Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123212677
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123212677.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Jany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. X, proti
žalovaným v 1. rade: E. F. C., E., C., G. X, H.: XX XXX XXX a v 2. rade: I. E. E., E., C., J. XX, H.:
XX XXX XXX, obom zastúpeným Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., Košice, Račí potok
2385/3, IČO: 53 769 589, o zdržanie sa výkonu záložného práva a o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu 34C/21/2023-136 z 24.11.2023 Mestského
súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e výrok I. ukladajúci žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením 34C 21/2023-34 z 15.8.2023 návrh vtedajších žalobcov v 1. a 2. rade

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Poukázal na to, že žalobcovia sa žalobou domáhali rozhodnutia, ktorým by súd prikázal žalovaným
v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na
LV č. XXXXX, a to bytu č. 1 s príslušenstvom v kat. území K., pričom zároveň podali i návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiadali, aby súd prikázal žalovaným v 1. a 2. rade zdržať

sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX, a to bytu
č. 1 s príslušenstvom v kat. území K., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobcovia tými skutočnosťami, že
ich otec A. B., naposledy bytom v C., L. M. E. XX zomrel dňa X.X.XXXX, pričom pôvodne so žalovaným
v 1. rade uzatvoril zmluvu o výkone správy bytu č. 1 vo vchode č. 31, keď dňa 20.7.2023 našli na
nástenke v spoločných priestoroch predmetného bytového domu vyvesené oznámenie vlastníkom bytov

o písomnom hlasovaní k otázkam dražby datované dňa 4.7.2023, ktoré sa týkalo výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby predmetného bytu z dôvodu existencie nedoplatkov spojených s
bývaním a preddavkových platieb, ktorý vznikol v dôsledku odstránenia spôsobenej škody na bytovom
dome, keď ku dňu podania žaloby neboli oboznámení s výsledkom písomného hlasovania zdôrazniac,
že v byte, ktorý mal byť predmetom dražby, vznikol dňa 4.6.2023 požiar, v dôsledku ktorého zahynul ich
otec, výlučný vlastník bytu. Podľa žalobcov v súvislosti s požiarom a smrťou ich otca prebieha trestné

konanie, v ktorom majú postavenie poškodenej osoby, nakoľko k podpáleniu bytu sa mala doznať tretia
osoba a podľa ich vedomostí ich otec riadne uhrádzal mesačné preddavkové platby k bytu a výkon
záložného práva tak považujú za rozporný s dobrými mravmi, a to aj pre hrubý nepomer výšky údajného
dlhu vo forme spôsobenej škody, s ktorou ani nie sú presne oboznámení a tak vykonaním dražby by
došlo k nezvratným škodám na ich majetku za situácie, keď vymáhaná pohľadávka vlastne neexistuje.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXXX pre kat. území K. zistil, že vlastníkom bytu č. X je A.

B., nar. XX.X.XXXX, keď ďalej zo zápisnice o pojednávaní napísanej na Notárskom úrade N. N. O. mal
preukázané, že tohto Mestský súd Košice poveril prejednaním dedičstva po poručiteľovi A. B., zomrelom4.6.2023, keď ako dedičia po ňom prichádzajú do úvahy deti - žalobcovia v 1. a 2. rade. Z upovedomenia
Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach mu vyplynulo, že žalobca v 2. rade ním bol upovedomený o zmene
právnej kvalifikácie skutku týkajúceho sa požiaru zo dňa 4.6.2023. Citoval § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1,

2, § 326 ods. 1, § 329, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 334 a § 336 ods. 1, 3 CSP a charakterizoval
predpoklady pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skúmal, či predmetný návrh
je dostatočne dôvodný, ako aj skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
Konštatoval, že aktívna vecná legitimácia žalobcov v konaní bola preukázaná zápisnicou o pojednávaní
zo dňa 24.7.2023, spísanou na Notárskom úrade N. N. O.. Dospel k záveru, že v predmetnej veci

zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, keďže
neboli osvedčené podmienky pre bezodkladnú úpravu pomerov strán a nemal osvedčenú ani existenciu
obavy, že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená. Zaoberal sa ďalej všeobecne inštitútom záložného
práva a možnosťami záložného veriteľa a záložcu uspokojiť sa pri predaji zálohu formou dobrovoľnej
dražby upravenej v zákone č. 572/2002 Z.z. Lustráciami vo verejných zoznamoch nezistil, aby ohľadom
bytuč.1zapísanéhonaLVč.XXXXXvkaz.územíTerasabolachystanádražba.Malzato,žežalobcovia

