Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122344154
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:6122344154.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., v konaní zastúpený: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, so
sídlom Farská 33, Nitra, IČO: 50 940 937, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, D.,
v konaní zastúpený: JUDr. Tibor Šulák, advokát, so sídlom Nám. Dr. M. Thege Konkolyho 3, Hurbanovo,
o zaplatenie sumy 41.997,60 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 31.008,- Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Vo zvyšku v časti o zaplatenie sumy 10.989,60 Eur súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.06.2022 sa žalobca doručenou žalobou na upomínacom súde domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal zaplatiť mu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného sumu 41.997,60 Eur na
tom základe, že mu bola spôsobená škoda na zdraví úmyselným trestným činom, za ktorý bol žalovaný
- jeho otec uznaný vinným za úmyselný trestný čin ublíženia na zdraví, a to rozsudkom OS Komárno sp.
zn. 1T/76/2018 zo dňa 23.02.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2022.

Dňa 15.04.2017 žalovaný fyzicky napadol žalobcu tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre v okolí očí,

udrel ho do zadnej časti hlavy, čím mu spôsobil pomliaždenie hlavy a tváre s opuchom a krvným výronom
okolo oboch očí a odtrhnutie sietnice na ľavom oku, vyžadujúce si operačný zákrok s trvalým následkom
spočívajúcim v znížení zrakovej ostrosti až praktickej slepoty ľavého oka.

Vzhľadom k tomu, že na pravé oko nevidí od narodenia, je pre neho zranenie, ktoré mu žalovaný
spôsobil, fatálne.

Za okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na bolestné a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa považuje deň, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá.

V zmysle lekárskej správy A. F. G. - oftalmológa, sa jeho zdravotný stav dočasne ustálil až dňa
04.04.2022. Až po tomto okamihu bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolestného
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe uvedeného A. F. G. dňa 06.04.2022

vypracoval Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia. Z lekárskeho posudku
je zrejmé, že bolestné bolo obodované na celkový počet bodov 142,5 bodu a sťaženie spoločenského
uplatnenia na 2160 bodov. Hodnota jedného bodu na rok 2017, kedy došlo ku škode je vo výške 18,24
Eura a to v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR číslo 33/2017 Z.z.Preto je zrejmé, že celková výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa, je vo
výške 41.997,60 Eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 10Up/697/2022 dňa 16.06.2022, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný a uviedol, že platobný rozkaz vychádza

z neodborne vyhotoveného vyčíslenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Vyčíslenie bolestného
nezohľadňuje, že žalobca už pred úrazom, ktorý utrpel, trpel na ľavom oku onemocnením ROP v
111.štádiu. Pred úrazom ľavého oka na pravé oko nevidel vôbec. V lekárskej správe od A. F. G. zo
dňa 26.05.2022 sa uvádza, že v uvedený deň bol nález na ľavom oku relatívne stabilizovaný, oko
bolo relatívne kľudné, očný tlak kontrolovaný - optimálny. Stav si vyžaduje pravidelné kontroly. Nedá
sa vylúčiť opakované ataky dekompenzácie a zhoršenie nálezu a zrakovej ostrosti. Toto predpokladá

aj samotné vrodené onemocnenie ROP. Lekár vyčíslil sťaženie spoločenského uplatnenia v rozpore so
zákonom číslo 437/2004 Z.z. pretože žalobca pred úrazom ľavého oka nosil silné dioptrické okuliare.
Na pravé oko bola konštatovaná slepota. Nezabezpečil si príslušnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu a
poškodenie zraku pred úrazom mal zohľadniť pri vyčíslení škody na zdraví a najmä pokiaľ ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia. Len v krajnom prípade použiť zákonnú možnosť zníženia o 1/4. Rozdiel

bodového hodnotenia stavu po úraze a pred ním vyjadruje výšku hodnoty sťaženia spoločenského
uplatnenia. Pri vyčíslení sťaženia spoločenského uplatnenia nezohľadnil, že žalobca bol na pravé oko
slepí. Ak lekár vo vyčíslení sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal z úplnej slepoty poškodeného
potomjevrozporejehosprávaozdravotnomstavepoškodenéhostýmtotvrdením,pretoženiejemožné,
aby došlo k zhoršeniu stavu a zrakovej ostrosti, ak konštatoval úplnú slepotu. Táto diagnóza nevyplýva

