Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010363
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2320010363.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre

prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.12.2020), spáchaný
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2023,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. C. D. E. F. G. H. B. E. I. J. D. K. L. , H. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, hlásený
trvalý pobyt M. XXXX/XX, N., okr. Galanta, Slovenská republika, toho času vo výkone väzby v ÚZVJS
Leopoldov v inej trestnej veci,

sa uznáva za vinného, že

v bode 2. obžaloby
dňa 27. októbra 2019 v čase od 20:37 hod. vykonal neoprávnene platobnou kartou Prima Banky
Slovensko a.s., PK Maestro č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorú dostal od F. F. (právoplatne odsúdeného
v tejto trestnej veci vo vzťahu k bodu 1 obžaloby rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn.

2T/23/2020-173 zo dňa 10.05.2022, právoplatný dňa 06.08.2022) platbu za nákup tovaru:
- na čerpacej stanici Slovnaft v meste Tmava v čase o 20:37 hod. v sume 15,40 eur,
a následne touto kartou vykonal neúspešné pokusy neoprávnených platieb:
- na čerpacej stanici OMV na nezistenom mieste v čase o 20:45 hod. v sume 19,40 eur,
- na čerpacej stanici OMV na nezistenom mieste v čase o 20:51 hod. v sume 18,57 eur,
- na čerpacej stanici OMV na nezistenom mieste v čase o 20:53 hod. v sume 13,58 eur,
čímtýmtosvojímkonanímpoškodenémuO.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.,P.N.Q.XXXX/XX,spôsobil
škodu vo výške 15,40 eur,

teda

neoprávnene si obstaral platobnú kartu, ktorú použil,

čím spáchal

úmyselný prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.12.2020).

Za to sa

odsudzuje:Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona,
na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu súd ukladá nahradiť poškodenému O. M., nar. XX.XX.XXXX

v L., trvalý pobyt P. N. Q. XXXX/XX, N., N. H., škodu vo výške 15,40 eur (pätnásť eur a štyridsať
eurocentov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného O. M., nar. XX.XX.XXXX v L., trvalý
pobyt P. N. Q. XXXX/XX, N., N. H., so zvyškom ním uplatneného nároku na náhradu škody vo vzťahu
k obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, hlásený trvalý pobyt M. XXXX/XX, N., okr.

Galanta, Slovenská republika, na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.03.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu na v tom čase obvinených 1)
F. F. (ďalej len ,,obžalovaný 1“) a 2) A. B. (ďalej len ,,obžalovaný 2“) pre prečin neoprávnené vyrobenie
a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219

ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.12.2020), spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom. Súd vo veci rozhodol
trestným rozkazom zo dňa 11.03.2021 (č. l. 113 – 114), proti ktorému podali obaja obvinení odpor
(č. l. 122 obžalovaný 2, č. l. 125 obžalovaný 1), odpor podala i Okresná prokuratúra Galanta (proti
trestnému rozkazu v časti týkajúcej sa obžalovaného 1; č. l. 120). Nakoľko nevidel súd priestor pre

iný procesný postup, prejednal vec na hlavnom pojednávaní (dva termíny – 10.05.2022 a 20.12.2023),
kedy po vykonanom dokazovaní vo veci samej rozhodol najskôr na termíne hlavného pojednávania dňa
10.05.2022, následne, po vrátení veci z odvolacieho konania vo vzťahu k obžalovanému 2, na termíne
hlavného pojednávania dňa 20.12.2023.

Na termíne hlavného pojednávania dňa 10.05.2022, po vykonanom dokazovaní, súd vyhlásil
odsudzujúci rozsudok, ktorým uznal oboch obžalovaných vinných v zmysle podanej obžaloby a uložil
im nepodmienečný trest odňatia slobody (vo výmere uvedenej v danom rozsudku); taktiež ich zaviazal
solidárne na náhradu časti zo strany poškodeného uplatneného nároku na náhradu škody, ktorého
poškodeného so zvyškom ním v konaní uplatneného nároku odkázal na civilný proces. Odvolanie proti

rozsudku zo dňa 10.05.2022 podal len obžalovaný 2, vo vzťahu k obžalovanému 1 rozsudok zo dňa
10.05.2022 nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2022.

Na odvolanie obžalovaného 2 proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 10.05.2022 rozhodoval Krajský
súd v Trnave ako súd odvolací, ktorý svojím uznesením zo dňa 16.03.2023 sp. zn. 5To/91/2022-207

odvolaním obžalovaného 2 napadnutý rozsudok zrušil vo vzťahu k obžalovanému 2 vo (i) výroku o vine,
(ii) výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a (iii) výroku o náhrade škody. Podľa názoru odvolacieho súdu
- v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ako aj v jeho odôvodnení, absentuje jednoznačné určenie
charakteru a rozsahu trestnej súčinnosti obžalovaných, uvedením, či sa jednalo o ich výslovnú alebo
konkludentnú dohodu na páchaní trestnej činnosti, čo bolo jej obsahom a vyhodnotenie konania

obžalovanýchvosvojomsúhrnevzmysleodvolacímsúdomtamuvádzanýchforiemspáchaniatrestného
činu spolupáchateľstvom (spoločným konaním);
- neúplnosť zistení prvostupňového súdu predstavuje jeho záver o subjektívnej stránke stíhaného
trestného činu, kde prvostupňový súd konštatuje zavinenie obžalovaného 2 minimálne vo forme
nepriameho úmyslu; prvostupňový súd je totiž povinný vyjadriť sa k subjektívnej stránke trestného činu

