Rozsudok · Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205390
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123205390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D.
XX, XXX XX, právne zastúpená JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX, právne zastúpený JUDr. Marcel Kandrik,
advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18C/39/2023 – 332 zo
dňa 19.06.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie .

II. Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ( ďalej len súd prvej inštancie ) v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodol dňa 26.06.2024 rozsudkom:
I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že p r i k a z u j e
- rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. č. XXX/XX zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. D., obec D., okres
Prešov: zostatková hodnota 205 020,57 eur,
- biela komoda, a to sčasti masív - drevená: zostatková hodnota 150 eur,

- biela šatníková skriňa drevená: zostatková hodnota 200 eur,
- bielu lavicu s úložným priestorom: zostatková hodnota 50 eur,
- biele zrkadlo, strieborné zrkadlo: zostatková hodnota 70 eur,
- manželská posteľ biela kovová: zostatková hodnota 150 eur,
- manželská posteľ drevená kovová s nočnými stolíkmi: zostatková hodnota 250 eur,
- automatická práčka značky Samsung biela: zostatková hodnota 150 eur,
- konferenčný stolík drevený bielej farby: zostatková hodnota 30 eur,

- jeden kus tv. prijímač značky Samsung: zostatková hodnota 100 eur,
- dvojumývadlo so skrinkou bielej farby: zostatková hodnota 250 eur,
- finančné prostriedky vo výške 12 300 eur, do výlučného spoluvlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť Všeobecnej úverovej banke a.s. zostatok úveru č. zmluvy
o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB hypotéka refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa
3.12.2020 vo výške 66 055,79 eur.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á uhradiť žalovanému finančnú náhradu na vyrovnanie podielov z BSM
vo výške 75 082,03 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.I. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

2. Uviedol že žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Súčasťou BSM je rodinný dom súp. č.XXX postavený na pozemku KN C č. XXX/XX, k.ú. D. zapísaný
na LV č. XXX (ďalej tiež „rodinný dom“). Mala za to, pozemok KN C parc. č. XXX/XX v pôvodnej
výmere 863 m2 /toho času zapísané ako pozemok KN C parc. č. XXX/XX, trvalý trávnatý pozemok
vo výmere 697 m2 a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 166 m2/ (ďalej tiež
„predmetný pozemok“) bol síce nadobudnutý kúpnou zmluvou od jej matky zo dňa 09.12.2008, ktorý je

do katastra zapísaný stranám sporu do BSM, súčasťou masy BSM však nie je, nakoľko išlo o simulovaný
právny úkon pre potreby Prvej stavebnej sporiteľne a. s. V ten istý deň dňa 09.12.2008 bola spísaná do
notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NCRnz XXXXX/XXXX aj darovacia zmluva medzi ňou a jej matkou,
ktorého predmetom darovania bol ten istý pozemok. Strany sporu nikdy nezaplatili jej matke sumu
5000 Sk ako kúpnu cenu, čo tiež svedčí o tom, že išlo o bezodplatný právny úkon - darovaciu zmluvu.
Podľa stanoviska realitnej kancelárie je všeobecná trhová hodnota rodinného domu bez pozemkov vo

výške 200 000 eur. Jedná sa o novostavbu rodinného domu, ktorého výstavba začala v roku 2012 a
skolaudovaný v roku 2019. Úver od Prvej stavebnej sporiteľne a.s. z roku 2008 použili strany sporu
na nákup stavebného materiálu, ktorý stál a výstavbe rodinného domu pristúpili strany sporu v roku
2012. Následne počas výstavby rodinného domu strany sporu zobrali úver z VÚB a.s. v roku 2016,
ktorým refinancovali pôvodný úver. Rodinný dom bol skolaudovaný v roku 2019, v tom čase však neboli

vykonané terénne úpravy a nebola realizovaná fasáda. Na dokončenie rodinného domu a úprav bolo
refinancovaná aj tento úver v roku 2020, a to na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB
Hypotéka refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 3.12.2020 na sumu 70 000 eur, ktorým
sa navýšil úver z VÚB a.s. z roku 2016 o 10 000 eur. V ďalšom uviedla, že má záujem o prikázanie
rodinného domu, nakoľko má v starostlivosti maloleté deti, s ktorými býva spoločne v rodičovskom

dome svojich rodičov spolu s nimi. Voči žalovanému sa vedie viacero exekučných konaní, z ktorého
dôvodu žalovaný, ak nie je finančne schopný vyplatiť žalobkyňu v prípade prikázania rodinného domu
do jeho výlučného vlastníctva. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré existovali ku dňu zániku manželstva,
ide o zariadenie rodinného domu v celkovej zostatkovej hodnote 5000 eur. Ku dňu zániku manželstva
existovali aj pasíva, ako zostatok úveru základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB Hypotéka

refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 3.12.2020. Od rozvodu manželstva žalobkyňa
uhrádza mesačné splátky tohto hypotekárneho úveru výlučne sama zo svojich prostriedkov v sume 276
eur mesačne. Žalobkyňa ako vnos do BSM vniesla peňažnú sumu vo výške 17 000 eur, ktorú dostala
darom od svojich rodičov, ktoré boli následne použité priebežne na výstavbu rodinného domu. Navrhla,
aby súd rodinný dom prikázal do jej výlučného vlastníctva, zaviazal prevziať ako výlučného dlžníka

splácať úver základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB Hypotéka refinančná“ reg. č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 3.12.2020, uložil je povinnosť na úplné finančné vyrovnanie podielov
z BSM vyplatiť žalovanému sumu vo výške 48 592,45 eur a žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, že nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne o tom, že pozemky pod
rodinným domom a okolo rodinného domu nepatria do masy BSM z dôvodu domnelej simulácie v
podobe kúpnej zmluvy a v skutočnosti malo ísť o darovaciu zmluvu. Uvedené tvrdenia žalobkyne
nemajú oporu v dikcii ust. § 41a ods. 2 OZ, ktorý predpokladá totožnosť účastníkov tak pri simulovanom
ako aj disimulovanom právnom úkone. Navyše domnelá darovacia zmluva nemôže obstáť, nakoľko

podľa žalobkyne predstavuje simulovaný právny úkon odplatnú zmluvu oproti zákonnej bezodplatnosti
darovacej zmluvy. Kúpna zmluva zo dňa 09.12.2008 predstavuje platný dvojstranný právny úkon, majúci
všetky zákonné náležitosti, kde zmluvné strany jasne deklarovali svoju vôľu a zmluva napokon prešla
aj vkladovým konaním a teda nadobudla vecno-právnu účinnosť. Akákoľvek simulácia v danom prípade
neprichádza do úvahy a okolnosť, že kupujúci mali nezaplatiť kúpnu cenu, má za následok len existenciu

premlčanej pohľadávky predávajúcej voči žalovaným. Argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k pozemkom
mimo masy BSM hodnotil ako účelovú a nesprávnu. Vo vzťahu k vnosom žalobkyne do BSM, tieto
žalobkyňa zatiaľ nijak nepreukázala. Poukázal na to, že práve žalobkyňa po zániku BSM predala osobné
motorové vozidlo Suzuki Vitara EČV: D., ktoré bolo nadobudnuté počas existencie BSM a peniaze
si ponechala výlučne pre svoju potrebu. Podľa jeho informácii malo byť motorové vozidlo predané

spoločnosti Auto Adam s.r.o., pričom hodnota vozidla bola podľa žalovaného približne 12.000 eur. Nie
je pravdivé tvrdenie, že žalovaný po zániku BSM neplatil alebo sa nepodieľal na úhradách splátok
spoločného hypotekárneho úveru. Žalobkyňa vyjadrila záujem o rodinný dom s pozemkami, nakoľko
má v starostlivosti spoločné maloleté deti. Pravdou je, že aj žalovaný je v dennom kontakte so svojimisynmi, najmä mladším E.. Rovnako aj on sa o nich stará a vychováva ich. Navzájom od seba bývajú
niekoľko sto metrov a veľmi často u otca prespávajú. Spoločný rodinný dom je dvojgeneračný a po
potrebnej stavebno-technickej úprave je možné vytvoriť dva rovnocenné rodinné domy s pozemkami a

