojou dcérou A. B. C., bytom F., D. XX, uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou
jej predala svoj 6/8 podiel na rodinnom dome s priľahlým dvorom a záhradou, a podmienkou, bez ktorej
by kúpna zmluva nebola platná je výslovný záväzok dcéry žalovanej, a to A. B. C. ako kupujúcej, že: v
prípade odpredaja uvedenej nehnuteľnosti kedykoľvek v budúcnosti takto získané finančné prostriedky

odovzdá v 1/2 z celku svojmu bratovi L. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., D. XX. V ďalšom bode sa A.
B. C. zaviazala, že v prípade zmeny v nadobúdateľovi v prípade jej smrti (jej zákonní dedičia) alebo v
prípade smrti brata B. C. platí ustanovenie, že polovica predmetnej nehnuteľnosti na D. X, F., nepatrí
týmto zákonným dedičom A. B. C. (G. V. C. a A. R. C.) a prevedie sa na deti L. G. I., a to v prípadeodpredaja uvedenej nehnuteľnosti kedykoľvek v budúcnosti takto získané finančné prostriedky odovzdá
A. B. C. v 1/2 z celku rovným dielom na: 1. G. I., nar. XX.XX.XXXX, 2. G. I., nar. XX.XX.XXXX, 3. L. I.,
nar. XX.XX.XXXX, 4. K. I., nar. XX.XX.XXXX.

- Z Geometrického plánu č. 29/2020 zo dňa 08.07.2020 N. N., úradne overeného 21.07.2020 Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom a autorizačne overený 09.07.20020 A. S. M., súd zistil, že
tento bol vyhotovený na zameranie stavby a oddelenie pozemku parc. č. 655/4-6, 701/45, 701/192-193
s tým, že na LV č. XXXX, parcele C-KN č. 655 o výmere 843 m2 - zastavaná plocha boli vytvorené ďalšie
dve parcely, a to parc. č. 701/1 o výmere 4356 m2 - zastavaná plocha, parc. č. 701/45 o výmere 72 m2

- zastavaná plocha, parc. č. 701/192 o výmere 67 m2 - zastavaná plocha, parc. č. 701/193 o výmere 89
m2 - zastavaná plocha a s tým, že vlastník je doterajší, k žiadnej zmene vlastníctva nedošlo.
- Z Geometrického plánu č. 8/2020 zo dňa 01.05.2020 H. G. Q., autorizačne overeného 01.05.2020 A.
G. F. s tým, že úradne overený tento Geo plán nebol a došlo ním k vytvoreniu nových parciel na LV č.
XXXX popri doterajšej parcele č. 655 o výmere 843 m2 - zastavaná plocha a sa vytvorili parcely č. 701/1
o výmere 4343 m2 - zastavaná plocha a parc. č. 701/45 o výmere 191 m2 - zastavaná plocha, ktorá

parcela sa delila ešte na ďalšie parcely č. 701/191, 701/45, 701/189, 701/190, všetky druh pozemku
zastavaná plocha a vlastník je doterajší.
- Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16D/1390/2004, Dnot 305/2004 súd zistil, že bolo
právoplatne skončené dedičské konanie po neb. L. I., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. X,
F., nebohým manželom žalovanej, a to Osvedčením o dedičstve dňa 16.10.2006, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 01.11.2006 a čo sa týka nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat. územia F., parcelu č.
654 - záhrady o výmere 1044 m2 a parc. č. 655 - zastavané plochy a nádvoria s domom so súp. č. XXX
o výmere 843 m2 nadobudla G. I., U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. R. pomere 2/8 k celku, G. D.,
U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. v pomere 1/8 k celku, B. C., U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
v pomere 1/8 k celku s tým, že dedičia uzavreli dedičskú dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej

rodinný dom v F. s pozemkom a záhradou podiel poručiteľa prevezmú G. I. v pomere 2/4, pretože L. G.
I. jej prenecháva čiastku bez úhrady, G. D. a B. C., každá v podiele 1/4. Účastníci vyhlásili, že sa dohodli
tak, že po smrti G. I. časť, ktorú jej prenechal L. G. I. bez úhrady v konaní po otcovi prevezme naspäť.
Celý ostatný majetok poručiteľa prevezme manželka poručiteľa voči ostatným bezodplatne.
- Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C/115/2017 súd zistil, že A. G. D., bytom F. ako žalobkyňa

podala žalobu voči svojej sestre A. B. C., bytom F. a matke G. I., bytom F., o určenie neplatnosti Kúpnej
zmluvy zo dňa 25.11.2015 v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 a určenia, že vlastníčkou podielu 6/8 na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat. územia F. je žalovaná v 2. rade, G. I.. Toto konanie bolo
právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C/115/2017-219 zo dňa 26.03.2019
tak, že súd žalobu zamietol, žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa a o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/140/2020-675 zo
dňa 31.03.2021 tak, že odvolací súd odvolacie konanie o podanom odvolaní žalobkyne zastavil, odvolací
súd podané odvolanie žalovanej v 2. rade odmietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

10. Súd prvej inštancie následne ako prvoradé v konaní riešil otázku aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie a bol toho názoru, že žalobkyne v 1. a 2. rade sú v konaní aktívne vecne legitimované, a
to z dôvodu, že podľa LV č. XXXX kat. územia F. sú podielovými spoluvlastníčkami k nehnuteľnostiam,
ktoré užíva žalovaná a z dôvodu, že sa nemôžu žiadnym spôsobom domôcť užívania predmetných

nehnuteľností, čím je zásadne porušené ich vlastnícke právo. Pasívne legitimovanou v konaní je
žalovaná, ktorá užíva nehnuteľnosť vyššie uvedenú bez akéhokoľvek právneho dôvodu, bez akejkoľvek
zmluvy, pričom nie je vedená na LV č. XXXX kat. územia F. ani ako vlastníčka, ani ako podielová
spoluvlastníčka k predmetným nehnuteľnostiam.

11. V ďalšej časti sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním, či boli splnené všetky zákonom dané
podmienkyvznikubezdôvodnéhoobohatenia,atozdôvodu,žežalobkyneakopodielovéspoluvlastníčky
nemôžu užívať nehnuteľnosti, ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve, lebo im v tom žalovaná bráni
a žalovaná v konaní nepreukázala to, čo tvrdila vo svojej výpovedi, že žalobkyniam nebráni v užívaní
nehnuteľností. Z tohto dôvodu na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že

predmetnú nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu. Vznik bezdôvodného obohatenia je objektívne
merateľný v peňažných jednotkách, pretože je možné ho klasifikovať ako obvyklé nájomné v čase
užívania nehnuteľnosti. Vznik majetkovej ujmy je vyjadrený v peniazoch a postihuje určitú osobu
a majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej - tedaobohatenej a splnená aj podmienka, kto je subjektom záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného
obohatenia, teda ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané, t. j. žalobkyne a ten, kto
bezdôvodné obohatenie získal, žalovaná - obohatená. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného

obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v
rozpore s právom uznanými dôvodmi.