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedli žiadne konkrétne právne úkony, ktoré by
žalovaní v 1. a 2. rade vykonali, prípadne zamýšľali vykonať a ktoré by smerovali k výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou a tieto ani nevyplynuli z ním vykonaného dokazovania, a preto návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

3. Uznesenie napadli zvlášť podanými odvolaniami, obsahovo zhodnými, žalobcovia v 1. a 2. rade,
navrhli ho zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu. Z obsahu
napadnutého uznesenia im nevyplynulo, ako sa konajúci súd vysporiadal s predloženým dôkazom -
oznámením vlastníkom bytov o písomnom hlasovaní k dražbe bytu na ul. E. XX P. C., keď podľa nich
organizovanie písomného hlasovania vlastníkov bytov o udelení súhlasu s výkonom záložného práva

formou dobrovoľnej dražby je dostatočne konkrétny úkon smerujúci k zamýšľanému výkonu záložného
práva. Podľa ich zistení ku dňu 14.8.2023 na verejne dostupnom portáli katastra nehnuteľností na LV
č. XXXXX pre kat. území K. k predmetnému bytu bola už zapísaná informatívna poznámka o začatí
výkonu záložného práva, k čomu ako dôkaz predložili výpis z LV k tomuto dňu. Uviedli ďalej, že dňa
15.8.2023 prevzali zásielku od žalovaného v 2. rade zo dňa 9.8.2023, ktorou im bolo oznámené začatie

záložného práva predajom bytu. Súd nemal opomenúť ani ďalšiu významnú skutočnosť, ktorou je
doposiaľ nezistená existencia zodpovednosti vlastníka predmetného bytu, pre ktorý sa chystajú žalovaní
realizovať výkon dražby, keď na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach prebieha vyšetrovanie vo veci
obzvlášť závažného zločinu, ktoré doposiaľ nebolo ukončené a tam vystupujú v postavení poškodených
(ichotecuhorelvbyte)amajúvedomosťotom,žejedenzpodozrivýchsamalpriznať,atakpožadovanie

náhrady škody vo vzťahu k vlastníkovi predmetného bytu sa im javí ako predčasné. Nevyhýbajú sa
pritom riešeniu vzniknutej situácie, čo vyplýva aj z priloženej korešpondencie. Súd prvej inštancie však
ich argumentáciu nevzal do úvahy, nevyjadril sa k nej a svoje uznesenie dostatočne neodôvodnil, čím
je toto nepreskúmateľné a arbitrárne a boli porušené ich práva na spravodlivý súdny proces a princíp
predvídateľnosti práva.

4. Žalovaní vo vyjadreniach k odvolaniu, podaných samostatne, avšak obsahovo takmer totožných
navrhli rozhodnutie potvrdiť v plnom rozsahu. Poukázali na zmätočnosť navrhnutého petitu, nakoľko
žalovaný v 2. rade podľa nich nedisponuje aktívnou legitimáciou vykonávať záložné právo a je v situácii
len pasívne legitimovaného na základe vydaného živnostenského oprávnenia, ako i návrhu na realizáciu

tohto inštitútu zákonom predpísaným spôsobom a dochádza tak k neúmernému zásahu do jeho práva
na výkon podnikateľskej činnosti. Samotné zverejnenie výsledkov hlasovania vlastníkov bytov nemá
žiaden priamy význam k relevancii výsledku tohto hlasovania, ani vo vzťahu k existencii právneho
dôvodu výkonu záložného práva, ktorý je nesporný a potvrdzujú ho aj odvolatelia a tento spočíva v
spôsobení škody poručiteľom, na ktorej odstránenie a uvedenie spoločných priestorov do obývateľného

stavu boli vlastníkom bytov v bytovom dome na ul. E. XX P. C. vystavené zálohové faktúry vo výške cca
48.000,- eur. Aj napriek tomu výsledky písomného hlasovania boli zverejnené spôsobom obvyklým v
danom bytovom dome dňa 13.7.2023. Spochybnili snahu žalobcov naozaj uhradiť výšku škody a nebolo
im zrejmé, z akého legálneho zdroja čerpali žalobcovia údaj o dátume 14.8.2023, ako dni zverejnenia
informatívnej poznámky o začatí výkonu záložného práva k spornému bytu. Podľa ich názoru žalobcovia