ani zo znaleckého posudku. Pri vyčíslení sťaženie spoločenského uplatnenia neuviedol položku, ktorú
použil. Preto je vyčíslenie nepreskúmateľné. Navýšenie vyčíslenia škody musí byť odôvodnené. Kvôli
úrazu bol liečený žalobca v Nemocnici na H. I. G. a aj v J., kde bol opakovane operovaný. Pri návšteve
žalobcu v nemocnici mi bolo povedané, že pri lekárskom zákroku na Kramároch došlo k spáleniu sietnice
a v dôsledku tohto aj k zhoršeniu videnia. Toto nie je možné pripisovať mne. Ak aj lekár A. F. G. liečil

poškodeného nie je možné z jeho správy zistiť, či to bolo v súvislosti s uvedeným úrazom, keďže tento
sa stal v roku 2017, teda úrazom sietnice alebo jeho onemocnením ROP. Pretože ide o zložitý prípad
malo by byť vyčíslenie urobené znalcom. Podľa pomocnej tabuľky zákona, ak pred úrazom jedno oko
bolo slepé a na druhom bolo koncentrické zúženie na 25 alebo viac a na tomto oku nastala úplná alebo
praktická slepota, alebo zúženie zorného poľa na 5, odškodňuje sa vo výške 850 bodov.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 06.04.2022 A. F. G., znaleckým posudkom č. 03/2021 A. A. A., E., spis
Okresného súdu Komárno, 1T/76/2018, rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. 1T/76/2018-571
zo dňa 23.02.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2022, znaleckým posudkom č. 07/2024

MUDr. Martiny Molitorovej, PhD. zo dňa 28.03.2024 a ostatnými v spise nachádzajúcimi sa listinami
a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Podľa čl. 8 CSP (Civilný sporový poriadok), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o

ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

6. Právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)

stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený

vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

7. Z rozsudku Okresného súdu Komárno sp.zn. 1T/76/2018 zo dňa 23.02.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.02.2022 súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným, že dňa 15. apríla 2017 v čase
okolo 15.00 hod. D. K. G. na L. M. vo dvore rodinného domu číslo XX po predchádzajúcej slovnej

hádke opakovane fyzicky napadol svojho syna A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho najmenej dvakrát
udrel päsťou do tváre, do oblasti oboch očí, následne ho otvorenou dlaňou, udrel do zadnej časti
hlavy, ktorým konaním spôsobil poškodenému A. B., nar. XX.XX.XXXX pomliaždenie hlavy a tváre s
opuchom a krvným výronom okolo oboch očí a odtrhnutie sietnice na ľavom oku vyžadujúce si operačný
zákrok, zranenia s dobou liečenia s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 42 dní, s trvalým následkom

spočívajúcim v znížení zrakovej ostrosti až praktickej slepoty ľavého oka poškodeného a teda inému
úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe, a to na dieťati a na blízkej osobe, a
spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2
písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno
c) Trestného zákona a na § 127 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

9. Podľa §-u 2 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia:
(1)Bolesťjeujmaspôsobenápoškodenímnazdraví,jeholiečenímaleboodstraňovanímjehonásledkov.

(2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
(3) Na účely tohto zákona
a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným

poškodením na zdraví,
b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví,
c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
„poskytovateľ náhrady“) je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov,1)d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví;
ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická
toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

Podľa § - u 3 citovaného zákona
(1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,
priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
(2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového

hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
(3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
(4) Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa
pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na
zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Podľa § 4 -u citovaného zákona
(1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

(2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7
a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č.
1 v II. a IV. časti.
(3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie

porovnať.
(4) Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také
zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený
má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.

Podľa §-u 5 citovaného zákona
(1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

(2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2
% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
(3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

nevzťahuje osobitný predpis.2)
(4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.

