Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/191/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200887
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5724200887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpeného:
Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327 a manželky navrhovateľa:
G. C., B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej: JUDr. Ing. Martina
Kiseľová, advokátka so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO: 42 392 144, v konaní o návrhu na
rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Pc/13/2024-50
zo dňa 30. mája 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Pc/13/2024-99 zo dňa 13.9.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Pc/13/2024-50 zo dňa 30. mája 2024 v spojení s opravným
uznesením č.k. 17Pc/13/2024-99 zo dňa 13.9.2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením (ďalej aj len napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že „I. Súd manželstvo navrhovateľa B. C.,
B. C., nar. XX.X.XXXX a G. C., B. H., nar. X.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Martin, zväzok XX, ročník XXXX, str. XXX, poradové číslo XX rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. S poukazom na § 1 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), § 18 ZoR, § 19 ods. 1 ZoR, § 22 ZoR,
§ 23 ods. 1, 2, 3 ZoR a vykonané dokazovanie okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Okresný súd
vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi, zistil, že manželský zväzok
medzi účastníkmi trvá 43 rokov a navrhovateľ uviedol, že spočiatku bolo manželstvo síce búrlivejšie, ale
ajkeďsahádalivždysasnažilinájsťriešenie,postupnevšakdošlokodcudzeniu.Manželkanavrhovateľa

popísala manželstvo od počiatku ako veľmi ťažké, v ktorom absolútne chýbala akákoľvek úcta k žene zo
strany navrhovateľa. Manželka navrhovateľa popisovala ako manžel často požíval alkoholické nápoje,
následne ju vulgárne urážal aj fyzicky napádal, uviedla vyslovene, že „ožral sa ako doga a keď prišla
domov tak ju dobil“. Navrhovateľ popísal, že aj manželka jeho vulgárne urážala a verbálne ho napádala,
nadávala mu, že je kretén, smradľavý starý chlap a podobne. Uviedol, že v podstate spoločne spolu
vôbec nefungujú, nemajú spoločné záujmy, netrávia spolu voľný čas, on vôbec nič doma nekonzumuje,
večeru si prinesie, tú zje, manželka mu nevarí, celú domácnosť, teda náklady spojené s bývaním

financuje on sám, intímny život nevedú viac ako 10 rokov, jeho ukončenie bolo tiež spojené s urážkami
a vulgarizmami zo strany manželky.3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že manželka navrhovateľa uviedla, že
aktuálne celé tri roky sa s ňou manžel rozpráva len vulgárne, a to strašne vulgárne, totálne ožratý príde
tak jedenkrát za týždeň, keď si ho brala, vypil tak 11 pív denne. Potvrdila, že intímne spolu nežijú. Tiež

uviedla, že keď sú nejaké spoločenské akcie, tak manžel priateľov oklame, že ona je chorá, čo vôbec nie
je pravda, len aby tam s ním nešla. Manželka navrhovateľa však žiadala, aby okresný súd manželstvo
nerozviedol, uviedla, že pre ňu je manželstvo posvätné, nechce mať štatút rozvedenej manželky a chce,
aby deti a vnúčence mali domov, pretože pred nimi sa vždy pretvarujú.

4. Okresný súd ustálil, že zo všetkých vyjadrení vyplýva a potvrdili to obidvaja manželia, že medzi
manželmi navzájom absentuje akákoľvek úcta, porozumenie, pochopenie, pocit spolupatričnosti.
Okresný súd zdôraznil, že povinnosť rešpektovať navzájom svoju dôstojnosť má viesť manželov k
vzájomnej úcte, k rešpektovaniu svojich osobností, schopností, charakterov a možností a viesť tak k
vyrovnanému spolužitiu. Nič z tohto však v manželstve manželov C. už neexistuje. Manželia sú rovnako
povinní si navzájom pomáhať a podporovať sa, a to v každej životnej situácii, ide o osobnú, mravnú

a psychickú pomoc a podporu, prejav porozumenia v prípade starostí a problémov druhého manžela,
o poskytnutie rady či prejavovanie zhovievavosti. Ani jeden z týchto atribútov už však manželstvo
účastníkov neplní. Ak podľa § 1 ods. 2 ZoR, účelom manželstva je vytvoriť o.i. harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, tak v danom prípade medzi účastníkmi akákoľvek harmónia absentuje. Okresný
súd teda mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vzťahy medzi manželmi sú

dlhodobo rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel, a preto okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol,
napriek tomu, že manželka navrhovateľa s návrhom na rozvod nesúhlasila. Z jej vyjadrení vyplynulo, že
manželstvo je aktuálne založené len na vzájomných urážkach, nerešpektovaní, absentujúcej sebaúcte
a úcte k druhému manželovi, avšak žiadala, aby súd manželstvo nerozviedol, lebo nechce mať štatút
rozvedenej manželky, tzn. žiadala zachovať manželstvo v podstate len formálne. Uvádzala, že jej

cieľom je, aby deti a vnúčatá mali domov, pretože pred nimi sa vždy pretvarujú. Rozhodne takéto
spolužitiezaloženénalžiapretvárkepredostatnýmirodinnýmipríslušníkminemôžebyťcieľomaúčelom
manželstva. Okresný súd dospel k záveru, že manželstvo medzi účastníkmi je len formálne a každému
z účastníkov poskytuje v podstate len trápenie a nespokojnosť. Zo strany ani jedného z účastníkov
nezaznelo jedno jediné vyjadrenie, ktoré by bolo vo vzťahu k manželstvu pozitívne, preto okresný

súd manželstvo rozviedol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie manželka z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP a z dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. S rozvodom