12.Súdprvejinštancienámietkyžalovanejvyhodnotilakonedôvodné,najmäspoukazomnato,žepodľa
jej názoru nie sú splnené predpoklady na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia a že takýto

výkonprávazostranyžalobkýňv1.a2.radejevrozporesdobrýmimravmi.Žalovanázdôvodnilaprevod
podielu 6/8 k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu uzavretia dohody o zaopatrení podpísanej dňa
31.05.2017 medzi žalovanou a aj žalobkyňou v 1. rade a bratom žalobkyne v 1. rade L. G. I. N.. Súd prvej
inštancie však mal za to, že predmetom tohto konania nie je riešenie otázky platnosti, resp. neplatnosti
Dohody o zaopatrení podpísanej dňa 31.05.2017, ani vydedenie, ani neplatnosť resp. platnosť Kúpnej
zmluvy zo dňa 16.11.2015. V danom konaní bol podstatný stav, ktorý je evidovaný v súčasnosti na

LV č. XXXX kat. územia F. a ten je taký, že podielovými spoluvlastníčkami týchto nehnuteľností sú
žalobkyňa v 1. rade v podiele 7/8 k celku a žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/8 k celku. Na LV neexistuje
v poznámkach zriadenie vecného bremena, a to práva doživotného užívania a bývania v domovej
nehnuteľnosti žalovanou, naopak, toto vecné bremeno bolo zrušené Dodatkom č. 2 ku Kúpnej zmluve
dňa 19.07.2017, čiže žalovaná si bola vedomá skutočnosti, že nebude mať žiadny právny vzťah a žiadne

vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorú nadobudla Kúpnou zmluvou 18.03.1960 spolu so svojím manželom a
tiežajKúpnouzmluvouz10.05.1960,obespísanévoformenotárskychzápisníc.Bolopravdou,ževtejto
nehnuteľnosti, ktorú nadobudla so svojím manželom L. I., bývala žalovaná a užívala túto nehnuteľnosť
do smrti jej manžela, kedy bola spolu so svojím manželom vlastníčkou predmetných nehnuteľností
v podiele 1/1, avšak smrťou manžela došlo ku zmene vo vlastníctve a žalovaná sa stala podielovou

spoluvlastníčkou k predmetnej nehnuteľnosti v pomere 2/8 k celku titulom právoplatného Osvedčenia
o dedičstve sp. zn. 16D/1390/2004-115, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.11.2006, avšak potom
sa žalovaná rozhodla, že svoj podiel, a podiel, ktorý jej prenechal syn L. G. I. C. zmluvou predá svojej
dcére - žalobkyni v 1. rade. K tomuto úkonu ju nikto nenútil, sama uviedla, že takto dobrovoľne činila, z
vlastnej vôle sa tak rozhodla a nikto ju k tomu nenútil. Dohoda o zaopatrení, ktorú uzavrela žalovaná so

svojou dcérou - žalobkyňou v 1. rade a synom G. I. zo dňa 31.05.2017 v žiadnom prípade nie je viazaná
na podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v 1. rade na nehnuteľnostiach, ktoré sú vedené na LV č. XXXX.
Ani Geometrický plán č. 29/2020 zo dňa 08.072020 geodetky N. N., úradne overený 09.07.2020 A. S.
M., nezmenil stav nehnuteľnosti na LV, pretože k jeho zmene musia dať súhlas vlastníci nehnuteľnosti
a vlastníkom ani spoluvlastníkom týchto nehnuteľností nie je žalovaná. Ďalší Geometrický plán H. G. Q.

č. 8/2020 ani nebol úradne overený, čiže tam ani nie je možné posudzovať jeho platnosť, resp. právnu
silu a pokiaľ ani jeden z geometrických plánov nebol daný na vklad do správy katastra, ani nedošlo k
zmene stavu nehnuteľnosti a vlastníctva na LV č. XXXX kat. územia F., je možné konštatovať, že stav
je taký, aký je vedený na príslušnej správe katastra a ten je taký, že žalovaná nie je vlastníčkou a ani
spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností a tieto užíva bez právneho dôvodu. V konaní bolo preukázané,

že žalovaná bola tá, ktorá zakázala písomne žalobkyni v 1. rade užívať predmetnú nehnuteľnosť a to na
základe „Oznámenia o odstúpení od kúpnej zmluvy“ dňa 23.09.2019, kedy v závere okrem odstúpenia
od kúpnej zmluvy uviedla, že zakázala fyzický prístup do jej rodinného domu a nehnuteľnosti žalobkyni
v 1. rade vstup od 08.00 hod. dňa 23.09.2019, čiže týmto sa nepotvrdilo tvrdenie žalovanej v jej výpovedi
na pojednávaní, keď uviedla, že žiadnym spôsobom nebráni žalobkyni v 1. rade v užívaní zadnej časti

nehnuteľnosti, keď žalovaná počas celej doby v tomto konaní tvrdila, že ona užíva nehnuteľnosť vedenú
na LV č. XXXX v tej časti, ktorá nie je vedená na LV. Žalobkyni v 2. rade nie je umožnený prístup
do predmetnej nehnuteľnosti od 23.10.2015, kedy bola naposledy v nehnuteľnosti. Od tej doby sa do
nej nevie dostať, nie je jej to umožnené, lebo v tomto období ju fyzicky napadol brat L. G. I. st., keď
nesúhlasila s návrhom brata, aby ona aj sestra previedli svoje podiely na nehnuteľnosti v prospech ich

brata, a aby on sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Tieto skutočnosti sa v konaní
ale žiadnym spôsobom zo strany žalovanej nepreukázali, pretože ide len o jednu nehnuteľnosť, ktorá je
zapísaná iba na LV č. XXXX a jedná sa o dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 655 a o výmere
843 m2 a o žiadny iný rodinný dom sa nejedná. Toto si žalovaná v konaní neuvedomuje, pretože darmo
predkladala súdu geometrické plány, ktoré neboli zapísané v príslušnej správe katastra a nedošlo k

žiadnej zmene právneho stavu nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX.

13. Nebolo možné súhlasiť ani s tvrdením žalovanej, že žalobkyne, jej dcéry, jej neposkytujú pomoc v
chorobe, v starobe, že ju nenavštevujú a že je to ich morálna povinnosť, pretože z listov, ktoré žalobkynev rámci tohto konania zaslali žalovanej, svojej matke, ju viackrát žiadali, aby sa dohodli, aby neriešili
svoje rodinné záležitosti súdnymi cestami. Veľmi podrobne to vysvetlila žalobkyňa v 2. rade vo svojom
liste zo dňa 06.07.2023, ako aj v liste zo dňa 16.04.2023, ktorý list okrem žalobkyne v 2. rade písala aj

žalobkyňa v 1. rade a žalovaná odpovedala listom zo dňa 19.04.2023, že pokiaľ ide o dohodu, trvala
na tom, aby táto vec pokračovala a aby súd o nej rozhodol a na konci tohto listu (číslo listu 238 spisu),
žalovaná vlastnoručne uviedla „vráťte mi všetko, čo ste dlžné a bude všetko skončené, vráť majetok,
lebo je môj, chcem sa dohodnúť“. V jednom liste si žalovaná odporuje, keď najprv uvedie, že sa nechce
dohodnúť, lebo chce, aby toto konanie pokračovalo a na konci listu uvedie, že sa chce dohodnúť, aby jej

