Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. február 2024

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 1T/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9520100221
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2024:9520100221.106

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Pamely Záleskej a členov
senátu JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Milana Cisarika, v trestnej veci obžalovaného C. W., pre zločin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Bratislava dňa 23. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

C. W. G. D. F. Á. A. W. , narodený XX.XX.XXXX v R. P.,
trvale bytom R. P.,
toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava od
16. 04. 2020,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

1/ už zomrelí: Ľ.. P.., J.. D.. - prezývaný „., J.. M.. - prezývaný J.. P.., S.. P.., A.. F.., K.. D.., P.. D..,
T.. K.., P.. B.. - prezývaný „. a Š.. N.. a už právoplatne odsúdení: S. M. - prezývaný „Č.“, U. F.B., B. B.,

N. S. - prezývaný „Š.“, T. Q. - prezývaný „Q.“, D. P. a J. L. ako aj osoby, ktorým bolo dočasne odložené
vznesenie obvinenia: A. G., V. L. a U. R.,
patrili do spoločenstva osôb, ktoré bolo pomenované podľa jeho hlavného predstaviteľa Ľ.. P.. ako „P.“
a ktoré bolo vytvorené v presne nezistenej dobe a pôsobilo minimálne od roku 1999 až do konca roku
2010 na rôznych miestach na území Slovenskej republiky a Maďarska, najmä v Dunajskej Strede a okolí
a tiež v okresoch Galanta a Komárno, ale aj na iných miestach,
kdesataktovytvorenáskupinazaoberalapáchanímrôznejekonomickejamajetkovejtrestnejčinnostina

účely získavania finančných prostriedkov, a to najmä neoprávneným uplatňovaním nárokov na vrátenie
dane z pridanej hodnoty, podvodmi a nedovolenou výrobou cigariet ako aj
páchaním násilnej trestnej činnosti, najmä vrážd páchaných z rôzneho motívu, najmä likvidáciou osôb
patriacich do takzvanej konkurenčnej skupiny „U.“, z ktorých väčšina bola zavraždená dňa 25. 03. 1999
v bare N. v Dunajskej Strede a tiež likvidáciou takzvaných „bielych koní“ ako potenciálnych svedkov,
ktorí by mohli vypovedať najmä o ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti páchanej členmi uvedenej

skupiny a osobami činnými pre túto skupinu, likvidáciou osôb, ktoré by mohli prezradiť pohyb a miesta
úkrytov hlavného predstaviteľa Ľ.. P.., likvidáciou osôb na objednávku a z rozmaru ako aj likvidáciou
samotných členov skupiny P., ktorí sa pre skupinu stali z rôznych dôvodov nepohodlní a jednotlivé osoby
z tejto skupiny pri získaní finančných prostriedkov odvádzali tieto vo výške minimálne desať percent zo
zisku do spoločného fondu hlavnému predstaviteľovi skupiny Ľ.. P..,
pričom v rámci štruktúry tohto spoločenstva osôb pôsobil na najvyššej pozícii v riadiacej a rozhodovacej
zložke Ľ.. P.. a priamo pod ním pôsobili J.. D.., J.. M.., J.. P.., A.. F.., U. F., S. M., B. B., pričom v období

približne od 17. 01. 2000, kedy bol Ľ.. P.. na úteku pred políciou, formálne za skupinu P. vystupovalJ.. D.. aj napriek tomu, že skupinu naďalej riadil Ľ.. P.. a na najnižšie postavenej úrovni hierarchie skupiny
pôsobili S.. P.., P.. D.., K.. D.., N. S. (minimálne od roku 2005), T. Q., D. P., J. L., Š.. N..P.. B.., A.
G., V. L., U. R. a ďalšie doposiaľ nezistené osoby, pričom pod priamym vedením U. F. pôsobila v rámci

tejto skupiny tzv. podskupina, do ktorej patrili A. G. a U. R. - obaja minimálne do apríla 2007, avšak
kontakt s hlavným predstaviteľom Ľ.. P.. udržiavali aj potom, pod priamym vedením J.. M.. pôsobila tzv.
podskupina, do ktorej patrili J. L. a P.. B.. (obaja do roku 2006) a tiež T. Q. a D. P.,
kde uvedenému spoločenstvu osôb poskytovali pomoc a podporu aj T.. Q.. R.. ako príslušník policajného
zboru SR od roku 1999 do 31. 07. 2005 predávaním viacerých informácií z prostredia polície a C. W.,

vykonávajúci pre toto spoločenstvo aktivity na účely umožnenia fyzickej likvidácie tzv. bielych koní a
iných nepohodlných osôb a následného ukrytia ich telesných pozostatkov,
2/ presne nezisteného dňa, v presne nezistenom čase pred dňom 11. 12. 2003 C. W., pomáhajúci
a poskytujúci podporu skupine osôb pôsobiacej od roku 1999 minimálne v Dunajskej Strede a okolí
pod názvom „P.“, spolu s jedným z popredných členov tejto skupiny - zomrelým J.. D.. a s ďalšími,
doposiaľ nezistenými členmi tejto skupiny, sa spolčili a rozdelili si úlohy s cieľom naplánovať zmocnenie

sa finančných prostriedkov patriacich M. N. ako aj Ing. A.I. N., nachádzajúcich sa v spoločnosti E., J..
P.. Dunajská Streda a uložených v miestnosti označovanej ako „predtrezor“,
a to tak, že na základe pokynu zomrelého J.. D.. a C. W.Á. si zomrelý K.. B.. dňa 26. 09. 2003 prenajal v
uvedenej banke bezpečnostnú schránku pod číslom XXX, kde mal bezpečnostnú schránku pod číslom
XXX prenajatú aj C. W. spolu s I. B. (o vine ktorého už bolo právoplatne rozhodnuté), a po tom, čo

zomrelý J.. D.. presne nezisteným spôsobom zabezpečil kľúč, ktorý mala aj banka, od bezpečnostnej
schránky č. XXX, ktorú na základe zmluvy o prenájme zo dňa 04. 11. 2003 používala M.J. N.
ako jediná disponentka, dňa 11. 12. 2003 po osobnom preverení I. B., či sa v bezpečnostnej schránke č.
XXX nachádza finančná hotovosť, zomrelý J.. D.. poveril S. M. - prezývaného „Č.“, aby sa tento presunul
pred E. v Dunajskej Strede a sledoval osobné motorové vozidlo značky Š. XXX, bližšie nezistenej

farby a evidenčného čísla, patriace zomrelému K.. B.., ktorý na uvedenom vozidle prišiel pred banku,
zaparkoval, vošiel do banky s cestovnou taškou čiernej farby a po vstupe do priestorov nazývaných ako
predtrezor s vopred pripravenými kľúčmi bez použitia násilia otvoril riadne uzamknutú bezpečnostnú
schránku číslo XXX, vybral z nej finančnú hotovosť vo výške 45.400.000,-Sk (t. j. 1.507.003,92 eura),
túto vložil do cestovnej tašky a z banky odišiel svojim vozidlom, pričom S. M. vozidlo K.. B.. sledoval, na

základe pokynu zomrelého J.. D.. a C. W., kde následne K.. B.. vošiel do areálu bývalého V., ktorý v tom
čase patril C. W., kde ho čakal zomrelý J.. D.. spolu s C. W., ktorým uvedenú cestovnú tašku odovzdal
a následne zomrelý J.. D.. spolu so zomrelým Ľ.. P.. z tejto finančnej hotovosti bližšie nezistené čiastky
rozdelili medzi ďalších členov skupiny P., a to S. M., J. L.D., V. L., D. P., T. Q., zomrelému P.. B.. ako aj
ďalším, bližšie nezisteným členom zločineckej skupiny a ďalším osobám, konkrétne aj C. W. a I. B., čím

poškodenej M. N. spôsobili škodu vo výške 45.400.000,-Sk (t. j. 1.507.003,92 eura),

3/ presne nezisteného dňa, v presne nezistenom čase, po dni 11. 12. 2003 C. W., pomáhajúci a
poskytujúci podporu skupine osôb pôsobiacej od roku 1999 minimálne v Dunajskej Strede a okolí
pod názvom „P.“, spolu s jedným z popredných členov tejto skupiny - zomrelým J.. D.. - prezývaným

„J.“ naplánoval a zorganizoval fyzickú likvidáciu poškodeného K. B. z obavy, že by ho poškodený
prezradil ako organizátora krádeže finančnej hotovosti vo výške 1.507.003,92 eura (45.400.000,-Sk) z
bezpečnostnej schránky č. XXX, patriacej M. N. a nachádzajúcej sa v E., J.. P.., v Dunajskej Strede na
Š. ulici č. XX, ktorú po jej naplánovaní poškodený vykonal dňa 11. 12. 2003 na pokyn a pre uvedenú
skupinu osôb,

pričom C. W. a zomrelý J.. D.. sa spojili aj s ďalšími členmi skupiny, rozdelili si úlohy a fyzickú likvidáciu
poškodeného vykonali tak, že po dni 11. 12. 2003, v presne nezistenom čase C. W. na
základe predchádzajúcej dohody so zomrelým J.. D.. priviezol poškodeného do priestorov budovy tzv. V.,
nachádzajúcej sa medzi obcami F. a L. v okrese Dunajská Streda, ktorá patrila C. W., kde už na základe
pokynu zomrelého J.. D.. čakali S. M. - prezývaný „Č.“ a T. Q. - prezývaný „Q.“ (obaja trestne stíhaní

v inom konaní) a zomrelý P.. B.., ktorí poškodeného v prítomnosti C. W. spútali po tom, čo ho S. M.
zozadu chytil pod krk a hodil na zem, kde ho zomrelý P.. B.. udrel gumeným kladivom po hlave, následne
mu prelepili hlavu lepiacou páskou a S. M., T. Q. a zomrelý P.. B.. ho naložili do osobného motorového
vozidla L. U. zelenej farby, ktoré používal T. Q. a spolu s poškodeným išli na pole v katastrálnom území
M. na G. medzi obcami U. a L., kde pri vopred vykopanej jame pri stohu slamy, ktorú dovtedy strážil J.

L. (trestne stíhaný v inom konaní), poškodeného usmrtili, a to tak, že ho položili na zem na brucho, okolo
krku mu dali bližšie nešpecifikovanú šnúru, ktorou ho T. Q. spolu s J. L. ťahaním každý za iný koniec
zaškrtili, potom telo hodili do pripraveného nelegálneho hrobu, zahádzali zeminou a poliali chemikáliou,4/ zomrelý Ľ.. P.. ako hlavný predstaviteľ zločineckej skupiny P. sa spolčil s iným členom tejto skupiny B.
B. (už právoplatne odsúdeným) a s C. W. s cieľom usmrtiť člena tejto zločineckej skupiny - poškodeného
J. D., pričom na tento účel si rozdelili a vzájomne skoordinovali svoje úlohy, a to tým spôsobom, že

zomrelý Ľ.. P.. a B. B. oslovili C. W., ktorému povedali, že zavraždia J. D. v čase, keď si k nemu na
pozemok príde poškodený zazimovať loď,
pričom následne dňa 13. 11. 2006 prišiel B. B. ako dohodnutý strelec do areálu bývalého družstva v Č.Ó.,
okres Dunajská Streda, ktorý v tom čase užíval C. W., ukryl sa v blízkosti štvrtej pozdĺžnej budovy bývalej
slepačej farmy spolu s presne nezistenou strelnou zbraňou, kde sa následne na toto miesto dostavili

zomrelý Ľ.. P.. spolu so S. M. - prezývaným „Č.“ (trestne stíhaným v inom konaní), C. W. a poškodeným
J. D. a po zacúvaní člnu pod prístrešok štvrtej pozdĺžnej budovy bývalej slepačej farmy a po vzájomnom
krátkom rozhovore zomrelého Ľ.. P.., S. M., C. W. a poškodeného a po tom, čo dohodnutý strelec B. B.
nevyšiel z úkrytu, pristúpil zomrelý Ľ.. P.. zozadu k poškodenému a vystrelil z doposiaľ nezistenej strelnej
zbrane do zadnej časti hlavy poškodeného, ktorého na mieste usmrtil a následne B. B. a C. W. na účely
zbavenia sa tela poškodeného a znemožnenia jeho nálezu toto rozdelili na viacero častí, časť takto

rozporciovaného tela pomleli v mlyne na mäso v uvedenom areáli a takto pomleté telo poškodeného
vysypali do koryta rieky Malý Dunaj a časť tela, ktoré nepomleli, spoločne so S. M. zakopali do nimi
vykopaného hrobu na poli za areálom družstva,

5/ zomrelý Ľ.. P.. ako hlavný predstaviteľ zločineckej skupiny P. sa spolčil so S. M. - prezývaným

„Č.“ (trestne stíhanom v inom konaní) a ďalšími, doposiaľ nezistenými členmi zločineckej skupiny P. a
s C. W., a to s cieľom usmrtiť poškodeného Y. C. z dôvodu obavy, že by poškodený mohol vypovedať
pravdu o podvodoch s DPH, kde vystupoval ako takzvaný „biely kôň“,
a to tak, že po tom, čo poškodený vybral z účtu spoločnosti L. R., P.. D.. G.., č. XXXXXXX/XXXX,
vedeného v UniCredit Bank, a. s. v období od 15. 02. 2007 do 27. 03. 2007 celkovú sumu 24.208,33 eura

(729.300,- Sk), ktorá bola na uvedený účet pripísaná ako nadmerný odpočet DPH z Daňového úradu
Veľký Meder, v presne nezistený deň mesiaca apríl 2007 v ranných hodinách zomrelý Ľ.. P.. navštívil
C. W. v areáli bývalého družstva - slepačej farmy v Č., okres Dunajská Streda, ktorý v tom čase C. W.
užíval a spýtal sa ho na bager, z čoho C. W. usúdil, že večer prídu niekoho zakopať,
pričom následne vo večerných hodinách toho istého dňa sa dostavili na uvedený pozemok S. M. spolu s

T. Q. (už právoplatne odsúdeným) a poškodeným Y. C. na motorovom vozidle značky L. U. tmavej farby,
ktoré užíval T. Q. a po tom, čo k nim prišiel C. W., tomuto povedali, aby začal bagrom kopať jamu, čo C.
W. aj učinil a S. M. a T. Q. vybrali poškodeného z auta, zvalili ho na zem a T. Q. ho uškrtil, pričom S. M. mu
pomáhal a poškodeného počas škrtenia držal a následne poškodeného vložili do vykopanej jamy, ktorú
C. W. pomocou bagra zasypal, pričom telesné pozostatky poškodeného boli nájdené v neoznačenom

hrobe v rámci obhliadky miesta činu dňa 05. 05. 2016,

6/ zomrelý Ľ.. P.. ako hlavný predstaviteľ zločineckej skupiny P. sa spolčil so S. M. - prezývaným „Č.“ (už
právoplatne odsúdeným) a ďalšími, doposiaľ nezistenými členmi zločineckej skupiny P. a C. W., a to
s cieľom usmrtiť poškodeného T. R. z dôvodu obavy, že by poškodený mohol vypovedať pravdu o

nelegálnej výrobe cigariet v G. U., kde poškodený vystupoval ako takzvaný „biely kôň“,
a to tak, že keď dňa 04. 10. 2007 príslušníci polície a colného kriminálneho úradu odhalili nelegálnu
výrobu cigariet v areáli P. K., P.. P. D.. G.. v obci G. U., okres Dunajská Streda, zomrelý Ľ.. P.. prikázal
B.M. B., aby zabezpečil osobu poškodeného a v ranných hodinách, v presne nezistený deň mesiaca
október 2007, najskôr dňa 04. 10. 2007 navštívil zomrelý Ľ.. P.. C. W. v areáli bývalého družstva - P.

N. v Č., okres Dunajská Streda, ktorý v tom čase C. W. užíval a povedal mu, aby bol večer pripravený,
že niekoho privezú,
pričom následne B. B. zabezpečil osobu poškodeného a vo večerných hodinách ho pri odbočke na
dedinu U. C. odovzdal zomrelému Ľ.. P.. a S. M., ktorí tam prišli spolu na zelenom osobnom vozidle
značky J. J., kde S. M. spútal poškodeného a spolu so zomrelým Ľ.. P.. a poškodeným z miesta odišli

preč a toho istého dňa vo večerných hodinách zomrelý Ľ.. P.., S. M. a poškodený prišli na pozemok do
areálu bývalého družstva - slepačej farmy v Č.Ó. na zelenom aute značky J. J., pričom poškodený už
bol spútaný a po tom, čo k nim prišiel C. W., sa všetci spoločne presunuli na miesto, kde stál bager,
zomrelý Ľ.. P.. prikázal C. W., aby začal bagrom hĺbiť jamu, čo C. W. aj učinil a zomrelý Ľ.. P.. spolu
so S. M. vybrali poškodeného z auta, zvalili ho na zem vedľa jamy, kde ho zomrelý Ľ.. P.. držal a S. M.

ho uškrtil a následne poškodeného vložili do vykopanej jamy, ktorú C. W.Á. pomocou bagra zasypal,
pričom telesné pozostatky poškodeného boli nájdené v neoznačenom hrobe v rámci obhliadky miesta
činu dňa 03. 05. 2016,7/ B. B. a N. S.Á. - prezývaný „Š.“ (obaja už právoplatne odsúdení) a C. W. sa spolčili s cieľom
usmrtiť čelného predstaviteľa zločineckej skupiny P. - poškodeného Ľ. P., pričom na tento účel si rozdelili
a vzájomne skoordinovali svoje úlohy, a to tým spôsobom, že B. B. spolu s N. S. usmrtenie Ľ. P.

naplánovali, zabezpečili pre C. W. bager žltej farby, značky JCB 3 CX, na vykopanie hrobu a B. B. spolu
s N. S. zabezpečili aj doposiaľ nezistenú dlhú a krátku strelnú zbraň,
pričom B. B. sa na základe informácie získanej od C. W. dňa 02. 12. 2010 v presne nezistenom čase
v ranných hodinách dostavil do areálu bývalého družstva - slepačej farmy v obci Č.Ó., okres Dunajská
Streda, ktorý v tom čase užíval C. W., nakoľko poškodený prišiel do uvedeného areálu na dohodnuté

stretnutie s C. W. naplniť propán-butánové fľaše, kde následne po príchode na miesto B. B. odovzdal
C. W. doposiaľ nezistenú strelnú zbraň a sám sa s doposiaľ nezistenou zbraňou ako vopred dohodnutý
strelec ukryl do garáže a čakal na poškodeného,
pričom po príchode poškodeného na uvedený pozemok sa s týmto rozprával C. W. a po tom, čo B. B.
z úkrytu nevyšiel, C. W. vystrelil zo zbrane na poškodeného Ľ. P. a tohto usmrtil a následne pomocou
bagra JCB 3 CX aj vykopal hrob, do ktorého spoločne s B. B. vložili telo poškodeného a C. W. uvedenú

jamu zasypal,
pričom v doposiaľ presne nezistenom čase, v presne nezistený deň najskôr v mesiaci marec 2011, B.
B., N. S. a C. W. z obavy, že by polícia mohla nájsť telo poškodeného, po vzájomnej dohode a za pomoci
bagru vykopali telo poškodeného a toto previezli do vopred pripraveného iného hrobu, a to na pozemok
v Č., na S. ulicu, ktorý v tom čase užíval N. S. a následne po tom, čo sa N. S. dozvedel, že B.Á. B.

chce spolupracovať s políciou, prišlo k opätovnému premiestneniu tela poškodeného Ľ. P. na doposiaľ
nezistené miesto,

t e d a :

v bode 1/
bol činný pre zločineckú skupinu a podporoval ju,

v bode 2/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a ako člen organizovanej skupiny

a spôsobil činom škodu veľkého rozsahu,

v bode 3/
iného úmyselne usmrtil, čin spáchal ako člen organizovanej skupiny a v úmysle zakryť iný trestný čin,

v bode 4/
iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal v nebezpečnom zoskupení,

v bodoch 5/ a 6/
iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal z osobitného motívu - v úmysle

zakryť iný trestný čin a čin spáchal v nebezpečnom zoskupení,

v bode 7/
iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- organizovanou skupinou,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1/
zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,

v bode 2/

trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 5 písmeno a), odsek 6 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z.,

v bode 3/trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno i), písmeno j) Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z.,

v bode 4/
obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,

v bodoch 5/ a 6/
pokračovací obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e), odsek

3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno c) Trestného zákona,

v bode 7/
obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 144 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 8

Trestného zákona a § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona ho zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodeným:
1/ E. Q. K. D. J. P., J.. P.., pobočke zahraničnej banky, so sídlom Q., Š. X/A, I.: XX XXX XXX ako
právnej nástupkyni E., J.. P.., škodu vo výške 1.507.003,92 eura (jeden milión päťstosedemtisíctri eur
a deväťdesiatdva centov).

2/ C. J., rodenej C., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom L. M. G. č. X, J. C., narodenej XX. XX.
XXXX, trvale bytom F. L., P. XXX/XX a Y. C., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom G., Á. ulica XXX/
XXA, každému nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 (desaťtisíc) eur,
3/ T. U., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom B., A. XXX a M. P., narodenému XX. XX. XXXX, trvale
bytom R.M. P., T. cesta XXXX/XX, každému nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 (desaťtisíc) eur, a to

spoločne a nerozdielne spolu s už právoplatne odsúdenými N. S. a B. B.,
4/ J. D., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom R. P., I. L. Č.. XXXX/XX, nemajetkovú ujmu vo výške
10.000 (desaťtisíc) eur a
5/ J. B., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom R. P., M. F. Č..XX, Š. B., narodenému XX. XX. XXXX,
trvale bytom R. P., M. F. Č..XX a I. L., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom F. R.Í., D. ulica č. XX,

každému nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 (desaťtisíc) eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená I.. Q. Q., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom
R. P., I. L. Č.. XXXX/XX odkazuje s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodení E. Q. K. D. J. P., J.. P.., pobočka zahraničnej
banky, T. U., M. P., J. C., Y. C. a C. J., odkazujú so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-1T/29/2020 zo dňa 23. 11. 2021 bol

obžalovaný C. W. uznaný za vinného pre skutok kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (v bode 1/), pre skutok kvalifikovaný
ako trestný čin krádež podľa § 247 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 5, odsek 6 Trestného zákona
č. 140/1960 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. (v bode 2/), ďalej pre skutok kvalifikovaný ako trestný
čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno i), písmeno j) Trestného zákona č. 140/1960 Zb.

v znení zákona č. 457/2003 Z. z. (v bode 3/) a tiež pre skutky, ktoré boli kvalifikované ako obzvlášťzávažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona (v bode
4/), podľa § 144 odsek 1, odsek 2, písmeno e), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona (v bodoch 5/
a 6/) a podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona (v bode 7/),

za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody na doživotie so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ďalej trest prepadnutia majetku a tiež
mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu, ktorú svojim protiprávnym konaním spôsobil, ako aj zaplatiť
jednotlivým poškodeným nemajetkovú ujmu.
Súčasne bol na základe tohto rozsudku uznaný za vinného aj obžalovaný I. B., a to pre trestný čin

krádeže podľa § 247 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 6 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 457/2003 Z. z. formou pomoci podľa § 10 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961
Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmeredvaroky,ktorého
výkon mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou určenou na dva roky.

Na základe odvolania obžalovaného C. W. rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.

zn. 3To/3/2022zodňa07.09.2022podľa§321odsek1písmenob),odsek2Trestnéhoporiadkuazrušil
napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaného C. W., pričom podľa § 322 odsek 1 Trestného
poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd tým, že súd prvého stupňa sa dopustil chýb primárne tým, že

ustálil skutkové zistenia v skutkovej vete výroku o vine sčasti rozporuplne, sčasti nejasne a v takýchto
intenciách skutkové zistenia nezodpovedali výsledkom vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho sa
súd prvého stupňa nevysporiadal dôsledne so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v
procese hodnotenia vykonaných dôkazov, pri ich konfrontácii s obsahom vykonaného dokazovania ako
aj z pohľadu kvality odôvodnenia rozsudku.

V zrušujúcom uznesení (na stranách 49 až 69) odvolací súd hodnotil, ktoré odvolacie námietky
obžalovaného sú sčasti dôvodné. Konštatoval, že vo veci síce boli vykonané všetky dostupné dôkazy,
avšak súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, keď tieto
dôkazy starostlivo nevyhodnotil, teda jednotlivo i v súhrne a bez ohľadu na to, kto dôkazy obstaral. V
nadväznosti na to podrobne rozpísal, v čom konkrétne spočívali ním zistené skutkové pochybenia, ktoré

mali odraz aj vo výroku o vine a v ďalších výrokoch rozsudku. Doplnenie konania odvolacím súdom by
podľa jeho názoru mohlo viesť k iným skutkovým záverom a tak mu zistené chyby nedávali podklad na
to, aby rozhodol vo veci sám, čo odvolací súd vysvetlil nasledovne:

- zdôraznil, že obžalovaný C. W. bol uznaný za vinného pre sedem skutkov, pričom z týchto je zrejmá

priama súvislosť medzi skutkom v bode 1/ a skutkami uvedenými v bodoch 4/ až 7/ a upriamil pozornosť
na rozhodnutie (R) publikované v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod
č. XX/XXXX, podľa ktorého: „Trestnoprávnou podstatou činnosti pre zločineckú skupinu a podporovanie
zločineckej skupiny je iné súčinnostné konanie páchateľa pre skupinu, popísané v § 129 odsek 6 a
odsek 7 Trestného zákona, než páchanie trestnej činnosti spoločne s členom zločineckej skupiny“ a

tiež, že: „Znak ako člen nebezpečného zoskupenia nemožno použiť ako okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby v prípade, ak páchateľ spáchal zločin podľa § 296 Trestného zákona v
inej forme, než je členstvo v skupine (činnosť pre takú skupinu alebo jej podpora).“ a vytkol nesúlad
medzi skutkovým vymedzením protiprávneho konania obžalovaného C. W. v skutku v bode 1/ a popisom
konkrétnej trestnej činnosti tohto obžalovaného v skutkoch v bodoch 4/ až 7/;

- uviedol, že vykonané dokazovanie neposkytuje podklad pre skutkový záver v bode 1/, že by obžalovaný
C. W. pomáhal zločineckej skupine pri poskytovaní úkrytu na svojom pozemku a úschove rôznych vecí,
zatiaľ čo oporu vo vykonanom dokazovaní má záver, že obžalovaný sa zúčastnil na páchaní zločinov
spoločným konaním s členmi skupiny P.;

- poukázal na to, že v skutku v bode 1/ nekorešponduje údaj o čase, od ktorého mal skupine poskytovať
pomoc T.. Q. R., pretože pokiaľ bol ustálený časový moment vzniku skupiny na rok 1999, nemohol ju
tento podporovať od roku 1997;

- vytkol, že vo vykonanom dokazovaní nemá oporu ani záver prijatý v časti popisu plánovania skutku
v bode 2/, konkrétne zmocnenie sa obsahu bezpečnostnej schránky číslo XXX, patriacej I.. A. N. a M.
N., a to v čase pred 26. 09. 2003, nakoľko z listinného dôkazu, ktorým bola zmluva o prenájme tejto
bezpečnostnej schránky, vyplývalo nielen to, že schránku si prenajala iba M. N., ale aj to, že tak urobilaaž dňa 04. 11. 2003 a ďalej dodal, že plánovanie odcudzenia peňazí I.. A. N. a M. N. nie je vylúčené
ani z obdobia spred 26. 09. 2003, avšak nie z bezpečnostnej schránky č. XXX;

- upozornil, že súd prvého stupňa pri skutku v bode 2/ pochybil aj v tom, že nevenoval náležitú pozornosť
skutkovému záveru o následku konania obžalovaného vo forme vzniku škody, keď nie je zrejmé, akou
úvahou dospel k jej vyjadreniu sumou 45.000.000 Sk (v prepočte 1.510.323 eur), avšak adhéznym
výrokom priznal poškodenej E. Q. K. D. J. P., J.. P.. nárok na jej náhradu vo výške 45.400.000 Sk (v
prepočte 1.507.003 eur), zatiaľ čo v civilnom spore bola M. N. priznaná ako žalobkyni suma 45.350.000

Sk, ktorú jej musela zaplatiť žalovaná E., J.. P.. a poukázal aj na údaj o tejto sume previazaný a
uvedený v skutku v bode 3/, kde súd prvého stupňa výšku ukradnutej finančnej hotovosti vyjadril sumou
1.505.344,22 eura aj s nesprávnym prepočtom na 45.400.000 Sk;

- vyjadril názor, že súd prvého stupňa nerešpektoval pri ustálení skutkových záverov v bodoch 4/ až 7/
svoj vlastný skutkový záver, ktorý vyjadril v bode 1/ a z ktorého vyplynulo, že obžalovaný C. W. nebol

členom zločineckej skupiny, ale že bol pre skupinu činný a podporoval ju, pretože následne v bodoch 4/
až 7/ vyústil tento skutkový záver aj do nesprávnej právnej kvalifikácie, keď súd prvého stupňa právne
posúdil konanie tohto obžalovaného aj podľa § 144 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, že konal v
nebezpečnom zoskupení a odvolací súd znova odkázal na judikovaný záver z R 29/2018;

- poukázal tiež na to, že záver prijatý súdom prvého stupňa v bode 1/ o tom, že obžalovaný C. W.
nebol členom zločineckej skupiny, bráni akceptovaniu skutkového záveru ustáleného v bode 2/, kde sa
nezistené čiastky ukradnutej finančnej hotovosti delili medzi členov zločineckej skupiny, medzi ktorých
rozporne zaradil súd prvého stupňa aj obžalovaného C. W. a z rovnakého dôvodu sa tohto pochybenia
súd prvého stupňa dopustil aj vo vzťahu ku skutkom v bodoch 5/ a 6/, kde znova rozporne v ich záveroch

uviedol, že zomrelý Ľ. P. sa spolčil so S. M., C. W. a ďalšími členmi zločineckej skupiny a zdôraznil, že
tieto skutkové pochybenia majú navyše vo vzťahu ku skutkom v bodoch 5/ a 6/ vplyv aj na ich právnu
kvalifikáciu;

- poukázal aj na skutkovú nejasnosť a rozporuplnosť v otázke časového ustálenia plánovania a

zorganizovania usmrtenia poškodeného K. B. v skutku v bode 3/, pretože súdom prvého stupňa uvedený
popis, že išlo o presne nezistený deň, v presne nezistenom čase, po dni 10. 12. 2003, ktorý súd
opakovane uviedol aj v druhom odseku skutkovej vety, sú v rozpore so závermi, ktoré súd ustálil v skutku
v bode 2/ vo viacerých rovinách a rozporné je následne aj ustálenie času, ktoré súd prvého stupňa
popisuje v skutku v bode 3/ vo vzťahu k vykonaniu krádeže K. B. a do rozporov ohľadne skutkových

zistení sa súd prvého stupňa dostal aj v záveroch o tom, komu patrila bezpečnostná schránka č. XXX,
keď v skutku v bode 2/ ju pripisuje I.. A. N. a M. N., zatiaľ čo v skutku v bode 3/ záveruje, že malo ísť
o krádež z bezpečnostnej schránky A. N.;

- vyslovil, že v skutku v bode 4/ súd prvého stupňa ustálil, že k usmrteniu poškodeného J. D. malo dôjsť v

presne nezistený deň v mesiaci november, avšak z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že k tomu
činu malo dôjsť 13. 11. 2006;

- vytkol, že v skutku v bode 6/ je súdom prvého stupňa nevhodne ustálený pravdepodobný záver o dni,
kedy Ľ. P. navštívil C. W. slovami „pravdepodobne dňa 05. 10. 2007“ s odôvodnením, že čas konkrétnej

udalosti je nevyhnutné rámcovo vymedziť časovým úsekom, ktorý zohľadňuje iné relevantné a časovo
zistiteľné udalosti, avšak nie predpoklad ani odhad;

- konštatoval, že právna kvalifikácia skutku v bode 7/ nemá dôkaznú ani právnu oporu v kvalifikačnom
momente, ktorý aplikoval súd prvého stupňa podľa § 144 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona,

teda spáchanie činu z osobitného motívu, konkrétne podľa § 140 písmeno a) Trestného zákona, teda
na objednávku a nad rámec dodal, že objednávka úkladnej vraždy ako kvalifikačný moment je aj právne
vylúčená v zmysle záveru judikovaného v S 1/2017;

- upozornil aj na to, že ku skutkom v bodoch 5/ a 6/ absentuje zdôvodnenie záveru, že ide o samostatné

trestnéčinyakoajúvaha,prektorúsúdprvéhostupňaneposudzovaltietoskutkyakopokračovacítrestný
čin v intenciách § 122 odsek 10, odsek 13 Trestného zákona;- vyslovil, že v prejednávanej veci neprichádza do úvahy právne posúdenie skutkov v bodoch 4/ až
7/ ako činov spáchaných v nebezpečnom zoskupení a že po náprave skutkových chýb bude potrebné
zohľadniť spoluúčasť obžalovaného C. W. na páchaní trestných činov úkladnej vraždy v inej forme

trestnej súčinnosti;

- poukazujúc na viackrát uvedený odkaz na rozhodnutie R 29/2018 a argumentáciu k nemu, označil
odvolací súd tiež dôvody, pre ktoré bude potrebné vysporiadať sa so zákonnými podmienkami na
ukladanie doživotného trestu odňatia slobody podľa § 47 odsek 1 Trestného zákona, keď konkrétne

uviedol, že žiadny zo zažalovaných skutkov nie je možné právne posúdiť podľa § 144 odsek 3 Trestného
zákona, ale nanajvýš podľa § 144 odsek 2 Trestného zákona a v tejto súvislosti prisvedčil námietkam
obžalovaného C. W., že súd prvého stupňa sa nijako nezaoberal jeho spoluprácou s orgánmi činnými
v trestnom konaní a jej kvalitou a mierou prispenia k odhaleniu trestnej činnosti zločineckej skupiny
P., pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný nepochybne spolupracoval s orgánmi
činnými v trestnom konaní a vo vzťahu k jeho osobe aj prišlo dňa 10. 05. 2006 k rozhodnutiu o dočasnom

odložení vznesenia obvinenia podľa § 205 odsek 1 Trestného poriadku a jeho podiel na objasňovaní
trestnej činnosti uvedenej skupiny je konštatovaný aj v rozsudku Špecializovaného trestného súdu pod
sp. zn. BB-3T/2/2018 z 25. marca 2019 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4To/5/2019
zo dňa 08. októbra 2019 a dal do pozornosti súdu aj časový odstup od súdenej trestnej činnosti a
skutočnosť, že v označenom rozsudku Špecializovaný trestný súd ukladal osobám, k usvedčeniu

ktorých obžalovaný C. W. prispel, aj pri trestnej sadzbe podľa § 144 odsek 3 Trestného zákona tresty
s výmerou zväčša pod 25 rokov odňatia slobody;

- upozornil súd prvého stupňa na skutočnosť, že ukladanie trestu prepadnutia majetku neprichádza v
posudzovanomprípadedoúvahysodôvodnením,žeustanovenie§58odsek3Trestnéhozákona,podľa

ktorého súd prvého stupňa tento trest v rozsudku uložil, nadobudlo účinnosť v zmysle novely Trestného
zákona č. 262/2011 Z. z. až 01. 09. 2011 a pre obžalovaného, ktorý je súdený za skutky, z ktorých
posledný mal spáchať 02. 12. 2010, nie je tento nový zákon v zmysle § 2 odsek 1 Trestného zákona
priaznivejší a napokon

- uviedol výhrady aj vo vzťahu k adhéznemu výroku rozsudku v časti priznania nemajetkovej ujmy
pozostalým príbuzným zavraždených osôb, keď ho vyhodnotil ako paušálny a konkrétne neodôvodnený
a konštatoval, že z toho dôvodu ani tento výrok rozsudku neobstojí.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia a vyššie uvedeného zrušujúceho uznesenia odvolacieho

súdu prejednal Špecializovaný trestný súd trestnú vec proti obžalovanému C. W. znova, a to na
základe obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/1 Gv
182/19/1000-66 zo dňa 11. 09. 2020.