samostatnými prístupmi. Uviedol, že postavil s pomocou aj rodiny žalobkyne a priateľov tento rodinný
dom z prostriedkov pochádzajúcich z jeho zárobkov za prácu v zahraničí a spoločnej hypotéky a je
pripravený v ňom bývať a vychovávať svojich synov, preto nesúhlasí s tým, aby rodinný dom bol
prikázanýdovýlučnéhovlastníctvažalobkyne,predovšetkýmzdôvodu,žejepresvedčený,žežalobkyňa
je odhodlaná tento veľký rodinný dom predať. Považoval za vylúčené, aby žalobkyňa z vlastných

prostriedkovbolapripravenáuhrádzaťspoločnúhypotékuažalovanémuzaplatiťnáhraduzatrhovúcenu
spoločných nehnuteľností z vlastných prostriedkov alebo prefinancovania hypotéky. So sumou, ktorú
žalobkyňa v rámci žaloby navrhla, nesúhlasí, nakoľko táto nezohľadňuje všeobecnú hodnotu spoločných
nehnuteľností.

4. V replike žalobkyňa uviedla, že je tu jednoznačne preukázaný simulovaný právny úkon majúci

charakter bezodplatnosti v podobe riadne spísané a podpísané darovacej zmluvy, teda existuje reálny,
zastretý právny úkon. V konaní tiež predložila výpisy z bankového účtu, z ktorého je zrejmé, že jej
otec vo viacerých platba previedol bezhotovostným prevodom darované peňažné prostriedky postupne
konečnom súčte 17 000 eur, ktoré následne používala priebežne na výstavbu rodinného domu. Pokiaľ
žalovanýpoukazujenato,žesapozánikuBSMpodieľalnaúhradáchsplátokspoločnéhohypotekárneho

úveru, zamlčal súdu, že sú proti nemu vedené exekúcie, a preto aj keď sa snažil poslať čiastočne
peňažné prostriedky na splátky hypotekárneho úveru, tak jeho splátky neboli realizované v celom
rozsahu, nakoľko mu súdny exekútor stiahol priamo z jeho bankového účtu peňažné prostriedky. Reálne
od žalovaného na splátky hypotekárneho úveru boli zaplatené tieto platby: 25.05.2022 - 142,02 eur,
22.11.2022 - 276,35 eur, 23.05.2023 - 275 eur, 21.06.2023 - 275 eur, 18.09.2023 - 10 eur, 26.09.2023 -

280 eur. Uviedla, že nie je pravdou, žeby žalovaný ako otec vychovával deti, staral sa o nich a podieľal sa
na výchove rovnako ako žalobkyňa, a to je zrejmé už zo samotného vyjadrenia, že pracuje v zahraničí.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P 71/2021-185 z 12.5.2022 boli maloleté deti zverené do
jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť výživné. Poukázala na to, že rodinný dom nie je
dvojgeneračný, ale ide o klasický dvojpodlažný rodinný dom s piatimi izbami. Proti žalovanému sú

vedené viaceré exekúcie. Ona riadne zamestnaná, má príjem, je pripravená prevziať hypotekárny úver,
ako aj vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel. Tiež poukázala na to, že vzhľadom k tomu, že žalovaný
riadne a včas neplatil svoju polovicu hypotekárneho úveru, boli strany sporu niekoľkokrát omeškaní, čo
bolo dôvodom, že banka pri ukončení fixácie pristúpila k navýšeniu úrokovej sadzby až na 5,29% a suma
mesačnej splátky činí 409,97 eur. Žalovaný v roku 2022 zaplatil hypotéku len 2 krát a neplatil ani výživné

na deti. Z tohto dôvodu bola nútená predať spoločné motorové vozidlo Suzuki Vitara, aby z výťažku
predaja mohla zaplatiť tieto splátky hypotekárneho úveru a vyživované deti. Voči žalovanému podala
návrh na nútený výkon exekúcie na výživné a tento bol aj odsúdený v trestnom konaní pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy trestným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 3T 2/2022-45 z 21.2.2022.
Z verejne dostupných zdrojov zistila, že žalovaný neplatí ani zdravotné odvody a je uvedený ako dlžník

v zdravotnej poisťovni Union. S poukazom na uvedené mala za to, že je nemožné, aby rodinný dom bol
prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného.

5. V duplike žalovaný vo vzťahu k opakovanej argumentácii žalobkyne týkajúcej sa tvrdenej platne
darovacej zmluvy, zotrváva na svojich námietkach, v zmysle ktorých nejde u platne uzavretej kúpnej

zmluvy o simulovaný právny úkon. Kúpna zmluva bola platne uzavretá, prejavy vôle zmluvných strán
boli dostatočne určité a zmluva bola intabulovaná do katastra nehnuteľností. Žalovaný nikdy nemal
vedomosť o akejkoľvek inej zmluve týkajúcej sa spoločného pozemku. Skutočnosť, že bývalí manželia
nikdy nemali zaplatiť kúpnu cenu nerobí z kúpnej zmluvy bezodplatný právny úkon. Kúpna zmluva
predstavuje odplatný konsenzuálny zmluvný typ na rozdiel od darovacej zmluvy, ktorá je pojmovo

bezodplatným právnym úkonom. Pokiaľ ide o deklarované vnosy žalobkyne, tieto preukázané neboli.
Žalobkyňa len tvrdí, že peniaze od otca dostala. Skutočnosť, že tieto investovala do rodinného domu
z jej bankového účtu nevyplýva. Preukázať skutočný vnos do rodinného domu procesne zaťažuje
žalobkyňu, ktorá podľa mienky žalovaného túto skutočnosť doposiaľ nepreukázala. Výstavba domu po
štádium hrubej stavby bola financovaná z úveru, zvyšok financovaný zo zárobku žalovaného, pričom

bývalí manželia nikdy nemali spoločný účet. Poukázal na to, že deti sú so žalovaným na dennej báze,
pokiaľ nie je pracovne odcestovaný. Minimálne jeden zo synov je vždy s otcom aj počas víkendu od
piatku do nedele, preto zotrval na svojom stanovisku, že dom je reálne rozdeliteľný na dve samostatné
nehnuteľnosti. Nesúhlasí s prikázaním spoločných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne,ktorá ho mieni obratom predať, pričom on sám je pripravený v dome spoločne so synmi bývať, resp. ich
v dome vychovávať a je pripravený aj na vyrovnanie žalobkyne po vykonanom dokazovaní v sume, ktorú
ustáli súd. Mal za to, že sa podieľal na úhradách nákladov spojených s chodom domácnosti, prispieval

žalobkyni na jej účet. Do finančných problémov sa dostal po realizovaní zateplenia domu z nasporených
prostriedkov a po nástupe Corona krízy počas celoštátnych karanténnych opatrení poberal len dotáciu
od štátu v rozsahu od 560 eur do 800 eur mesačne, z čoho platil inkaso, odvody SZČO, nákupy do
domácnosti.

