Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010737
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2320010737.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1
písmeno a), odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15.12.2023, č. k. 2T/47/2020-398, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 31.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvale bytom: D. E.
t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37
písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 a § 41 ods. 1 Trestného
zákona v znení účinnom od 6.8.2024 na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovaný pre výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Podľa§60odsek1písmenoa)Trestnéhozákonavzneníúčinnomod6.8.2024saobžalovanémuukladá
trest prepadnutia vecí, a to 1 ks mikina čiernej farby na zips, 1 ks reproduktor čiernej farby.
Podľa§60odsek1písmenob)Trestnéhozákonavzneníúčinnomod6.8.2024 saobžalovanémuukladá
trest prepadnutia vecí, a to 1 ks látková taška žltej farby s obsahom pracovného náradia - skrutkovač
spolu s nástavcami, nástavce skrutkovača v plastovej krabičke čiernej farby, strieborné dláto, kliešte žltej
farby, nabíjací kábel bielej farby, poškodený USB kľúč, dve kovové karabínky, ovládací mechanizmus.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 sa vlastníkom prepadnutých vecí

stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 15.12.2023, č. k. 2T/47/2020-398 rozhodol tak, že
Podľa § 166 Trestného poriadku obžalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.
E., toho času vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, ktorýbol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 20.10.2021, sp. zn. 2T/47/2020, právoplatný vo výroku
o vine dňa 20.10.2021 a výroku o treste v bode 1/ dňa 05.11.2021, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave zo dňa 02.02.2023, sp. zn. 5To/61/2022, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu

Galanta zo dňa 20.10.2021, sp. zn. 2T/47/2020 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu za skutok
uvedený v bode 2/, uznaný za vinného v bode 2/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v
súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona, za skutok spáchaný dňa 28.07.2019 uvedený v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Galanta zo

dňa 20.10.2021, sp. zn. 2T/47/2020, pričom výrok o vine a výrok o treste za skutok uvedený v bode 1/
v citovanom rozhodnutí ostáva nedotknutý,
uložil
Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 36
písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí, a to
1 ks mikina čiernej farby na zips, 1 ks reproduktor čiernej farby.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí, a to

1 ks látková taška žltej farby s obsahom pracovného náradia - skrutkovač spolu s nástavcami, nástavce
skrutkovača v plastovej krabičke čiernej farby, strieborné dláto, kliešte žltej farby, nabíjací kábel bielej
farby, poškodený USB kľúč, dve kovové karabínky, ovládací mechanizmus.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný podaním zo dňa 26.12.2023, doručeným

prvostupňovému súdu dňa 29.12.2023.
3. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 16.02.2024
nasledovne (skrátene):
3.1. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom, je neprimerane prísny. Za prečin
porušovania domovej slobody bolo obžalovanému možné uložiť trest odňatia slobody od 1 do 5 rokov.

3.2. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
prišlo k modifikácii dolnej zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorú súd zvýšil o jednu tretinu a ukladal
trest v sadzbe 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov.
3.3. Prvostupňový súd pochybil, keď u obžalovaného konštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestného činov, pretože táto okolnosť bola zohľadnená pri

ukladaní úhrnného trestu, teda dva krát bolo prihliadnuté na tú istú okolnosť.
3.4. Čo sa týka priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, mal súd možnosť
neprihliadnuť na túto priťažujúcu okolnosť, pričom tento postup by bol správny, v súlade s princípmi
spravodlivosti.
3.5. Uložený trest odporuje zásadám uvedeným v § 34 ods. 1 Trestného zákona, pričom na nápravu

obžalovaného a ochranu spoločnosti postačuje trest odňatia slobody 15 mesiacov.
3.6. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby sám vo veci
rozhodol.
4. Odvolací súd na rozhodnutie o podanom odvolaní nariadil termín verejného zasadnutia na deň