manželstva nesúhlasila a s rozhodnutím okresného súdu sa nestotožnila. Toto rozhodnutie považovala
za predčasne prijaté, pretože súd sa nepokúsil dostatočným spôsobom o zmierenie medzi manželmi.
Zo zvukového záznamu z pojednávania vyplýva, že manžel na opakovanú otázku zákonného sudcu,
či ju má rád, neodpovedal, otázke sa vyhýbal. Zo strany súdu prvej inštancie nebola využitá možnosť
partnerskej poradne za účelom obnovenia manželského vzťahu, o ktorú mala záujem a vo vzťahu ku

ktorej sa manžel taktiež nevyjadril. Manžel uviedol, že na sedení u psychológa už dávnejšie boli a ich
vzťah to vtedy zlepšilo. Manželka je ochotná ísť na takéto konzultácie opakovane. Manžel potvrdil, že
k psychológovi chodí, avšak nejedná sa o partnerskú poradňu, ktorú by obaja potrebovali. Nedá sa
všeobecne ustáliť, aké manželstvo je možné považovať za ideálne alebo dokonalé. Každá partnerská
dvojica v manželskom zväzku funguje v inej vzájomnej dynamike, iným štýlom. Oni s manželom sú

obaja také povahy, že si vedia vzájomne povedať to, čo sa im nepáči, občas bol u nich doma aj zvýšený
hlas, či vulgarizmy, ale ako sa vyjadrila aj na pojednávaní, takto ich manželstvo prebiehalo prakticky od
jeho začiatku. Používanie vulgarizmov je manželovo bežné vyjadrovanie sa nielen voči manželke. On
sa takto správa aj k svojim zamestnancom, obchodným partnerom, susedom. Ľudia si po čase na jeho
vystupovanie a správanie proste zvyknú, pretože on sa inak správať nevie. Má prejavy arogantnosti.

Ani jej voči cudzím ľuďom toto jeho správanie nebolo príjemné, častokrát sa snažila ospravedlniť jeho
správanie a vysvetliť, že je dobrým človekom, len niekedy neodhadne spôsob vhodnej komunikácie.
Zrejme aj pre takéto svoje osobnostné vlastnosti sa v podnikaní vypracoval veľmi vysoko. Ona vždy
stála pri ňom a podporovala ho, a to aj v podnikateľskej činnosti, v ktorej boli od počiatku spoločne,
pomáhala mu a okrem starostlivosti o rodinu bola aj pracovne aktívna. Vedeli sa dohodnúť na takom

fungovaní manželského spolužitia, aby napredovalo podnikanie, ale zároveň aby bolo postarané aj
o ich dve deti. Vždy bola silne rodinne založená, a preto manželské spolužitie brala so všetkým, čo
prišlo. Manželovi nevyčítala, že chodí neskoro domov, že chodí na dovolenky bez nej, veď aj ona si
vedela spraviť program s kamarátmi a jeden druhému to nevyčítali. Prispôsobili sa takémuto životua obaja sú s ním stotožnení. Dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva z manželovej strany
nebolo podľa odvolateľky, že by voči nej neprechovával city, ale to, že má väčšiu lásku k peniazom
a majetku ako k svojej rodine a nej ako svojej životnej partnerke. Pred viac ako tromi rokmi, kedy

sa rozišiel so svojím obchodným partnerom v obchodnej spoločnosti KPK, s.r.o., došlo k zrušeniu ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnou cestou, čo bolo odôvodnené tým, že potreboval na
vyplatenie svojho obchodného partnera značný obnos peňazí, ktoré si na tento účel požičiaval z banky
v rámci podnikateľskej činnosti, a za ktoré ručil celým osobným majetkom. Dá sa povedať, že celý
manželský život nemala prehľad o tom, koľko manžel v skutočnosti zarába, často si od neho vypočula

vety, že nemajú na rozhadzovanie, musia šetriť, pričom nedôvodne nemíňala peniaze, aj keď mala k
dispozícii bankomatovú kartu od manželovho bankového účtu. Pritom manžel má otvorených niekoľko
bankových účtov vo viacerých bankách, ku ktorým nemá prístup a nemá dlhodobo prehľad o stave týchto
účtov. Pri upratovaní dokumentov v domácnosti našla výpisy z účtu z dávnejšej doby, o ktorých doteraz
nemala vedomosť a z ktorých vplýva, že manžel mal na osobnom účte veľké množstvo peňazí ešte v
čase pred zavedením meny euro.

6. V odvolaní manželka uviedla, že potom ako došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a aj v dôsledku toho, že je už na dôchodku, mala záujem dopriať niečo naviac aj vnúčatám,
ktoré žijú v inom meste. Tiež chcela aktívne tráviť dôchodok. Manžel však s uvedeným mal problém a
nestotožňoval sa s tým, aby minula niečo navyše. Pritom nežijú vo finančnej núdzi. Keďže celý život

sa doprosovala toho, aby jej poskytol peniaze, čo v rovnocennom manželskom zväzku považovala za
ponižujúce,navrhla,abypozrušeníBSMpristúpiliajkjehovyporiadaniu.Totojejedinýaskutočnýdôvod,
pre ktorý manžel podal návrh na rozvod manželstva. Láska k peniazom a vlastnému majetku a strach, že
by o časť majetku vysporiadaním mohol prísť, prevýšila v jeho očiach vzájomné city, a to, čo spolu počas
manželstvaprežili.Manželnauvedenéreagovaltak,žejejvjanuári2024dalnavýberdvemožnosti-buď