jednoznačne a v prípade zistenia viacerých alternatív aplikovať zásadu in dubio pro reo;
- prvostupňový súd pochybil, keď sa nezaoberal materiálnym korektívom uvedeným v § 10 ods. 2
Trestného zákona, hoci v prejednávanej veci sa jednalo o prečin.
V zmysle záverov odvolacieho súdu, úlohou prvostupňového súdu v rámci opätovného prejednania
a rozhodnutia veci bolo opätovne rozhodnúť o vine obžalovaného 2, a v prípade uznania jeho viny

naformulovať skutkovú vetu, právnu vetu a právnu kvalifikáciu tak, aby boli vo vzájomnom súlade, anásledne rozhodnúť o treste pre obžalovaného 2, príp. o povinnosti na náhradu škody a tieto výroky
náležite odôvodniť tak, aby toto odôvodnenie zodpovedalo ustanoveniu § 168 Trestného poriadku.
Odvolací súd dal prvostupňovému súdu do pozornosti tiež zásadu zákazu reformatio in peius, v zmysle

ktorej nemôže byť napadnutý rozsudok pri opätovnom rozhodnutí upravený v neprospech obžalovaného
2, nakoľko tento bol napadnutý len odvolaním obžalovaného 2 v jeho prospech.

Zaúčelomopätovnéhoprejednaniaarozhodnutiaveci,vzmyslezáverovuzneseniaodvolaciehosúduzo
dňa 16.03.2023, nariadil súd termín hlavného pojednávania na deň 20.12.2023. Na uvedenom termíne

hlavného pojednávania
- nakoľko mal za to, že vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj
bez prítomnosti obžalovaného 2, súd konal v neprítomnosti obžalovaného 2, ktorý o taký postup súd
vyslovene požiadal, čomu súd vyhovel (č. l. 282). Podľa názoru súdu, okrem samotnej žiadosti väzobne
v inej veci trestne stíhaného obžalovaného 2 boli na taký postup splnené všetky procesné podmienky
v zmysle § 252 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko (i) obžaloba bola obžalovanému riadne

doručená 2 (č. l. 115) a bol na termín hlavného pojednávania dňa 20.12.2023 riadne a včas predvolaný,
kedy bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený (č. l. 249 a č. l. 260),
obžalovaný 2 mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným
v trestnom konaní (č. l. 14 a nasl.; tiež aj pred súdom na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2022 – č. l.
170), boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní a obžalovaný 2 bol upozornený na možnosť preštudovať

spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania (č. l. 87 – 90; žiadne návrhy na doplnenie vyšetrovania
nemal – č. l. 90); s poukazom na § 252 ods. 3 Trestného poriadku možno konštatovať, že obžalovaný 2
požiadal o vykonanie hlavného pojednávania dňa 20.12.2023 v jeho neprítomnosti.
- súd nadviazal na doposiaľ v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie (na hlavnom
pojednávaní dňa 10.05.2022), ktoré doplnil v zmysle nižšie uvedeného, a vo veci samej rozhodol týmto

odsudzujúcim rozsudkom tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. Súd vo veci vykonal dva termíny
hlavného pojednávania - dňa 10.05.2022 a dňa 20.12.2023. Obžalovaný 2 bol prítomný na termíne
dňa 10.05.2022, na termíne dňa 20.12.2023 nie (ako je už uvedené vyššie). Na termín hlavného

pojednávania dňa 10.05.2022 sa nedostavil (bez ospravedlnenia) obžalovaný 1 (doručenie predvolania
mal riadne vykázané dňa 08.04.2022), ani svedok D. (doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa
05.04.2022), a ani svedok – poškodený Harmat (doručenie predvolania mal vykázané fikciou). O termíne
hlavného pojednávania dňa 20.12.2023 bol poškodený Harmat riadne a včas upovedomený na adrese,
ktorú na tieto účely uviedol.

Obžalovaný 2 svoju vinu pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2022 poprel a uviedol
(zostručnené), že
-autom,ktorémalpožičané(červenýGolf),odviezolobžalovaného1zoSerededoTrnavyaspäť,pričom
na ceste tam a späť sa zastavili na viacerých čerpacích staniciach za účelom nákupu tovaru či benzínu.

Po návrate do Serede sa rozišli, každý po svojom, následne ho zobrali policajti ohľadne žalovaného
skutku.
- neúspešný nákup platobnými kartami na čerpacej stanici Slovnaft, ktoré platobné karty mal od
obžalovaného 1, uskutočnil on, iné nákupy nie.
- platby boli učinené bezkontaktne, nie cez PIN kód.

- sa jedná o jeho osobu na fotografiách (č. l. 63 – 65), ktoré mu boli počas jeho výsluchu pred súdom dňa
10.05.2022 dané k nahliadnutiu (pozn. ide o fotografie z kamier na čerpacej stanici Slovnaft v Trnave,
kde osoba uskutočnila nákup platobnou kartou).
Právom záverečnej reči dňa 10.05.2022 uviedol, že cíti nespravodlivosť, má byť odsúdený, síce bol len
vodič auta a nič nespáchal.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2022 na návrh prokurátorky prečítanej výpovede v tom čase
obžalovaného 1 (súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 10.05.2022 v neprítomnosti obžalovaného 1 pri
splnení podmienok podľa § 252 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, keďže mal za to, že vec možno
spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti daného obžalovaného 1,

