Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 17Csp/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200139
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5422200139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného
spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX
XX D. E., o zaplatenie 6.375,78 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.02.2022, žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal

na zaplatenie sumy 6.375,78 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.985,06 eur od
10.11.2021 do zaplatenia.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej podľa § 524 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dňa 09.11.2021 medzi postupcom Tatra banka,
a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 (ďalej len „postupca“) a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky,

napriek písomnej výzve postupcu, v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným
dňa 21.06.2018 zmluvu č. 3017544531 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné

náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.“ Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade
s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote, nie kratšej ako 15
dní, na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sadostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený
v lehote, nie kratšej ako 15 dní, na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník vyhlásil podaním zo dňa 14.02.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 6.375,78 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.985,06 eur, z riadneho
úroku vo výške 343,77 eur, z úroku z omeškania vo výške 11,95 eur, z poplatkov vo výške 35,- eur
a z poistenia splátok vo výške 0,- eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde

postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po
postúpení pohľadávky do dňa vyhotovenia žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje
sumu vo výške 6.375,78 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.985,06 eur, z
neuhradeného riadneho úroku vo výške 343,77 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 11,95
eur a z neuhradených poplatkov vo výške 35,- eur. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je
obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení
dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho

dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza,
že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v
lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne
nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ
čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej

sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na
bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a
úrokov z omeškania.“ Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 10.11.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky.

3/ Žalovanému bola žaloba (vrátane príloh) doručená dňa 01.04.2022, a to spolu s uznesením č. k.
6Csp/6/2022 - 56 zo dňa 28.03.2022, ktorým bol vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia žaloby
k nej písomne vyjadril, a to či žalobcom uplatnený nárok uznáva alebo nie a v prípade, že ho neuznáva,
nech uvedie vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, označí a predloží ďalšie dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení.

4/ Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

5/ Dňa 20.06.2022 žalobca súdu doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný uzatvoril s pôvodným

veriteľom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby (ďalej ako „zmluva o
úvere“) a túto zmluvu podpísal elektronicky. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny
úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich
podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Pri skúmaní formy právneho úkonu (zmluvy o úvere) je

potrebné vychádzať z úpravy zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä
elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod., viď §
2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie

(§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Za finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného
aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2
písm. b/ bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.); poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon tak umožňuje pri dojednávaní finančných služieb na diaľku

využiť aj moderné technológie, ako je internet. Tento spôsob možno v súčasnosti považovať za úplne
bežný, obvyklý, rýchly a štandardný, z ktorého dôvodu nemožno od strán pri kontraktácii vyžadovať
vyhotovenie zmluvy v listinnej forme s vlastnoručným podpisom (ktorý zákon ani nepredpisuje), pretože
by to poprelo zmysel predmetnej úpravy. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sži 3/2010 zo dňa 20.01.2011, podľa ktorého „pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné
okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších
predpisov) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché

uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý
sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré
zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať
odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis
v zmysle významu tohto pojmu.“ Žalobca dopytoval pôvodného veriteľa za účelom odôvodnenia dátumu

podpise na zmluvu. Pôvodný veriteľ uviedol nasledovné: Ide o skupinu elektronicky uzatvorených zmlúv
kde banka chybou v informačnom systéme vyplnila zlý dátum uzatvorenia zmluvy. Správny dátum je
21.08.2017, t. j. dátum čerpania. Iné vyhotovenie zmluvy už banka nevytvorila. Keďže skutočnosť, že
vyššie uvedené uzatvorenie zmluvy nebolo protistranou rozporované, v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP je
toto tvrdenie potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenie. Podľa uznesenia Krajského súdu v
Trnave zo dňa č. k. 24Co/152/2018 – 90, „Nová právna úprava v ustanovení § 150 Civilného sporového

poriadkuzakotvujetzv.povinnosťtvrdenia,tedaprocesnúpovinnosť,ktorejnesplneniejesankcionované
procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti
tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo
forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods.
2 Civilného sporového poriadku). Koncentrácia konania predstavuje efektívny. (...) Uvedená otázka
doručenia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorým je klient v omeškaní
nepretržite dlhšie ako 90 dní, je otázkou skutkovou a odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie
v konaní pri posúdení existencie písomnej výzvy a jej doručenia bol povinný v zmysle ustanovenia §

151 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzať z nesporných skutkových tvrdení, t. j. z tvrdení
strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaní) výslovne nepopreli (preto sa považujú za nesporné). V
tejto súvislosti treba poukázať opakovane na skutočnosť, že žalovaní existenciu a doručenie písomnej
výzvy nepopreli. Je neprípustné, aby súd prvej inštancie bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu
žalovanými, tieto sám vlastnou činnosťou spochybňoval bez riadneho dokazovania na pojednávaní.“

Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9CoCsp/90/2020 z 25.01.2022: „Vyššie uvedené
kritériá súd vyhodnocuje na základe skutkových zistení, ktoré pred vydaním rozhodnutia vo veci samej
vyvodzuje v kontradiktórnom civilnom procese (čl. 8 základných princípov CSP) predovšetkým z tvrdení
prednesených stranami počas konania. Ak strana takéto tvrdenia prednesie a protistrana ich nepoprie,
platí,žesanaúčelyrozhodnutiavovecipovažujúzanesporné(§151ods.1CSP).Nespornéskutočnosti

sa potom ďalej ani nedokazujú, pretože by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl.
17 základných princípov CSP). Žalovaná na pojednávaní tvrdila, že jej zárobok u spoločnosti F. G. je
420,- Eur v čistom. Vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v podnájme, za ktorý platí 200,- Eur mesačne
vrátane energií a zamestnaním spláca jednu exekúciu 60,- Eur mesačne. Prejavila ochotu splácať
dlh v splátkach, v tomto zmysle aj v minulosti navrhla schváliť súdny zmier, ale vzhľadom na svoje

pomery žiadala mesačnú splátku určiť v sume 20,- eur. Tieto tvrdenia žalovanej žalobca nepoprel.
Je síce pravda, že pojednávania, na ktorom žalovaná tieto tvrdenia predniesla, sa nezúčastnil, ale
bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a o jeho
odročenie nepožiadal. Zo žalobcovho postoja je teda zrejmé, že bol uzrozumený s tým, že prípadné
skutkové tvrdenia žalovanej prednesené na pojednávaní nebude mať možnosť poprieť a budú sa

považovať za nesporné. Vychádzajúc z vyššie uvedených pomerov žalovanej (žalobcom nepopretých) s
prihliadnutím na výšku plnenia, prejavenú snahu žalovanej záväzok čo najskôr splniť, i na skutočnosť, že
umožnenie žalovanej uhradiť predmetný dlh v splátkach nemôže žalobcu, ako právnickú osobu, ktorej
predmetom činnosti je poskytovanie úverov vo veľkom objeme, nijako citeľne poškodiť, odvolací súd
bol názoru, že boli splnené podmienky na výnimočné umožnenie žalovanej uhradiť dlh v primeraných

splátkach. V danom prípade bolo ale nevyhnutné zohľadniť, že podľa zaužívanej súdnej praxe by
mal byť dlh uhradený splátkami najneskôr v horizonte troch rokov. Súdom prvej inštancie umožnené
splátky po 20,- eur mesačne by zabezpečili úhradu istiny až po viac ako 7 rokoch. Pokiaľ sa vezme do
úvahy aj povinnosť žalovanej splácať príslušenstvo, celkový čas splácania sa ďalej neúmerne predĺži.
Po zohľadnení všetkých rozhodných hľadísk odvolací súd rovnako ako prvoinštančný považoval za

odôvodnené umožniť žalovanej uhradiť predmetný dlh v splátkach, no súdom prvej inštancie určené
splátky po 20,- eur mesačne nepovažoval vzhľadom na všetky zohľadnené okolnosti prípadu za
primerané a spravodlivé. Ako primerané a spravodlivé vyhodnotil odvolací súd mesačné splátky po
60,- eur, pretože splátkami v takejto výške sa dlh žalovanej (1.823,40 eur istina + 318,96 eur úrokyz omeškania za 4,5 roka) zaplatí približne do troch rokov. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku I (týkajúcej sa splatnosti priznanej pohľadávky) podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalovanej povolil zaplatiť dlh (1.823,40 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8

