Medzitýmny rozsudok – Neplatnosť skončenia… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-45Cpr/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202627
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1319202627.11

Medzitýmny rozsudok

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v spore žalobkyne: W. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, O., zastúpená: Barger Prekop s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO:
36869724, proti žalovanému: Gajdoš Dental s.r.o., Daxnerovo námestie 5, Bratislava, IČO: 48096423,
zastúpený: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., Halenárska 18A, Trnava, IČO: 53191030, o neplatné skončenie
pracovného pomeru a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.03.2019, ktoré dal žalovaný podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalobkyni je neplatné.

II. Súd určuje, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretý na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 01.02.2017 naďalej trvá.

III. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2019 a doplnenou žalobou zo dňa 21.12.2020 sa žalobkyňa
domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 12.03.2019, ktoré jej dal žalovaný
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné, pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným
založený pracovnou zmluvou z 01.02.2017 naďalej trvá. Ďalej sa domáhala náhrady mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru vo výške 1.200 eur brutto priemerného mesačného zárobku spolu
s úrokom z omeškania od 06.04.2019, kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom
zamestnávaní až do dňa právoplatnosti rozsudku. Zaplatenia dlžnej mzdy v sume 15.010,84 eur za
obdobieodfebruára2017dofebruára2019(okremmzdyzamesiacjanuár2018)spoluspríslušenstvom
a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 01.02. 2017 pracovnú

zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa pracovala ako zubná asistentka. Pracovný pomer bol dojednaný
na dobu neurčitú. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili vo februári 2017 ústnou formou dodatok k pracovnej
zmluve. Napriek záväzku vyhotoviť dodatok písomne, žalovaný dodatok nevyhotovil. Predmetom
dodatku bolo zvýšenie mzdy o700 eur mesačne netto. Žalovaný dodatok čiastočne dodržiaval platením
zvýšenej časti mzdy na bankový účet žalobkyne.
3. Na základe pracovnej zmluvy a dodatku sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobkyni za vykonanú prácu

hrubú mzdu vo výške 1.200 eur. Žalovaný od prvého výplatného termínu až do dnešného dňa neplatil
v plnej sume a včas žalobkyni mzdu za jednotlivé mesiace, okrem mzdy za mesiac január 2018.
Žalovaný ani raz neposkytol žalobkyni písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy,
o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného
času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce
(výplatnú pásku). Žalobkyňa niekoľko krát ústne, telefonicky a elektronicky vyzvala žalovaného, aby

jej uhradil dlžnú mzdu. Listom zo 04.04.2019 žalobkyňa okrem iného vyzvala žalovaného, aby jej do
troch pracovných dní vyplatil neoprávnene zadržiavanú dlžnú mzdu a do troch pracovných dní jej vydalchýbajúce výplatné pásky za jednotlivé mesiace. Žalovaný do dnešného dňa nevyplatil žalobkyni dlžnú
mzdu a neodovzdal ani jednu výplatnú pásku.
4. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobkyňa uviedla, že 18.02.2019 prvýkrát,

bez zbytočného odkladu a preukázateľným spôsobom upovedomila žalovaného o vzniku potreby
ošetrovania svojho chorého dieťaťa. Žalobkyňa je slobodná matka žijúca v domácnosti so svojimi
dvomi maloletými deťmi. Následne od 19.02.2019 do 05.03.2019 žalobkyňa ošetrovala svoje mal. dieťa,
ktoré trpelo infekčným ochorením. Počas trvania infekčnej choroby dieťaťa žalobkyňa so žalovaným
komunikovaliprostredníctvomaplikácieWhatsApp,okreminéhoajopredpokladanejdĺžkeneprítomnosti

v práci.

5. Žalobkyňa sa dňa 06.03.2019 vrátia do práce a vykonávala prácu pre žalovaného. Následne
dňa 07.03.2019 žalobkyňa emailom informovala žalovaného o vzniku jej dočasnej práceneschopnosti
zo zdravotných dôvodov a poštou odoslala na adresu sídla žalovaného potvrdenia preukazujúce
dôvody neprítomnosti v práci v období od 19.02.2019 do 05.03. 2019 a potvrdenie o začatí dočasnej

práceneschopnosti. Žalovaný si doporučený list od žalobkyne neprevzal.

6. Počas trvania práceneschopnosti žalobkyne dňa 12.03.2019 žalovaný doručil žalobkyni oznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa 68 ods.1písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný v
okamžitom skončení tvrdil, že žalobkyňa sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny,

neospravedlnenej absencie v období od 26.02.2019 do 05.03. 2019 a od 07.03.2019.

7. Žalobkyňa listom zo dňa 04.04.2019 oznámila žalovanému, že okamžité skončenie považuje za
neplatné a v súlade s 79 a nasl. Zákonníka práce trvala na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej
zmluvy. Zároveň žalobkyňa požiadala žalovaného, aby ju písomne vyzval k opätovnému nástupu do

práce. Žalobkyňa dňa 09.04.2019 ukončila dočasnú práceneschopnosť. Do dnešného dňa žalovaný
nevyzval žalobkyňu k opätovnému nástupu do práce a k výkonu dohodnutej práce podľa pracovnej
zmluvy.
8. Tvrdenia žalovaného uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru považovala žalobkyňa
za nepravdivé, nakoľko sa nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu

neospravedlnenej absencie na pracovisku. V období od 19.02.2019 do 05.03. 2019 žalobkyňa
ošetrovala svoje dieťa trpiace infekčným ochorením a od 07.03. 2019 do 09.04. 2019 bola žalobkyňa
dočasne práceneschopná.
9. Zamestnávateľ má povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas ošetrovania
chorého člena rodiny ( podľa potvrdenia príslušného lekára, že zdravotný stav chorého člena rodiny si

vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou). Žalovaný je povinný poskytnúť pracovné voľno žalobkyni
za čas ošetrovania jej dieťaťa trpiaceho infekčným ochorením a za čas jej dočasnej práceneschopnosti.
Žalovaný okamžitým skončením pracovného pomeru porušil § 141 ods. 1 Zákonníka práce, čo má za
následok, že žalovaný dal okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyni bezdôvodne a okamžité
skočenie pracovného pomeru je neplatné.

10. Podľa § 79 ods. 1 Zákonník práce stanovuje, že ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi
v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom

zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o
skončení pracovného pomeru. Žalovaný je povinný od 04.04.2019 poskytovať žalobkyni náhradu mzdy,
do času keď jej umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru,
žalovaný si doposiaľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
11. Žalovaný nevyplatil žalobkyni dlžnú mzdu vo výške 15.010,84 eur za obdobie od februára 2017 do

februára 2019 ( okrem mzdy za mesiac január 2018). Suma vypočítaná za konkrétny mesiac sa rovná
rozdielu dohodnutej mzdy a skutočne zaplatenej mzdy na bankový účet žalobkyne. Od výslednej dlžnej
mzdy bola odpočítaná suma 523,83 eur, ktorá bola zaplatená vo februári 2018 nad rámec dohodnutej
mesačnej mzdy. Podľa pracovnej zmluvy bola mzda splatná 15. deň nasledujúceho kalendárneho
mesiaca, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením mzdy od 16. dňa nasledujúceho kalendárneho

mesiaca, podľa špecifikácie uvedenej v žalobe.
12. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy: pracovná
zmluva zo dňa 01.02.2017, screenshoty čiastkových výpisov z bankového účtu žalobkyne, screenshoty
WhatsApp komunikácie žalobkyne a žalovaného, screenshoty emailových správ žalobkyne, kópiavýmenného listu ( poukazu), potvrdenie od MUDr. O. I. zo dňa 05.03.2019, kópia potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti žalobkyne, kópia návratky nedoručenej zásielky, kópia oznámenia o okamžitom
skončení pracovného pomeru z 12.03.2019, kópia listu žalobkyne zo dňa 04.04.2019.

13. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, ktorú navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Podaná žaloba
vychádza iba z tvrdení žalobkyne a zo súkromnej komunikácie medzi vtedajšou konateľkou žalovaného
a žalobkyňou. Žalovaný namietal predloženú súkromnú komunikáciu medzi žalobkyňou a konateľkou
žalovaného prostredníctvom aplikácie WhatsApp, nakoľko sa nedá posúdiť, či komunikácia je vôbec
autentická, prípadne použila iba tie časti, ktoré sú pre žalobkyňu výhodné. Nejde ani o video záznamy,

ani o audiozáznamy, ani o emailovú komunikáciu, teda nie je možné akýmkoľvek spôsobom overiť,
či komunikácia je autentická, prípadne či je kompletná. O účelovosti použitia údajnej komunikácie
žalobkyňou svedčí aj to, že komunikácia má celkom zjavne súkromný charakter. Obe strany sporu si
tykajú a preberajú aj veci, ktoré rozhodne nemajú pracovný charakter, preto je nutné na ňu nahliadať ako
na súkromnú komunikáciu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi na ochranu osobných údajov
ako dôkaz v súdnom konaní vôbec nevykonať. Priložený prepis komunikácie považoval žalovaný za

neautentický, nekompletný, nedôveryhodný a navrhol, aby súd tento dôkaz nebral do úvahy.
14. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že v priebehu februára 2017 uzatvoril so žalobkyňou ,,ústny
dodatok“ k pracovnej zmluve. Keďže žiadny dodatok nikdy nebol uzatvorený, žalovaný nemal povinnosť
ho písomne vyhotoviť. Žalobkyňa nepredložila akýkoľvek dôkaz o uzatvorení ,,ústneho dodatku“ k
pracovnej zmluve, a to ani priamy, ani nepriamy dôkaz. Preto žalovaný považoval nárok žalobkyne v

celom rozsahu za vymyslený, nezodpovedajúci realite, a právne aj fakticky nezmyselný. Ak predmetom
dodatku bolo zvýšenie mzdy o 700 eur mesačne netto, a žalovaný ho žalobkyni nevyplácal, prečo
žalobkyňa u žalobcu ďalšie dva roky pracovala? Žalobkyňa k podanej žalobe pripojila údajné výpisy z
účtu, na nich sú však iba veľmi ťažko čitateľné sumy, ktoré mali byť predmetom jednotlivých obratov, je
z nich však zrejmé, že žalovaný presne platil žalobkyni zmluvne dohodnuté sumy.

15. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný dodatok k pracovnej zmluve čiastočne dodržiaval platením zvýšenej
časti mzdy na bankový účet žalobkyne, čo však považoval za nepravdivé tvrdenie. Z výpisov z
bankového účtu, predložených žalobkyňou je zrejmé, že žalovaný presne plnil svoje zmluvne dohodnuté
záväzky. Žalobkyňa svoje tvrdenie o údajnom čiastočnom dodržiavaní dodatku platením zvýšenej časti

mzdy na bankový účet žalobkyne doložila nepravidelnými platbami zo súkromného účtu MDDr. M.
D., vtedajšej konateľky žalovaného, na účet žalobkyne. Pritom je zrejmé, že išlo o nepravidelné
platby, v rozdielnych výškach, a celkom zjavne zaplatené z rôznych dôvodov. Pri jednotlivých platbách
sú uvedené dôvody platieb: Sedačka, Skriňa, Nábytok a tak podobne. Peniaze zaplatené MDDr. M.
D. žalobkyni sú predmetom samostatného súdneho konania o vydanie bezdôvodného obohatenia,

vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 4Up/860/2019, žalobu v tomto
prípade podala MDDr. M. D..

16. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný od prvého výplatného termínu až do dnešného dňa neplatil v
plnej sume a včas žalobkyni mzdu za jednotlivé mesiace. Žalobkyňa však vôbec nevysvetlila, prečo

u žalobcu takmer dva roky pracovala, a nikdy ho nevyzvala na zaplatenie údajne nevyplatenej časti
mzdy. Žalovaný uviedol, že žalobkyni samozrejme vždy riadne a včas odovzdal výplatné pásky. Nakoľko
však nie je nikde stanovená povinnosť odovzdávať ich zamestnancovi oproti podpisu, žalovaný nemá
o odovzdaní výplatných pások dôkaz. Výplatné pásky nemajú žiadny vplyv na zjavné a preukázané
presné dodržiavanie pracovnej zmluvy žalovaným. Ak mala žalobkyňa za to, že jej výplatná páska

nebola odovzdaná, mala možnosť vyzvať žalovaného na jej odovzdanie. Ako je zrejmé, po ukončení
pracovnej činnosti u žalovaného nemala problém poslať dokumenty doporučenou poštovou zásielkou.
Mohla teda kedykoľvek rovnakou formou (doporučenou poštovou zásielkou) vyzvať žalovaného na
zaplatenie údajne nevyplatenej časti mzdy, či odovzdanie výplatných pások, nikdy to však neurobila a
to z dôvodu, že mzda jej bola platená riadne a včas, výplatné pásky jej rovnako boli odovzdávané.

17. Žalobkyňa uviedla, že viac krát ústne, telefonicky, a elektronicky vyzvala žalovaného, aby jej uhradil
dlžnú mzdu, naposledy listom zo 04.04.2019. Žalovaný uviedol, že to bolo jediný krát, kedy žalobkyňa
vyzvalažalovaného,nikdypočasdvochrokovtrvaniapracovnéhopomeruužalovanéhotaképožiadavky
nevzniesla. Až po tom, čo z dôvodu neospravedlnených absencií bol zo strany žalovaného pracovný

pomer ukončený, vzniesla žalobkyňa účelovo svoje nároky. Nikdy predtým ich však nevzniesla a to
jednoducho preto, že takéto jej nároky nikdy neexistovali. Žalovaný riadne platil zmluvne dohodnuté
peniaze, a riadne žalobkyni odovzdával výplatné pásky.18. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovaný uviedol, že bol zrušený riadne a dôvodne,
v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyňa k podanej žalobe pripojila potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti, vystavené v mieste sídla žalovaného. Žalovaný sídli v priestoroch špecializovanej

Športovej kliniky. Všeobecní lekári majúci v nej ambulanciu, sú športoví lekári a potvrdenie je podpísané
športovým lekárom, navyše žalobkyňa mala s pracujúcimi lekármi nadštandardné vzťahy. Takéto
potvrdeniejejmohlivrámcidobrýchvzťahov,vzniknutýchpočasdvochrokovkaždodennéhostretávania,
kedykoľvek vydať aj so spätným dátumom.

19. Žalovaný poukázal na ďalšiu skutočnosť, že žalovaná v podanej žalobe uviedla adresu trvalého
bydliska E. XXXX, XXX XX O.. Takáto adresa jej trvalého aj faktického bydliska vyplýva zo všetkých
dokumentov. Na obálke, ktorej scan žalobkyňa priložila k žalobe, je ako jej adresa uvedená J. XXXX/
X, XXX XX O.. Na obálke, údajne vlastnoručne vypísanej a poslanej žalobkyňou žalovanému, je
žalobkyňou nesprávne uvedená jej vlastná adresa, čo nie je možné, aby žalobkyňa sama uviedla svoju
adresu nesprávne, žalovaný tento dôkaz považoval za nedôveryhodný a navrhol, aby súd tento dôkaz

nebral do úvahy. Žalobkyňa ani nepredložila podací lístok, svedčiaci o skutočnom poslaní tejto zásielky.
Teda nie je nijako možné preukázať ani autentickosť tej obálky, ani jej obsah, ani jej skutočné odoslanie.
Žalovaný navrhol, aby súd tento dôkaz nebral do úvahy.

20. Žalobkyňa v replike odmietla všetky skutkové tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe.

Žalovaný uviedol, že žalobkyňou predložená WhatsApp komunikácia nepreukazuje, že žalobkyňa
upovedomila žalovaného o absencii na pracovisku z dôvodu starostlivosti o dieťa mladšie ako desať
rokov, pretože je údajne neautentická, nekompletná a nedôveryhodná a použila z nej len časti, ktoré sú
pre žalobkyňu výhodné. Zároveň žalovaný tvrdí, že táto komunikácia je údajne súkromná a chránená
predpismi na ochranu osobných údajov. Žalovaný nepredložil ani nenavrhol žiadny dôkaz, resp. ani

neposkytol žiadne skutkové tvrdenie na podporu tohto záveru. Naopak žalobkyňa riadne preukázala,
že žalovaný vedel o dôvode neprítomnosti žalobkyne v práci, a to predložením WhatsApp komunikácie
so žalovaným. Podľa čl.8 CSP strany sporu majú povinnosť predkladať, resp. označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, žalovaný si túto povinnosť nesplnil ( poukázala na uznesenie Ústavného
súdu SR z 24. januára 2018, č. k. 1. ÚS 21/2019-19).

21. Pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti, žalobkyňa predložila notársku zápisnicu osvedčujúcu
autentickosť a kompletnosť WhatsApp komunikácie uloženú v Notárskom centrálnom registri. WhatsApp
komunikácia nie je chránená Zákonom o ochrane osobných údajov, pretože MDDr. M. D., v tom čase
konateľka a jediná spoločníčka žalovaného (vo WhatsApp komunikácií označená ako „Zubárka od

I.”) komunikovala okrem iného, o pracovnoprávnom vzťahu založenom na pracovnej zmluve. Zákon
č.18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, umožňuje použitie WhatsApp komunikácie na preukázanie
práva, ktoré má žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy. Námietka žalovaného o neprípustnosti
WhatsApp komunikácie z dôvodu jej súkromnej povahy preto neobstojí. Bývalá konateľka pri posielaní
predmetných správ dobrovoľne tieto správy žalobkyni posielala, pričom musela vedieť, že WhatsApp

aplikácia,cezktorúbolisprávybývaloukonateľkouzasielané,ichautomatickyzaznamenávavmobilnom
telefóne žalobkyne. Dobrovoľné zasielanie správ bývalou konateľkou použitím WhatsApp komunikácie,
možno považovať za to, že bola vytvorená s jej súhlasom a na základe uvedeného možno konštatovať,
že WhatsApp komunikácia je autentická, kompletná a dôveryhodná.

22. Žalovaný vo vyjadrení poprel uzavretie dodatku k pracovnej zmluve a tvrdil, že žalobkyňa údajne
nepredložila žiadny dôkaz o jeho existencií. Zákonník práce nevylučuje, aby sa zamestnávateľ
a zamestnanec dohodli na zmene pracovných podmienok ústne alebo aj konkludentne tak, že
zamestnanec začne so súhlasom zamestnávateľa pracovať podľa zmenených podmienok. Žalobkyňa a
žalovaný uzatvorili dodatok k pracovnej zmluve v priebehu februára 2017, ktorý mal žalovaný povinnosť

vyhotoviť písomne. Z dôvodu, že žalobkyňa a bývalá konateľka žalovaného boli v tom čase kamarátky,
žalobkyňa sa v dobrej viere spoliehala nato, že si túto povinnosť žalovaný splní. Po odpracovaní
mesiacov február, marec, apríl a máj 2017 začala žalobkyňa na konateľku žalovaného naliehať, aby jej
začala vyplácať mzdu tak, ako sa dohodli podľa pracovnej zmluvy a dodatku v plnej sume 1.200 eur
brutto, ktorá sľúbila, že zaplatí žalobkyni mzdu v dohodnutej výške. Dňa 09.06. 2017 zaplatila konateľka

žalovaného žalobkyni 700 eur a 21.06. 2017 sumu 183,09 eur. Následne konateľka žalovaného uhradila
za druhý polrok 2017 žalobkyni 6 platieb zo súkromného bankového účtu. Žalobkyňa zistila až neskôr
prostredníctvom spätnej kontroly, že jej mzdu za odpracované mesiace bývalá konateľka uhrádzala
z bankového účtu žalovaného a zo svojho súkromného bankového účtu. Odhliadnuc od uvedenéhožalovaný nezaplatil žalobkyni už viac ako 2.000 eur, a preto žalobkyňa druhý krát naliehala na bývalú
konateľku, aby jej doplatila dlžnú mzdu. Následne konateľka žalovaného zaplatila žalobkyni vo februári
2018 sumu 1.602,56 eur, z toho 1.400 eur uhradila zo svojho súkromného účtu. Počas kalendárneho

roka 2018 žalovaný naďalej platil mzdu žalobkyni nepravidelne, čo malo za následok zvyšovanie dlžnej
sumy. Žalobkyňa požadovala zaplatenie dlžnej sumy ale ako zamestnankyňa bola v pracovnoprávnom
vzťahu v znevýhodnenej pozícií a nechcela prísť o svoje zamestnanie. Napokon vo februári 2019
celý spor vyvrcholil. Poslednú platbu časti mzdy, ktorú bývalá konateľka uhradila žalobkyni bola v
tom čase 11. decembra 2018. Žalobkyňa vyhodnotila, že ústne žiadosti nevedú k vymoženiu dlžnej

mzdy, a preto donútená okolnosťami prvýkrát písomne 06.03.2019 napísala cez aplikáciu WhatsApp
bývalej konateľke: „ ja by som teda chcela, aby si mi doplatila peniaze, keďže ja už zadarmo robiť
nechcem a nemôžem“. Namiesto zaplatenia dlžnej mzdy žalovaný doručil žalobkyni okamžité skončenie
pracovného pomeru.

23. Žalovaný tvrdí, že bývalá konateľka platila žalobkyni peniaze z dôvodu, že žalobkyňa pre ňu

nakupovala nábytok a tieto platby sú predmetom samostatného konania. Na preukázanie tvrdenia
žalovaného má údajne stačiť doplňujúca informácia k predmetným platbám. Konkrétne bývalá konateľka
uviedla ako doplňujúcu informáciu k platbám nasledovné poznámky: „sedacka”, „skrina”, „nabytok”,
„skrine”, „veduca”, „Nabytok”, a „Nabytok”. Doplňujúca informácia k jednotlivým platbám náležite
nepreukazuje, že žalobkyňa nakupovala pre bývalú konateľku nábytok. Žalovaný nepredložil na

preukázanie tohto tvrdenia žiadne doklady, z ktorých by vyplývala kúpa nábytku pre bývalú konateľku.
Žalobkyňa popierala, že nakupovala pre bývalú konateľku akýkoľvek nábytok alebo iné veci uvedené v
doplňujúcej informácií k uhradeným platbám. Bývalá konateľka sama napísala do doplňujúcej informácie
napr. „nábytok", aby sa pravdepodobne vyhla zaplateniu daní a odvodov zo zvýšenej časti mzdy podľa
dodatku k pracovnej zmluve. Okresný súd Banská Bystrica vydal podľa Zákona o upomínanom konaní

dňa 30. júna 2019 platobný rozkaz, sp. zn. 4UP/860/2019, o zaplatenie 3.650 eur s príslušenstvom.
Medzi bývalou konateľkou, ktorá je v konaní žalobkyňou a pani W. E., ktorá je konaní žalovaná sú sporné
platby zo súkromného účtu bývalej konateľky. Pani W. E. dňa 02.09.2019 podala v zákonnej lehote
odpor proti platobnému rozkazu. Na základe podaného odporu Okresný súd Banská Bystrica platobný
rozkaz zrušil a postúpil spis na Okresný súd Bratislava III. V uvedenom konaní bývalá konateľka tvrdí,

že predmetné platby uhradené z jej súkromného účtu sú platbami za nábytok. Pani W. E. v konaní
argumentuje rovnako ako v žalobe, že bývalá konateľka platila z jej súkromného účtu zvýšenú časť mzdy
podľa dodatku. Žalobkyňa považovala tvrdenia žalovaného za zavádzajúce, žalovaný ich pravdivosť
nepreukázal.

24. Žalovaný tvrdí, že si svoje záväzky vyplývajúce z pracovnej zmluvy plnil riadne a včas. Zo
scrennshotov čiastkových výpisov z bankového účtu žalovaného a z tabuľky dlžnej mzdy vyplýva,
že žalovaný neoprávnene zadržiava mzdu žalobkyni. Žalobkyňa navrhla, aby súd uložil povinnosť
žalovanému predložiť doklady za jednotlivé kalendáre mesiace od februára 2017 až do marca 2019
vrátane, ktoré obsahujú údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných

v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného
času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Žalovaný je povinný v zmysle § 130
ods. 5 Zákonníka práce predložiť tieto doklady žalobkyni, čo nespravil pri vyúčtovaní mzdy a ani na
písomnú žiadosť žalobkyne.

25. Žalovaný tvrdí, že lekárske potvrdenie o ošetrovaní dieťaťa žalobkyne vystavené MUDr. O. I. a
potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne vydané MUDr. W. Y., boli vystavené so
spätným dátumom, žalovaný sa snaží spochybniť uvedené potvrdenia od lekárov, ktoré žalobkyňa
poslala žalovanému doporučenou poštou a ktoré si žalovaný neprevzal. Potvrdenie o ošetrovaní dieťaťa
žalobkyne vystavila MUDr. O. I. dňa 05.03.2019 aj na základe potvrdení Univerzitnej nemocnice

Bratislava a Národného ústavu detských chorôb.

26. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa spravila chybu v písaní v adrese trvalého pobytu, čo vyvoláva
pochybnosti, že žalobkyňa poslala doporučený list. Obec Rovinka zmenila v roku 2019 označenie ulice
trvalého pobytu žalobkyne z E. XXXX, na J. XXXX. V novom občianskom preukaze má žalobkyňa

zapísané nové označenie adresy trvalého pobytu J. XXXX. Žalobkyňa uviedla na doporučenom liste
adresu trvalého pobytu s novým označením adresy. Pre vylúčenie pochybností žalobkyňa doplnila
podací lístok žalovaným neprevzatej pošty, ktorá obsahovala potvrdenie o dôvode absencie žalobkynev práci v období od 19. februára 2019 do 5. marca 2019 a potvrdenie o začatí dočasnej pracovnej
neschopnosti žalobkyne.

27. Žalovaný tvrdí, že skončenie pracovného pomeru bolo údajne úmyselne vyvolané žalobkyňou a
žalobkyňa mala posielaním doporučených listov údajne obísť zákon. Žalobkyňa poslaním emailových
správ a doporučeného listu, v ktorom boli lekárske potvrdenia si splnila svoje povinnosti podľa § 144
Zákonníka práce, keďže bola v tom čase pracovne neschopná a od 19.02.2019 do 05.03.2019 sa starala
o svoje dieťa, ktoré trpelo infekčnou chorobou. Žalovaný sa týmto zavádzajúcim tvrdením snaží len

zakryť skutočnosť, že si doporučený list úmyselne neprevzal. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa
zotrvala na žalobnom návrhu.

28. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy:
Notárska zápisnica sp.zn. N 2051/2019, Nz 42172/2019, NCRIs 43053/2019 spísaná dňa 18.11.2019 na
Notárskom úrade JUDr. Tomáša Trellu v Bratislave, Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská

Bystrica sp.zn. 4Up/860/2019 zo dňa 30.07.2019, Upovedomenie o postúpení veci Okresnému súdu
Bratislava III, kópia potvrdení o zdravom stave dieťaťa žalobkyne zo dňa 23.02.2019, kópia občianskeho
preukazu žalobkyne, podací lístok zo dňa 07.03.2019.

29. Žalovaný v duplike opätovne vzniesol námietku ohľadne súkromnej komunikácie medzi žalobkyňou

a bývalou konateľkou žalovaného prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Zo strany žalobkyne ide o
účelové konanie, ktorá predkladá súkromnú komunikáciu medzi žalobkyňou a bývalou konateľkou
žalovaného a nie je nijako možné overiť, či komunikácia je autentická.

30. K predloženému dôkazu, notárskej zápisnici osvedčujúcej zhodu s komunikáciou nachádzajúcou sa

v aplikácii WhatsApp na mobilnom telefóne žalobkyne, žalovaný uviedol, aby tento dôkaz súd nebral
do úvahy. Notár nie je súdny znalec, iba súdny znalec môže pre účel súdneho konania určiť, či je podľa
jeho odborných znalostí a vedomostí komunikácia zachytená v telefónnom aparáte pravdivá.V žiadnom
prípade nemožno autentickosť komunikácie stanoviť na základe notárskej zápisnice. Ak by aj notár
konal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nemohol posúdiť kompletnosť či autentickosť celej

komunikácie.

31. K tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno uviedol, že žalobkyňa predložila
argumenty a dôkazy, ktoré sú podľa názoru žalovaného veľmi pochybnej kvality a dôveryhodnosti.
Žalovaný preložil všetky tvrdenia na podporu svojho stanoviska. Ďalšie dôkazy na podporu jeho tvrdení

v takomto prípade, kde nárok žalobkyne je absurdný a vymyslený, ani žalovaný nemohol predložiť.

32. K údajnej písomnej zmene pracovnej zmluvy či k forme údajnej zmeny zmluvných podmienok
žalovaný uviedol, že k akejkoľvek zmene zmluvných podmienok, či k uzavretiu akéhokoľvek dodatku
ku pracovnej zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným, nikdy nedošlo. Žalovaný opätovne poprel, že by

ešte v priebehu februára 2017, či kedykoľvek inokedy, uzatvoril so žalobkyňou akýsi ,,ústny dodatok“ k
pracovnej zmluve. Nakoľko žiadny ,,ústny dodatok“ nikdy nebol uzatvorený, žalovaný samozrejme ani
nemal povinnosť ho písomne vyhotoviť. Žalobkyňa nepredložila akýkoľvek dôkaz o uzatvorení ,,ústneho
dodatku“ k pracovnej zmluve, a to ani priamy, ani nepriamy dôkaz. Preto žalovaný zdôraznil, že nárok
žalobkyne je v celom rozsahu vymyslený, nezodpovedajúci realite, a právne aj fakticky nezmyselný.

Ak by sa zaviazal žalovaný vyhotoviť akýkoľvek dodatok ku pracovnej zmluve a nikdy ho nevyhotovil,
prečo by žalobkyňa u zamestnávateľa ďalšie dva roky pracovala? To žalobkyňa nijako nezdôvodnila.
Žalobkyňa k podanej žalobe pripojila údajné výpisy z účtu. Na nich sú však iba veľmi ťažko čitateľné
sumy, ktoré mali byť predmetom jednotlivých obratov. Je z nich však zrejmé, že žalovaný presne platil
žalobkyni zmluvne dohodnuté sumy. Žalobkyňa však tvrdí, že žalovaný dodatok čiastočne dodržiaval

platením zvýšenej časti mzdy na bankový účet žalobkyne, čo nie je pravda. Z výpisov z bankového
účtu, predložených žalobkyňou je zrejmé, že žalovaný plnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky. Nejaké
tvrdenia o čiastočnom dodržiavaní dodatku platením zvýšenej časti mzdy na bankový účet žalobkyne
sú teda evidentne lživé, neopierajúce sa o akékoľvek dôkazy. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

33. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 45Cpr/7/2019-148 zo dňa 27.01.2020, právoplatným dňa
13.02.2020, vylúčil na samostatné konanie žalobu o zaplatenie dlžnej mzdy vo výške 15.010,84 eur
spolu s príslušenstvom na samostatné konanie.34. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne MDDr. M. D.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi strán sporu uvedenými pod odsekom 12, 28 rozsudku, mzdovým

listom žalobkyne za rok 2018, výplatnými listinami za obdobie od 01/2018 do 08;/2018, prepisom
WhatsApp komunikácie medzi žalobkyňou a pani D. v období od 18.02.2019 do 07.03.2019 a zistil
nasledovný skutkový stav.
35. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalovaný doručil okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobkyni poštou dňa 18.03.2019. V okamžitom skončení pracovného pomeru

bola uvedená absencia žalobkyne v práci v období od 18.02.2019 do 05.03.2019, kedy bola s mal.
dieťaťom na vyšetrení v Univerzitnej nemocnici v Bratislave o čom bolo predložené potvrdenie zo dňa
23.02.2019 od MUDr. J. K.. Dňa 23.02.2019 bola žalobkyňa s dieťaťom v Národnom ústave detských
chorôb v Bratislave u MUDr. X. Y. a u MUDr. T. T.. Dieťa trpelo v tomto období infekčnou chorobou
salmonelózou. Zdravotný stav dieťaťa nedovoľoval, aby bolo v školskom zariadení a preto muselo
byť mal. dieťa v celodennej osobnej starostlivosti žalobkyne, ktorá sa sama osobne stará o dve mal.

deti. Následne žalobkyňa spolu s mal. dieťaťom bola ohľadne kontroly zdravotného stavu na ošetrení
u MUDr. O. I., obvodnej lekárky mal. dieťaťa. Žalobkyňa oznámila absenciu na pracovisku žalovanému
prostredníctvom mobilnej aplikácie WhatsApp dňa 18.02.2019 bývalej konateľke MDDr. M. D., na čo jej
odpísala v uvedený deň 18.02.2019 citujem „ostaň s ňou pekne doma”. Medzi žalobkyňou a MDDr. D.
prebiehala komunikácia prostredníctvom aplikácie WhatsApp, skoro na dennej báze, kde ju žalobkyňa

informovala o zdravotnom stave dieťaťa a predpokladanej dobe ošetrovania mal. dieťaťa. V následných
správach neboli uvedené od MDDr. D. žiadne výhrady voči absencii žalobkyni v práci. Žalobkyňa
následne dňa 06.03.2019 nastúpila do práce. Dňa 07.03.2019 žalobkyňa bola práceneschopná a z
uvedeného dôvodu neprišla do práce a zaslala zamestnávateľovi email, že je dočasne práceneschopná
azároveňzamestnávateľoviodoslaladoporučenýlistspotvrdeniamioošetrenímal.dieťaťaapotvrdenie

