Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 21T/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022010348
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Stretavský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:0022010348.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Martin Stretavský na hlavnom pojednávaní konanom dňa

17.06.2024 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

A. B., nar. XX.X.XXXX v Trebišove, trv. bytom C. XX/XX, D.,

u z n á v a sa v i n n ým

- zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,

- z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona,

p r e t o, ž e

dňa 13.3.2022 v čase okolo 15.00 hod. až 16.00 hod. presne nezisteného času, neďaleko prečerpávacej

stanice E. F. XX, XXX XX G., G. F., na poľnej ceste, teda na mieste verejnosti prípustnom sa
dopustil fyzického útoku voči poškodenému starostovi obce Sirník - H. E., ako verejnému činiteľovi tým
spôsobom, že po tom ako dal rukou a aj slovne znamenie poškodenému k zastaveniu vozidla, tento
vozidla zastavil a na požiadanie obvineného spustil okno na strane vodiča, cez ktoré obžalovaný chytil
poškodeného pravou rukou za šál, ktorým mal v tom čase na krku a začal ho ťahať von z auta so slovami
„Ty šviňo, co chceš od mojej manželky“, čo súviselo s tým, že ako starosta obce prepustil jeho manželku
zo zamestnania. Následne sa poškodenému podarilo vytrhnúť, avšak obžalovaný ho znova chytil za
kabát a ťahal von z auta cez otvorené okno a zároveň sa snažil otvoriť dvere na aute a opakovane sa

mu vyhrážal, že ho zabije. Poškodený sa snažil klásť odpor, ale obvinený ho udrel dvakrát päsťou do
oblasti tváre, a to do oblasti pravej sánky a pravého oka, pričom medzitým sa mu podarilo otvoriť dvere
na aute, čiže dvere boli otvorené a v tom ho obžalovaný kopol do oblasti hlavy, na presne nezistené
miesto, kde pri obrane sa snažil poškodený z miesta ujsť, čím poškodenému starostovi obce H. E.,
ako verejnému činiteľovi spôsobil zranenia charakteru stredne ťažkého, a to akútna reakcia na stres,
pomliaždenie tváre s opuchom čela a povrchovými odreninami kožného krytu oboch podočnicových
oblastí,otrasmozguľahkéhostupňa,pomliaždeniesvalstvašijeľahkéhostupňaapomliaždeniekožného

krytu ľavého ramena ľahkého stupňa s dobou liečby a dočasnej práceneschopnosti v trvaní 3 týždne,
podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia,

t e d a

- použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa a spôsobil ním ublíženie na zdraví,
- dopustil sa slovne a fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti najmä tým,

že napadol iného a taký čin spáchal na chránenej osobe,z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím 41 ods.1, § 53 ods. 1,2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l,n/, § 37 písm.

h,m/ Tr. zák. k úhrnnému trestu domáceho väzenia vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 53 ods. 2 Tr. zákona je obžalovaný po dobu trestu domáceho väzenia povinný v čase
určenom súdom, a to nepretržite po celú dobu výkonu trestu domáceho väzenia zdržiavať sa vo svojom
obydlí, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestoroch, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole

technickými prostriedkami a to zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 6 z.č. 78/2015
Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami v znení neskorších predpisov,
mimo doby:

-nevyhnutnepotrebnéhočasunapremiestneniesadoazmiestavýkonupracovnýchčinnostinazáklade
pracovnej zmluvy, alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade s Zákonníkom práce,

- dni pracovného pokoja od 09.00 hod. do 15.00 hod.

- pracovných dní v pondelok a v stredu od 10.00 hod. do 14.00 hod.

Podľa § 53 ods. 4 Tr. zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť
svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka pôsobiaceho na
Okresnom súde Trebišov a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa
započítava do výkonu trestu.

Podľa§53ods.4Tr.zák.spoužitím§51ods.4písm.a,f/Tr.zákonasúdukladáobžalovanémupovinnosť
spočívajúcu :

- v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému H. E., nar. X.XX.XXXX, bytom D., I. J. K. XX na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného .

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. E., nar.
X.XX.XXXX v L., bytom D., I. J. K. XX škodu vo výške 1.453,20€.

Podľa § 288 ods.2 Tr.por. súd poškodeného H. E. so zvyšným nárokom na náhradu škody odkazuje

na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., so sídlom Panónska
cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal obžalobu na A. B. pre spáchanie zločinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie za prítomnosti obžalovaného, na ktorom vykonal dokazovanie jeho
výsluchom, ako aj výsluchom poškodeného H. E., svedkov M. B., N. D., F. O. L., H. B., P. F. J., O. F. E.,
ako aj oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi.

Obžalovaný A. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v nedeľu dňa 13.3.2022 bol na

rybačke spoločne so svojím zaťom M. B.. Po určitom čase išiel so zaťom domov, vyložil ho a vracal
sa naspäť na rybačku. Cestou sa stretol s pánom E. na poľnej ceste medzi obcou B. a E. F.. Keď
sa stretli, zastavil auto poškodeného dvihnutím ruky a ten stiahol okno na strane spolujazdca. Následne
poškodeného udrel cez spustené predné bočné okienko na strane vodiča. Tento útok určite nesúvisel
s výkonom povolania jeho manželky, ktorú poškodený ako starosta obce prepustil, ale kvôli jeho oplzlým

rečiam voči jeho vtedajšej manželke, keďže sa vyjadroval na jej adresu „Vierka moja nepomilovaná“.O narážkach poškodeného na jeho manželku vedel, pretože manželka mu o tom viackrát povedala a v
ňom sa zbierala negatívna emócia voči poškodenému.

Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodenému sa slovne nevyhrážal, ani mu nevynadal. Iba mu povedal,
že čo si to dovoľuje voči jeho manželke. Poškodeného dvakrát udrel rukou cez otvorené okienko.
Údery boli primerané tomu, ako sa dá viesť útok cez pootvorené okienko. Po týchto úderoch na
poškodenom nevidel žiadne známky poškodenia jeho zdravia. Po tomto incidente poškodený zaradil
rýchlosť a s vozidlom odišiel. Následne aj on sadol do svojho auta a odišiel z miesta incidentu preč.

Poškodenému sa písomne ospravedlnil a poslal mu poštovou poukážkou 200 eur.

