Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Cb/146/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124369156
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124369156.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: TCTM, a.s., so sídlom: Široká 36/5, 110 00 Praha,
Česká republika, IČO: 28 190 343, v konaní zastúpený: DLMU Malý, s. r. o., so sídlom advokátskej
kancelárie: Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 55 643 876, proti žalovanému: Locoproject s.r.o., so
sídlom: Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 331 301, rozhodujúc o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Navrhovateľ n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súdu doručenému dňa
30.08.2024, domáhal zriadenia záložného práva k pohľadávke odporcu voči banke (A. A., B., IČO:

XX XXX XXX, so sídlom: C. XX, XXX XX D.) zo zmluvy o bankovom účte - IBAN: A. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX. Zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka navrhovateľa z titulu nevrátenej pôžičky
vo výške 2.000.000 Eur s príslušenstvom odporcom.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že medzi odporcom
a navrhovateľom bola dňa 21.07.2022 uzatvorená zmluva o pôžičke v znení jej dodatku č. 1 zo dňa

03.08.2022 (ďalej len ako „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol
odporcovi ako dlžníkovi finančné prostriedky v celkovej výške 2.000.000 Eur, pričom odporca sa zaviazal
tieto finančné prostriedky vrátiť spolu s úrokom vo výške 20% p.a. v lehote jedného roka od poskytnutia
pôžičky. Pôžička sa v zmysle predmetnej zmluvy považovala za poskytnutú dňom pripísania pôžičky
v celej výške na bankový účet odporcu, t.j. dňom 25.03.2023, a teda lehota splatnosti pôžičky odporcovi
uplynula dňom 23.05.2024.

3.Odporcasvojupovinnosťvrátiťposkytnutúpôžičkuspolusúrokomsplnillenčiastočneatočiastočnými
úhradami v súhrnnej výške 394.996 Eur, ktoré navrhovateľ započítal na úrok. Zostatok dlhu spočíva v
neuhradenej istine, časti úroku a úrok z omeškania v zákonnej výške.

4. Splatenie dlhu (pôžičky) bolo zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosť vo výlučnom

vlastníctve odporcu na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Hodnota zálohu
v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odporcom, ktorá vychádzala z kúpnej ceny
bola vo výške 914.000 Eur (kúpna zmluva zo dňa 03.06.2022 v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.06.2022).
Táto sa v zmysle účtovnej závierky k 31.12.2023 zvýšila, nakoľko cena nehnuteľností bola v predmetnej
účtovnej závierke evidovaná vo výške 1.012.362 Eur.

5. Nakoľko zo strany odporcu došlo k omeškaniu s úhradou dlhu, navrhovateľ ho listom označeným
ako „Výzva na úhradu splatnej pohľadávky pred výkonom záložného práva“ zo dňa 26.07.2024 vyzvalna úhradu dlhu a súčasne mu oznámil, že inak začne s výkonom záložného práva. Odporca na
tento list reagoval listom zo dňa 31.07.2024, v ktorom navrhovateľa ubezpečil, že má k dispozícii
finančnéprostriedkynaúhradudlhuadlhuhradívdodatočnejlehote.Následneodporcaprostredníctvom

svojho zástupcu kontaktoval navrhovateľa telefonicky a oznámil mu, že odporca vie uhradiť dlh
v dvoch čiastočných plneniach, pričom prvú platbu vo výške polovice istiny uhradí a druhú časť
istiny s príslušenstvom uhradí do 30.09.2024 z financií poskytnutých od bankovej inštitúcie, ktorá
tieto poskytne po obdržaní predkvitancie slúžiacej ako potvrdenie, že navrhovateľ podá návrh na
výmaz záložného práva k nehnuteľnosti po úhrade dlžnej sumy. Ako dôkaz, ktorý mal preukazovať

skutočnosť, že odporca disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu, predložil odporca
navrhovateľovipotvrdenieodisponibilnomzostatkunabankovomúčtezodňa30.08.2024,podľaktorého
zostatok na účte bol vo výške 1.100.233,45 Eur, pričom ale z predloženého potvrdenia sa nedalo
žiadnym spôsobom identifikovať majiteľa účtu.