ktorému bola riadne doručená obžaloba dňa 20.05.2021 na č. l. 115, ako aj predvolanie na hlavné
pojednávanie dňa 08.04.2022 na č. l. 133 a 143, mal v prípravnom konaní pred orgánom činným
v trestnom konaní na výsluchu dňa 20.02.2020 na č. l. 8 a nasl. možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý
je predmetom obžaloby, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní, obžalovaný 1 bol upozornený dňa20.02.2020 na č. l. 86 na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania, kedy
návrhy na doplnenie dokazovania nemal na č. l. 88 – 90, a bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie
v jeho neprítomnosti upozornený v predvolaní na hlavné pojednávanie na č. l. 143), ktorú výpoveď

učinil obžalovaný 1 na svojom výsluchu v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní dňa
20.02.2020 (č. l. 8 – 13), vyplynulo (zostručnené), že
- v deň žalovaného skutku (27.10.2019) našiel v Seredi pri smetnom koši peňaženku, v ktorej bolo
viacero platobných kariet;
- platobnou kartou čiernej farby uskutočňoval rôzne bezkontaktné nákupy na rôznych čerpacích

staniciach (trasa Sereď – Trnava);
- presúvali sa (pozn.: spolu s obžalovaným 2) na červenom aute VW Golf, pričom obžalovaný 2
sniektorýmiztýchplatobnýchkarietplatilnačerpacejstanicivZelenčiavTrnave(SlovnaftnaNitrianskej
ul.);
- obžalovaný 2 vedel, že obžalovaný 1 Baláž tie karty našiel a že mu nepatria;
- svoje konanie ľutuje, neuvedomil si jeho dôsledky, už to nikdy neurobí.

Keďže sa hlavné pojednávanie konalo dňa 10.05.2022 v neprítomnosti obžalovaného 1 (a jeho súhlas
tak v zmysle § 252 ods. 5 Trestného poriadku nebol potrebný), a súd nepovažoval osobný výsluch
za potrebný, bola so súhlasom prokurátorky a obžalovaného 2 prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi
svedka – poškodeného O. M. z prípravného konania zo dňa 18.02.2020 (č. l. 24 – 31). Poškodený O.

M. vtedy dňa 18.02.2020 uviedol (zostručnené), že
- v deň žalovaného skutku (27.10.2019) bol okolo 18h v bare v meste Sereď, následne po príchode
domov zistil, že mu chýba peňaženka, čo nahlásil na OO PZ v Seredi;
- následne mu na telefón začali chodiť SMS správy o pohyboch (vyberaní peňazí resp. uskutočňovaní
platieb) na jeho účtoch (nepamätá si už, ktoré účty to boli, boli to sumy nižšie než 20,- eur, kedy je možné

platiť bez PIN kódu);
- išiel následne na čerpaciu stanicu Slovnaft na Nitrianskej ulici v Trnave, kde podľa SMS správy mala
byť uskutočnená snaha o platbu kartou; tam si všimol auto s galantskou značkou;
- obsluha čerpacej stanice mu uviedla, že práve odišli dvaja muži, ktorí sa snažili platiť platobnou kartou,
no neúspešne, na čo vytiahli inú kartu, kde už platba prešla;

- následne volal na políciu oznámiť evidenčné číslo daného vozidla, na čo na miesto dorazila polícia;
- odcudzená mu bola peňaženka s hotovosťou 1.750,- eur, kreditnou kartou O. F., dvoma kartami G. F.,
I. R. F., dokladmi a kartičkou poistenca;
- vzniknutá celková škoda je 2.000,- eur, ktorú žiada nahradiť.

Keďže sa hlavné pojednávanie dňa 10.05.2022 konalo v neprítomnosti obžalovaného 1 (a jeho súhlas
tak v zmysle § 252 ods. 5 Trestného poriadku nebol potrebný), a súd nepovažoval osobný výsluch
za potrebný, bola so súhlasom prokurátorky a obžalovaného 2 prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi
svedkaH.D.zprípravnéhokonaniazodňa18.02.2020(č.l.34–36).SvedokH.D.vtedydňa18.02.2020
uviedol (zostručnené), že

- bol vlastníkom červeného vozidla VW Golf s EČV: S., ktoré následne predal kamarátke; videl však na
danom vozidle jazdiť obžalovaného 2;
- niekedy na jeseň roku 2019 stretol obžalovaného 2 pri Kauflande v Seredi a povedal mu, nech si dá
do poriadku STK a EK na dané vozidlo, inak to auto odhlási, nakoľko je stále písané na neho; na to mu
obžalovaný 2 povedal, že to dá do poriadku;

- ku dňu 18.02.2020 bolo auto písané stále na neho, no nepoužíva ho a nevie, kto ho ku dňu 18.02.2020
používa.

Z vykonaného dokazovania v podobe oboznámenia listinných dôkazov na termínoch hlavného
pojednávania dňa 10.05.2022 a 20.12.2023 vyplynulo, že

- dňa 28.10.2019 boli obžalovaným 1 dobrovoľne (po poučení o zákaze tzv. sebainkriminácie) na výzvu
vydané veci uvedené v zápisnici o vydaní veci (č. l. 45 – 46), pričom išlo o peňaženku, rôzne osobné
doklady poškodeného M., rôzne platobné karty (okrem platobnej karty O. F., taká vydaná nebola) aj na
meno poškodeného M. atď. (súd tu odkazuje v konkrétnosti na danú zápisnicu o vydaní veci; pre tento
rozsudok je podstatná informácia, že boli vydané veci na meno poškodeného, vrátane platobných kariet,

okrem karty O. F.);
- boli podľa výpisov z bánk O. F. a G. F. (č. l. 52 – 54) uskutočnené dňa 27.10.2019 úspešné i neúspešné
platby kartou/nákupy na čerpacích staniciach vrátane OMV a Slovnaft na rôznych miestach (pozn. tak
ako je uvádzané skutkom 2 v obžalobe). Vo vzťahu k obžalovanému 2 a skutku 2 v zmysle výrokovejčasti tohto rozsudku súd vychádzal z listiny na č. l. 52 od Prima banky, z ktorej sú zakomponované do
skutkovej vety údaje o poškodenom, platobnej karte a časoch/miestach/sumách použitia platobnej karty
medzi 20:37 hod. a 20:53 hod. dňa 27.10.2019;