Vzhľadom na skutočnosť, že po vrátení prípadu obžalovaného C. W. na Špecializovaný trestný súd

už nemohol v tejto veci konať senát vo svojom pôvodnom zložení (člen pôvodného senátu JUDr. Emil
Klemaničbolsúčinnosťouod14.12.2021preloženýnavýkonfunkciesudcunaNajvyššísúdSlovenskej
republiky) a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný s touto zmenou v zložení senátu nesúhlasil, súd
prvého stupňa vykonal celé dokazovanie odznova, pričom postupoval podľa § 277a Trestného
poriadku.

Dokazovanie týmto spôsobom súd vykonával na hlavnom pojednávaní v dňoch 07. 02. 2023, 16. 03.
2023, 17. 03. 2023, 18. 04. 2023, 19. 04. 2023, 22. 05. 2023, 24. 05. 2023, 30. 06. 2023, 17. 10.
2023, 20. 10. 2023, 08. 11. 2023, 30. 11. 2023, 04. 12. 2023, 05. 12. 2023, 06. 12. 2023, 08. 01. 2024,
12. 01. 2024 a 23. 02. 2024, a to konkrétne opätovným výsluchom obžalovaného C. W.Á., opätovným

výsluchom svedkov T. Q., S. M. a B. B. (podľa § 277a odsek 4 Trestného poriadku), výsluchom svedka
I. B. (predtým spoluobžalovaného), oboznámením vecných stôp a prečítaním listinných dôkazov.
Postupom podľa § 277a odsek 3 Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie aj prečítaním častí
zápisníc o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní (vykonanom v období od 22. 02. 2021 do 23. 11.2021), to znamená prečítaním tých častí, ktoré sa týkali výsluchov svedkov a znalcov, a to vrátane takých
výpovedí, na ktoré bol v prečítaných zápisniciach o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní urobený
odkaz.

V súvislosti s rozsahom dokazovania a spôsobom jeho vykonania súd ozrejmuje, že toto na
predchádzajúcomhlavnompojednávanívykonalprečítanímvýpovedíobžalovanéhoC.W.zprípravného
konania, výsluchom svedkov B.. B., T.. Q., S.. M., S.. W., Ľ.. P., D.. P., A.. G., U.. B., V.. L., T.. L.
L.., U.. R., I.. A.. N., L.. U.. R., I.. A.. W., P.. P., T.. L. L.., C. W.M.. U., L.. M., U.. T..

L., M.. N., I.. U.. G., I.. J.. V., D.. Q., T.. W., Š.. Š., T.. U., L.. B.. P., Q.. Q., C.. J.,
J. a J. C., Y.. C., J.. D., R.. U.J., J.. B., Š.. B., I.. L. a prečítaním výpovedí svedkov L.. L.. B.,
L.. L.. C., A.. Q., U.. P., S.. D., T.. R., M.. P., L.. Q.. B., G.. T., L.. I.. P., L.. Č., A..
W., D.. F.É., výsluchom znalcov U.. I.. V.. B., U.. I.. U.. W., L.. I.. U.. L., L.. I.. D.. Č., L.. I.. D.. L., I.. J..
B., U.., L.. R.. W., U.., L.. T.. Š., U.. U.. J.. W., K.., L.. J.. W. L., U.., prečítaním znaleckých posudkov
Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru v Bratislave a prečítaním listinných dôkazov

ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu (vecné stopy).

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný C. W. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vypovedal v rozsahu štyroch
pojednávacích dní.
Dňa 07. 02. 2023 uviedol, že má 7 detí a je s nimi v dobrom vzťahu, počas výkonu väzby sa rozviedol.
Z toho, z čoho je žalovaný, nič nespáchal. Ak sa niečoho dopustil, tak len v dôsledku panického strachu
z Ľ. P..

Mal uzavretú s políciou dohodu, že mu bude podľa § 205 Trestného poriadku dočasne odložené
vznesenie obvinenia za to, že bude vypovedať nielen na Ľ. P.. Až do konca pojednávania na
Špecializovanom trestnom súde nevypovedal, lebo si myslel, že nebude odsúdený, alebo že maximálne
dostane podmienku.
Pokiaľ išlo o skutok v bode 1/, všetko vykonával z panického strachu zo P., pretože s jeho priateľkou

S. Q., s ktorou má P. syna M., mal blízky vzťah a P. sa to dozvedel, pričom vedel, že P. by zavraždil
ľudí, čo mali blízky vzťah s jeho ženami alebo priateľkami. J. D., ktorý bol jeho priateľom, ho viackrát
upozornil, aby bol opatrný, keďže vedel o ňom a o S.. Raz mu P. v podnapitom stave povedal, že mu
S. nikdy neprepáči. Z obavy pred P. odišiel najskôr do Maďarska a potom do Chorvátska, kde chcel žiť
a podnikať a v tom čase mal z druhého manželstva štyri maloleté deti, ktoré žena terorizovala, a preto

odišli za ním. Keď im ale skončila platnosť pasu, tak sa musel s nimi vrátiť. S J. D. mal veľmi dobrý vzťah
a je presvedčený, že zostal nažive len vďaka jeho pomoci. Po návrate na Slovensko si otvoril diskotéku,
kde bol aj K. B. privedený pred tým, než bol zavraždený, čo je skutok, s ktorým nemá nič spoločné. Pre
P. nič nerobil a ak niečo robil, tak výlučne len zo strachu zo P. a nikdy nikoho nezavraždil. Ľ. P. mal veľa
kontaktov na polícii, na skorumpovaných policajtov, ktorý jemu a jeho bande umožnili vykonávať masové

vraždy a keby im to skorumpovaní policajti neumožnili, už dávno by boli všetci zavretí. Žiadnu pomoc P.
neposkytol, ani nič iné a spravil len to, čo zo strachu zo smrti spraviť musel. Človek sa nemohol obrátiť
na políciu, pretože by bol zavraždený, o čom svedčí aj to, čo sa stalo bratom D.. Mal v tom čase sedem
detí a chcel zostať nažive, čo bol dôvod, pre ktorý P. nekládol odpor, a to je aj jeho jediný hriech. Ostatné
všetko v obžalobe sú klamstvá. To bolo všetko, čo chcel k veci sám povedať.

Na doplňujúce otázky uviedol, že pokiaľ uvádzal, že mal panický strach z Ľ. P., tak ho nadobudol po
desaťnásobnej vražde vo N., lebo už mu došlo, aké veci sú P. schopní robiť a aj J. D. ho viackrát
upozorňoval, že si má na P. dávať pozor. Kým J. žil, nemusel pre P. robiť nič, lebo J. o ňom vedel, že také
veci on nerobí a všetko sa začalo až po smrti J. D. a zdôraznil, že zo všetkých tých skutkov práve so
smrťou K. B. nemá nič spoločné. J. D. od neho nikdy nič nechcel za to, že mu poskytoval ochranu. Mal

bezpečnostnú schránku v E. v čase, keď prevádzkoval záložňu, a to na ukladanie zlata, mal ju viacej
rokov. I.. A. N. a M. N. poznal, boli v kamarátskom vzťahu a nevedel, že majú bezpečnostnú schránku. V
čase, keď sa stala tá krádež, už medzi nimi nebol dobrý vzťah. I. B.F. bol jeho zamestnancom v záložni
a pozná ho viacej rokov. O tej krádeži vedel len sprostredkovane, spravili ju J. D. a Ľ. P. prostredníctvom
S. M. a I. B. bol pred krádežou pozrieť tú bezpečnostnú schránku, bol za to aj odsúdený a nepodal ani

odvolanie, lebo vie, že to spravil. B. nosil jedlo K. B. do bytu S. M. na námestí F. v Dunajskej Strede.
O smrti K. B. vie len to, že jeden deň ho oslovil J. D., či by B. doniesol do V., lebo sa s ním chce P.
porozprávať. Na stretnutie s ním B. doviezol B., on následne zobral B. do V., kde už boli nachystaní S.M., T. Q. a P. B., ktorí ho chytili, dali ho do auta a zobrali ho na pre neho neznáme miesto a zavraždili
ho. O smrti J. D. vie to, že ho zavraždil Ľ. P..

Dňa 16. 03. 2023 chcel pokračovať vo svojej spontánnej výpovedi a zopakoval, že len vďaka jeho
výpovedi a spolupráci s políciou sa podarilo zadržať, nájsť a aj stíhať P., objasniť ich trestnú činnosť a
dokazuje to aj uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o odložení vznesenia obvinenia voči nemu.
Pokiaľ išlo o skutok v bode 2/, tento trestný čin nespáchal, nemá s tým nič spoločné a o tej krádeži sa
dozvedel až po jej spáchaní. Ak budú masoví vrahovia S. M. a T. Q. vypočutí, tak dokáže, že obaja vo

všetkom klamú. Pripomenul, že prokurátor o týchto klamstvách vie a neberie ich na vedomie. Nemal pri
tomto skutku žiadnu úlohu a jediné, čo sa týka jeho osoby, spočíva v jeho sľube, ktorý dal J. D. na jeho
žiadosť, že ak sa bude niekto pýtať na túto krádež, tak má hovoriť, že ju vykonali oni dvaja, teda on a J.
a peniaze si rozdelili. Toto J. sľúbil, ale nič v skutočnosti s krádežou sejfu nemal spoločné.

Vzhľadom na vzniknuté rozpory bola obžalovanému postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku

prečítaná rozporná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 04. 12. 2018, k čomu uviedol,
že pravdivá je jeho výpoveď zo 16. 03. 2023, pretože v prípravnom konaní vypovedal na pokyn
polície, ktorý spočíval v tom, aby sa pridržiaval svojich dovtedajších výpovedí, a aby sa I. B. nedostal
do problémov.

Dňa 17. 03. 2023 pokračoval vo výpovedi a uviedol, že pokiaľ ide o skutok v bode 3/, nikoho úmyselne
nezavraždil. Trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu, nespáchal ako člen organizovanej skupiny a žiadny
iný úmyselný trestný čin týmto nechcel zakryť. Doplnil, že nebol v tom čase odkázaný na trestnú činnosť,
vykonával v rámci podnikateľskej činnosti viacero druhov podnikania a z tohto mal mesačne príjem
najmenej 100.000 korún.

Na doplňujúce otázky uviedol, že K. B. bol jeho blízky známy, vykonával pre neho nejaké práce, strážil
diskotéku, bol na parkovisku, po rozchode s manželkou býval niekedy aj v V.. Nevedel, kam dal K. B.
peniaze z krádeže sejfu, on pri krádeži nebol a treba sa na to opýtať S. M.. Potvrdil, že vedel, že K.
B. zavraždili, povedal mu to J. D.. Proti K. B. použili násilie, P. B. ho gumovým kladivom uderil, aby K.
nekládol odpor a aby ho upokojil.

Ku skutku v bode 4/ vypovedal, že žiadnu úkladnú vraždu nespáchal. Pred vraždou asi dva - tri týždne sa
u neho zastavil P. a sťažoval sa na J., že sa na neho nemôže spoliehať. V tom čase J. kúpil veľkú loď a
P. ho podozrieval, že mu ukradol nejaké peniaze a neodvádza mu už toľko peňazí z trestnej činnosti. On
nechcel J. nič povedať, mal strach a tak J. len toľko povedal, že zbadal, že majú medzi sebou problémy.

P. vyhlásil, že sa rozhodol, že J. zavraždí a vtedy to spraví, keď o niekoľko dní donesú jeho loď zazimovať
a vtedy určil, že ho má zastreliť B.. Tak sa dohodli, že B.Á. povie J., aby sa nedal vylákať, aby si dával
pozor, aby sa mu nič nestalo. Priamo sa mu to nedalo povedať, B. mal tak isto strach zo P.. S B. sa vtedy
dohodli, že vôbec nebude strieľať a povie P., že dobre nevidel a nemohol zastreliť J.. A verili, že P. to celé
prehodnotí a nejakým spôsobom to medzi sebou usporiadajú. J. bol pravá ruka P. a musel to byť veľmi

veľký motív, aby P. zavraždil J.. Vedeli, že ktorý deň príde J. s tou loďou a prvý deň, keď P. povedal, tak
neprišiel nikto. Spolu s B. sa tešil, že J. sa nenechal nikde vylákať, ale druhý deň P. povedal, že deň pred
tým nevedeli čln vybrať z vody a že prídu na ďalší deň. Keď prišli, B.Á. sa skryl tam, kde to určil P.. Prišlo
auto aj s návesom, na ktorom bol čln a on povedal J., kde má nacúvať, ale J. nevedel dobre riadiť vozidlo
a z tohto dôvodu cúval s tým člnom S. M.. Rozprávali sa, keď P. čakal, že B. B.D. bude strieľať, ale on

nestrieľal. P. išiel k autu, doniesol zbraň, čo mal M. v legálnej držbe a zozadu zastrelil J. do hlavy. Bol
veľmi nahnevaný, kričal, že prečo nestrieľal B., ale B. povedal, že nevidel, kde stál J. a z tohto dôvodu
nestrieľal. Všetci boli prekvapení a zľaknutí a P. povedal, že zbraň, ktorú použil, treba odhodiť alebo
treba nájsť náboj, nakoľko zbraň je v legálnej držbe M.. Rozkázal, aby za každú cenu našli náboj, alebo
aby telo J. spálili, pomleli, aby po ňom neostala žiadna stopa. M. začal s B. píliť hlavu J., lebo M. tvrdil,

že náboj je v hlave. Nevedeli ju rozpíliť. M. vymyslel, že treba ju rozpíliť autogénom, ale ani autogénom
sa to nedalo. Časti tela boli rozložené vo viacerých debnách, premiestnili ich do druhej miestnosti, kde
bol väčší mlynček na mäso, kde spoločne s M. a B. začali telo J. mlieť, časti tela a zostatky zakopali u
neho na brehu rieky a čo im podarilo pomlieť, naliali do malého Dunaja.

Vzhľadom na vzniknuté rozpory bola obžalovanému postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku
prečítaná rozporná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 11. 04. 2018, k čomu uviedol, že
nie je pravda, čo uvádzal v prečítanej výpovedi.Ku skutku v bode 5/ vypovedal, že nikoho nezavraždil, nie vopred naplánovane, nebol ani pomocníkom,
ani páchateľom ako člen zločineckej skupiny, tú osobu nepoznal, nevedel o tom, že ho chcú zavraždiť
a žiadnym spôsobom by tomu nemohol zabrániť. P. videl, že má bager a jeden deň sa ho opýtal, či vie

s tým bagrom pracovať a povedal, že je možné, že sa večer s niekým zastaví. Vo večerných hodinách
prišloautonapozemokbývalejslepačejfarmytam,kdestálbageraontamtiežišielautom,lebonevedel,
kto na tom aute prišiel. Z auta vystúpili M. a Q. a M. mu povedal, že P. odkazuje, aby vybagroval jamu.
Videl, ako z auta vybrali jednu ďalšiu osobu a počas toho, ako bagroval jamu, videl, že toho človeka
položili na zem. Q. ho uškrtil, M. držal jeho telo. Potom tú osobu doniesli k jame, zhodili do nej a povedali

mu, aby túto jamu zakryl a odišli.
Na doplňujúce otázky uviedol, že o poškodenom nevedel nič, nepoznal žiadne jeho údaje v čase vraždy,
B. mu spomínal, že ide o bieleho koňa.

Ku skutku v bode 6/ obžalovaný vypovedal, že tú osobu úmyselne nezavraždil s vopred uváženou
pohnútkou, z osobitného motívu zakryť nejaký iný trestný čin. Nespáchal to v nebezpečnej organizácii,

nebol činný v tejto zločineckej skupine. Aj v ten deň sa u neho zastavil P., v ranných hodinách a pýtal
sa ho, či bude večer doma, lebo možno sa s niekým zastaví. Večer prišlo na pozemok jedno auto a
zastavilo tam, kde je budova kuchyne. Išiel k tej budove. Boli tam P. a M. a P. mu rozkázal, aby išiel
tam, kde má bager. Povedal mu, aby vykopal jamu. Tá osoba mala putá. P. ju nejakým spôsobom dal
na zem, čo sa stalo počas toho, ako bagroval jamu. M. túto osobu zaškrtil a P. ju držal. P. hľadal kľúč

od pút a chcel, aby mu ich M. dal, ale M. nemal kľúče so sebou. Putá teda ostali tej osobe na rukách,
šaty odstránili, hodili do tej jamy a P. mu povedal, aby tú jamu zakryl. Potom P. a M. nastúpili do auta a
odišli. K tej osobe nemal žiadny vzťah, nemal žiadny vzťah ani k výrobe cigariet, nemal nič s vraždou.
Nevedel vopred, že chcú niekoho zavraždiť a tieto veci musel spáchať zo strachu zo P..

Dňa 18. 04. 2023 obžalovaný dokončil svoju výpoveď a ku skutku v bode 7/ uviedol, že P. sa nikdy
nechcel udať. V súvislosti s 10-násobnou vraždou chcel cez skorumpovaných policajtov a prokurátorov
túto prišiť na Rusov alebo na T., kde mu poskytol obrovskú pomoc T. L., bývalý šéf galantskej kriminálky
ako aj ďalší skorumpovaní policajti a L. C.. V súvislosti s tým bolo viac stretnutí medzi W. a L. a ďalšími
vysokopostavenými policajtmi, aj B. bol prítomný na tých stretnutiach. P. nikdy nechcel vypovedať voči

svojej zločineckej skupine. To, že chcel P. seba samého udať, to je len výmysel skorumpovaných
policajtov ako C. a tak isto aj prokurátorov a ďalších. Potom ako P. prepustil C.Č. a došlo k zmene
vlády, P. vedel, že nemá šancu podplatiť skorumpovaných policajtov a skorumpovaného C. vyhodili a P.
začal rozmýšľať nad tým, ako zmiznúť bez stopy. Ako chcel to zmiznutie bez stopy spraviť, obžalovaný
presne nevedel uviesť, ale jeden deň prišiel za ním P. s rozkazom, aby išiel za B. do Maďarska, kde

sa vtedy B. skrýval a aby sa od neho dozvedel ako chce B. udať P.A. polícii. B. mu povedal, že P. sa
dozvedel, aký má plán od skorumpovaných slovenských policajtov a keď už sa dozvedel, že P. plánoval,
že ho zabije, tak B. povedal, že radšej on zabije P.. Keď sa vrátil na Slovensko, toto povedal P. a ten
mu úprimne povedal, že už dlhšiu dobu sa pokúša o to, že zmizne. Vtedy mu P. tiež povedal, že mu
plán B. vyhovuje a na základe toho zahrá, že bude zavraždený a nikto nebude vedieť, že zmizol. P.

vymyslel celý proces, využil plán B., o čom B. nevedel. P. mu povedal, aby žiadal od nich bager, čo
B. aj zabezpečil. B. sa mal opýtať, ako chce P.Á. zavraždiť a keď to povedal P., že B. chce strieľať z
garáže, tak mu P. povedal, že tieto zbrane nech sú tam pripravené. B. nevedel, že všetko riadi P.. Ten
deň, nie deň vraždy, ale deň hry na vraždu, P. vybral na základe takého dňa, keď mal obžalovaný súd v
Dunajskej Strede, aby mal obžalovaný alibi pred členmi zločineckej skupiny a aby povedal B., že nevie

telo P. zabagrovať, že môže to vykonať len večer. Na základe svojich skúseností s vraždami P. vedel,
čo robí a ako môže na základe toho zmiznúť, aby nikto nevedel, že žije a aby verili tomu, že zomrel. P.
vymenil ostré náboje v zbraniach, v samopale 58, aby sa nikto nezranil, keby B. začal skoršie strieľať.
Ráno obžalovaný odovzdal tento samopal B., ten sa skryl v garáži ako bolo dohodnuté. Potom prišiel P.
a na základe dohovoru mal obžalovaný skoršie vystreliť na neho a povedať potom B., že P. ho zbadal.

Presne mu P. povedal, aby vystrelil trikrát ako z poplašnej zbrane, aby si B. ani náhodou nemyslel, že z
troch striel P. nezomrel. Keď B. vyšiel z garáže, prekvapene pozeral, že P. leží na zemi. Spoločne s B.
dali P. na uzavretý príves, čo bol tak isto nápad P., aby B. nezbadal, že ešte žije. Samozrejme povedal
B., že teraz nemôže P. zabagrovať, lebo musí ísť na súd. B. zobral P. auto, on P. vypustil z toho prívesu,
P. sa prezliekol a dal mu pokyn, že večer, keď sa vráti B., má mu povedať, že už P. zabagroval a nech

zoberie šaty a spáli ich. Policajti vedeli a vedia, že P. žije, pretože v tom čase to policajtovi oznámil, ale
od policajtov dostal taký pokyn, aby tvrdil to, čo tvrdil doteraz a maximálne dostane podmienečný trest
a kvôli tomu nevypovedal pred súdom, ale nakoľko ho vážená sudkyňa odsúdila na doživotie, tak kvôlitomu teraz povedal pravdu. Dôkazom, že P. žije, je J. M., ktorý je odsúdený a ktorý v roku 2012 P. stretol
v Thajsku, videl ho, rozprával sa so P..
Na doplňujúce otázky uviedol, že s M. sa nikdy nestretol a ani sa s ním nerozprával. Informácia o tom,

že M. by mal mať uvedené vedomosti, sa k nemu dostala sprostredkovane cez jeho syna A. W.. Vedel,
že Ľ. P. žije a že sa skutok nestal tak, ako je uvedený v bode 7/, avšak nepotreboval pred súdom o tom
vypovedať, pretože na základe dohody o tom, že bude oslobodený, respektíve, že mu bude uložený
maximálnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,svojučasťdohodydodržalatietoskutočnostipredsúdom
neuvádzal. Informáciu o tom, že P. žije, teda prvýkrát uviedol až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku,

a to ešte pri odchode z pojednávacej miestnosti po oboznámení, že bol odsúdený na doživotie.

Vzhľadom na vzniknuté rozpory boli obžalovanému postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku
prečítanérozpornéčastijehovýpovedízprípravnéhokonaniazodňa11.04.2018a12.04.2018,kčomu
uviedol, že pravdivá je jeho výpoveď z 18. 04. 2023 a že už aj podrobne uviedol dôvody, pre ktoré sa v
rámci vyšetrovania nevyjadroval ku skutočnostiam, o ktorých vypovedal na hlavnom pojednávaní. Nie

je pravda, čo si navymýšľal vo výpovedi dňa 12. 04. 2018 a napriek tomu, že bol prečítaný dôkaz, ktorý
nebol získaný zákonne, zopakoval, že P. nebol zastrelený, nebol zakopaný a ani nebol premiestnený do
Č.. Je pravda, že žiadal peniaze od B., S. o tom nemal vedomosť a ani B. nevedel, že P. žije a peniaze
od neho chcel na ochranu jeho rodiny.

Keďže obžalovaný na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní (v roku 2021) nevypovedal, súd na
hlavnom pojednávaní dňa 08. 01. 2024 prečítal jeho výpovede z prípravného konania a takto zistil, že
obžalovaný bol vypočutý v dňoch 11. 04. 2018, 12. 04. 2018 a 04. 12. 2018, kedy vypovedal, že:
- ku skutku v bode 1/: spolupracuje s políciou, vypovedá pravdu a na svojich výpovediach trvá, zopakuje
ich aj pred súdom, pretože ukázal polícii všetky telá a bez jeho pomoci by tie telá nenašli; všetky činy

spáchal z obavy o svoj život a zdravie ako aj svojej rodiny pred P.; poprel, že by bol členom zločineckej
skupiny, len vedel, že existuje; popísal osoby, ktoré patrili k tzv. P. - P. ako šéf bol na úteku, ale po
Dunajskej Strede sa bežne pohyboval, donášal mu policajt T. L. a P.A. tiež pomáhal policajt Q. R., ďalej
pod P. patrili J. D., B. B., T. Q., S. M., U. F., U. R., A. G., N. S., D. P. a jeho brat J., J. L., P. B., J. M., S. P.P.
a robili podvody s DPH, mali výrobňu cigariet a vraždili ako na bežiacom páse; on sám mal dobré vzťahy

s J. D., cez ktorého sa k nemu dostal P., ktorý bol arogantný a mal silu, dokonca aj J. ho upozorňoval,
aby si na P. dával pozor; vysvetlil, že prežil len vďaka tomu, že vždy robil všetko, čo P. chcel a nikdy
nešiel na políciu, lebo tam mal P. kontakty a keby sa P. dozvedel, že bol vypovedať, dal by ho zavraždiť
presne ako to spravil aj bratom K. a J. D.;
- ku skutku v bode 2/: sejf v Dunajskej Strede dal vykradnúť N. J. D., ktorý sa mu zveril, že má o tom sejfe

informácie; keď obžalovaný D. povedal, že by bol ochotný pre neho z toho sejfu vybrať peniaze, tak D.
sa vyjadril, že to nie a že by bolo dobré použiť na to K. B., ktorý pracoval u obžalovaného; nevedel, odkiaľ
mal J. D. kľúče od toho sejfu, ale chcel od obžalovaného, aby v banke zistil a preveril, či sú tam naozaj
v sejfe N. peniaze; v banke mal sejf aj samotný obžalovaný, jeho zamestnanec I. B. tam pravidelne
chodieval odkladať cennosti a zlato, čo mali zo spoločného prevádzkovania záložne; v tom čase P. a D.

spoločne s N. robili „nejaké DPH-čky“; po dohode peniaze zo sejfu vybral K. B., ktorý mal za to sľúbenú
odmenu a mal potom zmiznúť do Thajska; jemu dal D. z toho podiel vo výške 2 milióny Sk a dal podiely
aj iným ľuďom, zvyšok si D. asi nechal;
- ku skutku v bode 3/: po vykradnutí sejfu umiestnil J. D. K. B. do nejakého bytu v Dunajskej Strede a
chcel mu kúpiť letenky do Thajska, ale po nejakom času mu prišiel D. povedať, že B. nemôžu pustiť a na

otázku obžalovaného, prečo nedodrží sľub, ktorý dal B., mu D. vysvetlil, že to prikázal P. a obžalovaný s
tým teda už nemôže nič urobiť; zopakoval, že mal zo P. strach a preto jeho vôli nemohol nikdy odporovať
a tak vyzdvihol B. v Dunajskej Strede a vzal ho do V., odkiaľ B. vzali S. M., T. Q. a P. B. preč; doplnil,
že B. klame vo výpovediach rovnako ako M. a Q. a že viac vypovedať pred vyšetrovateľkou nebude,
lebo vypovedá proti viacerým vysokopostaveným policajtom a polícii nedôveruje a bude vypovedať až

na súde, kde bude odpovedať aj na otázky;
- ku skutku v bode 4/: niekedy na jeseň v roku 2006 prišli za ním B. a P. a oznámili mu, že chcú u neho
na pozemku zabiť J. D., ktorý si mal prísť k obžalovanému zazimovať loď; motívom vraždy mala byť
nenávisť B. voči D. z dôvodu, že D. ho mal nechať zavrieť do basy a P. zase tvrdil, že sa dopočul, že J.
D. ho chce zavraždiť; v deň skutku k nemu prišiel na pozemok B. a skryl sa do porastu buriny a po ňom

došli na autách J. D., S. M. a P. a ťahali aj čln; keď zacúvali loď pod prístrešok, tak J. vystúpil z auta, ale
keďže B. z úkrytu nevystúpil a nestrieľal, tak J. zastrelil P. sám odzadu do hlavy, keď J. D. práve čúral;
D. spadol na zem, potom pribehol B. a S. M. bol v šoku, lebo asi o tom nevedel a pýtal sa, že prečo to P.
urobil; P. M. upokojoval a pýtal sa B., prečo nestrieľal a ten sa vyhováral, že dobre nevidel; P. a M. potomodišli, aby mal P. alibi a jemu a B.Á. nakázal, aby telo J. D. zlikvidovali; následne teda telo D. spoločne s
B. zavesili na stojan, rozsekali na menšie kúsky a tie pomleli na mlynčeku a vysypali do Dunaja, zvyšok
zakopali na mieste, aby sa nenašli žiadne pozostatky; hlavu mu chceli spáliť autogénom, ale nešlo im

to; dodal, že to spraviť musel, inak by ho P. určite zavraždil;
- ku skutku v bode 5/: P. sa u neho zastavil v Č. na farme a pýtal sa na bager a povedal tiež, že
bude potrebovať, aby bol obžalovaný večer doma; keďže to nebolo prvý raz, čo takto P. plánoval u
neho na pozemku udalosti, tak obžalovaný už tušil, o čo asi pôjde, ale P. sa bál a bál sa to ísť ohlásiť,
lebo P. mal všade kontakty; večer prišli k nemu na pozemok T. Q. a S. M. na L. U. a s nimi ešte

nejaký neznámy muž a zastali pri bagri, pred hangárom, bývalou jabĺčkarňou; M. mu prikázal, aby začal
bagrovať jamu a potom M. a Q. zvalili toho neznámeho muža na zem, Q. ho začal škrtiť, M. ho držal
na zemi, následne ho hodili do vykopanej jamy a obžalovaný si už nepamätal, či ho predtým M. s Q. aj
vyzliekli; obžalovaný potom jamu s telom zahrabal a nevedel, kto to je, nepoznal jeho meno a až neskôr
sa zo spisu dozvedel, že to bol nejaký biely kôň; obžalovaný dodal, že miesta zakopaných mŕtvol raz
ukazoval aj spoluobžalovanému I. B.;

- ku skutku v bode 6/: P. sa v deň skutku zastavil u neho ráno alebo doobeda, pýtal sa ho, či mu funguje
bager a kázal mu byť večer doma; P. mu nič konkrétne nepovedal, ale obžalovaný usúdil, že P. bude
chcieť niekoho zakopať, keďže aj predtým ho už o takú službu žiadal; večer potom došli P. aj S. M., P.
mu kázal presunúť sa k bagru medzi hangáre a začať bagrovať jamu; z auta značky Audi vtedy vystúpil
ešte jeden človek, ktorého zvalili P. a M. na zem, M. ho začal škrtiť, vyzliekli ho zo šiat, spútali mu ruky

putami a mŕtveho ho vhodili do jamy, ktorú obžalovaný zahrabal; toho človeka obžalovaný nepoznal,
videl ho vtedy prvý raz a miesto s jeho pozostatkami aj ukázal polícii; neskôr sa až na polícii dozvedel,
že to mal byť nejaký biely kôň, R., ktorý mal cigaretovú fabriku;
- ku skutku v bode 7/: vyhľadal ho B. B., ktorý sa ukrýval v Maďarsku spoločne s N. S., pretože mali
obaja strach zo P. a tvrdili mu, že P. ich chce zavraždiť, že pýta od nich nejaké peniaze, viac ako 100 tisíc

eur, ktoré im závidí a že ho oklamali, keďže P. chcel podiel z nejakého fotovoltického parku; na stretnutí
mu B. a S. povedali, že by P. potrebovali u neho na pozemku zakopať, že kúpia bager a B. ho zastrelí
tak, že sa ukryje v garáži, keďže vedeli, že P. tam k nemu chodieva a B. mu sľúbil peniaze, ak im to
umožní; B. so S. zohnali bager JCB 3X z Maďarska, B. k nemu prišiel domov v deň skutku, odovzdal
mu zbraň so slovami „pre istotou“, hoci s tým obžalovaný nerátal a sám B. si ponechal samopal vzor

58 a skryl sa do garáže a čakali na P., ktorý mal prísť k obžalovanému na výmenu propán-butánovej
bomby, ktorú používal v karavane; keď P. prišiel, vystúpil z auta a debatovali spolu v blízkosti garáže,
aby na P. mohol B. strieľať, pričom obžalovaný od P. odstúpil, aby ho B.Á. pri streľbe nezasiahol; B.
ale nestrieľal a ani nevyšiel z garáže, pričom P. si tam asi všimol nejaký pohyb alebo možno aj zbadal
B. a z toho dôvodu sa obžalovaný začal P. obávať, vystrelil na neho teda prvý, odzadu asi do chrbta,

pretože vedel, že P. nosieva pri sebe vždy zbraň a túto aj bez problémov používa a z obavy, aby ich
P. nepostrieľal, tak ho ešte dvakrát strelil do tela, keď P. po prvom výstrele ležal na zemi a smerom k
obžalovanému povedal po maďarsky „ty kokot“; B. potom vyšiel z garáže a hovoril, že sa mu zasekol
samopal; telo P. následne zakopali u obžalovaného na pozemku, ale s odstupom niekoľkých mesiacov
ho vykopali a znova zakopali na pozemku u N. S. z obavy, že by polícia mohla telo hľadať na pozemku

u obžalovaného, čo tvrdil S. - prezývaný Š., ktorý mal takú informáciu od Š..

Svedok S. M. bol opätovne vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 17. 10. 2023.
Ku skutku v bode 1/ uviedol, že obžalovaného pozná asi od roku 2000 - 2001. V roku 2001 vstúpil do
skupiny P. na žiadosť B. B. a vtedy spoznal bližšie C.. Šéfom zločineckej skupiny bol P., jeho pravá ruka

bol J. D. a potom v poradí bol B. B.. Aj C. bol vo vyššej pozícii. U C. bolo viac stretnutí, kde boli okrem
neho aj Ľ. P., J. D., B. B. a tam plánovali a riešili zločinecké veci. On aj P. mali diaľkové ovládanie k
bráne u C. a mohli k nemu ísť, kedy chceli. C. na svojom pozemku zakopal viac osôb, K. D. a jeho brata
P., biele kone, J. D. a neskoršie aj Ľ. P.. V čase, keď fungovala zločinecká skupina, mali všetci členovia
vedomosť, že na P. je vydaný zatykač a že ho hľadá polícia. Obžalovanému dával v skupine pokyny Ľ.

P., ktorý bol šéfom zločineckej skupiny. Pod ním bol J.R. D., B. B., U. F., C. W., potom keď vyšli z väzby
bratia D. tak aj oni, vtedy vyšiel z väzby aj J. P. a pod J. D. patrili S. M., V. L., T. Š. a pod B. B. bol Ľ.
Š., pod C. W. bol I. B. a pod K. D. a P. D. boli D. B., D. F., P. W. a pod F. v maďarskej vetve boli A.
G., U. R., A. B.. Ešte bola taká skupina, ktorú viedol J. M. do 2003, kým ho nezavraždili a bola určená
na likvidácie bielych koní a patrili tam T. Q., D. P., J. L. a P. B.. N. S. nebol členom zločineckej skupiny,

najprv bol kamarátom B. B.D. a potom, keď B. zatvorili, tak J. D. a keď zavraždili J. D., tak bol zase
kamarátom B., bol to taký vybavovač.Ku skutku v bode 2/ vypovedal, že C. prišiel za J. D. s tým, že vie, že N. majú trezor v E. Q. a majú
v ňom veľa peňazí, o ktorých usudzoval, že ich predovšetkým majú z obchodov s naftou. C. vedel, že
k trezoru sú potrebné dva kľúče - jeden má vlastník a druhý má banka a hovoril J., že bude potrebné

zohnať niekoho z banky, kto zoženie kľúč od trezora N. a vyjadril sa, že on potom zoženie človeka, ktorý
si v E. Q. zriadi trezor s kľúčom, ktorý bude pasovať aj do trezora N.. J. D. zohnal niekoho v banke, kto
vyniesol kľúč od trezoru N., z ktorého sa spravil odtlačok do plastelíny v zápalkovej krabičke a z tohto
odtlačku sa nechala vyrobiť kópia kľúča banky od trezoru N. a následne C. a B. išli spolu do banky
vyskúšať, či takto vyrobená kópia kľúča banky pasuje do trezoru N..