žalobkyne všetko vrátili. V spojitosti s týmto tvrdením žalovanej žalobkyňa v 2. rade mala záujem súdnou
cestou v konaní na Okresnom súde Nitra sp. zn. 17C/115/2017 o vrátenie nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX kat. územia F. žalovanej do vlastníctva, avšak sama žalovaná v tom konaní uviedla, že
chce, aby všetko zostalo tak, ako je a nemá záujem, aby sa ten stav, ktorý je v súčasnosti na LV č.
XXXX zmenil. Vyvodiac zo všetkého vyššie uvedeného, žalovaná na jednej strane tvrdí, že užíva svoju
nehnuteľnosť, čo sa preukázalo ako nepravdivé, viď. aktuálny LV č. XXXX kat. územia F., na druhej

strane, keď jej dcéra, žalobkyňa v 2. rade, mala záujem vrátiť podiel na predmetnej nehnuteľnosti,
s takým návrhom nesúhlasila. Nebolo možné súhlasiť s tvrdeniami uvedenými právnou zástupkyňou
žalovanej v záverečnej reči, že žalovaná neužíva celú výmeru pozemkov a celý rodinný dom, ako ani
skutočnosť, že nehnuteľnosti žalovaná neužíva celé žalované obdobie. Žalovaná nepreukázala žiadny
dôkaz, ktorý by svedčil tomu, aké časové obdobie, resp. úsek z toho, čo žalobkyne žalujú, žalovaná

neužívala,resp.bolahospitalizovanáanepreukázalapresneobdobieodkedydokedysavnehnuteľnosti
nezdržiavala a z akého dôvodu. Žalobkyne listami, ktoré adresovali matke v rámci tohto konania, aby
sa mimosúdne dohodli, preukázali, že mali záujem s vlastnou matkou - žalovanou sa dohodnúť, avšak
žalovaná nemá záujem a ani netvrdila v konaní, že má záujem sa dohodnúť. Sama uviedla, že v
predmetnom rodinnom dome býva a užíva ho a považuje ho za vlastný. Skutočnosť, že žalovaná dom,

v ktorom býva, považuje za vlastný, nie je z hľadiska právneho preukázané, a preto nebolo možné inak
posúdiť predmetnú vec, len tak, že žalobkyne dôvodne sa v tomto konaní domáhajú svojho nároku, keď
žalovaná užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.

14. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal z oznámenia realitnej

kancelárie KOREKT zo dňa 31.01.2024, ktorá kancelária uviedla konkrétne na nehnuteľnosť evidovanú
na LV č. XXXX kat. územia F. cenu nájmov rodinného domu v lokalite F., vrátane všetkých tých
nehnuteľností, ktoré sú evidované na príslušnom liste vlastníctva, že sa pohybuje na úrovni 300,- -
400,- eur za mesiac bez réžie a toto potvrdenie súd považoval za aktuálne s tým, že stotožnil sa aj s
potvrdeniami ďalších dvoch realitných kancelárií, ktoré predložila žalobkyňa v 2. rade, a to od realitnej

kancelárie N. O. N. N. N. J. XX, J. K., ktorá určila cenu nájmu, konkrétne rodinného domu vo vlastníctve
žalobkýň sumou 700,- eur mesačne a tiež potvrdenie realitnej kancelárie U. F. & W. N. N. N. X. H.
XXXX/XX, J. K., ktorá určila hodnotu nájmu opäť konkrétne nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX sumou
650,- eur mesačne. Podstatou bolo, že všetky tri potvrdenia rôznych realitných kancelárií potvrdzovali
cenu nájmu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Bolo potrebné zdôrazniť, že žalobkyne

vzhľadom na svoj podiel v predmetných nehnuteľnostiach v tomto konaní požadovali oveľa nižšiu sumu
náhrady za užívanie rodinného domu a všetkých nehnuteľností, ktoré sú evidované na príslušnom LV
ako sa vyjadrili k výške ceny nájmu realitné kancelárie.

15. Čo sa týkalo žalobkyne v 1. rade, navrhovanú výšku bezdôvodného obohatenia titulom náhrady za

užívanie nehnuteľnosti v jej podiele 7/8 v sume 250,- eur súd vyhodnotil za vysokú napriek potvrdeniam
realitnýchkanceláriíaznížiljunasumu200,-euratakútosumupovažovalvzhľadomkpodielužalobkyne
a príbuzenskému vzťahu za dôvodnú a opodstatnenú a z tejto sumy vychádzal za každý rok užívania
nehnuteľnosti žalovanou spätne za jeden rok od podania žaloby do roku 2023. Žalované obdobie
bolo od 01.08.2019 do 01.08.2022, teda za štyri roky vo výške 9.600,- eur (2.400,- eur za každý rok)

a súd nepovažoval za dôvodné priznať aj príslušenstvo k jednotlivým rokom užívania nehnuteľnosti
vzhľadom aj na príbuzenský pomer a vzhľadom aj na skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade mala záujem
matku opatrovať, stretávať sa s ňou, ale práve ona bola tou, ktorá toto odmietala od svojej dcéry,
dokonca jej to písomne aj zakázala. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o vzťah
blízky, rodinný (vzťah matka - dcéra), nie je možné užívať nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a najmä

bez súhlasu spoluvlastníka nehnuteľnosti, najmä, keď žalobkyniam ako podielovým spoluvlastníčkam
je zakázaný prístup do nehnuteľnosti nie len písomne voči žalobkyni v 1. rade, ale samotnou výmenou
zámkov, kedy ani žalobkyňa v 2. rade sa nevie dostať do nehnuteľnosti a nevie ju užívať, a to najmä
od času, kedy ju mal jej brat L. G. I. st. z nehnuteľnosti vyhodiť a ohrozovať ju fyzickým útokom,resp. stoličkou v ruke, ako aj z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade nesúhlasila s tým, že prevedie svoje
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech svojho brata. Sama žalovaná tento zákaz vstupu
do nehnuteľnosti žalobkyniam odobrila ako listinnými dôkazmi, tak aj ústne, keď sa sama vyjadrila, čo

nepoprela, aby žalobkyne do nehnuteľnosti nechodili, aby nedošlo k nedorozumeniam medzi nimi a
ich bratom, ktorý sa v nehnuteľnosti s matkou zdržiava a ktorý s poukazom na vyjadrenia žalobkýň
je ten, ktorý najviac obmedzuje žalobkyne v užívaní svojich nehnuteľností, ku ktorým sú podielové
spoluvlastníčky. Obdobne postupoval súd prvej inštancie aj pri určení náhrady za užívanie nehnuteľnosti
u žalobkyne v 2. rade pri jej spoluvlastníckom podiele 1/8, keď ňou navrhovanú sumu, považoval za

reálnuvzhľadomkjejvýškepodieluročnevsume600eur,amesačnevsume50eur,pretojejnávrhusúd
aj vyhovel tak, ako to pripustil uznesením zo dňa 14.12.2022 č.k. 9C/57/2020-162 a celkovo jej priznal
sumu3.000,-eurzaobdobieod23.10.2018do22.10.2023titulomvydaniabezdôvodnéhoobohateniazo
strany žalovanej, ktorá sa takto na jej úkor obohatila vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva bez
právneho dôvodu a znemožňuje žalobkyni v 2. rade ako podielovej spoluvlastníčke užívanie predmetnej
nehnuteľnosti z vyššie uvedených dôvodov. Vo zvyšku, teda v časti zaplatenia príslušenstva, zákonného

úroku z omeškania, postupoval súd obdobne ako u žalobkyne v 1. rade a zamietol ho s poukazom na
tie dôvody, pre ktoré to zamietol aj u žalobkyni v 1. rade, preto sa súd nebude opakovať v tejto časti.