(5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,4) môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %

10. Žalovaný žiadal vypočuť znalkyňu, pretože boli určité operačné zákroky a po určitej operácii došlo
k pomerne dobrému stavu oka, následne k zhoršeniu, k čomu sa znalkyňa v znaleckom posudku

nevyjadrila.

Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd ustanoví znalca.Súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkyňu – znalkyňu, na otázku, ktorú jej mienil položiť právny
zástupca žalovaného, pretože tento mal dostatok času takúto položiť počas vypracovávania znaleckého

posudku, resp. hneď ako sa dozvedel z uznesenia súdu kto je ustanovený ako znalec. Súd tento návrh
považoval za nehospodárny, obštrukčný.

Súd poukazuje na záver (str. 13 a 14) znaleckého posudku č. 07/2024 MUDr. Martiny Molitorovej,
PhD. zo dňa 28.03.2024, kde jednoznačne a podrobne znalkyňa popísala stanovenie bodov za bolestné

ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia a súd nemá dôvod pochybovať o správnosti výpočtu
bodového ohodnotenia znalkyňou, ktorá je zapísaná v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR
v zmysle znaleckej doložky, uvedenej na str. 21 posudku.

11. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ide o samostatnú zložku celkovej
náhrady škody, ktorá je samostatne žalovateľná a ide o náhradu tzv. nemateriálnej ujmy, pričom

má slúžiť na to, aby postihnutý si mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a
prežívanýchutrpení,strastíaobmedzovanívživote.Sťaženiespoločenskéhouplatneniasaodškodňuje,
ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských
úloh. Celková výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od posudku,

ktorý podlieha hodnoteniu súdom, ako aj od posúdenia predpokladov, ktoré poškodený má. Týmito
predpokladmi je možnosť uplatniť sa najmä v rodinnom, kultúrnom, športovom a spoločenskom živote,
ako aj možnosť ďalšieho sebavzdelávania.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je založená na systéme bodového hodnotenia, čo

znamená, že vo výnimočných prípadoch je možné náhradu primerane zvýšiť. Dôvody hodné osobitného
zreteľa je však potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na bolestné a sťaženia spoločenského
uplatnenia samostatne.

12. Súd pri odškodnení bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého

posudku znaleckého posudku č. 07/2024 MUDr. Martiny Molitorovej, PhD. zo dňa 28.03.2024, podľa
ktorého bodové ohodnotenie bolestného je 260 bodov (a zdôvodnenie navýšenia bodov pri položke č.
45 c znalkyňa jednoznačne popísala).

Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu predstavuje 1440 bodov, a z ktorého

jednoznačne vyplynulo, že od zranenia ľavého oka v roku 2017 má žalobca hodnotu vízusu na ľavom
oku na úrovni 0,1=10% normy, t.j. v intervale praktickej slepoty. V období pred úrazom bola hodnota
centrálnej zrakovej ostrosti žalobcu 0,15 = 33% normy. Žalobca je úplne nevidiaci na pravé oko pre
retinopatiu nedonosených. V čase po úraze má sťaženú orientáciu v cudzom prostredí, kde potrebuje
pomocinejosoby,zhoršilosaunehovidenieľavéhookadodiaľkyajdoblízka.Obmedzenianaobvyklom

spôsobe života sú odo dňa úrazu (19.4.2017) trvalé. Prognóza poúrazového stavu na ľavom oku je
zlá. Zbytkové centrálne videnie ľavého oka sa môže v budúcnosti ešte zhoršovať. Preto v súvislosti so
zraneniami, ktoré žalobca utrpel pri úraze, je podľa súdu aj podľa znaleckého dokazovania obmedzený
v osobnom, rodinnom a spoločenskom uplatnení.

Súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 90/2004 zvýšenie SSU je prípustné len
v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do
spoločenského života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené
v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody.

13. S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že žalobca preukázal svoj nárok bez akýchkoľvek
pochybností a súd dospel k záveru, že zákonné predpoklady vzniku nároku v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb. boli preukázané a preto žalobe ako dôvodnej čiastočne vyhovel.

