Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. júl 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119207424
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5119207424.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: Rozhlas

a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: A. B. B., nar:
X.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: E. A. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. H. XXXX/X, XXX
XX I. H. B. o zaplatenie 448,52 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4,64 eur v lehote do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.

II. Žaloba vo zvyšku sa z a m i e t a.

III. Konanie v časti, aby žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 426,88 eur sa zastavuje.

IV. Žalovanej proti žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 1.7.2019 podal žalobu, v ktorej žiadal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 448,52 eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur, trovy konania
vo výške 26,50 eur.

2. Žalobca podaním zo dňa 24.10.2019 doručené súdu dňa 30.10.2019 z dôvodu vznesenej námietky
premlčania zobral späť žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 283,04 eur a žiadal, aby žalovaná bola
povinná zaplatiť istinu vo výške 148,48 eur za obdobie jún 2016 a január 2019, pokuty vo výške 17,- eur,
úhrady poštových sadzieb vo výške 1,45 eur a náhradu trov konania.

3. Žalobca v podaní zo dňa 29.10.2021 doručené súdu dňa 9.11.2021 zobral žalobu čiastočne späť vo
výške 143,84 eur a žiadal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť istinu vo výške 4,64 eur za mesiac január

2019, pokuty vo výške 17,- eur, poštové sadzby spojené s vymáhaním vo výške 1,85 eur a náhradu
trov konania.

4. Žalobca v žalobe uviedol, že je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z.
o Rozhlase a televízii Slovenska a je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a
§ 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska. Žalovaná je platiteľkou úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne v zmysle

§ 3 písm. a), § 6 ods. 1 a § 7 citovaného zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 citovaného
zákona zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhradu za kontrolované obdobie 1.5.2011
až 31.1.2019. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 citovaného zákona písomnou výzvou zo dňa 10.1.2019
vyzval žalovanú na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb a pretože žalovaná v lehote do 30 dní oddoručenia nezaplatila, tak v zmysle § 10 ods. 3 citovaného zákona je povinná zaplatiť aj pokutu 17,- eur.
Ďalej v pôvodnej žalobe žalobca uvádzal, že dlžná suma je 431,52 eur a pozostáva z 93 neuhradených
mesačných predpisov v období od 1.5.2011 do 31.1.2019.

5. Žalovaná v odpore zo dňa 30.7.2019 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k.
6C/51/2019-14 zo dňa 16.7.2019 uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú. Poukázala na to, že
žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 10 ods. 2 a to povinnosť písomne vyzvať platiteľa, ktorý
je v omeškaní a uviedla, že výzva bola doručená jej 83 ročnej matke a nie žalovanej ako platiteľke

úhrady. Na základe tohto nesúhlasí s uplatňovanou poštovou sadzbou v sume 1,45 eur. Ďalej uviedla,
že nesúhlasí ani s vymáhanou istinou vo výške 431,52 eur a vzniesla námietku premlčania v zmysle §
101 a § 103, podľa ktorého začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Žaloba bola podaná dňa 1.7.2019 a tak nie je premlčaná najstaršia splatná pohľadávka za júl 2016, a to
za obdobie od 1.7.2016 do 31.1.2019, čo je 31 nezaplatených úhrad po 4,64 eur, spolu suma 143,84
eur a pokiaľ ide o zostávajúcu sumu 287,68 eur, čo je 62 úhrad vo výške 4,64 eur mesačne za obdobie

od 1.5.2011 do 30.6.2016, tak tu vznáša námietku premlčania. Žalovaná ďalej uviedla, že nesúhlasí ani
s pokutou vo výške 17,- eur z dôvodu, že nikdy nebola doručená výzva tak ako to predpokladá § 10
ods. 3.