% ročne zo sumy 886,53 eur od 24.06.2017 až do zaplatenia) žalobcovi v mesačných splátkach po
60,- eur splatných do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I).“ Podľa uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoCsp/44/2021 z 27.10.2021: „Súd prvej inštancie bez nariadenia
pojednávania môže vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený

skutkový stav veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi
stranami sporné skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné, takýto záver môže súd prijať iba v prípade, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú
zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané, a že
teda podkladom pre rozhodnutie nebude nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného
bremena tak, ako je to v danom prípade. Skôr, ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu

dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sporu sú sporné a ktoré sú nesporné, čo má
zásadný význam pre ďalší procesný postup súdu. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporu sporné, je
povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov, dôkazy na preukázanie
nesporných skutkových tvrdení strán súd nevykonáva. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako
zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Pokiaľ súd v danej veci chcel

vychádzať z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu, oprávňovalo ho to len k tomu, aby žalobe vyhovel
a nie k jej zamietnutiu. V danej veci súd prvej inštancie nevyhodnotil tvrdenia žalobcu ako nesporné,
naopak, vykonával dokazovanie bez nariadenia pojednávania a následne uzavrel, že žalobca dôkazné
bremeno neuniesol a svoje skutkové tvrdenia nepreukázal, preto žalobu zamietol. Takýto procesný
postup sa prieči citovaným ustanoveniam Civilného sporového poriadku ako i základným princípom

Civilného sporového poriadku, na ktoré súd prvej inštancie nedôvodne poukazoval. Odvolací súd
zastáva názor, že pokiaľ žalobca ako strana sporu nesplnil svoju dôkaznú povinnosť (takýto je záver
súdu prvej inštancie) tým, že nepredložil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo súd prvej
inštancie zistil rozpory medzi skutkovými tvrdeniami zo žaloby a žalobcom predloženými listinnými
dôkazmi, mal v danej veci tieto vady odstraňovať (výzvou na odstránenie vád podania v zmysle §

129 CSP, pokiaľ sa súdu prvej inštancie javilo podanie nezrozumiteľné), resp. postupom podľa § 181
CSP (predbežné právne posúdenie veci). Pokiaľ v danej veci bez nariadenia pojednávania rozhodol,
nebol jeho procesný postup správny, znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nie je možné
napraviť odvolacím súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
9CoCsp/19/2020 z 26.07.2021: „Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ CSP. Jeho pozornosti však uniklo,
že podľa uvedeného ustanovenia možno postupovať iba za predpokladu, že skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné. Súd prvej inštancie však žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca podľa jeho názoru

uplatnený nárok nepreukázal, teda zjavne vychádzal z toho, že skutkové tvrdenia strán sú sporné. Ak
bol súd prvej inštancie názoru, že žalobca uplatnený nárok nepreukázal, potom mal vo veci nariadiť
pojednávanie. Zo spisu vyplýva, že žalovanej bola žaloba s prílohami doručená, pričom žalovaná sa k
žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobu uvedené v žalobe teda nespochybnila ani nepoprela. Za
tohto stavu treba prisvedčiť žalobcovi, že do úvahy prichádzala aplikácia právnej domnienky uvedenej v

§151ods.1CSP.Súdprvejinštancietaksvojímnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobkyni,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/12/2021 z 26.10.2021: „Odvolací súd
mal za to, že žalovaný tvrdenie žalobcu, že odoslal výzvu žalovanému, ktorá obsahovala oznámenie o
omeškaní žalovaného s úhradou úveru v priebehu prvoinštančného konania kvalifikovaným spôsobom

nepoprel. Žalovaný počas celého prvoinštančného konania netvrdil, že mu žalobca predmetnú výzvu
nedoručil, takže v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP sa doručenie považuje za nesporné, nakoľko žalovaný
doručenie mu výzvy výslovne nepoprel. Prvýkrát uviedol, že žiadnu písomnú výzvu banky do dnešného
dňa neobdržal až v odvolaní, avšak odvolací súd už na toto vyjadrenie neprihliadal, nakoľko prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

dokazovanie končí. Súd na toto ustanovenie prihliadal, aj keď sa jedná o spotrebiteľský spor, nakoľko
žalovaný bol v tomto konaní zastúpený advokátom. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že mu žalobca
výzvu nedoručil odvolací súd považoval za novotu v odvolacom konaní. Mal za to, že nebola splnená
ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP, preto na toto tvrdenie neprihliadal.“ Žalobca poukazujena skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie
príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné
plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka

samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli,
že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata
výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo
môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká.
Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť

odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však
veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu
až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. Podľa ust. § 101 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskyzákonník(ďalejaj„Občianskyzákonník“):Pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka: Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môževeriteľpoužiťnajneskôrdosplatnostinajbližšienasledujúcejsplátky.Podľaust.§103Občianskeho
zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V
súvislosti s premlčaním nároku žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že neuplatnenie práva podľa ust.
§ 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva

veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru (podaním zo dňa 14.02.2019 ) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3
mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej
splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre
nezaplatenie splátky prvej splatnej. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie

tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru.
Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase
v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 14.02.2019 – toto svoje právo uplatnil v súlade s

ust.§565Občianskehozákonníkaprenezaplateniesplátkysplatnejdňa20.01.2019azároveňtotosvoje
právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V zmysle ustanovenia §1 zákona 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony: Lehoty ustanovené právnymi predpismi v

súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. V zmysle ustanovenia § 8 zákona 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony: Lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021
neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako
za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. V zmysle vyššie uvedených ustanovení premlčacie

lehoty v dňoch od 27.03.2020 do 30.04.2020 (35 dní) a od 19.01.2021 do 28.02.2021 (41 dní), teda spolu
76 dní neplynuli. Uvedené obdobia kvázi „predlžujú“ plynutie premlčacej doby o 76 dní, pričom ide o tzv.
pretrhnutie premlčacej doby, ktorá prestala plynúť z dôvodu mimoriadnych opatrení a po ich opadnutí
pokračovalo plynutie premlčacej doby vo zvyšnej časti. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade
s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.01.2019. Premlčacia doba pre všetky splátky
splatné po 20.01.2019 tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky,
pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od
splátky splatnej dňa 20.01.2019) a uplynula by najskôr dňa 06.04.2022 (20.01.2019 + 3 roky a 76dní počas, ktorých v priebehu predchádzajúcich 3 rokov premlčacia lehota neplynula v súvislosti s
mimoriadnymi opatreniami). Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 04.02.2022, žalobca má za to, že
svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva

názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko
nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. Na tomto mieste žalobca poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.5.2020, 15CoCsp/13/2020 „Podľa § 565 Občianskeho
zákonníka,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Správne konštatoval odvolateľ v odvolaní,
že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky je právom veriteľa, je na ňom, či ho využije, musí však
toto právo uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V prejednávanom prípade k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo zmluvy zo dňa 08.02.2010 v znení jej dodatkov došlo ku
dňu 27.07.2016 (č. l. 87 spisu), podľa zmluvy o splátkovom úvere boli splátky od 9/2010 splatné k 15.
dňu v kalendárnom mesiaci, takže vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala v

prejednávanom prípade splátka splatná dňa 15.07.2016, pri ktorej trojročná premlčacia doba by uplynula
až dňa 15.07.2019.“ V tejto súvislosti žalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 12.04.2017, 17Co/228/2016 „Pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu
je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať
splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu. Pokiaľ totiž nenastane zročnosť celého

dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne. Pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu mala mať za
následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, tak ako to vyplýva
z napadnutého rozhodnutia, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti
všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti
celého dlhu po viac ako troch rokoch (§ 101 Občianskeho zákonníka) od prvej omeškanej splátky,

bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút
zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany
veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok.“ Uznesenie Krajského súdu v
Nitre, sp. zn. 7Co/141/2017 z 28.03.2018: ,,Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne
právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý treba aplikovať