Obžalovaný vo výpovedi opakovane uvádzal, že skutočným dôvodom napadnutia poškodeného boli
jeho oplzlé reči na adresu jeho manželky a následné zhoršenie jej zdravotného stavu. To, čo uviedol
v prípravnom konaní ako dôvod napadnutia poškodeného, teda skutočnosť, že poškodený ako starosta
obce prepustil zo zamestnania jeho manželku H. B., ktorá pracovala ako učiteľka v MŠ 20 rokov, nie je

pravdou. K tomuto vyjadreniu mal odporúčanie od jeho vtedajšieho obhajcu.

Keďže obžalovaný vo výpovedi na hlavnom pojednávaní spochybnil, aby jeho útok na poškodeného
súvisel s výkonom povolania jeho bývalej manželky H. B. a naopak, za hlavný motív svojho konania
označil oplzlé reči poškodeného na adresu jeho manželky (napr. že sa k nej prihováral slovami:

„Vierka moja nepomilovaná“), bol obžalovaný vyzvaný, aby odstránil rozpor medzi touto jeho výpoveďou
a výpoveďou z prípravného konania, v ktorej sa priznal k spáchaniu stíhaného skutku a za skutočný
dôvod napadnutia poškodeného uvádzal skutočnosť, že poškodený ako starosta obce predtým prepustil
zo zamestnania jeho manželku - H. B., ktorá pracovala ako učiteľka obecnej materskej školy dvadsať
rokov. Obžalovaný tento rozpor vysvetľoval tým, že mu to odporučil jeho vtedajší obhajca a on dal na

jeho odporúčanie.

Obžalovaný uznal, že v ospravedlnení sa poškodenému prisľúbil náhradu celej škody, avšak s jej
vyčíslením sa nestotožnil, pretože podľa jeho názoru v tomto vyčíslení neboli uvedené skutočné položky.

Svedok – poškodený H. E. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 13.3.2022 sa
v poobedňajších hodinách rozhodol ako starosta obce vykonať prieskum, či môžu žiaci z vedľajšej obce
prechádzať po provizórnej ceste do školy v ich obci, pričom šiel na svojom osobnom motorovom vozidle
Volkswagen Polo. Došiel až na prečerpávaciu stanicu kde poľná cesta končí. Za brehovským mostom
si všimol, že proti nemu išli nejaké motorové vozidlá a v jednom z týchto sedel obžalovaný aj s nejakým

pánom, ktorého v tej chvíli nevedel identifikovať. Autami sa iba minuli a on pokračoval k čerpacej stanici,
ktorá sa volá Kamenná Moľva. Tam sa zdržal 10-15 minút s tým, že od poriečneho strážnika zistil kód
potrebný na to, aby žiaci mohli cez túto závoru prejsť a použiť túto cestu do školy v ich obci. Po krátkej
debate pokračoval v ceste domov. Zďaleka však videl, že na ceste je odstavené nejaké auto a až keď
podišiel bližšie videl, že pri aute stojí obžalovaný B.. Myslel si, že sa mu auto pokazilo, preto ako správny

starosta mu chcel ponúknuť pomoc. Stiahol okienko spolujazdca a opýtal sa obžalovaného ako mu môže
pomôcť. Obžalovaný obišiel auto, zastal na strane vodiča, načo poškodený stiahol okienko na strane
vodiča. Vtedy ho obžalovaný schytil za šál a začal udierať päsťou. Pokúšal sa ho vytiahnuť cez okno von
z auta, pričom mu nadával slovami : „Teraz ťa tu zabijem“. Bol veľmi rozzúrený, poškodený sa snažil
uniknúť z tejto situácie. Pri tomto napadnutí mu obžalovaný roztrhol kožený kabát. Posledným úderom

ho obžalovaný kopol do hlavy. Vtedy ho to omráčilo, cítil sa zle, pustil spojku a auto sa pohlo. V spätnom
zrkadle ešte videl, ako ho obžalovaný so svojím vozidlom prenasledoval. Potom stratil vedomie a prebral
som sa až v sanitke.

Poškodený ďalej uviedol, že pred skutkom bol jeho vzťah s obžalovaným neutrálny, nemali medzi sebou

žiadne konflikty. Obec v predchádzajúcom období zamestnávala manželku obžalovaného, ktorá najprv
pôsobila v pracovnom zaradení učiteľky v školskej družine na základnej škole v obci, potom pôsobila ako
učiteľka ZŠ. Keďže nespĺňala kvalifikačné predpoklady na výkon tejto pracovnej pozície, bola preradená
zaučiteľkudomaterskejškolystým,žesidoplníkvalifikáciu,abymohlapôsobiťnatejtopracovnejpozícii
v ďalšom období. Po nástupe novej riaditeľky MŠ ho táto upozornila na to, že manželka obžalovaného

naďalej nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Na základe tohto sa obec dohodla s menovanou, že bude
ukončený pracovný pomer dohodou s tým, že jej bolo vyplatené príslušné zákonné odstupné. Následne
na to bola podaná z jej strany žaloba na súde týkajúca sa neplatnosti ukončenia tohto pracovnéhopomeru. K prejednaniu veci na súdnom pojednávaní však nedošlo, lebo obec sa mimosúdne dohodla
s právnym zástupcom H. B..

Poškodený v ďalšej časti svojej výpovede uviedol, že pri útoku zo strany obžalovaného, mu tento aj
vulgárne nadával vo význame „ ty šviňo, za to, čo si urobil manželke ťa tu zabijem“. S odstupom
času si poškodený nevedel vysvetliť, prečo obžalovaný konal tak ako konal, že ho fyzicky napadol.
K manželke obžalovaného, ako aj k ďalším 29 zamestnancom, ktorí pracujú v škole a v škôlke, ako aj
na obecnom úrade sa správal vždy slušne. Nie je pravdou, aby mal na manželku obžalovaného nejaké

oplzlé alebo sexistické reči. Táto sa na to ani nikdy nesťažovala. Túto argumentáciu obžalovaného
považoval poškodený iba za jeho najnovší výmysel.