6. Žalobca na základe vznesenej námietky premlčania podaním zo dňa 24.10.2019 zobral žalobu späť

v časti istiny 283,04 eur. Ďalej poukázal na to, že podľa § 9 ods. 6 písm. a) v spojení s § 9 ods.
7 písm. b) bod 2 zákona č. 340/2012 Z.z. je jednoznačne určená povinnosť platiteľa, teda žalovanej
oznámiť žalobcovi zmenu adresy na doručovanie výzvy. Ďalej uviedol, že podľa pripojenej doručenky
žalovaná svojím podpisom potvrdila prevzatie výzvy dňa 16.1.2019 a poukázal na ustanovenie § 111
CSP s tým, že doručenka je verejnou listinou. Zároveň uviedol, že ak strana konania spochybňuje

správnosť údajov uvedených na doručenke, tak je povinná o tom súdu predložiť dôkaz a preukázať svoje
tvrdenie, ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 4Cdo 240/2010.
Žalovaná takýto dôkaz nepredložila a teda žalobca považuje túto námietku za nedôvodnú. K námietkam
ohľadom uplatnenej pokuty a poštových sadzieb poukázal žalobca na ustanovenie § 10 ods. 2, ods. 3
a ods. 5 citovaného zákona.

7. Na pojednávaní 14.10.2021 žalovaná uviedla, že zaplatila sumu 143,- eur a žiaden nárok žalobca
nemá.Zároveňžalovanánamietlaajoprávneniežalobcuvyžadovaťakékoľvekplatbynazákladezákona
č. 340/2012 Z.z., ktorý je v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore s medzinárodnou zmluvou
o fungovaní EÚ a v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a v rozpore so zákonom

č. 365/2004 o ochrane pred diskrimináciou. Zároveň žalovaná uviedla, na otázku sudkyne ohľadne
nezaplatenej sumy 4,64 eur a pokuty 17,- eur a poštových poplatkov 1,45 eur, že namieta a neuznáva
nárok žalobcu na zaplatenie pokuty 17,- eur z dôvodu nedoručenia výzvy. Poukázala na to, že podpis na
doručenke je podpis matky žalovanej. Zároveň pokiaľ ide o poplatok 1,45 eur, tak žalobca nie je vôbec
oprávnený vyberať takýto poplatok a doručovať výzvy.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2021 uviedla, že je vlastníčkou bytu na J. X K. D. a tento
byt napriek tomu, že je prihlásený k odberu elektrickej energie tak je dlhodobo nevyužívaný. Ďalej sa
vyjadrovala k poplatkom za odber elektrickej energie. Taktiež sa vyjadrila k podpisu na doručenke, ktorú
podpísala F. B., matka žalovanej a predložila jej vzorové podpisy a nepodpísala doručenku žalovaná

A. B. B. a predložila vzorové podpisy žalovanej. Poukázala na to, že rešpektuje povinnosť uloženú
zákonom a zaplatila nepremlčanú časť sumy za služby verejnosti vo výške 143,84 eur dňa 31.7.2019.
Zároveň sa vyjadrila, že zákon č. 340/2012 je v rozpore s právom Európskej únie, ktoré upravujú pravidlá
hospodárskej súťaže, a to tretia časť hlava VII. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a so základnými pravidlami

dodržiavania rovnakého prístupu ku všetkým, ktorý službu vysielania využívajú. Pretože istina vo výške
143,84 eur bola zaplatená dňa 31.7.2019 a pokuta vo výške 17,- eur a poštovné vo výške 1,45 eur sú
neoprávnené, tak žiadala žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobca podaním zo dňa 29.10.2021 zobral v časti späť istinu o zaplatenie 143,84 eur a naďalej žiadal

zaplatenie istiny vo výške 4,64 eur za mesiac január 2019, pokuty vo výške 17,- eur a poštové sadzby
vo výške 1,85 eur. Zároveň uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že výzva nebola doručená žalovanej.
Poukázal na ustanovenie § 111 CSP a komentára a uviedol, že ak by žalovaná aj predložila súdu listiny,
ktoré údajne majú preukázať, že podpis na doručenke nepatrí žalovanej, tak žalobca má za to, že tietolistiny môžu spochybniť údaje v doručenke, avšak nepredstavujú jednoznačný dôkaz o tom, že tieto
údaje nezodpovedajú skutočnosti a sú nepravdivé. Nakoľko žalobca nemá možnosť overiť pravdivosť
podpisov matky žalovanej v predložených listinách zo strany žalovanej, tak je to výlučne v kompetencii