normy spotrebiteľského práva a v tomto smere svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Nesprávne však
vyhodnotil oprávnenie banky vyplývajúce zo VOP najmä v bode 17.1 a 17.2 ako povinnosť banky využiť
tieto možnosti. Uvedený článok 17.2 VOP tak upravuje oprávnenie banky (možnosť) odstúpiť od zmluvy
v prípade nesplnenia povinností uvedených pod bodom 17.2 písm. a/ až g/, a článok 17.1. umožňuje
banke vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu. Uvedené oprávnenia nie sú povinnosťou banky, to

znamená,žebankahomôževyužiť,alenemusí,atedaniejemožnéjejtotooprávneniedaťzapovinnosť.
Ak teda žalovaní zaplatili poslednú splátku 04.06.2008 a so zaplatením ďalšej splátky bol v omeškaní
viac ako 10 dní ( bod 7.6. ) bola banka oprávnená podľa VOP vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
prípadne využiť aj ďalšie možnosti uvedené vo VOP. Ak však žalobca toto svoje oprávnenie nevyužil,
nemožno počiatok plynutia premlčacej doby posúdiť tak, ako to urobil súd prvej inštancie, preto je tento

jehozávernesprávny.“UznesenieKrajskéhosúduvNitre,sp.zn.5Co/114/2017z28.04.2017:,,Akdlžník
plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez
ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže
samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie,
že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ).

Ide tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky.
Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení
splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky,
resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je
v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok musí veriteľ

dlžníkovi oznámiť, prípadne uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva
priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či si toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie
celého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody
splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej
splátky. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01.11.2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z.
z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie
celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ ide opremlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo
dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína
plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky... ...Odvolací súd poukazujúc na uvedené skutočnosti

poznamenáva, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné
potom,čosaprenezaplatenieniektorejzosplátokstalzročnýmcelýdlh,začalaplynúťododňazročnosti
nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zročnosti celého dlhu a pre splátky splatné pred
zročnosťou celého dlhu plynie samostatná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti, sú opodstatnené.“
Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/13/2018 z 26.09.2018: ,,Záver súdu

prvej inštancie o tom, že premlčacia doba zosplatného dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti poslednej
splátky zakladajúcej právo veriteľa žiadať predčasné splatenie dlhu, teda od 15.07.2013, je v rozpore
s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka. Podmienkou aplikácie jeho druhej vety je totiž zročnosť
celého dlhu (vyvolaná postupom podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka) v dôsledku
nesplnenia niektorej zo splátok; nepostačujúca je možnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. Okresný súd neskúmal, pre nezaplatenie ktorej splátky žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej

splatnosti úveru.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/78/2020 zo 07.04.2021:
„Pri uvedomení si dosahu novozavedeného ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na usporiadanie
vyplývajúce z úpravy ust. § 103 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré v historických
súvislostiachmožnopovažovaťzapôvodné(ažnasystematickézaradenie§565),jehopodstataspočíva
na dvoch základných premisách. Tou prvou je pravidlo, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565
veta druhá Občianskeho zákonníka), z čoho vyplýva, že z hľadiska ust. § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka sa môže stať dlh zročným vždy len z dôvodu nezaplatenia poslednej z už zročných splátok.
To potom znamená, že zosplatnený dlh sa podľa tejto úpravy premlčuje od splatnosti v poradí najmladšej
splátky, nech by už bol rozsah omeškania akýkoľvek, s tým, že skôr splatné splátky sa podľa prvej vety

tohto zákonného ustanovenia premlčujú samostatne vždy odo dňa ich splatnosti. Druhým signifikantným
prvkom usporiadania vyplývajúceho z kumulatívnej aplikácie § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka je,
že predpoklad pre zosplatnenie úveru spočíva len v právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky.
V tomto interpretačnom ponímaní, môže veriteľ v prvý deň omeškania dlžníka so zaplatením splátky
vyvolať predčasnú splatnosť ostávajúceho dlhu a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto len

logické, že práve v tento deň podľa ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začína plynúť
premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti záväzku. Otáznym teda je, či a ak áno, aký dosah
na toto usporiadanie má § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade spotrebiteľských zmlúv
zaviedlopodmienkupreaplikáciuust.§565Občianskehozákonníka,atedapreprávnumožnosťveriteľa
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, v podobe 3 mesiace trvajúceho

omeškania s jej zaplatením. Pri hľadaní udržateľného interpretačného riešenia právnej situácie, ktorá
nastúpila po zavedení ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je potrebné mať na zreteli, že hoc sa to
na prvý pohľad nemusí takto javiť, nesplnenie úverovej splátky, má z hľadiska naplnenia hypotézy ust. §
103 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch samo o sebe predsa len iný právny význam.
Pokiaľ totiž uvedené zákonné ustanovenie vo všeobecnosti počíta so zosplatnením úveru z dôvodu

nesplnenia splátky (v prvý deň omeškania so zaplatením splátky môže veriteľ zosplatniť úver a uplatniť
si celú úverovú pohľadávku na súde), v prípade spotrebiteľských vzťahov sa k právnej skutočnosti
nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej
zaplatením.Stakoutoďalšouokolnosťouvšakust.§103Občianskehozákonníka(rovnakoakoani§565
Občianskeho zákonníka) explicitne nepočíta a z už uvedených argumentov podľa názoru odvolacieho

súdu vyplýva, že ňou upravené usporiadanie nemožno na spotrebiteľské vzťahy bez logickej korektúry
vztiahnuť. Preto sa odvolací súd domnieva, že priama aplikácia tohto zákonného ustanovenia je na
spotrebiteľské záväzky nepatričná a že je preto potrebné vyjsť z toho, že premlčacia doba v prípade
zosplatneného spotrebiteľského záväzku plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v
zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Takýmto myšlienkovým postupom možno podľa názoru

odvolacieho súdu vyvodiť, že premlčacia doba vo vzťahu k zosplatnenej časti spotrebiteľského dlhu
začína plynúť vždy 3 mesiace po splatnosti každej z postupne omeškaných splátok. Zároveň tento
spôsob právneho posúdenia umožňuje vyriešiť interpretačnú dilemu tiež ohľadne použiteľnosti § 565
veta druhá Občianskeho zákonníka, vylúčenie ktorého práve v spotrebiteľských vzťahoch paradoxne
nedáva žiaden zmysel, nakoľko je pre spotrebiteľa celkom zrejme priaznivé, a to v tom smere, že

právo zosplatniť úver môže veriteľ uplatniť vždy len najneskôr do dňa splnenia zákonných podmienok
pre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu dochádza nie len splatnosťou
ďalšej splátky, ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti. Inak povedané, rovnaké účinky,
aké ust. § 103 Občianskeho zákonníka pripisuje nezaplateniu splátky a ust. § 565 uvedeného zákonazročnosti splátky nasledujúcej, je potrebné v spotrebiteľských vzťahoch, a teda v súvzťažnosti s ust.
§ 53 ods. 9 tohto zákona, vidieť v spojení zročnosti splátky (nezaplatení splátky) a uplynutí určeného
časupremožnosťzosplatneniaspotrebiteľskéhozáväzku.Popremietnutítýchtovšeobecnýchvýchodísk

na posudzovanú vec odvolací súd uzavrel, že všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie
zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť 3 mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti
splátky za mesiac január 2016 ( splatná 15.01.2016), a že nakoľko k uplatneniu nároku na súde
dňa 03.01.2019 došlo ešte pred jej uplynutím (16.04.2019), k premlčaniu práva zodpovedajúceho
zosplatnenému úverového záväzku nedošlo.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

11CoCsp/5/2020 z 25.03.2021: „Podstata interpretačnej nesprávnosti súdu prvej inštancie má podľa
názoru odvolacieho súdu pôvod v neuvedomení si dosahu novozavedeného § 53 ods. 9 OZ na
usporiadanie vyplývajúce z úpravy ust. § 103 v spojení s § 565 OZ, ktoré v historických súvislostiach
možno považovať za pôvodné (až na systematické zaradenie § 565), dlhodobo zaužívané a v praxi
jednotne chápané. Jeho podstata spočíva na dvoch základných premisách. Tou prvou je pravidlo,
podľa ktorého veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len do

splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 veta druhá OZ), z čoho vyplýva, že z hľadiska ust. §
103 veta druhá OZ sa môže stať dlh zročným vždy len z dôvodu nezaplatenia poslednej z už zročných
splátok. To potom znamená, že zosplatnený dlh sa podľa tejto úpravy premlčuje od splatnosti v poradí
poslednej(najneskôrzročnej)splátky,nechbyužbolrozsahomeškaniaakýkoľvek,stým,žeskôrsplatné
splátky sa podľa prvej vety tohto zák. ustanovenia premlčujú samostatne vždy odo dňa ich splatnosti.