31.10.2024, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor. Prokurátor na verejnom
zasadnutí navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319
Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí súdu predložil lekárske správy
obžalovaného, navrhol doplniť dokazovanie o vypracovanie znaleckého posudku na obžalovaného za
účelom posúdenia jeho trestnoprávnej zodpovednosti a v rámci konečného návrhu uviedol, aby odvolací

súd podanému odvolaniu vyhovel. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že trpí schizofréniou,
ktorou trpel aj v čase spáchania činu. Sedí už 6 rokov, chcel by, aby ho súd ponechal v minimálnom
stupni stráženia a žiada vrátiť prepadnuté veci.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
7. Odvolací súd sa postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zaoberal len preskúmaním
napadnutého výroku o treste a po preskúmaní napadnutého výroku dospel k nasledovným záverom:
8. Obžalovanému A. B. bol napadnutým rozsudkom uložený trest za spáchanie prečinu porušovania

domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno e) Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek
2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona podľa znenia účinného do 05.08.2024. Dňa 06.08.2024
nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., ktorá sa dotkla aj trestného činu krádeže
a poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194

ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona sa novela
Trestného zákona, z hľadiska trestnej sadzby, nedotkla. Prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona možno aktuálne kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
9. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že trest bol obžalovanému uložený za najprísnejšie trestný čin podľa

§ 194 ods. 2 Trestného zákona, kde je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 1 roka do 5 rokov,
a kde neprišlo k zmene sadzby trestu odňatia slobody. Zároveň bol u obžalovaného zistený prevažujúci
pomer priťažujúcich okolností v dôsledku čoho prišlo aplikáciou § 38 ods. 4 Trestného zákona k zmene
zákonom stanovenej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona.
Ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona bolo novelou Trestného zákona zrušené, a preto v prípade

aplikácie ustanovení aktuálneho znenia Trestného zákona možno obžalovanému za trestnú činnosť
uložiť trest odňatia slobody od 1 roka do 5 rokov, čo je pre obžalovaného, oproti sadzbe trestu odňatia
slobody od 2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov, priaznivejšie. Z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací súd
aplikáciu znenia Trestného zákona účinného od 6.8.2024 pre obžalovaného ako priaznivejšiu.10. Špecifikom prejednávaného prípadu je skutočnosť, že obžalovaný podaným odvolaním napadol len
výrok o treste. Predmetom právneho posúdenia odvolacieho súdu bola tá skutočnosť, či v dôsledku
novelizácie Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, možno tieto ustanovenia Trestného zákona

aplikovať na prejednávaný prípad a v akom rozsahu (výrok o vine, výrok o treste), keďže nové znenie
právnej úpravy je pre obžalovaného priaznivejšie.
11. Odvolací súd zároveň vychádza z právneho názoru, že pre jeho závery je irelevantné, či výrok o vine
nemoholbyťobžalovanýmnapadnutýzdôvodunemožnostipodaniaodvolaniaobžalovanýmvočivýroku
o vine alebo z dôvodu nevyužitia práva obžalovaného alebo prokurátora podať odvolanie voči výroku

o vine v zákonnej lehote.
12. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že výrok o vine nie je závislým výrokom vo vzťahu k výroku o treste
(rovnako ako k výroku o ochrannom opatrení, či výroku o náhrade škody), a preto prípadné zrušenie
výroku o treste nemá za následok potrebu zrušenia výroku o vine, ako je tomu v opačnom prípade (viď.
§ 321 ods. 2 Trestného poriadku).
13. Ustanovenia Trestného poriadku pri odvolacom konaní upravujú dve základné procesné

ustanovenia, a to rozhodovanie odvolacieho súdu podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku a procesný
postup odvolacieho súdu podľa § 317 Trestného poriadku.
14. V ustanovení § 316 ods. 3 Trestného poriadku sú uvedené taxatívne špecifikované chyby konania,
ktoré majú v prípade ich zistenia odvolacím súdom za následok povinnosť odvolacieho súdu zrušiť
napadnutý rozsudok (v celom rozsahu) a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že sa jedná o dovolacie dôvody podľa §
371 ods. 1, písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku, aj keď dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. c) je formulovaný širšie ako dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. b)
Trestného poriadku. V rámci tohto procesného postupu odvolacieho súdu je irelevantné, voči ktorému
výroku bolo podané odvolanie (výrok o vine, výrok o treste), pretože zákonodarca, po zistení niektorej