sa šikanóznym a tendenčným spôsobom snažia zamedziť uplatneniu zákonných práv poškodených
spoluvlastníkov v bytovom dome, keď popierajú existenciu pohľadávky, hoci sami deklarujú spôsobenie
požiaru zo strany osôb nachádzajúcich sa v byte č. 1 a nezohľadňujú dostatočne existenciu škodovejudalosti požiaru, za ktorý zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetky osoby v byte sa nachádzajúce
v čase tejto udalosti.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením 3Co/138/2023-119 z 9.10.2023 zrušil uznesenie súdu prvej
inštancie z 15.8.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie považujúc ho za
nepreskúmateľné a nereagujúce na situáciu neexistencie vážnejších pochybností o úmysle žalovaného
v 1. rade realizovať neodkladne dražbu sporného bytu. Uložil preto súdu prvej inštancie povinnosť
vyhodnotiť pasívnu legitimáciu žalovaných a znovu posúdiť existenciu podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia a skúmať aj osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami vrátane
existencie či neexistencie pohľadávky slúžiacej ako podklad pre budúcu možnú dražbu.

6. Súd prvej inštancie ďalším uznesením 34C/21/2023-136 z 24.11.2023 (t.j. teraz preskúmavaným
rozhodnutím) uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou nehnuteľností vedených na Liste vlastníctva č. XXXXX ako byt č. 1, P. Q. 31, na prízemí

bytového domu so súpisným č. XXX, L. M. E. XX P. C., v podiele 1/1-ina k celku, postavený na parcele
C KN č. 338, zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, parcele C KN č. 339, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 202 m2, podiel spoločných častí a zariadení bytového domu so súpisným č.
228 a podiel na pozemku je 169/10 000-in k celku, všetko vedené R. S. C., katastrálnym odborom,
pre katastrálne územie K., až do právoplatného skončenia vo veci samej a návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade zamietol.

7. Uviedol, že pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou domáhali rozhodnutia, ktorým by súd
prikázal žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností
vedených na liste vlastníctva č. XXXXX v kat. území K. a to bytu č. 1 s príslušenstvom a zároveň sa

domáhaliajnariadenianeodkladnéhoopatreniaprikazujúcehožalovanýmv1.a2.radezdržaťsavýkonu
už uvedeného záložného práva popierajúc okrem iného existenciu údajnej pohľadávky smerujúcej voči
nim. Zrekapituloval doterajší priebeh konania, citoval § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, §
329, § 330 ods. 1, § 333, § 334 a § 336 ods. 1, 3 CSP, ďalej § 9 ods. 8 písm. a/ a § 15 ods. 1 zákona č.
182/1993Z.z.atiež§3ods.6zákonač.527/2002Z.z.Vovšeobecnosticharakterizovalpodmienky,ktoré

musia byť naplnené pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zaoberal sa
aj dôsledkami dedenia podľa § 460 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že aktívna vecná legitimácia
žalobcov bola preukázaná zápisnicou o pojednávaní z dňa 24.7.2023 spísanou na Notárskom úrade
N. N. O., keď žalobcovia prichádzajú do úvahy ako dedičia po smrti pôvodného vlastníka bytu. Za
nesporné označil, že žalovaný v 1. rade ako správca bytového domu prostredníctvom žalovaného v 2.

rade začal výkon záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. formou dobrovoľnej dražby
podľa zákona č. 527/2002 Z.z., pričom záložné právo je vykonávané na vymoženie pohľadávky vo
výške 54.568,79 eur. Poukázal ďalej na znenie ustanovenia § 9 ods. 8 písm. a/ zákona č. 182/1993
Z.z., podľa ktorého správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a tiež na § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., v zmysle ktorého navrhovateľom dobrovoľnej

dražby bytu na uspokojenie pohľadávok zabezpečených zákonným záložným právom je správca, ktorý
je zo zákona osobou povinnou podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, ak je tento schválený
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zaoberal
sa ďalej inštitútom dobrovoľnej dražby a jeho následkami a to s poukazom aj na vybrané rozhodnutia
Ústavných súdov Českej a Slovenskej republiky. Dospel k záveru o potrebe zvýšenej súdnej ochrany

v konaniach súvisiacich s dobrovoľnými dražbami, keď súdnou mocou musí byť zákonne preskúmaná
aj výška draženej pohľadávky istiny a tým aj dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keďže
náprava až v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorou by došlo k obnove pôvodných
právnychvzťahovvprípadeporušeniaprávbymohlaspôsobiťvážnenásledkyatoajnaprávach3.osôb.
Nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a miera osvedčenia

nároku sa riadi situáciou a naliehavosťou jej riešenia, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovel. Návrhu smerujúcemu voči žalovanému v 2. rade nevyhovel
a tento zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko výkon záložného práva
prislúcha žalovanému v 1. rade ako správcovi bytového domu.

8. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 1. rade, navrhol ho zmeniť a návrh na
neodkladné opatrenie odmietnuť a to s poukazom na odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Mal za to, že žalobcovia vo svojom podaní neuviedli označenie strán a to
napriek tomu, že aktívna a pasívna legitimácia žalovaných v 1. a 2. rade je odvodená od legitimácievlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. E. XX P. C. z čoho vyplýva, že pri zmene
správcu by napadnuté neodkladné opatrenie nebolo právne účinné. Strany sporu teda neboli presne
identifikované, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu je vecne a obsahovo nesprávne. V napadnutom

rozhodnutí podľa neho absentuje akýkoľvek náznak dočasného riešenia pomerov medzi stranami,
keďže riešenie vychádzajúce zo znenia výroku napadnutého uznesenia nie je časovo ohraničené. Petit
návrhu žalobcov smeruje k neúmernému zásahu do práv iných čo odporuje zásade rovnosti účastníkov
konania. Poukazoval ďalej na škodu spôsobenú pri požiari v bytovom dome, keď zákon č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách bez akýchkoľvek obmedzení pripúšťa draženie nehnuteľnosti pri výške

pohľadávky nad 2.000,00 eur. Zo zápisnice spísanej N. O. v rámci notárskeho konania nie je zrejmé,
ako sa žalobcovia vysporiadali so skutočnosťou spôsobeného požiaru a tým pádom aj existenciou
pohľadávky na ťarchu poručiteľa. Venoval sa ďalej charakteristike pojmu obydlia a tomu, že sporný
byt je v dôsledku požiaru neobývateľný a žalobcovia majú trvalý pobyt na iných miestach. Upozornil,
že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 3Co/138/2023 mu nebolo doručené, až nahliadnutím do
spisu dňa 6.12.2023 zistil obsah žaloby žalobcov v celom rozsahu. Bol toho názoru, že princípy ochrany

spotrebiteľov v danom prípade nie je možné aplikovať, keďže elementárne znaky spotrebiteľského
vzťahu sa veci netýkajú. Má za to, že žalobcovia si môžu voči páchateľovi trestného činu nárokovať
svoju časť dlhu, ktorý si uspokojujú záložní veritelia výkonom záložného práva, avšak vlastníci bytov
ako záložní veritelia nie sú viazaní vzťahmi medzi žalobcami a škodcami. Okrem toho vydaným
napadnutým rozhodnutím nebolo zrušené rozhodnutie vlastníkov bytov o uspokojení ich pohľadávky,

keď ich hlasovanie je možné zrušiť len postupom v zmysle § 14a ods. 8 zák.č. 182/1993 Z.z.

9. Uznesením 34C/21/2023-194 z 29.1.2024 súd prvej inštancie konanie vo vzťahu medzi dovtedajšou
žalobkyňou v 1. rade J. A. a žalovanými v 1. a 2. rade zastavil a v ich vzťahu stranám sporu nárok
na náhradu trov konania nepriznal a to s poukazom na späťvzatie žaloby žalobkyňou v 1. rade, ktorá

upozornila, že v dedičskom konaní dedičstvo v celosti (t.j. aj nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu
a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) nadobudol v celosti žalobca A. B..

10. Žalobca A. B. vo vyjadrení k podaniu žalovaného v 1. rade reagujúcemu na samotnú žalobu
a obsahujúce jeho odvolanie uviedol, že práve v súvislosťami s dražbami bytov súdy už pred rokmi

ustálili, že v záujme zachovania hospodárnosti konania postačuje žalovať správcu ako osobu, ktorá koná
v mene vlastníkov bytov a ktorú vlastníci bytov mali k dražbe splnomocniť a napadnutým uznesením
mu bola poskytnutá ochrana v čase, keď sa ho tretie osoby snažia pripraviť o byt, hoci škody spôsobila
cudzia osoba, ktorá je už obžalovaná.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Žalovaný v 1. rade pri odvolaní uplatnil odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/,
g/ a h/ CSP.