16. O trovách konania vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 odsek
2 CSP s tým, že v jej prípade išlo o úspech pomerný, resp. čiastočný, a to v rozsahu 60 % z dôvodu, že

výrokom IV. súd žalobu žalobkyne v 1. rade vo veci samej vo zvyšku zamietol, keď nepriznal žalobkyni
v 1. rade ten nárok, ktorý si v konaní uplatnila, lebo si uplatnila 3.000,- eur ročne (mesačne 250,- eur) za
každý rok od 01.08.2019 do 01.08.2022 a súd jej priznal sumu 2.400,- eur ročne, teda mesačne 200,-
eur, a preto úspech mala žalobkyňa v 1. rade 80 % a neúspech mala 20 % s tým, že pri pomernom
úspechu je potrebné vychádzať z toho, že sa musí priznať rozdiel medzi úspechom a neúspechom (80

% - 20 %), a preto súd priznal žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % a o
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2
CSP. O trovách konania vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 odsek 1
CSP a priznal ich žalobkyni v 2. rade v rozsahu 100 % voči žalovanej, lebo bola v konaní plne úspešná,
podľa § 262 odsek 1 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa

ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.

17. Proti tomuto rozsudku vo výroku III., V., VII. a VIII. v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná,
navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam v 1. a 2.

rade v rozsahu 100%.

18. Dôvodila tým, že napadnuté rozhodnutie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto je nesprávne, nezákonné, tendenčné a arbitrárne,
v dôsledku čoho s ním nemožno súhlasiť. Nesprávnosť, nezákonnosť a tendenčnosť rozsudku
súdu prvej inštancie žalovaná videla najmä v tom, že súd prvej inštancie neprihliadol na zásadné

skutkové okolnosti predmetu sporu, nevysporiadal sa s tvrdeniami žalovanej ohľadom rozsahu užívania
nehnuteľnosti v katastrálnom území F. jednak z hľadiska zdravotného stavu žalovanej a jednak
z hľadiska predložených listinných dôkazov preukazujúcich existenciu ďalšej časti rodinného domu,
ktorá je žalovanou užívaná, fakticky existuje, avšak v katastri nehnuteľností zapísaná a zakreslená nie
je, ďalšou skutočnosťou, že žalobkyňa v 2. rade dotknuté nehnuteľnosti užíva, obe žalobkyne majú

do nehnuteľnosti prístup, ako aj ohľadom stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia a na morálnu
povinnosť žalobkýň v 1. a 2. rade poskytovať žalovanej, ich matke starostlivosť v jej starobe a chorobe.
Napadnutý rozsudok tiež považovala za formalistický, v celom rozsahu preberajúci zjednodušenú
argumentáciu žaloby, bez skúmania širšieho kontextu, rodinných väzieb medzi stranami sporu, veku
žalovanej a dobrých mravov.

19. Ďalej zdôvodnila, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tvrdil, že predmetom žaloby
nebola otázka platnosti resp. neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 19.07.017 a dohody o zaopatrení zo
dňa 31.05.2017 a že na LV č. XXXX pre k. ú. F. k žiadnej zmene nedošlo a platí stav, ktorý je na tomtoliste vlastníctva. Podľa žalovanej takýto názor súdu bol nesprávny. Žalovaná vo svojich vyjadreniach
poukazovala na tú skutočnosť, že žalobkyne v 1. a 2. nepreukázali, ktoré nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v katastrálnom území F. vedené na LV č. XXXX ako rodinný dom s. č. 540 na pozemku C KN

s parcelným číslom 655 a pozemkov C KN s parcelným číslom 654 a 655 žalovaná skutočne užíva,
nakoľko na pozemku C KN parcelné číslo 701/45 (ktorá je vo vlastníctve obce Palárikovo, teda nie je
vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade) je postavená stavba, o čom žalovaná predložila rôzne listiny,
aj geometrické plány, ktorými došlo k zameraniu stavieb na pozemkoch C KN parcelné číslo 701/45
a na pozemkoch C KN s parcelným číslom 654 a 655. Napriek tomu, že tieto listiny nie sú zapísané do

katastra nehnuteľností, neznamená, že stavba neexistuje. Táto stavba v zmysle listinných dôkazov, na
ktoré súd neprihliadol, stojí a užíva ju žalovaná. Žalovaná tvrdila, že užíva len stavbu na pozemkoch
registra C KN s parcelným číslom 654 a 655 a 701/45, ktorej však žalobkyne v 1. a 2. rade podielovými
spoluvlastníkmi nie sú. Žalovaná popierala, že by užívala nehnuteľnosti a to rodinný dom s. č. 540 a
pozemky C KN s parcelným číslom 654 a 655 v celom rozsahu, alebo čo i len čiastočne a to z dôvodu
nevysporiadaných majetkovoprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam, ako aj pre svoj vek a zdravotný stav,

keď je zrejmé, že právny stav nehnuteľností nie je zhodný s ich faktickým stavom. Ďalej súd vo svojom
rozsudku uvádzal, že nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že žalobkyne, jej dcéry jej neposkytujú pomoc
v chorobe, v starobe, že ju nenavštevujú a že je to ich morálna povinnosť a zároveň súd poukazuje
na nemožnosť dohody medzi žalovanými stranami. Súd z dôvodu, ktorý je pre žalovanú neznámy,
neprihliadol na tvrdenie žalovanej, že ako 96-ročná matka žalobkýň mohla a môže oprávnene očakávať

od žalobkýň ako od svojich dcér, že jej v starobe a chorobe poskytnú pomoc a opateru a to aj tým,
že jej umožnia dožiť a bývať v nehnuteľnostiach, ktorých bola vlastníčkou a ktoré postavila spolu so
svojim manželom a mala by to byť ich morálna povinnosť. K splneniu tejto ich morálnej povinnosti
nie je potrebná žiadna dohoda, ani záujem takúto dohodu uzatvoriť či už jednej alebo druhej strany,
ide o otázku dobrých mravov. Žalovaná nesúhlasila ani so zjednodušeným a formalistickým prístupom

súdu v otázke nárokov podielových spoluvlastníkov voči užívateľovi nehnuteľnosti, ak sa jedná o osobu
príbuznú (matku), vekovo staršiu (vyše 90 rokov) a po zdravotnej stránke si vyžadujúci neustálu
opateru. Nesúhlasila tiež s tým, že podielovým spoluvlastníčkam je zakázaný prístup do nehnuteľnosti,
nakoľko tieto skutočnosti neboli žiadnymi dôkazmi preukázané, kľúče na bráne nehnuteľnosti menené
neboli a žalobkyňa v 2. rade ako vlastníčka susediacich nehnuteľností má do nehnuteľnosti prístup