nebude chcieť vyplatiť žiadne finančné vyrovnanie z obchodného podielu v spoločnosti KPK, s.r.o. alebo
ak bude žiadať o vyporiadanie BSM, tak podá návrh na rozvod manželstva a viac ju nechce poznať. To,
že nechcela ostať v područí manžela a podala návrh na vyporiadanie BSM súdnou cestou, bolo jediným
dôvodom, pre ktorý manžel podal návrh na rozvod manželstva. Nie je preto pravdou, že by manžel už
ku nej neprechovával city, tieto sú v súčasnosti zastreté jeho snahou o to, aby mu nebolo siahané na

peniaze a majetok, čo vníma veľmi citlivo. Súdne pojednávanie je plné emócií, pričom je pochopiteľné,
že obaja boli v emočne vypätej situácii. Žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária, starajú sa
o rodinný dom aj ostatné rekreačné nehnuteľnosti, ktoré vlastnia. To, že manžel doma nejedáva jedlo,
nie je niečo, čo by doteraz v manželstve bolo inak. Manžel sa celý život stravuje v práci, každé ráno si
cestou do práce kupoval raňajky a na večeru zvyčajne 2-4 rožky so salámou. Takýto zvyk mal ešte z

čias, kedy žil sám ako slobodný muž. Na večeru varené jedlo odmieta jesť, jemu raz denne teplá strava v
práci stačí. Manžel zvykne chodievať celoživotne do práce aj cez víkendy, niekedy jeden deň z víkendu,
podľa potrieb aj oba dni. Po práci zvykol ísť so psom na prechádzku a následne do krčmy. Tento kolobeh
fungovania má vžitý dlhodobo, prakticky počas celého trvania manželstva. V poslednom čase nedošlo k
nijakej podstatnej zmene, ktorá by odôvodňovala konštatovanie, že manželstvo je už v takom stave, že

niejemožnévňompokračovať.Spoločnetráviliajposlednévianočnésviatky,Silvesterspriateľmistrávili
v ich chate na Orave. Ak manžel tvrdí, že spoločne nechodia do spoločnosti, uvedené vyvracia aj tým, že
boli spoločne na bicykloch na letnom kúpalisku z B. klubu a hrali volejbal, na výročie B. klubu, ktorého je
manžel členom, boli v divadle. V lete chodievali každý týždeň na chatu na D.. Súd prvej inštancie nedal
priestor pre záchranu a obnovu manželstva tým, že by ich bol poslal do partnerskej poradne. Žiadala,

aby im bola poskytnutá možnosť návštevy partnerskej poradne a aby bola manželstvu daná možnosť na
jeho znovuobnovenie. Súd prvej inštancie tiež dostatočne nezohľadnil, že sú už osoby v dôchodkovom
veku, kedy už sú v popredí iné funkcie manželstva, ako keď je manželstvo v jeho produktívnej fáze.
Obaja majú zhoršený zdravotný stav, ktorý sa pribúdajúcim vekom bude stupňovať. Ani jeden z nich
nevie, ako sa bude jeho zdravie ďalej vyvíjať. Práve v tomto veku by mali spoločne si pomáhať a ona

je na to aj pripravená, že sa o manžela postará. Manžel sa vedel za jeho správanie aj ospravedlniť,
koľkokrát jej doniesol kyticu kvetov. Napriek tomu, že mala za trvania manželstva niekoľko dôvodov
na podanie návrhu na rozvod, v záujme lásky k rodine, ich deťom a teraz už aj vnúčatám, vždy brala
rodinu a manželský zväzok za svoju prioritu. Súd prvej inštancie jej neposkytol dostatočný priestor na
vyjadrenie sa a takýto postoj súdu považovala za zaujatosť voči jej osobe. Zo strany zákonnej sudkyne

bola viackrát zastavená a nemohla uviesť všetko, čo chcela, pričom navrhovateľ mal možnosť sa vyjadriť
v širšom rozsahu ako ona a jeho prejavy neboli prerušované. Uvedené považovala za porušenie práva
na prístup k súdu a nerovnocenný prístup k obom účastníkom konania. Navrhla, aby odvolací súd zrušilrozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že podaný návrh na rozvod manželstva zamietne.

7.Kdoručenémuodvolaniumanželkysapísomnevyjadrilnavrhovateľ,ktorýsavplnomrozsahustotožnil
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Uviedol, že trvá na podanom návrhu na rozvod a
naďalej žiadal, aby jeho manželstvo bolo právoplatne rozvedené, a to z dôvodov, ktoré uvádzal počas
celého konania a ktoré vyplývajú aj z vykonaných dôkazov ako aj zo samotného priebehu pojednávania
na súde prvej inštancie. Odvolateľka počas konania pred súdom prvej inštancie neuviedla žiadny

relevantný dôvod a nenavrhla žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval to, aby manželstvo bolo zachované,
naopak sama v odvolaní uviedla, že mala niekoľkokrát dôvod na podanie návrhu na rozvod. Práve
odvolateľka na pojednávaní vylíčila manželstvo ako 43 rokov utrpenia a jediný dôvod, prečo by malo byť
manželstvo zachované je, aby nestratila štatút manželky. Toto však nie je nijaký dôvod na zachovanie
rozpadnutého manželstva, ale len prejav sebeckosti odvolateľky a dôkaz toho, že jej nejde o manželstvo,
ale o jej spoločenské postavenie. Na manželský zväzok ako aj na iný vzťah je potrebný konsenzus

oboch, a teda jeden z manželov nemôže byť nútený zotrvávať v manželskom zväzku len preto, že druhý
z manželov nechce mať štatút rozvedeného. Navrhovateľ opätovne uvádza, že on výslovne trvá na tom,
aby manželstvo bolo právoplatne rozvedené. Pred cca 3 týždňami opustil spoločnú domácnosť a na
adrese posledného spoločného pobytu manželov sa nezdržiava. Navrhovateľ nemá záujem o návštevu
manželskej poradne s odvolateľkou, pretože považuje túto kapitolu svojho života za uzavretú a nechce