13. Vzhľadom na dôsledky právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie z 29.1.2024 odvolací súd

v konaní pokračoval už len so žalobcom A. B. a žalovanými v 1. a 2. rade.

14. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Odvolací
súd po preskúmaní veci konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by tento
rozhodolpredčasnealebovecnenesprávne,alebožebyvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézpredložených

dôkazov nevyšli najavo alebo že by nejaké rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi
preukázané, opomenul, alebo že by bol v hodnotení dôkazov prítomný nejaký logický rozpor. Nebolo
zistené, aby na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by
použitézákonnéustanovenianesprávnevyložil.Nebolzistenýanitakýnesprávnyprocesnýpostupsúdu,
ktorý by mal za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces, preto odvolací súd uznesenie

napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.16. Podľa ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie

neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné
opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej

dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného
hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže
vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ
opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu
a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu

v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu ich
musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných
listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej
pravdepodobnosti,žechránenýnárokjedôvodnýatrvá.Pomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrením

upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je
nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže
teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

19. Súd prvej inštancie pri vyhovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1.
rade správne vychádzal aj z Ústavným súdom Slovenskej republiky prijatého záveru, že pri konaniach
týkajúcich sa dobrovoľných dražieb je nevyhnutná zvýšená potreba súdnej kontroly, berúc do úvahy
nutnosť ochrany obydlia, keď súdnou mocou musí byť okrem iného zákonne preskúmavaná i existencia
a výška draženej pohľadávky istiny a tým aj dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

20. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži Zákon o dobrovoľných
dražbách. Je nesporné, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je zásahom do vlastníckeho
práva vlastníka nehnuteľnosti – bytu a tento zásah je právom dovolený len za splnenia určitých

podstatných podmienok. V sporoch o nariadenie neodkladného opatrenia (ako aj následne o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby) je jednou z kľúčových otázok skutková otázka, týkajúca sa výšky
pohľadávky veriteľa. Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. uplatní
spornú – pochybnú pohľadávku s neexistujúcim základom, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia,
pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení

zák. č. 527/2002 Z.z., zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože sa
takto neprípustným spôsobom porušujú práva dlžníka, či vlastníka nehnuteľnosti, od ktorého veriteľ
prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha nároky bez právneho základu. Výkonu dražby nemusí vždy
predchádzať predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a tak dôvodom neplatnosti dražby
môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného

práva, ktoré vedú i k pochybnostiam o pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charaktere.

21. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňujeuspokojiťsaalebodomáhaťsauspokojeniapohľadávkyzpredmetuzáložnéhopráva(zálohu),ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (§ 151a OZ). Z toho možno vyvodiť, že základnými
definičnými znakmi záložného práva sú (i) existencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, (ii)
existencia spôsobilého predmetu záložného práva, (iii) vecno-právny charakter záložného práva a (iv)

akcesorický a subsidiárny vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke (porov. ŠTEVČEK, M.,
DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník
I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1253, marg. č. 1.).

22. Vo vzťahu k posudzovanej veci je významným práve akcesorický vzťah záložného práva k

zabezpečenej pohľadávke, z ktorého vyplýva, že predpokladom vzniku a trvania záložného práva je
práve existencia zabezpečenej pohľadávky.

23. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí bol povinný sa zaoberať aj otázkou existencie
pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky uplatňovanej veriteľom a tým, či žalovaný je povinnou osobou
v danom zodpovednostnom vzťahu.

24. V prejednávanej veci žalovaný v 1. rade mieni vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby
bytu č. X L. M. E. Q. XX P. C. vychádzajúc z ust. § 15 zák.č. 182/1993 Z.z., ktoré upravuje osobitný typ
zabezpečovacieho práva, ktoré vzniká priamo zo zákona na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z
právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, jeho spoločných zariadení a príslušenstva

a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu v dome, keď základom postupu v zmysle tohto ustanovenia
môže byť aj prípadné protiprávne konanie. Ak sa vlastníci bytov na základe ich rozhodnutia rozhodnú
podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby na byt vlastníka na uspokojenie ich splatnej pohľadávky,
správca (žalovaný v 1. rade) je povinný realizovať ich vôľu, konajúc na ich účet. Navrhovateľom dražby

(ako je tomu i v danej veci) teda môže byť správca, ktorý však koná v mene a na účet vlastníkov bytov.