- boli do spisu zabezpečené v prípravnom konaní kamerové záznamy z čerpacích staníc Slovnaft Sereď
a Trnava týkajúcich sa prvotne žalovaných skutkov (č. l. 55 – 68), z ktorých sú v spise vyhotovené
fotografie (č. l. 61 – 67), pričom zo záverov analýzy kamerových záznamov zo dňa 10.12.2019 (č. l.
60) možno uviesť použitie platobnej karty odcudzenej poškodenému O. M. (časy platieb sú rovnaké ako
časy realizácií na bankových pohyboch na účte poškodeného); pre úplnosť súd uvádza, že obžalovaný

2 sa pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2022 opoznal na fotografiách týkajúcich
sa nákupu na čerpacej stanici Slovnaft v Trnave (č. l. 63 - 65);
- obžalovaný 2 bol doposiaľ šestnásťkrát súdne trestaný (aj za úmyselnú, majetkovú trestnú činnosť,
kedy k jeho náprave neviedol v minulosti ani uložený nepodmienečný trest odňatia slobody; podľa
aktuálneho odpisu registra trestov k 12/2023), pričom za ostatné roky (pred aj po tu žalovanom skutku
2) sa dopúšťal aj priestupkovej činnosti (evidovaných má aktuálne k 12/2023 10 záznamov – proti

majetku, proti verejnému poriadku, v cestnej premávke; podľa aktuálnej lustrácie z centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov k 12/2023), podľa aktuálnej lustrácie zo Sociálnej poisťovne k 12/2023
je bez záznamu, podľa aktuálnej lustrácie ZVJS k 12/2023 je aktuálne väzobne trestne stíhaný v inej
trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 14T/85/2023; podľa aktuálnej lustrácie
z databázy súdov k 12/2023 sú evidované vo vzťahu k obžalovanému 2 dve tzv. živé trestné konania

– (i) vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 4T/9/2021, kedy za skutok zo dňa 10.08.2020
bol nateraz neprávoplatne oslobodený spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
07.09.2023 (č. l. 248, č. l. 270 – 280 obsahujúce e-mailovú komunikáciu s Okresným súdom Trnava a
kópiu trnavského rozsudku súdu prvého stupňa), a (ii) vedené pred Okresným súdom Galanta pod sp.
zn. 14T/85/2023 (podľa zistenia súdu z registra tunajšieho súdu je obžalovaný 2 v danej veci trestne

stíhaný za skutok datovaný od 06/2022 do 23.05.2023, kedy nateraz nebolo vo veci ešte rozhodnuté);
- staršia správa z mesta Sereď ohľadne povesti obžalovaného 2 (datovaná 02/2020 na č. l. 83) a novšia
taká správa (datovaná 10/2023 na č. l. 245) obsahujú len veľmi strohé všeobecné informácie/osobné
údaje obžalovaného 2;
- podľa aktuálneho hodnotenia z ÚZVJS Leopoldov zo dňa 13.10.2023 (č. l. 250 – 251) možno

obžalovaného 2 hodnotiť neutrálne až kladne (po prijatí do výkonu väzby s adaptáciou nemal problémy,
jeho správanie je na požadovanej úrovni, príkazy/nariadenia plní/rešpektuje, poriadok si udržiava na
požadovanej úrovni, k dátumu hodnotenia nebol disciplinárne odmenený/potrestaný);
- obžalovaný 1 bol v tejto trestnej veci právoplatne odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
10.05.2022, právoplatný vo vzťahu k obžalovanému 1 dňa 06.08.2022 (č. l. 173 a nasl.);

- pôvodne v tejto trestnej veci rozhodol súd trestným rozkazom zo dňa 11.03.2021 (č. l. 113 – 114), ktorý
trestný rozkaz bol obžalovanému 2 doručený dňa 20.05.2021.

Po takto vykonanom dokazovaní neboli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd považoval na
hlavnom pojednávaní (termíny: 10.05.2022 a 20.12.2023) vykonané a vyššie načrtnuté dokazovanie za

dostatočné pre rozhodnutie vo veci (skutkový stav veci bol podľa názoru súdu zistený bez dôvodných
pochybností a v rozsahu, ktorý bol a je nevyhnutný a postačujúci pre tento rozsudok).

K výroku o vine. Súd na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, hodnotiac
produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12
Trestného poriadku, dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k nasledovným záverom - skutok
v zmysle bodu 2 obžaloby, pre ktorý skutok bola voči obžalovanému 2 podaná obžaloba, vymedzený po
jeho miernej úprave súdom vo výrokovej časti tohto rozsudku, sa stal, pričom je možné zo strany súdu
tiež konštatovať (za absencie rozumných či dôvodných pochybností), že ho spáchal práve obžalovaný