naďalej zotrvať v manželskom zväzku s odvolateľkou. Je pravdou, že boli v manželskej poradni. Bolo to
asipred13-timirokmiavzťahobochmanželovtoešteviaczhoršilo,pretonavrhovateľodmietaakékoľvek
tvrdenie odvolateľky o zlepšení vzťahu po návšteve poradne. Navrhovateľ súhlasí s tým, že v ich
spoločnej domácnosti sa používali vulgarizmy a bola to práve odvolateľka, ktorá ich v nepomerne väčšej
miere používala na adresu navrhovateľa. Navrhovateľ odmieta tvrdenia odvolateľky, že používanie

vulgarizmov je jeho bežné vyjadrovanie, že sa takto správa k svojim zamestnancom, obchodným
partnerom a susedom. Veď keby sa správal tak, ako to opisuje, obchodná spoločnosť by neprosperovala
a odvolateľka by nežiadala v rámci vyporiadania BSM takú finančnú čiastku, akú žiada. Navrhovateľ
odmieta, že dôvodom podania návrhu na rozvod bolo to, že by mal väčšiu lásku k peniazom a majetku
ako k svojej rodine a k samotnej odvolateľke. O peniaze ide práve odvolateľke, ktorá žiadala na súde,

aby ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené a aby následne mohla podať na súd aj návrh na
vyporiadanie BSM s požiadavkou vyplatenia vyrovnávacieho podielu. Navrhovateľ nikdy nezatajoval
pred odvolateľkou finančnú situáciu rodiny, pričom výpisy z bankových účtov, ktoré spomína vo svojom
odvolaní sa vždy nachádzali voľne položené v domácnosti, o čom svedčí aj vyjadrenie odvolateľky, že
našla výpisy z účtov dokonca aj z dávnejšej doby. Odvolateľka mala vždy prístup k rodinným financiám

a tieto aj štedro využívala. Má prístup k platobným kartám a na jej bankový účet zasiela navrhovateľ
pravidelne dostatočný finančný obnos. A to je samozrejme aj dôvod, pre ktorý sa odvolateľka odmieta
rozviesť. Odvolateľka sa nikdy nemusela nijako doprosovať o peniaze, ku ktorým má stále prístup, o
čom svedčí aj neúplný prehľad financií, ktoré boli poskytnuté odvolateľke navrhovateľom za posledné
obdobie. Ak odvolateľka v odvolaní uvádzala, že mala záujem si dopriať niečo naviac ako aj vnúčatám,

ktoré žijú v inom meste, tak vnúčatá žijú v Žiline, teda cca 30 min. cesty autom, ktorým odvolateľka
disponuje. Na rozdiel od navrhovateľa sa odvolateľka stretla s vnúčatami naposledy v januári 2024 na
cca 1 hodinu a pred tým sa s nimi stretla raz v lete roku 2023 a raz v lete roku 2022. Teda vyjadrenia
odvolateľky o vnúčatách sú značne zavádzajúce. Navrhovateľ sa stretáva s vnúčatami výlučne bez
prítomnosti odvolateľky. „Navrhovateľ nikdy G. C. nepovedal, že buď nebude chcieť vyplatiť žiadne

vyrovnanie v rámci BSM alebo podá návrh na rozvod. Veď návrh na rozvod podal navrhovateľ skôr ako
G. C. podala návrh na vyporiadanie BSM súdom.“ Vzhľadom na to, že BSM účastníkov tohto konania
bolo právoplatne zrušené už v roku 2021, tak konanie o rozvod manželstva nemá na BSM nijaký vplyv.
Podľanavrhovateľa,bymalsúdnariadiť,resp.odporučiťmanželompartnerskúporadňulenvprípade,že
je tam vôľa oboch strán takúto inštitúciu navštíviť. Navrhovateľ sa viackrát v rámci tohto konania vyjadril,

že takáto poradňa v minulosti nemala na ich vzťah požadovaný efekt, ba naopak a zároveň, že nemá
nijaký záujem v súčasnosti takúto poradňu s odvolateľkou navštíviť. „K tvrdeniam uvedeným v odvolaní,
že napriek všetkému účastníci tohto konania naďalej žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária,
starajú sa o rodinný dom, užívajú aj ostatné rekreačné nehnuteľnosti, ktoré vlastnia navrhovateľ uvádza,
že v spoločnej domácnosti už nežijú. Keď aj žili tak posledné roky spolužitia nemali nič spoločné

s manželským životom. Nehospodárili spolu, nestarali sa spoločne o domácnosť ani spolu neužívali
rekreačné zariadenia, ktoré vlastnia. Niekoľko rokov sa tak deje výlučne samostatne, teda navrhovateľ
sám a G. C. sama, nikdy nie spoločne.“ Odvolateľka v odvolaní uvádza, že vyvracia skutočnosť, že
spolu s navrhovateľom netrávia čas. Posledné Vianoce prebehli tak, že na štedrý deň bol navrhovateľna návšteve u dcéry v I. a odvolateľka u svojich priateľov. Odvolateľka neuvádza, kedy mali spoločne
tráviť čas. Na bicykloch na letnom kúpalisku z B. klubu boli v roku 2021. Na chatu na D. navrhovateľ
chodí sám. Z odvolania nevyplýva, ktoré leto mali spoločne tráviť na chate, ale navrhovateľ si takéto