z taxatívne uvedených chýb konania, ukladá odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
15. V ustanovení § 317 Trestného poriadku je upravený procesný postup odvolacieho súdu, ktorý je
založený na tzv. obmedzenom revíznom princípe. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia predpokladá
nesplnenie podmienok na postup podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku. Aj z gramatického

výkladu ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku je zrejmé, že hovorí o nezrušení rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Trestného poriadku a následne o prieskume zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých
výrokov rozsudku (užší pojem ako pojem rozsudok, ktorým treba rozumieť všetky výroky, ktoré rozsudok
obsahuje), proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Predmetné zákonné ustanovenie v druhej vete § 317
ods. 1 Trestného poriadku používa aj pojem chyba a rozlišuje medzi chybami, ktoré odvolateľ vytýka

a chybami, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
16. Z dôvodu potreby rozlišovania medzi napadnutými výrokmi a chybami napadnutých výrokov má
odvolanie z obsahového hľadiska dve časti, a to tzv. kvantitatívnu časť odvolania, ktorej zodpovedá
povinnosť odvolateľa špecifikovať, ktoré výroky rozsudku napáda a či napáda aj konanie, ktoré rozsudku
predchádzalo (viď. § 311 Trestného poriadku) a následne kvalitatívnu časť odvolania, teda povinnosť

(s výnimkou obžalovaného a poškodeného) označiť chyby, ktoré podľa jeho názoru napadnuté výroky
obsahujú (viď. § 311 ods. 2 Trestného poriadku).
17. Obmedzený revízny princíp znamená, že odvolací súd je oprávnený v odvolacom konaní preskúmať
len výroky, ktoré odvolateľ odvolaním napadol a následne zistiť, či tieto výroky neobsahujú chyby, ktoré
by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (s výnimkou § 371

ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku, ktoré sú totožné s dôvodmi na zrušenie rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku) alebo chyby, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní
vytýka.Vprípadeakodvolateľoznačívýrok,protiktorémuodvolaniepodáva,avšakneoznačíjehochyby,
odvolací súd napadnutý výrok preskúma len z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade ak je napadnutým výrokom len

výrok o vine, je odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Trestného poriadku povinný preskúmať (minimálne
z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku) aj výrok o treste a ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
18. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku, ktoré
označuje minimálne dva dovolacie dôvody, pre ktoré je potrebné zrušiť celý rozsudok a to bez ohľadu na

výrok, ktorý je podaným odvolaním napadnutý a bez ohľadu na chyby, ktoré sú napadnutému rozsudku
odvolateľom vytýkané. V prípade, ak by mali všetky chyby napadnutého rozsudku, ktoré zakladajú dôvod
na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (minimálne tie, ktoré sa týkajú konania,
ktoré rozsudku predchádzalo alebo výroku o vine) byť dôvodom na zrušenie celého rozsudku, tedaaj výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý, museli by byť uvedené v § 316 ods. 3
Trestného poriadku, pretože sa jedná o taxatívny výpočet zákonodarcu.
19. Zároveň oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť len

napadnutý výrok (príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321 ods. 2
Trestného poriadku, podľa ktorého ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací
súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší
hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad.

20. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu §§ 316, 317, 321 Trestného poriadku, podľa názoru
odvolacieho súdu, nemožno potrebu aplikovania novej, pre obžalovaného priaznivejšej, právnej úpravy,
považovať za dôvod na revíziu výroku o vine, ktorý podaným odvolaním nemohol byť obžalovaným
napadnutý, pretože tento dôvod na zrušenie rozsudku nie je uvedený v § 316 Trestného poriadku a jeho
prieskumu postupom podľa § 317 Trestného poriadku bráni obmedzený revízny princíp odvolacieho
konania.