o práceneschopnosti žalobkyne, uvedený list si žalovaný neprevzal. Žalobkyňa listom zo dňa
04.04.2019 oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a
trvala na ďalšom zamestnávaní. Dňa 09.04.2019 bola ukončená dočasná práceneschopnosť žalobkyne.
Žalobkyňa uzatvorila pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 01.02.2017, kedy aj nastúpila do práce,
vykonávalapracovnúpozíciuzubnáasistentka.MzdovépodmienkybolidohodnutévčlánkuV.pracovnej

zmluvy, žalobkyňa mala hrubú mzdu vo výške 392 eur mesačne. V priebehu februára 2017 MDDr.
D. uzatvorila so žalobkyňou ústnou formou dodatok k pracovnej zmluve, predmetom ktorého bolo
zvýšenie mzdy o 700 eur netto. Žalovaný mal povinnosť dodatok k pracovnej zmluve vyhotoviť písomne
v zmysle Zákonníka práce, napriek tomu tento dodatok nevyhotovil. Existenciu tohto dodatku preukazuje
aj skutočnosť, že žalovaný prostredníctvom bývalej konateľky MDDr. D. vyplácal žalobkyni mzdu na

bankový účet vo výške 700 eur o čom boli doručené súdu listinné dôkazy. Žalovaný ani raz nedoručil
žalobkyni výplatnú pásku, niekoľko krát požiadala žalovaného o predloženie výplatných pások k čomu
však nedošlo. Pokiaľ ide o overenie komunikácie WhatsApp táto bola overená dňa 18.11.2019 notárom
JUDr. Tomášom Trellom, ktorý osvedčil priamo z mobilného telefónu jednotlivú komunikáciu medzi
žalovanou a bývalou konateľkou žalovaného a uviedol, že predložená vytlačená komunikácia, ktorá tvorí

prílohu notárskej zápisnice sa zhoduje s komunikáciou v mobilnom telefóne žalobkyne.
36. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní namietal autentickosť a dôveryhodnosť komunikácie
cez aplikáciu WhatsApp, ktorá má preukazovať tvrdenia žalobkyne. Táto komunikácia mala byť vedená
zo súkromného telefónneho čísla žalobkyne a bývalej konateľky žalovaného MDDr. M. D.. Žalovaný
ako obchodná spoločnosť na pracovné záležitosti používal výlučné iné telefónne číslo. V zubnej

ambulancii pracovali iba žalobkyňa ako zubná asistentka a MDDr. M. D. ako zubná lekárka. Je
prirodzené, že za takýchto okolnosti, nakoľko išlo o dve mladé ženy, ich pracovný vzťah prerástol do
veľkej miery do vzťahu súkromného. MDDr. M. D. za týchto okolností komunikovala so žalobkyňou
aj neformálne o súkromných záležitostiach, avšak takýto spôsob komunikácie nenahradzoval vzťah
medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Z komunikácie WhatsApp predloženou žalobkyňou, malo

ísť aj o zdravotné záležitosti žalobkyne a jej detí. Skutočnosť, že notár formou notárskej zápisnice
osvedčil autentickosť WhatsApp komunikácie medzi žalobkyňou a M. D. neznamená, že zodpovedá
skutočnosti. Notár screenshoty z obrazovky mobilného telefónu nemôže pravosť tejto komunikácie
osvedčiť. Ohľadne okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.03.2019 z dôvodu porušenia
pracovnej disciplíny, neospravedlnenej absencie na pracovisku uviedol, že žalobkyňa sa neodstavila

na pracovisko od 26.02.2019 do 05.03.2019, a následne od 07.03.2019. Žalovaný nevedel o dôvodoch
absencie žalobkyne, ktorá mu neoznámila, akýmkoľvek spôsobom, dôvod svojej neprítomnosti na
pracovisku. Nakoľko medzi M. D. a žalobkyňou v tom čase bol veľmi osobný vzťah, M. D., by k takémuto
kroku nepristúpila, keby jej absencia bola riadne oznámená. Určite nechcela vzájomný vzťah ukončiťv zlom a bola by sa vyvarovala akémukoľvek zhoršeniu vzájomných vzťahov. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že žalobkyňa predložila ako dôkaz WhatsApp komunikáciu medzi žalobkyňou a M. D., ktorá
je vo veľmi priateľskom duchu, na druhej strane argumentuje, že absenciu mala oznámiť čisto formálnym

spôsobom, čo podľa názoru žalovaného preukazuje vypočítavosť konania žalobkyne. Žalobkyňa však
nedoručila žalovanému riadnym spôsobom, akékoľvek oznámenie absencie na pracovisku.

37. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy ako
zubná asistentka. Prácu vykonávala každý deň od 8.00 hod. do 15.00 hod., evidenciu dochádzky

zamestnávateľneviedol,jednalosaopracovnoprávnyvzťahaleajokamarátskyvzťahsMDDr.M.D..Asi
v mesiaci 12/2018 zamestnávateľ prestal vyplácať mzdu žalobkyni. Mesačná mzda bola poukazovaná
na účet žalobkyne a to z dvoch účtov. Po uzatvorení pracovnej zmluvy sa žalobkyňa dohodla s M.
D. na zvýšení mzdy 1.200 eur netto. Mzda bola každý mesiac poukázaná rozdielne, niekedy nižšia a
niekedy vyššia a posledné štyri mesiace nebola poukázaná žiadna mzda. Keď sa žalobkyňa pýtala
p. D. na nevyplatenú mzdu, tak jej povedala, že jej dodatočne vyplatí mzdu, čo sa však nestalo. K

uvedenej absencii v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 12.03.2019 žalobkyňa uviedla,
že od dňa 26.02.2019 až do 05.03.2019 bola dcéra B. Y. chorá, o čom predložila lekárske správy. M.
D. informovala o všetkých vyšetreniach prostredníctvom WhatsApp komunikácie, ktorú používali počas
trvania pracovného pomeru. M. D. bola informovaná o každom jednom dni ochorenia mal. dcéry od
začiatku až do konca. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, pýtala sa M. D., či má ísť na OČR alebo si má

zobrať dovolenku, neplatené voľno, jej odpoveď bola taká, že sa má zamerať na zdravie dcéry, aby
sa vyzdravela. Žalobkyňa jednoznačne uviedla, že v období od 26.02.2019 do 05.03.2019 nebola na
OČR. Keď sa vrátila do práce dňa 05.03.2019 požiadala o rozhovor M. D., ktorá však nemala čas na
rozhovor. Žalobkyňa od 07.03.2019 bola práceneschopná asi jeden mesiac, potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti zaslala žalovanému emailom na adresu žalovaného, ktorú si neprevzal a v

uvedený deň zaslala žalobkyňa potvrdenie aj poštou v Rovinke, o čom predložila podací lístok, zásielka
bola neprevzatá žalovaným, ktorá sa vrátila späť. Počas práceneschopnosti bolo žalobkyni doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 12.03.2019. V období od
07.03.2019 žalobkyňa s M. D. nekomunikovala ústne ani písomne a nemala záujem riešiť predovšetkým
nevyplatenú mzdu.

38. Z výsluchu svedkyne MDDr. M. D., ktorá bola vypočutá dožiadaným súdom Okresným súdom
v Prešove súd zistil, že žalobkyňa uzatvorila so zamestnávateľom pracovnú zmluvu, iná dohoda na
základe ktorej sa mala vyplatiť mzda žalobkyni nebola uzatvorená. Dohodnutá mesačná mzda pre
žalobkyňu bola riešená s ekonómom, podľa počtu odpracovaných hodín. Žalobkyňa mala absencie na

pracovisku, ale evidované neboli. Svedkyňa uviedla, že sa žalobkyňa nedostavila do práce, nereagovala
na telefonáty, emaily, sms správy, nemala s ňou žiaden kontakt a taktiež nemala vedomosť o tom, že
žalobkyňa bola od 07.03.2019 práceneschopná.

39. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
40. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

41. Podľa §70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
42. Podľa §74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.
43. Podľa §77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.44. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

45. Okamžité zrušenie pracovného pomeru je mimoriadny spôsob skončenia pracovného pomeru,
ktorým môže rozviazať pracovný pomer zamestnávateľ, ak konanie zamestnanca možno považovať
za také závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho ďalej zamestnával.
Je vážnym zásahom do práv zamestnanca a preto k nemu zamestnávateľ môže pristúpiť len ak má
na to skutočne závažný dôvod, pričom intenzita a stupeň porušenia pracovnej disciplíny musí byť
veľmi vysoká. Zákonník práce nedefinuje pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny, ani hrubé

porušenie pracovnej disciplíny a preto je potrebné vždy vychádzať z konkrétnej doby a situácie, osoby,
zamestnanca a funkcie akú zastával v čase porušenia pracovnej disciplíny. Existencia závažného
porušenia pracovnej disciplíny oprávňuje zamestnávateľa aj k výpovedi. Zamestnávateľ sa môže
rozhodnúť, či dá zamestnancovi výpoveď alebo s ním okamžite skončí pracovný pomer.

46. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako procesný
predpoklad určovacej žaloby podľa § 137 CSP nie je potrebné preukazovať zo strany žalobcu, nakoľko
naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z ustanovenia § 77 Zákonníka.

47. Vykonaným dokazovaním mal súd zo zhodných tvrdení strán sporu ako aj z listinných dôkazov

nesporne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili pracovnoprávny vzťah založený písomnou
pracovnou zmluvou dňa 01.02.2017, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala dohodnutý druh práce,
zubná asistentka. Mzdové podmienky boli dohodnuté v Čl. V. pracovnej zmluvy. Žalobkyňa za vykonanú
prácu mala dohodnutú mzdu mesačne vo výške 392 eur brutto. Mzda bola splatná pozadu za mesačné
obdobie, a to vo výplatnom termíne do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zmena

dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy bola možná len písomným dodatkom k pracovnej zmluve, na
základe vzájomného súhlasu oboch zmluvných strán. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.

48. Zákonník práce kogentným spôsobom upravuje spôsob skončenia pracovného pomeru pri
uplatňovaní ktorého je potrebné dodržiavať formálno-právne a hmotno-právne náležitosti skončenia

pracovného pomeru. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd posudzoval formálne náležitosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.03.2019, ktoré dal žalovaný podľa § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce žalobkyni. Zrušovací prejav bol písomný, podpísaný osobou oprávnenou
konať za žalovaného, MDDr. M. D., konateľkou žalovaného v rozhodnom období. Dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru bol skutkovo a riadne vymedzený tým, že žalobkyňa sa dopustila

závažného porušenia pracovnej disciplíny, neospravedlnenej absencie na pracovisku v dňoch od
26.02.2019 do 05.03.2019, a v dňoch od 07.03.2019 až doposiaľ.

49. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu
pracovného pomeru, ktorý zamestnávateľ musí doručiť zamestnancovi, účinky zrušovacieho prejavu

nastávajú zo zákona dňom, keď písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru bol
doručený zamestnancovi, inak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Súd mal nesporne
preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.03.2019 bolo doručené žalobkyni
prostredníctvom poštového podniku dňa 18.03.2019. Žaloba o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru bola podaná na súd dňa 09.05.2019, teda v lehote dvoch mesiacov, odo

dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť podľa § 77 Zákonníka práce.

50. Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa
mala dopustiť žalobkyňa z dôvodu neospravedlnenej absencie na pracovisku v dňoch od 26.02.2019 do
05.03.2019, ako aj z dôvodu neospravedlnenej absencie žalobkyne na pracovisku od 07.03.2019.

51. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcich z pracovného pomeru, spočívajúcich v plnení povinností, ktoré sú stanovené právnymi
predpismi, pracovnou zmluvou, alebo pokynom nariadeného pričom porušenie pracovných povinnostímusídosahovaťurčitýstupeňintenzity.Intenzitaporušeniapracovnejdisciplínyje jednýmzozákladných
hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny, musí sa prihliadnuť na osobu
zamestnanca, funkciu ktorú zastával, na doterajší jeho postoj pri plnení pracovných úloh, na čas

a situáciu za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca za
spôsobenú škodu. Súdna prax za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje aj neospravedlnenú
neprítomnosť zamestnanca v práci. O neospravedlnenú neprítomnosť (absenciu) zamestnanca ide
vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce
z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je

spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky, udelením neplatného
pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci podľa § 141 a nasl. Zákonníka práce.

52. Žalobkyňa tvrdila, že oznámila žalovanému neprítomnosť v práci z dôvodu ošetrovania maloletej
dcéry B. Y., ktorá trpela infekčným ochorením, pričom komunikovala so zamestnávateľom s MDDr. M. D.,
konateľkou žalovaného, ktorá bola priamym nadriadeným zamestnancom žalobkyne prostredníctvom

aplikácie WhatsApp. Žalovaný namietal komunikáciu žalobkyne so zamestnávateľom prostredníctvom
aplikácie WhatsApp, ktorú považoval za súkromnú komunikáciu medzi žalobkyňou a bývalou konateľkou
žalovaného, ktorá nemôže byť ako dôkaz použitá v súdnom konaní, nie je možné overiť či je táto
komunikácia autentická, kompletná a prepis komunikácie nie je možné overiť.

53. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Zákon pripúšťa každý prostriedok, ktorý je nositeľom
informácie dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej, rozhodujúce je to, či ide o prostriedky, ktoré môžu
slúžiť na zistenie stavu veci. Dochádza tak k stretu dvoch záujmov, jedným je záujem na správnom
zistení skutkového stavu, ktorý je základom správneho rozhodnutia, právo strany sporu na spravodlivý

proces garantovaný v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Druhým záujmom je záujem na zadovažovaní dôkazov v
súlade so zákonom, nezasahovať v rozpore so zákonom do osobnostných práv, neporušovať zmluvné
povinnosti, tento záujem korešponduje s princípom legality zakotveným v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Na ochranu zákonnosti slúži súdna ochrana. Civilný sporový poriadok neobmedzuje súd ustanovením
zákazu vykonať dôkaz, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom napr. elektronickú komunikáciu,

zaznamenanie zvuku, obrazu na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez
súhlasu druhej osoby.

54. Čl. 16 ods. 1 CSP stanovuje, že súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona,

z čoho je zrejmé, že vo všeobecnosti platí pravidlo, že nezákonne získaný dôkaz je v konaní pred
súdom právne neúčinný a na takéto dôkazy sa hľadí, akoby vôbec neboli uplatnené. Čl. 16 ods. 2 CSP
stanovuje, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli
získanévrozporesozákonom,ibaževykonaniedôkazuzískanéhovrozporesozákonomjeodôvodnené
uplatnením čl. 3 ods. 1, však obsahuje výnimku z tohto pravidla. Celkom výnimočne tak môže súd

vykonať aj nezákonne získaný dôkaz, a to vtedy, ak je právo protistrany ústavno-konformne posúdené
ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva
a prejde teda tzv. testom proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv (dôvodová správa k
CSP), ktorý zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany. Súd
musí vyhodnotiť, či je v posudzovanej veci záujem na unesení dôkazného bremena vyšší, ako záujem

na ochrane práva porušeného získaním nezákonného dôkazu.

55. Súd test proporcionality vykonal a dospel k záveru, že komunikácia prostredníctvom aplikácie
WhatsApp medzi žalobkyňou a MDDr. M. D. ( v tom čase konateľkou žalovaného) je spôsobilá na
zistenie skutočnosti, či sa žalobkyňa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu

absencie na pracovisku v dňoch od 26.02.2019 do 05.03.2019 a od 07.03.2019. Súd považoval
za potrebné vykonať navrhnutý dôkaz, keďže žalobkyňa nedokáže tvrdenú absenciu žalovaného
preukázať iným dôkazom a je v zjavnej dôkaznej núdzi. Navrhnutý dôkaz žalobkyne prostredníctvom
komunikácie WhatsApp medzi žalobkyňou a MDDr. M. D. v konaní o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru súd považoval za prípustný a poukazuje aj na prelomové rozhodnutie

Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1774/14 zo dňa 09.12.2014 ktorý judikoval, že záujem na ochrane
slabšej strany sporu (ako napríklad zamestnanca v pracovnoprávnom spore) je jedným z prvkov, ktoré
je potrebné brať do úvahy pri posudzovaní prípustnosti nezákonného dôkazu.56. Z Notárskej zápisnice napísanej dňa 18.11.2019, sp.zn. N 2051/2019, Nz 42172/2019, NCRIs
43053/2019 na Notárskom úrade JUDr. Tomáša Trellu v Bratislave bolo preukázané, že bola osvedčená
komunikácia z aplikácie WhatsApp medzi telefónnymi číslami +421 XXX XXX XXX a XXXX XXX XXX,

ktorá prebiehala v dňoch 18.02.2019 - 21.03.2019. Účastníčka W. E. vyhlásila, že používala telefónne
číslo +421 XXX XXX XXX. Po oznámení telefónneho čísla, bolo vytočené telefónne číslo +421 XXX XXX
XXX a zazvonil účastníčkin mobilný telefón. Účastníčka na svojom mobilnom telefóne otvorila aplikáciu
WhatsApp a v predmetnej aplikácii otvorila komunikáciu s užívateľom „Zubarka od I.“ , ktorá používala
telefónne číslo XXXX XXX XXX. Následne bola overená predložená komunikácia medzi telefónnymi

číslami +421 XXX XXX XXX a XXXX XXX XXX, ktorá prebiehala v dňoch 18.02.2019 - 21.03.2019
a zhodovala sa s komunikáciou nachádzajúcou sa v aplikácii WhatsApp na účastníčkinom mobilnom
telefóne.