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov A. F., C. F.,
oboznámením znaleckými posudkami G. H. I. č. XX/XXXX a G. D. A. č. XX/XXXX a ďalšími predloženými
listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

7. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že dňa 05.07.2010 bolo vydané stavebné povolenie, v roku 2019
bol rodinný dom skolaudovaný. Stavali ho 9 rokov svojpomocne, boli tam aj firmy, ale väčšina to bola

svojpomoc. Keď mala 18 rokov, mama jej povedala, že jej pozemok daruje. Zmenil sa územný plán v
obci, keď sa z poľnohospodárskej pôdy predmetný pozemok zmenil na stavebný pozemok. Keďže sa
chceli budovať, išli do Prvej stavebnej sporiteľne, kde im povedali, že darovacia zmluva je napadnuteľná,
že to nemôže ísť darom, ale že to môže byť len kúpna zmluva. Uviedla, že preto, aby splnili podmienky,
previedla jej mama kúpnou zmluvou predmetný pozemok na ňu a žalovaného. Kúpnu cenu vo výške

5000,-Sk nikdy jej matke nevyplácali. Rodinný dom skolaudovaný, avšak sú tam nedokončené veci v
interiéri,niejepostavenýplot,aniniejedokončenáfasáda.Autobolavroku2022nútenápredať,nakoľko
jej žalovaný od mája 2022 neplatil výživné a dvakrát zaplatil hypotéku v tom roku. Stavba rodinného
domu bola realizovaná z peňažných prostriedkov z poskytnutého úveru, od rodičov a z ich zárobkov.
Peňažné prostriedky jej poskytnuté na účet v rokoch 2014 až 2019 zo strany rodičov použili na nákup

materiálu, na práce (vyplácanie robotníkov), nákupu benzínu a stravu pre robotníkov, v akom pomere
uviesť nevedela. Po rozvode žalovaný prestal uhrádzať splátky úveru.

8. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že do pojednávania netušil, že by postavil čo i len jednu tehlu na
cudzom pozemku. Rovnako uviedol, že si nie vedomý, že by peňažné prostriedky vo výške 17 000

eur boli použité na výstavbu rodinného domu. Prvý úver vo výške 45 000 eur postačoval na hrubú
stavbu.Všetkynáslednéprácebolihradenézjehopríjmovzozahraničia.Rodinnýdomniejedokončený.
Terénne úpravy sú však spravené. Pokračoval v prerábke rodinného domu, má dokonca zakúpený aj
materiál, pokiaľ ide o WC. Izby maloletých detí boli upravené až po odchode manželky zo spoločnej
domácnosti a aj balkón z detských izieb. Pokiaľ ide o auto, mali dohodu, že sa budú striedať. Prípadnú

výplatu z BSM žalobkyni by uhradil z finančných prostriedkov z predaja svojho bytu a zvyšok by mu
pomohli určití ľudia. Výstavba rodinného domu mohla byť v sume medzi 120 000 eur až 140 000 eur.
Pracoval 8 rokov zahraničí, zarobil týždenne aj 800, 900 eur. Kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve
nebola nikdy vyplatená. V čase COVID-19 prišiel o zamestnanie, preto došlo k zablokovaniu jeho účtu.

9. Z výpovede svedkyne A. F. plynie, že bola výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku pred rokom
2008, pričom sa 10 rokov vybavovalo, aby sa pozemok zmenil na stavebný. Uviedla, že tento pozemok
chcela darovať dcére, avšak pri stavbe rodinného domu bolo potrebné vziať úver. V Prvej stavebnej
sporiteľni im mali povedať, že je lepšie, keď sa predmetný pozemok prevedie kúpnou zmluvou na
obidvoch manželov, pretože sa im za daných podmienok poskytne úver vo vyššej sume. V ten istý deň

preto bola zmeniť ráno uzatvorenú darovaciu zmluvu na kúpnu zmluvu za symbolickú cenu 5 000,-Sk
uzatvorenú poobede. Kúpnu cenu však nikdy nedostala. Ďalej uviedla, že žalovanému v ten istý deň
povedali, že darovacou zmluvou to byť nemôže.

10. Z výsluchu svedka C. F. plynie, že nevie o tom, že by sa robili nejaké čachre s pozemkami. Všetkým

deťom dával z lásky peniaze v priebehu roka na účet alebo im dal hotovosť. Na aký účel žalobkyňa
použila darované finančné prostriedky, nevedel uviesť. Nemal vedomosť o to, že by jeho svokra a
manželka mala investovať do výstavby rodinného domu.

11. Manželstvo strán sporu uzavreté dňa 27.9.2008 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov

č.k.28P71/2021-185z12.5.2022.Načasporozvodesúdzverilmal.C.amal.E.doosobnejstarostlivosti
matky, upravil styk otca s maloletými deťmi a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí
každému v sume 150 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2022.12. Z LV č. XXX kat. úz. D. plynie, že parcely KN C č. XXX/XX o výmere 697 m2 - trvalé trávnaté produkty,
č. XXX/XX o výmere 166 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc.
č. XXX/XX sú zapísané vo vlastníctve strán sporu v podiele 1/1.

13. Zo znenia kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2008 uzatvorenej medzi predávajúcou A. F., J. I. a
stranami sporu ako kupujúcimi plynie, že predávajúca odpredávala kupujúcim do ich bezpodielového
spoluvlastníctva nehnuteľný majetok - KN C parc. č. XXX/XX vo výmere 863 m2, trvalé trávnaté porasty
zapísaný na LV č. XXX a parc. č. XXX/XX, trvalé trávnaté porasty v podiele XX/XXX zapísané na LV

č. XXX, kat. úz D. za dohodnutú kúpnu cenu 5.000. -Sk (slovom: päťtisíc slovenských korún), ktorá jej
mala byť v plnej výške vyplatená, k čomu však v skutočnosti nedošlo. Kúpna zmluva bol zavkladovaná
pod K./XX.

14. Dňa 9.12.2008 bola do notárskej zápisnice spísaná darovacia zmluva medzi darkyňou A. F., J. I.
a žalobkyňou ako obdarovanou, predmetom ktorej bol nehnuteľný majetok - KN C parc. č. XXX/XX vo

výmere 863 m2, trvalé trávnaté porasty zapísaný na LV č. XXX a parc. č. XXX/XX, trvalé trávnaté porasty
v podiele XX/XXX zapísané na LV č. XXX, kat. úz D.. K zavkladovaniu darovacej zmluvy nedošlo.

15. Zo stanovenia hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 14.9.2022 realitnou kanceláriou KING REAL Slovensko
s.r.o. plynie hodnota rodinného domu a predmetného pozemku vo výške 275 000 eur.

16. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB hypotéka refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX zo dňa 3.12.2020 uzatvorenej medzi VÚB ako veriteľom a stranami sporu ako dlžníkmi,
že dlžníkom bola poskytnutý úver vo výške 70 000 eur, ktorý sa zaviazali splácať v 288 mesačných
splátkach. Týmto úverom bol refinancovaný úver poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí úveru na

bývanie „Flexihypotéka refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (ktorý bol rovnako poskytnutý na
splatenie skôr poskytnutého úveru). Za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky uzavreli zmluvu o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 3.12.2020, predmetom
ktorej bol rodinný dom a predmetný pozemok.

17. Zostatok úveru k 25.9.2022 bol 65 503,09 eur.

18. Z nesporných tvrdení strán sporu plynie, že ku dňu 1.7.2022, t.j. ku dňu právoplatnosti rozsudku o
rozvodemanželstvabolzostatokúveruvovýške66055,79eur.Nespornýmboliajtvrdenia,žežalobkyňa
uhradila na splátky úvery vyššiu sumu a dlh žalovaného voči žalobkyni činí sumu 1250,36 eur.

19. Z nesporných tvrdení strán sporu plynie masa BSM, čo sa týka hnuteľných vecí:
- biela komoda, a to sčasti masív - drevená: zostatková hodnota 150 eur,
- biela šatníková skriňa drevená: zostatková hodnota 200 eur,
- bielu lavicu s úložným priestorom: zostatková hodnota 50 eur,

- biele zrkadlo, strieborné zrkadlo: zostatková hodnota 70 eur,
- manželská posteľ biela kovová: zostatková hodnota 150 eur,
- manželská posteľ drevená kovová s nočnými stolíkmi: zostatková hodnota 250 eur,
- automatická práčka značky Samsung biela: zostatková hodnota 150 eur,
- konferenčný stolík drevený bielej farby: zostatková hodnota 30 eur,

- jeden kus tv. prijímač značky Samsung: zostatková hodnota 100 eur,
- dvojumývadlo so skrinkou bielej farby: zostatková hodnota 250 eur.