Čo sa týka útoku obžalovaného na jeho osobu vo forme kopnutia uviedol, že v tom čase bolo pootvorené
okienko a čiastočne boli otvorené aj dvere. Obžalovaný ho kopol tak, že sa chytil rukami za rám strechy,
resp. vrchnú časť strechy kde sa zaprel, a cez okenný otvor ho kopol do hlavy. V čase útoku sedel na

sedadle vodiča a toto bol preňho „KO“ úder. Čo sa týka úderov rukami, jednalo sa podľa vyjadrenia
poškodenéhojednoznačneoúderyzovretoupäsťou.Vdôsledkuútokuobžalovanéhoabsolvovalviacero
odborných vyšetrení, pričom dodnes chodieva na psychiatrickú ambulanciu. Mal problémy s ramenom,
resp.s rukou. Uviedol, že konanie obžalovaného bolo naplánované a úmyselné, pretože dobre vedel,
že naspäť sa môže poškodený vracať iba tou jednou cestou. Preto ho počkal na relatívne opustenom

mieste, bez svedkov a bez kamier. Uviedol, že ak by skutočne obžalovaný išiel na rybačku, ako to tvrdil
vo svojej výpovedi, nečakal by na tom mieste, ale išiel by za rybami. Všetky prísľuby obžalovaného,
ktoré po útoku vykonal, boli len teatrálne, napr. že uhradí celú škodu a podobne. Je pravdou, že mu
uhradil časť škody vo výške 200 €, ale ďalej sa už o nič nezaujímal, ani o jeho zdravotný stav.
Poškodený uviedol, že po skutku mal zranenie oka, ktoré mal opuchnuté, takže na neho nevidel. Utrpel

aj zranenie líca a čeľuste na ľavej časti tváre, a mal aj viditeľné známky zranenia na krku, keď ho
obžalovaný za šál ťahal vonku z auta. Poukázal na rozsah zranení konštatovaných v znaleckom
posudku.

Poškodený poukázal na to, že znalec vo svojom znaleckom posudku vyčíslil škodu na bolestnom vo

výške cca 1.500 Eur. On si vyčíslil náhradu funkčného platu, ktorý mal ponížený v dôsledku trvania
trojmesačnej práceneschopnosti. Ďalej si uplatnil náhradu za cesty na rehabilitáciu, lieky, ako aj náhradu
za poškodené osobné veci (roztrhnutý kožený kabát, šál a podobne). Všetko to vyčíslil vo svojej žiadosti
o náhradu škody vo výške cca 8.000 €, ktorú adresoval obžalovanému. To, že mu obžalovaný poslal 200
€ ako náhradu škody, považuje z jeho strany za účelové, aby si tým vylepšil pozíciu v rámci trestného

konania.

Svedok M. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k priebehu predmetného skutku sa
bližšie vyjadriť nevie, pretože pri tom nebol. Kritického dňa bol s obžalovaným, ktorý je jeho svokrom, na
rybačke. Cestou z rybačky stretli poškodeného. Po príchode domov ho svokor vyložil. On sa následne

venoval svojej rodine. Svokor mu nepovedal, že má v úmysel ísť naspäť. O skutku sa dozvedel ešte toho
dňa vo večerných hodinách, kedy mu volal kamarát z obce a pýtal sa, „čo Šani vystrájal“. Tvrdil mu, že
u B. boli policajti, preto jeho manželka zavolala svojej matke, a tá jej ozrejmila, čo sa stalo. Vedel o tom,
že jeho svokra mala nejaký spor so svojim zamestnávateľom, teda obcou Sirník, vo vzťahu k trvaniu jej
pracovného pomeru, ale bližšie informácie o tom nemal.

Svedkyňa N. D. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného aj poškodeného pozná.
Kritického dňa bola nedeľa, vybrala sa so svojou kamarátkou, dcérou a psom na prechádzku smerom
na E. F.. Spozorovali v poli odstavené auto, v ktorom bol starosta obce Sirník, p. E.. Pozdravila ho,
prešli popri aute, avšak bola prekvapená, keď starosta na pozdrav nereagoval, čo nebolo jeho zvykom.

Preto sa vrátila k jeho autu, chytila ho za ruku a pýtala sa, čo sa stalo. On však bol dezorientovaný.
Najprv neodpovedal, potom začal kričať. Povedal jej, že ho bolí hlava a hruď a vyjadril sa niečo v tom
význame, že dostal. Z tejto situácie bola vyplašená, preto ho položila na zadné sedadlo. Medzitým volali
jej kamarátky, s ktorými bola na prechádzke, jej manželovi a on povedal, že na moste už čaká polícia
aj záchranné zložky. Preto poškodeného jeho autom previezli k mostu. Kto privolal sanitku a policajtov

uviesť nevedela. Po príchode k autu videla poškodeného, ako sedel v bočnej pozícii, nohy mal vonku,
jednu ruku mal na volante a pozeral sa smerom dopredu. Bol celý červený v tvári, v tom čase nekrvácal.Svedok F. O. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnej veci vypracoval znalecký posudok
o zraneniach, ktoré dňa 13.3.2022 utrpel poškodený H. E.. Vypracoval ho na základe spisového
materiálu, zdravotnej dokumentácie a odbornej posudkovej literatúry. Zistil, že dňa 13.3.2022 utrpel

poškodený akútnu reakciu na stres, pomliaždenie tváre s opuchom kožného krytu čela a povrchovými
odreninami oboch podočnicových oblastí, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie svalstva šije
ľahkého stupňa, pomliaždenie kožného krytu ľavého ramena ľahkého stupňa. V súlade s odbornou
literatúrou potvrdil, že dané zranenia mohli byť spôsobené ohraničeným tupým, alebo tupohranatým
násilím, vedeným na predmetné oblasti tela poškodeného rôznou intenzitou- miernou, až stredne silnou.

Znalec uviedol, že otras mozgu ľahkého stupňa je zranením z medicínskeho hľadiska stredne ťažkého
charakteru s primeranou dobou liečby a práceneschopnosti do 3 týždňov. Ostatné zranenia sú zranenia
z medicínskeho hľadiska ľahkého charakteru s primeranou dobou liečby a PN do siedmich dní. Vypočítal
aj bodové ohodnotenie bolestného a skonštatoval, že dané zranenia nezanechajú trvalé následky.

Pacient mal v rámci vyšetrení zrealizované RTG vyšetrenie lebky a krčnej chrbtice a CT vyšetrenie
mozgu a jamy lebečnej a tvárových kostí. CT vyšetrenie mozgového tkaniva nenašlo žiadne akútne
úrazovézmenynamozgovomtkanivevzmyslejehoopuchu,krvácania.RTGsnímkylebečnýchkostíboli
bez hrubých zmien na kostiach, bez známok zlomenín. Neurologické vyšetrenie vo fyzikálnom náleze
neodhalilo žiadne anatomické poškodenie neurologických štruktúr. Po zrealizovaní traumatologického,

neurologického röntgenového a CT vyšetrenia bol pacient prijatý do ústavnej starostlivosti na
konzervatívnu liečbu (medikamentóznu a infúznu) otrasu mozgu ľahkého stupňa. Pri príjme pacienta
do ústavnej starostlivosti bola zdokumentovaná u pacienta čiastočná amnézia na úraz, somolencia -
spavosť ľahkého stupňa a adaptačné poruchy v zmysle poúrazovej depresie.