21. V prípade opačného výkladu, podľa ktorého by boli chyby rozsudku (pri existencii dovolacích
dôvodov) dôvodom na revíziu výroku o vine, ktorý nebol (nemohol byť) podaným odvolaním napadnutý,
malo by to za následok povinnosť odvolacieho súdu revidovať každý výrok, a to bez ohľadu na obsah
odvolania odvolateľa a rozsah prieskumu, ktorý podaným odvolaním požaduje (v takomto prípade by
ustanovenie § 316 ods. 3 Trestného poriadku bolo nadbytočné). V zmysle tohto výkladu druhej vety §

317 ods. 1 Trestného poriadku by bolo možné na podklade odvolania voči výroku o treste zrušiť aj výrok
o vine v konaní, kde urobil odvolateľ vyhlásenie o vine, a to minimálne z dovolacieho dôvodu podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ak vychádzame z toho, že dovolanie je prípustné len z dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku). Takýto procesný postup však negoval Najvyšší súd
Slovenskej republiky v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.

júna 2019, Tpj 26/2019 v bode II., podľa ktorého súd sa musí v rámci splnenia povinnosti podľa § 34
ods. 5 Trestného poriadku pri poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku presvedčiť, či bol obvinený
v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby podľa ustanovení uvedených
v treťom a štvrtom odseku bodu I., ktorá v jeho prípade prichádza do úvahy. V prípade negatívneho
zisteniasúdpoučenievykoná,inakmôžebyťnáslednesplnenýdôvoddovolaniapodľa§371ods.1písm.

c) Trestného poriadku (v nadväznosti na § 257 ods. 5 Trestného poriadku). Dotknutú chybu nemožno
odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny,
nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť
uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom.
22. Keďže odvolací súd zastáva názor, že v prípade podania odvolania voči výroku o treste nemožno

revidovať výrok o vine, musel sa odvolací súd zaoberať tým, či možno, s poukazom na novelu Trestného
zákona, revidovať len výrok o treste, príp. iný výrok podliehajúci revíznej právomoci odvolacieho súdu.
23. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý

je pre páchateľa priaznivejší.
24. V predmetnom zákonnom ustanovení je medzi pojmami trestnosť činu a trest použitá kumulatívna
spojka „a“, ktorá súdu stanovuje povinnosť posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa znenia
Trestného zákona účinného od spáchania trestného činu až do vynesenia rozsudku (vrátane rozsudku
odvolacieho súdu), ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

25. Ak by bola medzi trestnosťou činu a trestom spojka „alebo“, mohol by si súd v každom prípade vybrať
medzi tým, podľa akého znenia Trestného zákona posúdi vinu a podľa akého znenia Trestného zákona
uloží trest. Zákonodarca použitím spojky „a“ preferuje/prikazuje, aby bola trestnosť činu posudzovaná
a trest ukladaný podľa rovnakého znenia Trestného zákona.
26. Pri podaní odvolania len proti výroku o treste je v prípade novely Trestného zákona naplnená

dikcia § 2 ods. 1 Trestného zákona, pretože trestné konanie nie je ukončené a ukladanie trestu podľa
nového Trestného zákona je pri väčšine aktuálnych ustanovení Trestného zákona pre obžalovanú osobu
priaznivejšie.
27. Ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona možno vyložiť dvomi spôsobmi.
28. Ak by sme trvali na tom, že použitie spojky „a“ predstavuje imperatív zákonodarcu, od ktorého sa nie

je možné odchýliť, nebolo by možné, v prípade ak výrok o vine nie je možné preskúmať (§ 317 ods. 1,
§ 321 ods. 2 TP) a prieskumu podlieha len výrok o treste, ukladať trest podľa nového znenia Trestného
zákona, čo nereaguje na požiadavku zákonodarcu aplikovať priaznivejšiu právnu úpravu.29. Ďalšou možnosťou je vykladať § 2 ods. 1 Trestného zákona a použitie spojky „a“ ako príkaz
zákonodarcu posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa priaznivejšieho Trestného zákona len
v prípade, ak je to procesne možné (podanie odvolania voči výroku o vine, príp. zavedenia plného

revízneho princípu do odvolacieho konania) a v prípade ak to procesne možné nie je (podanie odvolania
len voči výroku o treste a obmedzený revízny princíp) možno podľa priaznivejšieho Trestného zákona
uložiť trest, ktorý predstavuje primárny zásah do práv a slobôd obžalovanej osoby, a to z dôvodu,
aby bol naplnený zámer zákonodarcu spočívajúci v zmiernení trestnej represie. Tento výklad (teda
možnosť posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa dvoch rôznych znení Trestného zákona)