leto nepamätá. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Napadnuté rozhodnutie je konzistentné a jeho
argumenty jasne podporujú príslušný záver uvedený v jeho odôvodnení. V rámci konania súd prvej
inštancie poskytol obom účastníkom konania dostatočný priestor na vyjadrenie sa k veci a navrhovateľ
odmieta akékoľvek tvrdenia odvolateľky o zaujatosti súdu voči jej osobe, na ktorú nikdy počas celého

konania nevzniesla námietku. Predmetné manželstvo je nefunkčné, trvalo rozvrátené a neplní nijaký zo
zákonných účelov manželstva a nie je predpoklad a zo strany navrhovateľa ani nijaká vôľa na obnovu
manželského spolužitia účastníkov tohto konania. Navrhovateľ nemá absolútne záujem o účasť na
akomkoľvek manželskom poradenstve, pretože nevidí ani len najmenšiu možnosť na to, že by sa jeho
manželské spolužitie s odvolateľkou niekedy mohlo obnoviť. Nehrá ani rolu to, že účastníci sú osoby
v dôchodkovom veku, kedy už sú v popredí iné funkcie manželstva, ako keď je manželstvo v jeho

produktívnej fáze, pretože toto manželstvo neplní ani len jednu zákonnú ani inú funkciu manželstva a je
pre oboch manželov utrpením s jediným možným vykúpením, ktorým je práve rozvod tohto nefunkčného
manželstva. Navrhovateľ nemá nijaký záujem o to, aby sa o neho odvolateľka postarala. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil..

8. K doručenému vyjadreniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odvolateľka, ktorá uviedla, že vyjadrenia
zo dňa 25.07.2024 a 26.07.2024 sa od seba odlišujú v nepodstatných detailoch, kedy sú v nich
niektoré formulácie vynechané, resp. pozmenené. K obom vyjadreniam zaujala spoločné stanovisko.
Navrhovateľ tvrdí, že počas konania neuviedla nijaký relevantný dôvod a nenavrhla nijaký dôkaz, ktorý
by odôvodňoval zachovanie manželstva. Uvedené tvrdenia navrhovateľa poprela. V súčasnosti nevidí

žiadny konkrétny dôvod alebo situáciu, ktorá by sa vymykala ich dlhoročnému spôsobu spoločného
života. Ak manžel v podanom návrhu tvrdil ako dôvody rozvodu, že spolu intímne nežijú a že spolu
nechodia do spoločnosti, tak takto prezentované dôvody nemožno brať za natoľko závažné, aby
odôvodňovali zrušenie manželstva rozvodom po 43 rokoch. Opakovane navrhovala, aby ich súd poslal
do manželskej poradne, aby si mohli vzájomné postoje vydiskutovať a preniesť sa cez ne a poukazovala

na nepriaznivý zdravotný stav oboch, ktorý sa manžel vo vzťahu k svojej osobe snaží bagatelizovať a s
týmsúvisiacupotrebuvzájomnejoporyapomocivdôchodkovomveku.Odsťahovaniemanželapovažuje
len za dočasnú reakciu na podané odvolanie, pretože manžel síce v súčasnosti v spoločnej domácnosti
neprespáva,alemádomavšetkysvojeosobnéveci,tietosinikamneodniesol.Manželsanapojednávaní
vyhýbal odpovedi na otázku, či už voči nej nemá nijaké city. Klamlivé sú tvrdenia manžela o tom, že ona

bola tá, ktorá mala vulgárne vyjadrovanie. Vyjadrila sa k tomu aj na pojednávaní, kde spolužitie popísala
a manžel uvádzané skutočnosti nijako nespochybňoval ani nenamietal. Manžela dlhodobo vníma tak,
že zrejme aj z pozície svojho pracovného postavenia má povýšenecký prístup k ľuďom. Je bez významu
jeho tvrdenie o tom, že on podal návrh na rozvod skôr, ako ona podala na súd žalobu o vyporiadanie
BSM, pretože podaniu žaloby z jej strany predchádzala snaha vysporiadať vzájomné majetkové vzťahy

prostredníctvom mediácie, na ktorej sa obaja aj s právnymi zástupcami zúčastnili. Popierala, že by bola
mala prístup k jeho účtu. Manžel napríklad výpis z karty J.’X K. pravidelne kontroloval a musela mu
zdôvodňovať, na čo peniaze použila. Doma našla výlučne zopár starých výpisov z manželovho účtu,
ale popierala, že by mala možnosť sa oboznámiť s výpisom z jeho bežného účtu a tento by jej ani v
doterajšom priebehu manželstva nebol dobrovoľne ukázal ani na jej požiadanie.

9. Odvolateľka vo vyjadrení uviedla, že manželom predložené tabuľky o údajnom míňaní peňazí z jej
strany nič nepreukazujú, nemajú nijakú dôkaznú hodnotu. Je to len zhluk čísel zoradených do tabuľky.
Počas posledných rokov s vedomím a podporou manžela sa venovala zariaďovaniu nehnuteľnosti na D.,
kupovala nábytky do nej, ale aj záhradné sedenie, doplnky a tiež pripravovala dcérinu svadbu. Na druhej

strane manžel sa jej nikdy nespovedal z toho, ako míňal on spoločné prostriedky, hoci jeho koníčky
a trávenie voľného času boli extrémne nákladné (opakované plavby na jachtách v Stredomorí, ale aj
zaoceánske plavby, lyžovačky v Alpách, exotické dovolenky s kamarátmi, záľuba vo veteránoch a pod.).
K tvrdeniam manžela o tom, že jej na jej účet zasiela dostatočný finančný obnos uviedla, že manžel
jej posiela každý mesiac na účet sumu 1 000 EUR, z ktorej hradí potreby domácnosti, platí stravu,