V oblasti krku a ramena neboli prvotne ošetrujúcimi odbornými lekármi zistené žiadne objektívne
známky poranenia kožného krytu. Dané zranenia boli stanovené ošetrujúcimi odbornými lekármi po
predchádzajúcich vyjadreniach poškodeného, ktorý subjektívne udal úrazový mechanizmus pôsobiaci
na oblasť krku a ľavého ramena a subjektívne udával bolesť. Údery v oblasti krku a ramena znalec
jednoznačne potvrdiť nevedel. V oblasti tváre však ošetrujúci odborní lekári objektívne zdokumentovali

povrchové odreniny na pravej, aj ľavej časti tváre, preto vzhľadom na topografickú anatómiu znalec
potvrdil, že údery do oblasti tela poškodeného boli minimálne dva a to jeden viac vpravo a jeden viac
vľavo.

Čo sa týka tvrdeného kopu do oblasti hlavy, zranenia v tvárovej oblasti boli zo súdnoznaleckého hľadiska

spôsobené ohraničeným tupým alebo tupohranatým násilím vedeným na predmetnú oblasť. Podľa
znalca mohli byť teda spôsobené úderom rukou zovretou v päsť, ale aj kopnutím špičkou obuvi, pretože
zo súdnoznaleckého hľadiska ide v obidvoch prípadoch o to isté pôsobenie ohraničeného tupého alebo
tupohranatého násilia.

Svedkyňa H. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v súčasnosti je už exmanželkou
obžalovaného, pretože sa rozviedli, ale v čase skutku, ( v roku 2022) bola jeho manželkou. Aj po rozvode
manželstva s obžalovaným žije v spoločnej domácnosti. Uviedla, že mala so svojím zamestnávateľom
v tomto období pracovnoprávny spor o neplatnosť výpovede, ktorú dostala od svojho zamestnávateľa.
Tento súdny spor skončil tak, že ho vyhrala. Na základe mimosúdneho jednania dospeli k záveru, že

výpoveď bola v čase jej podania neplatná a s vtedajším zamestnávateľom sa dohodla na skončení
pracovného pomeru dohodou. Okrem tejto negatívnej skúsenosti súvisiacej s vedením sporu sa zmienila
ešte o jednej skúsenosti, ktorú mala s poškodeným. Obec Sirník bola jej zamestnávateľom asi po dobu
dvadsať rokov, pričom poškodeného, ako starostu obce, sa snažila v plnej miere rešpektovať. Stali sa
však prípady, kedy sa v jej prítomnosti, na jej adresu vyjadroval poškodený doslovne, „no, čo, Vierka

moja nepomilovaná“, pričom takéto vyjadrenie od neho registrovala viackrát. Niekedy sa stalo, že ju
objal za rameno, resp. ak sedeli, tak ju chytil za nohu. V rámci mailovej komunikácie so starostom obce,
ktorá mala byť výlučne pracovná, jej niekedy poškodený zasielal aj obrazové správy, resp. videosprávy
s istým erotickým podtónom. Snažila sa túto komunikáciu nerozvíjať a prejsť na inú tému, ale počula, že
poškodenýsapokúšaťnadväzovaťvminulostinejakéznámostisinýmiženami.Tútotémukomunikovala

aj s viacerými kolegyňami z práce, avšak s obžalovaným sa o tejto skúsenosti nikdy nerozprávala.

Svedkyňa uviedla, že svoje pracovné veci nikdy doma nerozoberala, ale je pravdou, že keď dostala
výpoveď, zhoršil sa jej rapídne zdravotný stav a keď sa o tom doma rozprávala s dcérami, zmienila sa ajo svojej skúsenosti s poškodeným. Obžalovaný to mohol vedieť aj z obsahu jej telefonátov, ktoré viedla
s kamarátkami, keďže bol manžel v tom čase doma a mohol to počuť.

Poškodený k výpovedi svedkyne uviedol, že je klamlivá, účelová, zavádzajúca, aby odpútala pozornosť
od podstaty veci. Na pracovisko ZŠ, resp. MŠ chodil maximálne raz, alebo dva razy do roka, čo
zdôvodnil aj tým, že tieto školy majú svoje riaditeľky, ktoré tam vykonávali riadiacu činnosť a väčšinou
komunikoval iba s nimi. Pokiaľ sa svedkyňa vyjadrovala v tom význame, že mal na jej adresu použiť
výrazové spojenie „Vierka moja nepomilovaná“, to odmietol. Takéto výrazy vo svojom slovníku nemá.

V neprítomnosti iných osôb sa s ňou málokedy rozprával, pretože riešil problémy ZŠ a MŠ väčšinou
s riaditeľkami. Vie o tom, že v poslednom období bola svedkyňa v čase, keď pracovala v MŠ emočne
nevyrovnaná a ľudsky zvláštna, na čo ho upozorňovala aj riaditeľka škôlky. Dokonca sa mala vyjadrovať
aj v tom smere, že MŠ je potrebné v obci zrušiť. Preto bola na tieto svoje postoje zo strany obce, ako
zamestnávateľa upozorňovaná. Dôvodom výpovede, ktorú jej dali, bolo porušenie pracovnej disciplíny,
pričom riaditeľka škôlky mu ako starostovi obce predložila na posúdenie aj sťažnosť rodiča na svedkyňu

zo dňa 19.10.2021.

Svedok O. F. E., predchádzajúci obhajca obžalovaného uviedol, že s poukazom na ust. § 23 ods.
3 zákona o advokácii a po zvážení všetkých okolností prípadu odmieta vypovedať, nakoľko je na
rozhodnutí advokáta, či naďalej je viazaný povinnosťou mlčanlivosti.

Svedok P. F. J. pri výsluchu uviedol, že vykonal procesný úkon - výsluch, v tom čase obvineného A.
B. vo veci jeho fyzického útoku na poškodeného H. E., avšak na detaily tohto procesného úkonu si už
nepamätal.

Svedkyňa F. H. F. pri výsluchu uviedla, že je zamestnaná vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a
poškodený H. E. je ich poistencom. Z dôvodu poškodenia zdravia poškodeného, ktoré bolo zavinené
spáchaním trestného činu vznikla poisťovni škoda vo výške 1.002,15 €, ktorú si poisťovňa uplatnila
voči obžalovanému.