neobmedzený. Taktiež nebolo preukázane, žeby L. G. I. st. fyzicky bol ohrozoval žalobkyňu v 2. rade.
Mala taktiež za to, že nárok žalobkyne v 1. a 2. rade neuznáva z dôvodu, pretože nie sú splnené
zákonné predpoklady na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia a takýto výkon práva
zo strany žalobkýň v 1. a 2. rade resp. uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči žalovanej, je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala taktiež na svoje hospitalizácie. Nesúhlasila

taktiež ani s výškou priznaného bezdôvodného obohatenia, nakoľko potvrdenia z ktorých súd pri určení
tejto výšky vychádzal, nepreukazuje výšku bezdôvodného obohatenia za jednotlivé roky žalovaného
obdobia a výšku nájomného za jednotlivé nehnuteľnosti. Záverom poukázala na to, že sa súd prvého
stupňa nevysporiadal s tvrdeniami žalovanej uvádzanými v jej vyjadreniach, s dôkazmi navrhovanými
a predloženými žalovanou a podstatnými pre rozhodovanie veci (výsluch svedkov /opatrovateľov

žalovanej, ktorí by potvrdili, v akom časovom období a kde sa žalovanej opatrovanie poskytovalo)
navrhnutých žalovanou, spis katastrálneho úradu, z ktorého by bolo zrejmé, z akého dôvodu sa na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2015 v znení jej neskorších dodatkov sa vecné bremeno nezriadilo
(týmto dôvodom bola skutočnosť, že podielový spoluvlastník, teda žalobkyňa v 1. rade, ktorá kupovala
6/8 –ín nehnuteľnosti, nemohla sama ako podielová spoluvlastníčka zriadiť vecné bremeno, a iné) a

v plnom rozsahu sa týchto vyjadrení pridržiava.

20. V prípade, že by súd žalovanú zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia v plnom alebo i len
v čiastočnom rozsahu, žalovaná podľa § 257 CSP žiadala, aby súd žalobkyniam v 1. a 2. rade náhradu
trov konania nepriznal, z dôvodu, že žalovaná žiadnym nehnuteľným majetkom (rodinný dom s č. XXX

predaný žalobkyni v 1/ rade za 1000,- EUR), ani hnuteľnou veci vyššej hodnoty nedisponuje, poberá len
starobný dôchodok a vzhľadom na dôvody hodné osobitné zreteľa spočívajúce v rodinných vzťahoch
sporových strán, veku a zdravotného stavu žalovanej.

21. Súčasťou odvolania bolo aj vyjadrenie žalovanej, v rámci ktorého vytýkala neprítomnosť L. G. I. ako

verejnosti na pojednávaní a tiež to, že nebol vypočutý ako svedok. Sudkyňa do zápisnice zapisovala
nehorázne a obsiahle vymyslené tvrdenia oboch žalobkýň na adresu svedka L. G. I.. Sudkyňa pritom
mala pre každé tvrdenie žiadať predloženie dôkazov, ako aj žiadať predložiť dôkaz, že žiadne kľúče sa
nikdy nemenili. Na druhom konci nehnuteľnosti býva žalobkyňa v 2. rade, ktorá má voľný prístup donehnuteľnosti, záhradný pozemok užíva 20 rokov, mala tam skleník. Nebol predvolaný žiadny svedok,
pritom sa mali vyjasniť okolnosti kúpnej zmluvy a záväzok žalobkyne v 1. rade poskytnúť bratovi polovicu
svojho takto získaného majetku. Sudkyňa sa vôbec nezaoberala tým, že žalovaná vydedila obidve

žalobkyne aj ich deti. Na Okresnom súde Nové Zámky je dieťa žalobkyne v 2. rade ako sudkyňa a tiež
tampôsobilajzať,pretomalobyťrozhodovanéopredpojatostikonajúcejsudkyne.Vinomkonanípodsp.
zn. 18C/31/2021 bolo rozhodované o predpojatosti konajúcej sudkyne, ale bolo odmietnuté z formálneho
dôvodu. Bola presvedčená o predpojatosti sudkyne, ktorá odmietla komunikovať s L. G. I., podľahla
diskreditačnejkampanižalobkýň,pretopredložilavýpiszregistratrestovL.G.I..Žalovanávčasoznámila

odstúpenie od kúpnej zmluvy a to je predmetom konania sp. zn. 18C/321/2021, sudkyňa mala konanie
prerušiť. Žalovaná býva v prednej časti nehnuteľnosti a toto nebolo predmetom kúpnej zmluvy.

22. K odvolaniu žalovanej zaslali spoločné vyjadrenie žalobkyne v 1. a 2. rade, považujúc rozsudok
súdu prvej inštancie za zákonný a správny. Žalovanou uvádzané skutočnosti, že obýva nejaké iné
nehnuteľnosti v obci F., neboli v priebehu súdneho konania žiadnym relevantným dôkazom žalovanou

preukázané. K platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, uviedli, že kúpna zmluva je platná, kým sa
nepreukáže opak, pričom zatiaľ preukázaný nebol a táto skutočnosť nie je ani predmetom tohto sporu.
Od dohody o zaopatrovaní žalobkyňa v 1. rade odstúpila a taktiež aj L. G. I. od nej odstúpil, avšak
uvedené nie je predmetom sporu. K priebehu súdneho konania uviedla, že žalovaná navrhovala vypočuť
svedkov – opatrovateľov, avšak tento výsluch považovala za nepodstatný, pretože nebol predmetom

sporu. L. G. I. sa nepreukázal preukazom člena Slovenskej asociácie novinárov. Po vyvolaní veci ho
zákonná sudkyňa upozornila, že je žalovanou navrhovaný ako svedok. Zo strany právnej zástupkyne
žalovanej neboli vznesené námietky voči takémuto postupu súdu. Sudkyňa rozhodla, že nevykoná
výsluch navrhovaných svedkov, preto nebol dôvod, aby L. G. I. vstúpil do pojednávacej miestnosti.
Zákonná sudkyňa oznámila stranám sporu termín ďalšieho pojednávania na deň 10.04.2024 s tým,

že uložila stranám sporu povinnosť predložiť svoje návrhy na konečné riešenie. Právna zástupkyňa
žalovanej oznámila, že sa podrobí plánovanej operácii, ale súhlasila, aby sa pojednávanie vykonalo v jej
neprítomnosti a predloží súdu písomný návrh na konečné riešenie, čo aj urobila. Nedošlo k žiadnemu
procesnému pochybeniu, preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť.

23. Aj žalobkyne v 1. a 2. rade podali spoločné vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej, pričom uviedli, že
dôkaz o žiadnom vydedení nemajú. Mali za to, že žalovaná mala možnosť podať všetky dôkazy, ako aj
sama podala niekoľko žalôb. Nechceli diskreditovať korunného svedka, avšak on sa do nehnuteľnosti
nasťahoval bez ich vedomia. Na pojednávaní bol tiež vnuk žalovanej, teda nedošlo k porušeniu zásady
verejnosti konania. Ak mal syn žalovanej svedčiť, nemohol byť v pojednávacej miestnosti. Ohľadom

kľúčov je záznam na polícii so záverom, že kľúče majú byť poskytnuté. Popreli, že by užívali záhadu.
Zdôraznili, že podanie žalovaná sama nepísala, bolo písané o klientke. Dodali, že žiadne nájomné
nežiadali, avšak k zmene situácie nastalo, keď žalovaná dala vnukovi 9.885,- eur a vnuk vykonával v ich
nehnuteľnosti podnikateľskú činnosť bez vedomia a súhlasu. K odvolaniu právnej zástupkyne žalovanej
uviedli, že žalovanou vymyslená stavba fakt neexistuje, existuje len stavba, teda rodinný dom D. X, F..