6. Obavu z ohrozenia exekúcie navrhovateľ videl najmä v správaní odporcu keď tento sa podľa

názoru navrhovateľa vyhýba splneniu povinnosti resp. vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov
zasielanímnávrhovnasplateniedlžnejsumy,ktorýchúčelomjelenpredlžovaniečasunasplateniedlžnej
sumy, zo skutočnosti kedy hodnota zálohu nepokrýva zabezpečovanú pohľadávku a konania odporcu
keď dňa 03.07.2024 zriadil na obchodný podiel záložné právo v prospech tretej osoby. Navrhovateľ mal
za to, že zriadením záložného práva k obchodnému podielu odporcu vzniká dôvodné riziko, že jediným

vlastníkom obchodného podielu odporcu sa stane tretia osoba v prospech ktorej bolo zriadené záložné
právo, a táto následne bude ovládať spoločnosť odporcu a s tým spojené majetkové práva odporcu,
ktorých súčasťou je aj vlastníctvo nehnuteľností.

7. Zároveň uviedol, že navrhovateľ v súčasnosti začal s výkonom záložného práva k nehnuteľnosti.

Avšak poukázal na časový aspekt úkonov, ktoré sú nevyhnutné pri jeho realizácii, počas ktorých môže
dôjsť k zbavovaniu sa majetku odporcom.

8. Vo vzťahu k predmetu záložného práva, ten určil ako súčasné a budúce pohľadávky z účtu v banke,
vedenej v A. A., B., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: C. XX, XXX XX D., IBAN: A. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX, z ktorého odporca vykonával čiastočné úhrady dlhu. Zabezpečovanú peňažnú pohľadávku
špecifikoval vo výške 2.000.000,- Eur s príslušenstvom. Vhodnosť zriadenia sudcovského záložného
práva videl v stabilizácii pomerov do začatia konania o vymoženie pohľadávky, ktoré bude podané
bezodkladne po uplynutí dodatočnej lehoty na úhradu pohľadávky, resp. do času riadneho výkonu
záložného práva na nehnuteľnosti.

9. Na preukázanie dôvodnosti návrhu predložil nasledovné listiny: zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti zo dňa 12.09.2022, dodatok číslo 1 zo dňa 14.09.2022, zmluva o pôžičke zo dňa
21.07.2022, dodatok číslo 1 zo dňa 03.08.2022, výpis z listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie:
C., výpis z účtu, výzva na úhradu splatnej pohľadávky pred výkonom záložného práva zo dňa 26.

júla 2024, reakcia na výzvu na úhradu splatnej pohľadávky pred výkonom záložného práva zo dňa
31.07.2024, emailová komunikácia zo dňa 29.08.2024 a 30.08.2024, detail z účtu zo dňa 30.08.2024
kúpna zmluva zo dňa 03.06.2020, dodatok číslo 1 zo dňa 29.06.2003 účtovná závierka k 31.12.2023,
výpis z obchodného registra odporcu

10. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.14. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

16. Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva

dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčil
všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. K návrhu je nevyhnutné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva.

17. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má

povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade
plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže
veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka
priznaná.

18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími
opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity

neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu
zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi
prenariadeniezabezpečovaciehoopatreniasú:(i)zabezpečovacieopatreniemožnozriadiťlennanávrh,
(ii) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, (iii)
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú

pohľadávku a (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zároveň musí súd aplikovať aj
princíp proporcionality, ktorý v sebe obsahuje povinnosť posúdiť vyváženosť práv a povinností strán, t.j.
posúdenie,čiúčinkyzabezpečovaciehoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobom
a nad nevyhnutný rozsah.