Ďalej svedok uvádzal, že J. mu kázal ísť pred banku a sledovať auto zn. Škoda s tým, že na tomto aute
mal prísť do banky človek C., ktorý mal otvoriť sejf N., vybrať z neho peniaze a svedok ho mal po tomto
výbere sledovať z dôvodu, aby s peniazmi neušiel. Ten človek to aj spravil a po vyjdení z banky išiel za C.
do V., kde mal C. predtým diskotéku, kam ho sledoval. J. vzal svedka dnu a ukázal mu na stole bankovky,
o ktorých sa vyjadril, že je tam 30 miliónov Sk. Následne išli k P. a tam sa rozdelili peniaze. Keď K. D.
pustili z väzby okolo roku 2005, tak ten povedal P., že sa N. vyjadrili, že v trezore mali uložených 50

miliónov Sk a preto sa P. J. pýtal, že prečo toto K. tvrdí a J. P. povedal, že to nie je pravda a že aj keď
polícia robila pokus, tak zistila, že 50 miliónov Sk do trezoru ani nemohlo vojsť. Neskôr vyšlo najavo, že
ten rozdiel 20 miliónov Sk si rozdelili C. a J. D.. O účasti obžalovaného I. B. na skutku sa dozvedel z
rozhovoru medzi J. a C., kedy C. priamo povedal jeho meno a aj jeho úlohu, že spolu vyskúšali kópiu
toho kľúča k trezoru v banke.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka, súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku
prečítal jeho výpoveď z prípravného konania (na návrh obžalovaného C. W.) a svedok k rozporom
uviedol, že nevie ako má vysvetliť, že nie je v jeho silách vypovedať v úplnej zhodne opakovane k tomu
istému skutku a trval na tom, čo uviedol k výške ukradnutých peňazí pred súdom, a to aj pokiaľ išlo

spôsob, akým sa o výške ukradnutých peňazí dozvedel a od koho.

Ku skutku v bode 3/ uviedol, že po dvoch alebo troch dňoch po krádeži prišiel C. za J. D. a povedal, že
vie, že polícia má kamerové záznamy z banky, na ktorých je K. B. aj s taškou a že sa obáva, že by B.
polícii mohol prezradiť skutok a teda aj C. a že z tohto dôvodu sa ho treba zbaviť. J. s týmto nesúhlasil

a tvrdil C., že ak bude treba, tak to R. vybaví. C. však trval na tom, že B. treba zabiť a naplánoval veci
tak, že sa stanú v V.. Svedkovi, Q.D., B. a L. J. D. potom povedal, aby išli večer k C. do V.. Ešte predtým
išli vykopať jamu, kde po jej vykopaní jamu ostal strážiť L. a svedok s Q. a B. odišli do V. do garáže, kde
za nimi prišiel C. a zaviedol ich do miestnosti, kde sa nesvietilo a oznámil im, že privedie na miesto B. a
pošle ho do miestnosti ako prvého. C. sa vrátil aj s B., poslal ho do miestnosti prvého a potom za B. prišiel

aj C.. V miestnosti bola stále tma, svedok skočil na K. B. a zložil ho na zem. Potom C. rozsvietil a keďže
K. B. bol takej zavalitejšej postavy a bránil sa, tak ho uderil B. gumovým kladivom, ktoré tam niekde
našiel a prelepili mu ústa. C. potom povedal, že majú B. zabiť tam na mieste, čo ale svedok nechcel,
pretože C. vysvetlil, že by B. v aute smrdel a tiež sa nechcel voziť v aute s mŕtvolou. Naložili preto B. na
zadné sedadlá, B. sedel medzi Q. a B. a odviezli ho k vykopanej jame. Vybrali ho z auta, Q. a L. ho dali

na zem a začali ho škrtiť. Keď B. skonal, bol po smrti vložený do jamy, zahrabaný a všetci odišli domov.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že z tohto skutku je obvinený, zatiaľ ešte nebol zaň odsúdený.
Počas objasňovania mal možnosť oboznámiť sa s výpoveďami iných osôb, ktoré boli k tomuto skutku
vypočúvané. Nevedel, koľkokrát bol k tomuto skutku vypočúvaný ako obvinený a ako svedok, bolo to
viackrát, nevedel posúdiť svoje procesné postavenie pri jednotlivých výsluchoch.

Ku skutku v bode 4/ svedok vypovedal, že J. D. požiadal jeho a Q., aby mu pomohli v Komárne vybrať
z vody loď, lebo sa mu to deň predtým nepodarilo. Mal prísť do Komárna, kde už boli J. D., P., a D. a
možno tam bol aj N. S.. Po vybratí lode z vody túto dali na prívesný vozík zapnutý za Mercedesom ML,
ktorý používal J. D. a jeho družka Q.. Keďže C. a J. D. boli dobrí kamaráti, dohodli sa, že J. zazimuje

túto loď na pozemku u C.. Išli s loďou k C. a po ceste sa zastavili v reštaurácii najesť, kde P. povedal
jemu a Q., že keď sa už budeme blížiť k C., môžu ísť obaja domov, s čím však J. nesúhlasil, lebo mal
ešte so svedkom na programe nejakú inú prácu. Po príchode k C. ich tento na svojom vozidle voviedol
na pozemok k hangáru, v ktorom mala byť loď zazimovaná. C. vystúpil zo svojho vozidla, následne z
Mercedesu vystúpili aj P. a J. D. a svedok bol navádzaný pri cúvaní s Mercedesom tak, aby mohli loď

vyložiť. Počas tohto cúvania počul výstrel, vystúpil z Mercedesu a uvidel J. D. ako leží na zemi a tiež
C. a P., ktorí obaja mali v rukách pištoľ. Bol v šoku, asi aj plakal, vôbec nerozumel tomu, čo sa deje.
Vnímal, ako sa k nemu približuje P., ktorý sa ho snažil upokojovať a hovoril mu, že je tam aj B. B.. Svedok
nechápal, čo sa deje a počul P., ako sa pýta B., že prečo nevyšiel a prečo nezastrelil J. D.. B. P. povedalniečo také, že sa mu zasekla zbraň. Potom na Mercedese ML P. odtiaľ odviezol smerom k T. Q., kde si
pred Q. domom so P. vymenili miesta tak, že P. si sadol na miesto vodiča a P. zámer bol, aby Q. videl len
Mercedes J. D., ale aby nevidel, kto vozidlo šoféruje. Keď Q. vyšiel von, videl už len odchádzať Mercedes

ML preč, svedok si vzal svoje Clio a nasledoval P., ktorého potom ako sprievodné vozidlo odprevadil až
do Bratislavy, kde vtedy býval. Potom sa vrátil za C. a B.. Po ceste sa ešte v Gabčíkove zbavil počítača
J. D. na pokyn P. a celý čas jazdil veľmi pomaly, pretože nechcel byť účastný zakopania J. tela. Keď sa
vrátil k C. na pozemok, neveril vlastným očiam, pretože na pozemku bola rozložená trojnožka, na akú sa
vešajú svine a vedľa bola odparkovaná štvorkolka s prívesom, kde na prívese boli debny a v nich bolo

rozporciované telo J. D.. Svedok mal chytiť J. hlavu, pretože z nej potrebovali vybrať guľku. B. začal J.
píliť hlavu, ale nešlo mu to. Všimol si, že hlava bola spálená, na čo mu B. vysvetlil, že chcel spáliť celé
telo tak, ako to už B. predtým spravil inému, ale mali problém s plynovou fľašou a tak sa rozhodli, že telo
rozporciujú. C. hadicou čistil most, ktorý viedol k miestu, kde bola trojnožka. V inej časti na pozemku C.
bola budova, v ktorej ma C. taký väčší mlynček na mäso a tam začal C. mlieť končatiny J. D.. Mlynček
sa mu ale zasekol na kostiach, tak C. kázal svedkovi a B.Á., aby išli domov a vrátili sa k nemu na druhý

deň večer s tým, že budú v likvidácii tela pokračovať. Keď sa tam vrátil, zistil, že C. J. vykostil a mäso
pomlel. Pozostatky J. naložili C. a B. na príves a pomleté časti jeho tela vyliali do malého Dunaja. Na
ďalší deň dostal pokyn ísť za oboma družkami J. D. - B. aj Q. a mal akože hľadať J. D.. P. alebo B. mu
povedali, že J. nechceli zastreliť hneď, ale že ho predtým ešte chceli vypočuť, ale bol to C., kto trval na
tom, že treba J. zastreliť, aby nemohol P. prezradiť, že ukradli tých 20 miliónov Sk. K zavraždeniu J. D.

prišlo v obci Č. na neoplotenom pozemku v areáli bývalého JRD, ktorý patril C.. Záujem na likvidácii J.
D. mal sám B. a tiež C. W.. B. mal zastreliť D. Skorpionom s tlmičom a svedok si bol takmer istý, že B.
klamal, že sa mu zbraň zasekla, pretože jednak nemôže zistiť, že zbraň nefunguje, kým nevystrelí, ale
aj preto, že mu neskôr povedal, že ho tam nečakal, že na tej akcii nemal byť a že keď počul svedkov
hlas, tak jednoducho nevyšiel a nevystrelil. B. mu povedal, že k tomu všetkému malo prísť už o deň skôr,

ale nestalo sa tak, lebo sa im nepodarila vtedy vybrať loď z vody. Keďže C. doma zabil viac svíň, svedok
usúdil, že mal skúsenosti s vykosťovaním.

Svedok ku skutku v bode 5/ vypovedal, že nevie povedať veľa, pretože samotné meno poškodeného Y.
C. mu nič nehovorilo a podrobnosti k tomuto sa dozvedel až po tom, ako bol pre tento skutok obvinený

a začalo vyšetrovanie, pretože bez ďalších informácií z vyšetrovania sa mu vybavuje len C. W. a T. Q.,
ktorí boli ešte pri skutku prítomní. Vedel len toľko, že v prípade tohto poškodeného išlo o bieleho koňa,
ktorého priviezli na pozemok k C., kde ho pomohol Q. uškrtiť, C. vybagroval jamu, do ktorej ho dali a
zahrabali. Stalo sa to neďaleko od miesta, kde C. zomlel J. D.. Nepamätal si konkrétne na udelenie
pokynu v tomto prípade, ale určite ho vydal P.. Pokiaľ uvádzal pojem „biele kone“, tak v skupine to boli

osoby, na ktoré bola buď písaná firma, ktorá žiadala o vratky DPH alebo potom išlo o vlastníkov firmy,
na ktorých bola firma prepísaná po tom, čo jej predošlý majiteľ spravil nejaký daňový podvod a takéto
osoby mali likvidovať, aby polícia nemohla také podvody vyšetriť. C. vedel o všetkom, čo sa dialo na
jeho pozemku, s výnimkou bratov D., čo nevedel dopredu.

Ku skutku v bode 6/ svedok vypovedal, že nevie veľa povedať, ale poškodený mal súvis s aktivitami
B., ktorý mal v G. U. cigaretovú továreň, kde po jej odhalení zo strany polície povedal B. P., že tohto
poškodeného treba zlikvidovať, aby proti nemu nemohol vypovedať. Svedok si pamätal, že bol so P. u
C., ktorému sa povedalo, že večer niekoho dovezú. Poškodeného prevzali od B., vzali ho k C., ktorý
ich čakal, zaviedol ich za hangáre, kde bol poškodený zabitý a zakopaný. Poškodeného svedkovi a

P. odovzdal B. ešte nespútaného, putá mu nasadil zrejme svedok a dali ho dozadu do auta. Aj tento
poškodený bol zavraždený uškrtením. C. pri tomto skutku vybagroval jamu. Poškodeného k C. na
pozemok priviezli ešte živého, po príchode odišiel C. bagrovať jamu, svedok so P. zatiaľ poškodeného
zaškrtili. C. za toto peniaze dostával od J., B. alebo P.A..

Ku skutku v bode 7/ svedok uviedol, že P. bol jeho šéf a kamarát, jeho synovi je svedok krstným otcom
a podľa papierov aj otcom tohto chlapca. Dňa 01. 12. 2010 večer P. odovzdal syna L. v Šamoríne s
tým, že ráno ho zase od neho zoberie o 08:45 a zavedie do škôlky, čo sa aj stalo. P. mu pri odovzdaní
syna povedal, že ide k C. a potom do Nitry vymeniť propán-butánové fľaše do karavanu a kázal mu, aby
si o 12:00 zapol telefón, že mu bude volať. Svedok odišiel do Sládkovičova do roboty a pred obedom

išiel v Dunajskej Strede do kasína, kde si zapol telefón podľa dohody o 12:00, ale P. sa mu neozval.
Keďže mali dohodu, že budú zapínať telefón každé dve hodiny pre prípad, že sa nespoja v pôvodne
dohodnutom čase, zapol telefón aj o 14:00, ale ani vtedy sa mu P. nehlásil. Začal ho teda hľadať, najskôr
poobede v Galante u T. L., kde vedel, že má prísť na stretnutie, ale ani tam P. neprišiel a nedostavil saani na dohodnuté stretnutie s A. o 16:00 do Komárna. Hlásil teda V. L., že P. nevie nájsť a spoločne sa
vybrali k C., ktorý im ale povedal, že P. u neho nebol. Od C. išiel za T., kam z Galanty prišiel aj L. a išli
sa pozrieť do W., kde vtedy P. býval a keďže bolo nasnežené a okolo domu neboli žiadne stopy, vedeli,

že ani doma P. nebol. Na druhý deň prišiel do Dunajskej Stredy aj A., ktorému povedali, aká je situácia
a s ktorým išiel za B. do Györu, kde sa v tom čase B. ukrýval. B. informácie o zmiznutí P. prijal úplne
pokojne, na základe čoho A. povedal, že podľa neho sa na zmiznutí P. podieľali C. a B. spoločne, svedok
však nechcel veriť, že s tým B. má niečo spoločné. S T. sa dohodli, že o zmiznutí P. nebudú nikomu
rozprávať až dovtedy, kým nebudú mať istotou, čo sa stalo. Ďalej teda posielali na P. deti peniaze, 500

eur mesačne a ak sa aj chcelo viacero ľudí so P. stretnúť, ako napríklad Q., tak im uvádzal, že P. na
pár dní odcestoval. Q. bol neodbytný, chcel so P. prebrať nejaký obchod, ktorý mu mal P. odsúhlasiť a
teda sa domáhal ďalších informácií. B. sa Q. bál, pretože predpokladal, že by sa Q. chcel za smrť P.
pomstiť a z toho dôvodu aj B.Á. nechal Q. zavrieť. V tom čase sa svedok s B. stretol viackrát a B. na
ňom videl, že je veľmi nepokojný kvôli zmiznutiu P. a tak mu nakoniec povedal, že to spravil s C., ale
nič bližšie k zmiznutiu P. neuviedol. C. povedal, že nemá z toho dňa ani kamerové záznamy, lebo že

jeho kamery nefungujú. L.Á. začal na C. vytvárať tlak, vypisoval kvôli tomu aj na políciu a vtedy mu B.
povedal, že z obavy, aby P. telo nenašli, bolo prekopané, čo sa aj neskôr potvrdilo, pretože polícia, ktorá
jeho telo hľadala, P. telo nenašla.

Svedok dodal, že pokiaľ obžalovaný uvádzal pred súdom naposledy verziu, že P. v podstate žije a

nachádza sa niekde mimo Slovenska, tak to považuje za nezmysel, pretože P. mal veľmi rád svoju rodinu
a svoje deti a jednoducho by od nich neodišiel, zároveň by nemal kam ísť a nemal by tam z čoho žiť.
Tomu, čo mu o smrti P. povedal B., svedok verí, pretože B. na ňom videl, že má obavy z toho, že P. je
nezvestný, že sa mu neozýva, a preto mu B. povedal pravdu a chcel, aby sa ukľudnil, čo sa aj stalo.
Následne mal obavu už len z toho, že by sa B. a W. mohli pokúsiť odstrániť aj jeho. Členovia skupiny

sa Ľ. P. obávali a nikdy by sa neboli dopustili spolupráce s políciou, pretože z tých následkov, čo by P.
spravil, keby to zistil, mali strach. Ak by bola pravda, že P. žije v Thajsku, ako to tvrdí obžalovaný, tak
by svedok nebol odsúdený a B. ani obžalovaný by nikdy nespolupracovali s políciou.

Svedok T. Q. vypovedal znova na hlavnom pojednávaní dňa 20. 10. 2023.

Ku skutku v bode 1/ uviedol, že skupina fungovala od roku 1999 až do roku 2010, kým P. nezmizol. P.
pravou rukou bol J. D., ktorý bol veľmi dobrý kamarát s C.. Skupina bola rozdelená na viac menších
skupín, jedna sa zaoberala ekonomickými vecami, potom boli takí, ktorí sa zaoberali krádežami,
zakopaním alebo likvidáciou bielych koní. C. W. sa skôr zaoberal ekonomikou a neskôr, už ku koncu, aj
likvidáciou bielych koní. Hlavným v skupine bol Ľ.A. P., jeho pravou rukou bol J. D., potom nasledoval

B., S.. Potom v jednej línii boli U. F., R., Y. Q. z Y., a títo ľudia potom mali ďalších svojich ľudí. Vyššie ešte
bol N. M., S. M. a do skupiny N. M. patrili P. B., L., P. D., sám svedok a neskôr S. M.. Do F. skupiny patril
A. G., U. R. a ešte jeden, ktorý už zomrel, volal sa N. a ďalší ľudia, K. D., P. D., aj tí mali osobitne svojich
ľudí, P. W., D. F. a D. B., ktorý zomrel pri autonehode. Bol tam aj C. W. približne od roku 2001-2002 a
pre neho robil B.. S J. D. robil C. „papierovačky“ a z počutia vedel, že také DPH-čky robil aj s N.. Dodal,

že obžalovaný sa kamarátil so P., a zo skupiny najmä s J. D., ale aj s B. B.Á.. Na oslavy, ktoré boli
organizované pre zločineckú skupinu a jej členov, mohli prísť len členovia skupiny a len pozvaní ľudia,
zúčastňoval sa ich aj C. W., ktorý pre skupinu odstraňoval ľudí, zakopával ľudí, skrýval ľudí, ale podieľal
sa aj na podvodoch s DPH a dostával za to peniaze buď od J. D. alebo od P..

Svedok vo vzťahu ku skutku v bode 2/ vypovedal, že o krádeži zo sejfu sa dozvedel asi tak týždeň alebo
dva po, ale či sa to tak stalo v skutočnosti, uviesť nevedel. C. W. mal osloviť J. D., že N. majú vo vnútri
nejakú sumu a že nejakým spôsobom by to bolo treba odtiaľ vybrať. Sám C. to nevedel spraviť, pretože
by bol hneď podozrivý, pretože údajne mal kľúč od tohto sejfu, alebo si dali vyrobiť taký kľúč od tohto
sejfu. J. vybavoval druhú časť tej roboty, lebo mal údajne nejakého známeho v tej banke a takto to nejako

zorganizovali. C. W. doniesol človeka, B., ktorého poslali do banky vybrať tie peniaze a potom ho bolo
treba zlikvidovať, aby to „nevykecal“. V marci alebo v apríli roku 2016 sedel spolu s I. B. na káve v
dunajskostredskej kaviarni P. a I. B. mu v telefóne ukazoval fotku, na ktorej bol B. a K. B. a B. povedal,
že sú to bankové zábery a ešte tam bol prítomný aj ten, od ktorého si prenajali byt, v ktorom ukrývali
K. B., jeho prezývka je B.. Z banky podľa svedkových vedomostí zobrali 25 miliónov a B. mu povedal,

že z tej krádeže dostal jeden a pol milióna korún. K. B. bol v kamarátskom vzťahu s C. W. aj s I. B.,
pracoval u C. W., bol to C. človek.Ku skutku v bode 3/ sa svedok vyjadril, že J. D. povedal S. M., P. B., J. L. a jemu, aby išli von hľadať
miesto, ktoré v minulosti používal N. M.. Večer približne okolo deviatej hodiny sa na to miesto vrátili,
začali vykopávať jamu a bolo dohodnuté, aby sa približne na jedenástu hodinu vrátili do obce, kde mal

C. W. diskotéku. C. W. im povedal, kde majú odstaviť auto, zaviedol ich do budovy a tam im povedal,
kde sa majú postaviť a byť ticho. Potom C. zhasol svetlá a odišiel, približne o dvadsať minút neskôr
svedok počul, že prichádza auto, že z neho vystupujú ľudia a podľa hlasu spoznal C. W. aj K. B.. I. B.
C. poslal domov, K. B. C. W. zaviedol do miestnosti, kde ho chytili P. B. a S. M., chceli mu spútať ruky
lepiacou páskou, aby sa nehýbal, ale on sa ďalej hýbal, tak C. dal B. do ruky gumené kladivo a B. udrel

B. tým kladivom do hlavy. Zviazali mu ruky aj nohy tou lepiacou páskou, dali ho do auta, zobrali ho na
to miesto, kde bola vykopaná jama a B. zaškrtil M. a B.. Potom B. vyzliekli, vložili do jamy a zahrabali.

Svedok ku skutku v bode 4 vypovedal, že vie iba toľko, že J. D. išiel zazimovať loď spolu so P. a S. M. k C.
W. do Č., lebo boli kamaráti, poznali sa z detstva a odvtedy D. nebolo. Ostatné sa dozvedel iba zo spisu.

O skutku v bode 5/ svedok vypovedal, že čo sa týka Y. C., zastavil sa u neho S. M., aby išli k C. W., kde
už na nich čakal P.. P. sa rozprával s C. W. a potom svedkovi P. kázal, aby sadol k nemu do auta a išli
k pohostinstvu W. aj so S. M., kde čakal N. R. P. a jeho syn. P. k nim pristúpil, o niečom sa rozprávali,
zozadu vystúpil jeden človek, P. ho doniesol k autu, Č. ho spútal putami, dali ho do auta a vrátili sa
k C. W. do Č.. P. oslovil svedka a S. M., aby dotyčného zaškrtili. Vybral lano, dali mu ho okolo krku,

predtým ho poľahli na zem, jednu stranu ťahal S. M., druhú stranu svedok. S. M. poslal C. W. po bager,
ten vykopal jamu a oni ho dali do jamy a zahrabali.

Kuskutkuvbode7/svedokuviedol,žetýždeňpredtýmbolsoP.uC.V.W.,kdesadohodli,žeC.W.vybaví
pre P. výmenu propán-butánovej fľaše do karavanu alebo niečo podobné. Teda sa dohodli na nejaký deň,

P. tam išiel a odvtedy ho niet. Svedok doplnil, že akékoľvek detaily ohľadom tohto skutku sa dozvedel
až zo spisu. Neverí tomu, že P. žije a skrýva sa niekde v Thajsku, pretože nenechal by svoje deti len tak,
určite by sa prihlásil svojej rodine. O zmiznutí P. sa celkom určite nerozprával s B. a ani so S., hovoril iba
so S. M., ale ani on mu nevedel nič k tomu povedať. Po skutku za ním do kaviarne prišiel obžalovaný a
vyzval ho, aby spoločne s ním išiel za S. M. a tomuto hovoril niečo v tom zmysle, že treba niečo spraviť s

B.. M. na toto nereagoval, postavil sa a odišiel, svedok tiež odišiel a nič v tej veci nevykonali. Obžalovaný
ho po zmiznutí P. viackrát vyhľadával, doma a aj v predajni D. A., ktorú prevádzkoval, avšak doma sa
mu nikdy neukázal, ani nevyšiel, a keď ho hľadal na predajni, tak si zabezpečil stráženie cez inú osobu.
Nevedel sa vyjadriť, prečo ho C. vyhľadával, pripadalo mu, že ho sleduje a snaží vylákať na stretnutie,
aby sa mohol porozprávať, čo mu niekoľkokrát odkazoval aj cez I. B..

Svedok B. B. vypovedal opätovne na hlavnom pojednávaní dňa 08. 11. 2023.
Ku skutku v bode 1 uviedol, že poznám obžalovaného od 90. rokov a bližšie ho pozná od roku 2000
cez J. D.. Zločinecká skupina Ľ. P. aktívne fungovala po tom, ako 25. 03. 1999 zlikvidovali konkurenčnú
zločineckú skupinu U.. P. agresívna násilná éra trvala do 02. 12. 2010, kým nebol zavraždený. Činnosti

tejto zločineckej skupiny boli výpalné, podvody s DPH, podvody so spotrebnou daňou, poisťovacie
podvody, vraždy, vraždy bielych koní, vraždy na objednávku. Do organizačnej štruktúry zločineckej
skupiny bol začlenený v apríli 2001 a tá bola nasledovná: Ľ. P. bol šéf, pod Ľ. P. na jednej línii boli so
svedkom J. D., N. M., U. F., bratia D. - K. a P., J. P., ktorí v danom období boli vo vyšetrovacej väzbe
kvôli 10-násobnej vražde. Pod J. D. bol V. L., S. M., T. Š., D. P., pod N. M. bol T. Q., P. B., J. L., pod F. R.,

G.Š., A. a N.. Po rokoch sa táto štruktúra postupne zmenila. V máji 2002 vystúpil Š., v apríli 2003 zomrel
N. M., svedok vystúpil v júli 2004 z organizačnej štruktúry, v máji 2005 zomrel J. P., behom roku 2005 Č.
začal robiť už priamo pod P.A., koncom roku 2005 vystúpil zo zločineckej štruktúry U. F. a jeho ľudia, aj P.
B. a J. L., v novembri 2006 zomrel J. D., vtedy vystúpili zo štruktúry aj V. L. a D. P.. Od konca roku 2006
boli členmi zločineckej skupiny len T. Q. a S. M., ktorí za to dostávali finančné prostriedky pravidelne

od P., Q. už od konca roka 2005 robil priamo pod P.. Ďalej činní boli pre P.A. a pre tú organizáciu aj
Q., R., L. alebo S., Q., B., tak isto aj C. W.. V období rokov 2007, 2008 boli likvidovaní poškodení na
ranči u C. W. a v roku 2010 aj P.. Vraždy pre P. vykonávali J. M., P. B., T. Q. a S. M.. Treba vedieť, že
P. bol od septembra 1999 na úteku. Bol naňho vydaný zatykač za vydieranie W. a od augusta 2000 už
za 10-násobnú vraždu, kde figuroval ako organizátor. V skupine C. W. registroval ako osobu činnú pre

túto skupinu asi až od konca roka 2006, respektíve od roku 2007, pretože C. W.Á. bol v kamarátskom
vzťahu s J. D. a J. za W. aj loboval u P., lebo W. mal nejaké obavy, že by ho chcel P. zabiť. Pokiaľ sa
organizovali nejaké oslavy v skupine, tak na týchto bol prítomný aj C. W., ale oslavy boli utajované, lebo
P. bol na úteku. W. dostával odmeny za činnosť pre skupinu.Ku skutku v bode 2/ svedok uviedol, že všetky informácie má z druhej ruky a vie, že J. a C. organizovali
krádež sejfu A. N. a použili na to K. B. a od Č. má informácie, že sa na tom podieľal aj I. B. a bolo tam

nejakých 40, 50 miliónov Slovenských korún. Na tomto trestnom čine J. D. spreneveril veľa peňazí a to
bol jeden z motívov, prečo J. P. zavraždil. Zavraždený bol aj ten poškodený K. B., čo svedok vedel od
C. W., že ho zavraždili Č., Q. a P. B.. Polovicu peňazí zobral C. W. a druhú polovicu J. D., keď tam bolo
45 miliónov, tak 22,5 zobral C. W. a 500 tisíc rozdelili medzi členov skupiny. Podiel dostal aj obžalovaný
B., ktorý niekoľko hodín predtým v deň skutku ešte išiel pozrieť do banky, či sú tam tie peniaze alebo

nie. Z toho si potom kúpil Mercedes od P. P..
Ku skutku v bode 3/ svedok vypovedal, že vie od C. W., že pre K. B. išli S. M., P. B. a T. Q. na diskotéku,
do budovy, V., čo mal C. W. takú nehnuteľnosť medzi Vrakúňom a Dunajskou Stredou a P. B. B. udrel
nejakým kladivom. Spravili to kvôli tomu, že B. bol vykradnúť tú banku a asi nechceli, aby niekomu
povedal, že kto sa zúčastnil na tomto skutku.
Svedok dodal, že K. B. poznal, viackrát ho videl ako vykonáva nejaké povinnosti v súvislosti s

prevádzkovaním diskotéky, kontroloval lístky alebo dozeral na bezpečnosť, pracoval pre C. W..

Svedok ďalej vypovedal ku skutku v bode 4/, že J. D. ani on a ani C. W. nechceli zavraždiť. Všetko urobili,
aby J. D. prežil konflikt, čo mal so P.. Keď ho prepustili z väzby v júni 2006, prerušil všetky kontakty so
zločineckou skupinou, nebol už ani členom ani im nepomáhal. Po nejakom čase ho začali kontaktovať

P. a T., lebo chceli, aby vstúpil do firmy T.. Po nejakom čase, v novembri, ho zrazu P. zobral k C. a tam
ho postavil pred hotovú vec, že J. ho okradol pri krádeži N. a že chce J. odstrániť. P. mu tiež povedal,
že zavrieť ho dal J., za čo bol 28 mesiacov vo väzbe a že kvôli tomu má vykonať tú vraždu. P. na neho
tlačil, že to musí vybaviť a hneď povedal ako to bude - že keď príde J., tak ho zastrelí. Tak navonok
súhlasil, ale povedal J., aby sa porozprával so P., lebo ho podozrieva, že ukradol z peňazí, čo ukradli zo

sejfu. J. povedal, že to vyrieši. V inkriminovaný deň u C. bol schovaný v kríkoch, keď došiel J., S. M. a
P.. Ostal v kríkoch, nešiel tam, bol dvadsať metrov od miesta činu, ani tam nevidel a zrazu počul výstrel.
Vedel od Q., že P. sa tam na mieste rozhodol, že sám zastrelí J.. Po skutku povedal P. C., aby zlikvidoval
telo, spálil alebo pomlel, to bolo jedno, len aby bolo zlikvidované, lebo J. zastrelil svojou zbraňou. Potom
mu P. povedal, aby ostal pomáhať C. likvidovať telo J..

Ku skutku v bode 5/ svedok uviedol, že aj tento skutok pomáhal objasniť, pomáhal identifikovať
poškodeného. Od 17. 05. 2016 spolupracuje s políciou a pomáha objasniť trestné činy, čo spáchala
skupina Ľ. P.Á.. Y. bol biely kôň vo firme, niečo na M a podvod začal robiť P. spolu s J. D.. Aj P. B. bol
zaangažovaný, lebo po vražde J. D. P. B. ten podvod dokončil. Vo februári 2007 predal jednu firmu P.,

U., P..D..G.. za 500.000 Sk, sprostredkoval mu aj predaj niekoľkých bytov a za to mu dokopy mali P. a T.
dať 800.000 Sk a povedali mu, že peniaze riešil P. B., od neho mali prísť peniaze. Chodil teda za P. B.,
aby mu dal 800.000 Sk a nakoniec mu dal len 750.000, s tým, že nebola odrátaná ešte časť C. W.. Podľa
toho vedel, že aj C. sa na tom podieľal. Podvod bol robený na Daňovom úrade vo F. L., tak opisoval ten
skutok polícii a tak došli policajti na to, že poškodený sa volá Y., lebo na neho bola prepísaná firma a

motív vraždy bol ako vždy, aby eliminovali odhalenie trestného činu daňového podvodu.

Svedokvypovedalajkuskutkuvbode6/,keďkonkrétneuviedol,žepoškodenýR.bolkonateľomfalošnej
cigaretovej fabriky, ktorá bola v G. U.. Po tom, čo colný kriminálny úrad fabriku odhalil, tak mu P. povedal,
aby zabezpečil toho konateľa, lebo ide do Česka. Povedal to P., ktorý išiel pre toho konateľa do Nových

Zámkov a mal ho zobrať na cestu medzi Potôňou a Potôň-Lúky. Tam čakal, P. doniesol R., odišiel a pre
R. došli S. M. a P.. Č. ho spútal, posadili ho do J. J. a zobrali ho preč. Až neskôr sa od P. dozvedel, že R.
bol zavraždený u C. W.. Motív bol, že vo fabrike boli aj robotníci a aj technika a firma prenajímala aj tie
priestory, kde bola falošná prevádzka, no tak aby to poškodený nevedel povedať, aby nebol odhalený,
že to bolo celé falošné a aby aj robotníci boli zachránení a aby aj stroj bol nakoniec zachránený.

Ku skutku v bode 7/ sa svedok vyjadril, že P. chcel odstrániť v novembri 2010 preto, lebo keď začal
spolupracovať s políciou, tak chcel, aby polícia P. zadržala. P. sa to ale dozvedel, tak svedok v stave
beznádeje začal robiť kroky, aby to prežil. Od leta 2010 už striedavo býval v Maďarsku a na Slovensku.
V októbri 2010 mal so P. nezhody a ich cesty sa definitívne rozišli. P. mu povedal, že mu má dať 400.000

eur a nechce ho už ani vidieť. Tak sa rozhodol, že sa obráti na políciu. Stretol sa so šéfom ÚBOK Západ
a povedal mu, že chce vypovedať na P. a chce byť zadržaný. Na to prišiel N. S. s informáciami, že P.A.
vie, že sa stretol s funkcionármi ÚBOK Západ a tak zavolal šéfovi Š.J., že unikli informácie. Nevidel iné
východisko, nechcel dopadnúť ako bratia D., tak začal rozmýšľať o tom, že musí odstrániť P., aby P.nezavraždil jeho. V tom čase prišiel za ním C. W. do Györu a povedal mu, že sa o ňom P. vyjadruje
veľmi negatívne. C. teda povedal, že vie, že P. ho chce zavraždiť a že tak nemá inú možnosť a musí P.
odstrániť, aby to prežil. Aj N. mu povedal, že nemá inú možnosť. Vtedy mu napadlo, že P. chodí k C.

na pozemok kvôli marihuane, čo tam pestovali v roku 2010, tak poprosil C., či by tú vraždu P. nemohol
urobiť u neho a C. s tým súhlasil a povedal, že on s tou vraždou nechce mať nič spoločné, ale keď sa to
stane, tak mu pomôže zakopať telo, ak kúpi bager. Svedok preto kúpil bager, zbraň zabezpečil N. S.Á.
a aj mu poradil, aké zbrane treba. 02. 12. 2010 mal ísť P. k C. na 9.00 hodinu na pozemok, svedok tam
išiel trošku skôr a C. mu povedal, že P. zvykne parkovať auto pod prístreškom vedľa garážových dverí.