Druhým signifikantným prvkom usporiadania vyplývajúceho z kumulatívnej aplikácie ustanovení § 103 a
§565OZje,žepredpokladprezosplatnenieúveruspočívalenvprávnejskutočnostinesplneniaúverovej
splátky. V tomto interpretačnom ponímaní, môže veriteľ v prvý deň omeškania dlžníka so zaplatením
splátky vyvolať predčasnú splatnosť ostávajúceho dlhu a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto
len logické, že práve v tento deň podľa ust. § 103 veta druhá OZ začína plynúť premlčacia doba pre

uplatnenie zosplatnenej časti záväzku. Otáznym teda je, či a ak áno, aký dosah na toto usporiadanie
má ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré v prípade spotrebiteľských zmlúv zaviedlo podmienku pre aplikáciu ust.
§ 565 OZ, a teda pre právnu možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, v podobe tri mesiace trvajúceho omeškania s jej zaplatením. Súd prvej inštancie sa
mylnedomnieva,žetovprípadespotrebiteľskýchvzťahovnevyhnutnevediekprávnemustavu,vktorom

sa splatnosť zosplatneného úveru časovo posúva ešte pred vznik právnej možnosti vyvolať predčasnú
splatnosť ostávajúceho dlhu a začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza právnu možnosť
veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde. Takéto riešenie nereflektuje špecifikum podmienok zosplatnenia
spotrebiteľských záväzkov oproti stavu predpokladaného v § 103 OZ, necitlivo vnáša do usporiadania
pomerov medzi dodávateľom a spotrebiteľom zrejmú nelogickosť a časový paradox a prakticky skracuje

zákonom určenú dobu na vykonanie práva (premlčacia doba začína plynúť skôr než veriteľ môže
nárok uplatniť na súde). Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemôže právne posúdenie v takejto
konštelácii v žiadnom prípade obstáť. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že interpretáciu, ktorá je
v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, medzi iným tiež i prílišný právny formalizmus, Ústavný
súdSRpovažujevosvojejjudikatúrezanezlučiteľnúsústavnýmprávomnaspravodlivýproces(porovnaj

napr. jeho nález sp. zn. I. ÚS 357/2016 zo 14.09.2016). Pri hľadaní racionálne udržateľného a zároveň
spravodlivého interpretačného riešenia právnej situácie, ktorá nastúpila po zavedení § 53 ods. 9 OZ, je
potrebné mať na zreteli, že hoc sa to na prvý pohľad nemusí takto javiť, nesplnenie úverovej splátky,
má z hľadiska naplnenia hypotézy ust. § 103 OZ v spotrebiteľských vzťahoch samo o sebe predsa len
iný právny význam. Pokiaľ totiž uvedené zákonné ustanovenie vo všeobecnosti počíta so zosplatnením

úveru z dôvodu nesplnenia splátky (v prvý deň omeškania so zaplatením splátky môže veriteľ zosplatniť
úver a uplatniť si celú úverovú pohľadávku na súde), v prípade spotrebiteľských vzťahov sa k právnej
skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od
omeškania s jej zaplatením. S takouto ďalšou udalosťou však ust. § 103 OZ (rovnako ako ani ust. §
565 OZ) explicitne nepočíta a z vyššie uvedených argumentov podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva,

že ňou upravené usporiadanie nemožno na spotrebiteľské vzťahy bez logickej korektúry vztiahnuť.
Preto sa odvolací súd domnieva, že priama aplikácia tohto zákonného ustanovenia je na spotrebiteľské
záväzky nepatričná a že je vhodnejšie s použitím ust. § 853 ods. 1 OZ spravovať sa ním len analogicky.
Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť, že premlčacia doba vo vzťahu k
zosplatnenej časti spotrebiteľského dlhu začína plynúť vždy tri mesiace po splatnosti každej z postupne

omeškaných splátok. Zároveň tento spôsob právneho posúdenia umožňuje vyriešiť interpretačnú dilemu
tiežohľadnepoužiteľnostiust.§565vetadruháOZ,vylúčeniektoréhoprávevspotrebiteľskýchvzťahoch
paradoxnenedávažiadenzmysel,nakoľkojeprespotrebiteľacelkomzrejmepriaznivé,atovtomsmere,
že právo zosplatniť úver môže veriteľ použiť vždy len najneskôr do dňa splnenia zákonných podmienokpre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu dochádza nielen splatnosťou ďalšej
splátky, ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti. Inak povedané, rovnaké účinky, aké ust.
§ 103 OZ pripisuje nezaplateniu splátky a ust. § 565 OZ zročnosti splátky nasledujúcej, je potrebné v

spotrebiteľských vzťahoch, a teda v súvzťažnosti s ust. § 53 ods. 9 OZ vidieť v spojení zročnosti splátky
(nezaplatení splátky) a uplynutí určeného času pre možnosť zosplatnenia spotrebiteľského záväzku. Po
premietnutí týchto všeobecných východísk na posudzovanú vec odvolací súd uzavrel, že všeobecná
trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť tri
mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac február 2016 (16.02.2016) a nakoľko k

uplatneniu nároku na súde dňa 25.03.2019 došlo ešte pred jej uplynutím (16.05.2019), k premlčaniu
práva nedošlo a právne posúdenie tejto otázky súdom prvej inštancie je nesprávne. Odvolací súd pre
úplnosť poznamenáva, pokiaľ ide o prípadné skôr splatné splátky (zročné do 15.02.2016), pokiaľ také
vyjdú v ďalšom konaní najavo, v ich prípade plynula premlčacia doba samostatne vždy od ich splatnosti
podľa ust. § 103 veta prvá OZ.“

6/ Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.06.2022. Uviedol, že
on podpisoval všetky zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s H. I. (na t. s. sa vedie konanie
o nárokoch z ďalšej zmluvy uzavretej medzi H. I., J. a žalovaným) a podpisoval ich elektronicky v roku
2017. Toto pojednávanie žiadali strany sporu zhodne odročiť za účelom dohody na obsahu súdneho
zmieru. Odročené pojednávanie sa uskutočnilo dňa 23.08.2022 a žalovaný sa ho nezúčastnil. Na tomto

pojednávaní súd o veci rozhodol, a to tak, že žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žalovanému sa
náhrada trov konania nepriznáva.

7/ Dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že súd žalobou uplatnený nárok vyhodnotil ako
premlčaný.

8/ Voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozsudku podal odvolanie žalobca, na základe ktorého
Krajský súd v Žiline (v ďalšom texte už len ako „odvolací súd“) napadnutý rozsudok potvrdil, a to
rozsudkom sp. zn. 6CoCsp/34/2022 zo dňa 16.12.2022.