19. Posúdením veci mal súd osvedčené, že navrhovateľ podal voči odporcovi návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Z potvrdenia o prijatí vyplýva, že navrhovateľ podal návrh dňa 30.08.2024.
Pričom sa jedná o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred konaním vo veci samej. Súdu
pritom neuniklo pozornosti, že návrh bol podaný počas navrhovateľom akceptovanej dodatočnej lehoty
na uhradenie dlhu.

20. Súd následne pristúpil k posúdeniu navrhovaného predmetu záložného práva. Súd má za to, že
navrhovateľ nedostatočne špecifikoval spôsobilý predmet záložného práva. Pri definovaní toho, čo môže
tvoriť predmet zabezpečovacieho opatrenia (záloh), súd vychádza z procesného ustanovenia § 343
ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva „že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“. Zmyslom tohto ustanovenia je snaha o predídenie
tomu, aby sa zmarilo exekučné konanie. Keďže civilný sporový poriadok priamo vymenováva, čo môže
byť predmetom záložného práva, pričom tento výpočet žiadnym spôsobom nezužuje, ako napríklad
Občiansky zákonník (pozn. Civilný sporový poriadok neustanovuje, že na účely zabezpečovacieho

opatrenia sa subsidiárne majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka), je potrebné mať za to,
že predmetom záložného práva pri zabezpečovacom opatrení môžu byť všetky veci, práva alebo iné
majetkové hodnoty dlžníka, ktoré podliehajú exekúcii. A to bez ohľadu na to, či sú definične vylúčené z
predmetu záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu je potrebné aby navrhovateľpri špecifikácii predmetu zálohu, ktorým má byť pohľadávka z účtu v banke, jasne definoval petit návrhu
tak, aby bolo zrejmé, ku ktorej časti pohľadávky sa vzťahuje zabezpečovacie opatrenie a ku ktorej časti
pohľadávky z účtu v banke sa nevzťahuje zabezpečovacie opatrenie z dôvodu, že určitá časť peňažných

prostriedkov exekúcii nepodlieha, inak by v tejto časti bolo sudcovské záložné právo nevykonateľné. Ako
súdužuviedol,pohľadávkyktorénepodliehajúexekúciinemôžubyťpredmetomsudcovskéhozáložného
práva zriadeného zabezpečovacím opatrením. (napr. peňažné prostriedky na účte do výšky 165 eur,
peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov povinné jeho výplatný termín najbližšie
dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a iné

ktoré vyplývajú z exekučného poriadku, príp. iných zákonov). Petit navrhovateľa v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia s ohľadom na uvedené teda nespĺňa podmienky určitosti, keď absentuje
riadna špecifikácia zálohu – pohľadávky z účtu v banke, keď sa v ňom nenachádza určenie rozsahu
pohľadávky, ktorej sa záložné právo netýka a formuloval ho všeobecne, a to vo vzťahu ku všetkým
peňažným prostriedkom na účte v banke. Uvedené obmedzenie vyplýva zo zákona, ktorý musí súd
rešpektovať. A na strane navrhovateľa musí byť toto obmedzenie reflektované v samotnom petite návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd nie je oprávnený meniť, respektíve špecifikovať to,
čoho sa navrhovateľ domáha. Uvedená povinnosť leží na pleciach navrhovateľa, ktorý disponuje so
svojím návrhom. Tento nedostatok spôsobil nesplnenie predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým je špecifikácia spôsobilého predmetu záložného práva, keď zahŕňa aj pohľadávku
v časti, ktorá predmetom záložného práva byť nemôže.

21. Vo vzťahu k osvedčeniu vlastníckeho práva odporcu k bankovému účtu, tento bol skutkovo
vymedzený navrhovateľom len všeobecným konštatovaním, že sa jedná o bankový účet odporcu,
z ktorého odporca uhrádzal čiastočné úhrady úroku. Pričom neoznačil žiadny dôkaz na osvedčenie
uvedenej skutočnosti. Súd tento nedostatok návrhu zhojil tým, že akceptoval iné listinné dôkazy,

z ktorých bolo možné dospieť k záveru o osvedčení vlastníckeho práva odporu k bankovému účtu. Zo
záhlavia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, dodatku č. 1 (z čl. 9, 12 spisu) ako aj zo
zmluvy o pôžičke, dodatku č. 1 (z čl. 16, 20 spisu) považoval súd za osvedčené, že v petite označený
bankový účet je účtom vo vlastníctve odporcu.