Súd poukazuje na to, že žalobca pri podaní žaloby predložil lekársky posudok o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia zo dňa 6.4.2022 A. F. G., z ktorého je zrejmé, že bolestné bolo obodované
na celkový počet bodov 142,5 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia na 2160 bodov, spolu 2302,5
bodu. Hodnota jedného bodu na rok 2017, kedy došlo ku škode je vo výške 18,24 Eura (žalovaný túto
skutočnosť nepoprel), takto si žalobca uplatnil sumu 2302,5 x 18,24 Eur = 41.997,60 Eur.Zo znaleckého posudku č. 07/2024 MUDr. Martiny Molitorovej, PhD. zo dňa 28.03.2024 vyplýva, že
bodovéohodnoteniebolestnéhoje260bodovabodovéohodnoteniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia

predstavuje 1440 bodov, spolu 1700 bodov x 18,24 Eur = 31.008,- Eur. Preto vo zvyšku súd žalobu
zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. Podľa ods. 1 § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Súd poukazuje na rozhodnutie III. ÚS SR 475/2018, kde Ústavný súd považuje za potrebné uviesť,
že z príslušnej časti dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku vyplýva, že súd môže „priznať
náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v
požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu.

Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti – určenie, že bola porušená

zásada rovnakého zaobchádzania, a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli, avšak
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške.“.

Zcitovanejčastidôvodovejsprávyvyplýva,žezmyslomnovejprávnejúpravynebolasnahazákonodarcu
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla

pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.

V tejto súvislosti je však relevantné jednak to, že dôvodová správa nezodpovedá výslovnému zneniu §
255 CSP, a jednak to, že ani samotná dôvodová správa nepočíta s povinnosťou všeobecného súdu pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy za akýchkoľvek okolností

postupovať spôsobom, aký navrhuje sťažovateľ (obdobne IV. ÚS 652/2018).

Z už citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že kritériom na priznanie nároku na
náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera
úspechu vo veci vo všeobecnosti závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý

bol naposledy urobený vo veci samej.

Aplikácia označenej výnimky (plná náhrada trov konania) však ani za účinnosti právnej úpravy
obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku neprichádzala do úvahy vždy, ale iba v prípade, ak sa
neúspech prejavil iba vo výške plnenia za predpokladu, že účastník konania na začiatku sporu túto výšku

plnenia presne nepoznal a ani presne poznať nemohol (IV. ÚS 652/2018).

Z publikácie Civilný sporový poriadok od autorov Števčeka, Ficovej, Baricovej, Mesiarkinovej,
Bajánkovej, Tomašoviča a kol. vydanej v nakladateľstve C. H. Beck v roku 2016 zo strán 926 a 927
vyplýva: že «Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP, ktoré

sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (k tomu napr. nález Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 142/2014). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava neobsahuje
tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na
prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný,
platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Nepatrný neúspech Civilný

sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v
časti príslušenstva pohľadávky.

Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne

neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti. Napríklad pri sporoch o ochranu osobnosti býva pravidlom, že si žalobca svoju
nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, ako na koľko mu ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného
dokazovania.

Nebolo by však celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať
od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania.Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce
(pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie,
že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.

Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom (prípadne aj viacerými znalcami) môže presahovať
možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je zrejme primárnym fakt, že škoda
bola spôsobená; jej výška nasleduje.»

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, predovšetkým poukazujúc na znenie príslušnej časti dôvodovej

správy k Civilnému sporovému poriadku a na závery uvedené v citovaných rozhodnutiach ústavného
súdu (I. ÚS 56/2017, IV. ÚS 652/2018) a v publikovanej odbornej literatúre, možno konštatovať, že
vec žalobcu je prípadom, keď výška plnenia (náhrada škody) bola závislá od znaleckého posudku a
teda prípadom odôvodňujúcim osobité posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní s dôsledkami na
rozhodovanie o trovách konania. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, súd
taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že pôvodné bodové ohodnotenie vypracované A. G. (išlo o lekársky

posudok) bolo zmenené, resp. určené ustanoveným znalcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
– Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.