9/ Voči rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR
uznesením sp. zn. 6Cdo/87/2023 zo dňa 31.05.2023 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

10/ Odvolací súd následne uznesením sp. zn. 6CoCsp/23/2023 zo dňa 24.08.2023 zrušil rozsudok

Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6Csp/6/2022-103 zo dňa 23.08.2022 a vec vrátil tunajšiemu súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11/ Odvolací súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3 ročník 2023 pod č. 29, v zmysle ktorého pri strate výhody splátok
v spotrebiteľských vzťahoch podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne plynúť
premlčacia doba prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky,
pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Ak potom súd prvej inštancie konštatoval, že
k zosplatneniu predmetného spotrebiteľského úveru došlo v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2018, v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdomSRdošlokpočiatkuplynutiapremlčacejdobyuplatnenéhoprávanazaplateniezosplatnenejčasti
úverovejpohľadávkydňa21.01.2019(dňom21.10.2018sadostalžalovanýdoomeškaniasozaplatením
splátky splatnej 20.10.2018, pričom doba troch mesiacov omeškania uplynula dňom 21.01.2019 o 00.00
hod.). Pri zohľadnení zákonného spočívania premlčacej doby podľa §1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona

č. 62/2020 Z. z. v platnom znení v obdobiach od 27.03.2020 do 30.04.2020 (35 dní) a od 19.01.2021 do
28.02.2021 (41 dní) tak trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňa
07.04.2022 (o 00,00 hod.). Nakoľko žalobca podal žalobu na súde dňa 04.02.2022, teda ešte v rámci
plynutia premlčacej doby, k premlčaniu uplatneného práva na zaplatenie zosplatnenej časti úverovej
pohľadávky tak nedošlo a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

12/ Odvolací súd vo svojom vyššie uvedenom uznesení zároveň dospel k záveru, že žalobca
dostatočne nevymedzil žalovaný nárok, pokiaľ ide o štruktúru žalovanej pohľadávky, keď zo žaloby, anineskorších podaní žalobcu nie je zrejmé, v akom rozsahu žalobcom uplatnená pohľadávka v celkovej
sume 6.375,78 eur zahŕňa aj nároky veriteľa na plnenie splátok splatných do vyhlásenia predčasnej
splatnosti celej úverovej pohľadávky, u ktorých je potrebné v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho

zákonníka posudzovať premlčanie práva na ich zaplatenie samostatne. Zároveň nie je zrejmé ani
vymedzenie uplatneného nároku na zaplatenie riadneho úroku vo výške 343,77 eur, t.j. určenie aká
suma nevrátených poskytnutých peňažných prostriedkov bola úročená riadnym úrokom, akou úrokovou
sadzbou a za aké obdobie (žalobca vyčíslil riadne úroky v uvedenej sume ku dňu postúpenia žalovanej
pohľadávky). Súčasne nie je zrejmé ani vymedzenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo

výške 11,95 eur, t.j. určenie aká suma a akých konkrétnych nárokov bola úročená úrokmi z omeškania,
akou úrokovou sadzbou a za aké obdobie (žalobca vyčíslil riadne úroky v uvedenej sume ku dňu
postúpenia žalovanej pohľadávky). Napokon nie je zrejmé ani vymedzenie nároku na zaplatenie
poplatkovvsúhrnnejvýške35,-eur,keďžalobcaneuviedolakésútopoplatky,nazákladeakýchdôvodov
a kedy došlo k ich splatnosti. Až po takomto náležitom opise rozhodujúcich skutočností – skutkovom
vymedzení žalovaných nárokov je možné vykonať vecný prieskum ich oprávnenosti a prípadne aj

zodpovedať otázku, či nedošlo k premlčaniu týchto nárokov.

13/ Odvolací súd súčasne konštatoval, že prvostupňový súd dôsledne nepreskúmal platnosť a účinnosť
uplatnenia práva pôvodného veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka za súčasného naplnenia
podmienok uplatnenia tohto práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom

produkovaných skutkových tvrdení, ako aj z ním predložených dôkazov nie je zrejmé, kedy malo dôjsť
k doručeniu listov pôvodného veriteľa označených ako „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ zo dňa
14.01.2019 a „Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie“ zo dňa 14.02.2019 žalovanému,
pričom uvedené listy treba považovať za právne úkony (34 OZ) veriteľa (dodávateľa) podľa § 53 ods.
9 OZ a § 565 OZ. Žalobca produkoval len dôkazy, z ktorých vyplýva iba deň podania týchto listov

na poštovú prepravu. Súd prvej inštancie však zmienené právne úkony neposúdil ani z hľadiska
ich určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37). Z uvedených listín vôbec nevyplýva, pre omeškanie s ktorou
splátkou pristúpil pôvodný veriteľ k uplatneniu práva podľa § 565 OZ, pričom žalobca v konaní pred
prvostupňovým i v odvolacom konaní tvrdil, že k vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru
došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2019. Uvedené posúdenie má význam aj v otázke

posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu, keďže v danom prípade, vzhľadom na to, že ku konečnej
splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru malo dôjsť až dňa 20.8.2024, by v prípade neplatnosti
uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ neboli naplnené podmienky pre postúpenie pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení. Z tohto dôvodu by tak zmluva o postúpení pohľadávok, na podklade ktorej mal žalobca
nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými, odporovala § 17 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z . a bola by pre tento rozpor so zákonom neplatná.

14/ V nadväznosti na uvedené, odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení prvostupňovému súdu

uložil, aby v ďalšom konaní požiadal žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení ohľadom štruktúry
žalovanej pohľadávky (§ 150 ods. 2 CSP), vo veci nariadil opätovne pojednávanie, na ktorom vec
prejedná, vykoná dôkazy produkované stranami sporu, ako aj prípadne dôkazy zabezpečené súdom
prvej inštancie za podmienok podľa § 295 CSP, vyvodí z takto vykonaného dokazovania potrebné
skutkové závery a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ako aj súdu dovolacieho spor opätovne

právne posúdi, pričom sa vysporiada s nastolenými skutkovými a právnymi otázkami a spor nanovo
rozhodne.

15/ Potom, čo bolo uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCSp/23/2023 zo dňa
24.08.2023 doručené obom sporovým stranám (u žalobcu k rukám jeho právneho zástupcu)

a stalo sa tak právoplatným (dňa 11.10.2023), súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na
deň 18.01.2024. Žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 29.12.2023, svoju neúčasť
ospravedlnil dňa 17.01.2023, pričom o odročenie pojednávania nežiadal. Za žalobcu sa dostavil
substitučný splnomocnenec jeho právneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené súd vykonal pojednávanie
v neprítomnosti žalovaného.

16/ Zároveň s predvolaním na pojednávanie súd žalobcu, prostredníctvom jeho právneho zástupcu,
vyzval na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa štruktúry žalovanej pohľadávky tak, ako to
tunajšiemu súdu uložil odvolací súd.17/ Žalobca v podaní zo dňa 15.12.2023 špecifikoval uplatnený nárok tak, že špecifikoval istinu, riadny
úrok, úrok z omeškania a poplatky. Pokiaľ ide o istinu, uplatnenú v sume 5 985,06 eur uviedol, že

žalovaný čerpal dňa 21.08.2017 peňažné prostriedky v celkovej výške 6 647,29 eur a z poskytnutého
úveru uhradil sumu 1 770,19 eur, a to nasledovne: 21 AUG 17 úhrada 99,00 € z toho na poplatok 99,00
€, 20 SEP 17 úhrada 123,80 € z toho na istinu 48,46 € a na riadne úroky 75,34 €, úhrada 20 OCT 17
49,01 € z toho na istinu 49,01 €, úhrada 21 OCT 17 74,79 € z toho na riadne úroky 74,79 €, 20 NOV 17
123,80 € z toho na istinu 47,09 € a na riadne úroky 76,71 €, úhrada 20 DEC 17 123,80 € z toho na istinu

50,10 € a na riadne úroky 73,70 €, úhrada 20 JAN 18 123,80 € z toho na istinu 48,23 € a na riadne úroky
75,57 €, úhrada 20 FEB 18 123,80 € z toho na istinu 48,80 € a na riadne úroky 75,00 €, 20 MAR 18
123,80 € z toho na istinu 56,57 € a na riadne úroky 67,23 €, úhrada 20 APR 18 123,80 € z toho na istinu
50,03 € a na riadne úroky 73,77 €, úhrada 20 MAY 18 123,80 € z toho na istinu 52,98 € a na riadne úroky
70,82 €, úhrada 21 JUN 18 123,80 € z toho na istinu 51,24 € a na riadne úroky 72,56 €, úhrada 07 AUG
18 139,44 € z toho na istinu 54,16 €, na riadne úroky 69,64 €, na poplatok 15,00 €, na sankčné úroky