Z lekárskej správy zo dňa 13.3.2022 vyplýva, že poškodený bol napadnutý inou osobu a opakovane
udieraný do oblasti tváre. Sanitkou bol privezený do nemocnice na vyšetrenie, kde mal zistený otras
mozgu a v tom čase bol dezorientovaný. Prvotným vyšetrením bolo zistené, že doba liečby presiahne
7 dní.

Zo správy zamestnávateľa obžalovaného - spoločnosti Tatravagónka Poprad, a.s. vyplýva, že
obžalovaný pracuje v ich spoločnosti od 1.2.2021 na pozícii strojný zámočník. Svoju prácu vykonáva
podľa popisu pracovnej činnosti, je pracovne hodnotený ako priemerný. Je nekonfliktný, nebol
disciplinárne riešený.

Charakteristika obžalovaného z miesta trvalého bydliska je všeobecná.

Z podania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. k vyčísleniu škody vyplýva, že si voči obžalovanému
uplatnili pohľadávku vo výške 702,06 €, ako nárok za úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenému.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 3T 163/2019 zo dňa 2.7.2020, ktorým mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
2 rokov, ako aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 2 roky.

Zo správy o výsledku predbežného šetrenia probačným a mediačným úradníkom Okresného
súdu Trebišov o preskúmanie podmienok kontroly výkonu technickými prostriedkami vyplýva, že
obžalovaný spĺňa podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia. Vzhľadom na zamestnanie
aveľkosťpozemkuobžalovanéhobolnavrhnutý monitoringobžalovanéhozariadenímnaurčeniepolohy

kontrolovanej osoby.

K výroku o vine:Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa pri trestnom čine útoku na verejného činiteľa vyžaduje, aby bol
spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa. Ochrana verejného činiteľa
nie je spojená s osobou, ale jeho činnosťou. Na ochranu verejného činiteľa sa preto vyžaduje, aby

trestný čin páchateľ spáchal v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo pre tento
výkon. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že Trestný zákon v ustanovení § 128 ods.1 vymedzuje
okruh osôb, ktoré požívajú ochranu ako verejní činitelia, medzi ktorých patrí aj činnosť starostu obce.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k spáchaniu skutku došlo dňa 13.3.2022 na poľnej ceste

neďalekoprečerpávacejstaniceKamennáMoľva.Obžalovanýsícevovýpovedinahlavnompojednávaní
tvrdil, že poškodeného H. E. na tomto mieste stretol až pri návrate na rybačku, potom ako odviezol
domov svojho zaťa M. B.. Toto jeho tvrdenie však bolo v konaní vyvrátené výpoveďou poškodeného,
ako aj svedka B., ktorí vo výpovediach zhodne uvádzali, že k prvotnému stretnutiu , resp. vizuálnemu
kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným došlo na hrádzi už predtým, a to v čase , keď sa míňali pri
návrate obžalovaného so svedkom B. z rybačky.

Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný už mal po vyložení svedka B. vedomosť o tom, kde sa
v tom čase nachádzal poškodený. Ak by sa súd stotožnil s argumentáciou obžalovaného o tom, že
po vyložení svedka B. bol jeho následný návrat na predpokladané miesto prítomnosti poškodeného
motivovaný iba tým, že sa chcel vrátiť na rybačku, nemohlo by byť logickým vyústením takéhoto úmyslu

obžalovaného to, že s autom zastavil na hrádzi a keď prichádzal na svojom vozidle poškodený, tohto
zastavil a fyzicky na neho zaútočil. Naopak, z takto preukázaného skutkového deja súd bez pochybností
vyvodil jednoznačný úmysel obžalovaného dostať sa do konfrontačnej polohy s poškodeným.

Následným útokom na poškodeného sa obžalovaný dopustil jednak trestného činu výtržníctva (hrubá

neslušnosť) voči chránenej osobe- verejnému činiteľovi (a to na mieste verejnosti prístupnom), ako aj
trestného činu útoku na verejného činiteľa.

K tomuto záveru dospel súd po vyhodnotení dôkazného stavu, ktorým bolo jednoznačne preukázané,
že k fyzickému útoku na osobu poškodeného zo strany obžalovaného došlo. Obžalovaný v zásade túto

skutočnosť ani nespochybnil, keď vo výpovedi uznal, že cez otvorené okienko na strane vodiča viedol
fyzický útok na oblasť tváre poškodeného (dva údery), a to intenzitou primeranou možnosti útočiacej
osoby z takejto polohy. Takéto konanie, zo strany obžalovaného priznané, je jednoznačným z pohľadu
naplnenia skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva.

Obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní uvádzal, že si chcel s poškodeným po zastavení jeho
vozidla veci „vydiskutovať“, v rámci čoho poškodenému okrem iného aj vulgárne vynadal. Takýto
verbálny-vulgárnyprejavpotvrdilajpoškodený,ktorývovýpovediuviedol,žekeďhoobžalovanýchytilza
šál, začal ho k sebe ťahať so slovami „Ty šviňo, čo chceš od mojej manželky“. Z tejto dôkazne ustálenej
časti skutkového deja je preto možné konštatovať, že bola naplnená objektívna stránka trestného činu

výtržníctva, spočívajúca v konaní obžalovaného, ktoré vykazovalo znaky hrubej neslušnosti, ktorým je
aj hrubý útok na česť a vážnosť občana vo forme vulgárnej nadávky. Takéhoto konania sa obžalovaný
dopustil na mieste verejnosti prístupnom, nakoľko v blízkosti miesta skutku sa pohybovali v kritickom
čase (resp. krátko po ňom) aj iní ľudia, ktorí tam boli na prechádzke (svedkyňa D. s dcérou a priateľkou)
a ktorí mohli, v prípade ak by prišli na miesto skutku skôr, vidieť a počuť vulgárny prejav obžalovaného.

V ďalšom sa súd zaoberal tým, či je možné z vykonaného dokazovania vyvodiť nespochybniteľný záver
o vine obžalovaného vo vzťahu ku zločinu útoku na verejného činiteľa.

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane nerušeného výkonu právomoci

verejného činiteľa (starosta je verejným činiteľom - viď vyššie uvedený poukaz na ust. § 128
ods.1 Tr.zák.). Objektívnou stránkou trestného činu útoku na verejného činiteľa je konanie páchateľa
spočívajúce v použití násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa alebo pre jeho
výkon. Násilím zákon rozumie okrem iného aj konanie proti telu napadnutého, pri ktorom je použitá
fyzická sila.