Svedok sa rozhodol, že bude za tými dverami garáže a odtiaľ vyjde von, keď príde P. a zastrelí ho. Tak
tam čakal, keď prišiel P., ktorý vystúpil z auta a rozprával sa s C. W.. Mohlo prebehnúť tak päť minúť a
svedok si to rozmyslel, nedokázal to urobiť. Nedokázal zavraždiť človeka. Zrazu počul jeden výstrel a
potom ešte dvakrát. Bol prekvapený, kto strieľal a prečo. Potom sa tá brána otvorila a C. mu povedal,
aby išiel von. Išiel von, nevidel u C. ani zbraň, P. ležal na zemi, mal zatvorené oči a okolo nevidel krv
ani zranenie. C. povedal, aby P. dali na vozík a tento vozík dotlačili do garáže. Následne odišiel autom

P. do Dunajskej Lužnej, tam nechal P. auto a odtiaľ ho zobral N. S. do Čičova a potom večer naspäť k
C. a zakopali telo. Niekedy v marci prišiel N. S. a C., že treba prekopať telo na pozemok k N. S.. Tak
prekopali telo, ale na tom tele, čo prekopali, nebolo tetovanie a zranenie malo na ľavej strane boku a nie
tak, ako C. W. opisoval, že zastrelil P. do chrbta a dvakrát do hrudníku.
Svedok tiež dodal, že rozmýšľať o zavraždení iného a vykonať zavraždenie sú dve rozličné veci, na čo

došiel sám, keď skrytý v úkryte jednoducho došiel k záveru, že nie je schopný zavraždiť človeka, a preto
P. ani nezavraždil. Nevidel zbraň u nehybného P. a nevidel zbraň ani u C. W.. Jediný, kto mal zbraň, bol
on sám a túto od neho zobral C. po tom, ako vyšiel z úkrytu. Vraždu Ľ. P. si neobjednal, pretože ak by
to tak bolo, nenachádzal by sa na mieste činu a nebol by ozbrojený. Obžalovanému osobne odovzdal
po skutku v kancelárii v Dunajskej Strede sumu 200.000 eur na tri splátky, v januári 2011. To neboli

peniaze za vraždu, to boli peniaze, ktoré C. sľúbil, ak mu pomôže s miestom činu, pretože plánoval
zavraždiť P. a nemal to kde spraviť. Vedel, že P. sa nezdržiava v zahraničí, čiže potreboval mať istotu,
že príde na miesto, kde si bude môcť vraždu pripraviť. Už si nepamätal, kto oslovil N. S. s požiadavkou
na zabezpečenie zbraní, ani či ho vôbec niekto žiadal a či to N. nezabezpečil sám z vlastnej iniciatívy.
Určite S. o zabezpečenie zbraní nežiadal C. W.. Dňa 02. 12. 2010, po P. zavraždení, po 09.00 hodine

ráno, tvorili celú skupinu P. T. Q. a S. M., v dôsledku čoho jediný, kto mohol nastúpiť na P. miesto, bol
Č., ktorý so P. mal aj obchodné vzťahy a aj na jeho miesto nastúpil.

Keďže sa vo výpovedi svedka vyskytli rozpory, bola mu postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného
poriadku prečítaná jeho skoršia výpoveď a svedok na vysvetlenie rozporov uviedol, že posledný štvrťrok

roku 2010 bol pre neho veľmi stresujúcim obdobím, čo bolo spôsobené jeho strachom z vyjadrení Ľ.
P., že sa ho bude chcieť pokúsiť odstrániť, o čom vedeli aj príslušníci polície, a tak sa rozhodol konať
skôr ako P. a pravdivé je to, čo uvádzal vo svojej výpovedi na súde v marci 2021 a tiež 08. 11. 2023 a
v apríli 2018 mal vo veciach zmätok, nepovažujem za správnu a trvám na výpovediach z konania pred
súdom, čo sa týka aj tvrdenia z prípravného konania, kedy uvádzal, že zabezpečenie zbraní požadoval

C. W.. Zmätočná je aj tá časť jeho výpovede, kde opisoval dôvod vyplácania peňazí C. W., ako aj dôvod
odovzdania auta.

Svedok ďalej vysvetlil, že bager od neho požadoval zabezpečiť C. W. a zdôvodnil to tým, že mu pomôže
s likvidáciou tela Ľ. P. po tom, čo vykoná plánovanú vraždu. Ohľadne dohadovania podmienok sa streli

dvakrát v Maďarsku v Györi a tretíkrát v Dolnom Štále na vlakovej stanici, kde obžalovanému odovzdal
zbrane a následne v Maďarsku na požiadanie W. kúpil bager za 17.000 eur niekde za Budapešťou a
zabezpečil, aby ho doviezli C. na ranč.
Na doplňujúce otázky uviedol, že žiadnym spôsobom nezisťoval, či Ľ. P. javí známky života , nevidel na
jeho tele žiadne zranenie a nevidel ani krv, P. sa nehýbal a mal zavreté oči a tak bol podľa svedka mŕtvy.

Žiadne známky života nejavil ani vtedy, keď ho naložili na vozík a spod prístrešku presunuli do garáže.
Miesto, kde zanechali jeho telo, opustil krátko po 09.00 hodine dňa 02. 12. 2010 a na toto miesto sa vrátil
v ten istý deň vo večerných hodinách, v čase približne medzi 18.00 - 19.00 hodinou, už bola tma a takto
odložené telo boli následne s W. zakopať. Je si istý, že išlo o telo Ľ. P., ktoré nejavilo žiadne známky
života, telo bolo studené a stuhnuté. Následne bol v kontakte s telom Ľ. P.Á. ešte v marci 2011, kedy sa

s C. W. a N. S. vrátil na miesto, kde ho v decembri 2010 zakopali a je si celkom istý, že telo Ľ. P. vykopali
a následne premiestnili, celkom určite to bol P., nemal dôvod o tom pochybovať. Obžalovaného sa nikdy
nepýtal a ani spolu nehovorili o tom, kde zasiahol P. výstrelom, avšak na nahom tele P. registroval miesto
v ľavej časti boku, v priestore niekde pri rebrách, ktoré sa mu javilo ako následok strelného poranenia.Svedok I. B. (už právoplatne odsúdený za skutok v bode 2/) vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 30.
11. 2023 a ku skutku v bode 1/ uviedol, že skupinu poznal, Dunajská Streda je malé mesto, poznal aj

chalanov zo skupiny, s niektorými sa stretával. Poznal B. B., C. P., Č., U., T. Q.. C. W. podľa neho do
tejto skupiny nepatril, staral sa o svoje hospodárstvo, mal zvieratá a svoju vlastnú prácu.

Ku skutku v bode 2/ svedok uviedol, že bola vylúpená banka a to je všetko, čo o tom vie. To, čo bolo
napísané v rozsudku, sa stalo pred 20-timi rokmi a veľa svedkov k tomu vypovedalo, on však cíti krivdu

a bol nezákonne odsúdený len za to, že si práve svedok T. Q. vo svojej výpovedi spomenul, že mu
práve on mal dva týždne predtým, ako polícia zadržala jeho a ďalších členov skupiny, rozprávať o tomto
prípade. Považuje za pozoruhodné, že si Q. po toľkých rokoch spomenul na túto udalosť a popisoval
veci, ktoré mal vedieť údajne z jeho rozprávania. Q. vypovedal krivo pokiaľ ide o jeho osobu.
Na doplňujúce otázky uviedol, že C. W. o tejto lúpeži nevedel a dodal, že vysvetlí prečo. Č. a J. D. boli
za ním v záložni, lebo J. vedel, že chodieva do tej konkrétnej banky a žiadal ho o službu, konkrétne aby

sa išiel pozrieť do jednej bezpečnostnej schránky, aby vyskúšal, či do nej pasuje kľúč, ktorý mu J. na
tieto účely dal, a aby sa pozrel, čo v tej schránke je, a aby mu o tom podal informáciu. On J. vyhovel
a zistil, že v tej schránke je veľa peňazí a aj to J. oznámil, v dôsledku čoho mu J. dal peniaze ako istú
formu odmeny, najmä zrejme preto, aby tieto veci nepovedal C., teda asi aby „držal hubu“. Po nejakom
čase prišiel za ním Č. a oznámil mu, že K. B. umiestnili na jednom byte, ktorý sa nachádzal na B. M. v

Dunajskej Strede a tam K. párkrát zaniesol jedlo. Následne mu znova volal J. a pýtal sa, či nevie, kde je
K., lebo že ho Č. nevie nájsť a žiadal ho, aby ho našiel, aby mu to zavolal a oznámil, následne mu dal
pokyn zobrať ho pred mestský úrad, kde už ho čakal C.. K. B. bol ten, kto zobral z banky tie peniaze.

Svedok tiež uviedol, že už bol odsúdený, ale vnímal to ako nespravodlivosť, pretože celá táto vec sa

mu stala len z toho dôvodu, že polícia vedela, že sa pozná s C. W.A. a chceli od neho, aby proti nemu
vypovedal, aby pomohol W. usvedčiť a keďže na to nepristúpil, začali vypovedať svedkovia proti nemu a
takto to celé dopadlo. S J. sa poznal od svojich 15-tich rokov, stretávali sa často, až kým sa nepridal ku
tej mafiánskej skupine. Chodieval do kaviarne vedľa záložne, zvykol sa aj zastaviť u neho v záložni. S C.
sa v tom období stretával častejšie ako s J., mali dobrý vzťah, bol jeho zamestnanec, pretože C. patrila

záložňa. Banka, v ktorej mal skontrolovať bezpečnostnú schránku, sa nachádzala v Dunajskej Strede
pri železničnej stanici, chodieval tam pravidelne dva až trikrát do týždňa. V tejto banke bola zriadená
aj bezpečnostná schránka pre ich záložňu. J. D. mu odovzdal kľúč, ktorý mal vyskúšať a následne mal
tento kľúč vrátiť Č.. Už si na to presne nespomína, ale zdá sa mu, že Č. ho aj odviezol do banky, počkal
ho, kým vykonal, o čo ho J. D. žiadal a aj ho potom odviezol naspäť do záložne. Dostal od J. D. asi

20.000 až 30.000,- Sk, ale už si nepamätal, či to bolo presne pre to, že o tom nemal hovoriť C.. Dostal tie
peniaze od J. „na kávu“, tak sa to vtedy medzi nimi nazývalo. Manželov N. poznal, vedel, že sa zaoberajú
pohonnými hmotami, jeho otec u nich pracoval. C. W.A. a N. sa poznali, C. s nimi obchodoval.

Svedkyňa - poškodená T. U. (dcéra Ľ. P.) na hlavnom pojednávaní dňa 14. 04. 2021 vypovedala ku

skutku v bode 7/ (zápisnica o jej výpovedi prečítaná dňa 19. 04. 2023), že s otcom sa stretávala každé
dva týždne cez víkendy, naposledy sa tak stalo v novembri 2010 s tým, že mali dohodu, že 03. 12. 2010
pôjdu spoločne na lyžovačku, ktorá sa ale samozrejme nekonala. Niekedy v apríli 2011 im S. M. povedal,
že otec zmizol. Telefonický kontakt s otcom nemala, stretnutia mali vždy dohadované cez S. M. alebo
T. K., stretávali sa v okolí Komárna, kde mal otec dom a S. M. odovzdával mame každý mesiac výživné

500 eur. Otec jej hovoril už asi od septembra alebo októbra 2010, že má v pláne prihlásiť sa na polícii a
že sa teda nemá báť ak ho uvidí v televízii a sľuboval, že všetko vybaví a že už na Vianoce by mal byť s
nimi doma. Asi od septembra 2010 sa B. domáhal stretnutia s otcom, otec sa s ním odmietal stretnúť. Na
lyžovačku v decembri mali ísť karavanom, do Rakúska a mal ich vyzdvihnúť Č.. Posledný deň bral otec
brata do škôlky a následne mal ísť k C. W. pre propán-butánové fľaše. Nikto im nič nepovedal o otcovom

zmiznutí, ale po jeho smrti ich ostatní členovia skupiny v rokoch 2011 alebo 2012 obrali o všetko.

Svedkyňa - poškodená I.. Q. Q. (partnerka J. D.) na hlavnom pojednávaní dňa 14. 04. 2021 vypovedala
ku skutku v bode 1/ (zápisnica o jej výpovedi prečítaná dňa 19. 04. 2023), že pozná oboch obžalovaného
už viac rokov, I. B. len z videnia z mesta. K zločineckej skupine P. vedela vymenovať niektorých, čo tam

patrili ako napríklad Ľ. P., C. W., J. a D. P., S. M., T. Q., B. B., J. L. a ďalšie mená si nespomenula.
Nemala vedomosť, že Ľ. P. je v pátraní.
Ku skutku v bode 4/ sa vyjadrila, že v osudný deň 13. 11. 2006 J. prišiel domov okolo obeda, zdržal sa
a potom odišiel s tým, že ide k C. W. s niečím pomáhať P. a že sa vráti večer okolo ôsmej, ale už sa viacdomov nevrátil. Prišiel vtedy domov na Mercedese typu ML bledomodrej farby a konkrétne jej uviedol,
že ide k C. zazimovať loď. Ešte v ten deň neskôr sa jej na neho pýtal S. M. alebo D. P. a hľadali ho aj
na druhý deň. Išla na políciu oznámiť, že je nezvestný, resp., že sa domov nevrátil. Zo skupiny jej nikto

nič neoznámil, v podstate ho hľadali a vedela, že tiež nevedia kde je a že má vypnutý telefón. Celý čas
sa všetci tvárili a aj sa tak správali, že ho hľadajú a že nevedia kde je.

Svedkyňa L.. B. P. (partnerka J. D.) na hlavnom pojednávaní dňa 14. 04. 2021 vypovedala (zápisnica o
jej výpovedi prečítaná dňa 19. 04. 2023), že všetko, čo vie o zmiznutí J. D., sa dozvedela len z médií.

Ku skutku v bode 4/ doplnila, že bola s J. od roku 2002 do 13. 11. 2006, kedy ho videla naposledy a kedy
už bývali v rodinnom dome v Q. a už mali aj dcéru. V ten deň zostala doma s dcérou, J. poobede odišiel
a povedal, že príde, čomu nevenovala pozornosť, pretože sa stávalo, že sa niekedy nevrátil deň alebo
dva a vedela, že by mohol byť aj u druhej družky, teda jeho návrat neočakávala a nebola prekvapená,
že 13. 11. 2006 ani 14. 11. 2006 neprišiel. Na druhý deň ráno prišiel pre neho obvykle S. M., ktorému
oznámila, že J. nie je doma, že doma ani nespal. V ten istý deň s odstupom času ho hľadal aj N. S.,

ktorému povedala to isté, čo Č. a stále nevedela, kde je J. a čo sa deje. Nasledujúce dni sa u nich
pravidelne začali stretávať M., S., P. a ďalší chlapci z tejto skupiny, striedavo prichádzali a odchádzali a
až po nejakom čase jej uviedli, že J. nevedia nájsť. Nikto z nich jej nič konkrétne nepovedal.

Svedkovia - poškodení C. J., J. C., J. C. a Y. C. (príbuzní Y. C.) na hlavnom pojednávaní dňa 15.

04. 2021 (zápisnica o ich výpovediach prečítaná dňa 22. 05. 2023 a 24. 05. 2023) vypovedali ku skutku v
bode 5/, avšak z ich výpovedí súd nič podstatné nezistil. Svedkovia mali len sprostredkované informácie
z médií alebo od svedkyne J., poškodený Y. C. bol so svedkyňou J. rozvedený. Príbuzní o jeho účtoch
v banke alebo o podnikaní so spoločnosťou L. R. nič nevedeli. Dcéra J. vypovedala, že predtým ako
otec zmizol, bol zranený, mal zlomený malíček na ruke. Naposledy býval v Padáni u C. Y. a na polícii

oznámila zmiznutie otca svedkyňa J. C..

Svedok S. W. na hlavnom pojednávaní dňa 15. 04. 2021 vypovedal ku skutku v bode 6/ (zápisnica o
jeho výpovedi prečítaná dňa 24. 05. 2023), že vnímal T. R. ako zlatého, jednoduchého chlapa, ktorý
chodieval za ním a A. Q.. V tom období nikde nepracoval, a preto sa aj chytil na tú robotu, ale podľa

neho s plánovanou výrobou ani nezačali. Kanceláriu vybavoval R. a P., peniaze z toho žiadne nedostal
a nevedel, či dostal R. to, čo mal sľúbené. R.Á. mal odísť do Čiech a svedok si celý čas myslel, že aj
v Čechách robí. Až po nejakom čase začali po ňom pátrať, ale nevedeli nič a všetko sa dozvedeli až
následne z médií.

Svedok Ľ. P. na hlavnom pojednávaní dňa 15. 04. 2021 vypovedal ku skutku v bode 6/ (zápisnica o
jeho výpovedi prečítaná dňa 24. 05. 2023), že okolo R. obžalovaný podľa jeho poznatkov nefiguroval,
papiere mu dával B. B. a pokyny N. S..
Svedok doplnil, že v skupine mali všetci kamarátsky vzťah, obžalovaný mal diskotéku. Keď J. D.
zmizol, svedok prešiel robiť ku B., až kým sa ten nezačal skrývať v Maďarsku, odkedy s ním bol len v

telefonickom kontakte. O činnosti obžalovaného pre zločineckú skupinu P. nemal žiadnu vedomosť.

Svedok D. P. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 04. 2021 vypovedal ku skutku v bode 4/ (zápisnica o jeho
výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že vedel kto je C. W.. Poznajú sa od roku 2000 alebo 2001 a ich
vzťahy sa zhoršili v roku 2012 alebo 2013 s tým, že ani predtým neboli dobré. Žiaden vzťah medzi nimi

nebol. J. D. zmizol niekedy v roku 2006 a potom niekedy v roku 2010 alebo 2011, ale skôr v roku 2010
mu B. Q. povedal, že J. D. zavraždili. Nevedel, či mu vtedy povedal, že to urobil C. P. alebo B. B., ale ak
sa dobre pamätal, tak sa to malo stať u C. W.A.. Č. mu to potvrdil. Nikto mu ale nepovedal, čo konkrétne
mal pri tomto skutku robiť C. W.. Bolo mu to s odstupom času divné, pokiaľ ide o Č. a jeho účasť, pretože
Č. sám J. D. po jeho zmiznutí hľadal. Lenže, Q. svedkovi povedal, že pri skutku mal byť aj Č..

Svedok A. G. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 04. 2021 ku skutku v bode 1/ (zápisnica o jeho výpovedi
prečítaná dňa 30. 06. 2023) vypovedal, že C. W. pozná od roku 2002 alebo 2003. C. stretol možno trikrát
v živote, z toho dvakrát na jeho pozemku v Č., kde išli s B., L., Q. a D. P. s tabakom, ktorý tam sušili a
jedenkrát v Dunajskej Strede, kde mal C. diskotéku, kde bol aj F. a R.. C. ešte videl na oslave u P. W. v

Budapešti. C. patril do skupiny P., pretože na narodeninovej oslave sa mohol zúčastniť len ten, koho J.
D. schválil a teda, keďže schválil aj C., musel patriť do skupiny. Svedok nevedel, čo sa deje na pozemku
C., keď tam s ostatnými chodil kvôli tabaku, hovorilo sa, že je tam nejaká marihuanová plantáž, ale že
sú tam zakopaní ľudia, sa dozvedel až neskôr od U. F.. Konkrétne mu F.Č. spomínal len bratov D.. Ľ. P.bol šéf skupiny, pod ním bol J. D. a pri ňom Č. ako šofér a keď pustili F.Ľ. U., tak na tej úrovni bol aj on.
Do skupiny patrili U. F., N. M., B. B., ktorý bol F. dobrý kamarát. Pod N. M. patrili Q., B., L. a L. U., teda D.
P.. Pod L. ešte patril Q.. Pod F. patril svedok, R., U. A. a Š. N.. Ďalej do skupiny ku komárňanskej vetve

patril N. S., pri ňom bol D. a ďalší, do galantskej vetvy patril Q. a ďalší, ku skupine patrili aj obaja R. - L.
J. P., k rimavsko-sobotskej vetve patril Q. a nejaký V., pričom každá tá vetva mala osem až desať ľudí.
Táto zločinecká skupina sa kamarátila a dobre vychádzala aj s dvoma Č., konkrétne so P. P. a „L. U.“.
Ku skutku v bode 2/ svedok vypovedal, že mal informácie, že majú byť ukradnuté peniaze od nejakého
bohatého človeka, pôvodne až vo výške 50 miliónov, ale nakoniec malo byť ukradnutých len 5 miliónov

a F. sa za to hneval. Podľa jeho vedomostí sa určite na skutku podieľal C. a možno aj B.. T. nebol
zamestnancom tej banky, v ktorej prišlo ku krádeži, bol to B. človek, ale z inej banky. T. pracoval v malej
banke, oproti železničnej stanici v Dunajskej Strede.
Ku skutku v bode 4/ uviedol, že o ňom vie len to, že celá skupina J. D. hľadala, on sa to dozvedel od F.,
ktorý mu povedal, že J. mal byť spútaný, zaživa uvarený, pred smrťou strelený do hlavy, rozkúskovaný
a zlikvidovaný. Podľa F. tam mal byť pritom C., P. a tiež Č..

Svedok vypovedal aj ku ku skutku v bode 7/, že niekedy v roku 2010 za ním prišiel U. R. a povedal mu,
že zmizol P. a že by bolo dobré, keby začali veci okolo seba sledovať a teda chodili s otvorenými očami
a ušami. Až neskôr sa dozvedel, že P. bol zastrelený C. W. do hlavy, čo sa dozvedel z novín.

Svedok U. B. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 04. 2021 vypovedal ku skutku v bode 5/ (zápisnica o jeho

výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že sa dozvedel zo zmluvy, že konateľom obchodnej spoločnosti
bol T. R., keď ju ako zamestnanec podpisoval. Nikdy poškodeného osobne nestretol, pretože nešli
podpisovať zmluvu do obce Veľké Úľany ako to bolo pôvodne zamýšľané. Videl poškodeného len na
fotke, ktorú mu ukazoval D., aby všetci videli ako konateľ vyzerá. Celý čas sa domnieval, že ide o legálnu
prácu, mobilný telefón v tom čase nevlastnil a teda si nepamätal, či boli v jeho nosení na pracovisko

obmedzovaní. Nikto ho ani nepoučil, ako by mal vypovedať pre prípad, že by ho vypočúvala polícia. Čo
sa stalo s poškodeným, to sa dozvedel len z médií, s D. ani so S. sa o tejto veci nerozprával.

Svedok V. L. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 04. 2021 vypovedal ku skutku v bode 1/ (zápisnica o jeho
výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že oboch obžalovaných pozná už od deväťdesiatych rokov. Sám

patril do zločineckej skupiny P. a obžalovaný W. bol blízkym človekom J. D. a cez J. sa C. stretával aj so
P. a teda patril do skupiny a aj bol pre ňu činný. C. W., a aj I. B. sa zúčastňovali na niektorých akciách
skupiny, ktoré boli dôkladne utajované z dôvodu, že sa P. už ukrýval a bol na úteku.
Ku skutku v bode 2/ uviedol, že informácie má len z počutia od J. D., išlo o krádež asi 30 miliónov korún
a keďže v tom čase bol za dobre s B., tak vedel, že on z toho nedostal nič. Svedok bol z tej krádeže

vyplatený, dostal asi 30-40 tisíc korún. Krádež spravili tak, že zohnali kľúče od bezpečnostnej schránky
v E. Q. a K. B. mal vykradnúť ten trezor a následne B. aj zmizol. Do akcie bol zapojený C., ktorého to
bol zrejme aj nápad a tiež J. D.. I. B. mal byť pred skutkom v tom sejfe, pretože ho svedok opoznal na
fotke, ktorú mu predložil vyšetrovateľ. Okrem B. dostal zrejme každý v skupine podiel.
Ku skutku v bode 4/ sa svedok vyjadril, že J. D. bol jeho bratranec a zmizol koncom roka 2006, niekedy

asi v novembri, čo sa dozvedel na druhý deň od S. M., keďže J. mal dve priateľky a ani jednej, a ani
nikomu ďalšiemu sa neozýval a tak bola jeho mama oznámiť na polícii, že je nezvestný. Po nejakom
čase sa stretol v reštaurácii v Dunajskej Lužnej s B.Á., S. M. a S., kde na tomto stretnutí sa B. preriekol,
že toho veľa dlhuje J. a to sa vrahom J. vypomstí. Podľa toho svedok usúdil, že J. bude zrejme mŕtvy.
Svedok ku skutku v bode 7/ uviedol, že po vražde J. D. zo skupiny v podstate vypadol a už bol so P.

v kontakte veľmi sporadicky, tak raz za rok. Č. mu volal začiatkom decembra 2010, že P. zmizol, že sa
nikomu neozýva a žiadal ho, aby spoločne s ním išiel k obžalovanému W., čo aj v tom decembri 2010
spravil. Išli k nemu večer, už bola tma, snežilo, Č. vystúpil z auta, mal so sebou aj zbraň, jeho rozhovor
s C. svedok nepočul, ale keď sa Č. vrátil do auta, tak na adresu C. povedal, že klame.

Svedok T. L. P. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 04. 2021 vypovedal ku skutku v bode 7/ (zápisnica o
jeho výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že pozná obžalovaného W. viac ako 25 rokov ešte z čias, keď
bol aktívny policajt. Mal informácie, že P. mal snahu prihlásiť sa na polícii a vzdať sa a s týmto úmyslom
ho vyhľadal a chcel sa poradiť ako to spraviť. Vnímal, že P. je rozrušený a že sa bál C. W. a B. B.D..
Začal teda v tejto súvislosti kontaktovať aj kolegov a chcel zistiť, ako by mohol P. začať spolupracovať s

políciou. Naposledy ho videl 27. 11. 2010, pretože na dohodnuté stretnutie 02. 12. 2010 v poobedňajších
hodinách už P. neprišiel a volal mu S. M., že či sa mu P. neozval, že nevedia, kde je a že nevedia, čo
sa stalo, pričom ho požiadal, či by spoločne s ním nešiel k C. W. zistiť niečo o P.Á., pretože P. nechal Č.
postrážiť syna a uviedol mu, že sa chystá ísť k C. vymeniť 02. 12. 2010 vymeniť nejaké plynové fľaše,čo bola podľa Č. dôležitá informácia. C. bol nervózny a zatajil, že tam P. bol, aj keď videli v snehu stopy
a tak sa spolu so S. M. stretli aj s J. W., ktorý ale tiež o P. nič nevedel. Následne po P. pátral aj sám na
vlastnú päsť, ale C. sa mu vyhrážal, že ak s tým neprestane, tak skončí ako C. on a aj jeho rodina.

Svedok U. R. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 04. 2021 vypovedal ku skutku v bode 1/ (zápisnica o jeho
výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že pozná obžalovaného asi od roku 2001-2002, kedy vstúpil do
skupiny a opustil ju v roku 2006. Dovolili mu vystúpiť zo skupiny len preto, že odo neho chceli dohodnúť
predovšetkým stretnutie s vtedajším generálnym prokurátorom a zároveň nebol v skupine významný,

bol len pri veciach, pri ktorých mu dovolili byť. C. W. ako aj I. B. stretol dva-trikrát počas členstva v
skupine. Oni boli spolu, tak ich vnímal a vedel, že C. mal diskotéku v L., kde ho videl a druhýkrát ho
stretol v Budapešti na jednej oslave menín. Podľa svedka C. pracoval pre skupinu. Vnímal ho, že stál
tak osobitne, ale niektoré veci vedeli už vtedy a veľa sa dozvedel až neskôr z médií.
Ku skutku v bode 7/ vypovedal, že P. zmizol v decembri. Svedok bol práve v Radvani, keď za ním prišiel
Č. s T. a pýtali sa ho, či nevie niečo o tom, kde je P., a či ho náhodou nemajú policajti alebo SIS-ka,

pretože nechal dieťa u Č. a odišiel k C. pre nejaké bomby alebo propán-butánové fľaše a že C. tiež
tvrdí, že o ňom nič nevie, a keď ho žiadali o kamerové záznamy, tak C. tvrdil, že mu práve nefungoval
kamerový systém.

Svedok I.. A. N. na hlavnom pojednávaní dňa 28. 04. 2021 vypovedal ku skutku v bode 2/ (zápisnica

o jeho výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že C. W. pozná už dlhšie a B. poznal len cez C.. Jeho
manželka otvorila trezor v E. v Dunajskej Strede, kam priebežne ukladali peniaze, ktoré vybrali z účtu,
pretože veril, že v banke v trezore budú ich peniaze lepšie chránené. O tomto vedeli ich zamestnanci,
ktorí robili aj inventúry a svedok s manželkou. V trezore bolo v čase krádeže 45 miliónov korún
slovenských a ešte niečo naviac, presne to vyčísliť nevedel, a keď išla manželka do trezoru ukladať

ďalšie peniaze, tak zistila, že tieto sú preč a to zistil aj on sám po príchode do banky. Podľa fotografií
vyhotovených v priestoroch banky mal možnosť zistiť, že sa na nich nachádza K. B. aj s taškou. Peniaze
s manželkou ukladali do banky niekoľko rokov. Zmiznutie peňazí žena zistila 15. 12. 2003.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že k spôsobu otvárania schránky si pamätá, že žena sa vopred
nahlásila do banky, mala svoj kľúč a na otvorenie bolo potrebné mať aj druhý kľúč, ktorý mal pracovník

banky, pričom po skončení úkonu každý z nich zavrel vlastným kľúčom a podľa jeho informácií nikto
iný k tejto ich schránke prístup nemal. Videl fotky dňa 15. 12. 2003, na ktorých boli s menším časovým
odstupom zachytení K. B. a I. B.. Bolo pre neho ťažké vyjadrovať sa k nejakému podozreniu, toto možno
mal vo vzťahu ku K. B. z dôvodu, že ten mal na fotke v rukách tašku. Svedok ho ale nekontaktoval a
ani po ňom nepátral. Nepamätal si, či po krádeže kontaktoval C., ale pripustil, že je možné, že sa C.

pýtal, či nevie, čo sa stalo s peniazmi, lebo registroval B. aj B. ako ľudí blízkych C.. Čo sa stalo s B. sa
dozvedel až na polícii počas posledného výsluchu, krátko po skutku sa hovorilo medzi policajtmi, že by
sa mal B. nachádzať na lodi v Chorvátsku. Že ho zabili sa dozvedel svedok až zo spisu. Pripustil, že C.
po skutku žiadal, aby mu peniaze vrátil. Mával s C. obchodné aktivity, ale to ešte dávno pred krádežou,
v čase skutku už obchodné aktivity so žiadnym z obžalovaných nemal. Podľa svedka C. nemohol mať

informácie o objeme peňazí v bezpečnostnej schránke od nikoho z blízkeho okolia svedka, určite ich
nemal od svedka a ani od jeho manželky.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka, prečítal súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného
poriadku jeho výpoveď z prípravného konania (na návrh obžalovaného C. W.) a svedok k rozporom

uviedol, že čo uvádzal k členstvu C. W. ku skupine je pravda ako aj to, že len pracovník banky mohol
poznať číslo bezpečnostnej schránky. Vyšetrovanie polície mu pripadalo tendenčné, pretože v rámci
neho musel najmä svedok sám dokazovať, že mal v trezore toľko peňazí. Mal vtedy na vyšetrovanie
taký názor. Potvrdil tiež, že sa vyjadril, že nejaký funkcionár mal dostať 10 miliónov korún, vedel to vtedy
len z rozprávania a nevedel, či to aj bola pravda. Že mali ich peniaze skončiť u P. v skupine mal len z

počutia, s istotou to nevedel. Potvrdil, že si v banke pýtal kamerové záznamy z priestorov v trezore.

Svedok - poškodený L.. L. B. na hlavnom pojednávaní dňa 28. 04. 2021 ku skutku v bode 2/ (zápisnica
o jeho výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023) vypovedal, že predložil vyšetrovateľke P. dôkazy,
ktoré získal na základe vlastného interného vyšetrenia v banke po tom, čo bol požiadaný o preverenie,

či banka disponuje záznamami z obdobia, kedy sa mal stať skutok. Išlo o digitálny záznam, ktorý bol
získaný z pôvodného záznamu zachyteného ešte na kazetách VHS, pričom pôvodne o to žiadalo v
minulosti OR PZ v Dunajskej Strede, ktorému to banka aj vydala, mal to na starosti bezpečnostný
šéf, ktorý medzičasom už zomrel a ten vyhotovil pre banku tzv. zálohu záznamov. Predložil to v januári2019, kedy mu vyšetrovateľka oznámila, že pôvodné bankou vydané záznamy sa zrejme s najväčšou
pravdepodobnosťou stratili. Svedok dodal, že zálohovanie obrazových záznamov vyhotovených bankou
je štandardný postup.

Svedok sa nevedel vyjadriť, či banka vyplácala odškodnenie manželom N. alebo obchodnej spoločnosti,
ktorej patril trezor. Disponentom schránky bola M. N.. Nebol prítomný pri úkone skúšania, či kľúče
od bezpečnostných schránok pasujú aj do iných sejfov, než ku ktorým sú priradené. Prvýkrát videl
fotky z kamerových záznamov v zložke, ktorú evidovala banka. Následne fotky videl až potom, ako
boli vyhotovené zo zálohy systému a našiel CD nosič v trezore s označením E. s dátumom stiahnutia

záznamu zo dňa 15. 12. 2003. Záznam vybavovala externá spoločnosť, ktorá už neexistuje. Kedy prišlo
k digitalizácii záznamu nevedel. K zložke, ktorú evidovala banka, sa dostal až v roku 2015. Porovnanie
fotografií v pôvodnej zložke banky a následne objaveného dôkazu nevykonal, pretože ten neskúmal a
v celosti ho odovzdal polícii tak, ako ho našiel.

Svedok J. D. na hlavnom pojednávaní dňa 28. 04. 2021 vypovedal ku skutku v bode 2/ (zápisnica o jeho

výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že pozná obžalovaného aj I. B. a už si na tie veci nepamätá. O
krádeži peňazí z trezoru u N. vedel v Dunajskej Strede každý, hovorilo sa o tom, je to malé mesto. Z
trezoru malo byť ukradnutých niekoľko miliónov.
Na doplňujúce otázky svedok odpovedal, že meno B. sa mu spája len s týmto prípadom, konkrétne
K. B. nepoznal. Otec mu hovoril, že sa rozprával s nejakým chalanom, ktorý mu povedal, že to jeho

otec išiel do banky zobrať tie peniaze a že mal mať z toho sľúbenú odmenu. Nevedel, na koho pokyn
išiel tie peniaze vybrať, v tejto súvislosti sa spomínali mená obžalovaných W. a B.. Pripustil, že mal
jeden rozhovor s R. P., ktorá mu rozprávala, že raz mali doma veľký obnos peňazí a že s bankovkami
v nominálnej hodnote 5.000,-Sk mohla hrať aj pexeso.

Svedkyňa - poškodená R. U. (manželka Ľ. P.) na hlavnom pojednávaní dňa 28. 04. 2021 ku skutku
2/ (zápisnica o jej výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023) vypovedala, že pozná oboch obžalovaných.
Boli v kontakte sporadicky. Vedela, že z banky zmizli peniaze, ale keď sa tak stalo, nevedela, že išlo o
peniaze z banky. Nevedela si spomenúť, v ktorom roku sa to stalo a vedela, že k manželovi ich doniesol
J. D. v športovej taške. Nevedela sa vyjadriť, o akú sumu peňazí išlo, toľko peňazí pokope dovtedy ani

odvtedy už nevidela. Svedkyňa sa tiež nevedela vyjadriť, v akej nominálnej hodnote boli. Stávalo sa, že
mali doma v igelitkách peniaze, najmä vtedy, keď ich niekto doniesol. Meno N. registrovala, sporadicky
chodievala ku nim tankovať a vedela, že N. s manželom obchodujú. Bolo jedno obdobie keď stavali
rodinný dom a bolo jej povedané, že N. to zaplatí. Dodala, že si myslí, že tú tašku s veľkým obnosom
peňazí videla práve v tomto období.