0,29 €, na úroky z istiny v PD 0,35 €, úhrada 07 AUG 18 15,00 € z toho na poplatok 15,00 €, úhrada 20
AUG 18 123,80 € z toho na istinu 52,47 a na riadne úroky € 71,33 €, úhrada 20 SEP 18 53,09 € z toho
na istinu 53,09 €, úhrada 21 SEP 18 3,28 € z toho na riadne úroky 3,28 €, úhrada 27 SEP 18 5,00 €
z toho na riadne úroky 5,00 €, úhrada 08 OCT 18 78,58 € z toho na riadne úroky 62,43 €, na poplatky
16,00 € a na sankčné úroky 0,15 €, úhrada 09 OCT 18 15,00 € z toho na poplatky 15,00 €. Na istinu

tak bola uhradená suma 662,23 €, na riadne úroky suma 947,17 €, na poplatky 160,00 €, na sankčné
úroky 0,44 eur a na úroky z istiny v PD 0,35 eur. Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver
mínus úhrady žalovaného započítané na istinu: 6 647,29 € – 662,23 € = 5 985,06 €. Pokiaľ ide o riadny
úrok uplatnený v sume 343,77 eur, tak žalobca ho špecifikoval nasledovne: v zmysle úverovej zmluvy
sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver s úrokovou sadzbou vo výške 13,60 % a zmluvný úrok bol

vyúčtovaný v celkovej výške 1 290,94 € a vyčíslený je za príslušné obdobie podľa nasledovného vzorca:
dlžná istina * úroková sadzba / 360 (bankový rok) * počet dní príslušného obdobia. Od 21.8.2017 do
20.9.2017 zo sumy 6 647,29 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 30 75,34
€, od 20.9.2017 do 20.10.2017 zo sumy 6 598,83 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360
a počte dní 30 74,79 €, od 20.10.2017 do 21.10.2017 zo sumy 6 549,82 € pri sadzbe 13,60% počte

dní v bankovom roku 360 a počte dní 1 2,47 €, od 21.10.2017 do 20.11.2017 zo sumy 6 549,82 € pri
sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 30 74,23 €, od 20.11.2017 do 20.12.2017 6
502,73 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 30 73,70 €, od 20.12.2017 do
20.1.2018 zo sumy 6 452,63 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 31 75,57
€, od 20.1.2018 do 20.2.2018 zo sumy 6 404,40 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360

a počte dní 31 76,00 €, od 20.2.2018 do 20.3.2018 zo sumy 6 355,60 € pri sadzbe 13,60% počte dní
v bankovom roku 360 a počte dní 28 68,23 €, od 20.3.2018 do 20.4.2018 zo sumy 6 299,03 € pri sadzbe
13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 31 74,77 €, od 20.4.2018 do 20.5.2018 zo sumy 6
249,00 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 30 70,82 €, od 20.5.2018 do
21.6.2018 zo sumy 6 196,02 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 32 74,90 €,

od 21.6.2018 do 7.8.2018 zo sumy 6 144,78 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte
dní 47 109,70 €, od 7.8.2018 do 20.8.2018 zo sumy 6 090,62 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom
roku 360 a počte dní 13 29,91 €, od 20.8.2018 do 20.9.2018 zo sumy 6 090,62 € pri sadzbe 13,60%
počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 31 71,34 €, od 20.9.2018 do 21.9.2018 zo sumy 6 038,15
€ pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 1 2,28 €, od 21.9.2018 do 27.9.2018

zo sumy 5 985,06 € pri sadzbe 13,60% 360 a počte dní 6 13,57 €, od 27.9.2018 do 8.10.2018 zo sumy
5 985,06 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 11 24,87 €, od 8.10.2018 do
9.10.2018 zo sumy 5 985,06 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360 a počte dní 1 2,26
€, od 9.10.2018 do 17.2.2019 zo sumy 5 985,06 € pri sadzbe 13,60% počte dní v bankovom roku 360
a počte dní 131 296,19 €. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 947,17

€ a neuhradený zmluvný úrok predstavuje sumu vo výške 343,77 €. K úroku z omeškania uplatnenému
vo výške 11,95 € žalobca uviedol, že bol žalovanému vyúčtovaný vo výške 12,74 € a vyčíslený je podľa
vzorca: výška omeškaných splátok * 5% / 360 (bankový rok) * 30 (bankový mesiac). Z úhrad žalovaného
bola na úrok z omeškania započítaná suma vo výške 0,79 € a neuhradený úrok z omeškania predstavuje
sumu vo výške 11,95 €. Napokon pokiaľ ide o poplatky, uplatnené v žalobe vo výške 35 €, k nim žalobca

uviedol, že v zmysle čl. I. úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli poplatok za úver vo výške 99 € a v
prípade omeškania splátky právo veriteľa zúčtovať si skutočné náklady. Žalovanému boli vyúčtované
poplatky v celkovej výške 195 € v zmysle zmluvy a Sadzobníka poplatkov, ktoré pozostávajú z poplatkuza poskytnutie úveru 99 € a za upomienku pri omeškaní splátky alebo plnenia iných záväzkov zaslaná
formou SMS (6 * 1 €) 6 € a písomná upomienka pri omeškaní splátky
alebo plnenia iných záväzkov (6 * 15 €) 90 €. Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma 160

€ a neuhradené poplatky vo výške 35 € pozostávajú z upomienky pri omeškaní splátky alebo plnenia
iných záväzkov zaslaná formou SMS (5 * 1 €) 5 € a písomná upomienka pri omeškaní splátky alebo
plnenia iných záväzkov (2 * 15 €) 30 €.

18/ Súd na pojednávaní 18.01.2024 vykonal dokazovanie tými istými listinami ako pred prvým

rozhodnutím tunajšieho súdu (č. l. 7 až 39 a 86 spisu) a tiež Sadzobníkom poplatkov H. I., J.,
doručeným súdu s posledným vyjadrením žalobcu (č. l. 231-234 spisu). Iné dôkazy navrhnuté neboli a
súd nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie o veci vykonať iné dôkazy, ktoré žalovaný (v spore v
pozícii spotrebiteľa) nenavrhol (§ 295 CSP).

19/ Pokiaľ ide o poukaz na možnú aplikáciu § 295 CSP, táto prichádzala do úvahy z dôvodu, že nárok

uplatnený žalobou súd vyhodnotil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Napokon právne posúdenie
žalovaného nároku ako nároku spotrebiteľského nebolo v konaní vôbec sporné.

20/ Vykonaným dokazovaním, ako aj vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu, ktoré boli zhodné,
resp. tvrdení, ktoré žalovaný nepoprel, súd zistil, že žalovaný elektronicky, a to prostredníctvom mobilnej

aplikácie H. I., J. dňa 15.11.2017 s touto bankou uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
s poistením pre fyzické osoby č. 3017544531, identifikačný údaj LD1723300319 (č. l. 13 – 18 a 86
spisu). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške a mene 6.647,29 eur za
účelom splatenia úverov poskytnutých veriteľom až do výšky nesplatených záväzkov dlžníka 1.697,29
eur voči veriteľovi ku dňu 21.08.2017 a vo zvyšnej časti (t. j. v časti 4.950,- eur) predstavujúci bezúčelový

úver. Vrátenie úveru bolo dohodnuté v 84 splátkach vo výške 123,80 eur, splatných 20. dňa príslušného
mesiaca s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá tak, že je splatná v najbližší termín splatnosti
splátky nasledujúci po dni poskytnutia úveru. V zmluve bolo dojednané aj doplnkové poistenie úveru
s výškou mesačného poistného 2,35 eur a tiež bol dohodnutý poplatok za úver v sume 99,- eur. Termín
konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 84 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky,

resp. v deň určený v zmysle čl. III, bod 7 zmluvy. V zmluve bola zároveň uvedená celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť, a to v sume 10.498,20 eur. Strana 3 a 4 zmluvy obsahuje splátkový kalendár,
v ktorom je uvedené poradové číslo splátky (od č. 1 po č. 84) a suma, ktorá z každej jednotlivej splátky
pripadne na úrok a ktorá na istinu a tiež ako sa bude istina platením jednotlivých splátok znižovať. V čl.
VI ods. 1 písm. a) zmluvy je uvedené, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. má

právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred
dňom konečnej splatnosti úveru, ak je dlžník v omeškaní so splatením pohľadávky veriteľa alebo jej
akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

21/ Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý dohodnutý úver, ktorý žalovaný čerpal

vzápätí po podpísaní úverovej zmluvy, keď podľa listinného dokladu na č. l. 86 spisu k podpísaniu zmluvy
došlo 21.08.2017 o 14:17:11 hod. a k čerpaniu dňa 21.08.2017 o 14:17:19 hod.