20. Nesporným je aj zahrnutie do masy BSM aj rodinného domu, sporným je však jeho zostatková
hodnota.

21. Z potvrdení o zrealizovaní transakcie plynie, že na účet žalobkyne zaslal C. F., jej otec sumy vo
výške 5000 eur (21.11.2019), 5000 eur (13.5.2019), 2500 eur (1.2.2016), 3500 eur (24.4.2015) a A. F.,
jej matka sumu vo výške 1000 eur (4.11.2014).

22. Dňa 28.6.2022 bola vydané upovedomenie o začatí exekúcie na žalovaného v pozícii povinného
na základe rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P 71/2021-185 z 12.5.2022 na účely vymoženie
dlžného výživného a bežného výživného.23. Trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 3T 2/2022-45 z 21.2.2022 bol žalovaný uznaný vinným zo
spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

24. K 15.11.2023 bol žalovaný evidovaný ako dlžník na poistnom vo výške 661,78 eur.

25. Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne G. H. I. č. XX/XXXX vyplýva, rozhodujúcim dátumom na
zistenie stavebno-technického stavu nehnuteľnosti, ku ktorému je posudok vypracovaný, je 13.11.2023.
Dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba posudzovaní, je rovnako 13.11.2023. Z jeho obsahu

plynie, že po dátume rozvodu (12.5.2022) bola dokončená podlaha a zábradlí gánku, boli zakúpené a
namontované dvere 5ks na poschodí. Súdna znalkyňa uvádza, že uvedené konštrukcie sú vo výpočte
považované taktiež za nedokončené a sú uvedené v tabuľke v položke dokončenosť. Súdna znalkyňa
stanovila všeobecnú hodnotu rodinného domu (235 948,94 eur) a predmetného pozemku (43 935,33
eur) spolu vo výške 280 000 eur.

26. Z príjmového a pokladničného pokladu zo dňa 09.12.2008 a 9:23 hod. vystaveného Notárskym
úradom C. L. plynie, že bola realizovaná úhrada za „Zmluva (Dohoda) N XXX/XXXX, NZ X XXXX/XXXX“
vo výške 4500,-Sk.

27. Z príjmového a pokladničného pokladu zo dňa 09.12.2008 a 16:55 hod. vystaveného Notárskym

úradom C. L. plynie, že bola realizovaná úhrada za „Legalizácia- Osvedčenie pravosti podpisu a
registrácia v Notárskom centrálnom registri osvedčených D.“ vo výške 500,-Sk.

28. Zo znaleckého posudku súdneho znalca G. D. A. č. XX/XXXX vyplýva, rozhodujúcim dátumom na
zistenie stavebno-technického stavu nehnuteľnosti, ku ktorému je posudok vypracovaný, je 16.9.2020.

Dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba posudzovaní, je rovnako 16.9.2020. Z jeho obsahu
plynie, že začiatok užívania stavby je rok 2010. Súdny znalec stanovil všeobecnú hodnotu rodinného
domu (235 948,94 eur) a predmetného pozemku (43 935,33 eur) spolu vo výške 280 000 eur.

29. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie z účtu žalobkyne plynie, že v prospech účtu D. M. boli

realizované platby dňa 19.06.2015 vo výške 1000 eur, 16.06.2015 vo 1000 tisíc eur a 17.06.2015 vo
výške 1000 eur.

30. Spoločnosť MIRAD s.r.o. ako dodávateľ vydala odberateľovi D. M. - PD COVER dodacie listy, a to
dňa 18.05.2015 na sumu 3468,36 eur, dňa 18.11.2016 na sumu 240,62 eur, dňa 22.11.2016 na sumu

298,05 eur, dňa 24. novembra 2016 na sumu 110,87 eur, dňa 22.11.2016 na sumu 307,66 eur, dňa
18.11.2016 na sumu 262,86 eur.

31. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie debetnou kartou plynie, že z účtu žalobkyne bol realizovaný
výber z bankomatu vo výške 1300 eur.

32. Dňa 09.09.2016 bola vystavená faktúra spoločnosťou RAKY stav s.r.o. na meno žalovaného vo
výške 572,98 eur.

33. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie z účtu žalobkyne zo dňa 05.10.2016 vyplýva to izolácia platby

vo výške 572,98 eur v prospech účtu príjemcu RAKYstav.

34. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie debetnou kartou z účtu žalobkyne plynie úhrada vo výške
349,07 eur s doplňujúcou informáciou „MOBELIX SK, PO, A PRESOV“.

35. Z pokladničného dokladu zo dňa 13.04.2023 vine úhrada za dolných fix. aparat vo výške 250 eur a
dňa 30.1.2024 za horný fix. aparat 25 vo výške 260 eur.

36. Z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a Súkromným centrom špeciálno-pedagogického
poradenstva BambiCentrum vyplýva prihlásenie dieťaťa na intervenčné špeciálne pedagogické

stretnutia so začiatkom dňa 22.09.2022, za, ktoré bolo za september vyúčtovaných 30 eur a za
október 90 eur. Z výpisu účtu žalobkyne plynu úhrady za uvedené počnúc dňom 22.09.2022 a končiac
19.10.2023.37. Z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a Hokejovou akadémiou Slávia Prešov o.z. plynie, že
poplatok je splatný do 07.02.2024 s uvedením položiek platby: február 90 eur, preprava 13.01 KK 10
eur. Z výpisu účtu žalobkyne plynú úhrady prospech Slávia Prešov počnúc dňom 03.08.2022 končiac

18.03.2024.

38. Z výpisu z účtu žalobkyne ďalej plynu úhrady školské jedálne maloletých synov za obdobie od
31.08.2022 do 19.12.2023.

39. Zo zmluvy o odkúpení vozidla č. XXX/XX z 28.6.2022 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a AUTO
ADAM s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej je motorové vozidlo Suzuki Vitara vyplýva kúpna cena 12
300 eur. Finančné prostriedky mal by podľa zmluvy poukázané na účet žalobkyne.

40. Zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu vieš zo dňa 25.06.2010
vyplýva, že žalovaný s manželkou požiadali o vydanie stavebného povolenia na novostavbu rodinného

domu v obci Podhradík na pozemku parc. č. XXX/XX.

41. Dňa 15.07.2010 bolo vydané stavebné povolenie žiadateľom, ktorými boli žalovaný a žalobkyňa,
na základe, ktorého sa povolila stavba nepodpivničenáho, jednopodlažného rodinného domu s využitím
podkrovia na bývanie, vodovodnú prípojku a žumpu stojaceho na pozemku parc. č. XXX/XX.

42. Dňa 25.06.2019 žalobkyňa a žalovaný podali na obci Podhradík návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia s uvedeným predpokladaným termín ukončenia stavby 06/2019.

43. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 28.08.2019 vydaného obcou Podhradík ako príslušným

stavebným úradom vyplýva, že sa povoľuje užívaní stavby „Rodinný dom“ umiestnenej na pozemku
parc. č. I. XXX/XX, k.ú. D. pre stavebníkov žalovaného a žalobkyňu.

44. Z LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, všetky kat. úz. D. plynie vlastníctvo k tam uvedeným

nehnuteľnostiach a podieloch matky žalobkyne.

45. Z LV č. XXXX kat. úz. N. J. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. 2, 1 . posch., vchod
č. 1 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstvo 7766/46076.

46. Z potvrdenia o disponibilnom zostatku žalobkyne plynie, že ku dňu 16.4.2024 činí 70 000 eur.

47. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

48. Podľa § 41 ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

49. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

50. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

51. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 .52. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

53. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

54. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

55. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

56. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa

nepreukáže opak.