2, a to samostatne, kedy boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

V konaní pôvodne obvinený/obžalovaný 1 bol v konaní pred súdom (po tom, čo sa v prípravnom konaní
k trestnej činnosti doznal a úprimne ju oľutoval) z vlastného rozhodnutia pasívny, nezúčastnil sa ho.
Z prečítaného výsluchu (z prípravného konania) obžalovaného 1 vyplynulo (pozn. súdu: prečítané ešte

v čase, kedy obžalovaný 1 mal v konaní pred súdom procesné postavenie obvineného/obžalovaného),
že obžalovaný 2 (i) sa s ním zúčastnil jazdy po čerpacích staniciach na trase Sereď – Trnava a
späť za účelom uskutočnenia nákupov platobnými kartami, (ii) obžalovaný 2 tiež použil platobné karty
a (iii) obžalovaný 2 vedel, že tie platobné karty obžalovaný 1 našiel a že mu nepatria. Z výsluchuobžalovaného 2 na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa skutočne zúčastnil predmetnej jazdy po
čerpacích staniciach s obžalovaným 1, tiež sa opoznal na fotografiách z čerpacej stanice Slovnaft v
Trnave (kde ním opoznaná osoba, teda on, uskutočňuje nákup platobnou kartou) a tiež potvrdil, že aj on

s platobnou kartou manipuloval (pokúšal sa uskutočniť nákup) – napriek tomu, obžalovaný 2 na hlavnom
pojednávaní popieral celkovo svoju vinu na žalovanom skutku 2 v zmysle obžaloby, no je zrejmé, že
aspoň čiastočne priznal skutok 2 (použil podľa jeho slov kartu na neúspešný nákup). Spáchanie skutku
2 obžalovaným 2 nepotvrdzuje len obžalovaný 1 (priamy dôkaz; podľa jeho na hlavnom pojednávaní
prečítaného vyjadrenia v rámci výsluchu obžalovaný 2 vedel, že platobné karty obžalovanému 1

nepatria) a v podstate (i keď vinu popiera) aj obžalovaný 2 (nepoprel uskutočnenie neúspešnej platby
kartou), ale aj výpovede svedka – poškodeného M. (nepriamy dôkaz; stratil peňaženku s platobnými
kartami vrátane tej z O. F., následne niekto uskutočňoval platby) a svedka D. (nepriamy dôkaz ku skutku
2; informácie ohľadne osobného motorového vozidla použitého na jazdu obžalovaným 2 s obžalovaným
1), a najmä do spisu zaobstarané listinné dôkazy v podobe výpisu z O. F. (nepriamy dôkaz o skutku
2, resp. priamy o vykonaných transakciách, nepriamy o vine obžalovaného 2 zaň; kde sú zachytené

transakcie popísané v skutku 2 výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane časov, súm a miest transakcií),
fotografií z kamerových záznamov (priamy dôkaz o účasti obžalovaného 2 na skutku 2; vrátane analýzy
z vyťaženia kamerových systémov; obžalovaný 2 sa tiež opoznal na fotografiách kamerových záznamov
pri uskutočňovaní platby, kedy čas zachytený na fotografiách z kamerového záznamu na čerpacej stanici
Slovnaft v Trnave a čas výpisu úspešnej transakcie na tejto čerpacej stanici poskytnutého O. F. sú

rozdielne v minútach, čo môže byť a zrejme aj je spôsobené nastavením času v tom či onom systéme
– kamerový/bankový; súd vychádzal z časov evidovaných bankou ako oficiálneho času bankovým
systémom zachytených transakcií), a napokon aj skutočnosť, že dňa 28.10.2019 o 09:00h (t. j. druhý deň
po žalovanom skutku 2, ktorý sa podľa obžaloby odohral v podvečerných resp. večerných hodinách dňa
27.10.2019) na výzvu podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku a po príslušnom poučení podľa § 130 ods.

1 a 2 Trestného poriadku obžalovaný 1 vydal vyšetrovateľovi väčší počet vecí, počnúc čiernou koženou
peňaženkou, cez osobné doklady na meno poškodeného M. a iné doklady, až po platobné bankové
karty tiež na meno poškodeného M.; vydaná nebola platobná karta O. F., čo predstavuje nepriamy
dôkaz, článok v reťazi (priamych i nepriamych) dôkazov, na konci ktorej je záver o tom, že obžalovaný
2 platobnou kartou Prima banky (tak ako je uvedená v skutkovej vete tohto rozsudku) uskutočnil jednu

úspešnú a tri neúspešné platby na čerpacích staniciach (keďže ju od obžalovaného 1 získal obžalovaný
2, nemal ju už obžalovaný 1 k dispozícii na druhý deň na vydanie do trestného konania). Vykonané
dôkazy tak podľa názoru súdu vytvárajú jednotnú a ucelenú reťaz, kedy je možné, bez dôvodných či
rozumných pochybností dôjsť na jej konci k záveru, že skutok 2 sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a že zaň nesie vinu obžalovaný 2 - t. j. obžalovaný 2 si dňa 27.10.2019 podvečer

obstaral neoprávnene od obžalovaného 1 platobnú kartu O. F. na meno poškodeného O. M., ktorú
platobnú kartu mal obžalovaný 1 k dispozícii vďaka jej nálezu spolu s peňaženkou a inými dokladmi/
kartami atď. na meno poškodeného O. M., a následne obžalovaný 2 túto kartu použil (1krát úspešne
na čerpacej stanici Slovnaft v meste Tmava a 3krát neúspešne na čerpacej stanici OMV stotožnenej
podľa názoru súdu dostatočne pre účely tohto rozsudku časom a platobnými údajmi o neúspešných

transakciách zo strany banky), i keď vedel, že oprávnenie na také použitie karty nemá; obžalovaný 1
následne nevydal do trestného konania platobnú kartu Prima banky, nakoľko ju nemal už k dispozícii,
keďže ju poskytol obžalovanému 2, ktorý s ňou spáchal skutok 2.