Zo strany obžalovaného došlo bez akýchkoľvek pochybností k fyzickému útoku na poškodeného, a to
úmyselným a dopredu zamýšľaným spôsobom.Ako už bolo vyššie uvedené, z vyhodnotenia dôkazného stavu je možné konštatovať, že obžalovaný sa
vrátil po odvoze svedka B. na predpokladané miesto pohybu poškodeného s úmyslom „vydiskutovať“
si veci. S týmto úmyslom zastavil vozidlo poškodeného a svoj úmysel naplnil fyzickým útokom

na poškodeného. V tejto súvislosti je potrebné zároveň uviesť, že pre posúdenie trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného nie je právne významným, aký rozsah zranení utrpel poškodený. Súd
upriamuje pozornosť na to, že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného
činiteľa zákon ani nevyžaduje, aby použitím násilia muselo dôjsť k ublíženiu na zdraví. K tomuto
následku však v danom prípade nespochybniteľne došlo, nakoľko v konaní bolo objektívne preukázané,

že v dôsledku útoku obžalovaného na telo poškodeného tento utrpel rozsah zranení konštatovaný
v znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia, ako aj
z predložených lekárskych správ.

Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní nepovažoval argumentáciu obhajoby v smere spochybnenia
rozsahu zranení obžalovaného za právne významnú.

Súd sa naopak zaoberal posúdením argumentácie obžalovaného, ktorou bol spochybňovaný jeho
špecifický úmysel použiť násilie proti poškodenému v úmysle pôsobiť na výkon jeho právomoci ako
verejného činiteľa (starostu obce), resp. pre výkon týchto právomocí verejného činiteľa. Obžalovaný
v tomto smere v priebehu súdneho konania zmenil svoju výpoveď z prípravného konania, keď za

motív svojho útoku na poškodeného označil neprimerané správanie poškodeného voči jeho manželke.
Po odstránení rozporov vo výpovediach obžalovaného sa však súd priklonil k názoru, že zmenená
výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní je účelová, v snahe získania možnosti použitia pre
neho výhodnejšej právnej kvalifikácie skutku a s tým spojenej úrovne závažnosti jeho trestnoprávnej
zodpovednosti.

K tomuto záveru dospel súd po logickom vyhodnotení týchto výpovedí, najmä z toho pohľadu, že
súd považuje za absolútne nelogické, aby obžalovaný vo svoj neprospech vo výpovedi obvineného
v prípravnom konaní dňa 25.3.2022 za hlavný motív svojho protiprávneho konania uvádzal rozčúlenie
nad tým, že starosta (pozn. poškodený) prepustil jeho manželku, ktorá to potom zle psychicky znášala.

Súd v tomto smere poukazuje na to, že v tom čase už mal obžalovaný zvoleného svojho vtedajšieho
obhajcu, ktorý sa aktívne zúčastňoval procesných úkonov prípravného konaní (vrátane výsluchu
obvineného dňa 25.3.2022). Obhajca je osobou trestného práva znalou, ktorého úlohou v trestnom
konaní je poskytovať svojmu klientovi potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne
využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní

náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny, alebo jeho vinu zmierňujú ( § 44
ods.1 Tr.por.). Z tohto pohľadu sa preto súdu javí ako nelogické, aby obhajca mal v tom čase odporúčať
obžalovanému, ako svojmu klientovi, verziu skutku, ktorá by mu pri posudzovaní právnej kvalifikácie
skutku a v konečnom dôsledku aj pri meritórnom rozhodovaní súdu priťažovala, resp. by ho vystavila
závažnejším trestnoprávnym dôsledkom.

Tejto úvahe súdu zodpovedá aj prvotná výpoveď poškodeného H. E. v prípravnom konaní zo dňa
14.03.2022, ktorá je aj podľa obhajoby „ z hľadiska reprodukcie zavnímaných udalostí najvierohodnejšia
a zároveň najpodstatnejšia pre vyhodnocovanie“, v ktorej poškodený uviedol, že sa domnieva, že to
obžalovaný urobil preto, lebo jeho manželka je vo výpovednej lehote a momentálne je práceneschopná.

Je síce pravdou, že formulácia „domnieva sa“, nie je z pohľadu ustálenia motívu absolútne určitá,
avšak pri komplexnom vyhodnotení týchto výpovedí z prípravného konania (najmä z pohľadu ich
vzájomných súvislostí) je podľa názoru súdu možné bez pochybností uzavrieť, že motívom fyzického
útoku obžalovaného na poškodeného bola odplata obžalovaného za činnosť poškodeného, ako
štatutárnehozástupcuobce(starostu),tedaverejnéhočiniteľa,ktorásúviselasjehorozhodnutímukončiť

pracovnoprávny pomer s vtedajšou manželkou obžalovaného - H. B..

Bez povšimnutia súdu nezostalo ani zistenie, že stíhaného skutku sa obžalovaný dopustil dňa
13.03.2022, teda v čase po doručení výpovede z pracovného pomeru zo strany obce Sirník
vtedajšej manželke obžalovaného H. B. (výpoveď zo dňa 30.09.2021). Po doručení tejto výpovede

sa menovaná bránila oznámením o trvaní na ďalšom zamestnaní, pričom zo strany zamestnávateľa
(obce Sirník) jej boli následne doručované upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny (26.11.2021
a 29.11.2021) a na závažné porušovanie pracovnej disciplíny dňa 3.12.2021. H. B. podaním z 3.3.2022
žiadala o preplatenie nevyčerpanej dovolenky, na čo jej zamestnávateľ oznámil, že bude postupovaťv zmysle príslušných právnych predpisov. Z vyššie uvedeného chronologického prehľadu procesu
rozviazania pracovného pomeru s menovanou je zrejmé, že doba spáchaného skutku (13.3.2022), je
z časového hľadiska zasadená do časového úseku konfrontačného obdobia, ktoré súviselo s postupom

zamestnávateľa pri rozviazaní pracovného pomeru s menovanou a ktorého vyvrcholením bolo podanie
žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na vtedajšom Okresnom súde Košice II.
dňa 21.2.2022 a následného späťvzatia žaloby (21.10.2022) z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo
k uzatvoreniu dohody o urovnaní.