lieky a ostatné bežné výdavky. Návrh na zrušenie BSM počas trvania manželstva podala po spoločnej
konzultácii s právnikom, kedy z dôvodu, že manžel od dovtedajšieho spoločníka spoločnosti KPK, spol.
s r.o. odkupoval jeho obchodný podiel za sumu 2 200 000 EUR, uzatvoril zmluvu o pôžičke a podpísal
banke zmenku, pričom za tento záväzok ručili všetkým majetkom, čo považovala za extrémne rizikovépre prípad, že by sa spoločnosti prestalo dariť a manžel by nemal z čoho banke pôžičku splatiť. Uvedené
bolo dôvodom pre zrušenie BSM za trvania manželstva, aby prípadný ďalší majetok už nenadobúdali
spoločne a aby nebol postihnuteľný prípadným vykonávacím konaním. Zotrvala na odvolacom návrhu.

10. K vyjadreniu manželky sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý zotrval na svojej argumentácii.
Odvolateľka neuviedla žiadny relevantný dôvod a nenavrhla nijaký dôkaz, ktorý by odôvodňoval to,
aby manželstvo bolo zachované. Práve všetky náročné obdobia, ktoré odvolateľka spomína, viedli
navrhovateľa k tomu, aby podal návrh na rozvod ich manželstva. Takýto zväzok sa pre neho stal

neúnosným a je už unavený prekonávaním niečoho, čo sa prekonať ani nedá. Preto navrhovateľ nevidí
zmysel v pokračovaní trápenia, ktoré trvá viac ako 40 rokov. Dôvodom je celkový rozvrat manželstva,
jeho nefunkčnosť, neschopnosť účastníkov viesť spoločne manželský život bez každodennej psychickej
ujmy. Aj z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ nezdržiava v mieste posledného spoločného bydliska,
aj keď má naďalej záujem do budúcna výlučne vlastniť predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
vyporiadana BSM. Navrhovateľ zotrváva na svojich tvrdeniach o tom, že odvolateľka nevyberavými

slovami hanila navrhovateľa. Navrhovateľ odmieta tvrdenia o jeho povýšeneckom prístupe k druhým
ako aj to, že vulgárny prejav je pre neho bežný. Ak v domácnosti používal vulgarizmy, tak len
preto, že bol k nim donútený práve vulgarizmami zo strany odvolateľky na jeho osobu. V tabuľkách
priložených k poslednému vyjadreniu navrhovateľa sú uvedené presne uvedené finančné prostriedky,
ktoréodvolateľkačerpalavposlednomobdobí(t.j.vposlednýchcca3rokoch).Jepravdou,žedcéraL.sa

vydávalavrokuXXXX.Jediné,načomsaodvolateľkaakomatkapodieľalapriprípraváchsvadbyjeto,že
zdobila vonkajší altánok v M. E., kde sa konal svadobný obrad. Na ničom inom sa na prípravách svadby
nepodieľala, pretože celú svadbu si riešila a organizovala sama dcéra L.. Čo sa týka zariaďovania chaty
na D., tak je pravdou, že za posledné roky tam 2x z neznámeho dôvodu vymenila sedačku, napriek tomu,
že predchádzajúca sedačka bola naďalej funkčná a mala stále pekný vzhľad. Ďalej nakúpila množstvo

záhradného nábytku a taktiež záhradný dom. Tu je potrebné uviesť, že takto urobila bez vedomia a
súhlasu navrhovateľa, ktorému to len oznámila a dala mu príkaz, aby kúpnu cenu za záhradný domček
uhradil. Odvolateľka uvádza výpočet dovoleniek navrhovateľa avšak zámerne neuvádza dovolenky a
výlety, ktoré absolvovala ona sama, napr. J., E., B., opakovane-pravidelne-každý rok K. a pod. Naproti
tomu, ak bol navrhovateľ na niektorých dovolenkách uvedených odvolateľkou v jej vyjadrení, tak tie boli

cca pred 15-imi rokmi. V ostatnom navrhovateľ zotrváva na svojich predchádzajúcich písomných, resp.
ústnych vyjadreniach.

11. K doručenému vyjadreniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odvolateľka, ktorá zotrvala na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
podala oprávnená účastníčka konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok

okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol
o rozvode účastníkov konania, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného
prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez
úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu.

13. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode

na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

14. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi

uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdupotrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce

len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.

15. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manželky voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
manželstvo účastníkov konania rozviedol ako nedôvodné, keď neobstoja ani tvrdenia uvedené v

odvolaní.

16. Pokiaľ manželka v odvolaní považovala za nesprávny a nedostatočne dôkazne podložený záver
súdu prvej inštancie o existencii trvalého rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, odvolací súd
zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva odôvodňujúca rozhodnutie o rozvode manželstva
musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne. Podstatné je, či trvalý rozvrat

manželských vzťahov nastal alebo nie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov
konania ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie neplní žiadnu zo svojich spoločenských
funkcií, vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie potvrdilo už len formálny charakter
manželského zväzku. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú defacto potvrdené aj samotnou
manželkou, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila ani v priebehu prvostupňového

konania a ani v odvolaní. Inak povedané, manželka počas celého konania ani v odvolacom konaní
nepredložila jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak zistení okresného
súdu, ktoré vychádzali i z uvedení manželky, ktorá popísala manželstvo od počiatku až ku dňu
rozhodnutia okresného súdu ako veľmi ťažké, v ktorom absolútne chýbala akákoľvek úcta k žene
zo strany navrhovateľa. Bola to odvolateľka, ktorá navrhovateľa popisovala ako manžela, ktorý často