22. Ďalším z predpokladov je, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky. V návrhu bola pohľadávka špecifikovaná ako pohľadávka, ktorú má navrhovateľ voči
odporcoviztitulunevrátenejpôžičkyspolusjejpríslušenstvom.Súdmalosvedčenézlistinnéhodôkazu–
Reakcia na výzvu na úhradu splatnej pohľadávky pred výkonom záložného práva (z čl. 27) a z emailovej
komunikácie (z čl. 30), že pohľadávka existovala v čase podania návrhu. Pre posúdenie návrhu je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o tomto návrhu. Do času vydania uznesenia nemal súd
osvedčenú skutočnosť, že by došlo k jej zániku. Z uvedeného mal súd osvedčenú existenciu peňažnej
pohľadávky vo vzťahu ktorej navrhovateľ žiadal zriadiť sudcovské záložné právo.

23. Súd sa následne zaoberal primeranosťou, t. j. proporcionalitou navrhovaného zabezpečovacieho

opatrenia vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorej uspokojenie má byť zabezpečené zriadením záložného
práva na základe súdneho rozhodnutia. Proporcionalita znamená vyváženie práv a povinností strán
sporu, t. j. posúdenie, či účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Pri posudzovaní návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
súd vždy skúma pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov sporových strán,

pričom musí starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Súd je povinný
skúmať, či požadované zabezpečovacie opatrenie svojim rozsahom a účinkami pri zásahu do právneho
postavenia povinnej osoby nebude neprimerané vo vzťahu k výške zabezpečovanej pohľadávky.
Uvedenú proporcionalitu je súd povinný skúmať za každých skutkových okolností. Pokiaľ by došlo k

jeho uloženiu toto by nemohlo byť neprimerane, nad rámec zámeru sledovaného návrhom, pretože
zabezpečovacie opatrenie je vydané iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez vykonania
dokazovania vo veci samej.

24. Navrhovateľ žiadal zriadiť sudcovské záložné právo vo vzťahu k pohľadávke, ktorú kvantifikoval vo

výške 2.000.000,- Eur z titulu nevrátenej pôžičky a jej akéhokoľvek príslušenstva. Zo spisu vyplýva,
že táto pohľadávka je už zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach, výkon ktorého už
voči odporcovi navrhovateľ inicioval (výzva na úhradu splatnej pohľadávky pred výkonom záložného
práva (z čl. 24 – 26). Súd mal osvedčenú výšku zabezpečenej pohľadávky z priloženej účtovnejzávierky vyhotovenej ku dňu 31.12.2023 v hodnote 1.012.362,- Eur. Ďalej mal osvedčenú existenciu
vydanej vlastnej zmenky spoločníka a konateľa E. A., splatnej dňa 05.08.2023 vystavenej na sumu
2.400.000,- Eur (reakcia na výzvu na úhradu splatnej pohľadávky pred výkonom záložného práva

zo dňa 31.07.2024 z čl. 27). Navrhovateľ teda požaduje návrhom zriadiť sudcovské záložné právo
do výšky celej pohľadávky. Pokiaľ by došlo k jeho zriadeniu, zabezpečenie pohľadávky by vzrástlo
do výšky 3.012.362,- Eur vo vzťahu k pohľadávke vo výške 2.000.000,- Eur. Súd v uvedenom videl
disproporcionalitu a zriadenie sudcovského záložného práva (na základe len osvedčenia navrhovateľom
tvrdených skutočností) by spôsobilo neprimeraný zásah do majetkových práv odporcu. Súd uvedené