57. V prvom rade súd musel ustáliť masu BSM, keďže táto otázka bola medzi stranami sporu sporná,
a to čo sa týka predmetného pozemku. Spornou otázkou bolo, či kúpna zmluva, predmetom ktorej bol
predmetný pozemok, je simulovaným právnym úkonom.

58. Simulácia je predstieranie určitej vôle; vedomá nezhoda skutočnej vôle a urobeného prejavu vedúca
k neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 OZ.

59. V tomto smere súd poukazuje na názor odborných autorít cit.: „Jako obiter dictum Nejvyšší soud

dodává následující poznatky z rozhodovací činnosti, které je třeba reflektovat také při posuzování, zda
tvrzený právní úkon představuje simulované, resp. disimulované právní jednání:
1. Při výkladu právních úkonů je nepsaným pravidlem právním též předpoklad, podle něhož žádný
normotvůrce nezamýšlí dát jím tvořenému aktu absurdní nebo nerozumné důsledky. Soudy by se proto
měly při výkladu smlouvy vyhnout zejména takovému výkladu, který je pochybný, zejména s ohledem

na absurdní či problematické důsledky, k nimž vede. Soudy musejí přihlížet ke vzájemným vztahům
jednotlivých, v úvahu připadajících argumentů a jejich roli v konkrétním případě vyvážit, s ohledem na
specifika dané kauzy, a nikoliv tato kritéria aplikovat mechanicky. Takovýto přístup je zároveň přístupem
moderní judikatury, která postupně nahrazuje formálně legalistický pohled na právo pohledem, kterým
soudce usiluje poskytnout nejlépe vyargumentovanou odpověď na právní a skutkové otázky, které před

něj strany sporu staví (nález ze dne 7. dubna 2011, sp. zn. I. ÚS 2061/08).
2. Základní výkladový mechanismus je obsažen v § 35 odst. 2 obč. zák., který stanoví, že právní
úkony vyjádřené slovy je třeba vykládat nejenom podle jejich jazykového vyjádření, ale zejména též
podle vůle toho, kdo právní úkon učinil, není-li tato vůle v rozporu s jazykovým projevem. Citované
ustanovení předpokládá, že o obsahu právního úkonu může vzniknout pochybnost, a pro ten případ

formuluje výkladová pravidla, která ukládají soudu, aby tyto pochybnosti odstranil výkladem, a to
zejména gramatickým, logickým, systematickým a historickým. Kromě toho soud posoudí na základě
provedeného dokazování, jaká byla skutečná vůle účastníků v okamžiku uzavírání smlouvy. Interpretace
obsahu právního úkonu soudem podle § 35 odst. 2 obč. zák. přitom nemůže nahrazovat či měnit
již učiněné projevy vůle; použití zákonných výkladových pravidel směřuje pouze k tomu, aby obsah

právníhoúkonuvyjádřenéhoslovy,kterýučiniliúčastníci,bylvyloženvsouladusestavem,kterýexistoval
v době učinění právního úkonu. Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně (jako v daném
případě), určitost projevu vůle je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán. Citovaná výkladová
pravidla se uplatní zejména v situaci, kdy účastníci řízení interpretují obsah právního úkonu odlišným
způsobem. Soud při úsudku o skutečné vůli toho, kdo právní úkon učinil, přihlédne zejména k účelu

tohoto právního úkonu, k okolnostem, za jakých k němu došlo, a k následnému chování toho, kdo úkon
učinil.
3. V případě zjišťování vůle účastníků smlouvy je nezbytné kromě samotné smlouvy vyslechnout
účastníky smlouvy, resp. všechny osoby, které se zúčastnily uzavření tohoto právního úkonu a mohoutak soudu zprostředkovat informace nejen o vlastním průběhu sepisu předmětné smlouvy, ale také
o důvodech, stimulu, proč k takovému jednání přistoupily. Pokud se účastníci ve svých výpovědích
podstatně liší ohledně okolností, vlastním průběhu či snad o tehdy jejich projevené vůli v době

uzavírání posuzované smlouvy, je nezbytné, aby si soud na základě provedeného dokazování (po
případné předchozí procesní signalizaci vůči tomu kterému účastníku o jeho důkazním břemenu k jím
učiněnému skutkovému tvrzení, které je z hlediska právního posouzení věci zásadně významné) zákonu
odpovídajícím způsobem (§ 132 o. s. ř.) zajistil patřičný skutkový podklad, který je nezbytný pro meritorní
rozhodnutí coby důsledek realizovaného právně kvalifikačního závěru.

4. Při výkladu jednotlivých smluvních ujednání soudy musejí postupovat nanejvýš citlivě a obezřetně,
aby v co nejširší míře ctily autonomní vůli smluvních subjektů, na níž je třeba klást důraz. Podstatou
takového postupu je pak především zajištění důvěry a legitimního očekávání potencionálně dotčených
subjektů s tím, že výsledek by měl být slučitelný s obecnou představou spravedlnosti.
5. Výklad projevu vůle ve smlouvě se musí řídit logikou věci, neboť bylo by absurdní naopak vycházet při
posuzováníplatnostiprojevenévůleúčastníkůsmlouvyztoho,žesmluvnístranysepřiuzavřenísmlouvy

logicky nechovaly. Tedy pochopení smyslu a účelu chování účastníků jimi uzavřeného právního úkonu
je nezbytné primárně vztahovat časově k okamžiku jeho vzniku (existenci), při již vyslovené presumpci,
že účastníci se při uzavírání smlouvy chovají logicky, což v podmínkách písemného právního úkonu
presumuje, že to, co bylo účastníky vloženo do smlouvy, také odpovídá jejich projevené vůli takovou
smlouvou založit předmětný závazkový právní vztah.

6. Tvrdí-li jeden či oba účastníci smlouvy, že jimi učiněný právní úkon nevyjadřuje jejich pravou vůli,
resp. simuluje formálně navenek jejich ve smlouvě vyjádřenou vůli, neboť ve skutečnosti uzavřenou
smlouvou je disimulován jiný právní úkon, je nezbytné, aby si soud pro závěr, že projevený právní
úkon neodpovídá pravé vůli účastníků, zajistil nezbytný skutkový podklad, k němuž může dospět za tím
účelem realizovanou nezbytnou důkazní verifikací, tedy při důsledném zhodnocení důkazů jednotlivě

a všech důkazů v jejich vzájemné souvislosti, s pečlivým přihlížením ke všemu, co vyšlo za řízení
najevo, včetně toho, co uvedli účastníci. Klíčem k řešení takto vzniklé procesní situace bude zpravidla
pro soud poznání stimulu tvrzeného právního jednání účastníků, jimi tvrzeného důvodu, proč nakonec
navenek formálně projevili zcela jinou vůli, než kterou v daný okamžik skutečně měli, neboť (v zásadě)
platí, že důvod je počátkem i obsahem právního jednání (causa est origo et materia negotti), takže

poznání (pochopení) důvodu uzavření smlouvy předznamenává pochopení toho, co účastníci chtěli
smlouvou skutečně mezi sebou právně uspořádat, obzvláště pokud (s menším či větším časovým
odstupem od uzavřené smlouvy) následně tvrdí, či jeden z nich, že tato smlouva je toliko důsledkem
jejich simulovaného právního jednání.
7. Je-li (ohledně právně významných okolností) rozpor mezi písemným vyjádřením a výslechem

účastníka smlouvy (ať již v pozici účastníka řízení či svědka), je na soudu, aby v procesu zhodnocení
důkazů, přihlížeje ke všemu, co v řízení vyšlo najevo, zjistil právně významné okolnosti, tj. na podkladě
přiznané validity těm kterým informacím vyplývajícím z toho které důkazu učinil předmětná dílčí skutkové
zjištění, a současně v odůvodnění písemného vyhotovení svého rozsudku (logicky) vyložil, proč ohledně
jiných informací takto nepostupoval.

