Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200171
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8815200171.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX
G. H. I., 3. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX G. H. I., proti žalovanému: E. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. M. XXX, XXX XX J. M., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva s prísl.,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 7C/18/2015-495 zo dňa
05.05.2021 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol a žalobcov v 1. až 4. rade
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady sa
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 39, § 40a, § 41a ods. 2, § 49a, § 588, § 589
OZ,§60CSPa§34ods.1,2,§70ods.1zák.č.162/1995Z.z.(ďalejaj„Katastrálnyzákon“).Vdôvodoch

rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pôvodným žalobcom bol A. B., ktorý po podaní žaloby dňa
XX.XX.XXXX zomrel a na návrh žalobkyne v 1. rade došlo k úprave petitu tak, že predmetom konania
sa stal nárok o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi a zároveň
okrem žalobkyne v 1. rade do konania vstúpili aj ďalší dedičia – deti nebohého A. B., žalobcovia v 2. až
4. rade. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 60 CSP s odôvodnením, že kto je účastníkom konania z
pohľadu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie zistil, že v čase podania žaloby
boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Následne zistil, že žalovaný už nie je zapísaný ako vlastník

sporných nehnuteľností (sú to pôvodne žalovaní v 2. až 4. rade). Z toho dôvodu dospel k záveru, že
žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu, aj keď v čase podania žaloby ňou disponoval. Do vydania
rozhodnutia súdom však došlo k zmenám v katastri nehnuteľností a ako vlastníci sporných parciel sú
už zapísaní ďalší, noví vlastníci. Pôvodne žalobkyňa v 1. rade tieto osoby aj označila v žalobe na
strane žalovaných, avšak následne žalobu voči týmto žalovaným zobrala späť a voči ním bolo konanie
zastavené. Je zrejmé, že v čase vyhlásenia rozsudku bolo potrebné skúmať, či existuje vzťah, z ktorého
má žalobcom tvrdené právo vo svojom rozhodnutí deklarovať vo vzťahu ku žalovanému a tu dospel k

záveru, že tak to nie je. Zaoberal sa aj otázkou povinnosti súdu poučiť strany sporu podľa § 160 CSP, no
označenie účastníkov konania je v dispozičnej sfére žalobcov. Preto akékoľvek poučovanie žalobcov by
znamenalo nerovnováhu procesných práv strán sporu. Hoci bol navrhovaný výsluch žalobkyne v 1. rade,
vzhľadom na závery konajúceho súdu, o absencii procesných podmienok na strane žalovaných, viazanéna hmotnoprávne podmienky, už nepovažoval za potrebné žalobkyňu v 1. rade vypočuť. Považoval to
za nehospodárne a zbytočné predlžovanie sporu.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP, teda v zmysle zásady úspechu
a zaviazal neúspešných žalobcov nahradiť trovy konania žalovanému.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa v 1. rade. Podľa
názoru žalobkyne v 1. rade, rozsudok je arbitrárny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal s vyjadreniami žalobkyne a všetkými námietkami, ktoré
uviedla. Pokiaľ ide o body 48 až 51 rozsudku, súd prvej inštancie prakticky argumentuje len tým,
že nebola splnená hmotnoprávna podmienka, a to nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Súd
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odôvodnil tým, že žalovaný v čase vyhlásenia rozsudku už
nebol vlastníkom uvedených nehnuteľností. Žalobkyňa sa však domnieva, že žalobcovia sa nedomáhajú
určenia vlastníckeho práva, a preto súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď pre túto skutočnosť

zamietol žalobu a vzal ju ako základ tohto rozhodnutia. Súdu prvej inštancie ušlo, že predmetom konania
je určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom A. B.. V tomto súdnom konaní sa
neurčuje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a preto ani súčasní vlastníci by neboli pasívne
vecne legitimovaní na to, aby vystupovali v konaní na strane žalovaných. Vo vzťahu k nim sa totiž v
tomto konaní neurčuje vlastnícke právo, ale určuje sa, že tieto nehnuteľnosti patrili do dedičstva po