súdu, aby tieto listiny posúdil. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o sumu 4,64 eur za mesiac jún 2016, kde
sa vyjadrila žalovaná, že táto suma je premlčaná, tak s týmto žalobca nesúhlasí. Žalobca poukázal na
ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobu podal v júni 2019, teda v zmysle § 112
OZ si uplatnil právo na súde, a tak úhrada za mesiac jún 2016 ešte nemohla byť premlčaná.

10. Na pojednávaní dňa 1.3.2022 žalovaná navrhla, aby súd prerušil konanie na začatie konania podľa
§ 144 ods. 2 Ústavy SR.

11. Podľa uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 6C/51/2019-134 zo dňa 24.8.2022 súd návrh žalovanej
na prerušenie konania zamietol. Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/186/2022-151 zo

dňa 30.3.2023 právoplatné dňa 4.5.2023 bolo odvolanie žalovanej odmietnuté.

12. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov mal súd zistený
nasledovný skutkový stav.

13. Podľa výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 10.1.2019 bolo zistené, že žalobca žalovanú vyzval
na zaplatenie nedoplatku za obdobie od 1.5.2011 do 31.1.2019 v sume 432,97 eur s tým, že je tam
zahrnutý aj predpis za mesiac január 2019.

14. Podľa prehľadu predpisov a platieb VS XXXXXXXXXX je uvedené obdobie od mája 2011 až do
januára 2019 suma 4,64 eur mesačne a poštovné 1,45 eur spolu suma 432,97 eur.

15. Podľa doručenky bola zistená adresa B. B., C. XX, XXX XX D. a dátum prevzatia 16.1.2019

s čitateľným podpisom B..

16. Podľa potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 27.10.2016 Slovenská pošta, a.s. žalobcovi
potvrdila tarify od 1.10.2016 cena za jeden kus 1,45 eur.

17. Podľa výpisu z účtu žalovanej táto zaplatila dňa 31.7.2019 sumu 143,84 eur.

18. Žalovaná ďalej predložila výpis z internetbankingu Tatrabanka, a.s., zmluvu o dodávke elektriny
odberateľF.B.,služobnýpríkazSSEodberateľF.B.,potvrdenieozrušeníproduktovaslužiebnázovúčtu

E. B., záznam o poučení oprávnenej osoby A. B. B., dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnanec A. B. B..

19. Podľa § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná

dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti, ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

20. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

21. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá citovaného zákona platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za
každý aj začatý kalendárny mesiac.

22. Podľa § 7 ods. 1, 2 citovaného zákona povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhraduza príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.

23. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3, 5 citovaného zákona platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní
so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je
povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na
zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3

písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa ods. 2, platiteľ
je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur. Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ
v omeškaní, pokuty podľa ods. 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

24. Podľa § 11 ods. 1, 2 citovaného zákona výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi
doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak

tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.
Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa ods. 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným
spôsobomupovedomíojejuloženínapošte.Výzvasapovažujezadoručenúprevzatímvýzvyplatiteľom,
vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako
nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Žalobca ako vyberateľ úhrady a príjemca úhrady podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. podal
žalobu proti žalovanej ako platiteľke úhrady podľa § 3 písm. a) citovaného zákona a po čiastočnom
späťvzatí žiadal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť úhradu vo výške 4,64 eur a uviedol, že je to úhrada
za mesiac január 2019, pokutu vo výške 17,- eur a poštové sadzby spojené s vymáhaním vo výške
1,45 eur. Žalobca pôvodne podal žalobu o zaplatenie úhrady v sume 431,52 eur, ktorá pozostáva z 93