Pravdou bolo, že žalobkyne poskytovali otcovi a matke úplnú starostlivosť a pomoc a nebrali žiadne
finančné prostriedky. Syn L. G. I. poberal od úradu peňažný príspevok za opatrovanie aj jeho manželka
teraz tiež poberá finančné prostriedky za opatrovanie. Ako dcéry majú matku rady, avšak ona sa syna
bojí, a preto v telefonickom rozhovore im povie, nepríďte. Žalovaná nepoberá len starobný dôchodok,
ale aj vdovský dôchodok, sociálne dávky a iné sociálne výhody. Žiadali odvolanie zamietnuť.

24. Ďalšie písomné vyjadrenie podané nebolo.

25. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP), prejednal vec – odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nedáva odpovede na právne významné odvolacie dôvody (čo
ho robí z časti nepreskúmateľným a porušujúcim práva strán na spravodlivý proces) s dôsledkom, že ho
je potrebné v napadnutých výrokoch III., V. a na ne nadväzujúcich výrokoch VII., VIII., týkajúcich sa trov
konania, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP, teda odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej

je dôvodné.

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

27. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobkyňa v 1. rade sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie

dňa 27.08.2020, pod sp. zn. 9C/57/2020, voči žalovanej pôvodne domáhala zaplatenia sumy 6.000
eur s úrokmi z omeškania od 01.08.2018 do zaplatenia, pričom suma 6.000 eur mala predstavovať
náhraduzaužívanienehnuteľnostívedenýchnaLVč.XXXX,katastrálneúzemieF.,zapísanýchvkatastri
nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, a to záhrady na parcele registra „C“
č. 654 o výmere 1.044 m2, na parcele registra „C“ číslo 655, zastavané plochy a nádvoria s rodinným
domom pod súpisným číslom 540 o výmere 843 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), v podiele 7/8

k celku, za obdobie od 01.08.2018 do 31.07.2020. Žalobkyňa v 2. rade sa žalobou, doručenou súdu prvej
inštancie dňa 15.02.2021, pod sp. zn. 13C/10/2021, voči žalovanej pôvodne domáhala zaplatenia sumy
1.200 eur s úrokmi z omeškania od 01.08.2018 do zaplatenia, pričom suma 1.200 eur mala predstavovať
náhradu za užívanie sporných nehnuteľností, v podiele 1/8 k celku, za obdobie od 01.08.2018 do
31.07.2020. V predmetnej veci (t.j. v konaní pod sp. zn. 13C/10/2021) žalovaná vo svojom prvom podaní

tiež uviedla, že nenavrhuje zmenu miestnej príslušnosti, avšak necháva na úvahe zákonného sudcu, či
by sa nemal vylúčiť z konania, pretože sudkyňa B. U. je dcérou žalobkyne v 2. rade. Zákonný sudca
nepožiadal o jeho vylúčenie, vo veci riadne konal a to až do času, kým nebol podaný návrh na spojenie
vecí. Uznesením č.k. 9C/57/2020-128 zo dňa 13.09.2022 súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie
veci vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C/57/2020 a 13C/10/2021 s tým, že spoločná

vec sa bude viesť pod sp. zn. 9C/57/2020. Následne žalobkyne v 1. a 2. rade, každá samostatným
podaním, podali návrh na zmenu petitu žaloby a to tak, že žalobkyňa v 1. rade žiadala, aby bola žalovaná
povinná jej zaplatiť sumu 3.000 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.000 eur od 01.08.2019
do zaplatenia, sumu 3.000 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.000 eur od 01.08.2020
do zaplatenia, sumu 3.000 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.000 eur od 01.08.2021

do zaplatenia, sumu 3.000 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.000 eur od 01.08.2022 do
zaplatenia. Žalobkyňa v 2. rade žiadala, aby bola žalovaná povinná jej zaplatiť sumu 600 eur s ročným
5% úrokom z omeškania od 23.10.2018 do zaplatenia, sumu 600 eur s ročným 5% úrokom z omeškania
od 23.10.2019 do zaplatenia, sumu 600 eur s ročným 5% úrokom z omeškania od 23.10.2020 do
zaplatenia, sumu 600 eur s ročným 5% úrokom z omeškania od 23.10.2021 do zaplatenia, sumu 600

eur s ročným 5% úrokom z omeškania od 23.10.2022 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uznesením
č.k. 9C/57/2020-162 zo dňa 14.12.2022 pripustil zmenu žalobného petitu, spočívajúcu v kvantitatívnej
zmene, nakoľko žalobkyňa v 1. rade žiadala od žalovanej náhradu za užívanie sporných nehnuteľností
spolu v sume 12.000 eur s príslušenstvom a to za obdobie od 01.08.2019 do 01.08.2022 a žalobkyňa
v 2. rade žiadala od žalovanej náhradu za užívanie sporných nehnuteľností spolu v sume 3.000 eur

s príslušenstvom a to za obdobie od 23.10.2018 do 23.10.2022. Následne súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie a vo veci samej rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom tak, ako je to uvedené
v bode 1 tohto odôvodnenia. Proti výrokom III., V., VII. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie podala
v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) CSP, ako aj vytýkajúc
arbitrárnosť, pričom súd prvej inštancie sa podľa nej nevysporiadal s tvrdeniami ohľadom rozsahu

užívania nehnuteľností v katastrálnom území F., prístupom žalobkýň do nehnuteľností, ako aj ohľadom
stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia a tiež morálnou povinnosťou žalobkýň, umožniť žalovanej
dožiť a bývať v nehnuteľnostiach, ktorých bola vlastníčkou a ktoré postavila spolu so svojím manželom.
Kodvolaniu,spísanémuprávnouzástupkyňou,pripojilavyjadrenieajžalovaná,vzáverektoréhovzniesla
námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni.