poručiteľovi. Žalobkyňa v 1. rade zdôrazňuje, že už v čase, keď o odvolaní rozhodoval Krajský súd v
Prešove, zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie, už v tom štádiu nebol E. L. vlastníkom všetkých
sporných nehnuteľností. Krajský súd pritom túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí vôbec neriešil, ani
sa o tomto nezmienil. Poukázal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS/482/2013-50 a Najvyššieho súdu
SR 1Cdo/103/2018. Z týchto rozsudkov možno dospieť k záveru, že aktuálni vlastníci nehnuteľností

nemajú s predmetom konania žiadnu súvislosť a nemajú byť konaním vôbec zasiahnutí. V tomto
konaní sa neurčuje vlastnícke právo žalobcov, ale len to, že v čase smrti poručiteľ bol vlastníkom
( ide o neplatný prevod nehnuteľností na žalovaného ). V tomto konaní sa posudzovala platnosť, či
neplatnosť kúpnej zmluvy a účastníkmi konania sú tí, ktorí zmluvu uzavreli. Až po prípadnom úspechu
žalobcov v tomto konaní a po ustálení okruhu dedičov sporných nehnuteľností v dedičskom konaní, by

bolo možné na strane žalovaných pojať do súdneho konania o určenie vlastníckeho práva aktuálnych
vlastníkov sporných nehnuteľností. Žalobkyňa v 1. rade považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nepodloženia rozsudku kvalifikovanou
právnou argumentáciou. V tejto súvislosti citoval nález Ústavného súdu SR II. ÚS/250/2011, ktoré súvisí
s právom účastníka súdneho konania na riadne odôvodnenie a presvedčivé rozhodnutie. Poukázala

ďalej aj na skutkové okolnosti veci, najmä aký bol dôvod na podanie tejto žaloby, čo vyplynulo z výsluchu
svedka A. E., a preto navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobe vyhovieť, resp. ho zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, podľa § 34 CSP zistil, že proti tomuto rozsudku odvolanie
je prípustné ( § 355 ods. 1 CSP ), že podala odvolanie oprávnená osoba (§ 359 CSP), a to v lehote
stanovenej zákonom ( § 362 CSP ) s tým, že odvolanie má všetky náležitosti ( § 363 CSP ) a
odvolacie dôvody sú riadne vymedzené. Odvolací súd prejednal rozhodnutie , ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v súlade s ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v 1.
rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto
skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).9. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

10. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

11. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že dedičstvo po neb. A. B. bolo prejednané v konaní vedenom na
Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 8D/181/2015. Ako dedičia v l. skupine do úvahy

prichádzajú žalobcovia v l. až 4. rade tak, ako sú uvedení v záhlaví tohto rozsudku. Podaním, ktoré bolo
súdu doručené dňa 29. 02. 2016 právni nástupcovia žalobcu uviedli, že vstupujú do konania za žalujúcu
stranu a navrhujú, aby sa v konaní pokračovalo.

12. Z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 30. 11. 2014, katastrálne územie G. H. I. žalovaný je vlastníkom
nehnuteľností tam zapísaných v pomere 1/90. Podľa listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 30. 11. 2014

katastrálne územie G. H. I. žalovaný je vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností v pomere 1/90. Podľa
listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 30. 11. 2014 katastrálne územie G. H. I. žalovaný je vlastníkom
tam zapísaných nehnuteľností v pomere 1/90. Podľa listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 30. 11. 2014
katastrálne územie G. H. I. je žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností v pomere 1/90. Podľa
listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 30. 11. 2014 katastrálne územie G. H. I. je žalovaný vlastníkom tam

zapísaných nehnuteľností v pomere 1/90. Podľa listu vlastníctva č. XXX ku dňu 30. 11. 2014 katastrálne
územie G. H. I. je žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností v pomere 1. Podľa listu vlastníctva
č. XXXX ku dňu 30. 11. 2014 je žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností v pomere 6/72.
Podľa listu vlastníctva č. XXX ku dňu 30. 11. 2014 katastrálne územie G. H. I. je žalovaný vlastníkom
tam zapísaných nehnuteľností v pomere 1/6. Podľa listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 30. 11. 2014 je

žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností v pomere 1/72. Podľa listu vlastníctva č. XXX ku
dňu 30. 11. 2014 katastrálne územie G. H. I. je žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností
v pomere 18/120. Podľa listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 30. 11. 2014 katastrálne územie G. H. I. je
žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností v pomere 1/6. Podľa listu vlastníctva č. XXX ku
dňu 30. 11. 2014 katastrálne územie G. H. I. je žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností v

pomere 1/1. Podľa listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 30. 11. 2014 katastrálne územie G. H. I. je žalovaný
vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností v pomere 1/6. Podľa listu vlastníctva č. XXX ku dňu 30. 11.
2014 katastrálne územie G. H. I. je žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností v pomere 1/1.
Podľa listu vlastníctva č. XXX ku dňu 30. 11. 2014 katastrálne územie G. H. I. je žalovaný vlastníkom tam
zapísaných nehnuteľností v pomere 1/1 a podľa listu vlastníctva č. XXX ku dňu 30. 11. 2014 katastrálne

územie G. H. I. je žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností v pomere 1/1. Tieto listy vlastníctva
sa nachádzajú na čl. 18 až 96 spisu. Ako právny titul nadobudnutia nehnuteľností u žalovaného je
uvedené kúpna zmluva zo dňa 19. 10. 2010, č. sp. J. XXXX/XXXX-XXX/XX.

13. Žalovaný previedol svoje podiely v priebehu konania na N. J. O. (kúpna zmluva z 29.10.2015), A. G.

(kúpnazmluvaz18.05.2018)aE.D.(kúpnazmluva22.01.2019).Súdprvejinštancienanávrhžalobkyne
v 1. rade pripustil uznesením č.k. 7C/18/2015 – 340 zo dňa12.11.2019 pripustil vstup kupujúcich do
konania. Následne , z dôvodu späťvzatia žaloby voči ním , uznesením č.k. 7C/18/2015 – 467 – zo dňa
03.11.2020 konanie zastavil.

14. V dôsledku dovolania žalobcov v 1. až 3. rade, bol rozsudok Krajského súdu, ako odvolacieho
súdu, zrušený uznesením NS SR č.k. 5Cdo/38/2023 – 643 – zo dňa24.08.2023. Dôvodom zrušenia bola
skutočnosť , že žalobkyňa v 1. rade G. B., P. D., zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda v priebehu odvolacieho
konania. Odvolací súd zistil, že dedičmi po neb. poručiteľke sú jej deti – teraz žalobcovia v 1. až 3. rade.

15. Z odvolania žalobkyne v 1. rade vyplýva, že táto namieta nesprávne právne, ale aj procesné
posúdenie predmetu sporu. Vyslovila názor, že okruh účastníkov t.j. strany sporu tak, ako je vymedzený
v súčasnosti je dostačujúcu, keďže žiada, aby súd rozhodol o tom, že ku dňu smrti nebohého právneho
predchodcu žalobcov bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú opísané v žalobe, a to titulom neplatnej
kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Následne po ustálení tejto skutočnosti a ustálení okruhu

účastníkov v dedičskom konaní po nebohom právnom predchodcovi žalobcov, bude sa prejednávať
dedičstvo s tým, že týmto postupom a predmetom konania nijak nebude ovplyvnené vlastníctvo
súčasných vlastníkov týchto nehnuteľností.16. Na podporu nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie upriamila žalobkyňa v 1. rade pozornosť
na nález Ústavného súdu SR I. ÚS/482/2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/103/2018.

17. Podstata a účel žaloby o určenie je eliminovať stav ohrozenia právneho postavenia žalobcu, vniesť
istotu do neistých právnych vzťahov a kde sa jej prostredníctvom vytvorí pevný základ právnych vzťahov,
ktorým sa dosiahne odvrátenie prípadných budúcich sporov strán sporu.