je podporený znením § 2 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého páchateľovi možno uložiť taký druh
trestu,ktorýdovoľujeuložiťzákonúčinnývčase,keďsaotrestnomčinerozhoduje,akjetoprepáchateľa
priaznivejšie. V tomto prípade zákonodarca ukladá súdu povinnosť aplikovať znenie Trestného zákona
účinného v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje na výrok o treste (druh trestu a jeho výmera), bez
ohľadu na výrok o vine a znenie Trestného zákona, podľa ktorého bol tento výrok právne posúdený, ak
je to pre páchateľa priaznivejšie.

30. Napokon je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na § 438k ods. 7 Trestného zákona, ktorým
zákonodarca, osobitným procesným postupom podľa § 405a a § 405b Trestného poriadku, napriek
právoplatnosti rozsudku, bez akejkoľvek zmeny výroku o vine, vzťahuje novú právnu úpravu aj na
výroky o treste, ktoré boli právoplatne uložené za trestné činy, ktoré aktuálne trestnými činmi nie sú.
Ani zákonodarca nezvolil procesný postup, ktorým by zasahoval do právoplatného výroku o vine, ale

zvolil cestu zásahu do výkonu trestu vykonávaného za skutok, ktorý už nie je trestným činom alebo
zrušenia výroku o treste a uloženie trestu len za skutky, ktoré sú v súbehu a sú trestnými činmi aj
podľa novelizovanej právnej úpravy. Interpretácia ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktorú zvolil
odvolací súd, tak kopíruje zámer zákonodarcu eliminovať dôsledky zásahu do práv dotknutej osoby,
ktoré podľa aktuálnej právnej úpravy nie sú nevyhnutné, a to pri rešpektovaní princípu právnej istoty.

31. Napriek tomu, že záver, ku ktorému dospel odvolací súd, môže mať v niektorých prípadoch za
následok iné postavenie odvolateľa ako v prípade, ak by bol zrušený aj výrok o vine, je nevyhnutné
zdôrazniť, že nemožnosť preskúmania výroku o vine je zapríčinená procesným postupom odvolateľa,
ktorý buď odvolanie do viny nepodal, alebo dal vyhlásenie o vine a podanie odvolania voči výroku
o vine jeho osobou je zo zákona vylúčené. V oboch týchto prípadoch sa jedná o slobodné rozhodnutie

odvolateľa, ktorému sú dôsledky jeho procesného postupu vopred známe (poučenie pred vyhlásením
viny a poučenie o opravnom prostriedku).
32. Tento výklad zároveň umožňuje rovnakým spôsobom postupovať aj pri procesnom postupe súdu
podľa § 166 Trestného poriadku (ako je tomu v tomto prípade), podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje znovu
vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený

len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť
týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
33. Výklad zvolený odvolacím súdom by tak umožňoval prvostupňovému súdu v prípade, keby mu bola
predúčinnosťounovelyTrestnéhozákonavrátenávecnaďalšiekonanielenvčastivýrokuotreste,uložiť
obžalovanej osobe trest podľa novej právnej úpravy, ak by bola pre obžalovaného priaznivejšia, pretože

by si to nevyžadovalo aj revíziu výroku o vine, ktorý by už bol v čase rozhodovania prvostupňového
súdu o treste právoplatný, pričom tento benefit je na mieste z dôvodu, že trestné konanie nebolo
skončené pre pochybenie prvostupňového súdu vo výroku o treste. Rovnaký záver platí aj pre prípady,
ak by v dovolacom konaní alebo v konaní o obnove konania bol vo výroku o treste zrušený rozsudok
prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Tento benefit pre obžalovanú osobu je rovnako namieste

z dôvodu, že napadnutý rozsudok bol zrušený pre pochybenie súdu (dovolacie konanie) alebo z dôvodu
existencie nových dôkazov, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu (obnova konania). Vo všetkých
troch procesných situáciách sa zároveň jedná o pokračovanie trestného konania, v ktorom sa vykonáva
k výroku o treste dokazovanie.
34. Na rozdiel od vyššie uvedených opravných prostriedkov tento procesný postup nemožno uplatniť