28. Odvolací súd sa preto v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti voči konajúcej
zákonnej sudkyni a mal za to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/57/2020 námietka zaujatosti voči
zákonnej sudkyni zo strany žalovanej vznesená nebola. Po spojení veci žalovaná v rámci jedného
podania namietala rozpor s dobrými mravmi, pričom poukazovala aj na príbuzných žalobkyne v 2. rade,

pôsobiacich na súde, avšak bez vznesenia námietky zaujatosti, ktorá by spĺňala náležitosti podľa § 52
ods. 2 CSP, v dôsledku čoho na takúto námietku nebolo možné prihliadať, čo si súd prvej inštancie
správne vyhodnotil. Až následne vo vyjadrení žalovanej ako súčasti odvolania, žalovaná výslovne
žiadala o vyslovenie predpojatosti zákonnej sudkyne G. H. a zmeny miestnej príslušnosti súdu z dôvodubezprecedentnej situácie a existencie rodinných príslušníkov – sudcov. Poukazovala pritom vo svojom
vyjadrení na postup zákonnej sudkyne a napadnuté rozhodnutie, vydané zákonnou sudkyňou. Odvolací
súd,zaoberajúcsavrámciodvolaciehoprieskumutoutonámietkou,muselvšakkonštatovať,ževzmysle

§ 53 ods. 3 CSP na uvedenú námietku žalovanej nemožno prihliadnuť a to z dôvodu, že námietka
zaujatosti sa týkala len okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej
činnosti, ktoré budú v rámci odvolacieho konania preskúmané a odvolací súd sa k nim vyjadrí v ďalšej
časti odôvodnenia. Samotná skutočnosť, že na súde pracujú/ resp. pracovali v pozícii sudcu rodinný
príslušníci obidvoch strán sporu, sama o sebe nemá za následok automaticky vylúčenie zákonného

sudcu a to najmä za stavu, že žalovaná strana túto námietku nevzniesla včas a neodôvodnila ju podľa
§ 52 ods. 2 CSP a tiež svoju zaujatosť nenamietala ani samotná zákonná sudkyňa. Kolegiálne vzťahy
nezakladajú automaticky blízky vzťah, ktorý by bol prekážkou pre zákonné rozhodnutie.

29. Zaoberajúc sa ďalšími odvolacími námietkami, aj odvolací súd, bol toho názoru, že predmetom sporu
je nárok, vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny

inštitútmimozmluvnéhozáväzkovéhopráva.Podprávnyminštitútomrozumiemesúhrnprávnychnoriem,
ktorých zmysel, účel a funkcia sú podriadené totožnému cieľu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného
obohatenia v Občianskom zákonníku (ale aj v iných právnych predpisoch súkromného práva; v menšej
miere sa tento inštitút vyskytuje aj v normách práva verejného) je reparácia nerovnováhy, ku ktorej
dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. K

majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch pomerne pravidelne, avšak o bezdôvodnom
obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy.
Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe zákona právne relevantná skutočnosť (napr.
zmluva, vznik škody a pod.). Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak
náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho

dôvodu. Hovoríme o funkcii reparačnej či reštitučnej.

30. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita
vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom.

Pojmovýmznakomtohtofaktickéhostavuvšakmusíbyťabsenciarelevantnéhoprávnehodôvoduvzniku
tohto obohatenia (teda výnimočne zákon alebo právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav
majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu.
Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti
vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na

úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej
peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá
kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v
majetkovej sfére iného subjektu. Výšky oboch protiplnení však nemusia predstavovať zrkadlový obraz,
inak povedané, výška obohatenia povinného subjektu a ujmy oprávneného subjektu nemusia byť úplne

presne totožné ekvivalenty. Vznik reparačného právneho následku musí byť objektivizovaným prejavom
základnej funkcie súkromného práva, ktorou je spravodlivosť v právnych vzťahoch.

31. Súd prvej inštancie taktiež správne určil, že v rámci bezdôvodného obohatenia by išlo o plnenie
bez právneho dôvodu. Ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia jedným subjektom

druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. Podstatným
pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca
plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba
poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť
posúdené ako dar. Na podporu správnosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR,

sp. zn. 30 Cdo 1789/2002, ktorý uviedol: „V případě užívání cizí nemovitosti bez platné nájemní smlouvy
spočívá bezdůvodné obohacení uživatele v tom, že vykonával právo nájmu cizí věci. Výše náhrady se
odvozujeodprospěchu,jejžzískalplněnímbezprávníhodůvoduúčastník,majícízapovinnostmajetkový
prospěch vydat. Ztráta druhého účastníka – vlastníka věci – spočívající v tom, že mohl při nakládání
s věcí dosáhnout případně vyšší prospěch od jiné osoby, nebýt neplatné smlouvy, není pro závěry

o výši náhrady právně významná.“ Okrem toho v inom rozhodnutí Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo
845/99 uviedol tiež: „Za bezdůvodné obohacení není možno považovat jakýkoliv prospěch, jehož by
mohl teoreticky dosáhnout vlastník neoprávněně užívané věci, nýbrž pouze ten prospěch, o nějž na jeho
úkor obohacený buď zvýšil svůj majetkový stav, anebo o nějž se jeho majetkový stav nezmenšil, ač byse tak za běžných okolností stalo. Bezdůvodné obohacení vzniká i tomu, kdo svým jednáním dosáhl
na úkor vlastníka postavení detentora jeho pozemku tím, že celý oplocený pozemek uzamkl a učinil jej
přístupným jen pro sebe a svou potřebu, a to bez ohledu na to, nakolik intenzivně jej skutečně využíval

(jakou plochu, jak často, příp. kolikrát konkrétně se na něm zdržoval). Výše bezdůvodného obohacení
se musí odvíjet od výše nájemného odpovídajícího nájemnísmlouvě obvyklé v daném místě a čase ve
vztahu k celému pozemku.“

32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie správne určil aktívnu

vecnú legitimáciu žalobkýň v 1. a 2. rade, ako podielových spoluvlastníčok spornej nehnuteľnosti,
a tiež správne určil žalovanú ako pasívne vecne legitimovanú, pretože nebolo sporu o tom, že
žalovaná sporné nehnuteľnosti užívala, pritom bolo úplne irelevantné v akom rozsahu tieto sporné
nehnuteľnosti užívala. Podstatné bolo to, že žalovaná neumožnila (resp. nepreukázala opak tvrdenia
žalobkýň) žalobkyniam užívať sporné nehnuteľnosti. Žalobkyne v konaní tvrdili a tiež preukazovali,
že žalovaná im zakázala vstup do celých nehnuteľností. Uvedené tvrdenia sa žalovanej nepodarilo

žiadnymi relevantnými dôkazmi vyvrátiť, preto je potrebné ustáliť, že žalovaná sporné nehnuteľnosti
užívala v celom rozsahu, keďže neumožnila ich užívanie ani jednej zo žalobkýň. Bolo pritom tiež úplne
irelevantné tvrdenie žalovanej o obývaní inej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na parcele patriacej
obci, keďže predmetom daného sporu bolo to, že žalovaná neumožnila žalobkyniam užívať sporné
nehnuteľnosti, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve. Relevantnou obranou žalovanej bolo by len

preukázanietoho,žežalobkynespornénehnuteľnostiužívaťmohliamôžu,kčomuvšakžalovanážiadne
dôkazy neprodukovala. Rovnako tak bez relevancie sú aj tvrdenia o hospitalizácii, nakoľko žalovaná
nepreukázala, že v tom čase žalobkyne sporné nehnuteľnosti užívať mohli.