Pokiaľ k záveru o vine obžalovaného 2 viedli súd aj informácie plynúce z prečítaných výpovedí svedkov

(poškodený Harmat, svedok Lakatoš), ktoré výpovede boli uskutočnené 2 dni pred doručením uznesenia
o vznesení obvinenia obžalovanému 2 (č. l. 6 – 18.02.2020 vs. 20.02.2020), k danému súd uvádza, že
nešlo o jediné či rozhodujúce informácie vedúce k odsudzujúcemu rozsudku (ako je uvedené vyššie
– primárne súd vychádzal z výpovedí oboch obžalovaných a listinných dôkazov (najmä fotografie
z kamerových záznamov a výpis/údaje o platbách z O. F., ktoré takéto informácie (ako nosné) boli

doplnené výpoveďami svedkov. Pritom navyše súhlas s prečítaním výpovedí na hlavnom pojednávaní
dňa 10.05.2022 dal samotný obžalovaný 2, ktorý v ním podpísanej zápisnici o jeho výsluchu zo dňa
20.02.2020 v prípravnom konaní (č. l. 18) uviedol, že nechce byť upovedomený o a prítomný na
procesných úkonoch, pričom už vykonané procesné úkony nežiada zopakovať v jeho prítomnosti.
Samotný obžalovaný 2 sa tak zriekol možnosti kontradiktórneho výsluchu svedkov.

Z uvedeného je teda možné podľa názoru súdu bez akýchkoľvek rozumných/dôvodných pochybností
uzavrieť, že obžalovaný 2 naplnil všetky znaky skutkovej podstaty úmyselného prečinu zakotveného v
§ 219 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.12.2020) – ako trestne zodpovedný subjekt sineoprávnene obstaral (od obžalovaného 1) a použil (i keď vedel, že na to oprávnený nie je) platobný
prostriedok (platobnú kartu poškodeného evidovanú Prima bankou). Z hľadiska subjektívnej stránky
zákon pre trestnú zodpovednosť v tomto prípade vyžaduje úmysel – podľa názoru súdu, z vykonaného

dokazovania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení na strane obžalovaného 2, a to vo forme
priamehoúmyslu[§15písm.a)Trestnéhozákona],nakoľkoobžalovaný2sichcelneoprávneneobstarať
platobnú kartu, keď sa mu taká možnosť naskytla zo strany obžalovaného 1, obstaral si ju/získal ju od
obžalovaného 1, pričom vedel, že obžalovanému 1 nepatrí, a následne ju aj vedome a cielene použil,
raz úspešne, 3krát neúspešne.

Súd teda na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní (tak, ako je načrtnuté vyššie),
hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle §
2 ods. 12 Trestného poriadku, dospel bez akýchkoľvek rozumných/dôvodných pochybností k záveru
o spáchaní žalovaného skutku 2 v zmysle obžaloby tak, ako je uvedený (skutkovo upravený) vo výroku

tohto rozsudku, obžalovaným 2.

Nakoľko odvolanie voči prvotnému rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 10.05.2022 bolo podané
len zo strany obžalovaného 2, súd musel podriadiť výrokovú časť tohto v poradí druhého rozsudku
súdu prvého stupňa zásade zákazu reformatio in peius (na čo upozornil aj odvolací súd vo svojom

uznesení zo dňa 16.03.2023). Ak teda bolo odvolacím súdom v uznesení odvolacieho súdu zo dňa
16.03.2023 vyčítané rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 10.05.2022, že v skutkovej vete napadnutého
rozsudku, ako aj v jeho odôvodnení, absentuje jednoznačné určenie charakteru a rozsahu trestnej
súčinnosti obžalovaných, uvedením, či sa jednalo o ich výslovnú alebo konkludentnú dohodu na páchaní
trestnej činnosti, čo bolo jej obsahom a vyhodnotenie konania obžalovaných vo svojom súhrne, súd pri

opätovnomprejednanívecinahlavnompojednávanídňa20.12.2023nesmelzvykonanéhodokazovania
dospieť (rešpektujúc zásadu zákazu reformatio in peius) ani k takým úpravám (nielen) skutkovej vety
žalovaného skutku, ktorá by znamenala porušenie uvedenej zásady. V rozsudku zo dňa 10.05.2022 súd
prvého stupňa (ako správne uviedol odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 16.03.2023) neuviedol
(ani skutkovo), na ťarchu obžalovaného 2, v čom malo spočívať spolupáchateľstvo obžalovaného 1

a obžalovaného 2 (a teda aplikácia § 20 Trestného zákona). Nakoľko podľa názoru súdu spáchanie
trestného činu formou spolupáchateľstva (§ 20 Trestného zákona) predstavuje fakticky (t. j. nie
v zmysle právneho termínu ,,závažnejší spôsob konania“ podľa § 138 Trestného zákona) pre spoločnosť
nebezpečnejší spôsob páchania trestnej činnosti v porovnaní so ,,samopáchateľstvom“ (nakoľko ide
o dohodu/koordináciu viacerých osôb, čo zvyšuje možnosti úspešného dokonania trestného činu a tým

aj nebezpečnosť takého koordinovaného/dohodnutého konania pre spoločnosť), úprava skutkových
zistení súdu a následné konštatovanie spáchania trestného činu formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona, by v čase po vrátení veci odvolacím súdom, kedy odvolanie bolo podané
len obžalovaným 2 v jeho prospech a odvolací súd súdu prvého stupňa vyčítal práve na ťarchu
obžalovaného2vrozsudkuzodňa10.05.2022nedostatočnekonštatované(aj)skutkovézáveryohľadne