18. Predmetom zmeny žaloby po smrti nebohého právneho predchodcu žalobcov bolo určenie, že do

dedičstva po nebohom patria nehnuteľnosti, ktoré vymedzili v ich kvantitatívnom vyjadrení žalobcovia
v zmene žaloby. V priebehu konania došlo k zmene vlastníctva týchto nehnuteľností zo žalovaného
na ďalšie tri fyzické osoby, ktoré pri zmene žaloby a určení, že do dedičstva po nebohom právnom
predchodcovi patria isté nehnuteľnosti, žalobcovia zareagovali tak, že rozšírili žalobu aj voči žalovaným
v 2. až 4. rade, teda aktuálnym vlastníkom predmetu sporu. Následne bez bližšieho odôvodnenia voči
žalovaným v 2. až 4. rade zobrali žalobu späť. Ako vyplýva z konania po podaní žaloby, predmetom

tohto konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcov
a žalovaným. K tomuto predmetu sporu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, vo veci rozhodol
predošlýmrozsudkom,ktorýnásledneodvolacísúdzrušilsodôvodnením,žezvykonanéhodokazovania
by mohlo dospieť k záveru, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcov a žalovaný
je neplatná z dôvodov, ktoré žalobcovia opísali v žalobe. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a v

priebehu konania došlo k procesnej zmene tým, že nebohý právny predchodca žalobcov v 1. až 4.
rade zomrel a do konania ako dedičia po nebohom právnom predchodcovi vstúpili žalobcovia vv 1.
až 4. rade. Z bodu 2 rozsudku napadnutého odvolaním vyplýva, že prebieha už dedičské konanie po
nebohom A. B. pod sp. zn. 8D/181/2015 pred Okresným súdom Vranov nad Topľou a okruh dedičov
je už ustálený a tento kopíruje aj okruh žalobcov v 1. až 4. rade v tomto konaní. Po zmene žaloby,

ktorú žalobcovia v 1. až 4. rade navrhli pripustiť a súd prvej inštancie toto akceptoval, predmetom
konania bolo určenie, že isté veci, konkrétne nehnuteľnosti, patria do dedičstva nebohého právneho
predchodcu, teda že boli jeho vlastníctvom. Pokiaľ mala žalobkyňa v 1. rade, ktorá odvolanie vo veci
podala za to, že je dostatočne ustálený okruh účastníkov tým, že sa v tomto konaní voči žalovanému
sa bude posudzovať v rámci určenia, že do dedičstva po nebohom patria tieto nehnuteľnosti titulom

neplatnej kúpnej zmluvy, odvolací súd sa domnieva, že takáto právna konštrukcia nie je správna. Tým,
že právny predchodca žalobcov zomrel a žalobcovia požiadali o zmenu žaloby, je v ustálenej judikatúre
zrejmé, že žaloba, ktorá je špecifická v tomto prípade, teda že isté nehnuteľnosti patrili do dedičstva
po nebohom právnom predchodcovi aj za situácie, že sa bude predbežne riešiť otázka platnosti či
neplatnosti právneho úkonu, teda v tomto prípade konkrétne kúpnej zmluvy uzavretej medzi nebohým

A. B. a žalovaným, stranami sporu mal byť nielen žalovaný (ako účastník kúpnej zmluvy), ale aj aktuálni
vlastníci nehnuteľností, ktoré tvoria predmet sporu (predtým žalovaní v 2. až 4. rade). V tomto smere
v konaní boli aj vykonané dôkazy, keďže pôvodne žaloba znela na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
a na základe vykonaných dôkazov a na základe doplneného dokazovania po zrušujúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu, bolo možné predbežne riešiť otázku platnosti či neplatnosti tejto kúpnej zmluvy a

následne dospieť k záveru, či nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom právnom predchodcovi,
teda že nebohý poručiteľ bol vlastníkom vecí.

19. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle bývalého §
80 písm. c) OSP, teraz § 137 CSP, musí byť naliehavý pri preskúmaní existencie naliehavého právneho

záujmu, ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany práv žalobcu, či
ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné ďalšie súdne konania alebo viaceré konania (rozsudok Najvyššieho
súdu SR 5Cdo/31/2011).