Vyššie uvedené zistenia umocnili úvahu súdu o motíve obžalovaného, ktorým bola jeho odplata
poškodenému za jeho aktivity súvisiace s rozviazaním pracovného pomeru s jeho manželkou. Súd
v tomto smere vyhodnocoval aj výpoveď svedkyne H. B. na hlavnom pojednávaní (č.l.254-256 spisu),
ktorá vo výpovedi okrem iného poukázala na svoju negatívnu skúsenosť s poškodeným, ktorý sa ako
starosta obce na jej adresu viackrát vyjadroval slovami „no čo, Vierka moja nepomilovaná“. Svedkyňa
však uviedla, že o tejto svojej skúsenosti sa nikdy nerozprávala s obžalovaným, ktorý bol v tom čase

ešte jej manželom (týmto boli vyvrátené aj tvrdenia obžalovaného o tom, že o nevhodnom správaní
poškodeného voči jeho manželke vedel, pretože táto mu to mala niekoľkokrát povedať). Svedkyňa
uviedla, že sa o tom zmienila len nejakým svojím kamarátkam, ale oficiálne to vo forme nejakej sťažnosti
nikdy neriešila. Menovaná svedkyňa následne na hlavnom pojednávaní veľmi nejasne, až zavádzajúco
tvrdila, že sa síce o týchto pracovných veciach doma nikdy nerozprávali, avšak za prítomnosti dcér

sa o tejto svojej skúsenosti s poškodeným pred nimi zmienila, a že o tom mohol vedieť obžalovaný aj
z obsahu jej telefonátov s kamarátkami, ktoré mohol jej manžel počuť.

Túto svedeckú výpoveď súd vyhodnotil ako nepresvedčivú a účelovú, v snahe napomôcť obžalovanému
v jeho procesnom postavení obžalovaného a v znášaní trestnoprávnych následkov za stíhanú trestnú

činnosť. K takémuto vyhodnoteniu svedeckej výpovede H. B. súd dospel po zistení, že sa jedná
v tomto smere o jediný v trestnom konaní vyprodukovaný dôkaz, ktorý nie je podporený žiadnym ďalším
priamym ani nepriamym dôkazom. Navyše, počas celého trestného konania (vrátane prípravného
konania), až do záverečnej fázy súdneho konania, nebol navrhnutý tento dôkaz (výpoveď svedkyne
B.) a to napriek tomu, že mal byť v konečnom dôsledku nosným na posúdenie motívu konania

obžalovaného. Obžalovaný v prípravnom konaní vôbec neuvádzal, že dôvodom na fyzický útok na
poškodeného bolo jeho nevhodné správanie voči manželke obžalovaného. Výpoveď svedkyne B.
z pohľadu vierohodnosti súd vyhodnocoval aj z toho pohľadu, že menovaná svedkyňa žije aj po rozvode
manželstva s obžalovaným v spoločnej domácnosti a ako uviedla, ich vzťah je kamarátsky. Z tohto
pohľadu, ako aj pri zohľadnení toho, že dôvodom na spáchanie skutku obžalovaným bola jeho snaha

„vydiskutovať“ si s poškodeným veci bezprostredne súvisiace s vtedajšou situáciou svedkyne, je nutné
konštatovať, že túto svedeckú výpoveď nebolo možné vyhodnotiť v prospech obžalovaného.

Svedkyňou B. spochybnenú vážnosť a česť poškodeného súd vyhodnotil aj zo širších súvislostí. Je
zrejmé, že poškodený požíva v obci vážnosť a dôveru, čo vyplýva aj z toho, že bol občanmi obce

opakovane zvolený do funkcie starostu. Podľa názoru súdu, v prípade pravdivosti tvrdených skutočností
o absencii jeho morálnych vlastností, by s vysokou mierou pravdepodobnosti dôveru občanov pri zvolení
za starostu obce nedostal.

Touto úvahou dospel súd k záveru, že bol preukázaný aj špecifický úmysel obžalovaného, teda jeho

pohnútka, ktorá sprevádzala jeho protiprávne konanie vo forme použitia násilia voči poškodenému ako
verejnému činiteľovi.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uzavrel, že konanie obžalovaného naplnilo všetky pojmové znaky
skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa §323 ods.1 písm.b, ods.2 písm.a/ Tr.zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a, ods. 2 písm.d/ Tr.zákona a to po
subjektívnej i objektívnej stránke, preto súd uznal obžalovaného za vinného v celom rozsahu obžaloby.

K výroku o treste:

Obžalovaný jedným skutkom naplnil znaky skutkových podstát zločinu útoku na verejného činiteľa
a prečinu výtržníctva, čím porušil chránený záujem, ktorým je ochrana výkonu právomoci verejného
činiteľa a ochrana pred hrubou neslušnosťou alebo výtržnosťou páchanou na mieste verejnosti
prístupnom. Jedná sa v danom prípade o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pri ktorej je najprísnejším zločinútoku na verejného činiteľa podľa §323 ods.2 Tr.zák, s trestnou sadzbou tri až osem rokov. Preto súd
ukladal úhrnný trest ( § 41 ods. 1 Tr.zák.) podľa tohto prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a vyhodnocoval aj osobu obžalovaného ako
páchateľa trestnej činnosti, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobu,

ktorá už bola dvakrát trestne odsúdená k podmienečným trestom odňatia slobody (v rokoch 1987
a 2020) a v jednom prípade bolo voči nemu trestné stíhanie podmienečne zastavené (v roku 2013).
Z odpisu registra trestov a pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 3T/163/2019 je zrejmé,
že obžalovaný bol odsúdený v uvedenom konaní za prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1 Tr. zák.
k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní dvoch
rokov, teda do 18.7.2022. V tomto konaní stíhaného skutku sa obžalovaný dopustil dňa 13.3.2022,

teda počas trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že
hrozba výkonu nepodmienečného trestu nemala na obžalovaného pozitívny vplyv a počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia nedokázal viesť riadny život a dopustil sa ďalších, v tomto prípade
úmyselných trestných činov. Z tohto pohľadu súd zvažoval uloženie výchovného nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Zároveň sa však súd zaoberal aj tým, či na splnenie účelu trestu je možné

obžalovanému uložiť i niektorý z alternatívnych trestov.