neuhradených mesačných predpisov za obdobie od 1.5.2011 do 31.1.2019. Žalovaná v konaní vzniesla
námietku premlčania v súlade s § 100 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a uvádzala, že nárok
žalobcu je premlčaný za obdobie od 1.5.2011 do 30.6.2016, čo je 62 úhrad po 4,64 eur, spolu suma
287,68 eur. Zároveň žalovaná uviedla, že za nepremlčané považuje úhrady za obdobie od 1.7.2016
do 31.1.2019, čo je 31 úhrad po 4,64 eur, spolu suma 143,84 eur a túto sumu aj v konaní zaplatila.

Žalobca podaním zo dňa 24.10.2019 zobral späť istinu 283,04 eur s prihliadnutím na vznesenú námietku
premlčania a žiadal zaplatiť istinu vo výške 148,48 eur za obdobie jún 2016 až január 2019. Žalobca
podaním zo dňa 29.10.2021 vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila sumu 143,84 eur zobral v tejto časti
žalobu späť a domáhal sa zaplatenia úhrady za jeden mesiac vo výške 4,64 eur. Zároveň uvádzal,
že pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania za mesiac jún 2016 vo výške 4,64 eur, tak s týmto sa

nestotožňuje. Poukázal na to, že žalobu podal v júni 2019 a tak úhrada za mesiac jún 2016 nemohla
byť premlčaná.

28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sporné medzi stranami konania v časti o zaplatenie úhrad
zostala platba za jún 2016 vo výške 4,64 eur. Nesporné bolo, že tak ako bol uplatnený nárok za obdobie

od 1.5.2011 do 31.1.2019 tak s prihliadnutím na námietku premlčania a čiastočnú úhradu zobral žalobca
žalobu späť v sume 283,04 eur z dôvodu vznesenej námietky premlčania a v sume 143,84 eur z dôvodu
zaplatenej úhrady žalovanou počas súdneho konania. Sporná teda zostala len tá skutočnosť, či úhrada,
ktorú bola povinná zaplatiť žalovaná za mesiac jún 2016 je premlčaná alebo nie je premlčaná. Súd pri
rozhodovaní prihliadal na citované ustanovenie § 101 OZ, z ktorého vyplýva, že trojročná premlčacia

doba plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých
úhrad, tak tu je potrebné vychádzať z ustanovenia § 7 ods. 1, 2 zák. č. 340/2012 Z.z., kde v ods. 2
sa uvádza, že úhrada sa platí mesačne a platiteľ je povinný zaplatiť ju do posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca. Na základe takéhoto znenia zákona, teda úhradu vo výške 4,64 eur za mesiacjún 2016 bola povinná žalovaná zaplatiť do dňa 30.6.2016 a odo dňa nasledujúceho od 1.7.2016 žalobca
si mohol právo na zaplatenie tejto úhrady uplatniť na súde a tak začala od tohto dňa plynúť trojročná
premlčacia doba. Táto uplynula dňa 1.7.2019. Žaloba na súd bola podaná dňa 1.7.2019 posledný deň

premlčacej doby a tak súd konštatuje, že nedošlo k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie úhrady za
jún 2016, nakoľko žalobca na zaplatenie úhrady uplatnil svoj nárok riadne a včas na súde pred uplynutím
premlčacej doby. Na základe týchto skutočností v zmysle citovaných ustanovení zák. č. 340/2012 Z.z.
bolo rozhodnuté o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4,64 eur ako úhradu za službu verejnosti
poskytovanú žalobcom.