Na ďalšie otázky sa svedkyňa vyjadrila, že nikdy nebola prítomná pri rozhovoroch medzi manželom a
členmi skupiny a ani pri delení peňazí. K P. mal najbližšie J. D.. O spojitosti C. W. s krádežou peňazí z
trezoru sa dozvedela len z vyšetrovania. J. D. a C. P.Á. mali prepojenie na políciu, najviac na policajta R..
Raz mali doma domovú prehliadku, manžel o nej vopred vedel, čo jej aj oznámil. Manžel pri sebe občas
nosil zbraň. Naposledy manžela videla niekedy v roku 2009 na chate v Orechovej Potôni a rozprávali

sa o výživnom pre dcéru, ubezpečoval ju, že sa nemusí ničoho báť, že peniaze jej budú chodiť aj ak by
sa mu niečo stalo a uviedol jej, že má v pláne ísť na políciu prihlásiť sa. Výživné na dcéru T. dostávala
ešte asi dva až tri mesiace po tom, čo sa s manželom naposledy stretla, odhadla to do apríla 2010, nosil
jej ho S. M.. Manžel sľúbil dcére lyžovačku v decembri 2010, niekedy pred Vianocami, ale neprišiel pre
ňu, detaily si už nepamätala.

Svedok L.. U. R. na hlavnom pojednávaní dňa 28. 04. 2021 vypovedal ku skutku v bode 2/ (zápisnica
o jeho výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že obžalovaného C. W. a ani I. B.Ö. vtedy nepoznal. W.
neregistroval v súvislosti so skutkom. To sa dozvedel až následne z vyšetrovania. V banke prenajímali
bezpečnostné schránky na základe zmluvy a majiteľ schránky mohol poveriť ďalšiu osobu, ktorá mohla

tiež disponovať s vecami v trezore a s trezorom. Kľúče boli v banke v bezpečnostnej skrinke. U klienta,
ktorý chcel ísť do trezoru, overovali jeho totožnosť alebo jeho splnomocnenie, následne s ním išli do
trezoru, použili bankový kľúč k danej schránke a klienta v trezore nechali samého. V banke mali asi
140 bezpečnostných schránok a manželia N. patrili k VIP klientom. Najčastejšie chodila do sejfu M. N.
a stávalo sa, že ho žiadala, aby jej bankovky v nominálnej hodnote 1.000,-Sk zamenil za bankovky v

nominálnej hodnote 5.000,-Sk, keď už mali tisíckorunáčok veľa. Vedel, že majú v trezore odhadom okolo
40 až 50 miliónov korún slovenských. V deň skutku prišla M. N. do banky a rozplakala sa po otvorení
trezoru, sadla si na zem a povedala, že ju vykradli. Krátko na to prišiel do banky aj N. a vec ihneď oznámil
na polícii. Privolali technika, stiahli záznamy s návštevami v banke z toho dňa a tie boli uložené na CDnosič, z ktorého jednu kópiu dostala polícia a druhý disk dostal N.. Záznamy návštev v banke z troch dní
prezerali a zistili, že v inkriminovanej dobe žiaden z obžalovaných v banke nebol, bol tam iba B., ktorého
opoznali jeden z policajtov a N.. Svedok B. nepoznal. Pripustil, že by možno mohol poznať B. a jeho

výzor z roku 2003. Svedok po nahliadnutí do listín na č. l. 3.057 a 3.058 uviedol, že ide o predtrezorovú
miestnosť, ale osobu na záberoch nevedel identifikovať, a to ani na záberoch z č. l. 3.059 až 3.062,
ani na č. l. 3063 až 3.067. Na zábere na č. l. 3.068 sa mu zdalo, že muž v bielej košeli by mohol byť
zamestnanec banky T., nevedel identifikovať osobu na záberoch z č. l. 3.069 až 3.075, na č. l. 3.076 bola
určite pracovníčka banky. Podľa svedka sa určite nejedná o zábery na B.. Spoznal len klientku banky

M. N.. T. niekedy v roku 2004 odišiel do USA a už sa odtiaľ nevrátil. Nevedel sa vyjadriť, akú škodu
nahlásili N. na polícii. V banke si navzájom dôverovali, nemal dôvod podozrievať niekoho z banky, že
sa podieľal na krádeži alebo pri nej pomáhal.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka, prečítal súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného
poriadku jeho výpoveď z prípravného konania (na návrh prokurátora) a svedok k rozporom uviedol, že
ak na fotografiách nie je B., tak je tam B.. Nevedel vysvetliť, prečo pred vyšetrovateľom povedal, že je

to B.. Pri prezeraní fotografií na polícii prišlo k identifikovaniu mužov tak, že jeden bol B. a druhý bol B..
On ich nepoznal a B. identifikovali tak, že ten mal kufor.

SvedokI..A.W.nahlavnompojednávanídňa28.04.2021kuskutkuvbode2/(zápisnicaojehovýpovedi
prečítaná dňa 30. 06. 2023) vypovedal, že pozná obžalovaného aj I. B.. V banke mali bezpečnostné

schránky, ako zamestnanci mali od schránok aj kľúče a už si nepamätal, kde boli kľúče uložené. Do
trezoru s klientmi mohol chodiť svedok a tiež T. a R.. N. chodievala do banky, bola klientkou. Keď prišli do
banky policajti, najskôr nevedeli, čo sa stalo. Svedok nebol o tom informovaný a už nevedel, od koho to
počul, ale vedel, že najskôr bola oznámená iná suma, ktorá mala byť ukradnutá. Mali zmiznúť tri milióny
korún. Po krádeži pozerali nahrávky v kancelárii u R. a prítomní chceli od neho vedieť, koho na zázname

pozná. Pamätal si, že niečo bolo s počítačom a na zázname sa nezhodoval čas s pravým časom, na
nahrávke bol niekoľkohodinový rozdiel. Dunajská Streda nie je veľké mesto, o krádeži kolovalo viacero
verzií a v jednej z nich bol za páchateľa označovaný B..

Svedok P. P. na hlavnom pojednávaní dňa 25. 05. 2021 (zápisnica o jeho výpovedi prečítaná dňa 30.

06. 2023) vypovedal, že pozná C. W. len zbežne z Dunajskej Stredy, predával mu cez J. D. auto a asi
dvakrát sa mohli stretnúť v Dunajskej Strede. I. B. podľa mena nepozná. O ich trestnej činnosti nemá
žiadnu vedomosť.

Svedok T. L. L. na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2021 vypovedal ku skutku v bode 7/ (zápisnica o

jeho výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že C. W. pozná asi od roku 2005, B.Ö. len z počutia. P. sa
chcel ísť udať na políciu, ale nevedel sa vyjadriť, kedy presne to bolo a ani kedy ho videl naposledy.
Mali spolu s otcom informáciu, že P. mal byť naposledy u C. W.A. a tak ho tam spoločne aj so S. M. išli
hľadať. C. W. bol nervózny, P. však u neho nenašli a ani od C. nič nezistili.

Svedok C. W. na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2021 ku skutku v bode 6/ (zápisnica o jeho výpovedi
prečítaná dňa 30. 06. 2023) vypovedal, že obžalovaného nepozná. S menom poškodeného sa stretol
len v súvislosti s nástupom do továrne v roku 2007, išlo o fabriku na výrobu cigariet, ktorá sa nachádzala
v Orechovej Potôni. Ešte pred nástupom do tejto fabriky chodievali na nácvik neďaleko Piešťan do jednej
továrne a po ukončení praxe podpísali pracovnú zmluvu s fabrikou v Orechovej Potôni, avšak výroba

ešte ani nezačala a prišlo tam komando. Spoločne s ním tam mali pracovať D. D., U. D., U. N. a U. B..
S poškodeným R. sa osobne nestretol.

Svedkyňa M. U. na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2021 vypovedala, že o žalovaných skutkoch nič
nevie (zápisnica o jej výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023).

Svedok L. M. na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2021 vypovedal ku skutku v bode 7/ (zápisnica o jeho
výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že osobne obžalovaného C. W. nepozná, ale stretli sa dva alebo
možno trikrát. Ľ. P. spoznal cez T. K.Ö., pretože P. chcel podporovať zápasenie, a to cez firmu T. K. ako
jej priateľ. Nevedel sa vyjadriť, kedy bol so P. naposledy, ale bolo to niekedy v novembri, rok povedať

nevedel. Mal mu v týždni pomáhal vykladať drevo na kúrenie a P. sa ho pýtal, aké má plány na víkend
a svedok mu v tejto súvislosti odpovedal, že bude mať narodeniny a bude oslavovať. Narodeniny má
26. novembra. P. mu hovoril, že pôjde k C. W.. Medzi jeho posledným stretnutím so P. počas vykladania
dreva a návštevou S. M. s otázkou, či P. nevidel, mohli uplynúť asi tri alebo štyri dni.Svedok U.. L.. T. L. na hlavnom pojednávaní dňa 01. 06. 2021 vypovedal (zápisnica o jeho výpovedi
prečítaná dňa 30. 06. 2023), že aj obžalovaný W. patril do zločineckej skupiny P., mal takéto poznatky

zo svojej policajnej práce, pretože odbor, na ktorom bol zaradený, si vymieňal informácie s ostatnými
kolegami. Ku skutočnosti, že Ľ. P. bol zavraždený, sa vyjadriť nevedel, ale mal takú informáciu, že sa
k tomu C. W. mal priznať.

Svedkyňa M. N. na hlavnom pojednávaní dňa 01. 06. 2021 ku skutku v bode 2/ (zápisnica o jej výpovedi

prečítaná dňa 30. 06. 2023) vypovedala, že pozná oboch obžalovaných a ku skutku si pamätala toľko,
že v decembri 2003 išla do schránky uložiť peniaze a našla ju prázdnu.
Na doplňujúce otázky uviedla, že schránku otvorila asi v roku 2003, možno rok predtým, ale najskôr asi
v 2003 a odkladala do nej firemné peniaze z podnikania firmy A. Y., ktoré predtým vybrala z bankového
účtu.Bolamajiteľkouajdisponentkou,niktoinýkschránkeprístupnemal,išlooschránkuč.XXX.Užívala
dve schránky, majiteľom tej druhej bol J. Q., on mal k dispozícii menšiu schránku, ktorú využívala, ak

peniaze v hotovosti do schránky nevošli. Bol to rodinný priateľ a ako majiteľ tej menšej schránky im ju
ponúkol, pretože sám ju nevyužíval. Ku schránke a na jej otvorenie boli potrebné dva kľúče, z ktorých
jeden mala ako majiteľka a druhým disponoval bankový zamestnanec, ktorý s ňou ku schránke prišiel
a kľúčom z banky schránku otvoril, do priestorov vchádzali cez miestnosť v banke, kde bola kopírka
a čítačka peňazí. Nemala vedomosť, že kľúčom od jednej konkrétnej schránky je možné v tej banke

otvoriť aj inú schránku, dozvedela sa to až počas vyšetrovania. A. N. je jej bývalý manžel, ktorý kľúče
od schránky nikdy nemal, mala ich len svedkyňa a jemu ich nikdy nedala. Vedomosť o tom, že má v
schránke väčší obnos peňazí, mohli mať všetci pracovníci banky. Pre odstup času sa nevedela vyjadriť
k dĺžke obdobia, po ktoré sa v schránke takéto väčšie peniaze nachádzali, mohli to byť mesiace. Po
skutku mali podozrenie vo vzťahu k jednému konkrétnemu pracovníkovi banky, najmä z dôvodu, že až

po skutku zistili, že jeden kľúč sa dá použiť aj do inej schránky a tiež preto, že sa správal voči nim
čudne, keď ich s manželom stretol. Vo vzťahu k obžalovaným podozrenie najskôr nemali. Neskôr, keď
na fotkách videli B. a ešte nejakého B., ktorý robil pre obžalovaného W., tak si niečo mysleli, ale dôkazy
o tom nemali. Nepamätala si na žiadne vyhrážanie po skutku, s nejakým odstupom času po krádeži
im ale bol hodený do dvora granát asi na výstrahu za to, že vec oznámili na polícii. Hotovosť bola v

schránke uložená vo zviazaných bankovkách v nominálnej hodnote 5.000,-Sk. K rozsudku Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 19C/197/2012 uviedla, že v rámci súdneho sporu boli peniaze v zmysle výroku
určené jej, avšak tieto ihneď poukázala na účet spoločnosti A.-Y., pretože išlo o firemné peniaze.

Svedok I.. U. G. na hlavnom pojednávaní dňa 01. 06. 2021 vypovedal ku skutku v bode 2/ (zápisnica

o jeho výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že pracoval pre N. a v období niekedy pred Vianocami
sa ten začal správať dosť čudne, čo neskôr zistili, že bolo v dôsledku straty hotovosti, ktorú svedok
určite dvakrát videl. Každé tri mesiace robili vo firme inventúru a teda prvýkrát videl tú hotovosť asi tri
mesiace pred skutkom, kedy ho N. zobrala so sebou do banky a išli do miestnosti, kde sú sejfy. Najskôr
nevedel dôvod, pre ktorý tam išli, ale keď otvorila sejf a vybrala odtiaľ peniaze, oznámila mu, že ich

idú spočítavať. Videl balíky peňazí, teda peniaze zabalené v igelitoch, ale aj nejaké čiastky mimo tohto
balenia. Dovtedy v živote tak veľa peňazí nevidel. Bolo ich naozaj veľa. N. mu uviedla, že tie, čo boli vo
fólii, by mali zodpovedať sume 10 miliónov Sk a z toho dôvodu tieto zabalené peniaze vôbec nepočítali.
Zrátavali len zvyšok a následne potom v kancelárii o tom spravili zápis. Druhý krát hotovosť videl niekedy
v mesiaci november, v tom čase bolo v sejfe viac ako 30 miliónov Sk. Aj o tomto druhom prepočítavaní

spravili zápis.

Svedok I.. J. V. na hlavnom pojednávaní dňa 01. 06. 2021 vypovedal ku skutku v bode 2/ (zápisnica
o jeho výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že N. mu nenahlasovali nič a ani nemal informáciu o
čiastkach, ktoré mali byť odcudzené, dozvedel sa to postupne počas vyšetrovania. Nevedel sa vyjadriť

ku kamerovému systému v banke, robila to logistika, išlo to cez bezpečnostné linky a ani následne mu
nikto žiadne záznamy, či zábery neukazoval. Ako bývalý riaditeľ nemohol povedať nič negatívne na
zamestnanca banky T., v práci mal dobré výsledky a čo robil mimo banky, bola jeho zodpovednosť.
Nemal vedomosť o tom, že by bolo v banke podozrenie ohľadne skutku vo vzťahu k jej zamestnancom,
vychádzal z toho, že si každý riadne plní svoje povinnosti ako v každej inej banke.

Svedok D. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 21. 06. 2021 (zápisnica o jeho výpovedi prečítaná dňa 30.
06. 2023) vypovedal, že zločineckú skupinu P. poznal, participoval na ich trestnej činnosti asi niekedy
od roku 2003 a páchal najmä ekonomickú trestnú činnosť. Obžalovaného C. W. pozná, bol v kontaktenajmä s J. D. a pri aktivitách s ním párkrát videl obžalovaného W., raz na jeho pozemku, raz na jednej
oslave a odhadom asi dva alebo trikrát na káve. O krádeži sejfu mal informácie, že to plánovali spraviť a
mali nejakého človeka v banke, ktorý im mal pri tejto operácii pomôcť a aj nejakého bieleho koňa, ktorý

chodil do banky na skúšky kľúča, čo mu všetko hovoril J. D.. Po smrti J. D., keď ho chlapci rozkrájali,
sa dozvedel, že J. D. mal zobrať pri delení peňazí z tejto krádeže sejfu viac peňazí, hovorili to viacerí,
najmä B., ale tiež Č. a aj sám P..

Svedok T. W. na hlavnom pojednávaní dňa 21. 06. 2021 vypovedal ku skutku v bode 2/ (zápisnica o jeho

výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023), že bol v tejto veci vypočúvaný na polícii pred viac ako rokom v
súvislosti s tým, že N. uvádzal nejaké veci. Poznal K. B. tak ako mnohých iných v Dunajskej Strede. A.
N. ukradli nejakých 45 miliónov z banky. Hovorilo o tom celé mesto. Kto to urobil, svedok uviesť nevedel.
A. N. mu hovoril, že mu vykradli v banke sejf a zo začiatku nemal ani tušenie, kto to spravil a čo sa
stalo, len sa pokúšal zisťovať okolo toho veci. Podozrieval viacerých ľudí z banky. B. v tejto súvislosti
nespomínal, obžalovaného W. spomínal a uvádzal k nemu, že mohol vedieť, že má v banke peniaze.

K. B. robil pre C. W., resp. u neho a teda sa určite poznali. K. B. a zamestnanca banky T. videl svedok
v meste na káve ešte predtým, než sa stala tá krádež.

Svedok Š. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 21. 06. 2021 uviedol, že o prejednávanej veci nemá vôbec
žiadne vedomosti (zápisnica o jeho výpovedi prečítaná dňa 30. 06. 2023).

Svedkovia - poškodení J. B., Š. B. a I. L. (príbuzní K. B.) na hlavnom pojednávaní dňa 21. 06. 2021
(zápisnica o ich výpovediach prečítaná dňa 30. 06. 2023) vypovedali, že naposledy boli v kontakte s
K. B. niekedy v septembri alebo možno v októbri 2003 pred jeho zmiznutím a keďže oznámil, že má
priateľku a že sa odsťahuje a bude bývať v V. u C. W., tak toto len vzali na vedomie. Nakoľko K. B. už

potom vôbec nechodil domov, nič nevedeli o ňom ani o jeho finančnej situácii. K. B. pracoval pre C. W..

Z výpovedí svedkov L.. L. C. a A. Q., prečítaných na hlavnom pojednávaní dňa 14. 04. 2021 postupom
podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku a dňa 19. 04. 2023 postupom podľa § 277a
Trestného poriadku, súd zistil, že A. Q. sa vyjadroval k poškodenému T. R., ktorého poznal, bývali v

jednom bytovom dome, pričom od neho vedel, že bude mať firmu A. a bude dobre zarábať; R. podľa
svedka veľa pil a z každej práce ho vyhodili; ďalej sa vyjadroval, že si pamätá, že sa mu R. zdôveril,
že ho hľadajú policajti. Svedok Y.. L.. L. C. vypovedal, že k vyšetrovaným skutkom sa vyjadriť nevie a
potvrdil, že ako D. ÚBOK Stred sa v rokoch 2009 - 2010 mal možnosť stretnúť s Ľ. P. a B. B., kedy sa P.
zaujímal o postup, ak by sa chcel prihlásiť na polícii, priznať sa a prestať sa skrývať; svedok sa vyjadril,

že P. vyzeral, že má z B. obavy a aj mu to pri rozhovore naznačil; keďže svedok bol dňa 01. 11. 2010
preložený na OR PZ Žilina, celá vec sa pre neho uzavrela.

Z ďalších svedeckých výpovedí, prečítaných na novom hlavnom pojednávaní dňa 24. 05. 2023 a 30. 06.
2023 a na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní v dňoch 15. 04. 2021 (U. P., S. D. a T. R.) postupom

podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku ako aj 31. 05. 2021 (M. P., L.. Q. B., G. T., L.. I. P., L. Č. a A.
W.) a 25.08.2021 (D. F.), súd zistil nasledovné skutočnosti:
- poškodení U. P., S. D.Á., M. P. a T. R. uvádzali zhodne, že ku vyšetrovaným skutkom sa nevedia vyjadriť
a ak mali nejaké informácie, tak len z počutia, sprostredkovane od iných alebo z médií; M. P. potvrdil,
že s otcom ho najčastejšie na stretnutia brával Č. a pred zmiznutím Ľ. P. sa s ním stretával asi každé

dva týždne; U. P. vypovedala, že syna Ľ. naposledy videla asi v septembri 2010, na Vianoce 2010 už
neprišiel; S. D. sa ako matka J. D. vyjadrila, že zmizol asi v pondelok 16. 11. 2006; T. R. uviedla, že T. R.
bol jej jediný syn, nebývali spolu, lebo syn veľa pil a bol závislý na alkohole, pričom nikde nepracoval;
- svedok L.. Q. B. pracoval s nadriadeným Š. Š. a koncom roku 2010, v októbri alebo novembri mal
od neho informácie, že B. B. má strach z Ľ. P. a chce začať spolupracovať, ukázal polícii aj dom v

Hamuliakove, kde P. býval, ale s odstupom času sa už B. neozval a pripravovaná akcia na P. sa nekonala
a B. sa už ani nesprával ako niekto, kto má strach;
- svedok L.. I. P. sa vyjadroval len ku skutku v bode 2/, keď uviedol, že vyšetroval krádež zo sejfu ako
vyšetrovateľ KR PZ Trnava a už si na vec nepamätá; potvrdil, že robili vyšetrovací pokus, či sa do sejfu
zmestí toľko peňazí; k žiadnym záverom sa nedopracovali;

- svedok G. T. sa tiež vyjadroval len ku skutku v bode 2/, keď uviedol, že pracoval pre bratov N. asi 15
rokov a keď z trezoru A. niekto ukradol 50 miliónov Sk, tak mu A. N. hovoril, že na záberoch z kamery
videl I. B. a B. ako vychádzajú s taškami z banky von; asi týždeň po skutku B. zmizol, ale bližšie sa k
tomu vyjadriť nevedel;- svedok L. Č. potvrdil, že vlastnil Q. L. XXX K. v bielej koži a kúpil ho niekto z Dunajskej Stredy, čo riešil
P. P.; viac ku skutkom nevedel;
- svedkyňa A. W. sa vyjadrovala k telefonátu J. B. z roku 2001 alebo 2002, kedy jej mala J. uviesť, že

K. neprišiel domov; svedkyňa si podrobnosti nepamätala a ku skutkom sa vyjadriť nevedela a
- svedok D. F. uvádzal, že bol vo väzbe v rokoch 2005-2006, následne aj v roku 2009 a informácie
o vyšetrovaných skutkoch má len sprostredkované; popísal iba existenciu zločineckej skupiny P. a
vymenoval jednotlivých členov ako Ľ. P., J. D., N. S., A. G., ktorých aj poznal a potvrdil, že C. W. bol
kamarát s J. D. a poznal sa aj so P. a robil kšefty s N..

Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 04. 12. 2023 a 05. 12. 2023 prečítal zápisnice o predchádzajúcom
hlavnom pojednávaní zo dňa 21. 09. 2021, 04. 10. 2021 a 05. 10. 2021 vo vzťahu k znaleckým posudkom
a zistil, že:
L.. R. W., U.., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, na hlavnom
pojednávaní dňa 04. 10. 2021 predniesol znalecký posudok č. 03/2020 a č. 15/2020 v zhode s jeho

písomným vypracovaním, ktoré vyhotovil spoločne s kolegom znalcom L.. T. Š. a dodal, že trvá na jeho
záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na
zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že vykonali prehliadku kostrových
pozostatkov na mieste nálezu 22. 01. 2019, išlo o ľudskú kostru takmer kompletného tela s
pokročilými posmrtnými zmenami, kde k úmrtiu neprišlo skôr ako v roku 2003, čo odhadli na obdobie

rokov 2003 až 2008. Ďalej znalci zistili, že nie je možné určiť jednoznačne príčinu smrti pre absenciu
všetkých vnútorných mäkkých tkanív a orgánov, a to ani po toxikologicko-chemickom vyšetrení. Telo
bolo neskôr identifikované ako K. B.. Lebka bola omotaná lepiacou páskou, jazylku poškodený porušenú
nemal. Jediným morfologickým nálezom bolo poškodenie lebky v prednej časti v úrovni glabelly a ľavého
nadočnicového oblúka, čo mohlo byť spôsobené úderom tupého predmetu na oblasť čela s veľkou

intenzitou a silou, prudkým nárazom a to spôsobilo prasklinu.
Na doplňujúce otázky znalec uviedol, že ročne vypracováva odhadom 30 a viac znaleckých posudkov,
a nie je bežné, aby prišlo k trojmesačnému časovému rozstupu medzi vypracovaním posudku a jeho
doručením zadávateľovi, ale v tomto konkrétnom prípade poukázal na obdobie, v ktorom prišlo k
vypracovaniu posudku - marec 2020 a následný vznik pandémie pre ochorenie COVID-19 a s tým

spojené obmedzenia, čo mohlo spôsobiť mimoriadne predĺženie času odovzdania, alebo doručenia
posudku.

I.. J. B.K., U.. (znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia) na hlavnom pojednávaní
dňa 21. 09. 2021 predniesol znalecký posudok č. 5/2019 v zhode s jeho písomným vypracovaním a

dodal,žetrvánajehozáverochakudňuhlavnéhopojednávaniamuniesúznámežiadneokolnosti,ktoré
by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Z jeho záverov vyplynulo, že toxikologicko-chemickou analýzou
vo vzorkách biologického materiálu odobratého pri pitve kostrových pozostatkov osoby pravdepodobne
mužského pohlavia nezistenej totožnosti bola zistená prítomnosť kofeínu, biogénneho amínu (indolu) a
kyseliny acetylsalicylovej v nevýznamnom množstve.

Na doplňujúce otázky uviedol, že znalecký posudok neobsahuje prílohy, čo aj vyplýva z bodu 4/ a
podkladom pre jeho vypracovanie bol toxikologický materiál, ktorý bol zaistený pri pitve. Tento mu
bol predložený 29. 01. 2019, kedy aj bola vykonaná pitva kostrových pozostatkov a prevzal ho od
zamestnancov súdno-lekárskeho pracoviska, konkrétne od L.. Š..

U.. J. W., R.., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, na hlavnom
pojednávaní dňa 05. 10. 2021 predniesol znalecký posudok č. 2/2018 v zhode s jeho písomným
vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe
žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Predmetný posudok vypracoval spoločne
s L.. J. W. L., U.., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá ho vo veci

predkladala pod č. 1/2018 a predniesla ho rovnako v zhode s písomným vypracovaním a vyjadrením,
že na jeho záveroch trvá.
Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že znalcami vyšetrený obžalovaný C. W. má disociálnu
poruchu osobnosti, ktorá je trvalá a ľahkú kognitívnu poruchu. Jeho osobnosť je abnormne štrukturovaná
s črtami neschopnosti prispôsobiť sa právnym a sociálnym normám, trvalej nezodpovednosti, zvýšenej

agresivity, impulzivity, nízkej empatie, absenciou ľudskosti a prežívania viny. U obžalovaného ďalej
zistili mierny pokles intelektovej a pamäťovej výkonnosti na báze organického poškodenia centrálnej
nervovej sústavy. Disociálna porucha bola u neho prítomná aj v čase skutkov, avšak zistené poruchy
nie sú forenzne významné a nemali vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, tie mal plnezachované. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Niektoré črty jeho poruchy (agresivita a
impulzivita ako aj nerešpektovanie noriem) mohli mať podiel na motíve jeho konania. Podľa znalcov
pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, intelektuálne sa

nachádzanaúrovnihornéhopásmapriemeru,máslabšiepamäťovéschopnosti,klesajúmuajkognitívne
schopnosti, znova však bez forenzného významu. Jeho mravný rozvoj je zmenený poruchou vyšších
citov, kontakt s realitou má plne zachovaný, má plochšiu emotivitu a afektívnu labilitu, až inkontinenciu.
Je vzťahovačný, až paranoidný a zvýraznená je u obžalovaného aj agresivita. Jeho abnormná osobnosť
a výrazná podnikavosť sú v motivačnom pozadí skutkov, nakoľko podnikal často za hranicou legálnosti

(pri podvodoch s DPH) a dostával sa do kontaktu s členmi zločineckej skupiny, bol poverovaný a
zaťahovaný do rôznych kriminálnych aktivít. Obžalovaný mal aj subjektívne motívy ako strach odmietnuť
spoluprácu, z ktorej však mal aj výhody a materiálny zisk. Znalci brali do úvahy aj skutočnosť,
že obžalovaný z obavy o svoj život zavraždil vodcu zločineckej skupiny, čo subjektívne proklamuje
ako sebaobranu. Motiváciu znalci vyhodnotili ako zodpovedajúcu kontextu osobnosti obžalovaného a
situácii, v ktorej sa nachádzal a vylúčili, že by bola patologická. Znalci u obžalovaného nezistili žiadnu

závislosť a ani iný vplyv návykových látok, a to ani v jeho minulosti, nielen v čase vyšetrenia. Pri
hodnotení možností jeho resocializácie (prognózy) poukázali na pozitívne faktory, za ktoré označili
zručnosti obžalovaného ako aj jeho profesionálnu kvalifikáciu a tiež neprítomnosť psychotického
ochorenia, či akejkoľvek závislosti a aj fakt, že obžalovaný nemá skúsenosť s výkonom trestu a
nápravnou výchovou. Za limitujúce faktory potom znalci u obžalovaného označili vyšší stredný vek,

príslušnosť ku kriminálnej subkultúre, absenciu zázemia v rodinných a najmä partnerských vzťahoch,
poruchu jeho osobnosti s črtami agresivity, deterioráciu kognitívnych schopností, dlhodobý charakter
páchania trestných činov v prostredí organizovaného zločinu a spoluúčasť na extrémne brutálnych
násilných činoch, bagatelizovanie osobného podielu a prevahu sebaľútosti nad afektívne sýtenou
ľútosťou nad spáchanými činmi. V dôsledku týchto zistení sa znalci vyjadrili, že prevaha negatívnych

faktorov ich viedla k záveru o veľmi limitovanej prognóze resocializácie obžalovaného C. W..
Na doplňujúce otázky znalci uviedli, že aj po osobnom pozorovaní správania obžalovaného v priebehu
hlavného pojednávania nie je žiadny dôvod na zmenu záverov, ku ktorým dospeli v posudku. Práve
naopak,ideoklasickésprávanievrámcivposudkuprijatýchzáverov,atedaspôsobporušovanianoriem,
vrátane správania sa pred príslušnými štátnymi orgánmi.

Súd vykonal dňa 25. 08. 2021 dokazovanie aj výsluchom spracovateľov znaleckých posudkov z
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, konkrétne L.. I.. D. L. (znalec z odboru
kriminalistika, odvetvie biologická a genetická analýza) k posudku č. PPZ-KEU-SL-EXP-2019/379, ďalej
L.. I.. D. Č. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia) k posudku č. PPZ-5870/KEU-BA-

EXP-2004, ako aj L.. I.. U. L. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická a súdna chémia)
k posudku č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2016/6497 a tiež U.. I.. V. B. (znalec z odboru kriminalistika,
odvetvie kriminalistická chémia) k posudku č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2016/6497, ktorí všetci predniesli
označené znalecké posudky v zhode s ich písomným vyhotovením a na záveroch zotrvali deklarujúc,
že im nie sú známe žiadne také skutočnosti, ktoré by aj s odstupom času mohli mať vplyv na zmenu

prijatých záverov. Takto súd zistil, že na skúmanie boli predložené tri kusy zubov, ľavá stehenná kosť
a vlasy ako stopy z kostrového nálezu nájdeného dňa 22. 01. 2019 a odobraté pri pitve 29. 01. 2019,
a to na účely analyzovania DNA a následného porovnania. Analýze bol podrobený aj špagát zaistený
pri pitve 07. 05. 2016 z kostrového nálezu nájdeného dňa 05. 05. 2016 v tvare neúplnej líščej slučky,
ktorý bol podľa znalcov pletenou šnúrou bielej farby, s hrúbkou 3 mm, s dĺžkou 1.160 mm a znesiteľnou

zaťažiteľnosťou približne 112 kg, čo by postačovalo na také zaťaženie krku poškodeného, aby mohlo
prísť k usmrteniu.
Skúmaniu boli podrobené aj bezpečnostné schránky E., J.. P.. a kľúče k nim, v dôsledku čoho
sa okrem iného zistilo, že bankové kľúče majú rovnajú uzamykaciu zostavu pre viac schránok v
jednom bloku schránok. Znalec testoval všetky možné kombinácie vzájomného otvorenia klientskych a

bankových zámkov na náhradne vybratých kľúčoch. Konštatoval nízku bezpečnostnú úroveň použitých
cylindrických vložiek zámkov a nemohol tak vylúčiť, že k otvoreniu oboch zámkov v schránke č. XXX
prišlo použitím bankového kľúča zo schránky č. XXX alebo aj bankovým kľúčom od inej schránky alebo
tiež pomocou iného klientskeho kľúča.

Zo znaleckých posudkov prečítaných na hlavnom pojednávaní pôvodne dňa 25. 08. 2021 (znova
čítané na hlavnom pojednávaní dňa 04. 12. 2023) podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku (znalca
R.. L.. T. Š., K.. L.. č. 30/2017, č. 18/2017, č. 36/2017 a č. 47/2017, Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ pod ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2016/6498, ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2016/6497 a ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/3322, kde bol spracovateľ L.. L.. J. K., U..,) súd zistil, že pri porovnávaní vzoriek
bukálnychvýterov,získanýchodQ.C.(biologickámatka),J.C.(biologickádcéra)aY.C.(biologickýsyn),
z výsledkov DNA analýzy a výpočtov pravdepodobného príbuzenstva prišlo k identifikácii poškodeného

Y. C. na základe jemu odobratých nechtov, k čomu prišlo pri kostrovom náleze dňa 05. 05. 2016 v areáli
bývalého družstva - slepičiarne Č. pred bývalým skladiskom jabĺk.
Ďalej z posudkov vyplynulo, že pri individuálnej identifikácii vzoriek DNA z kostrového nálezu zo dňa 03.
05. 2016 a bukálnych sterov, získaných od T. R. (biologická matka), z výsledkov DNA analýzy a výpočtov
pravdepodobného príbuzenstva prišlo k identifikácii poškodeného T. R. na základe jemu odobratých

nechtov, k čomu prišlo pri kostrovom náleze v areáli bývalého družstva - slepičiarne Č., medzi druhou
a treťou pozdĺžnou budovou.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v trestnom spise, a to zápisnice o previerke výpovedí so svedkom S. M. a so svedkom T. Q. a
fotodokumentácia, zápisnicu o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia, rozsudok Špecializovaného

trestného súdu sp. zn. BB-3T/2/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/5/2019, rozsudok
Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/8/2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/40/2017,
rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 3Tk/3/2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
6To/101/2020, písomné podanie B.M. B. doručené súdu 16. 04. 2021, trestné oznámenie a prílohu k
nemu, odpis registra trestov, príkazy na domovú prehliadku, zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky,

fotodokumentáciu s viacerými podobizňami Ľ. P., analýzu zaistených dátových nosičov a vytlačené
fotografie a vecné stopy: lano, časti kovových pút, kovová minca v nominálnej hodnote 10,-Sk a PC
Panasonic, ďalej súd prečítal listiny z pátrania, listiny z Okresného súdu Dunajská Streda, vyjadrenie
SHMÚ Bratislava, listiny z Národnej ústredne Interpol, vyjadrenie Č. C., zápisnice o ohliadke miesta
činu a fotodokumentácie k nim, zápisnicu o ohliadke, prehliadke a pitve mŕtvoly, listiny Daňového úradu

Trnava, výpis z obchodného registra, kópiu pátracieho zväzku, doklad z E. Q., zápisnice o vydaní veci,
zápisnicu o vyšetrovacom pokuse, odborné vyjadrenie, zápisnicu z mimoriadnej inventarizácie, výpis z
obchodného registra spoločnosti A.-Y., P.. D.. G.., zmluvy o prenájme bezpečnostnej schránky, rozsudky
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19C/197/2012 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/475/2013
a tiež rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. 2Tš/19/2005, uznesenie Špecializovaného trestného

súdu sp. zn. 1Nt/3/2021 zo dňa 09. 06. 2023 a správu z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Bratislava.

Súd tak zistil, že v areáli bývalého družstva v Č. boli vykonané v mesiaci máj 2016 previerky výpovedí
svedkov a ohliadky miesta činu, následkom čoho prišlo ku kostrovým nálezom a následným pitvám takto

zaistenýchpozostatkov,ktorépopodrobeníznaleckémuskúmaniubolispôsobiléposlúžiťnaidentifikáciu
poškodených T. R. a Y. C. a prišlo tiež k zaisteniu viacerých vecných stôp (lano, putá) a po vykonaní
domovej prehliadky aj k zaisteniu veľkého množstva fotografií, z ktorých na niektorých sa nachádzal
obžalovaný C. W. a tiež I. B..

Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T/2/2018 vyplynulo, že dňa 25. 03. 2019
boli uznaní za vinných S. M., B. B., N. S., T. Q., D. P., J. L., U. F. a T.. Q. R., a to za zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (P.) a aj za ďalšie trestné činy, konkrétne za obzvlášť
závažný zločin úkladnej vraždy poškodeného J. D. (odsúdený B.R.), poškodeného Y. C. (odsúdení M.
a Q.), poškodeného T.M. R. (odsúdený M.) a poškodeného Ľ. P. (odsúdení B. a S.) a aj iné, za čo im

boli uložené tresty odňatia slobody vo výmere 21 rokov (odsúdený Q.), 25 rokov (odsúdený B.) a 22
rokov (odsúdený M.). Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/5/2019 bolo zrejmé, že dňa 08. 10.
2019 odvolací súd rozhodoval len o odvolaniach odsúdených F.Č., P., L. a R., odsúdeného S. riešil v
samostatnom konaní.

Z rozsudkov Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19C/197/2012 a Krajského súdu v Trnave sp. zn.
5Co/475/2013 súd zistil, že žalobkyňa M. N. bola v spore proti žalovanej E., J.. P.. o náhradu škody
úspešná, nakoľko žalovaná mala výrokom rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 14. 05. 2013 uloženú
povinnosť zaplatiť žalobkyni 45.350.000,-Sk s úrokom z omeškania, čo následne rozsudkom potvrdil aj
odvolací súd dňa 10. 12. 2013.

Na základe rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 3Tk/3/2018 a následne uznesenia Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 6To/101/2020 mohol súd zistiť, že obžalovaný C. W. bol trestne stíhaný pre
pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 14 odsek 1 a § 20 k § 145odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktorý sa mal stať dňa 03. 03. 2018 a kde poškodenou mala byť
jeho manželka I. W., pričom rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 09. 04. 2020 bol obžalovaný spod
obžalobyoslobodenýpodľa§285písmenoa)Trestnéhoporiadkuanásledneboloodvolanieprokurátora

označeným uznesením dňa 03. 06. 2021 odvolacieho súdu zamietnuté, v dôsledku čoho nadobudol
predmetný oslobodzujúci rozsudok právoplatnosť.

Zo zmlúv o prenájme bezpečnostnej schránky súd zistil, že E., J.. P.. mala tieto uzatvorené s viacerými
klientami, pričom konkrétne dňa 04. 11. 2003 uzavrela takúto zmluvu na prenájom schránky č. XXX M.

N., inak aj s obžalovaným, so svedkom I. B., J. Q. a aj K. B..

Na základe uznesenia Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 1Nt/3/2021 zo dňa 09. 06. 2023 bolo
rozhodnuté o zamietnutí návrhu B. B. na povolenie obnovy konania vedeného na tomto súde pod sp.
zn. BB-3T/2/2018.

Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava zo dňa 04.
01. 2024 vyplynulo, že obžalovaný v čase obmedzenia jeho osobnej slobody od 16. 04. 2020 nebol
disciplinárne odmenený ani potrestaný a priebeh výkonu väzby bol u neho uspokojivý, do práce nebol
zaradený pre nedostatok pracovných miest, kontaktoval sa s blízkymi osobami a využíval voľný čas na
štúdium vlastného spisu, čítanie kníh a sledovanie televízie. V osobných veciach aj na cele udržiaval

poriadok.

Ako to vyplynulo z odpisu registra trestov, obžalovaný C. W. v ňom má tri záznamy, avšak toho času sa
na neho hladí akoby nebol odsúdený a obžalovaný I. B. má v minulosti evidovaný jeden záznam, ale
rovnako sa toho času na neho hladí akoby nebol odsúdený.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 05. 12. 2023 prečítal podľa § 269 Trestného poriadku aj listiny
predložené obžalovaným, konkrétne znalecké posudky znalca U.. B. B. č. 23/2019 na S. M., č. 37/2019
na S. M. a napokon aj znalecký posudok č. 37/2019 na T. Q. a týmto postupom zistil, že znalec
vyhotovoval predmetné posudky na označené osoby v inom trestnom konaní, pričom navyše S. M. ako

aj T. Q. boli v procesnom postavení obvinených. Keďže v predmetnej trestnej veci vystupujú S. M. a
T. Q. v postavení svedkov, súd pri hodnotení dôkazov na skutočnosti vyplývajúce z prečítaných listín
vôbec neprihliadal.

* * * * * * * * * * * *

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, a to nezávisle od toho,
či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Pri posudzovaní, ktoré dôkazy navrhované obhajobou je potrebné vykonať, súd hodnotil najmä, či bol

návrh na vykonanie dôkazu riadne odôvodnený, obsahujúci dostatočné vysvetlenie významu dôkazu pre
náležité objasnenie skutkového stavu, či sa týka skutkovej podstaty obvinení, či je spôsobilý ovplyvniť
výsledok konania pred súdom alebo je aspoň dôvodné očakávať, že posilní postavenie obhajoby a
významdôkazuprespravodlivékonanieakocelok,atosprihliadnutímnavšetkyokolnostiprejednávanej
trestnej veci, najmä ustanovenia Trestného poriadku a ustálenú rozhodovaciu prax súdov, fázu a priebeh

konania, argumentačnú líniu a stratégiu využívanú stranami trestného konania a ich procesný postup v
jeho priebehu (tzv. Perna test, pozri rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Martazaliyeva proti Rusku zo dňa 18.12.2018 č. 36658/05, § 136 a nasl.).

Súd vykonal dôkazy navrhované nielen obžalobou, ale aj dôkazy navrhované obžalovaným a niektoré

obstaral sám a v rozsahu, v akom sú tieto v texte vyššie rozpísané, ich považoval za dostačujúce
na náležité objasnenie skutkového stavu a aj pre meritórne rozhodnutie. Z toho dôvodu nepovažoval
potom za potrebné, ale ani za dôvodné vykonávať ďalšie dôkazy navrhované obžalovaným C.
W., predovšetkým vypočúvaním rôznych osôb, ktoré obžalovaný žiadal vypočuť ako svedkov alebozadovažovaním, či čítaním ešte iných listín. Aj, ale nielen preto, návrhy obžalovaného C. W. na
doplnenie dokazovania odmietol. Na tomto mieste však súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že hoci
v priebehu nového hlavného pojednávania vykonával dokazovanie jeho úplným opakovaním (konal

odznova) a pristúpil k čítaniu tých častí zápisníc o hlavnom pojednávaní, v ktorých sa nachádzali
výpovede vypočutých svedkov a znalcov a prečítal znova aj všetky na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy,
tak sčasti vyhovel aj návrhom obžalovaného na opätovné výsluchy svedkov S. M., B. B. a T. Q. a
predvolal a vypočul aj svedka I. B. (ktorý bol na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní v postavení
spoluobžalovaného), avšak obžalovaný nevyužil svoje právo vypočuť označených svedkov, klásť im

otázky, či vyjadriť sa k ich výpovediam.

Rovnosť zbraní je neoddeliteľnou súčasťou spravodlivého procesu a vyžaduje si, aby každá strana
mala primeranú možnosť predložiť svoj prípad za podmienok, ktoré ju voči protistrane neznevýhodňujú.
Otázku zachovania rovnosti zbraní tak nemožno posudzovať zjednodušeným vyjadrením počtu návrhov
obhajoby na vykonanie dokazovania, ktoré súd nepripustil a jeho následným porovnávaním alebo

meraním s počtom dôkazov vykonaných na návrh obžaloby. Požiadavka spravodlivého procesu
neukladá súdu povinnosť vykonať dôkazy alebo nariadiť vyšetrovací úkon len preto, že o to strana
konania požiadala. Navyše, nedostatočný rozsah dokazovania vykonaného na predchádzajúcom
hlavnom pojednávaní nebol súdu vytýkaný ani v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, pričom ani
počas nového hlavného pojednávania nevyplynula potreba dopĺňať dokazovanie na účely spoľahlivého

zistenia skutkového stavu.

Konkrétne, pokiaľ išlo o navrhovaných svedkov, súd nevidel žiadny dôvod na vypočúvanie iných, už
právoplatne odsúdených osôb (N. R. P., N. R. L., N. S.) alebo osôb, ktorých vypočutie bolo vzhľadom na
rozsahužvykonanéhodokazovanianadbytočnéanajmänepodstatné(J.Q.,S.K.,S.Q.aJ.M.),pretože

súd nepotreboval ďalšími dôkazmi preverovať ani otázku zákonnosti dôkazov, či hodnovernosti svedkov,
a to vo vzťahu k žiadnemu dôkazu vykonanému v tomto konaní. Rovnako súd vyhodnotil tieto návrhy
obžalovaného C. W. ako nadbytočné aj preto, že z vykonaných dôkazov vyčerpávajúcim spôsobom zistil
všetky podstatné skutočnosti a v dôsledku toho usúdil, že od týchto svedkov nemá zmysel zisťovať
skutočnosti už zistené. Ostatných navrhovaných svedkov už súd vypočul na predchádzajúcom hlavnom

pojednávaní v roku 2021 a ich svedecké výpovede prečítal na novom hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 277a Trestného poriadku, vrátane znaleckých posudkov a listinných dôkazov.
Ako úplne neopodstatnený súd vyhodnotil aj návrh obžalovaného C. W. na čítanie výpovedí svedkov
z iných trestných konaní.
Obdobne súd vyhodnotil návrhy na prečítanie celého radu listinných dôkazov (zápisnice o výsluchu

rôznych osôb, správy, osobné listy, obžaloby, oznámenia a vyšetrovacie spisy z iných trestných vecí,
etc.), pretože tieto predovšetkým s posudzovanými trestnými činmi obžalovaného nesúviseli, ale súd tiež
rozhodne nemal v úmysle vykonávať akékoľvek úkony, ktorými by nahrádzal činnosť orgánov činných v
trestnom konaní v nadväznosti na iné, aktuálne prebiehajúce alebo aj už ukončené trestné procesy.

* * * * * * * * * * * *

Súd mal z vykonaného dokazovania znova za preukázané, že skutky sa stali tak, ako boli uvedené
v skutkových vetách obžaloby, avšak považoval za potrebné ich upraviť, a to v rozsahu a spôsobom,
ktorý jednak vyplýval zo zistených skutočností, ale zároveň reflektoval aj na všetky výhrady, dané do
pozornosti odvolacím súdom. Takýmto postupom súd najmä použil vhodnejšie výrazové prostriedky,
precizoval konanie obžalovaného, doplnil konkrétne zistené skutočnosti, odstránil alebo opravil chyby

a nezrovnalosti v časových a číselných údajoch, a to všetko bez zásadnej zmeny okolností samotných
skutkov (tzn. pri zachovaní ich totožnosti).

Predmetné úpravy spočívali predovšetkým v špecifikácii aktuálneho postavenia jednotlivých členov
zločineckej skupiny P. (v bode1/), kde súd jednak zreteľne uviedol a nevyhnutne doplnil, ktorí z nich sú

už mŕtvi, právoplatne odsúdení, trestne stíhaní v samostatne vedených konaniach, prípadne ktorí majú
odložené vznesenie obvinenia. Vo vzťahu k osobám, ktoré už boli v čase rozhodovania súdu mŕtve,
použil súd na účely ich vymenovania len označenie ich iniciálami, prípadne uvedením ich používanej
prezývky,vdôsledkučoholenrešpektovalskutočnosť,žetaktovymenovaníčlenoviazločineckejskupinynikdy neboli obvinení a teda ani trestne stíhaní pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2To/4/2022 z 11. júla 2022). Súd tiež znenie tejto skutkovej vety usporiadal chronologicky a precizoval, v

čom malo konkrétne spočívať konanie obžalovaného C. W. v čase existencie danej zločineckej skupiny,
pričom upravil aj časový údaj vzťahujúci sa k pôsobeniu T.. Q. R. na rok 1999.

Ďalej súd precizoval spôsob spáchania skutku (v bode 2/), keď upravil predpolie skutku a presne
vyjadril zámer obžalovaného, čas a obsah jeho dohody s inými páchateľmi, jeho pozíciu a zaradenie

medzi ďalšími páchateľmi skutku, čas spáchania skutku a spôsob konania obžalovaného, a to
vrátane spresnenia skutočností, ktoré sa týkali označenia cudzej veci (komu patrila - vlastník veci; čo
predstavovala - finančné prostriedky; čomu zodpovedala - vyčíslenie sumy), miesto uloženia cudzej
veci a nakladanie s cudzou vecou po tom, ako sa jej obžalovaný a iní zmocnili. Aj v tejto skutkovej
vete rozsudku (rovnako ako aj v ďalších pod bodmi 3/, 4/, 5/ a 6/) súd aplikoval skrytie plného mena
a priezviska u tých osôb, ktoré neboli zaň nikdy obvinené a k ich trestnému stíhaniu neprišlo, pretože

zomreli.

V skutkoch v bodoch 3/ až 7/ súd znova doplnil údaje, ktoré mu v čase jeho rozhodovania už boli
známe vo vzťahu k ďalším osobám podieľajúcich sa na posudzovaných trestných činoch a skutkové
vety usporiadal do odsekov tak, aby sa v nich zistený stav skutkového deja odvíjal chronologicky ako aj

logicky. Predovšetkým, aj tu pri jednotlivých skutkoch v plnom rozsahu rešpektoval výhrady odvolacieho
súdu a s náležitou starostlivosťou premietol do skutkových záverov skutočnosti zistené z dokazovania,
rešpektujúc postavenie a pozíciu obžalovaného (súladne a nerozporne v každom jednotlivom skutku) a
časové údaje (chronologické usporiadanie udalostí), resp. ich presné ustálenie.

Podľa názoru súdu výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne odôvodnili nevyhnutnosť vyššie v
texte opísanej úpravy skutkov a následne umožnili súdu, aby sa sčasti stotožnil s právnou kvalifikáciou
konania obžalovaného v súlade s obžalobou prokurátora a aby ju sčasti upravil, nakoľko súd dospel k
záveru, že obžalovaný C. W. svojim konaním naplnil tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej všetky
zákonné znaky:

- zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (v
bode 1/ rozsudku),
- trestného činu krádeže podľa § 247 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 5 písmeno a), odsek 6
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. (v bode 2/ rozsudku),
- trestného činu vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno i), písmeno j) Trestného zákona č.

140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. (v bode 3/ rozsudku),
- obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona (v bode 4/ rozsudku),
- pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno
e), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno a) Trestného zákona (v

bodoch 5/ a 6/ rozsudku) a
- obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona (v bode 7/ rozsudku).

Pri ustálení viny obžalovaného vychádzal súd primárne z výpovedí celého radu svedkov, ktorých

výpovede považoval za dôkazy získané zákonným spôsobom a obsahu ktorých korešpondovali tiež
mnohé listinné dôkazy, ale aj znalecké posudky.

V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné konštatovať, že v konaní nezistil žiadnu takú skutočnosť,
ktorá by zakladala dôvod na vznik závažných a zároveň rozumných pochybností o pravdivosti

svedeckých výpovedí, alebo ktorá by odhaľovala motív u jednotlivých svedkov úmyselne zavádzať pri
popisovaníprežitýchudalostíasnahuprivodiťobžalovanémutrestnéstíhaniealebocielenemupoškodiť.

Pozornosti súdu neušlo, že pri takom množstve (aj opakovane poskytovaných) svedeckých výpovedí
sa vyskytli aj odlišnosti, respektíve prichádzalo k uvádzaniu rozdielnych údajov, a to aj vo vzťahu k

individuálnym výpovediam jedného svedka, ale aj vo vzťahu k výpovediam viacerých svedkov medzi
sebou. Takto zistené rozdiely však súd vyhodnotil ako nepodstatné, netýkajúce sa dôležitých skutočností
a ako nespôsobilé vyvolať rozumné a dôvodné pochybnosti o objasňovaných skutkoch a zároveň ich súd
vyhodnotil ako akceptovateľné rozdiely, teda také, ktoré aj pre odstup času a zároveň aj pre rozsiahlevyšetrovanie (vedené od roku 2016 vo viacerých samostatných konaniach) len potvrdzovali autentickosť
svedeckých výpovedí. Súd zastáva názor, že je prakticky nemožné, ak nie priamo až vylúčené, aby
svedok spontánne s väčším časovým odstupom poskytol obsahovo úplne identickú výpoveď, akú

uvádzal v prípravnom konaní. Práve naopak, súd by hodnotil ako mimoriadne pozoruhodné a tiež najmä
ako podozrivé, ak by svedkovia vypovedali doslova rovnako, bezchybne a v celkovej zhode so svojimi
predchádzajúcimi, viackrát učinenými výpoveďami, pretože v takom prípade by mohlo ísť o výpovede
naučené, vopred pripravené, a teda aj neprirodzene nepoznačené vytrácaním pamäťovej stopy, a to
najmä pokiaľ išlo o hodnotenie nepodstatných okolností, ku ktorým sa vyjadrovali.

Pozornostisúdutiežneuniklo,ženajmäsvedkoviaT.Q.aS.M.reagovalinaopakovanéspochybňovanie
ich vyjadrení zo strany obžalovaného až ironicky. To sa v novom dokazovaní týkalo aj reakcie svedka
B. B., predovšetkým k výpovednej verzii obžalovaného o tom, že Ľ. P. nebol zavraždený a aktuálne žije
v Thajsku.

Súd ďalej v tejto súvislosti vzal do úvahy, že je nevyhnutné vysvetliť, že si veľmi dobre uvedomoval
potrebu mimoriadnej obozretnosti pri hodnotení výpovedí svedkov - spolupracujúcich obvinených, a to
zvlášť z hľadiska ich vierohodnosti. U všetkých týchto svedkov išlo o osoby, ktoré boli samy v čase ich
vypočutia už právoplatne odsúdené, samy čelili obvineniam, a to pre závažnú trestnú činnosť, v dôsledku
čoho bolo o to viac naliehavé zisťovať a overovať skutočnosti, o ktorých vypovedajú aj prostredníctvom

ďalších, zákonným spôsobom získaných dôkazov.

Súd sa preto vážne zaoberal tými obrannými tvrdeniami obžalovaného, ktoré smerovali predovšetkým
k spochybňovaniu výpovedí svedkov S. M., T. Q. a B. B., a preto v tejto súvislosti pripomína, že vo
veci boli produkované aj také výpovede obžalovaného, ktoré obsahovo korešpondovali v podstatných

skutočnostiach výpovediam označených svedkov. Odhliadnuc od toho však mal súd tiež na pamäti, že
pri odhaľovaní a objasňovaní trestnej činnosti páchanej v organizovanej forme (teda aj zločineckými
skupinami) môžu byť úspešne použité len dva spôsoby. Tým prvým je infiltrácia agenta do zločinného
prostredia, medzi skupinu kriminálne závadových osôb a druhým spôsobom je rozloženie skupiny
zvnútra, čoho neodmysliteľným predpokladom je, že niekto zo skupiny začne s políciou spolupracovať,

ergo skupinu a jej členov „zradí“. Súd pripomína, že zločinecká skupina ako forma nebezpečného
zoskupenia nie je výhradne spoločenstvom osôb, ktoré páchajú len násilnú, surovosťou a brutalitou
vyznačovanú trestnú činnosť s následkami na zdraví a životoch, ale tiež inú, často majetkovú a
ekonomickú trestnú činnosť. Spolupráca osoby, ktorá je obvinená, má svoje jasne nastavené pravidlá,
a preto je dôležité, čo vypovedá, či jeho výpoveď dáva zmysel a či je dopĺňaná aj inými dôkazmi. Tu

znova súd pripomína, že pri hodnotení výpovedí svedkov mal na zreteli nielen to, že ide o osoby, ktoré
spolupracujú, ale prihliadal aj na to, že sú samy už odsúdené. Zohľadňoval teda adekvátne, že títo
svedkovia vypovedali predovšetkým o ich vlastnej trestnej činnosti a že sa sami doznávali k tomu, že
porušovali alebo ohrozovali niektoré zo záujmov, ktoré Trestný zákon chráni.

Okrem už uvedeného, súd považuje za potrebné dodať, že nebolo jeho úlohou zisťovať, aké
zákonné benefity boli alebo ešte budú poskytnuté svedkom, ktorí v predmetnom konaní vypovedali
ako spolupracujúci obvinení. Úlohou súdu bolo zistiť, či skutočnostiam, ktoré vyplynuli z výpovedí
T. Q., S. M. a tiež B. B., ale aj A. G., alebo U. R. korešpondujú aj iné dôkazy. To sa na
základe vykonaného dokazovania potvrdilo výpoveďami aj iných svedkov, ktorí neboli v postavení

spolupracujúcichobvinenýchaneboliimtedaposkytnutéžiadnebenefity,aleajznaleckýmdokazovaním
a listinnými dôkazmi, a to napokon v súhrne umožnilo súdu uznať vinu obžalovaného.

· Zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Pri ustaľovaní viny obžalovaného C. W. vo vzťahu ku skutku v bode 1/ rozsudku vychádzal súd nielen

z výpovedí svedkov, ktorí boli sami členovia zločineckej skupiny P. (T. Q., S. M., B. B., A. G., U. R., V.
L. a ďalší), ale podporne aj z výpovedí svedkov, ktorí v rozhodnom čase žili a zdržiavali sa v Dunajskej
Strede a blízkom okolí a pôsobili tiež v Policajnom zbore SR a mali vedomosť o existencii a fungovaní
tejto skupiny. Svedkovia sa vyjadrovali rozdielne k otázke začlenenia obžalovaného do skupiny, pretože
rozdielnym spôsobom vnímali jeho postavenie. Podstatné však bolo, že sa všetci bez rozdielu zhodli

pri popisovaní štruktúry skupiny a jej hierarchického usporiadania s tým, že skupinu viedol Ľ. P. a hneď
pod ním ako jemu najbližší bol J. D., s ktorým bol obžalovaným v priateľskom vzťahu a najčastejšie
v kontakte. Pokiaľ niektorí svedkovia výslovne uvádzali, že obžalovaný patril do skupiny a bol teda jej
členom, túto skutočnosť sa podľa názoru súdu nepodarilo preukázať, nakoľko prítomnosť obžalovanéhov skupine a na činnosti skupiny nebola zaznamená a ani preukázaná v čase vzniku skupiny P. v
roku 1999, a to až do roku 2003, kedy sa obžalovaný svojimi aktivitami začal podieľať na zachovaní
existencie skupiny a zvyšovaní úspešnosti ňou páchanej trestnej činnosti. Prítomnosť obžalovaného na

oslavách, ktoré organizoval Ľ. P. tak podľa názoru súdu nepostačovala na vyvodenie záveru, že bol
členom skupiny, pretože vychádzal predovšetkým z blízkeho kamarátskeho vzťahu obžalovaného a J.
D., ktorý mohol rozhodovať o osobách pozvaných na takéto oslavy a cez ktorého prišlo aj k zapojeniu
obžalovaného do protiprávnych aktivít skupiny v roku 2003.
Tomuto záveru nasvedčovali napokon aj výpovede samotného obžalovaného, kedy sám popisoval

vlastnéaktivity,ktorévykonávalvspojenísoznačenouzločineckouskupinou,respektívektorévykonával
pre skupinu a kedy obžalovaný zároveň spontánne uvádzal, že poznal aj šéfa skupiny Ľ. P. a najmä
vysoko postaveného člena skupina J. D., ktorého dokonca označil za svojho dobrého a dlhoročného
kamaráta. Navyše, obžalovaný zrozumiteľne a aj logicky dosť podrobne vypovedal o vlastnom strachu,
ktorý u neho vyvolával Ľ. P. a jeho radikálny spôsob, ktorým „riešil každého, kto sa mu nepodvolil,
odmietolsplniťjehopokynalebopožiadavku“aúplnevylučovalmožnosťpostaviťsamunaodpor.Okrem

výpovedí vyššie uvedených svedkov teda súd vychádzal aj zo zákonným spôsobom získaného priznania
samotného obžalovaného a mohol prijať záver, že hoci tento obžalovaný nepatril do zločineckej skupiny
P. ku žiadnej jej vetve ako člen a ani sa nenachádzal v jej hierarchicky usporiadanej štruktúre, tak mal
veľmi blízko k J. D. a významným spôsobom poskytoval skupine a jej vybraným členom súčinnosť a
tiež pomoc, keď v priebehu rokov existencie zločineckej skupiny poskytol tejto informácie umožňujúce

páchať trestnú činnosť (krádež) a tiež opakovane umožnil na svojom pozemku odstrániť a následne aj
pochovať (ukryť) telá úmyselne usmrtených, predovšetkým pre skupinu nepohodlných osôb, ktoré bolo
možné označiť spoločným pomenovaním ako tzv. biele kone, pričom obžalovaný sa na likvidácii takýchto
nepohodlných svedkov trestnej činnosti aj sám aktívne podieľal.

Hoci obžalovaný následne, keď mu bolo v prípravnom konaní oznámené, že prišlo k vzneseniu
obvinenia, ktoré mu bolo dočasne odložené, zásadne zmenil svoj postoj k objasňovanej trestnej činnosti
a aj svoju výpoveď a na tejto zmene zotrval aj na novom hlavnom pojednávaní, súd dospel k záveru,
že nedokázal pred súdom vysvetliť, z akého dôvodu by jeho dovtedajšie výpovede súd nemal brať do
úvahy a na základe akých konkrétnych skutočností sa domáhal vlastnej beztrestnosti a začal kategoricky

odmietať a popierať všetky dovtedy uvádzané skutočnosti.

Okrem už zmieneného priznania obžalovaného však súd prihliadol aj na ďalšie dôkazy, ktoré považoval
za dôkazy svedčiace o jeho vine. Išlo najmä o výpovede už označených svedkov (Q., M., B., G., R., P., L.,
P.,L.,Q.,Š.,ainí)atiežzápisniceoprevierkachichvýpovedí(Q.,M.),aleajzápisniceoohliadkachmiest

činu (v Č.), ktoré korešpondovali obsahu svedeckých výpovedí a aj záverom znaleckých posudkov na
účely identifikovania kostrových pozostatkov a tiež korešpondovali výpovediam svedkov, ktorí v súhrne
vystupovali v konaní ako pozostalí po zavraždených osobách (po K. B., po T. R., po Y. C. ako aj po J.
D. a tiež po Ľ.A. P.).

Podľa výsledkov vykonaného dokazovania mal teda súd za to, že trestná činnosť obžalovaného bola
preukázaná aj znaleckým dokazovaním, ktoré na jednej strane významným spôsobom posilňovalo
hodnovernosť jednotlivých výpovedí svedkov, ale nasvedčovalo aj pravdivosti prvotných výpovedí
samotného obžalovaného, ktorý na vysvetlenie uvádzal, že „musel“ vykonávať pre Ľ. P. ako vodcu
zločineckej skupiny, ale aj pre samotnú skupinu činnosť, ktorá súvisela s fyzickou likvidáciou iných, ale

aj s ukrývaním ich mŕtvych tiel, pretože v opačnom prípade by sa sám vystavoval riziku vlastnej smrti.
O existencii a fungovaní zločineckej skupiny P. ako aj jej hierarchickom usporiadaní svedčí aj rozsudok
Špecializovaného trestného súdu, na základe ktorého prišlo k právoplatnému odsúdeniu aj viacerých v
tejto veci vypočutých osôb (sp. zn. BB-3T/2/2018).

Podľa § 296 Trestného zákona, kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu
činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

Podľa § 129 odsek 6 Trestného zákona, činnosťou pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu sa
rozumie úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účel

a) zachovania existencie takej skupiny, alebo
b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.Podľa § 129 odsek 7 Trestného zákona, podporou zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny
sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančných alebo iných prostriedkov, služieb,
súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel

a) založenia alebo zachovania existencie takej skupiny, alebo
b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.

Tento trestný čin je dokonaný už založením, zosnovaním alebo podporovaním zločineckej skupiny, ako
aj členstvom v takejto skupine alebo činnosťou pre zločineckú skupinu. Podporovať zločineckú skupinu

možno akýmkoľvek spôsobom, materiálne i nemateriálne, utvrdzovaním v jej činnosti. Podpora takejto
skupiny sa fakticky približuje pomoci podľa § 21 písmeno d) Trestného zákona, lebo podporovať možno
takúto skupinu tak pred spáchaním trestnej činnosti, ako aj v jej priebehu, prípadne zločineckej skupine
alebo jej jednotlivým členom možno sľúbiť prispenie po spáchaní trestnej činnosti.
Podporou nebezpečného zoskupenia nemusí byť konanie, ktoré by naplňovalo znaky niektorého
ďalšieho trestného činu, ale môže ísť napríklad o intervenciu v prospech dosiahnutia cieľov

nebezpečného zoskupenia v rôznych inštitúciách, poskytnutie informácií, hnuteľných a nehnuteľných
vecí. Účastníctvo vo forme pomoci podľa § 21 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona neprichádza do
úvahy, pretože pomoc (podpora) je súčasťou skutkovej podstaty tohto trestného činu (Trestný zákon,
Komentár - II. diel, C. H. Beck, s. 963).
Úmyselná účasť v zločineckej skupine alebo iné úmyselné konanie pre ňu musí byť na účel zachovania

existencie takej skupiny (zachovanie alebo obnovenie personálneho substrátu skupiny, zabezpečenie
finančného a materiálneho substrátu skupiny, udržiavanie formálnych aj neformálnych kontaktov,
zabezpečenie ochrany pred vplyvom zvonka) alebo na účel spáchania trestných činov uvedených v §
129 odsek 4 a odsek 5 Trestného zákona (tzn. akýkoľvek skutok vo forme niektorého vývinového štádia
trestného činu. Za činnosť pre skupinu sa nepovažujú iba tie skutky, pri ktorých ide o úmyselné činnosti

smerujúce k založeniu zločineckej skupiny (pretože skupina ešte neexistuje) a ak ide iba o jednorazové a
zároveň krátkodobé poskytnutie finančných prostriedkov alebo iných materiálnych prostriedkov, služieb,
súčinnosti alebo vytváranie iných podmienok (Trestný zákon, Komentár - I. diel, C. H. Beck, s. 940, 941).

Po jednotlivom, ale aj vzájomnom vyhodnotení týchto dôkazov mohol súd ustáliť, že obžalovaný sa

dopustil konania, ktoré s poukazom na zákonom predpokladaný spôsob dospelo v jeho intenzite a forme
až k tomu, že bol činný pre zločineckú skupinu a existenciu ako aj jej činnosť podporoval, keď Ľ. P.
a ďalším členom skupiny nielen poskytoval pomoc, ale sa aj sám opakovane podieľal na kriminálnom
konaní a na pozemku v Č., v areáli bývalého družstva, vytvoril akýsi súkromný cintorín a z aktivít skupiny,
alebo jej jednotlivých členov aj sám profitoval, konkrétne pri krádeži peňazí z bezpečnostnej schránky.

Preto súd jeho konanie právne posúdil ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Trestného zákona a z hľadiska úmyslu konanie obžalovaného vyhodnotil ako
priamy úmysel podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom (tzn. záujem spoločnosti na ochrane pred
organizovaným zločinom vo forme zločineckej skupiny). Tento záver vyvodil súd zo skutočnosti, že

obžalovaný tak konal minimálne od roku 2003 až do decembra 2010. Okrem toho, v jeho prípade
nemohlo prísť ku vzniku žiadnych pochybností o protiprávnosti vlastného konania ako ani o následku,
ktoré takým konaním môže spôsobiť, pričom majúc tieto vedomosti, obžalovaný nebol s vyvolaním
takého následku len uzrozumený.

· Trestný čin krádeže
Pri ustaľovaní viny obžalovaného vo vzťahu ku skutku v bode 2/ rozsudku vychádzal súd z výpovedí
svedkov a tomu korešpondujúcich listinných dôkazov a záverov znaleckých posudkov.

Hoci obžalovaný kategoricky odmietal, že by sa dopustil spáchania tohto skutku a popieral akúkoľvek
účasť na ňom a spochybňoval aj všetky skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sa skutok vôbec stal, súd
jeho obranné výpovedné verzie vyhodnotil iba ako nepodloženú, a teda účelovú snahu vyviniť sa.

Vo veci nebolo sporné, že manželia A. a M. N. disponovali nezvyčajne a na štandardné majetkové

pomery väčšinového obyvateľstva aj neobvykle veľkým množstvom finančných prostriedkov, ktorých
zdrojom bola ich podnikateľská činnosť.O takto finančne mimoriadne dobre disponovaných manželoch N. vedeli viacerí zamestnanci v E.,
J.. P.., služby ktorej M. N. dlhší čas využívala prostredníctvom bezpečnostnej schránky jej kamaráta
J. Q. a v ktorej mala oficiálne odo dňa 04. 11. 2003 aj sama na svoje meno zriadenú a prenajatú

bezpečnostnú schránku číslo XXX, do ktorej zvykla vkladať hotovostné peniaze, teda finančné
prostriedkypochádzajúcezichpodnikateľskejčinnostivykonávanejpodobchodnýmmenomA.-Y.,P..D..
G.., pričom podľa výpovede svedka U. G. tieto poznatky nemali len zamestnanci banky. Vo veci nebolo
sporné, že v meste Dunajská Streda vedelo viacero osôb, že obchodovanie s naftou je pre manželov N.
výnosným a úspešným podnikateľským zámerom, vďaka čomu disponujú peniazmi rádovo v miliónoch

Slovenských korún.

Ďalej podľa názoru súdu vo veci nebolo sporné, že obžalovaný C. W.Á. manželov N. poznal a s A.
N. aj obchodoval, poznal sa aj s J. D. a zároveň sa poznal aj so svedkom I. B., spoločne s ktorým
tiež vykonával isté podnikateľské činnosti, konkrétne prevádzkoval záložňu. Ďalšou vo veci nespornou
a nerozporovanou skutočnosťou bolo, že aj obžalovaný a tiež svedok I. B. mali v rovnakej banke

bezpečnostnú schránku a teda poznali pravidlá a vedeli o podmienkach jej využívania (zmluva o
prenájme bezpečnostnej schránky č. XXX zo dňa 21. 03. 2000), pričom v banke mal prenajatú schránku
aj K. B. (zmluva o prenájme bezpečnostnej schránky č. XXX zo dňa 26. 09. 2003) alebo tiež J. Q. (zmluva
o prenájme bezpečnostnej schránky č. XXX a č. XXX zo dňa 13. 05. 2003).

Vo veci bolo ďalej preukázané, že M. N. boli dňa 11. 12. 2003 odcudzené finančné prostriedky vo výške
45.400.000,- Sk, a to aj v dôsledku nedostatočného zabezpečenia ochrany takto uložených peňazí v
bezpečnostnej schránke číslo XXX, čo následne musela banka znášať vo forme zaplatenia náhrady
vzniknutej škody.

Záver o tom, že vyššie uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné, prijal súd na základe dôkazov
získaných z výpovedí svedkov (M. N., A. N., L.. L. B., U. R., A. W., U. G., J. V., T. W., I. P., G. T.
a I. B.) a pravdivosti výpovedí týchto svedkov zodpovedali aj závery znaleckého posudku z odvetvia
mechanoskopie a tiež listinné dôkazy, konkrétne rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
19C/197/2012, keďže nado všetky pochybnosti bolo zrejmé, že bezpečnostné schránky v trezorovej

miestnosti E., J.. P.. bolo nutné otvárať dvoma kľúčmi, z ktorých jeden mal klient a druhý mala samotná
banka, avšak tieto kľúče boli použiteľné súčasne do viacerých bezpečnostných schránok a bolo nimi
teda možné otvoriť nielen jednu konkrétnu bezpečnostnú schránku, ku ktorej boli oficiálne priradené a
vydané, ale aj ľubovoľnú, inú bezpečnostnú schránku, zabudovanú v trezorovej miestnosti.