33. Sporom však podľa názoru odvolacieho súdu bola existencia/resp. neexistencia titulu užívania

sporných nehnuteľností zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie síce správne uviedol, že žalovaná je
matkou žalobkýň v 1. a 2. rade, teda je daná existencia rodinných vzťahov, na ktoré poukazovala aj
žalovaná vo svojej záverečnej reči, avšak žiadnym spôsobom súd prvej inštancie uvedené nevyhodnotil
v súvislosti s existenciu/resp. neexistenciou titulu užívania sporných nehnuteľností. Uviedol síce, že
žalovaná sporné nehnuteľnosti nadobudla so svojím manželom, bývala v nich a užívala ich do smrti

manžela, avšak po smrti manžela došlo k zmene vo vlastníctve, jednak v rámci dedičského konania
a následne žalovaná odpredala zvyšný (poznámka odvolacieho súdu „väčšinový“) podiel žalobkyni
v 1. rade, v dôsledku čoho súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná užíva nehnuteľnosť bez právneho
dôvodu. Následne súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná odmieta osobnú pomoc v chorobe
a starobe od žalobkýň, nesmú sa s ňou stretávať, čo žalobkyne preukázali listami žalovanej, avšak

úplne opomenul zaoberať sa tým, že nielen v kúpnej zmluve (neskôr zmenenej dodatkami), ale
najmä v zaopatrovacej zmluve (uzatvorená potom, ako dodatkami boli zmenené odseky v kúpnej
zmluve, týkajúce sa vecného bremena dožitia žalovanej) sa žalobkyňa v 1. rade zaviazala nielen
k osobnej pomoci, ale aj k poskytnutiu základných životných podmienok v prirodzenom prostredí, a tiež
k ubytovaniu žalovanej. Preto argumentácia súdu prvej inštancie, že v danom konaní nie je potrebné

sa zaoberať Dohodou o zaopatrovaní zo dňa 31.05.2017 a to i napriek tomu, že uvedené skutočnosti
žalovaná počas celého prvostupňového konania namietala a zakladala nimi titul užívania nehnuteľností,
zakladá arbitrárnosť súdneho rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu súd je povinný zdôvodniť aj
to, prečo argumentáciu strany sporu nepovažuje za dôvodnú, čo v danom prípade úplne absentovalo.

34. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo
na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym
odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (o. i. veci S. U. proti I., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, U. T. proti
I., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa

19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03
zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn.
III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo
dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a
rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť

analyzovanýsohľadomnaokolnostíkaždéhoprípadu,akvšaksúdvodôvodnenínereagujenazásadnú,
relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom (v danom prípade
žalovanou), je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).35. Odvolací súd preto považoval za predčasné (nedostatočne zdôvodnené) tvrdenie súdu prvej
inštancie, týkajúce sa toho, že žalovaná užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Mal pritom za to,
že z doteraz vykonaného dokazovania a súd prvej inštancie to aj v priebehu konania konštatoval,

že zlé vzťahy nie sú medzi žalobkyňami v 1. a 2. rade a žalovanou, ale synom žalovanej (zápisnica
o pojednávaní zo dňa 12.04.2023 na č.l. 201-202 spisu) a žalobkyňami. Rovnako tak aj žalobkyne
v priebehu konania niekoľkokrát uviedli, že podania žalovanej píše jej syn a žalovaná ich len pod
nátlakom podpisuje. Okrem toho žalobkyne do roku 2020 nenamietali skutočnosť, že žalovaná užíva
nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve, mali za to, že je ich morálna povinnosť poskytnúť matke bývanie

a dožitie v týchto nehnuteľnostiach, ako aj jej poskytovali osobnú starostlivosť (žalobkyňa v 1. rade
do roku 2019, žalobkyňa v 2. rade do roku 2015). Za užívanie nehnuteľností nepožadovali žiadnu
náhradu, súhlasili s ňou. Spor nastal až vtedy, keď žalobkyne zistili, že syn a vnuk žalovanej využívajú
ich nehnuteľnosti, ako aj to, že žalovaná uhradila vnukovi sumu za poskytovanie starostlivosti. Až
následne vyzvali žalovanú na úhradu náhrady za užívanie nehnuteľností a to dva roky spätne. Súd
prvej inštancie síce v odôvodnení hodnotil vzťah medzi stranami sporu, avšak postavil ho len na

úrovni toho, že žalovaná sa nechcela mimosúdne dohodnúť, a preto rozhodol tak, že žalobkyniam
priznal náhradu za užívanie ich nehnuteľnosti. Je však podľa názoru odvolacieho súdu potrebné pri
posudzovaní vzťahu medzi stranami sporu zamerať sa predovšetkým na rodinné väzby a tiež obsah
práv a povinností medzi rodinnými príslušníkmi, najmä rodičmi a deťmi tak, ako boli zohľadnené pri
moderácii náhrady za užívanie nehnuteľností a posúdiť aj ich súlad/resp. nesúlad s dobrými mravmi.

Okremtohoodvolacísúdmalzato,žeboladôvodnáajnámietkažalovanej,týkajúcasatoho,žesúdprvej
inštancie mal nedostatočne vykonané dokazovanie, týkajúce sa náhrady za užívanie nehnuteľností za
celé požadované obdobie. Rovnako tak pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že súd prvej inštancie pri
náhrade trov konania úplne opomenul zdôvodnenie nepoužitia ustanovenia § 257 CSP, ktorého aplikácie
sa žalovaná v rámci záverečného návrhu domáhala.

36. Odvolacísúdpretouzatvára,žesúdprvejinštanciesanámietkamižalovanejnedostatočnezaoberal,
tieto právne neposúdil, a to s poukazom na doteraz zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie,
z dôvodu čoho podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s
§ 391 ods. 1 CSP t. j. dôvodu k zrušeniu a vráteniu veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie v napadnutých výrokoch a tiež vo výrokoch závislých, týkajúcich sa nároku
na náhradu trov konania (§ 379 písm. a/ CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný záväzným
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne posúdi nárok žalobkýň na náhradu za užívanie
sporných nehnuteľností žalovanou, pričom sa bude zaoberať titulom užívania sporných nehnuteľností
žalovanou aj z pohľadu rodinných práv a povinností medzi rodičmi a deťmi a tiež posúdi vplyv Dohody

o zaopatrovaní zo dňa 31.05.2017, resp. záväzkov z nej vyplývajúcich, na užívanie nehnuteľností a to
aj v kontexte s Kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2015 v spojení s Dodatkami, ako aj vkladovým konaním.
V prípade, ak dospeje k záveru, že z dôvodu rodinných vzťahov (napr. správanie žalovanej v rozpore
s dobrými mravmi) nie je možné založiť titul užívania nehnuteľností, bude povinnosťou súdu zaoberať
sa aj výškou náhrady za užívanie nehnuteľností za celé požadované obdobie a taktiež zvážiť prerušenie

konania do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 18C/31/2021, ak sa v danom
konaní rieši aj vlastnícky vzťah k 6/8 podielu na sporných nehnuteľnostiach za predmetné obdobie, od
čoho sa bude následne odvíjať aj výška náhrady za užívanie nehnuteľností. Úlohou súdu prvej inštancie
(po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) bude náležite
sa vysporiadať i s ďalšími námietkami strán sporu, zohľadňujúc pri tom aktuálnu judikatúru Najvyššieho

súdu SR a Súdneho dvora EÚ, ako i právny názor vyššie vyslovený odvolacím súdom. Rozhodnutie
odôvodní zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne
súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

37. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).