29. Žaloba vo zvyšku o zaplatenie pokuty vo výške 17,- eur a poštových sadzieb vo výške 1,45 eur
v zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z.z. bola ako nedôvodná, zamietnutá. Žalobcovi vzniklo právo
domáhať sa zaplatenia úhrady pokuty vo výške 17,- eur podľa citovaného ustanovenia ale až v tom
prípade, že žalovaná ako platiteľka by nezaplatila v lehote do 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie
úhrady. Žalobca ako vyberateľ úhrady je povinný podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona vyzvať platiteľa,

ktorý je v omeškaní na zaplatenie do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti. Pokiaľ ide o doručovanie tejto
výzvy, tak je potrebné postupovať podľa § 11 ods. 1, 2, ktorý presne špecifikuje kedy sa výzva považuje
za doručenú. Až v prípade doručenia tejto výzvy a nezaplatenia dlžnej úhrady, vzniká právo žalobcovi
domáhať sa zaplatenia aj pokuty 17,- eur spolu aj s poštovými poplatkami. Žalobca uvádzal v konaní, že
riadne doručil výzvu na zaplatenie dlžnej úhrady a túto prevzala žalovaná ako vyplýva aj z predloženej

doručenky. Podľa doručenky bolo zistené, že bolo doručované na adresu žalovanej a dňa 16.1.2019 bola
písomnosť prevzatá a je tam uvedený podpis B.. Žalovaná ale poprela v konaní prevzatie tejto výzvy
a uvádzala, že túto výzvu prevzala jej vtedy 83 ročná matka, ktorá jej výzvu neodovzdala vzhľadom
na jej vek a zdravotný stav a tak z dôvodu nedoručenia výzvy nemohlo vzniknúť ani právo žalobcovi
domáhať sa zaplatenia pokuty a poštových poplatkov. Na preukázanie tej skutočnosti, že doručenku

nepodpísala, žalovaná aj predložila listiny s podpismi priamo žalovanej a s podpismi jej matky. Žalobca
namietal,žedoručenkajeverejnálistinaadôkaznébremenojenažalovanej,abypredložilajednoznačný
dôkaz o nedoručení listiny a poukázal na ustanovenie § 111 CSP, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z27.10.2010sp.zn.4Cdo240/2010.Nazákladetohtouvádzal,žeajkeďžalovanápredložilasúdulistiny,
takztýchtojednoznačnenevyplývatáskutočnosť,žežalovanejnebolariadnedoručenávýzvatak,akoto

vyplýva z § 10 ods. 2 a § 11 citovaného zákona. Súd sa nestotožnil s tým, že žalovaná v konaní neuniesla
dôkazné bremeno a že nepreukázala, že neprevzala uvedenú výzvu. Súd dospel k takému záveru, že
pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 111 Civilného sporového poriadku, ako aj na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSR,takvdanomprípadeideodoručovaniepísomnostísúdu,kdevzmysleprocesných
predpisov vyplýva, že doručenka má povahu verejnej listiny a súd vychádza z údajov na doručenke,

pokiaľ nie je preukázaný opak a tieto údaje sa považujú za pravdivé. V danom prípade ale sporné
nebolo doručovanie rozhodnutia súdu, ale doručovanie písomnosti žalobcu ako verejnoprávnej inštitúcie
a v zmysle ustanovení zák. č. 340/2012 Z.z. najmä § 11 o doručovaní nevyplýva, že na doručovanie
výzvyžalobcomsaaplikujúustanoveniacivilnéhosporovéhoporiadku.Vdanomprípadesúdtedaztohto
vychádzal a dospel k takému záveru, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal, že riadne

doručil výzvu podľa § 10 ods. 2 a tak mu vzniklo právo domáhať sa aj zaplatenia pokuty v zmysle § 10
ods. 3 citovaného zákona a žalobca túto skutočnosť nepreukázal a nebolo teda v konaní preukázané, že
došlokdoručeniuvýzvytak,akotovyplývaz§11ods.2vetadruhácitovanéhozákona.Tusúdpoukazuje
na to, že žalovaná predložila listiny, kde je jednoznačne zrejmé, že ide o rozdielne podpisy žalovanej
oproti podpisu na predloženej doručenke a táto rozdielnosť vyplýva aj z podpisu žalovanej na odpore