Podľa názoru súdu nebolo pre ustálenie viny obžalovaného podstatné, a teda ani rozhodujúce, kto bol
pôvodcom myšlienky a autorom plánu, na základe ktorého prišlo k odcudzeniu finančných prostriedkov
z bezpečnostnej schránky číslo XXX.

Inými slovami, vo veci nebolo dôležité, či krádež vymyslel a naplánoval J. D. a až následne požiadal

o súčinnosť obžalovaného C. W., alebo či išlo o akciu vymyslenú a naplánovanú obžalovaným C. W.,
ktorý ako osoba majúca blízko k poprednému predstaviteľovi zločineckej skupiny P. - J. D., oslovil J. D.
a odovzdal mu informácie o výške finančných prostriedkov, ktorými by mali disponovať manželia N..

Na základe výpovedí svedkov (B., M., Q., ale aj ďalší) súd ustálil, že vykonanie predmetného

skutku naplánovali, pripravili a zabezpečili J. D. a obžalovaný C. W. spoločne, rozdelili si úlohy a na
samotnú realizáciu presvedčili a použili ďalšie osoby, kde J. D. dodal jeden z nevyhnutných kľúčov
k bezpečnostnej schránke, konkrétne ten bankový a zabezpečil nerušený priebeh a kontrolu deja po
zmocnení sa odcudzených finančných prostriedkov zo schránky číslo XXX a obžalovaný C. W. sa
postaral o zabezpečenie osôb, konkrétne svedka I. B. a K. B., ktorí boli obaja jeho zamestnanci a

ktorých poznal, pretože s nimi pracoval. K predmetnej dohode medzi obžalovaným a J. D. prišlo po
zistení, že M. N. a jej manžel disponujú veľkým množstvom peňazí a pravidelne využívajú služby E.,
J.. P.. (predovšetkým M. N.) na bezpečné uloženie týchto finančných prostriedkov, konkrétne jednu z
dvoch bezpečnostných schránok J. Q. (zriadenú už v máji 2003) a následne po preverení a potvrdení,
že bezpečnostné schránky nevykazujú adekvátny stupeň ochrany, o čom mal možnosť osobne sa

presvedčiť nielen obžalovaný, ale aj jeho zamestnanec K. B., či I. B..

Okrem výpovedí svedkov, ktorí uvádzali, že v deň skutku bol v E. videný K. B., súd považoval za s
týmito výpoveďami plne súladné aj listinné dôkazy - zmluvy o nájme bezpečnostných schránok, záberyz kamerového záznamu banky zo dňa 11. 12. 2003 a tiež ku skutku následne vykonané vyšetrovanie
vedené políciou v Trnave, ktoré však bolo neúspešné aj v dôsledku toho, že sa nepodarilo vypátrať K.
B., ktorý bol následne po skutku nezvestný.

Výpovede vyššie v texte označených svedkov umožnili súdu ustáliť, že po vynesení peňazí z budovy
banky v taške, ktorú niesol K. B., bol pohyb K. B. monitorovaný svedkom S. M., a to až do priestorov V.,
patriacich obžalovanému, kde prišlo k prevzatiu peňazí obžalovaným C. W. ako aj J. D. a ich následnému
rozdeleniu nielen medzi nimi dvoma, ale k odovzdaniu podielu Ľ. P., ktorý potom odmenil aj viacerých

vybraných členov svojej zločineckej skupiny a odmenu tiež dostal svedok I. B., ktorý podľa vopred
dohodnutého postupu a inštrukcií obžalovaného C. W. vykonal v priestoroch trezoru v E. kontrolu obsahu
bezpečnostnej schránky číslo XXX a potvrdil, že táto skutočne obsahuje milióny Slovenských korún.

Podľa § 247 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, kto si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a spôsobí tak škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na

dva roky alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.

Podľa § 247 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potresce, ak si
prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a taký čin spácha vlámaním.

Podľa § 247 odsek 5 písmeno a) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa
páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen organizovanej skupiny.

Podľa § 247 odsek 6 Trestného zákona, odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 škodu veľkého rozsahu alebo ak spácha taký

čin v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch.

Podľa § 89 odsek 13 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, škodou nie
nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, 2a) škodou nie
malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie

suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej
stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej
mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 89 odsek 16 Trestného zákona, vlámaním sa rozumie vniknutie do uzavretého priestoru ľsťou,

nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky s použitím sily.

Podľa § 89 odsek 26 Trestného zákona, organizovanou skupinou sa rozumie spolčenie najmenej troch
osôb na účely spáchania trestného činu, ktoré sa vyznačuje deľbou úloh medzi jednotlivými členmi
skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou.

Po jednotlivom, ale aj vzájomnom vyhodnotení vyššie v texte rozpísaných dôkazov mohol súd ustáliť, že
obžalovaný C. W. sa dopustil konania, ktoré s poukazom na zákonom predpokladaný spôsob dospelo
do štádia, v ktorom významnou mierou zavinene prispel k porušeniu zákonom chráneného záujmu na
ochrane majetku. Obžalovaný získal, poskytol a využil informácie o existencii finančných prostriedkov

vo veľkom rozsahu, patriacich M. N., pochádzajúcich z podnikania, ktoré prevádzkovala s manželom
A. N. v obchodnej spoločnosti A.-Y., P.. D.. G.. a uložených v bezpečnostnej schránke v E., J.. P.. a
rovnakoajzískal,poskytolavyužilinformáciuofungovaníapoužívaníbezpečnostnýchschránokvE.,J..
P.. a tiež zabezpečil osoby - svojich zamestnancov a spolupracovníkov, konkrétne na overenie obsahu
bezpečnostnej schránky číslo XXX (svedka I. B.) a vykonávateľa samotného zmocnenia sa cudzej veci

(K. B.).

Súd jeho konanie právne posúdil ako trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 1, odsek 2 písmeno a),
odsek 5 písmeno a), odsek 6 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (zákon č. 457/2003
Z. z.), pretože k zmocneniu sa cudzej veci prišlo vlámaním (prekonaním prekážky bez použitia násilia,

pomocou neoprávnene získaného bezpečnostného kľúča), pričom obžalovaný sa skutku dopustil ako
člen organizovanej skupiny (vytvorenej na účely vykonania trestného činu krádeže minimálne J. D.,
K. B. a S. M.) a výška odcudzených finančných prostriedkov zodpovedala škode veľkého rozsahu.
Z hľadiska úmyslu konanie obžalovaného vyhodnotil súd ako priamy úmysel podľa § 4 písmeno a)citovaného Trestného zákona, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
chránený záujem (tzn. záujem spoločnosti na ochrane majetku). Tento záver vyvodil súd zo skutočnosti,
že obžalovaný konal na základe vopred dohodnutého a dôkladne naplánovaného postupu a mal

jednoznačne stanovený cieľ, naplnením ktorého bol aj významne motivovaný (obohatiť sa na úkor
iného). U obžalovaného nemohlo prísť ku vzniku žiadnej pochybnosti o protiprávnosti vlastného konania
ako ani o následku, ktorý takým konaním môže spôsobiť.

· Trestný čin vraždy
K záveru o vine obžalovaného C. W. vo vzťahu ku skutku v bode 3/ rozsudku dospel súd po oboznámení
sa a dôkladnom vyhodnotení výpovedí svedkov, ktorí sa sami ako členovia zločineckej skupiny P.
podieľali na úmyselnom usmrtení poškodeného K. B., konkrétne T. Q. a S. M., a to aj v nadväznosti

na výpovede svedkov, ktorí mali vedomosť o krádeži peňazí z bezpečnostnej schránky č. XXX v E., J..
P.., ktorú mala prenajatú M. N. a ktorí mali vedomosť o zmiznutí K. B., ktorý na príkaz obžalovaného
odcudzil peniaze vo výške 45.400.000,- Sk z uvedenej bezpečnostnej schránky, v dôsledku čoho sa stal
nepohodlným svedkom nielen pre obžalovaného, ale aj pre J. D. a Ľ. P., ktorí najmä profitovali z tejto
krádeže peňazí. O veľkom množstve peňazí vypovedali nielen svedkovia S. M. a I. B., ale aj svedkyňa

R. U., ktorá sa vyjadrila, že takú sumu peňazí dovtedy a ani odvtedy nikdy viac nevidela a opísala, že k
nim domov ju doniesol a v športovej taške odovzdal jej manželovi Ľ. P. J. D..

Svedkovia J. B., Š. B. a I. L. ako najbližší príbuzní K. B. vypovedali, že sa už určitý čas pred tým, ako sa
stal od decembra 2003 nezvestný, nezdržiaval doma, nežil s manželkou a nebol v kontakte ani s deťmi,

avšak mali vedomosť, že sa zdržiava u obžalovaného, pre ktorého aj pracoval. Túto skutočnosť potvrdili
aj ďalší svedkovia, ktorí mali poznatky o tom, že K. B. pracoval pre obžalovaného (konkrétne aj I. B.),
čo nakoniec ani sám obžalovaný nepoprel.

V neposlednom rade vzal súd do úvahy, že aj podľa výpovedí samotného obžalovaného bol tento v

priateľskom vzťahu k J. D. a tak okrem úspešného vykonania vopred naplánovanej krádeže peňazí
spoločne riešili aj nevyhnutnú potrebu zahladiť stopy po jej vykonaní, keďže od 15. 12. 2003 sa stala
krádež predmetom policajného vyšetrovania, nakoľko v tento deň M. N. v banke zistila, že bezpečnostná
schránka č. XXX je prázdna. Podľa výpovedí viacerých svedkov sa „po celom meste“ o krádeži hovorilo
a polícia mala k dispozícii aj kamerové zábery, na ktorých bol identifikovaný K. B..

Obžalovaný preto poznajúc možnosti a spôsoby fungovania skupiny P. (počnúc vykonaním fyzickej
likvidácie konkurenčnej skupiny U.) zorganizoval po dohode so svojim kamarátom J. D. fyzickú likvidáciu
poškodeného K. B., a to práve z obavy, aby ho poškodený neprezradil ako organizátora krádeže
finančnej hotovosti a na tieto účely sa spojili aj s ďalšími osobami, členmi zločineckej skupiny, rozdelili

si úlohy a podľa výpovede svedka S. M. a tiež T. Q. fyzickú likvidáciu poškodeného vykonali v presne
nezistenom čase, s odstupom niekoľkých dní po 11. 12. 2003 tak, že obžalovaný priviezol K. B. do
priestorov V., ktorý mu patril a kde na základe pokynu J. D. čakali S. M., T. Q. a P. B., ktorí poškodeného
v prítomnosti C. W. spútali, S. M. ho hodil na zem a P. B. ho udrel gumeným kladivom po hlave, prelepili
mu hlavu lepiacou páskou, naložili ho do vozidla L. U. zelenej farby, ktoré používal T. Q. a išli na pole

v katastrálnom území Nekyje na Ostrove medzi obcami Povoda a Mad, kde ho pri vopred vykopanej
jame, ktorú dovtedy strážil J. L. usmrtili, a to tak, že ho T. Q. s J. L. pomocou šnúry zaškrtili a následne
hodili do pripravenej jamy.

Podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, kto iného

úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.

Podľa § 219 odsek 2 písmeno i), písmeno j) Trestného zákona, výnimočným trestom sa páchateľ
potresce,akspáchačinuvedenývodseku1akočlenorganizovanejskupinyavúmyslezískaťmajetkový
prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej

pohnútky.

Pri poškodenom K. B. išlo zo strany obžalovaného o zvrátenú logiku dávajúce odstránenie možných
následkov, ktoré hrozili v podobe odhalenia trestného činu krádeže, ktorú K. B. vykonal v záujmea v prospech obžalovaného a iných osôb, konkrétne Ľ. P. ako vodcu už v tom čase pôsobiacej
nebezpečnej skupiny osôb, J. D. ako jedného z organizátorov krádeže a vysokopostaveného člena
uvedenej skupiny ako aj ďalších členov skupiny, ktorí sa z krádeže obohatili, pričom takto obžalovaný

ako člen organizovanej skupiny zabezpečil zahladenie stôp, ktoré by mohli viesť k objasneniu krádeže
za predpokladu, že by K. B. zostal žiť a po úspešnej identifikácii podľa kamerového záznamu z banky
by vo veci poskytol výpoveď o skutočnostiach, ktoré s vykonaním krádeže súviseli a pre jej objasnenie
by boli podstatné.

Súd preto konanie obžalovaného právne posúdil ako trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2
písmeno i), písmeno j) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (zákon č. 457/2003 Z. z.),
pretože tento sa spolčil s inými, konkrétne s J. D., S. M., T. Q., P. B. a tiež J. L. s cieľom iného úmyselne
usmrtiť, a to jedine a práve z dôvodu, aby mohol zakryť iný trestný čin, konkrétne krádež peňazí vo
rozsahu 45.400.000,- Sk tým, že absolútne znemožní páchateľovi trestného činu krádeže vypovedať,
alebo poskytnúť informácie, ktoré by umožnili identifikovať konečných užívateľov odcudzených peňazí.

Z hľadiska úmyslu konanie obžalovaného vyhodnotil súd ako priamy úmysel podľa § 4 písmeno a)
citovaného Trestného zákona, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
chránený záujem (tzn. záujem spoločnosti na ochrane ľudského života). Tento záver vyvodil súd zo
skutočnosti, že obžalovaný konal na základe vopred učinenej dohody a mal jednoznačný zámer, a
síce, zostať neodhalený, pričom u neho nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o protiprávnosti vlastného

konania a jeho následku.
· Obzvlášť závažné zločiny úkladnej vraždy
Vykonané dokazovanie vytvorilo súdu dostatočný podklad pre vyvodenie spoľahlivého a nepochybného
záveru o vine obžalovaného aj za skutky zažalované v bodoch 4/ až 7/, teda záveru o trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného za úmyselné usmrtenie J. D., T. R., Y. C. a napokon aj Ľ. P., a to s vopred

uváženou pohnútkou.

Napriek tomu, že obžalovaný sa viackrát vyjadroval, že tak konal zásadne zo strachu o svoj život a o
život a zdravie svojej rodiny, ktorý pociťoval zo správania Ľ.Í. P. a z poznatkov, ktoré mal o ňom a o
zločineckej skupine, ktorú Ľ. P. viedol, súd tejto obrane obžalovaného neuveril.

Súdzdôrazňujeapripomína,žezostranyobžalovanéhosanejednalolenojednorazovúzáležitosť,alebo
o nepredvídateľnú a neočakávanú aktivitu, ku ktorej by bol výnimočne alebo osobitne a mimoriadne
donútený v zásadnej obave o svoj vlastný život alebo zdravie, či život alebo zdravie jemu blízkych osôb.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol obžalovaný dlhodobo vystavený neznesiteľnému

nátlaku, či vysloveným hrozbám zo strany Ľ.E. P. a že by sa musel podriaďovať jeho príkazom a musel
tak mať obavy o svoj život. Skôr naopak. Obžalovaný sa venoval primárne svojim vlastným, individuálne
vykonávaným činnostiam (staral sa o seba a svoje podnikanie) a prostredníctvom svojho priateľa J. D. už
pred rokom 2003 registroval činnosť zločineckej skupiny P. a hoci sám do nej nebol začlenený, situačne
z činnosti tejto skupiny profitoval (využil silu a vplyv, ktorú skupina mala v Dunajskej Strede a ktorou

zastrašovala okolie, v ktorom pôsobila) a s úmyslom ťažiť (mať osobný prospech) z jej nelegálnych
aktivít, sa podľa možností na týchto aktivitách vedome a cielene podieľal. Práve z dôvodu osobného
prospechu a tiež z dôvodu, že súčinnosť a pomoc poskytoval opakovane (poskytoval informácie -
solventnosť manželov N.; zohnal ľudí na vykonanie trestného činu - K. B., I. B.; poskytol priestory -
pozemok a budovy slepačej farmy v Č.; vykopal jamy a ukryl telá) v období minimálne od novembra

2003 do októbra 2007, a to všetko opakovane, súd obžalovanému neuveril, že nemohol konať inak alebo
teda, že konal v tiesni.

O Poškodený J. D.
Poškodený J. D. (skutok v bode 4/ rozsudku) bol aj s významným prispením obžalovaného,

spočívajúcom v poskytnutí miesta útoku a vo vytvorení príležitosti na spáchanie skutku (zazimovanie
lode) úmyselne usmrtený osobami spolčenými v nebezpečnom zoskupení, pre ktoré bol obžalovaný v
časespáchaniaskutkuužčinnýaozámerektoréhomalvopredvedomosť.Niejemožnéprehliadaťanitú
podstatnú okolnosť, ktorá mala základ v spôsobe rozdelenia finančných prostriedkov pochádzajúcich z
krádeže v E., J.. P.. (skutok v bode 2/) a teda zakladala aj záujem obžalovaného na konečnom odstránení

J. D. ako osoby, ktorá bola podozrivá zo zatajenia skutočnej výšky odcudzených peňazí pred Ľ. P..
Okrem toho, že spôsob vykonania skutku a okolnosti, za ktorých k jeho vykonaniu došlo, opísal sám
obžalovaný, vychádzal súd pri ustálení záveru o vine obžalovaného aj z výpovedí svedkov S. M. a B.
B., ale aj svedkýň Q. Q., B.M. P., ale aj D. P., A. G. a V. L., ktorí vo svojich výpovediach popisovalipredovšetkým vzťah a väzbu obžalovaného na zavraždeného, ale tiež najmä miesto a čas, kedy a s
kým zavraždeného naposledy videli.
Takto súd zistil, že Ľ. P. ako hlava zločineckej skupiny P. sa spolčil s iným členom tejto skupiny B. B.

a následne aj s obžalovaným na účely usmrtenia člena tejto zločineckej skupiny - poškodeného J. D.
a súčasne ako hlava zločineckej skupiny rozdelil úlohy, keď spoločne s B. B. oslovil obžalovaného a
povedal mu, že zavraždia J. D. v čase, keď si J. D. k obžalovanému na jeho pozemok príde zazimovať
loď, pričom ako strelec bol v rámci zadaných úloh dohodnutý B. B.. Ako ďalej vyplynulo z výpovedí
svedkov, J. D. dňa 13. 11. 2006 skutočne prišiel do areálu bývalého družstva v Č.A. k obžalovanému,

kde na neho už čakal ukrytý B. B. a následne na toto miesto prišiel aj Ľ. P. spolu so S. M.. Po zacúvaní
člnu pod prístrešok jednej z budov bývalej slepačej farmy dohodnutý strelec B. B. nevyšiel z úkrytu, v
dôsledku čoho pristúpil Ľ.A. P. zozadu k J. D. a strelil ho do zadnej časti hlavy, čím ho na mieste usmrtil.
Ako vyplynulo z výpovedí svedkov B. B. a S. M., ale aj z výpovede obžalovaného, na príkaz Ľ. P. sa
následne zbavili tela poškodeného a na účely znemožnenia jeho nálezu toto rozdelili na viacero častí,
časť rozporciovaného tela pomleli v mlyne na mäso v uvedenom areáli a pomleté telo vysypali do koryta

rieky Malý Dunaj a nepomletú časť tela spoločne so S. M. zakopali do vykopaného hrobu na poli za
areálom družstva.

O Poškodený Y. C.
Aj poškodený Y. C. (skutok v bode 5/ rozsudku) bol úmyselne usmrtený osobami spolčenými v

nebezpečnom zoskupení, a to aj s účasťou obžalovaného, ktorý aj v tomto prípade poskytol miesto
na spáchanie skutku (svoju nehnuteľnosť), pretože bol v čase spáchania skutku činný pre zločineckú
skupinu Ľ. P. a o jeho zámere mal vopred vedomosť.
O spôsobe vykonania skutku a o okolnostiach, za ktorých bol spáchaný aj v tomto prípade vypovedal aj
sám obžalovaný, hoci poškodeného vôbec nepoznal. Ale, súd ustálil záver o vine obžalovaného aj po

vyhodnotení výpovedí svedkov S. M. a T. Q. a U. B.. Takto súd zistil, že Ľ. P. ako hlavný predstaviteľ
zločineckej skupiny P. sa spolčil so S. M., ale aj s ďalšími, doposiaľ nezistenými členmi zločineckej
skupiny P. a tiež s obžalovaným a z dôvodu obavy, aby Y. C. ako „biely kôň“ nevypovedal pravdu o
podvodoch s DPH, rozhodol, že bude usmrtený. Z listinných dôkazov bolo možné ustáliť, že Y. C. vybral
z účtu spoločnosti L. R., P.. D.. G.., č. XXXXXXX/XXXX v E. Q., J.. P.. v období od 15. 02. 2007 do 27.

03. 2007 celkovú sumu 729.300,- Sk, na účet pripísanú ako nadmerný odpočet DPH z Daňového úradu
Veľký Meder a následne v presne nezistený deň v mesiaci apríl 2007 Ľ. P. navštívil obžalovaného v Č.
a pýtal sa ho na bager. Obžalovaný podľa svojho vlastného vyjadrenia už z tejto otázky Ľ. P. usúdil, že
večer prídu niekoho zakopať, pričom vo večerných hodinách toho istého dňa sa aj skutočne dostavili na
uvedený pozemok S. M. a T. Q., ktorý tam priviezli poškodeného Y. C. na vozidle L. U. a obžalovanému

povedali, aby začal bagrom kopať jamu. S. M. a T. Q. vybrali poškodeného z auta, zvalili ho na zem a
T. Q. ho uškrtil, pričom S. M. mu pomáhal a následne poškodeného vložili do jamy, ktorú obžalovaný
vykopal a pomocou bagra aj zasypal.
Príbuzní poškodeného, svedkovia J. C., C. C., J. C. a ani Y. C. sa ku skutku vyjadriť nevedeli, avšak
potvrdili, že poškodený určite nepodnikal, na takú činnosť nemal prostriedky a nemal peniaze ani na

vlastnú obživu.
Telesné pozostatky poškodeného Y. C. boli nájdené v neoznačenom hrobe v rámci obhliadky miesta
činu dňa 05. 05. 2016, pričom toto miesto označil obžalovaný.
Tomuto súdom prijatému a ustálenému záveru nasvedčovali nakoniec aj listinné dôkazy (zápisnica o
vykonanej ohliadke miesta činu, protokol o súdnej pitve, zápisnice o previerkach výpovedí, a ďalšie) a

vo veci vykonané znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.

O Poškodený T. R.
Vo vzťahu k poškodenému T. R. (skutok v bode 6/ rozsudku) mohol súd na základe vykonaných dôkazov
prijať záver, že aj tento poškodený zomrel násilnou smrťou v dôsledku konania osôb spolčených v

nebezpečnom zoskupení, medzi ktorými bol aj obžalovaný, ktorý znova na vlastnom pozemku umožnil
spáchanie skutku Ľ. P. a členom jeho zločineckej skupiny, keďže v čase spáchania skutku bol pre túto
skupinu činný a o zámere Ľ. P. mal vopred vedomosť.
Obžalovaný ani tohto poškodeného nepoznal, ale aj v tomto prípade popísal spôsob vykonania skutku
a okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Súd mal pre ustálenie záveru o vine obžalovaného k dispozícii

aj výpovede svedkov S. M., T. Q., B. B., ale tiež S. W., Ľ. P., C. W. a A. Q. a zistil, že Ľ. P. ako vodca
P. sa spolčil so S. M. a ďalšími, doposiaľ nezistenými členmi tejto zločineckej skupiny a následne aj s
obžalovaným, a pretože mal obavu, že by poškodený T. R. ako „biely kôň“ mohol vypovedať pravdu
o nelegálnej výrobe cigariet v Orechovej Potôni, rozhodol, že bude usmrtený. Uvedenú obavu u Ľ. P.nastala dňa 04. 10. 2007, keď príslušníci polície a colného kriminálneho úradu odhalili nelegálnu výrobu
cigariet v areáli P. K., P.. P. D.. G.., a tak prikázal B. B., aby zabezpečil osobu poškodeného a v presne
nezistený deň v októbri 2007, po zásahu colníkov, navštívil obžalovaného v Č. a povedal mu, aby bol

večer pripravený, že niekoho privezú. B. B. vo večerných hodinách odovzdal poškodeného Ľ.A. P. a
S. M., S. M. spútal poškodeného a spolu s Ľ. P. a poškodeným prišli na pozemok k obžalovanému v
Č. a po tom, čo k nim prišiel obžalovaný, sa všetci spoločne presunuli na miesto, kde stál bager, Ľ. P.
prikázal obžalovanému bagrom hĺbiť jamu a spolu so S. M. poškodeného uškrtili a vložili do vykopanej
jamy, ktorú obžalovaný bagrom zasypal.

Matka poškodeného, svedkyňa T.Ú. R. o skutku žiadne poznatky nemala, ale uviedla, že poškodený
nemal žiadne peniaze a veľa pil alkohol.
Telesné pozostatky poškodeného boli nájdené v neoznačenom hrobe v rámci obhliadky miesta činu dňa
03. 05. 2016, pričom aj toto miesto označil obžalovaný.
Takto zisteným skutočnostiam nasvedčovali aj listinné dôkazy (zápisnica o vykonanej ohliadke miesta
činu, protokol o súdnej pitve, zápisnice o previerkach výpovedí, a ďalšie) a vo veci vykonané znalecké

posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.

Súd vo vzťahu ku skutkom v bodoch 4/, 5/ a 6/ prihliadol aj na to, že sám obžalovaný spontánne uvádzal,
že poznal šéfa skupiny Ľ. P. a najmä vysoko postaveného člena skupiny J. D. (svojho kamaráta), ale
aj svedkov T. Q., S. M. a B. B., či N.B. S. a aj iných a mal poznatky o ich činnosti a fungovaní, vrátane

poznatkov o ich záujme ale aj o ich schopnostiach fyzicky likvidovať pre skupinu nepohodlné osoby.

Bez akýchkoľvek pochybností súd vyhodnocoval ako pravdivé aj obžalovaným poskytnuté vysvetlenia
(získané v rámci jeho výpovedí v prípravnom konaní) nielen k priebehu jednotlivých skutkov, ale aj k
príčinám a dôvodom, pre ktoré prišlo k vraždám a tiež k spôsobu a k okolnostiam, za akých prišlo k

vraždám.

V tejto súvislosti umožnilo vykonané dokazovanie súdu prijať záver, že pri skutkoch v bodoch 4/, 5/ a
6/ rozsudku (ale, ako bude uvedené nižšie v texte, čiastočne aj pri skutku v bode 7/ rozsudku) prišlo k
použitiu v zásade rovnakého spôsobu konania, ktorý sa v označenej zločineckej skupine zaužíval ako

bežná prax a k úmyselnému usmrteniu jednotlivých poškodených pristupovala skupina situačne (teda
podľa potreby), spravidla s rovnakým motívom (nevyhnutné odstránenie osoby, ktorá začala prekážať
záujmom skupiny, alebo jej konkrétnemu členovi, ale najmä Ľ. P.A. ako jej vodcovi), bez akéhokoľvek
premýšľania o význame ľudského života a preukázateľne bez zábran alebo výhrad. Táto skutočnosť
zreteľne vyplývala nielen zo spôsobu vykonania jednotlivých fyzických likvidácií osôb poškodených, ale

bola jednoznačne a nepochybne determinovaná aj dĺžkou času ich vykonávania (v rokoch 2003 až 2007,
resp. až 2010) a tiež počtom takto fyzicky odstránených osôb, čo priviedlo súd k definovaniu konania
obžalovaného ako beštiálneho besnenia, ktorého bol významnou súčasťou.

Pri vyhodnocovaní z dokazovania zistených a získaných poznatkov o spôsobe usmrtenia napríklad

poškodeného J. D. a najmä zo spôsobu, akým obžalovaný nakladal s jeho mŕtvym telom, ktoré vyvesené
na trojnožke rozporcioval, následne vykostil a na záver pomlel na mlynčeku, vrátane snahy o spálenie
hlavy mŕtveho J. D. pomocou autogénu, ale aj pri hodnotení preukázateľného faktu, že viackrát umožnil
na vlastnom pozemku zakopať telá zavraždených (Y. C., T. R., ale aj iných) a sám takéto „hroby“
kopal, respektíve bagroval, pričom sa opakovane prizeral škrteniu a hrdúseniu poškodených (Y. C., T.

R.) a fatálnemu fyzickému útoku na bezmocné telo poškodeného (K. B.), dospel súd k záveru, že v
konaní obžalovaného absentovali akékoľvek prvky obavy alebo smrteľného strachu z následkov, ak by
odmietol konať opísaným spôsobom. V konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz o hrozbe, ktorej mal
byť obžalovaný priamo vystavený zo strany Ľ. P. alebo inej osoby a rovnako nebol vo veci poskytnutý
žiadny dôkaz o tom, že by bol obžalovaný k posudzovanému konaniu donútený použitím násilia alebo

spôsobením ujmy na živote alebo inej ujmy. Vôbec nie je možné usudzovať o takomto aspekte pri
uvedomení si skutočnosti, že obžalovaný nebol členom zločineckej skupiny a z pozície osoby činnej pre
skupinu a podporujúcej jej činnosť a fungovanie najmä z jej činnosti profitoval. Nie je tiež celkom bez
významu, že zo strany obžalovaného išlo vždy o vopred naplánované, pripravené a premyslené skutky,
vykonaniu ktorých predchádzala dohoda o mieste, čase a tiež spôsobe vykonania, vrátane dôvodov,

ktoré viedli k úmyselnému usmrteniu inej osoby.

Podľa § 144 odsek 1 Trestného zákona, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou,
potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov.Podľa § 144 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom
odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného

motívu.

Podľa § 144 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v nebezpečnom zoskupení.

Podľa § 141 Trestného zákona, nebezpečným zoskupením sa rozumie
a) zločinecká skupina, alebo
b) teroristická skupina.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia, trestného činu úkladnej vraždy sa dopustí ten, kto iného
úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou a okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej

sadzby sú v zmysle odseku 2 písmena e) osobitný motív a v zmysle odseku 3 písmena b) spáchanie
takého skutku v nebezpečnom zoskupení, ktorým sa rozumie aj zločinecká skupina (§ 141 písmeno a/
Trestného zákona).

Natomtomiestesúdnavysvetlenieuvádza,žezákonodarcavosobitnejčastiTrestnéhozákonaupravuje

len vo vzťahu k dvom skutkovým podstatám trestných činov, že okolnosťou podmieňujúcou použitie
vyššejtrestnejsadzbyjespáchanieskutku„vnebezpečnomzoskupení“,pričomidekonkrétneoobzvlášť
závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a o obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona.
Vo všetkých ostatných skutkových podstatách trestných činov už zákonodarca na použitie vyššej trestnej

sadzby vyžaduje zistenie a splnenie podmienky, že páchateľ spáchal skutok „ako člen nebezpečného
zoskupenia“.

Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že zákonodarca jednoznačne už slovným pomenovaním
okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, výrazne a celkom zreteľne od seba odlíšil

situácie, v ktorých priamo vyžaduje a úzko vymedzuje, že páchateľ musí byť členom nebezpečného
zoskupenia (napríklad členom zločineckej skupiny) a v ktorých upravuje túto okolnosť širšie, keď
expressis verbis uvádza, že takou okolnosťou je konanie „v nebezpečnom zoskupení“. Podľa názoru
súdu tak možno konštatovať, že zatiaľ čo pri všetkých ostatných trestných činoch je z tohto hľadiska (z
hľadiska možnosti prihliadnutia na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby) nevyhnutné

preukázať, že páchateľ skutku konal ako člen nebezpečného zoskupenia, pri trestných činoch úkladnej
vraždy a vraždy je takou okolnosťou už také konanie, ktorého sa páchateľ dopustil v nebezpečnom
zoskupení. Ide o trestné činy, ktoré aj svojim umiestnením v osobitnej časti Trestného zákona (v poradí
prvý a druhý trestný čin) vyjadrujú význam záujmu, ktorý nimi Trestný zákon v spoločnosti chráni
(ľudský život) a dôležitosť tohto chráneného záujmu zároveň zákonodarca vyjadruje aj samotnými

sankciami za jeho porušenie, vrátane tam predpokladaných okolností a spôsobov konania, ktoré z týchto
dôvodov postihuje zreteľne širšie, keď na ochranu ľudského života v týchto dvoch prípadoch používa
na pomenovanie konkrétnej okolnosti voľnejší výraz „v nebezpečnom zoskupení“. Inak povedané, je
tomu tak preto, aby vo vzťahu k týmto dvom vybraným trestným činom umožnil zákonodarca postihovať
prísnejšie aj také závažné konanie, pri ktorom právne posúdenie jeho závažnosti nespočíva v tom,

že páchateľ koná ako člen nebezpečného zoskupenia, ale závažnosť ktorého bude daná už tým, že
páchateľ konal v nebezpečnom zoskupení.

Ako už súd zdôvodňoval vo vzťahu ku skutku v bode 1/ rozsudku, obžalovaný úmyselným konaním
pre skupinu na účely spáchania trestných činov konal v nebezpečnom zoskupení, keďže pri skutkoch

v bodoch 4/, 5/ a 6/ plnil pokyny Ľ. P. ako hlavného predstaviteľa zločineckej skupiny P. a významnou
mierou tak prispel k úmyselnému usmrteniu J. D., ktorý mal sám vysoké postavenie v skupine (hneď pod
Ľ. P.), pričom išlo o odstránenie osoby, ktorá sa stala pre hlavu zločineckej skupiny nepohodlnou a stalo
sa tak nielen na pokyn šéfa, ale aj v súčinnosti s inými členmi uvedenej zločineckej skupiny, ktorí takto
postupovali podľa v skupine zaužívaných metód. Skutočnosť, že obžalovaný skupine poskytol možnosť

vykonať vopred naplánovanú a pripravenú vraždu na svojom pozemku a v súčinnosti s členmi skupiny aj
zohavil telo zavraždeného a jeho pozostatky ukryl, umožňuje súdu vysloviť záver, že obžalovaný konal
v nebezpečnom zoskupení, tzn. na pokyn šéfa zločineckej skupiny, spolčený s inými členmi zločineckej
skupiny a pre skupinu, ktorá sa aj po zavraždení J. D. zachovala a ďalej fungovala pod vedením Ľ. P..Ďalším úmyselným konaním obžalovaného pre skupinu a na účely spáchania zločinov bolo splnenie
pokynov vodcu zločineckej skupiny Ľ. P., v zmysle ktorých v období od apríla 2007 do októbra 2007

dvakrát umožnil Ľ. P. a členom jeho zločineckej skupiny, aby na jeho pozemku po predchádzajúcej
dohode a v súlade s premysleným plánom úmyselne usmrtili najskôr Y. C. a následne T. R., a to v
oboch prípadoch z dôvodu, aby ani jeden zo zavraždených nemohol vypovedať o trestných činoch,
ktoré uvedená zločinecká skupina páchala prostredníctvom nich ako nastrčených osôb, takzvaných
bielych koní, v dôsledku čoho sa stali pre zločineckú skupinu nepohodlní, resp. nebezpeční. Aj v týchto

prípadoch sa jednalo zo strany obžalovaného o úmyselné poskytnutie takej súčinnosti, ktorá smerovala
k zachovaniu existencie skupiny, resp. k eliminovaniu hrozby odhalenia ňou páchanej trestnej činnosti
a ako aj trestnej činnosti páchanej na jej prospech.

Podľa§122odsek10Trestnéhozákona,zapokračovacítrestnýčinsapovažuje,akpáchateľpokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden

trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin.