požíval alkoholické nápoje, následne ju vulgárne urážal aj fyzicky napádal, uviedla vyslovene, že
„ožral sa ako doga a keď prišla domov tak ju dobil“. Navrhovateľ pritom popísal, že aj manželka jeho
vulgárne urážala a verbálne ho napádala, nadávala mu, že je kretén, smradľavý starý chlap a podobne.
Navrhovateľ konštatoval, že v podstate spoločne spolu vôbec nefungujú, nemajú spoločné záujmy,
netrávia spolu voľný čas, on vôbec nič doma nekonzumuje, večeru si prinesie, tú zje, manželka mu

nevarí, celú domácnosť, teda náklady spojené s bývaním financuje on sám, intímny život nevedú viac
ako 10 rokov, jeho ukončenie bolo tiež spojené s urážkami a vulgarizmami zo strany manželky, ktoré
skutočnosti odvolateľkou v prvoinštančnom a ani v odvolacom konaní vyvrátené neboli

17.Odvolacísúdvzhodesozávermisúduprvejinštanciezastávanázor,ženiejenamiesteniekohonútiť

zotrvať v nefunkčnom manželstve proti jeho vôli. Dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch manželov
ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva predovšetkým z vyjadrenia manžela-navrhovateľa nemal
preukázané nielen okresný súd, ale ani odvolací súd. Jednoznačný a rozhodný postoj manžela, ktorý v
manželstve zotrvať nemieni, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod.
Nič na tom nemení ani nesúhlas manželky s rozvodom manželstva, ak jeden z manželov presvedčivo

deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby
v manželstve zotrval. Tvrdenie manželky, že súd prvej inštancie rozhodol jednostranne, keď v podstate
vychádzal len z tvrdení manžela, neobstojí, keďže súd prvej inštancie nielen poukázal, ale i vyhodnotil
v napadnutom rozhodnutí jej stanovisko k rozvodu manželstva a z takto zistených skutkových okolností
konštatoval trvalú rozvrátenosť manželstva a vážne narušenie vzťahov. Ak na základe uvedeného súd

prvejinštancieuzavrel,žemanželstvonenapĺňasvojeposlanieaúčelmanželstva,takpodľaodvolacieho
súdu nemožno jeho záverom nič vytknúť.

18. Manželka v odvolaní a vo svojich vyjadreniach v odvolacom konaní v podstate namietala záver
súdu prvej inštancie, že k rozvratu manželstva došlo. V § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná

hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne
neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť teda
kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie
vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov

sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy
medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí
môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Okresný súd, okrem iného, konštatoval na
základe tvrdení manželky, že aktuálne celé tri roky sa s ňou manžel rozpráva len vulgárne, a to strašnevulgárne, „totálne ožratý“ príde tak jedenkrát za týždeň, tiež uviedla, že keď sú nejaké spoločenské
akcie, tak manžel priateľov oklame, že ona je chorá, čo vôbec nie je pravda, len aby tam s ním nešla.
Predmetné závery okresného súdu neboli v odvolacom konaní odvolateľkou vyvrátené, preto odvolací

súd nemal dôvod na odklon od týchto záverov okresného súdu.

19. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení konštatoval, že medzi manželmi bolo nesporné, že
manželia si vulgárne nadávajú, že aj manželka manželovi vulgárne nadáva a že manželia sa intímne
nestýkajú už 10 rokov. medzi manželmi navzájom absentuje akákoľvek úcta, porozumenie, pochopenie,

pocit spolupatričnosti. Odvolací súd v zhode s okresným súdom poukazuje na to, že povinnosť
rešpektovať navzájom svoju dôstojnosť má viesť manželov k vzájomnej úcte, k rešpektovaniu svojich
osobností, schopností, charakterov a možností a viesť tak k vyrovnanému spolužitiu, avšak nič z
tohto v manželstve účastníkov už neexistuje. Manželia sú rovnako povinní si navzájom pomáhať a
podporovať sa, a to v každej životnej situácii, ide o osobnú, mravnú a psychickú pomoc a podporu,
prejav porozumenia v prípade starostí a problémov druhého manžela, o poskytnutie rady či prejavovanie

zhovievavosti. Ani jeden z týchto atribútov už však manželstvo účastníkov neplní. Ak podľa § 1 ods.
2 ZoR, účelom manželstva je vytvoriť o.i. harmonické a trvalé životné spoločenstvo, tak v danom
prípade medzi účastníkmi akákoľvek harmónia absentuje. Vzhľadom na obsah spisového materiálu
a výsledky vykonaného dokazovania, bol vyhodnotený odvolacím súdom ako vecne správny záver
okresného súdu, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel,

a preto okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol, a to napriek tomu, že manželka navrhovateľa
s návrhom na rozvod nesúhlasila. Pripomína odvolací súd, že z vyjadrení odvolateľky vyplynulo, že
manželstvo je aktuálne založené len na vzájomných urážkach, nerešpektovaní, absentujúcej sebaúcte
a úcte k druhému manželovi. Ak aj napriek tomu odvolateľka žiadala, aby súd manželstvo nerozviedol,
lebonechcemaťštatútrozvedenejmanželky,takipodľaodvolaciehosúdu,žiadalazachovaťmanželstvo

v podstate len formálne, čo nevyvracia záver okresného súdu o rozvrate manželstva. Pokiaľ odvolateľka
uvádzala, že jej cieľom je, aby deti a vnúčatá mali domov, pretože pred nimi sa vždy pretvarujú, tak
potom takéto spolužitie založené na lži a pretvárke pred ostatnými rodinnými príslušníkmi, za situácie, že
jeden z manželov nechce zotrvať v takomto zväzku, nemôže byť cieľom a účelom manželstva a ani nie
je spôsobilé vyvrátiť záver okresného súdu o rozvrate manželstva. Okresný súd na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že manželstvo medzi účastníkmi je len formálne a každému z účastníkov
poskytuje v podstate len trápenie a nespokojnosť, čo v konečnom dôsledku dosvedčuje aj to, že zo
strany ani jedného z účastníkov nezaznelo jedno jediné vyjadrenie, ktoré by bolo vo vzťahu k manželstvu
pozitívne, preto bolo manželstvo rozvedené, ktorý záver považoval odvolací súd za súladný s obsahom
spisového materiálu.