25. Vychádzajúc z obsahu spisu a postupu žalovaného v 1.rade sa dôvodne žalobca domáhal toho,
aby práve jemu bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného, čo zodpovedá zásade adresnosti
rozhodnutia a princípu efektivity.

26. Z obsahu spisu je zrejmé, že dražba sporného bytu má slúžiť na uspokojenie pohľadávky vlastníkov
bytov odvodzovanej a vyčíslovanej nimi na sumu 48.529,28 rur (plus náklady spojené s výkonom
záložného práva 6.039,51 eur) a to na podklade škodovej udalosti, ku ktorej došlo v júni 2023. Podľa
vlastníkov bytov a aj podľa žalovaného v 1. rade realizujúceho ich vôľu došlo ku škode na majetku

vlastníkov bytov a na bytovom dome porušovaním povinností zo strany vlastníka bytu A. B., zomrelého
pri danej udalosti dňa 4.6.2023, keď jeho právnym nástupcom (a dedičom bytu) je žalobca. Tento však
spochybňuje zodpovednosť svojho právneho predchodcu za spôsobenú škodu, namieta základ aj výšku
uplatňovaného nároku a dostupné podklady jeho argumentáciu potvrdzujú.

27. Z rozsudku predloženého žalobcom (ale aj z úradnej činnosti odvolacieho súdu) je zrejmé, že
rozsudkom sp. zn. XXXX/X/XXXX z 11.7.2024 T. E. C. bol obžalovaný J. U. uznaný vinným, že dňa
4.6.2023 v čase okolo 11.25 hod. v byte č. 1 na ul. E. Q. XX P. C. po predchádzajúcej slovnej hádke
a vyhrážkach voči poškodenému A. B. pod vplyvom alkoholu úmyselne zapálil horľavé zariadenie bytu,

čím spôsobil jeho nekontrolovateľný požiar, pri ktorom okrem iného poškodený A. B. utrpel popáleniny
a akútnu otravu oxidom uhoľnatým, v dôsledku čoho došlo k jeho usmrteniu udusením a tak úmyselne
vydal ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví a spáchal obzvlášť závažný zločin
všeobecného ohrozenia a za to bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov
a ďalej bol zaviazaný nahradiť škodu spôsobenú trestným činom poškodeným

-A. C. vo výške 9.259,00 eur z titulu bolestného;
-V. A. M. I. škodu vo výške 18.110,31 eur za úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutých
poškodenému A. C.;
-Spoločnosti W. A. I. vo výške 21.324,82 eur, ktorá bola z titulu poistnej udalosti vyplatená spoločnosti
E. F. C., E.;

-Spoločnosti C. A., I. vo výške 99,58 eur vyplatených poškodenej A. L. C.;
-H. A. C. vo výške 1.318,99 eur;
-Spoločnosti M. A. I. vo výške 8.319,47 eur , vyplatených poškodenému H. I. K.28.Vdôsledkuvyššieuvedenéhorozhodnutiavovzťahukpreskúmavaniu výrokuuzneseniaonariadení
neodkladného opatrenia je podstatné, že súd prvej inštancie správne zohľadňoval spornosť záväzku
odvodzovaného od vytýkaného protiprávneho konania, keď nie je zrejmé, či a v akom rozsahu

právny predchodca žalobcu (teraz vlastníka bytu, ktorý má podliehať dobrovoľnej dražbe) zodpovedá
za spôsobenú škodu vlastníkom bytov a v akom rozsahu táto už tretími subjektami bola, či bude
uhradená. Pre tieto závažné pretrvávajúce pochybnosti je správne, aby sa žalovaný v 1. rade zdržal
výkonu záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ide o hospodárne
a dočasné riešenie zamedzujúce ujmám na právach strán sporu, či tretích osôb a v tomto štádiu konania

nezohľadňujúce budúci postup a výsledky konania vo veci samej. Variabilita individuálnych právnych
vzťahov nevylučuje procesné situácie, keď sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáha rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo
veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), čo však neznamená prejudikovanie budúceho rozhodnutia vo veci samej,
kde konajúci súd bude pri posudzovaní opodstatnenosti a prípustnosti žaloby plne autonómny.

29. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).