na postup podľa § 405b Trestného poriadku pri úhrnnom alebo súhrnom treste, pretože v tomto
prípade neprichádza k zrušeniu výroku o treste z dôvodu pochybenia súdu, ale z dôvodu dobrodenia
zákonodarcu, ktorý ním eliminuje dôsledky uloženia a výkonu trestu za trestné činy, z ktorých minimálne
jeden podľa novej právnej úpravy už trestným činom nie je a minimálne jeden stále zostáva trestným
činom. Zároveň sa nejedná o pokračovanie v trestnom konaní, pretože k výroku o treste sa už

nevykonáva dokazovanie, ale súd je povinný uložiť nový trest bez ohľadu na skutok, ktorý podľa novej
právnej úpravy už nie je trestným činom. Práve z dôvodu, že k zrušeniu výroku o treste prichádza výlučne
v prospech obžalovanej osoby pre zánik trestnosti činu z dôvodu zmeny zákona, nemožno za trestný
čin, ktorý je trestným činom aj podľa novej právnej úpravy, ukladať trest podľa novej právnej úpravy,a to aj v prípade, ak by zaň bolo možné uložiť miernejší trest. Zákonodarca toto ustanovenie vztiahol
len na tresty uložené za trestné činy, ktoré podľa novej právnej úpravy trestnými činmi nie sú a doposiaľ
neboli vykonané, pričom tresty uložené za trestné činy, ktoré naďalej zostali trestnými činmi, aj keď

prišlo k zmierneniu trestných sadzieb, či k rozšíreniu možností uloženia alternatívnych trestov, za ich
spáchanie, ponechal neupravené, čím stanovil mantinely zásahu do princípu právnej istoty a tieto nie
je možné interpretáciou rozšíriť. V prípade súbehu trestnej činnosti je tak potrebné pri ukladaní trestu
vrámcipostupupodľa§405bTrestnéhoporiadkuukladaťtrestpodľazneniaTrestnéhozákonaúčinného
v čase, ktoré aplikoval prvostupňový, príp. odvolací súd vo svojom rozsudku.

35. V prípade opačného výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, teda nevyhnutnosti
posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa rovnakého znenia Trestného zákona, by
prvostupňový súd musel po zrušení výroku o treste v konaní o odvolaní, dovolaní, či obnove konania
postupom podľa § 166 Trestného poriadku ukladať trest podľa starej právnej úpravy, keďže nie je
oprávnený zmeniť už právoplatný výrok o vine. Rovnako by v tomto prípade nebolo možné revidovať
výrok o vine ani v prípade odvolacieho konania iniciovanému proti výroku o treste, pretože odvolací

súd by musel zrušiť výrok o vine v rozsudku, ktorý už odvolacím prieskumom prešiel. Zrušenie výroku
o vine odvolacím súdom by v tomto prípade predstavovalo skôr mimoriadny opravný prostriedok ako
riadnyopravnýprostriedok,keďžebynímbolzrušenýprávoplatnývýrok,ktorýužodvolacímprieskumom
prešiel, príp. nebol v prvom odvolacom konaní vôbec napadnutý. Rovnako by v tomto prípade, napriek
dôvodnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolanie, obnova konania) nebolo možné

v prospech obžalovanej osoby zohľadniť novú právnu úpravu, a to napriek tomu, že prišlo k pochybeniu
súdu, v dôsledku ktorého by prišlo k zakonzervovaniu právneho stavu v neprospech obžalovanej osoby.
36. Odvolací súd pri svojej argumentácii vychádza z právneho názoru, že s výnimkou možnosti zrušenia
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, má nepodanie odvolania voči výroku
o vine obdobné dôsledky, ako nadobudnutie právoplatnosti tohto výroku pri postupe podľa § 166

Trestného poriadku.
37. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že niektoré pochybenia prvostupňového súdu alebo skutkové
zistenia odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania, môžu vyvolať potrebu oprávnenia odvolacieho
súdu zasiahnuť aj do výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý a jeho zrušenia, či
vykonania jeho zmeny, avšak toto oprávnenie odvolacieho súdu nemožno, podľa názoru odvolacieho

súdu, dosiahnuť interpretáciou súčasných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich odvolacie
konanie, ale vyžaduje si zásah zákonodarcu (rozšírenie § 316 ods. 3 Trestného poriadku alebo
ustanovenie § 316 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré by z taxatívne uvedených dôvodov umožňovalo
zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. zmena zákona
a pod.).