20. Podľa odvolacieho súdu za irelevantnú je v tomto prípade treba považovať argumentáciu, že
manželia spolu prežili veľa rokov, vychovávali spolu deti a že manželka žiadala, aby okresný súd
manželstvonerozviedol,pretožepreňujemanželstvoposvätné,nechcemaťštatútrozvedenejmanželky
a chce, aby deti a vnúčence mali domov, pretože pred nimi sa vždy pretvarujú, keďže tieto skutočnosti

síce vypovedajú o tom, že svojho času si manželstvo svoje spoločenské funkcie síce plnilo, toto však
už je minulosťou. Spoločná minulosť manželov, podľa ich uvedení, viedla síce odvolací súd k záveru,
že nikdy nebola úplne harmonická, avšak už rozhodne nepostačuje na zachovanie manželstva do
budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a manžel ďalšie spolužitie v manželskom
zväzku odmieta. Vychádzajúc i z uvedených záverov, potom nebolo možné vyhodnotiť ako relevantnú

argumentáciu odvolateľky o vhodnosti partnerskej poradne, za účelom obnovenia manželského vzťahu,
o ktorú mala ona záujem, ku ktorej sa manžel podľa nej nemal nevyjadriť, ak nosnou motiváciou
odvolateľky pre zachovanie manželstva bolo tvrdenie, že pre ňu je manželstvo posvätné, nechce mať
štatút rozvedenej manželky a chce, aby deti a vnúčence mali domov, pretože pred nimi sa vždy
pretvarujú. V rovine týchto záverov odvolací súd poukazuje i na skutočnosti vyplývajúce z obsahu

zápisnice zo dňa 30.05.2024 (č.l. 32 spisu), z ktorej vyplýva jednoznačne vyhranený deklarovaný postoj
navrhovateľa k možnosti odbornej pomoci- poradne „...To nemá zmysel, manželka len hľadá vinníka,
aby ja som z toho vyšiel ako ten, kto môže za túto situáciu, preto som aj podstúpil tú mediáciu a vždy
sa to zvrhlo.“ (č.l. 33 rub spisu)

21. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.22. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

23. V odvolaní bolo manželkou namietané, že okresný súd jej neposkytol dostatočný priestor na
vyjadrenie, že takýto postoj súdu považuje za zaujatosť súdu voči jej osobe, že bola zákonnou sudkyňou
viackrát zastavená, nemohla uviesť, čo chcela, navrhovateľ sa mohol vyjadriť podľa nej v širšom rozsahu
vyjadriť ako ona, preto mali byť porušené jej práva na prístup k súdu a rovnocenný prístup k obom

účastníkom. Skutočnosti uvádzané odvolateľkou v rovine možnej zaujatosti sudkyne sa výslovne týkajú
procesného postupu, preto sú okolnosťami, ktoré podľa § 49 ods. 3, § 53 ods. 3 CSP spočívajú
v procesnom postupe konajúcej sudkyne, čo nie je dôvodom na konštatovanie o zaujatosti sudkyne
voči odvolateľke. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obom účastníkom bol daný zo strany
okresného súdu rovnaký priestor na uplatnenie procesných práv. Odvolacím súdom bolo zistené, že
okresným súdom nebola porušená zásada rovnosti strán v súdnom procese, ktorá zásada sa prejavuje

vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje
súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také
procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe
obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy
a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako

jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že
všetci účastníci civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za
rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.
Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z
účastníkov sa stane navrhovateľom a ktorý z účastníkov stojí oproti nemu (II. ÚS 35/02). Táto zásada

vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“ alebo tiež „princíp rovnosti“,
sa premieta predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania.

24. Krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala
za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo

znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola
daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri, napríklad, Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,
18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept
spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo, aby procesné strany dostali príležitosť nielen

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi
a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri
Nideröst-Huber,citovanévyššie,ods.24;aMilatová,citovanévyššie,ods.59). (UznesenieNajvyššieho
súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 5 Cdo 16/2012), ktoré právo napriek námietkam odvolateľky, bolo
okresným súdom rozhodne uplatnené.

25. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl.
47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú,

poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj
vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú
do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup
orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva,
no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu),

nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť
v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé
súdne konanie“.

26. Na zdôraznenie vyššie uvedenej argumentácie krajský súd tiež upriamuje pozornosť na judikát R

6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované
účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie
možnostikonaťpredsúdomazaznemožnenieuplatneniaprocesnýchpráv,ktoréúčastnícimohliuplatniťa boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR
II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo
preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany druhého účastníka. Toto

základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu
rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky
a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom
nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. A napokon podľa R 39/1993,
podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala

možnosť konania pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť
svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený,
odvolanie.

27. V zmysle uvedených zhodnotení potom krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak vo výroku I., ktorým okresný súd

manželstvo účastníkov rozviedol ako aj vo výroku II., ktorým žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396
ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

29.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konanialen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).