Podľa § 122 odsek 13 veta prvá pred bodkočiarkou Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní,

prektoréjestíhanýajpooznámenívzneseniaobvinenia,posudzujesatakékonanieodtohtoprocesného
úkonu ako nový skutok.

Ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, posudzoval súd konanie obžalovaného vo vzťahu ku
skutkom v bodoch 5/ a 6/ ako jeden trestný čin, spáchaný dvoma čiastkovými útokmi, pretože vykonanie

úkladnej vraždy Y. C. a úkladnej vraždy T. R. vykazovali znaky objektívnej súvislosti v čase ich spáchania
(apríl 2007 a október 2007) ako aj znaky objektívnej súvislosti v spôsobe, akým boli tieto trestné činy
vykonané (takmer identický spôsob) a rovnako bola daná aj objektívna súvislosť v predmete útoku,
keďže Y. C. rovnako ako aj T. R. boli pre Ľ. P. a jeho zločineckú skupinu od istého momentu nepohodlní
ľudia, a tak bol daný aj jednotiaci zámer úmyselne ich usmrtiť, k čomu obžalovaný aktívne prispel a v

oboch prípadoch naplnenie tohto zámeru umožnil.

Aj na základe vyššie rozpísaných dôvodov sa súd nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že konanie
obžalovaného nie je možné právne posúdiť podľa § 144 odsek 3 Trestného zákona, respektíve že jeho
použitie je v tomto prípade vylúčené, čo odvolací súd odôvodňoval odkazom na judikovaný záver v

rozhodnutí R 29/2018. Súd zastáva názor, že uvedené rozhodnutie upravuje odlišnú situáciu, pretože z
neho vyplýva záver, že znak „ako člen nebezpečného zoskupenia“ nemožno použiť ako okolnosť, ktorá
podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v prípade, ak páchateľ spáchal zločin podľa § 296 Trestného
zákona v inej forme, než je členstvo v zločineckej skupine (činnosť pre takú skupinu alebo jej podpora),
avšak práve toto nie je prípad ustanovenia § 144 odsek 3 Trestného zákona, ktoré pod písmenom b)

nevyžaduje členstvo v skupine.

V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné poukázať na to, že k spáchaniu uvedených skutkov prišlo
v časovom rozmedzí od 13. 11. 2006 (kedy prišlo k zavraždeniu J. D.) až do 02. 12. 2010 (kedy prišlo
k zavraždeniu Ľ. P.) a ako už bolo súdom zdôvodňované vyššie v texte tohto rozsudku, obžalovaný

bol v tomto čase situačne (teda podľa potreby) zapájaný do trestnej činnosti zločineckej skupiny, pre
ktorú bol činný a ktorej poskytoval pomoc a podporu, nakoľko sa dopúšťal úmyselného konania na účely
spáchania zločinov (obzvlášť závažných zločinov vraždy).

Pri poškodených Y. C. a T. R. (skutky v bodoch 5/ a 6/ rozsudku) tak obžalovaný znova ako osoba

činná pre zločineckú skupinu poskytol miesto na spáchanie skutku a po vopred urobenej dohode
pripravil prostriedky na odstránenie tiel zavraždených, pri úmyselnom usmrtení ktorých bol prítomný
a s úmyselným usmrtením ktorých bol vopred uzrozumený, vychádzajúc z už skôr nadobudnutých
poznatkov a skúseností o spôsobe likvidovania dôkazov v podobe výpovedí situačne nepohodlných
svedkov - páchateľov majetkových a ekonomických trestných činov v prospech skupiny. K tomuto záveru

súd dospel aj na základe skutočnosti, že obžalovaný nepotreboval ani v jednom z týchto skutkov
konkretizovať pokyny alebo požiadavky zo strany Ľ. P. a medzi jednotlivými páchateľmi, účastnými
na oboch posudzovaných skutkoch, neprišlo k žiadnej podrobnej komunikácii alebo usmerňovaniu, čivysvetľovaniu, nakoľko s poukazom na nimi zaužívaný, osvedčený a dobre známy spôsob konania,
nebola taká komunikácia potrebná.

O Poškodený Ľ. P.
Pokiaľ išlo o úmyselné usmrtenie Ľ. P. (skutok v bode 7/ rozsudku), obžalovaný preukázateľne bez
zábran vyhovel požiadavke, ktorú mu predostreli svedok B. B.Á. a N. S. a znova, ako už najmenej
štyrikrát predtým, poskytol priestor na spáchanie vopred zamýšľaného a plánovaného skutku, kde
akceptoval návrh a plán iných dvoch osôb, s ktorými sa spolčil a vytvoril podmienky a príležitosť na

vylákanie poškodeného Ľ. P. na svoj pozemok, prijal prostriedky (strelnú zbraň) zabezpečené B. B. na
účely úspešného vykonania zamýšľaného a vopred dohodnutého usmrtenia Ľ. P. a strelnú zbraň proti
nemu aj použil. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani v tomto prípade nebol vo veci produkovaný
dôkaz nasvedčujúci verzii obžalovaného, že pri streľbe na telo poškodeného konal v sebaobrane,
keďže podľa ním poskytnutej prvotnej výpovedi uvádzal, že strieľal na Ľ. P. zozadu, teda do chrbta
poškodeného, využijúc tým moment jeho nepozornosti, kedy P. nielen, že nemohol mať prehľad o vzniku

pre neho nebezpečnej situácie, ale vznik akéhokoľvek nebezpečenstva ani nemal dôvod predpokladať.
Okrem výpovedí svedka B. B., ktorý bol aj sám účastný na skutku a bol za jeho spáchanie už aj
právoplatne odsúdený (ako aj N. S.) a svedkov - poškodených (pozostalých), ktorí prevažne zhodne a
bez rozdielov, ktoré by mohli mať vplyv na ustálenie podstatných skutkových okolností, vychádzal súd aj
zo zákonným spôsobom získaného priznania samotného obžalovaného a mohol aj vo vzťahu ku skutku

v bode 7/ rozsudku prijať záver o jeho vine. V tomto prípade sa však situácia a okolnosti, za akých
obžalovaný skutok vykonal, významne zmenili.
Súd zistil, že B. B. a N.Š. S. a obžalovaný sa spolčili s cieľom usmrtiť čelného predstaviteľa zločineckej
skupiny P. - Ľ. P., pričom mali rozdelené úlohy a vzájomne sa koordinovali, keď B. B. spolu s N.
S. usmrtenie Ľ. P. naplánovali, zabezpečili pre obžalovaného bager žltej farby, značky JCB 3 CX na

vykopanie hrobu a B. B. spolu s N. S. zabezpečili aj doposiaľ nezistené zbrane, pričom dohodnutým
strelcom bol B. B.. Obžalovaný mu poskytol informáciu, že dňa 02. 12. 2010 príde Ľ. P. k obžalovanému
do Č. naplniť propán-butánové fľaše, a tak sa mal B. B. s doposiaľ nezistenou zbraňou ukryť do garáže
a čakať na Ľ. P.. Po príchode poškodeného na uvedený pozemok však B. B. z úkrytu nevyšiel a tak na Ľ.
P. vystrelil obžalovaný a usmrtil ho, pričom následne pomocou bagra vykopal hrob, do ktorého spoločne

s B. B. vložili telo poškodeného a obžalovaný jamu zasypal. Ako ďalej vyplynulo z dokazovania, v presne
nezistený deň, najskôr v mesiaci marec 2011, B. B., N. S. a obžalovaný z obavy, že by polícia mohla
nájsť telo poškodeného, po vzájomnej dohode a za pomoci bagru vykopali jeho telo a toto previezli do
vopred pripraveného iného hrobu na pozemok v Č., ktorý v tom čase užíval N. S. a aj potom ešte raz
prišlo k premiestneniu tela poškodeného na doposiaľ nezistené miesto, pretože N. S. tým reagoval na

zistenie, že B. B. chce spolupracovať s políciou.
Aj vo vzťahu k tomuto skutku súd pri hodnotení dôkazov prihliadol na to, že obžalovaný zásadne
zmenil svoj postoj a aj výpoveď následne po tom, čo mu bolo v prípravnom konaní oznámené, že
prišlo k vzneseniu obvinenia, ktoré mu bolo dočasne odložené. Súd preto len opakuje už vyššie v
texte odôvodnenia tohto rozsudku konštatovaný záver, že obžalovaný bol vypočúvaný vo veci viackrát

a vypovedal spontánne, dobrovoľne a bez donútenia, po zákonom poučení o následkoch poskytnutej
výpovede a v žiadnom dôkaze nemá oporu jeho tvrdenie o sľúbenej beztrestnosti ako do úvahy
prichádzajúcom benefite (odmene) za spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Navyše, taký
prísľub zo strany orgánov činných v trestnom konaní (ako ho popisoval obžalovaný) nemá oporu ani v
Trestnom poriadku, pretože inštitút dočasného, podmienečného odloženia vznesenia obvinenia si nie je

možné ľubovoľne zamieňať s pojmom „beztrestnosť“.
Navyše, pozornosti súdu neuniklo, že hoci obžalovaný tvrdil, že Ľ. P. žije, v reakcii na výpoveď svedka
B. B. na hlavnom pojednávaní dňa 08. 11. 2023 sa vyjadril, že svedok vo výpovedi klamal, keď tvrdil, že
Ľ. P. zavraždil obžalovaný, pretože vrahom Ľ. P. je B. B. a že B. B. zavraždil Ľ. P. v Dolnom Štály v B.
Č., o čom by mohol súdu vypovedať J. M., ktorý má o tom vedomosť. Na inom mieste však obžalovaný

navrhoval vypočúvať svedka J. M. na účely potvrdenia skutočnosti, že Ľ. P. žije.
O poslednom pobyte a pohybe poškodeného, ako aj o jeho plánoch na najbližšie dni v decembri 2010
a o skutočnostiach, ktoré nastali po zmiznutí Ľ. P. vypovedali aj svedkovia T. U.Á., A. G., V. L., T. L. L.
a T. L. P., ale tiež L. M. a S. M. a súd takto mohol zistiť, že poškodený skutočne išiel dňa 02. 12. 2010
k obžalovanému na účely naplnenia propán-butánových fliaš a plánoval si v ten deň ďalšie stretnutie,

nikomu sa však už neozval, a to ani svojim deťom, s ktorými chcel ísť na lyžovačku a nebol dostupný ani
na telefóne a nezdržiavala sa ani na iných, pre neho obvyklých miestach. Po jeho zmiznutí sa činnosť
zločineckej skupiny neutlmila, ale úplne skončila, nakoľko žiadny z jej žijúcich členov Ľ.E. P. nenahradil,
tzn. nenastúpil na pozíciu vodcu zločineckej skupiny po tom, čo sa smrťou vodcu jeho miesto uvoľnilo.Po jednotlivom, ale aj vzájomnom vyhodnotení týchto dôkazov mohol súd ustáliť, že obžalovaný C. W.
sa dopustil konania, ktoré s poukazom na zákonom predpokladaný spôsob dospelo v jeho surovosti,
brutalite, plánovaní a premyslení ako aj v motíve (zištnosť) ku extrémnej agresii, následkom ktorej bola

inému spôsobená ujma na živote.

Z hľadiska úmyslu súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písmeno a)
Trestného zákona, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem
chránený týmto zákonom (tzn. záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia). Obžalovaný konal

premyslene, na základe dohody s inými osobami, ozrejmenej vopred. Okrem toho, takto zistené
skutočnosti logicky vyúsťujú do záveru, že pri vopred uváženej pohnútke nemohlo prísť u obžalovaného
ku vzniku žiadnych pochybností o protiprávnosti vlastného konania ako ani o následku, ktoré takým
konaním môže spôsobiť. Obžalovaný rozhodne nebol s vyvolaním takého následku len uzrozumený a
rozhodnenebolvočijehospôsobeniuľahostajný,pretožespôsobjehokonanianepochybnenasvedčoval
snahe o naplnenie vlastnej vôle, čiže obžalovaný konal presne tak ako konať jednoznačne chcel.

Obžalovaný C. W. ako trestne zodpovedný subjekt svojím konaním úmyselne usmrtil inú osobu,
bezpečne vediac, že ide o osobu, ktorá by mohla ohroziť jeho samotného v prípade, že by prišlo k
odhaleniupasce,doktorejpoškodenéhovlákal,atobezakéhokoľvekzľutovania,chladnokrvneasurovo,
motivovaný len potrebou eliminovať ohrozenie vlastnej osoby alebo zo zištnosti, pričom úmysel a zámer

spôsobiť inému takúto ujmu je jednoznačne preukázaný spôsobom konania, vrátane jeho intenzity
a charakteru použitých vražedných predmetov (strelná zbraň), či poskytnutých prostriedkov (vlastný
cintorín). Obžalovaný tak konal po tom, čo sa spolčil s inými dvoma osobami, konkrétne B. B. a N. S.,
a to na účely spáchania trestného činu, na úspešné vykonanie ktorého si rozdelili úlohy a koordinovali
svoju činnosť tak, aby mohli konať podľa vopred dohodnutého a naplánovaného postupu. V danom

prípade nešlo u obžalovaného o konanie v nebezpečnom zoskupení, pretože hoci B. B. a tiež N. S.
boli členmi zločineckej skupiny, dôvodom ich spolčenia nebolo spáchať trestný čin pre skupinu, v jej
prospech a ani na účely zachovania jej existencie, ale dôvodom bolo spáchať konkrétny trestný čin,
spočívajúci v ich individuálnom záujme na odstránení osoby Ľ. P., z odstránenia ktorého mali každý
jednotlivo prospech, keď sa zbavili hrozby, ktorú pre každého z nich Ľ. P. mohol predstavovať ako osoba

uvažujúca o spolupráci s políciou.

Závažnosť konania obžalovaného bola zvýšená výraznou ochranou života a zdravia osôb, ale tiež
skutočnosťou, že obžalovaný sa tohto konania dopustil organizovanou skupinou a s vopred uváženou
pohnútkou, a preto súd jeho konanie právne posúdil podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona.

* * * * * * * * * * * *

Obžalovaný je v tejto trestnej veci vo väzbe nepretržite už takmer 4 roky (od 16. 04. 2020) a z toho
dôvodu súd nemal k dispozícii podrobné správy o jeho povesti, s výnimkou správy z príslušného ústavu

na výkon väzby, ktorá vo všeobecnosti nebola negatívna a s výnimkou odpisu registra trestov.

V registri trestov má obžalovaný tri záznamy, avšak toho času sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
V trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu naposledy vedené na Okresnom súde Trnava pre pokus
obzvlášť závažného zločinu vraždy spolupáchateľstvom, bol právoplatne spod obžaloby oslobodený.

Na podklade týchto zistení súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúcu okolnosť upravenú v §
36 písmeno j/ Trestného zákona (vo výroku rozsudku nesprávne označenú písmenom l/) a súčasne
prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť, konkrétne vyjadrenú v § 37 písmeno h/ Trestného zákona,
pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Pokiaľ išlo o správanie obžalovaného počas trestného konania v štádiu konania pred súdom, súd
konštatuje, že ako na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní (pred zrušením veci a jej vrátením na
nové prejednanie a rozhodnutie), tak aj na novom hlavnom pojednávaní pretrvávalo u obžalovaného
demonštrovanie jeho nespokojnosti, najčastejšie prejavované jeho nesúhlasom s postupom súdu vpredmetnej veci a naďalej bolo sprevádzané najmä verbálnymi, ale aj písomnými atakmi voči súdu a
opakovaným spochybňovaním splnenia zákonných podmienok na vedenie procesu. Aj v rámci nového
hlavného pojednávania tomu tak bolo až do momentu vyhlásenia rozhodnutia, pričom súd už predtým

skôr reagoval na niektoré nevhodné a neprípustné správanie obžalovaného (účelové obštrukcie)
rozhodnutím o nezapočítaní určitej dĺžky času do lehoty trvania jeho väzby. Na tomto mieste považuje
súd za vhodné poznamenať, že kým predchádzajúce hlavné pojednávanie bolo vykonané za 9 mesiacov
a jeden deň (od 22. 02. 2021 do 23. 11. 2021), nové hlavné pojednávanie súd vykonával viac ako jeden
rok napriek tomu, že dokazovanie „len“ opakoval a žiadnym zásadným spôsobom ho nedopĺňal. Nejde

teda o okolnosť, ktorá by bola celkom bez významu, pretože súd bol nútený sa ňou zaoberať, sledujúc
dôsledne vlastnú povinnosť konať vo väzobnej veci prednostne a urýchlene, ale rovnako dôsledne
sledujúc aj právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Práve z dôvodu opakovaných, a v čase
od 19. 04. 2023 aj sústavných sťažností obžalovaného na jeho zlý zdravotný stav, údajne mu brániaci
v realizácii práva na obhajobu, súd starostlivo zaznamenával jeho správanie počas dokazovania a
súhrnne konštatuje, že obžalovaný „nevládal“ a na svoju obhajobu rezignoval až v tom momente, v

ktorom súd jeho žiadostiam o odročenie hlavného pojednávania nevyhovel, nakoľko až do oznámenia
rozhodnutia súdu o ďalšom procesnom postupe (o pokračovaní v konaní) obžalovaný nejavil žiadne
príznaky nesústredenosti, či neschopnosti reagovať na dianie v pojednávacej miestnosti, o čom svedčali
navyše aj vždy aktualizované lekárske správy. Je tiež nutné poznamenať, že obžalovaný ostentatívne
demonštroval svoju nevôľu s rozhodnutím súdu aj tým spôsobom, že počas hlavného pojednávania

ležal, zakrýval si tvár, avšak napriek takto nedôstojne prezentovanej strate spôsobilosti obhajovať
sa (silné bolesti, útlm po podaní liekov, vysoký krvný tlak, a pod.), bol vždy schopný celkom sám a
sústredene sledovať čas, chodiť bez pomoci iných a vyjadrovať sa bez náznaku straty koncentrácie.
Aj v novom zložení senátu však súd vyhodnotil tieto prejavy a správanie obžalovaného ako súčasť a
spôsob jeho obrany, čo bolo navyše plne súladné aj s vyjadreniami znalkyne psychiatričky a znalca

psychológa, opísaných v záveroch nimi podaného posudku a potvrdených už aj v rámci ich výsluchu
na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, keď mali možnosť sami a bezprostredne vnímať správanie,
prejavy a reakcie obžalovaného v pojednávacej miestnosti.

Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení

§ 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri
tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.

Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútku a bral
tiež do úvahy osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd odsudzoval obžalovaného za viac trestných činov, z ktorých nielen
jeden, ale všetky boli zločinmi, bolo potrebné, aby v súlade s ustanovením § 41 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona rozhodol o uložení trestu úhrnného, to znamená, aby ukladal trest podľa tej
trestnej sadzby, ktorá bola zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestná. Týmto

postupom súd dospel k rozhodnutiu, že druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným
ustanovením § 144 odsek 3 Trestného zákona (trestný čin úkladnej vraždy, ktorý bol najprísnejšie
trestný), kedy bolo možné obžalovanému uložiť výlučne len trest odňatia slobody na doživotie, nakoľko
uloženie iného trestu zákonodarca v tomto prípade neustanovuje ako možnosť.
Súd pri ukladaní trestu rešpektoval tiež ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 8 Trestného zákona a žiadnym

spôsobom neupravoval zákonnú trestnú sadzbu.

Pri úvahách o výmere trestu nebral súd do úvahy naplnenie predpokladov a podmienok upravených v
ustanovení § 47 odsek 1 Trestného zákona, teda nezohľadňoval, či v danom prípade uloženie trestu
odňatia slobody na doživotie vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a ani, či je nádej, že by obžalovaného

bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov.

S prihliadnutím na skutočnosť, že ustanovenie § 144 odsek 3 Trestného zákona neumožňovalo
súdu uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na doživotie len alternatívne (vyjadrenú ako zákonnú
možnosť vo forme „alebo“), ale išlo vo svojej podstate o obligatórne uloženie doživotia, zastáva súd

názor, že nebol daný dôvod na skúmanie splnenia podmienok na jeho uloženie v zmysle § 47 odsek
1 Trestného zákona.Inými slovami, pri ukladaní trestu podľa § 144 odsek 3 Trestného zákona súd nemal na výber, a to zvlášť
aj v dôsledku zistenia, že nebol daný ani žiadny iný zákonný dôvod na uloženie miernejšieho trestu s
použitím § 39 Trestného zákona (tzn. aplikovať mimoriadne zníženie trestu).

Ako to vyplýva aj zo samotného slovného pomenovania § 39 Trestného zákona, ide o mimoriadne, teda
nie obvyklé, či štandardné zníženie trestu určeného zákonom. Na takéto rozhodnutie však podľa názoru
súdu neboli splnené podmienky ani vo vzťahu k osobe obžalovaného a jeho pomerom, ani vo vzťahu k
samotnému posudzovanému prípadu a jeho okolnostiam. Tu považuje súd za nevyhnutné pripomenúť,

že u obžalovaného rozhodne nenastala situácia, v ktorej by významne prevažoval pomer a význam
zistených poľahčujúcich okolností pri absencii akejkoľvek priťažujúcej okolnosti. Naviac, súd vzal do
úvahy nejednoznačný a v priebehu procesu neustále meniaci sa postoj obžalovaného k prejednávanej
trestnej činnosti. Skutočnosť, že obžalovaný sa najskôr k spáchaniu skutkov priznal, neskôr svoje
priznanie odvolal a následne svoje výpovede (aj viackrát) modifikoval s cieľom čo najúčinnejšie seba
vyviniť, nevyhodnotil súd ako dôvod na mimoriadne zníženie trestu, a to aj z dôvodu, že k takémuto

modifikovanému priznaniu v žiadnej fáze trestného konania absolútne nepristúpilo oľutovanie skutkov,
ktoré by navyše muselo vykazovať znaky úprimnosti (nesmelo by byť len účelovo predstierané). Ak u
obžalovaného bolo možné zaznamenať prvky ľútosti, túto vždy prezentoval len vo vzťahu k samému
sebe, nikdy nie vo vzťahu ku konaniu a spôsobeným následkom. Súčasne súd dodáva, že podmienky
na mimoriadne zníženie trestu nijako tiež nenapĺňali pomery obžalovaného, u ktorého ani jeho vek a ani

jeho zdravotný stav (diagnostikované choroby sú súladné s vyšším vekom obžalovaného, a teda nie sú
výnimočné) taký postup súdu neodôvodňovali.

Ďalej v tejto súvislosti súd pripomína, že jeho pozornosti neušiel tzv. zákonný benefit, ktorý bol
obžalovanému poskytnutý za jeho spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a za mieru, ktorou

mal prispieť k odhaleniu a objasneniu závažnej trestnej činnosti zločineckej skupiny P., konkrétne vo
forme dočasného odloženia vznesenia obvinenia. Avšak, podľa názoru súdu rovnako tak nie je možné
opomenúť skutočnosť, že o tento benefit obžalovaný prišiel, nakoľko stratu výhod spočívajúcich v
odložení vznesenia obvinenia spôsobilo jeho trestné stíhanie v inej, ďalšej jeho trestnej veci, a to znova
pre obzvlášť závažný zločin. Tieto okolnosti považoval súd za potrebné vziať do úvahy pri nazeraní na

osobu obžalovaného a v nadväznosti na to už len dodáva, že nielen poskytnutie tohto druhu zákonného
benefitu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ale aj (a najmä) jeho udržanie, sa jednoznačne
viažu na správanie obžalovaného. Pokiaľ teda obžalovaný zapríčinil stratu takto poskytnutej výhody
výlučne svojim správaním, niet žiadneho dôvodu, aby súd v tomto štádiu trestného konania znova
prihliadal na okolnosti, ktoré už raz obžalovanému boli zohľadnené, a ktorých zohľadnenie bolo aktuálne

vtedy, nie teraz.

Súd zastáva názor, že akýkoľvek odklon v trestnom konaní, tzn. iný spôsob vybavenia trestnej veci,
než je vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní (odloženie vznesenia obvinenia, podmienečné
zastavenie trestného stíhania, zmier, trestný rozkaz, dohoda o vine a treste, vyhlásenie o vine), sa vždy

viaže na správanie obžalovaného a jeho postoj k prejednávanej veci, pričom v danom prípade súd v čase
rozhodovania nielen, že nemal k dispozícii priznanie obžalovaného, ale nemal k dispozícii už ani takú
výpovednú verziu ku skutkom, objasňovaniu ktorých mal obžalovaný významne napomáhať aj vo vzťahu
k iným páchateľom, či skupine páchateľov (napríklad tvrdenie obžalovaného, že Ľ. P. žije, respektíve
nežije, pretože ho zastrelil B. B., ako aj tvrdenie obžalovaného, že sa ničoho nedopustil, nič nespáchal a

ak spáchal, tak len zo strachu z Ľ. P.A., alebo tvrdenie, že „všetko“ vykonali masoví vrahovia T. Q. a S. M.
a on sám s tým nemal nič spoločné). Takýto absolútne nekritický postoj obžalovaného, ktorý je navyše
premietaný aj do jeho opakovaných vyjadrení o skorumpovaných policajtoch a „zlom“ prokurátorovi, ktorí
mu sľúbili v lepšom prípade „beztrestnosť“ a v horšom prípade „podmienku“, vo výsledku bránil súdu
vyhodnotiť tieto skutočnosti v prospech obžalovaného, a to ešte z hľadiska ich výnimočnosti tak, aby

odôvodňovali rozhodnutie o mimoriadnom znížení trestu.

Okrem už uvedeného, mimoriadne zníženie trestu nebolo možné odôvodniť ani odstupom času,
ktorý uplynul od spáchania posledného posudzovaného skutku (december 2010) ku dňu rozhodnutia
súdu, nakoľko ide o okolnosť, na vzniku ktorej sa priamo podieľa aj sám obžalovaný, a tak nie

je možné vyhodnotiť túto dĺžku času výlučne v jeho prospech. Na jednej strane je závažnosť jeho
protiprávneho konania zvýšená aj tým, po aký dlhý čas a koľkokrát sa dopúšťal extrémnej agresie akou
je vražda, ale aj inej závažnej trestnej činnosti a na druhej strane je časový odstup medzi skutkami
a rozsudkom zapríčinený aj nekonaním na strane obžalovaného, ktorý minimálne od decembra 2010nemal žiadnu prekážku, ktorá by mu bránila oznámiť skutky na polícii, keďže Ľ. P. (ktorého jediného sa
údajne obával), bol už mŕtvy. Následné vyšetrovanie, dĺžka prípravného konania a dĺžka konania pred
súdom zodpovedajú rozsahu a náročnosti prejednávanej trestnej veci a z časového hľadiska sa nijako

nevymykajú zo štandardného rámca trvania porovnateľných procesov.

Pokiaľ išlo o iných obžalovaných, ktorí ako členovia zločineckej skupiny P. v inom, samostatne vedenom
trestnom konaní neboli postihnutí uložením trestu odňatia slobody na doživotie napriek tomu, že boli
uznaní za vinných podľa § 144 odsek 3 Trestného zákona, je potrebné uviesť, že títo obžalovaní sa

k trestnej činnosti priznali, jej spáchanie úprimne oľutovali a poskytli orgánom činným v trestnom konaní
ako aj súdom nemenné výpovedné verzie, napomáhajúce objasneniu prípadu. Aj z tohto hľadiska je
potom situácia obžalovaného C. W. výrazne odlišná a okolnosti jeho prípadu sú preto neporovnateľné.

V tejto súvislosti však súd dopĺňa, že už po zistení naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty
obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 144 odsek 3 Trestného zákona (a to nie iba vo vzťahu k

jednému z posudzovaných skutkov) bolo zrejmé, že trest, ktorý zaň možno páchateľovi uložiť, už sám v
sebe zahŕňa a odzrkadľuje závažnosť konania ako aj všetky okolnosti, ktoré použitie takejto najprísnejšej
trestnej sadzby podmieňujú. Preto zistená surovosť, zavrhnutiahodný spôsob konania obžalovaného,
počet skutkov ako aj znalcami vyslovenú výrazne limitovanú prognózu resocializácie, konkrétne: trvalá
disociálnaporucha,afektívnanestálosťavýbušnosť,agresia,absenciaakýchkoľvektrvalýchpozitívnych

vzťahov, alebo citových väzieb na inú osobu, absencia empatie a tiež menej rozvinuté vyššie city,
dávali súdu ďalšie dôvody pre spoľahlivé ustálenie záveru, že obžalovanému je nielen potrebné, ale
aj nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody na doživotie, ktorý jediný bude u neho plniť účel z hľadiska
potreby ochrany spoločnosti, s prihliadnutím na absenciu možnosti jeho nápravy, a to za súčasného
obsiahnutia aj morálneho odsúdenia obžalovaného.

Naviac, uložením tohto trestu súd sledoval dôkladne aj dosiahnutie jeho účelu z hľadiska generálnej
prevencie, keďže po rekodifikácii trestných kódexov v roku 2006 začal zákonodarca klásť dôraz na
ochranu života a zdravia ľudí napríklad aj tým, že ochrane týchto záujmov pripísal dôležitosť a význam
ich umiestnením hneď do prvej hlavy jeho osobitnej časti. Z hľadiska potreby odradenie iných osôb

od páchania tohto druhu trestnej činnosti bolo preto nevyhnutné reflektovať nielen na pokles hodnôt
a morálnych zábran v spoločnosti, ale dokonca až ich úplné vymiznutie a vyslať jednoznačný signál,
že surový spôsob úmyselného usmrtenia iných (v danom prípade viacerých osôb), musí byť náležite
potrestaný, rešpektujúc pri tom všetky zákonom predpokladané podmienky, pretože aj to je úlohou súdu
v spoločnosti.

S poukazom na druh uloženého trestu (doživotie) vzhliadol súd splnenie zákonných podmienok pre
zaradenie obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym
stupňom stráženia (§ 48 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona), nakoľko jeho zaradenie do ústavu s
miernejším stupňom stráženia s poukazom na § 48 odsek 4 veta tretia Trestného zákona ani nebolo

dovolené.

Pokiaľ išlo o nároky na náhradu škody, o týchto súd rozhodol po zohľadnení kritérií včasnosti a riadneho
spôsobu ich uplatnenia a dospel k záveru, že je potrebné ich rozlíšiť nielen z hľadiska poškodených
subjektov, ale tiež z hľadiska spôsobenej škody, respektíve vzniknutej nemajetkovej ujmy.

Podľa názoru súdu si poškodená spoločnosť E., J.. P.., toho času jej právna nástupkyňa E. Q. K.
D. J. P., J.. P.. riadne uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.507.003,92 eura (zodpovedajúca
odcudzenejistine45.400.000,-Sk),spôsobenejjejzavinenýmkonanímobžalovaného(bod2/rozsudku),
ktorému súd z toho dôvodu uložil povinnosť, aby takto spôsobenú a preukázanú škodu nahradil. So

zvyškomnároku,ktorýbolvkonaníuplatnenývpodobeúrokovakopríslušenstvakistine,súdpoškodenú
spoločnosť odkázal na civilný proces, nakoľko ďalšie dokazovanie v tomto smere (nad rámec uplatnenej
istiny) by už presahovalo potreby tohto konania a predĺžilo by ho a podklady na rozhodnutie o celom
uplatnenom nároku na náhradu škody súd nemal k dispozícii.

S prihliadnutím na charakter spôsobenej ujmy, predovšetkým definitívnu stratu blízkeho človeka, a to
konkrétne životného partnera alebo jedného z rodičov a s prihliadnutím na skutočnosť, že poškodení -
pozostalí aj v dôsledku dlhoročnej nezvestnosti takto stratených príbuzných zostávali nielen v neistote
ohľadne ich existencie, či osudu, ale prišli aj o možnosť vyrastať, či žiť v ich prítomnosti, uložil súdobžalovanému C. W. aj povinnosť nahradiť poškodeným C. J., J. C., Y. C., J. D., J. B., Š. B. a I. L.
každému 10.000 eur ako nemajetkovú ujmu.

V tejto súvislosti súd nad rámec už uvedeného dodáva, že blízkosť poškodených ako pozostalých
osôb na jednej strane a poškodených ako usmrtených osôb na druhej strane vyplývala jednak z ich
príbuzenských pomerov v priamom pokolení, alebo z manželských, či partnerských zväzkov a súd o
tejto blízkosti, založenej na rodinných väzbách, nemal žiadne pochybnosti. Blízkosť a citová väzba však
bola preukázaná aj tým, že to boli práve pozostalí poškodení, ktorí oznamovali nezvestnosť svojich

príbuzných a dokázali tiež vypovedať o tom, kedy a za akých okolností ich naposledy videli. Nejednalo
sa teda o záver o blízkosti ich vzťahu, ktorý súd prijal len na podklade príbuzenského pomeru, ale o
blízkosti súd usudzoval aj podľa prejavovaného záujmu pozostalých o životy zavraždených. Tieto kritériá
považoval súd za postačujúce na určenie výšky odškodnenia pre pozostalých poškodených, ktorú vo
vzťahu ku všetkým a bez rozdielu vyjadril symbolicky sumou desaťtisíc eur. Tu však súd zdôrazňuje, že
hodnota žiadneho ľudského života nie je vyčísliteľná v peniazoch a, rovnako tak, že ani lásku človeka

k inej ľudskej bytosti, či bolesť z jej straty, nie je možné kvantifikovať. Preto súd nezameriaval svoju
pozornosť na dokazovanie nemerateľných ukazovateľov a zastáva názor, že o kvalite a význame vzťahu
poškodených k zavraždeným osobám môže, ale aj nemusí napovedať len intenzita ich stretávania,
miera ich závislosti, či odkázanosti alebo vzájomná starostlivosť. Podkladom pre uznanie nárokov
poškodených pre vzniknutú citovú ujmu bol fakt, že obžalovaný spôsobil svojim protiprávnym konaním

neodstrániteľný následok a tým natrvalo odňal poškodeným všetky možnosti vo vzťahu s ich blízkymi
osobami pokračovať, vzťah rozvíjať, ale aj požívať výhody z neho plynúce alebo s ním spojené (strata
rodiča ako živiteľa a vychovávateľa, strata partnera ako životného druha, dôverníka a životnej opory,
etc.).

SúdvovzťahukpoškodenýmT.U.aM.P.Á.rozhodolouloženejpovinnostiajpozohľadnenískutočnosti,
že na vzniku nemajetkovej ujmy sa podieľali s obžalovaným C. W. aj už právoplatne odsúdené osoby, a
preto mu v tomto prípade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne s N. S. a B. B..

Vzhľadom na to, že vykonané dokazovanie neumožňovalo súdu získať podklady na rozhodnutie o

nároku na náhradu škody, ktorý si uplatnila poškodená I.. Q. Q., rozhodol súd podľa § 288 odsek 1
Trestného poriadku a odkázal túto poškodenú s jej nárokom na civilný proces. Nakoľko takéto podklady
nemal súd ani na rozhodnutie o zvyškoch nárokov poškodených T. U., M. P., J. C., Y. C. a C. J.,
postupoval v súlade s ustanovením § 288 odsek 2 Trestného poriadku a všetkých týchto poškodených
odkázal vo zvyšných častiach nimi uplatnených nárokov na náhradu škody na civilný proces.

v bode 1/
bol činný pre zločineckú skupinu a podporoval ju,

v bode 2/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a ako člen organizovanej skupiny

a spôsobil činom škodu veľkého rozsahu,

v bode 3/
iného úmyselne usmrtil, čin spáchal ako člen organizovanej skupiny a v úmysle zakryť iný trestný čin,

v bode 4/
iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal v nebezpečnom zoskupení,

v bodoch 5/ a 6/
iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal z osobitného motívu - v úmysle

zakryť iný trestný čin a čin spáchal v nebezpečnom zoskupení,

v bode 7/
iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- organizovanou skupinou,

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje
(Špecializovaný trestný súd), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.
O odvolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa
rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.