8. V případě posuzování, zda předmětný majetek náleží do SJM (případně do tzv. masy zaniklého,
avšak dosud nevypořádaného SJM), je nutno vycházet z toho, že pokud není prokázán opak, má
se za to, že majetek nabytý a závazky vzniklé za trvání manželství tvoří společné jmění manželů (§
144 obč. zák.). Důkazní břemeno ohledně určitých skutečností leží na tom účastníku řízení, který z
existence těchto skutečností vyvozuje pro sebe příznivé právní důsledky; jde o toho účastníka, který

existenci těchto skutečností také tvrdí. Na účastníkovi, který tvrdí, že určitá věc je ve SJM, leží důkazní
břemeno, že věc byla nabyta za trvání manželství; pokud se toto nabytí prokáže a druhý z manželů
tvrdí skutečnosti, které i v takovém případě věc ze společného jmění vylučují, bude na něm důkazní
břemeno ohledně těchto skutečností prokázat (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 19. září
2005, sp. zn. 22 Cdo 2615/2004, nebo usnesení téhož soudu ze dne 25. března 2015, sp. zn. 22 Cdo

1506/2013). V případě, že by manžel neunesl důkazní břemeno v tom směru, že jím uzavřená např.
kupní smlouva nepředstavuje simulovaný právní úkon, avšak bylo by prokázáno jeho tvrzení, že kupní
cenu prodávajícímu za předmět koupě nezaplatil, je povinností soudu zabývat se i tím, zda za takto
zjištěné skutkové situace přesto došlo k nabytí předmětu koupě (např. nemovité věci) do SJM či nikoliv
(k tomu srov. např. Spáčil, J.: Tři aktuální sporné otázky společného jmění manželů, Soudní rozhledy

č. 3/2008. str. 84).“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2178/2016 z
9.11.2016).60. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že predpokladom platnosti zastretej (disimulovanej) zmluvy o
prevode vlastníctva nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) je okrem iného jej uzatvorenie
v písomnej forme a tými istými účastníkmi ako zastierajúca (simulovaná) zmluva (rozhodnutie č. 1

uverejnené v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, na posúdenie), na veci to nič nemení.
Súd totiž v súdenej veci neposudzuje predovšetkým platnosť zastretého právneho úkonu (darovacia
zmluva), ale platnosť simulovaného právneho úkonu (kúpna zmluva - od ktorého žalovaný odvodzuje,
že predmetný pozemok patrí do BSM).

61. V konaní bolo preukázané, že v rovnaký deň, t.j. 9.12.2008 boli realizované dva právne úkony.
Išlo jednak o darovaciu zmluva medzi matkou žalobkyne ako darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou
spísanou vo forme notárskej zápisnice u notárky C. L., predmetom ktorej bol predmetný pozemok. K
spísaniu darovacej zmluvy došlo najneskôr o 9:23 hod., keďže v uvedený okamih bola realizovaná
úhrada za jej spísanie zo strany účastníkov zmluvy, čo plynie z pokladničného dokladu. Následne bola
medzi matkou žalobkyne ako predávajúcom a žalobkyňou a žalovaným ako kupujúcimi uzatvorená

kúpna zmluvy, predmetom ktorej bol predmetný pozemok. Kúpna cena mala byť v zmysle znenia kúpnej
zmluvy vyplatená pred podpisom zmluvy. K overeniu podpisom na kúpnej zmluvy došlo niekedy okolo
16:55 hod., keďže v tom čase bol overený podpis predávajúcej na kúpnej zmluve na Notárskom úrade
C. L., čo plynie z pokladničného dokladu.

62. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a to výsluchom žalobkyne a svedkyne A. F., že vôľou
svedkyne nebolo uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou a jej manželom. Žalobkyňa i svedkyňa A. F. v
zhode logicky popísali dôvod (lepšie úverové podmienky), prečo pôvodne uzatvorená darovacia zmluva
nebola zavkladovaná a prečo naoko zvolili iné riešenie.

63. Rovnako je preukázané, že napriek zneniu kúpnej zmluvy, a to citujúc čl. II.: „Predávajúca A. F., J. I.
odpredávam vyššie menovaným kupujúcim manželom, A. B. C., J. F. a C. C., J. C. do ich bezpodielového
spoluvlastníctva nehnuteľný majetok popísaný v bode I. tejto zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 5.000. -
Sk(slovom:päťtisícslovenskýchkorún),ktorámibolavplnejvýškevyplatená.“,kúpnacenanikdynebola
predávajúcej uhradená. Tento úmysel (uhradenie kúpnej ceny) účastníci zmluvy nikdy nemali. Nemali

ho teda ani v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, keď všetkým účastníkom zmluvného vzťahu (žalobkyni,
žalovanému i svedkyni A. F.) muselo byť zrejmé, že ustanovenie zmluvy nekorešponduje s realitou a
k vyplatenie kúpnej ceny pred jej spísaní nedošlo a nebolo tomu tak ani do času rozhodovania súdu.
Odplatnosť je pritom imanentným znakom kúpnej zmluvy a uvedenie kúpnej ceny v kúpnej zmluve je
obligatórnou náležitosťou tohto zmluvného typu.

64. S poukazom na fiktívne stanovenú kúpnu cenu (ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola uhradená -
čo je v rozpore so znením kúpnej zmluvy a čoho si účastníci zmluvného vzťahu boli vedomí) považoval
súd uzavretú kúpnu zmluvu za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá
kúpna zmluva síce navonok obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej

cene), avšak vôľa účastníkov zmluvného vzťahu nezahŕňala dohodu o cene, ale teda vôľová zložka
zahŕňala podstatnú náležitosť darovacej zmluvy, ktorou je bezodplatnosť, ktorá sa však nepremietla do
písomnej podoby. Kúpna zmluva je preto neplatným právnym úkonom. Strany sporu preto predmetné
pozemky do BSM na základe neplatnej kúpnej zmluvy nenadobudli.

65. V tomto smere súd poukazuje na odborný názor cit.: „Problematikou vztahu simulované kupní a
disimulované darovací smlouvy se dovolací soud již vícekrát zabýval. V rozsudku ze dne 4. září 2002,
sp. zn. 22 Cdo 101/2001, publikovaném pod č. C 1410 ve svazku 20 Souboru rozhodnutí Nejvyššího
soudu, vydávaného nakladatelstvím C. H. Beck, uvedl: „V případě, že účastníci uzavřeli simulovanou
písemnou kupní smlouvu ohledně nemovitosti, kterou chtěli zastřít darování této nemovitosti, není

darovací smlouva platná, pokud nebyla uzavřena písemně tak, že by z jejího znění plynulo, že šlo o
darování“. Viz též rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 10. 5. 2000, sp. zn. 22 Cdo 102/99, publikovaný v
Soudníchrozhledech,2000,č.8.Vdanémpřípadězesmlouvyopřevodunemovitostírozhodněneplyne,
že by úmyslem účastníků byl bezúplatný převod nemovitostí, tj. uzavření darovací smlouvy; rozhodnutí
odvolacího soudu je tak v souladu s citovanými rozhodnutími dovolacího soudu. K námitce týkající se

zásady,ženikdosenemůžedovolávatvlastnínepoctivosti(nemoturpitudinemsuamallegansauditur)se
poznamenává, že tato zásada chrání poctivou stranu proti nepoctivé; v daném případě věděly o simulaci
obě strany.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1917/2004 z 2.3.2005).66. Súd prvej inštancie poukázal V tomto smere súd rovnako poukazuje na odborný názor cit.: „Nabytí
věci oběma manžely do jejich bezpodílového spoluvlastnictví vydržením předpokládá dobrou víru obou,
že jim oběma jako bezpodílovým spoluvlastníkům věc patří, a to po celou zákonem stanovenou dobu

nepřetržitédržby.Vzhledemkuplatněníprincipusolidarityjezhlediskazlévírytřebapohlížetnamanžele
tak, že zlá víra i jen jednoho z nich vylučuje oprávněnou držbu, která by podle právní skutečnosti, o
kterou se tato držba opírá, měla vyústit v nabytí věci do SJM (porov. rozsudok Najvyššieho súdu zo
dň 31.10.1996, sp. zn. 3 Cdon 231/96, publikovanom v Soudních rozhledech č. 2/1997, tiež rozsudok
Najvyšieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 4709/2009 z 23.8.2011).

67. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že u žalobkyne je vykonaným dokazovaním preukázaná
absencia dobrej viery vo vzťahu k možnej úvahe o nadobudnutia predmetného pozemku do BSM
vydržaním. Nadobudnutie predmetných pozemkov do BSM je za preukázaného skutkového stavu
nemožné.

68. Súd sa musel vyporiadať so spornou otázkou týkajúcou sa zostatkovej hodnoty rodinného domu. Do
konania predložili tak žalobkyňa, ako i žalovaný znalecké posudky.

69.Pravidláhodnoteniadôkazovsúupravenévčlánku15ZákladnýchprincípovCSP,akoajv§191CSP.
Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy (tzv. voľné hodnotenie dôkazov), a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žiaden dôkaz pritom nemá predpísanú zákonnú silu. Pri
hodnotení znaleckého posudku platí, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenieznaleckéhonálezuajehosúladsostatnýmivykonanýmidôkazmi.Zjudikátupublikovaného
pod R 45/1984 vyplýva, že ak má súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi

závermi o tej istej otázke, musí zhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho
rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku.

70. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať právny názor, podľa ktorého pri
oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM,

avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (R 42/1972).

71. Taktiež súd prvej inštancie uviedol, že žiada sa zopakovať, že rozsudok o rozvode manželstva strán
sporu nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2022.

72. Žalovaný sa v tomto smere dôvodne bránil proti predloženému znaleckému posudku zo strany
žalobkynesúdnymznalcomG.A.č.XX/XXXX,žetentoniejevypracovanýzostavunehnuteľnostikudňu
zániku BSM, t.j. k 1.7.2022. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že rozhodujúcim dátumom
pre zistenie stavebnotechnického stavu je dátum 16.9.2020. Plynie z neho ďalej, že dátum, ku ktorému
sa nehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje je 16.9.2020. S poukazom na vyššie citovanú judikatúru

súd nemôže prihliadať na závery tohto znaleckého posudku, nakoľko súd je povinný vychádzať z ceny
nehnuteľností v čase vyporiadania BSM (jún 2024) a stavu ku dňu zániku BSM (1.7.2022). Treba
prisvedčiť aj námietkam žalovaného v smere, že znalecký posudok vychádza zo skutkového stavu, ktorý
nekoreluje s realitou, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že stavba bola vo výstavbe
od roku 2012 (samotný výsluch žalobkyne), teda z logiky veci plynie, že je nemožné počiatok užívania

stavby datovať v roku 2010.

73. Uvedenú argumentáciu však súd nevyhnutne musel rovnako aplikovať aj na samotný znalecký
posudok G. H. I. č. XX/XXXX predloženým žalovaným. Z tohto znaleckého posudku plynie, že
dátum, ku ktorému je posudok vypracovaný (rozhodujúci na zistenie stavebno-technického stavu) je

uvedený 13.11.2023 a dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba posudzuje je rovnako uvedený
13.11.2023. Zo samotnej poznámky v tomto znaleckom posudku na str. 6 plynie cit.: „V zmysle rozsudku
OkresnéhosúduvPrešovč.28P71/2021-185bolomanželstvorozvedené12.05.2022.Potomtodátume
bola dokončené podlaha a zábradlie gánku, boli zakúpené a namontované dvere v počte 5 na poschodí.
Uvedené konštrukcie sú vo výpočte považované taktiež za nedokončené a sú v tabuľke v položke

Dokončenosť.“ Rovnako z výsluchu žalovaného plynie, že pokračoval v prerábke rodinného domu.
Súdnyznalectedaneurčilhodnoturodinnéhodomukstavukudňuzánikumanželstva,aleprihliadolajna
ďalšie úpravy vykonávané po tomto dátume, čo plynie z jeho záverov. S poukazom na vyššie citovanú
judikatúru súd nemôže prihliadať ani na závery tohto znaleckého posudku, nakoľko súd je povinnývychádzať síce z ceny nehnuteľností v čase vyporiadania BSM (čo by 11/2023 súd akceptoval), avšak
musí zároveň vychádzať zo stavu ku dňu rozvodu manželstva (k 1.7.2022), na čo nebolo prihliadané.

74. V súdenej veci boli zo strany strán sporu predložené znalecké posudky, ktoré nereflektujú judikatúru
najvyšších súdnych autorít, preto z nich súd nemohol vychádzať.

75. Vzhľadom k tomu, že strany sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere a súd
v kontradiktórnom procese v zásade nemôže vykonávať dôkazy bez návrhu (aplikácia výnimky z tohto

pravidla nebola dôvodná), musel vychádzať z nespornosti zostatkovej hodnoty rodinného domu.

76. Súd vychádzal zo záveru, že predloženými znaleckými posudkami nebola preukázané hodnota
rodinného domu vychádzajúc zo stavu vecí ku dňu zániku BSM a z ceny v čase, kedy dochádza k
vyporiadaniu. Žalobkyňa ako cenu rodinného domu určila (tvrdila) vo výške 205 020,57 eur a žalovaný
vo výške 261 294,51 eur. Vychádzajúc z nespornej hodnoty súd musel konštatovať, že vychádzal z

hodnoty rodinného domu vo výške 205 020,57 eur ako jedinej nespornej hodnoty v zmysle, že takúto
hodnotu rodinný dom podľa zhodných tvrdení strán sporu určite dosahoval. Ako už bolo vyššie uvedené
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná vyššie hodnota vzhľadom na nemožnosť prihliadania súdu
na závery znaleckých posudkov.

77. Masa BSM čo sa týka hnuteľných vecí a ich zostatkovej hodnoty nebola medzi stranami sporná,
preto súd pri rozhodovaní zo zhodných tvrdení strán sporu vychádzal.

78. Do masy BSM preto patrí:
· nehnuteľné veci

- rodinný dom - 205 020,57 eur
· hnuteľné veci:
- biela komoda a to sčasti masív - drevená: zostatková hodnota 150 eur,
- biela šatníková skriňa drevená: zostatková hodnota 200 eur,
- bielu lavicu s úložným priestorom: zostatková hodnota 50 eur,

- jeden kus tv. prijímač značky Samsung: zostatková hodnota 100 eur,
- dvojumývadlo so skrinkou bielej farby: zostatková hodnota 250 eur.

79. Následne sa súd musel vysporiadať s transformáciou majetkovej hodnoty auta Suzuki Vitara na
finančné prostriedky vo výške 12 300 eur, ktoré žalovaný žiadal vyporiadať. Žalobkyňa sa v konaní

bránila tým že finančné prostriedky z predaja použila na potreby rodiny. Je nepochybné, že finančné
prostriedky vo výške 12 300 eur patrili do BSM.

80. Súd v tomto smere poukazuje na to, že ku predaju predmetného motorového vozidla došlo dňa
28.6.2022, čo plynie zo zmluvy o odkúpení vozidla č. XXX/XX. Opätovne však musí zopakovať, že k

zániku manželstva došlo dňa 1.7.2022, t.j. 3 dni po transformácii majetku nesporne patriaceho do BSM.

81. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku
existujúceho ku dňu jeho zániku. Vzhľadom na uvedené zistenia súd konštatuje, že ku dňu zániku
manželstva (1.7.2022) existovali finančné prostriedky vo výške 12 300 eur, ktoré súd musí vyporiadať.