spolupáchateľstva obžalovaného 1 a obžalovaného 2, znamenalo zhoršenie postavenia obžalovaného
2 - súd by totiž skutkovo konštatoval dohodu/koordináciu viacerých osôb, nielen protiprávne konanie
samotného obžalovaného 2, čo by predstavovalo konštatovanie pre spoločnosť nebezpečnejšieho
konania na strane obžalovaného 2 (konal by v koordinácii, po dohode s ďalším páchateľom, čo zvyšuje
nebezpečnosťtakéhokonaniaprespoločnosť);vplyvbydanémaloajnapovinnosťnáhradyškody(akby

mal obžalovaný 2 zodpovedať za väčší rozsah škody spáchaný v spolupáchateľstve s obžalovaným 1,
v porovnaní so škodou, ktorú skutkom 2 v zmysle obžaloby spôsobil on sám). Skutkové úpravy smerom
k spolupáchateľstvu preto súd po vrátení veci z odvolacieho súdu nevykonal, rešpektujúc tak zásadu
zákazu reformatio in peius, pričom upravil skutkovú i právnu vetu pre účely tohto rozsudku tak, aby
reprezentovala záver o ,,samopáchateľstve“ obžalovaného 2 ohľadne skutku 2 v zmysle obžaloby, čomu

zodpovedá aj výrok o náhrade škody (obžaloba bola voči obžalovanému 2 podaná evidentne, usudzujúc
z jej znenia, ako i zo záverečnej reči prokurátorky na termíne hlavného pojednávania dňa 20.12.2023,
len ohľadne skutku 2 v zmysle obžaloby; konštatovanie súdu o spolupáchateľstve a teda nutnosti úhrady
sumy vyššej než 15,40 eur, by bolo podľa názoru súdu v rozpore so zásadou zákazu reformatio in peius).
V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 06.12.2010 pod sp. zn. Tpj 102/2010 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2011 pod por. č. 15), v zmysle ktorého stanoviska
je potrebné za zmenu rozhodnutia v neprospech obžalovaného považovať zmenu v ktoromkoľvek
výroku, ak zhoršuje postavenie obžalovaného a priamo sa ho dotýka; nejde len o následky trestnejzodpovednosti v podobe trestu, zmena k horšiemu v neprospech obžalovaného sa môže prejaviť najmä
v skutkových zisteniach (napr. väčší rozsah spáchanej trestnej činnosti), v použitej právnej kvalifikácii,
druhu a výmere trestu, druhu a forme ochranného opatrenia, v rozsahu spôsobenej škody (k tomu viď aj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1TdoV 18/2015 zo dňa 03.05.2016). Skutkové
zistenia tak súd uzavrel v prospech ,,samopáchateľstva“ na strane obžalovaného 2 (čo sa odzrkadlilo
aj na výroku o náhrade škody).

Pre úplnosť súd uvádza, že úprava skutkovej vety skutku 2 sa týkala aj času začatia páchania trestného

činu (v obžalobe uvedený orientačný údaj okolo 20:00 hod. nahradil súd časom 20:37 hod., kedy podľa
zistení z vykonaného dokazovania nastalo neoprávnené zaobstaranie a prvotné použitie platobnej karty
poškodeného obžalovaným 2), tiež výšky spôsobenej škody samostatným konaním obžalovaného 2
(15,40 eur).

K výroku o treste. Súd mohol obžalovanému 2, pokiaľ ide o žalovaný skutok, uložiť trest odňatia slobody

v základnej zákonnej sadzbe od 1 do 5 rokov. Vzhľadom na obsah odpisu registra trestov obžalovaného
2, t. j. 16 záznamov, kedy mu boli uložené už aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, čo však do
času tu žalovaného skutku evidentne k náprave obžalovaného 2 neviedlo, súd nepristúpil k ukladaniu
alternatívnych trestov (peňažný trest, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia) za spáchaný prečin,
ani podmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko by podľa názoru súdu nemuseli viesť k naplneniu

účelu trestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Súd teda siahol po nepodmienečnom treste odňatia
slobody. Nakoľko súd u obžalovaného 2 zistil jednu priťažujúcu okolnosť [a to že bol už za trestný
čin odsúdený podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, viď pomerne ,,bohatý“ odpis registra trestov
obžalovaného 2, kedy zahladená je výrazná menšina zo 16tich tam sa nachádzajúcich záznamov],
ažiadnupoľahčujúcuokolnosť,podľa§38ods.2,ods.4Trestnéhozákonaprichádzalodoúvahypoužitie

a uloženie trestu odňatia slobody v upravenej zákonnej sadzbe od 2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov.
Za daného stavu bolo podľa súdu najvhodnejšie uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo
výmere 2 roky a 4 mesiace (na spodnej hranici upravenej/zvýšenej trestnej sadzby), ktorú zvýšenú
výmeru považuje súd, zohľadňujúc aj osobu obžalovaného 2 ako recidivistu, za dostačujúcu/adekvátnu
na naplnenie účelu trestu (podľa názoru súdu teda prísnejšia výmera nie je potrebná).