38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu § 38 Trestného
zákona je možné a nevyhnutné ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
39. Podstatou odvolacích námietok obžalovaného je, nesprávne aplikovanie priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. h) Trestného zákon a nevyužitie zákonnej možnosti prvostupňového súdu neprihliadnuť na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, v dôsledku čoho prišlo k zvýšeniu dolnej

hranice zákonom stavenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného do 05.08.2024.
40. Odvolací súd sa s odvolacími námietkami obžalovaného nestotožnil.
41. Existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona prvostupňový konštatoval
správne. Jedná sa o priťažujúcu okolnosť, ktorá zohľadňuje mnohosť trestnej činnosti obžalovaného,
t. j. že páchateľ spáchal viac trestných činov v jednočinnom alebo viacčinnom súbehu. V prípade

obžalovaného bola na súbeh trestnej činnosti obžalovaného aplikovaná absorbčná zásada podľa §
41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej sa trest ukladá podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré
sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Pri aplikácii absorbčnej zásady neprichádza
k sprísneniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ako je tomu v prípade asperačnej zásady podľa
§ 41 ods. 2 Trestného zákona. Z tohto dôvodu pri aplikácii § 37 písm. h) a § 41 ods. 1 Trestného

zákona neprichádza k zohľadneniu tejto istej skutočnosti v neprospech obžalovaného dva krát. Naviac
pri aplikácii aktuálneho znenia Trestného zákona sa nezvyšuje dolná hranica trestnej sadzby trestu
odňatia slobody ani v prípade prevahy priťažujúcich okolností, ako tomu bolo doposiaľ.
42. Prvostupňový súd postupoval správne aj pri zohľadnení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona. Obžalovaný bol doposiaľ 10 krát súdne trestaný. Obžalovaný sa tohto skutku

dopustil dňa 28.07.2019, pred jeho spáchaním bol 6 krát právoplatne odsúdený a naposledy vykonal
nepodmienečný trest odňatia slobody dňa 30.03.2019. V prípade spáchania ďalšieho trestného činu,
vpodobešpeciálnejrecidívykmajetkovejtrestnejčinnosti,necelé4mesiacepojehoprepustenízvýkonu
trestu odňatia slobody, počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatiaslobody,niejenamiesteneprihliadnuťajnajehopredchádzajúceodsúdeniavrámciskúmaniaexistencie
priťažujúcich okolností.
43. Odvolací súd pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal so sadzby trestu odňatia slobody od 1 do

5 rokov. V rámci takto ustanovenej trestnej sadzby odvolací súd považoval, rovnako ako prvostupňový
súd, za primeraný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov. V tomto kontexte odvolací súd zohľadnil
existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, výšku spôsobenej škodu v sume 4736,17 Eur,
skutočnosť, že obžalovaný bol pre trestný čin krádeže odsudzovaný opakovane, pričom pred spáchaním
prejednávanej trestnej činnosti bol obžalovaný vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody

a jej spáchania sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody, pričom z tohto dôvodu nebolo možné, ale ani účelné, obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložiť. Pri výmere trestu odňatia slobody odvolací súd zohľadnil, že
obžalovanému bol popri treste odňatia slobody uložený aj trest prepadnutia veci.
44. V prípade obžalovaného neboli splnené ani podmienky na uloženie žiadneho alternatívneho trestu.
Okrem rozsahu a závažnosti trestnej činnosti, za ktorú bol obžalovanému ukladaný trest, je nutné

zohľadniť aj jeho trestnú minulosť, keďže pred spáchaním aktuálne prejednávanej trestnej činnosti bol
6 krát odsúdený, vykonával trest odňatia slobody s podmienečným odkladom ako aj nepodmienečný
trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený a napriek predchádzajúcim odsúdeniam
a výkonom uložených trestov obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Jednalo sa o dlhodobý
spôsob života obžalovaného, a preto si musel byť vedomý jeho dôsledkov, ak ho, aj vplyvom uložených