22/ Z listiny na č. l. 33 spisu, ako aj z posledného vyjadrenia žalobcu, vyplýva, že žalovaný zaplatil
celkovo sumu 1.770,19 eur. Keďže splatnosť prvej splátky pripadla na 20.09.2017, pri výške mesačnej

splátky 123,80 eur a poplatku za poskytnutie úveru v sume 99,- eur, žalovaný takto zaplatil 13
splátok a časť 14. splátky, t.j. zaplatil splátky splatné 20.09.2017, 20.10.2017, 20.11.2017, 20.12.2017,
20.01.2018, 20.02.2018, 20.03.2018, 20.04.2018, 20.05.2018, 20.06.2018, 20.07.2018, 20.08.2018,
20.09.2018 a nezaplatil celú splátku splatnú 20.10.2018.

23/ Žalobca k žalobe pripoj list vyhotovený H. I., J. dňa 14.01.2019 označený ako „Výzva pred
mimoriadnou splatnosťou“, ktorý podľa poštového podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s. na č. l.
30 spisu odoslal ešte v ten deň doporučenou zásielkou žalovanému na adresu uvedenú v úverovej
zmluve. V uvedenom liste H. I., J. žalovanému oznámila, že voči nemu ku dňu 12.01.2019 eviduje
pohľadávky po splatnosti, medzi nimi i spotrebiteľský úver LD1723300319 vo výške 412,61 eur s tým,

že v dlžnej pohľadávke je započítaná aj omeškaná suma na poistnom. V uvedenom liste H. I., J..
súčasne žalovaného vyzvala na bezodkladné zaplatenie dlžnej sumy, najneskôr do 5 kalendárnych dní
s tým, že ak pohľadávku v omeškaní neuhradí v stanovenom termíne, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti v liste uvedených úverových produktov a v takomto prípade mu vznikne povinnosť uhradiť celúpohľadávku naraz. Tiež môže byť pohľadávka postúpená na vymáhanie externej inkasnej spoločnosti
alebo advokátskej kancelárii (č. l. 29 spisu).

24/ Listom zo dňa 14.02.2019 s identifikačným údajom LD1723300319, označeným ako „Oznámenie
o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie“, ktorý bol podľa poštového podacieho hárku Slovenskej
pošty, a.s. na č. l. 28 spisu odoslaný ešte v ten deň doporučenou zásielkou žalovanému na adresu
uvedenú v úverovej zmluve, H. I., J. žalovanému oznámila, že z dôvodu, že napriek jej predchádzajúcim
písomným výzvam od neho neeviduje úhradu svojej splatnej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. 3017544531, ktorý stav pretrváva viac ako 3 mesiace od vzniku omeškania vyhlasuje splatnosť
úveru dňom doručenia tohto oznámenia (č. l. 27 spisu).

25/ Listom zo dňa 12.11.2021 H. I., J. žalovanému oznámila, že ku dňu s účinnosťou ku dňu 10.11.2021
svoju pohľadávku zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 3017544531 vo výške 6.375,78 eur
spolu so všetkými právami s ňou spojenými postúpila na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (č. l. 31

spisu), a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 (č. l. 7-12 spisu).

26/ Na základe takto ustáleného skutkového stavu sa súd na prvom mieste zaoberal tým, či je žalobca
v spore aktívne vecne legitimovaný. Ak by tomu tak nebolo, bolo by totiž nadbytočné skúmať, či je alebo
nie je žalovaný nárok premlčaný a ak nie je, tak, či a v akom rozsahu je dôvodný.

27/ Žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s H.
I., J. dňa 09.11.2021 a ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 3017544531 vo výške 6.375,78 eur spolu so všetkými právami
s ňou spojenými.

28/ V konaní nebolo sporné (a vyplýva to aj z označenia zmluvy a druhu úveru, ktorý je predmetom
konania), že žalovaný úver, resp. jeho zostatok spolu s príslušenstvom je úverom spotrebiteľským, na
ktorý dopadá právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia

predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

29/ Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2017, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod

alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku
zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

30/ Z citovaného ustanovenia vyplývajú dve, a to kumulatívne podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky, resp. práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prvou je to špecifická povaha
osoby, ktorej má byť postúpená pohľadávka. Takouto osobou môže byť len banka, zahraničná banka,
pobočka zahraničnej banky alebo veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., t.j.

veriteľ, ktorý je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery na základe povolenia udeleného
Národnou bankou Slovenska.

31/ Žalobca v zmluve o postúpení pohľadávky, konkrétne v jej čl. III bod 3.1 vyhlásil, že je iným veriteľom
v zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch (č. l. 8 spisu).

32/ Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 21.03.2016, iným veriteľom je
právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré
spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky
nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za

iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.33/ Žalobca už teda tým, že o sebe vyhlásil, že je tzv. iným veriteľom podľa § 2 písm. c) zákona č.
129/2010 Z. z. de facto vyhlásil, že nie je finančnou inštitúciou, ktorá by mala povolenie na činnosť
udelené NBS.

34/ Súčasne z Registra veriteľov, ktorým NBS udelila povolenie na poskytovanie úverov súd zistil, že
žalobca v tomto registri uvedený nie je.

35/ Zhrnúc doteraz uvedené, pretože žalobca nie je bankou, zahraničnou bankou ani pobočku banky

a súčasne nie je veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a), nebola splnená jedna z kumulatívnych
podmienok pre platné postúpenie žalovanej pohľadávky. Už pre nesplnenie tejto podmienky nemohlo
dôjsť k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z H. I., J. na žalobcu. Nebola však súčasne
splnená ani druhá z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, vyplývajúca z § 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z., ktorou je, že postupovaná pohľadávka musí byť po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru.

36/ Konečná splatnosť žalovaného úveru bola dohodnutá v úverovej zmluve na 84 mesiacov od
splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, to znamená 84 mesiacov od 20.09.2017. Podľa úverovej
zmluvy sa mal stať úver splatný až dňom 20.09.2024, ktorý deň doposiaľ ešte ani nestal a k postúpeniu

malo dôjsť ku dňu 09.11.2021. Možno potom uzavrieť, že sa postupovala pohľadávka, ktorá nebola po
konečnom termíne splatnosti. Ostáva tak posúdiť, či išlo o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

37/ Nakoľko žalobca žiadal priznať žalovanú pohľadávku z úveru na základe toho, že ju predčasne

zosplatnil na základe oprávnenia zakotveného v úverovej zmluve, súd sa s ohľadom na právny
názor odvolacieho súdu, že prvostupňový súd úkony, na základe ktorých malo dôjsť k predčasnému
zosplatneniu neposúdil z hľadiska ich určitosti a zrozumiteľnosti, v ďalšom venoval nariadenému
posúdeniu.

38/ Tunajší súd pri tomto posúdení vychádzal z aktuálnej rozhodovacej praxe súdu vyššieho stupňa.