57. Z elektronickej komunikácie medzi žalobkyňou a MDDr. M. D., bývalou konateľkou žalovaného,
prostredníctvomaplikácieWhatsAppbolo preukázané,žeuždňa18.02.2019žalobkyňanapísalasprávu

pani D., „ Tak som doma.. keď som videla lauri ako išla z družiny, vedela som, že je zle.. ma 38
teplotu a je úplne ko..nevládze ani hovoriť.. MDDR. M. D. v ten istý deň odpísala na správu žalobkyne:“
neboj ten hore nadeli koľko dáme, možno to mala poriadne vyležať serdecko moje, uvidíš ako jej bude.
Žalobkyňa napísala pani D.: „ Pôjdem s ňou k doktorke zajtra. To už neni normalne...veronika mi volala,
že E. hovorila, že už cez obed mala zimnicu a ona nič nepovedala učke“. Pani D. odpísala na správu

žalobkyne,“ nevadí zmakneš to ostaň s ňou pekne doma a nech sa poriadne prelieči.“

58. Dňa 19.02.2019 žalobkyňa neprišla do práce pre zhoršujúci sa zdravotný stav mal. dieťaťa, o čom
informovala pani D. prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Žalobkyňa musela zavolať pohotovosť, o čom
bezodkladne informovala pani D., „ Práve odišla pohotovosť .. Pani D. odpísala,“ Neboj dáte to volaj W.

nech potrebuješ čokoľvek!!! Som na dráte.“

59. Dňa 20.02.2019 žalobkyňa napísala správu pani D., „ Ja budem s lauri. Má 40 horúčky, vraca,
hnačkuje. A budem s ňou dokiaľ nebude úplne ok. Pani D. napísala správu: dobré ránko W., v poriadku
plne všetko chápem ale potrebujem taktiež pomôcť a sama robiť skutočne nemôžem.“ V ďalšej správe

uviedla, „ nech sa B. uzdraví, ja makám nestíham tak prepáč že takto stroho, držte sa“.

60. Dňa 21.02.2019 bola žalobkyňa s maloletou dcérou na vyšetrení u MUDr. O. I. o čom predložila
potvrdenie o poskytnutí zdravotnej starostlivosti zo dňa 21.02.2019. Žalobkyňa a pani D. naďalej
komunikovali prostredníctvom aplikácie Whats App.

61. Dňa 23.02.2019 žalobkyňa informovala pani D. o zdravotnom stave maloletej dcéry „ Práve sme
prišli z kramárov.. B. má dnes strašné bolesti hlavy do toho všetkého stuhnutá šija.. nevedela si ani
sadnúť..ledva chodila.. rovno na infekčné s podozrením na meningitídu.. „ mám ju sledovať a keď sa
zhorší, máme hneď prísť.. boli sme tam 7 hodín.. tak len asi toľko, aby si vedela, jak sa to vyvíja u nás“.

Pani D. napísala správu „ ... keby si potrebovala pomoc volaj mi rada pomôžem to Ti verím jasné, už to
nie sú srandy, chce to kompletné vyšetrenie len tu niečo vypáčiť je peklo!“ ... „ ja si všetko zariadim na
celý týždeň vy sa musíte dať do poriadku, srandy bokom...“.

62.Dňa25.02.2019žalobkyňainformovalapaniD.,„Ahoj,Dneskonečnetrochulepšie.Mámepotvrdenú

salmonelózu“. Pani D. napísala správu „ Hlavne že sa potvrdila diagnóza!“

63. Dňa 27.02.2019 pani D. napísala správu žalobkyni, „ Ahoj W., veľmi nerada to riešim po telefóne,
bolo by len fajn keby som vedela ci sa vôbec chceš vrátiť. Čakala som prirodzene reakciu z tvojej
strany, potrebujem sa však zariadiť a netuším aká je tvoja situácia, nemôžem však čakať kedy a ktoré

ráno prídeš. Je mi to celé veľmi ľúto, najmä „nekomunikácie“ neviem však postupovať inak keďže
potrebujem mat jasno a robím poriadky vo všetkom musím si všetko nastaviť. Ďakujem, verím to chápeš
aj moju situáciu a pocit... s týmto by som nikdy nerátala“. Žalobkyňa napísala správu, „ Ahoj M.. Stále
nemám pocit, že by som nekomunikovala. Písala som, že mame potvrdenú salmonelózu a ty že liečte
sa, že sa tento týždeň zariadiš, čo bolo jasne , že v tomto stave sa nedá prísť, aj som sa pýtala, ako

to mam riešiť, či očr s B., či pn , alebo ako... dnes ma naša lekárka dovolenku. Zajtra by sme mali k nej
na ďalšie testy, ale tie ešte určite nebudú ok, lebo je to strašne skoro. B. je už lepšie ale je infekčná.
Ja som ti písala, aká vážna bola situácia a že budem doma dokiaľ to bude vyžadovať jej zdravotný
stav .. chcem to zajtra skonzultovať s lekárkou, či môže v pondelok do školy.. vtedy by som samozrejmeprišla a dopredu ta informovala.. Nie som ten typ človeka, ktorý by nedal vedieť, že už nepríde, alebo
podobne veci. To nie je môj štýl . Dám vedieť hneď ako budem vedieť stanovisko od lekárky. Zajtra,
najneskôr pozajtra.

64. Pani D. dňa 27.02.2019 napísala správu žalobkyni, “ Samozrejme W. aj dva týždne, len si to
potrebujem zariadiť s J. a jednou kočkou chodí mi pomáhať. Bez debaty B. je number 1, ja sa však
potrebujem tiež zariadiť keďže J. si vie skorigovať služby v práci. Bolo by mi úprimne ľúto kedy by si to
vnímala v zlom, poznám Ta, viem, že to musí byt masaker, no vieš ako to beží v práci. Mne je to jedno

koľko času potrebujete aj keď to predom nevypočítaš.. plne to chápem a stále na malú myslím. Preboha
W., veď sme si kurnik niečím prešli.. tak nemôžeme komunikovať ako truhlici, sú to normálne veci.. ako
sa ma mala teraz. V poriadku do piatka mi to stačí. Opatrujte sa ja sa zariadim. W. žiadam Ťa o dodanie
dôvodu tvojej neprítomnosti v práci, ďakujem, aby bolo všetko na poriadku.

65. Dňa 28.02.2019 žalobkyňa napísala správu pani D.,“ čo presne myslíš tým dodaním dôvodu. Ako

papier od lekárky detskej. Lebo minulý štvrtok som sa ťa presne na to to pýtala, že ako to mam riešiť,
či očr s B. alebo pn, alebo proste len neplatene voľno na toľko dni, koľko budem s ňou.. spätne sa to
už bohužiaľ nedá, keďže sa to posiala do sociálnej poisťovne“, „ myslím si, že to neplatene voľno bola
by asi najvhodnejšia voľba aj čo sa týka teba“.
66. Dňa 04.03.2019 žalobkyňa napísala správu pani D., „ Ahoj M.. Boli sme u lekárky. Zobrala nás až

teraz po obede po pracovnej dobe. Zajtra teda ešte neprídem. Ďakujem za pochopenie. Pani D. napísala
správu, „ Ahoj W., veľmi sa teším, že sa to B. zlepšuje, v poriadku za info..“.

67. Dňa 05.03.2019 žalobkyňa napísala správu pani D.,“ Ahoj M.. Tak zajtra ide B. do školy..ja dúfam,
že to zvládne. Takže sa vidíme zajtra ráno. Pani D. napísala správu, „ Ahoj W., zvládne to, ak nie vezmeš

ju domov.

68. Dňa 06.03.2019 žalobkyňa nastúpila do práce. Následne bola práceneschopná odo dňa 07.03.2019
o čom predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti R XXXXXX, ktorá bola ukončená dňa
09.04.2019.