20. Práve rozhodovacia prax všeobecných súdov a v súčasnej dobe aj ustanovenia týkajúce sa
určovacích žalôb posúva strany sporu k tomu, aby sa predchádzalo ďalším konaniam či už na súde
alebo na iných orgánoch a aby sa jednou žalobou vyriešila právna istota žalobcov. V tomto prípade
preformulovanou žalobou bolo možné po vyriešení predbežnej otázky platnosti či neplatnosti kúpnej
zmluvy, uzavretej medzi nebohým A. B. a žalovaným, v kladnom prípade záveru súdu prvej inštancie o

neplatnosti tejto kúpnej zmluvy vyhovieť preformulovanému žalobnému petitu a určiť, že do dedičstva
po nebohom patria nehnuteľnosti vymedzené predmetom žaloby. Táto zmena žaloby, právne posúdenie
predbežnej otázky a prípadný úspech v tomto konaní, pre žalobcov by znamenalo, možnosť prejednať v
dedičskom konaní s okruhom dedičov, ktorý bol už ustálený v pôvodnom dedičskom konaní po nebohomprejednať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto konania a tak definitívne vyriešiť spornú otázku.
Postup žalobcov bol do tohto momentu správny, ale odvolací súd má za to, že stranami sporu okrem
žalovaného mali byť aj súčasní vlastníci, teda žalovaní v 2. až 4. rade, voči ktorým zobrali žalobcovia

žalobu späť, keďže sú nositeľmi hmotného práva, pretože sú vedení v katastri ako vlastníci a touto
žalobou by boli dotknuté aj ich práva a v tomto konaní mohli uplatňovať svoje námietky a stanoviská.

21. V prípade, ak žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, smeruje z hľadiska
predmetu konania k určeniu vlastníckeho práva k veci, o ktorej nebolo ako o súčasti dedičstva

rozhodnuté v dedičskom konaní po poručiteľovi sú závery Najvyššieho súdu SR vyjadrené v judikáte R
32/2011 vecne správne a týkajúce sa aj predmetného sporu

22. Potom možno vo vzťahu k okruhu strán sporu poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 21.07.2011, sp. zn. 5Cdo/135/2010, ktorý hovorí citujem: „Vymedzenie účastníkov konania sa v
tomto prípade zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na súd návrh na začatie

konania (žalobu) a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za tohto účastníka konania označil.
Inštitút účastníctva konania ako inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva procesného je
potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Stanovujú ju predpisy hmotného práva.
Či účastník procesného konania je tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v

konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom
práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo.“

23. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako
vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľnosti - uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/1/2010.

24. Pokiaľ žalobkyňa v 1. rade poukazovala na vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR a rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uvedené v bode 4. tohto rozsudku tu je potrebné konštatovať, že tieto
rozhodnutia sa týkali prejednávaných vecí, kde boli žaloby zamietnuté z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení, že vec patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi. V týchto konaniach súdy

dospeli k záveru, že je tu výnimočná situácia, ktorá priamo zo zákona predpokladá takúto určovaciu
žalobu.Vytýkalisúdomnižšiehostupňato,ženesprávneposúdilidostatoknaliehavéhoprávnehozáujmu
na tomto určení. Tieto rozhodnutia sa však netýkali okruhu strán sporu pri podanej žalobe o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva.

25. Z týchto dôvodov považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie o nedostatočnom okruhu strán
sporu na strane žalovanej za správne, ktoré vychádzajú z údajov, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia,
aj v čase rozhodnutia odvolacieho súdu sú uvedené v katastri nehnuteľností a sú záväzné. Súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenia procesného predpisu, to znamená, že kto má byť žalobca a kto má
byť žalovaný v súdnom konaní a za tejto situácie, kedy pri úplnom okruhu strán sporu bolo možné

definitívne vec vyriešiť, bolo vecne správne, že žalobu z dôvodu procesného nedostatku v konaní
zamietol. V samotnom odvolaní zo strany odvolateľky , teraz už nebohej G. B. vyplýva, že ak by
súd vyhovel žalobe a určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. A. B., tento rozsudok by
považovala za odrazový mostík pre riešenie svojho vlastníctvo vo vzťahu k teraz zapísaným vlastníkom
nehnuteľností.

26. Preto toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

27. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre
vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z
09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazomna vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,
nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

28. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže úspech v konaní mal
žalovaný, mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Keďže žalovaný sa k
žalobe vyjadril, právne zastúpený nebol a iné trovy súvisiace s odvolacím konaním zo spisu nevyplynuli,
odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).