39/ Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/2/2023 zo dňa 31.07.2023 „Výzvu veriteľa
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka („OZ“), ako aj žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 OZ je nesporne, bez najmenších pochybností potrebné

považovať za právne úkony, t. j. za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku
práv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú uvedené ustanovenia OZ. Tieto právne úkony
tak pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle § 37 OZ určitosť a zrozumiteľnosť. Inak povedané, z prejavu
vôle veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ musí byť jednoznačne, určito a zrozumiteľne zrejmé naplnenie
podmienok/hypotézy týchto právnych noriem. V prípade výzvy veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ by tak malo

byť z tohto právneho úkonu veriteľa nepochybné, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej
individualizovanejsplátky/splátok,prektoréomeškanievprípadejehotrvaniaviacakotrimesiace,bude
môcť veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ, pričom táto výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15
dní predtým, ako veriteľ toto právo uplatní. Rovnako tomu je aj v prípade právneho úkonu veriteľa podľa
§ 565 OZ, keďže pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky

len do splatnosti nasledujúcej splátky. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa "zosplatniť"
celú svoju pohľadávku podľa § 53 ods. 9 OZ uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa
o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania
spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti
splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením

tejto splátky. Teda aj z právneho úkonu veriteľa podľa § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok
podľa tohto ustanovenia a súčasne § 53 ods. 9 OZ. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať
s vyššie uvedeným zmyslom a účelom § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.“

40/ Obdobne Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 8CoCsp/61/2022-145 zo dňa 31.05.2023 dospel

k záveru, že „predčasné zosplatnenie úveru je právom veriteľa, v prípade spotrebiteľského vzťahu toto
právo uplatniť za splnenia podmienok v § 53 ods. 9 OZ. Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa vlastného uváženia k hociktorej omeškanej
splátke), je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo konkretizované, ku ktorej omeškanejsplátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru. Preto z jednostranného právneho úkonu
veriteľa musí byť zrejmé splnenie podmienok v § 53 ods. 9 OZ – uplatnenie režimu § 53 ods. 9 OZ
a výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 OZ, pretože je dlžník

v omeškaní so zaplatením konkrétnej splátky. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže
doplniť právny úkon. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná aj pre vyhodnotenie
dodržania lehôt vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ a aj s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročným celý
dlh naraz. Opodstatnenosť správnosti uvedeného názoru je podporená aj komentárom k § 53 ods. 9 OZ

z vydavateľstva C.H. Beck od autorov Marek Števček a kol. Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019.“

41/ Krajský súd v Žiline takisto v uznesení č. k. 9CoCsp/16/2023-190 zo dňa 05.09.2023 konštatoval,
že ak vo výzve pred zosplatnením a vo vyhlásení úveru za predčasne splatný žalobca určito neuviedol,
pre nesplnenie ktorej splátky žiadal zaplatiť celú pohľadávku, ide o skutočnosť zakladajúcu absolútnu
neplatnosť právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ, § 565 OZ) a súd prvej inštancie sa ňou musí zaoberať

ex offo.

42/ Súd v rámci „priebežného“ právneho posúdenia vykonaného na pojednávaní dňa 18.01.2024
konštatoval, že nedošlo k predčasnej splatnosti úveru, keď zosplatňovací úkon, ako aj výzvu, ktorá mu
predchádzala súd vyhodnotil ako neplatné právne úkony podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

43/ Právny zástupca žalobca k tomu uviedol, že z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva pre
veriteľa povinnosť uviesť v oznámení o zosplatnení, resp. vo výzve pred zosplatnením úveru konkrétnu
splátku, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania. Z týchto úkonov je zrejmé akú čiastku mal žalovaný
uhradiť a v akej lehote. Keby si žalovaný riadne plnil svoje zmluvné povinnosti a teda splátky úveru

splácal riadne a včas, tak pre neho informácia, pre ktorú omeškanú splátku bol úver zosplatnený,
nebola vôbec podstatná. Pokiaľ ide o doručovanie týchto písomností je žalobca toho názoru, že podací
hárokdostatočnýmspôsobompreukazujeodoslaniepísomnostídodispozičnejsféryžalovaného,pričom
žalobca by nemal niesť zodpovednosť za skutočnosť, že si žalovaný riadne nepreberal zásielky.

44/ Súd na prvom mieste uvádza, že vo výzve uvedenej v odseku 21 tohto odôvodnenia bol žalovaný
upozornený na omeškanie sa s celkovo štyrmi produktmi H. I., J. (3 x spotrebiteľský úver, 1x nepovolené
prečerpanie na účte). Jednotlivé spotrebiteľské úvery neboli označené číslami úverových zmlúv, ale
identifikačnými údajmi, ktorý, pokiaľ ide o úverovú zmluvu, ktorej sa týka predmet sporu, uvedený
v tejto zmluve vôbec nie je. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by tento identifikačný údaj mohol

žalovaný zistiť z nejakej inej, spolu so zmluvou poskytnutej, listiny. Samotný súd tento identifikačný
údaj zistil z interného dokladu H. I., J., a to z osvedčenia o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy
č. 3017544531 vystaveného až počas súdneho konania, dňa 15.02.2022 (č. l. 86 spisu). Okrem toho,
ak by aj žalovaný dokázal prideliť identifikačný údaj ku konkrétnej úverovej zmluve, v tomto prípade k
zmluve č. 3017544531, z výzvy bola zrejmá omeškaná suma 412,61 eur, ktorá zodpovedá viac ako

trom mesačným splátkam a jednoznačne tak z pohľadu spotrebiteľa (ktorému je tento úkon určený)
nemožno ustáliť, o ktoré konkrétne omeškané splátky ide.

45/ Pokiaľ ide o samotný obsah zosplatňovacieho úkonu, v ňom, a to na rozdiel od výzvy podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, špecifikácia, s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania

a v akom rozsahu, absentuje úplne.

46/ Zhrnúc doteraz uvedené súd uzaviera, že výzva uvedená v odseku 21 tohto odôvodnenia
a oznámenie o vyhlásení splatnosti uvedené v odseku 22 tohto odôvodnenia nemožno považovať za
určité a tým platné právne úkony podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neboli splnené podmienky

stanovenév§565Občianskehozákonníkavspojenís§53ods.9Občianskehozákonníkanapredčasné
zosplatnenie úveru. V dôsledku toho, pohľadávka, ktorú postupovala H. I., J. na žalobcu splatná nebola.
Nakoľko v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. H. I., J. mohla postúpiť len splatnú pohľadávku
a táto podmienka splnená nebola, postúpenie je pre rozpor s uvedeným zákonným ustanovením
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tento záver v konečnom dôsledku znamená, že žalobca

žalovanú pohľadávku nenadobudol a nie je tak v spore aktívne vecne legitimovaný.

47/AkbyajbolomožnévyhodnotiťvyššieuvedenéúkonyH.I.,J.,ktorétátobankavykonalaspoukazom
na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka ako platné, súd poukazuje na závery Krajského súduv Žiline uvedené v jeho rozhodnutí sp. zn. 10CoCsp/61/2022 zo dňa 30.11.2022, v zmysle ktorých
len podací hárok nepreukazuje doručenie zásielky a ani to, že sa zásielka dostala do dispozičnej
sféry adresáta. Argumentácia, že odosielateľ by mal disponovať buď doručenkou alebo potvrdením

o faktickom nedoručení, vrátane jeho dôvodu (napr. z dôvodu jeho nevyzdvihnutia v odbernej lehote)
zodpovedá úvahám a záverom Najvyššieho súdu SR vysloveným v jeho rozhodnutí sp. zn. 5Cdo
36/2020 z 15.12.2020, ktoré rozhodnutie bolo publikované i v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod R 4/2021.

48/ V zmysle týchto záverov nie je v prejednávanej veci, kde žalobca ohľadom doručovania výzvy
a zosplatnenia predložil len podacie hárky, možné prijať záver o ich riadnom doručení. Pre chýbajúcu
účinnosť výzvy a následne nadväzujúceho zosplatnenia nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky z dôvodov uvedených v odseku 46 tohto odôvodnenia.

49/ Súd tak žalobu, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, zamietol.

50/ S ohľadom na tento záver, súd považoval za nadbytočné zaoberať sa otázkou premlčania nároku
a v prípade jeho nepremlčania jeho dôvodnosťou.

51/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

52/ S ohľadom na skutočnosť, že v spore bol plne úspešný žalovaný, vzniklo mu podľa § 255 ods. 1 CSP
voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. V konaní však právne zastúpený nebol, neplatil súdne
poplatky, nezasielal písomné podania prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a zúčastnil sa len jedného

pojednávania v meste svojho bydliska. Vzhľadom na uvedené mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1CSP