vníma aj napriek tomu, že vlastná zmenka je vystavená na fyzickú osobu, avšak v danom prípade nie je
možné nevnímať prepojenosť medzi subjektom odporcu a jeho spoločníkom/konateľom. K rovnakému
záveru by však súd dospel aj porovnaním len zabezpečovanej pohľadávky vo vzťahu k už zriadenému
záložnému právu k nehnuteľnostiam odporcu. Zabezpečenie tvorí 50% výšky pohľadávky navrhovateľa.
Teda sa nejedná o nejakú nepartnú čiastku. Čo z hľadiska rozsahu zabezpečenia vytvára zjavný
nepomer. Zabezpečovacie opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na

dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať na to,
aby ujma osoby, proti ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode,
ktorú navrhovateľ získa. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o nesplnení tohto predpokladu pre
zriadenie sudcovského záložného práva.

25. Civilný sporový poriadok výslovne vyžaduje, aby žalobca uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcichpotrebuneodkladnejúpravypomerov,aleboobavu,žeexekúciabudeohrozená.Vrámci
osobitných náležitostí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí preto žalobca opísať
skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

do úvahy. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/144/1997 zo dňa 22. 07. 1997 (R
20/1998):„Samotnýdlhnemôžebezďalšiehobyťdôvodomnanariadeniepredbežnéhoopatrenia.Medzi
skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia
postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“

26. Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa dospel k názoru, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Samotná
skutočnosť, že na obchodný podiel jediného spoločníka odpocu je zriadené záložné právo, sama
o sebe ešte nezakladá osvedčenie dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Rovnako táto skutočnosť

neosvedčuje, že zriadenie záložného práva na obchodný podiel odporcu má alebo bude mať negatívny
dopad na uspokojenie nároku navrhovateľa. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil skutočnosť,
že sa odporca mieni zbaviť svojho nehnuteľného majetku, prípadne iného majetku jemu patriacemu
s úmyslom ohroziť výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konanie zo strany odporcu reálne hrozí,
a to aj s prihliadnutím k tomu, že odporca s navrhovateľom aktívnej komunikoval za účelom vyriešenia

situácie a snažil sa s navrhovateľom dohodnúť na postupnej úhrade dlhu v lehote do 30.09.2024. Aj
v tejto súvislosti sa súdu javí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný predčasne.

27. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavuje jednu zo zákonných podmienok, pričom nesmie
byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do

najvyššej možnej miery objektivizovaná. Hrozba toho, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna
a bezprostredná, čo v danom prípade, zohľadňujúc obsah tvrdení žalobcu v návrhu a predložených
listín, nevyplýva. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že odporca je vlastníkom aj iného majetku
(než nehnuteľnosti, na ktorú má navrhovateľ zriadené záložné právo a bankového účtu, na ktorý žiadal
navrhovateľ zriadiť záložné právo), nakoľko uvedené vyplýva z priloženej účtovnej závierky (z čl. 41 –

46), a teda ani v tomto prípade by vzhľadom na tieto konkrétne okolnosti nebolo dôvodné sa domnievať,
že by bola daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Naviac aj podľa ustálenej rozhodovacej praxe
súdnych autorít vyplýva, že pokiaľ má navrhovateľ svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom,
tak navrhovateľovi reálne a bezprostredne nehrozí nebezpečenstvom zmarenia výkonu rozhodnutia
(bližšie pozri R 41/1995).

28. Odhliadnuc od uvedeného súd dodáva, že zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zabezpečia prostriedky na účte odporcu nemusí naplniť
samotný účel zabezpečovacieho opatrenia. Pre naplnenie účelu zabezpečovacieho opatrenia je totižrozhodujúci tzv. moment prekvapenia dlžníka (odporcu), ktorý má na účte finančné prostriedky, ktorý
dobrovoľne nesplnil svoj dlh a nepredpokladá, že sa mu znemožní tieto finančné prostriedky previesť
alebo vybrať. Majiteľ účtu (odporca) by sa tak nemal dozvedieť o nariadení zabezpečovacieho