V tomto smere bolo potrebné vyhodnotiť zistenie, že obžalovaný je spoločensky riadne zaradený
a to jednak v rámci rodinného, ako aj pracovného života. Má rodinu, žije v spoločnej domácnosti so
svojou bývalou manželkou a z jeho manželstva pochádzajú dve, toho času už plnoleté deti. Dlhodobo

žije v mieste svojho trvalého bydliska, odkiaľ súd nezistil žiadne bližšie poznatky o jeho správaní.
Charakteristika obžalovaného z obce Sirník totiž vyznieva všeobecne, je však zároveň bez negatívnych
poznatkov, ktoré by bol súd nútený vyhodnotiť v neprospech obžalovaného (i keď ju predložil poškodený
ako starosta obce). Zamestnávateľ obžalovaného hodnotí vcelku kladne, okrem iného poukazuje
na to, že je nekonfliktný a nebol disciplinárne riešený. Uvedenými zisteniami dospel súd k úvahe,

že eventuálnym rozhodnutím o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody by zrejme došlo
u obžalovaného k dlhodobému odlúčeniu od rodiny a tým k možnému pretrhnutiu citových väzieb,
a v neposlednom rade k vysoko pravdepodobnej strate zamestnania, s dopadom na stratu pracovných
návykov.Pretosúdzvážil,žetrestdomácehoväzenia,akoalternatívnytrest,menejzávažnýmspôsobom
zasiahne do základných práv a slobôd obžalovaného ako trest odňatia slobody.

Za účelom možnosti uloženia trestu domáceho väzenia súd vydal pokyn probačnému a mediačnému
úradníkovi Okresného súdu Trebišov k vykonaniu predbežného šetrenia súvisiaceho s kontrolou
výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami pre možnosť uloženia trestu domáceho väzenia. Zo
správy o výsledku predbežného šetrenia vyplýva, že probačný a mediačný úradník nezistil žiadne

kontraindikácie, ktoré by vylučovali možnosť uloženia trestu domáceho väzenia za súčasného uloženia
výkonukontrolyrozhodnutiatechnickýmiprostriedkami.Zároveňprobačnýamediačnýúradníkupozornil
súdnato,ževzhľadomnapovahuzamestnania,ktorévykonávaobžalovanýaveľkosťpozemkuvmieste
trvalého bydliska, navrhuje v prípade uloženia trestu domáceho väzenia monitoring zariadením na
určenie polohy kontrolovanej osoby. Vykonaným šetrením teda probačný a mediačný úradník zistil, že

sú splnené materiálno - technické podmienky na výkon kontroly technickými prostriedkami. V rámci
predbežného šetrenia bol obžalovaný poučený o jednotlivých technických prostriedkoch, zložil písomný
sľub, že v prípade, ak mu bude uložený trest domáceho väzenia bude sa v určenom čase zdržiavať
v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Zabezpečené bolo
i preverenie materiálno - technických podmienok a poučenie spolubývajúcej H. B., vrátane jej súhlasu

s kontrolou technickými prostriedkami.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že najvhodnejším spôsobom represie so
zabezpečením primeranosti trestu a dosiahnutia naplnenia jeho účelu, s prihliadnutím na spôsobený
následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu páchateľa

a jeho pomery a možnosť nápravy, bude uloženie trestu domáceho väzenia, ktorý zabezpečí nielen
resocializáciu odsúdeného, ale i jeho sociálnu integráciu.K predmetnému skutku sa obžalovaný v priebehu trestného konania priznal a oľutoval ho, aj keď
v štádiu súdneho konania spochybnil spôsob spáchania skutku a motív svojho konania. Priznal však, že
v dôsledku silných emócií na poškodeného fyzicky zaútočil na mieste verejnosti prístupnom a za svoje

konanie sa poškodenému ospravedlnil a nahradil mu aj časť spôsobenej škody. Z uvedeného dôvodu
súd vzhliadol naplnenie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm.l, Tr.zákona a zároveň súd uznal
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.m/ Tr.zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal pri objasnení
trestnej činnosti, najmä v štádiu prípravného konania.

Na druhej strane súd ustálil aj rozsah priťažujúcich okolností. V posudzovanom prípade sa jedná
o jednočinný súbeh dvoch úmyselných trestných činov, čo súd kvalifikuje ako spáchanie viacerých
trestných činov, a teda naplnenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.h/ Tr.zákona. Obžalovanému
tiež priťažujú predchádzajúce odsúdenia za trestné činy, čo našlo svoj odraz v nutnosti aplikácie ust.
§ 37 písm.m/Tr.zákona.

Z vyššie uvedeného súd uzavrel, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v danom prípade je
vyrovnaný, preto súd nepristúpil k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3,4 Tr.zák. účinného do
5.8.2024, ale aplikoval základnú trestnú sadzbu prislúchajúcu k § 323 ods. 2 Tr.zák..

Pri použití tejto základnej trestnej sadzby (viď predchádzajúca časť zdôvodnenia) súd uložil trest na

dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere troch rokov, ktorá je podľa názoru súdu dostatočná na
prevýchovu obžalovaného, ako páchateľa trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený.

Súd sa pri rozhodovaní zaoberal aj argumentáciou obhajoby spočívajúcou v namietaní nesprávneho
procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní pri vznesení obvinenia, s dopadom na

nevyhnutné oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Je síce potrebné súhlasiť s argumentáciou
obhajoby o tom, že vyšetrovateľom vyhotoveným opravným uznesením (15.3.2022) vo vzťahu
k uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (14.3.2022) bol doplnený text pôvodného
uznesenia z 15.3.2022 spôsobom procesne sporným, avšak proti opravnému uzneseniu sťažnosť
podaná nebola, preto bolo uznesenie o vznesení obvinenia v znení opravného uznesenia procesne

spôsobilým pre pokračovanie v trestnom stíhaní obvineného so všetkými procesnými dôsledkami, ktoré
sa viažu na takto vznesené obvinenie, vrátane meritórneho rozhodnutia súdu o vine a treste.

K výroku o náhrade škody:

Súd priznal poškodenému H. E. časť uplatnenej náhrady škody, ktorá bola v trestnom konaní objektívne
preukázaná znaleckým posudkom, ktorým bolo ustálené bodové ohodnotenie bolestného na 60 bodov,
čo zodpovedá finančnému vyjadreniu 1.453,20€ (hodnota jedného bodu bolestného pre rok 2022 bola
opatrením MZ SR č. S15921-2022 – OL z 18.05.2022 určená na 24,22 €). O zvyšnej časti poškodeným
uplatneného nároku na náhradu škody bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje

potreby trestného konania a neprimerane by ho predĺžilo. Preto súd poškodeného H. E. so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa výsledkov dokazovania nebol dostatočne objektívny podklad pre vyslovenie povinnosti na
náhradu škody poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., preto súd tohto poškodeného

takisto s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením

rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Michalovce.