trestov, nezmení. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno v prípade obžalovaného považovať za
primeranýžiadnyinýtrestakonepodmienečnýtrestodňatiaslobody,pričomtrestuloženýobžalovanému
prvostupňovým súdom možno, vzhľadom na vyššie uvedené, považovať za primeraný spáchanej
trestnej činnosti.
45. Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním aktuálne prejednávanej

trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, správne ho prvostupňový súd zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V prípade obžalovaného neboli
splnené zákonné podmienky na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, avšak z dôvodu, že obžalovaný aktuálne vykonáva trest odňatia
slobody, bude v prípade rozdielneho spôsobu výkonu trestu odňatia slobody podaný riaditeľov ÚVTOS

návrh na určenie spoločného spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, kde súd zohľadní aktuálny priebeh
výkonu trestu odňatia slobody a jeho účelnosť do budúcnosti.
46. Odvolací súd do výroku o treste prevzal z napadnutého rozsudku aj výrok o treste prepadnutia
veci, pretože podľa záverom prvostupňového súdu sa jedná o veci, ktoré boli použité alebo určené
na spáchanie trestného činu. Obžalovaný v podanom odvolaní nespochybnil splnenie zákonných

podmienok na ich uloženie, ale domáhal sa ich vrátenia. Veci, pri ktorých bol uložený trest prepadnutia
veci, nemožno obžalovanému vrátiť, keďže ich vlastníckom sa stal štát. V prípade vecí, pri ktorých trest
prepadnutia veci nebol uložený, bude rozhodnuté o ich vrátení vlastníkovi po právoplatnom skončení
veci prvostupňovým súdom.
47. Odvolací súd nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania obžalovaného vykonaním znaleckého

dokazovania týkajúceho sa skúmania duševného stavu obžalovaného za účelom posúdenia jeho
príčetnosti v čase spáchania skutku, pretože táto skutočnosť, má vzťah k výroku o vine, ktorý nebol
podaným odvolaním napadnutý. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že obžalovaný urobil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Je potrebné upriamiť pozornosť na § 257 ods. 7
Trestného poriadku, podľa ktorého o prijatí vyhlásenia obžalovaného rozhoduje súd, a to jednak na

základe splnenia zákonných podmienok na jeho prijatie, ako aj výsledkov dokazovania vykonaného
v prípravnom konaní. V prípravnom konaní bol na osobu obžalovaného vypracovaný znalecký posudok
MUDr. Máriom Strakom č. 121/2019 zo dňa 23.08.2019, v ktorom znalec konštatoval, že látková
závislosť obžalovaného u neho nemala žiaden podstatný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. Zároveň znalec konštatoval, že duševný stav obžalovaného nie je potrebné znalecky

skúmať a obžalovaný aktuálne netrpí a ani netrpel v čase spáchania skutku forenzne významnou
duševnou poruchou či chorobou. V prípade, ak by znalec konštatoval skutočnosti, ktoré by zakladali
pochybnosť o príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutku, jeho vyhlásenie by, vzhľadom
na jeho závery, na hlavnom pojednávaní nemohol prijať. Lekárske správy, ktoré obžalovaný na
verejnom zasadnutí predložil preukazujú, že zdravotné problémy mu začali v roku 2020 (po spáchaní

skutku), od 15.12.2020 do 22.12.2020 bol hospitalizovaný v NOO a ÚVTOS Trenčín a bola mu
diagnostikovaná paranoidná schizofrénia, pričom aj dátum jeho invalidity je stanovený od 22.12.2020
(po spáchaní skutku). Keďže znalec v trestnom konaní vyšetril obžalovaného krátko po spáchaní skutku
a nekonštatoval u neho žiadnu duševnú poruchu alebo chorobu a z lekárskych správ vyplynuli zdravotnéproblémy obžalovaného od roku 2020, nebolo potrebné vykonávať opätovne dokazovanie na posúdenie
príčetnosti obžalovaného.
48. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.