proti platobnému rozkazu a na splnomocnení, ktoré boli predložené v tomto súdnom konaní. Zároveň
zpredloženýchlistín vizuálnevyplýva,že jetuveľmivýraznápodobnosťmedzipodpisomnadoručenke,
ktorú predložil žalobca a podpismi F. B., narodenej v roku 1935 na listinách, kde podľa obsahu je zrejmé,
že tieto podpisovala F. B.. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k takému záveru, že
v konaní nebolo preukázané, že žalovaná ako platiteľka prevzala výzvu podľa § 10 ods. 2 a tak nebolo

ani preukázané, že žalobcovi vzniklo právo domáhať sa zaplatenia pokuty 17,- eur a poštových sadzieb,
tak ako to vyplýva z § 10 ods. 3 citovaného zákona č. 340/2012 Z.z. a tak v tejto časti o zaplatenie pokuty
17,- eur a o zaplatenie poštových sadzieb 1,45 eur bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

30. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví.

O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.31. Žalobca podaním zo dňa 29.10.2021 zobral žalobu späť o zaplatenie sumy 143,84 eur a v podaní
zo dňa 24.10.2019 zobral žalobu späť o zaplatenie sumy 283,04 eur, takže spolu zobral žalobu späť
o zaplatenie sumy 426,88 eur a tak podľa citovaného ustanovenia § 145 ods. 2 CSP bolo konanie v tejto

časti o zaplatenie sumy 426,88 eur zastavené.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

34. Žalobca podal žalobu, v ktorej žiadal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť spolu sumu 449,97 eur.
Počas konania zobral späť žalobu v časti o sumu 283,04 eur z dôvodu premlčania a v časti o sumu
143,84 eur z dôvodu, že žalovaná počas konania zaplatila. Po čiastočnom späťvzatí v časti o zaplatenie

sumy spolu 426,88 eur predmetom konania zostalo zaplatenie sumy spolu 23,09 eur, a to zaplatenie
úhrady za jeden mesiac vo výške 4,64 eur, zaplatenie pokuty vo výške 17,- eur a zaplatenie poštovného
vo výške 1,45 eur, spolu 23,09 eur. Súd rozhodol tak, že v časti o zaplatenie sumy 4,64 eur bolo žalobe
vyhovené a v časti o zaplatenie sumy 18,45 eur bola žaloba zamietnutá.

35. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z citovaných ustanovení § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého mal žalobca úspech v časti, kde bolo žalobe vyhovené suma 4,64 eur a neúspech v časti,
kde bola žaloba zamietnutá suma 18,45 eur a podľa § 256 ods. 1 CSP v časti, kde zobral žalobu späť
žalobca z dôvodu premlčania nároku suma 283,04 eur procesne zavinil zastavenie konania a teda súd
v tejto časti priznal náhradu trov konania žalovanej a zároveň v časti o zaplatenie sumy 143,84 eur, kde

došlo k späťvzatiu z dôvodu zaplatenia žalovanou počas konania, procesne zavinila zastavenie konania
žalovaná a tak tu bola priznaná náhrada trov konania žalobcovi.

36. Žalobca mal teda úspech v časti o zaplatenie sumy 4,64 eur a 143,84 eur, čo je spolu suma 148,48
eur. Žalovaná mala úspech v časti o zaplatenie sumy 18,45 eur a sumy 283,04 eur, čo je spolu suma

301,49 eur. Čistý úspech žalovanej je teda suma 301,49 mínus 148,48, čo je 153,01 eur.

37. Náhrada trov bola priznaná žalovanej v rozsahu 34%, a to čistý úspech žalovanej 153,01 x 100
a delené 449,97, čo je suma, ktorá bola predmetom pôvodnej žaloby a výsledok je náhrada trov konania
v rozsahu 34%. Na základe citovaných ustanovení súd teda rozhodol o trovách tak, že žalovanej proti

žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 34%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.