69. Podľa § 141 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci
za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a
rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa
mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného

zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o
dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu
alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času
zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

70. Prostredníctvom predmetného právneho inštitútu sa realizujú dôležité osobné, rodinné, životné
potreby zamestnanca, ide o ospravedlnenie zamestnanca v práci a tieto je zamestnávateľ povinný
ospravedlniť v takej dĺžke, ako trvajú. Zákonník práce ani neuvádza, že pracovné voľno sa poskytne na
nevyhnutne potrebný čas, za tieto prekážky zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca pre chorobu je kvalifikovaná ako
prekážka v práci na strane zamestnanca a zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v
práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Rozhodujúce je, či prekážka v práci skutočne
existovala a či jej existenciu zamestnanec zamestnávateľovi čo aj len dodatočne preukázal.

71. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa svoju neprítomnosť v práci
za obdobie od 26.02.2019 až do 05.03.2019 riadne a včas ospravedlnila z dôvodu starostlivosti o dieťa
mladšie ako desať rokov a žalobkyňa neprítomnosť v práci za obdobie od 07.03.2019 ospravedlnila zo
svojich zdravotných dôvodov, o čom predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

72. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa preukázala elektronickou komunikáciou prostredníctvom aplikácie
WhatsApp medzi žalobkyňou a MDDr. M. D., bývalou konateľkou žalovaného, ktorá prebiehala v dňoch
18.02.2019 - 21.03.2019, pričom MDDr. M. D. v komunikácii so žalobkyňou uviedla napr.: „ ostaň s ňou
pekne doma a nech sa priadne prelieči“, „ neboj dáte to volaj W. nech potrebuješ čokoľvek!!! Som nadráte“, „ v poriadku plne všetko chápem, nech sa B. uzdraví“, „ keby si potrebovala pomoc volaj mi rada
pomôžem to Ti verím jasné, už to nie sú srandy, chce to kompletné vyšetrenie, ja si všetko zariadim
na celý týždeň vy sa musíte dať do poriadku, srandy bokom...“, „ hlavne, že sa potvrdila diagnóza“,

„ mne je to jedno koľko času potrebujete aj keď to predom nevypočítaš... plne to chápem a stále myslím
na malú“, „ opatrujte sa , ja sa zariadim“, „Ahoj W., veľmi sa teším, že sa to B. zlepšuje, v poriadku
za info“. MDDr. M. D. mala teda vedomosť o dôvode neprítomnosti žalobkyne v práci za obdobie od
26.02.2019 až do 05.03.2019 z dôvodu starostlivosti o mal. dcéru B. Y., ktorá v uvedenom období mala
zdravotnéproblémy,infekčnúchorobusalmonelózu.Konateľkažalovanéhovkomunikáciisožalobkyňou

prostredníctvom aplikácie WhatsApp prebiehajúcej skoro na dennej báze, nikdy neupozornila žalobkyňu
na absenciu v práci.
ani jej nedoručila písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu absencie na
pracovisku.

73. Skutočnosť, že B. Y. dcéra žalobkyne bola v období od 19.02.2019 do 05.03.2019 v domácom

ošetrení pre infekčné ochorenie, žalobkyňa preukázala aj potvrdením od MUDr. O. I., všeobecného
lekára pre deti a dorast zo dňa 05.03.2019, Záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci z 19.02.2019
o 17:05 hod., lekárskou správou z Univerzitnej nemocnice Bratislava, Klinika infektológie a geografickej
medicíny zo dňa 23.02.2019, lekárskou správou z Národného ústavu detských chorôb Bratislava,
Neurologická ambulancia zo dňa 23.02.2019.

74. Žalobkyňa neprítomnosť v práci za obdobie od 07.03.2019 preukázala potvrdením o dočasnej
pracovnej neschopnosti R XXXXXX vystavenej dňa 07.03.2019 ošetrujúcim lekárom MUDr. W. Y..
Žalobkyňa dňa 07.03.2019 aj prostredníctvom aplikácie WhatsApp informovala pani D., „ Odo dnes som
PN. Lístok s PN kou máš zaslaný poštou 1. triedou na adresu. A chcem ťa poprosiť, aby sme si dohodli

termín, ku ktorému dátumu ukončime pracovný pomer. Ďakujem!“. Napokon potvrdenie o neprítomnosti
v práci v období od 19.02.2019 do 05.03.2019 a potvrdenie o začatí dočasnej pracovnej neschopnosti
od 07.03.2019 žalobkyňa doručila žalovanému aj prostredníctvom poštového podniku na adresu sídla
žalovaného o čom predložila podací lístok zo dňa 07.03.2019, žalovaný si však doporučenú zásielku
neprevzal v odbernej lehote, ktorá bola dňa 27.03.2019 vrátená späť odosielateľovi ako nedoručená.

75. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom pre závažné poručenie
pracovnej disciplíny z dôvodu absencie zamestnanca v práci, iba ak ide o absenciu neospravedlnenú.
Žalobkyňa si splnila povinnosť, žalovaného informovala o prekážkach v práci bez zbytočného odkladu
a povinnosťou žalovaného bolo neprítomnosť žalobkyne v práci ospravedlniť. MDDr. M. D. konateľka

žalovaného vrozhodnomobdobíaninedoručilažalobkynipísomnéupozornenienaporušeniepracovnej
disciplíny z dôvodu absencie na pracovisku. Žalovaný nepreukázal závažné porušenie pracovnej
disciplíny žalobkyňou, z dôvodu neospravedlnenej absencie na pracovisku tak ako je uvedené v
okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 12.03.02019.

76. Súd považoval okamžité skončenie pracovného pomeru ako jednostranný právny úkon za neplatný,
ktorý bol daný žalovaným aj v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka
práce). AkZákonníkprácevprvejčastineustanovujeinak,vzťahujesanatietoprávnevzťahyObčiansky

zákonník (§ 1 ods. 2 ZP). Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam kde konkrétna právna úprava vo
všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky zákonník. Tak tomu
je v prípade neplatnosti pracovnoprávnych právnych úkonov, ktorých osobitosti upravuje vo všeobecnej
časti Zákonník práce (§ 17 a nasl.), avšak pre ktoré rovnako platia všeobecné princípy o neplatnosti
právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka (napr. § 37, § 39). Rozpor s dobrými mravmi

predpokladá, že motívy okamžitého skončenia pracovného pomeru nie sú v súlade so základnými
zásadami právneho poriadku.

77. Súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko z vyššie uvedených skutočností bolo preukázané, že konateľka žalovaného MDDr. M. D., ako

priamy nadriadený zamestnanec mala vedomosť o tom, že sa žalobkyňa v rozhodnom období, kedy jej
žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uložil absenciu na pracovisku v dňoch 26.02.2019
až 05.03.2019 starala o maloletú dcéru B. Y., ktorá bola v domácom ošetrení pre infekčné ochorenie,
salmonelózu. Taktiež žalobkyňa dňa 07.03.2019 prostredníctvom aplikácie WhatsApp informovala Ing.D., že od 07.03.20219 je práceneschopná a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zaslala
prostredníctvom pošty. Žalovaný teda konal v rozpore s dobrými mravmi a neplatne skončil pracovný
pomer so žalobkyňou.

78. Listom zo dňa 04.04.2019 žalobkyňa oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné a trvala na tom, aby naďalej vykonávala prácu, preto sa jej pracovný
pomer nekončí a súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretý na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2017 naďalej trvá.

79. Súd nevykonal dokazovanie na návrh žalovaného výsluchom svedkyne MUDr. O. I., všeobecného
lekára pre deti a dorast, aby predložila zdravotnú dokumentáciu mal. B. Y., nakoľko potvrdenie o
ošetrovaní dieťaťa žalobkyne vystavila MUDr. O. I. na základe predložených potvrdení z Univerzitnej
nemocnice Bratislava a Národného ústavu detských chorôb. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom
svedka MUDr. W. Y., všeobecného lekára, aby preložil zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, nakoľko

uvedená skutočnosť bola preukázaná potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa
07.03.2019 od kedy bola žalobkyňa práceneschopná. Navyše právny zástupca žalovaného na
pojednávaní ani netrval na vykonávaní týchto dôkazov.

80. Súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky

nastolené stranami sporu, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo
158/2010 zo dňa 30. 11. 2011).

81. V prejednávanej veci súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa ustanovenia § 212 ods. 2 CSP,

o základe nároku o neplatnom skončení pracovného pomeru, žalobu považoval za dôvodne podanú
a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. O nároku žalobkyne na náhradu
mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru rozhodne súd až po právoplatnom rozhodnutí
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

82. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa
mala plný úspech v spore o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto súd
priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

83.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonania,rozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.