Napriek existencii dvoch tzv. živých trestných konaní, a to
- trestné konanie vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 4T/9/2021, tam žalovaný skutok zo
dňa 10.08.2020, kedy bol dňa 07.09.2023 vyhlásený nateraz neprávoplatný oslobodzujúci rozsudok,
- trestné konanie vedené pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 14T/85/2023, tam podľa zistení

súdu z registra tunajšieho súdu žalovaný skutok časovo vymedzený 06/2022 až 23.05.2023, dosiaľ
nerozhodnuté,
súd nevidel v týchto konaniach prekážku pre vyhlásenie tohto rozsudku - v prípade (i) trnavského
konania bol vyhlásený v 09/2023 oslobodzujúci rozsudok súdom prvého stupňa, ktorý je aktuálne
predmetom odvolacieho konania, ktoré nemôže s ohľadom na § 322 ods. 4 písm. a) Trestného poriadku

skončiť odsudzujúcim rozsudkom (preto ak by aj v prípade uznania viny mohlo ísť o súbeh trestnej
činnosti, nateraz neprávoplatné skončenie tohto konania oslobodzujúcim rozsudkom nepredstavuje
s ohľadom na § 42 Trestného zákona prekážku pre rozsudok súdu v tu prejednávanej trestnej veci),
a v prípade (ii) galantského konania vedeného pod sp. zn. 14T/85/2023 nepôjde o súbeh, nakoľko
trestný rozkaz v tu prejednávanej trestnej veci s poukazom na § 353 ods. 8 Trestného poriadku v spojení

s § 42 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému 2 doručený v 05/2021, t. j. pred skutkom, ktorý
je žalovaný v galantskom konaní vedenom pod sp. zn. 14T/85/2023, ktoré konanie navyše nateraz
nie je ani neprávoplatne rozhodnuté. Ani s ohľadom na odpis registra trestov, berúc do úvahy čas
tu žalovaného skutku (27.10.2019), nevidel súd žiaden súbeh trestnej činnosti, ktorý by odôvodňoval
ukladanie súhrnného trestu, či prípadne trestu spoločného; pokiaľ ide o nateraz posledný záznam

v odpise registra trestov pod por. č. 16, s ohľadom na časové súvislosti (rozsudok súdu prvého stupňa
tam bol vyhlásený dňa 20.03.2019 a rozsudok odvolacieho súdu dňa 22.10.2020), tu žalovaný skutok
z 10/2019 predstavuje vo vzťahu k uvedenému záznamu č. 16 v odpise registra trestov tzv. nepravú
recidívu, nie súbeh trestnej činnosti.

Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš
benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (s
prihliadnutím na zásady ukladania trestu), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od
páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného 2na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu,
v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie
si obžalovaného 2).

Nakoľko bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (viď záznam č. 11 v odpise registra trestov
obžalovaného 2), súd ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Na iný postup, berúc do úvahy ustanovenia § 48 Trestného zákona, v tomto prípade

súd nevzhliadol žiaden dôvod.

Pre úplnosť súd dodáva, že súd nevidel v tu žalovanom skutku 2 (v zmysle obžaloby, skutkovo upravený
v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku) nepatrnú závažnosť v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona,
nakoľko išlo o úmyselný trestný čin majetkovej povahy spáchaný osobou so evidentnými sklonmi
k trestnoprávne neprijateľnému správaniu sa (16 záznamov v odpise registra trestov, aj za majetkovú

trestnú činnosť), ku ktorej náprave neviedli ani ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody.

K uplatnenému nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o v konaní poškodeným O. M. uplatnený nárok na
náhradu škody v sume 2.000,- eur (viď zápisnicu o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 18.02.2020,
č. l. 30), tak súd

- podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného 2 na náhradu ním prostredníctvom
skutku 2 v zmysle obžaloby (po jeho miernej úprave súdom), za ktorý skutok 2 bol týmto rozsudkom
uznaný vinným, poškodenému spôsobenej škody vo výške 15,40 eur. Predmetná suma predstavuje
sumu úspešného nákupu – neoprávneného použitia platobnej karty v zmysle skutkovej vety tohto
rozsudku. Obžalovaný 2 je týmto rozsudkom zaviazaný na náhradu škody samostatne, nakoľko je týmto

rozsudkom uznaný vinným zo samostatného spáchania skutku 2 v zmysle obžaloby (ostatne, berúc
do úvahy znenie obžaloby, ako i záverečnú reč prokurátorky na termíne hlavného pojednávania dňa
20.12.2023, je zrejmé, že vinu na strane obžalovaného 2 videla prokuratúra, ako nakoniec i súd, len vo
vzťahu ku skutku 2 v zmysle podanej obžaloby, po úprave jeho znenia tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku). Súd teda obžalovaného 2 nezaviazal (ani solidárne s obžalovaným 1) na náhradu

škody za skutok, ktorý spáchal obžalovaný 1.
- podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného so zvyškom jeho (v konaní uplatneného)
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa vyjadrenia poškodeného z prípravného
konania (viď zápisnicu o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 18.02.2020, č. l. 30) mal
v odcudzenej peňaženke hotovosť 1.750,- EUR, pričom v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu

škody v sume dokonca 2.000,- EUR. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynula oprávnenosť
vo vzťahu k obžalovanému 2 len čo do sumy náhrady škody vo výške 15,40 eur, súd so zvyškom
nároku poškodeného voči obžalovanému 2 odkázal na civilný proces – tým nie je dotknutá možnosť
poškodeného zvyšok nároku uplatniť v civilnom konaní. Primárnym účelom trestného konania totiž nie
je uskutočnenie adhézneho konania, ale náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie

páchateľov daných trestných činov podľa zákona, odňatie výnosov z trestnej činnosti, za súčasného
rešpektovania základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 Trestného poriadku).
Podľa výsledku dokazovania tak nebol podklad na vyslovenie povinnosti obžalovaného 2 na náhradu
škody v sume nad 15,40 eur (ďalšie dokazovanie v tomto smere by bolo nadbytočné a trestné konanie
by neúmerne predĺžilo).

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v

neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného

poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).