opatrenia skôr, ako mu banka odmietne vyplatiť peňažné prostriedky z účtu z dôvodu nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia. Moment prekvapenia sa však pri zabezpečovacích opatreniach nemusí
dostaviť,keďpodľazákonnejúpravymásúdpovinnosťdoručiťuznesenieonariadenízabezpečovacieho
opatrenia stranám, teda aj odporcovi, do troch dní odo dňa jeho vyhotovenia. Ak totižto odporca získa
vedomosť o zabezpečovacom opatrení skôr, mohol by využiť čas medzi tým, čo mu bolo doručené

uznesenie o jeho nariadení, a okamihom účinnosti záložného práva voči banke. Uznesenie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia síce je vykonateľné doručením, ale záložné právo sa zriadi už okamihom
vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Týmto momentom však záložné právo
k pohľadávke z účtu v banke nevzniká, pretože na jeho vznik je potrebný zápis do príslušného registra
(Notárskeho centrálneho registra záložných práv). A hoci záložné právo vzniká registráciou v Notárskom
centrálnom registri záložných práv, banka ním nie je viazaná, pretože na to aby bolo záložné právo

účinné aj voči banke ako poddlžníkovi je potrebné banke predložiť výpis z registra záložných práv.
Kým sa uskutoční celý tento proces, odporca už môže mať vedomosť o nariadenom zabezpečovacom
opatrení a môže svoje disponibilné prostriedky vybrať z účtu, ktorý je špecifikovaný v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a uložiť na inom účte, ktorého sa záložné právo netýka, a tým
by sa minul účinok celého zabezpečovacieho opatrenia. Aj v tejto súvislosti sa súdu javí ako lepšia

možnosť na dosiahnutie sledovaného cieľa inými právnymi inštitútmi.

29.Nazákladevyššieuvedeného,akoajnazákladeskutočnostíuvedenýchnavrhovateľovomnávrhuna
nariadenie zabezpečovacieho nariadenia a listinných dôkazov predložených navrhovateľom, dospel súd
k záveru, že návrh tak ako bol špecifikovaný v petite je v rozpore s princípom proporcionality, navrhovateľ

dostatočne nešpecifikoval predmet záložného práva a zároveň nedošlo k osvedčeniu obavy z ohrozenia
exekúcie. Tým neboli splnené všetky zákonnom predpokladané podmienky v zmysle § 343 ods. 1 CSP
a nebolo možné návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Súd preto
návrh navrhovateľa postupom podľa § 344 v spojení s § 328 ods. 1 CSP zamietol. Pre úplnosť súd
dodáva, že v prípade, že sa v budúcnosti zmenia skutkové okolnosti, navrhovateľ môže podať nový

návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prípadne na nariadenie neodkladného opatrenia.

30.Podľa§354CSP,nakonaniepodľatejtočastisaprimeranepoužijúvšeobecnéustanoveniaokonaní,
ak nie je ustanovené inak.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

33. Súd rozhodoval o trovách konania, nakoľko k rozhodnutiu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia došlo až po rozhodnutí súdu vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 2 CSP, pričom rozhodoval len o nároku žalobcu.

Navrhovateľovi ako neúspešnej strane súd nárok na náhradu trov konania od odporcu nepriznal.
O prípadnom nároku odporcu súd nerozhodoval z dôvodu, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa mu nedoručuje a akýkoľvek výrok o nároku (či už negatívny
alebo pozitívny) na náhradu trov konania by mal za následok povinnosť súdu doručovať toto uznesenie
aj jemu, lebo by sa konalo aj o jeho práve. Súd zastáva názor, že v tomto štádiu konania, pokiaľ sa

odporcovi nedoručuje uznesenie s rovnopisom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nie
je dôvod rozhodovať o trovách konania odporcu z titulu podaního návrhu, nakoľko mal súd preukázané,
že mu žiadne nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to
písomne vo vyhotovení dvojmo na súd prvej inštancie (Okresný súd Banská Bystrica). Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,

má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.