82. Žalobkyňa nedôvodne namietala, že finančné prostriedky, ktoré boli získané predajom, boli použité
na potreby rodiny, nakoľko do konania predložila listinné dôkazy, ktoré preukazujú platby na potreby
rodiny po zániku manželstva, na ktoré súd nemôže prihliadať. Išlo o pokladničné doklady týkajúce sa
zubného strojčeka z 13.4.2023 a 30.1.2024, úhrady za plánované intervenčné špeciálno-pedagogické

stretnutia za obdobie od 09/2022 do 12/2022, výpisy z účtu s detailmi transakcií počínajú 22.9.2022,
resp. 3.8.2022, platobný predpis na úhradu splatný 7.2.2024.83. Predmetom vyporiadania BSM sú aj pasíva - zostatok úveru vedeného vo VÚB a.s.. V tejto časti
sú tvrdenia strán sporu nesporné, preto z nich súd vychádzal. Z nesporných tvrdení strán sporu plynie
zostatok úveru ku dňu zániku manželstva (k 1.7.2022) vo výške 66 055,79 eur.

84. Rovnako z nesporných tvrdení strán sporu plynie, že ku dňu 20.5.2024 činí dlh žalovaného na
úhrade splátkach úveru výšku 1250,36 eur, ktoré je nevyhnutné v zmysle judikatúry zohľadniť (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 243/2021 zo dňa 28.2.2023 cit: „V
podobných súvislostiach je potrebné posúdiť aj v čase súdneho rozhodovania už uhradený spoločný dlh

sporových strán, ktorý reálne existoval ku dňu zániku BSM. Najvyšší súd v tomto ohľade vychádzal (aj)
z nosných dôvodov rozhodnutia českého najvyššieho súdu sp. zn. 22Cdo/14/2006. Ak bol spoločný dlh
sporových strán uhradený až po zániku BSM, potom v prípade jeho uhradenia pred rozhodnutím súdu
o vyporiadaní sa žiadnemu z účastníkov k úhrade už neprikazuje, pretože prikázať možno iba existujúci
majetok; nie je totiž možné rozhodnutím súdu (výrokom jeho rozhodnutia) prikazovať už uhradený dlh, či
zaniknutú pohľadávku resp. zničenú vec. Pokiaľ sa niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal

na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, zohľadní sa táto skutočnosť v rámci
celkového vyporiadania podľa § 150 OZ (zo svojho na spoločné, pozn.). Zároveň platí, že „cenu v čase
rozhodovania" predstavuje v takomto prípade - od zániku BSM uhradenú výšku tak istiny úveru, ako aj
jeho príslušenstva (úroku).

85. Poslednou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, je žalobkyňou navrhované vyporiadanie
výnosov.

86. Dôkazné bremeno zaťažuje stranu sporu, ktorá tvrdí, že sa na spoločný majetok niečo vynaložilo z
jej oddeleného majetku, v súdenej veci išlo o žalobkyňu.

87. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

88. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého

rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je
preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre
stranu nepriaznivé rozhodnutie.

89. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou
povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy

potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola
inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej
povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia adôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre
stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem

na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany
sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

90. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná existencia vnosu z výlučného majetku žalobkyne
do spoločného majetku v BSM. Preukázanie skutočnosti, že žalobkyni boli darované v priebehu rokov

finančné prostriedky v celkovom úhrne vo výške 17 000 eur nepreukazuje ich následné vynaloženie ako
jej výlučného majetku na majetok patriaci do BSM.

91. Naviac žalobkyňa pri svojej výpovedi uviedla, že stavba rodinného domu bola financovaná aj z úveru
a zo zárobkov strán sporu. Rovnako z jej výpovede plynie, že s ňou tvrdených finančných prostriedkov
vo výške 17 000 eur mali byť okrem nákupu materiálu aj financované platby robotníkom a použili ich

aj na nákup benzínu, stravu pre robotníkov. V akom pomere však uviesť nevedela. Za vnos nemožno
považovať úhradu nákladov na zakúpenie stravy pre robotníkov ani platby za benzín. Naviac z výpovede
otca neplynie, že by mal znalosť v tom smere, na aký účel budú darované finančné prostriedky použité.

92. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa súdu preukázala tok finančných prostriedkov v smere, že

vzhľadom na jej výpoveď, že stavba bola financovaná aj z úveru, či príjmov oboch manželov, aký bol na
jej účte zostatok finančných prostriedkov, resp. v akej výške bol následne v čase poskytnutia daru a v
čase vyplácania - pána M., firmy Rakystav.

93. Pokiaľ ide o platbu spoločnosti MOBELIX súd poukazuje na to, že keďže nie je zrejmé, čo sa touto

transakciou uhrádzalo, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že ide o vnos do rodinného domu, preto aj z
tohto dôvodu súd nemohol prihliadať na uvedený výdavok ako vnos v dôsledku neunesenia dôkazného
bremena.

94. Zhŕňajúc vyššie uvedené masu BSM tvoria aktíva v zostatkovej hodnote vo výške 218 720,57 eur :

- rodinný dom - 205 020,57 eur
- biela komoda a to z časti masív - drevená: zostatková hodnota 150 eur,
- biela šatníková skriňa drevená: zostatková hodnota 200 eur,
- bielu lavicu s úložným priestorom: zostatková hodnota 50 eur,
- biele zrkadlo, strieborné zrkadlo: zostatková hodnota 70 eur,

- manželská posteľ biela kovová: zostatková hodnota 150 eur,
- manželská posteľ drevená kovová s nočnými stolíkmi: zostatková hodnota 250 eur,
- automatická práčka značky Samsung biela: zostatková hodnota 150 eur,
- konferenčný stolík drevený bielej farby: zostatková hodnota 30 eur,
- jeden kus tv. prijímač značky Samsung: zostatková hodnota 100 eur,

- dvojumývadlo so skrinkou bielej farby: zostatková hodnota 250 eur,
- finančné prostriedky vo výške 12 300 eur.

95. Pasíva BSM tvoril zostatok úveru vo výške 66 055,79 eur.

96. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne rodinný dom a hnuteľné veci, ktoré strany sporu
zaradili do masy BSM. Napriek počiatočným nesúhlasom žalovaný napokon súhlasil, aby rodinný dom
(on navrhoval spolu s pozemkami - u ktorých však súd ustáli, že nie sú súčasťou BSM) vrátane
hnuteľných vecí pripadli do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá uvedený spôsob vyporiadania BSM
od počiatku navrhovala. Súd jej návrh vzhliadol ako dôvodný poukazujúc na to, že žalobkyňa má vo

výlučnej osobnej starostlivosti maloleté deti, ktoré majú v rodinnom dome svoje detské izby, no toho
času žijú so žalobkyňou u starých rodičov. Nebolo možné prehliadnuť ani tú skutočnosť, že pozemok, na
ktorom je rodinný dom postavený, vzhľadom na konštatovanú simuláciu právne úkonu, je vo vlastníctve
matky žalobkyne. Žalobkyňa tiež preukázala svoju kredibilitu zostatkom na účte.

97. Zároveň žalobkyňa prevzala zostatok úveru vo výške 66 055,79 eur.98. Žalobkyni pripadli titulom vyporiadania BSM do výlučného vlastníctva aktíva vo výške 218 720,57
eur a prebrala záväzok vo výške 66 055,79 eur. Vyporiadací podiel, ktorý by bola žalobkyňa povinná
uhradiť žalovanému činí 76 332,39 eur / výpočet: (218 720,57 eur - 66 055,79 eur).

99. Vzhľadom k tomu, že po právoplatnosti rozvodu manželstva žalobkyňa uhradila na splátkach úveru
vyššiu časť, dlh žalovaného na splátkach úveru v nespornej výške činil 1250,36 eur voči žalobkyni,
preto súd túto sumu odpočítal od vyrovnacieho podielu, ktorý má žalobkyňa žalovanému uhradiť
titulom vyporiadania BSM, nakoľko v zmysle judikatúry sa musí zohľadniť stav (zostatok) úveru ku dňu

vyporiadania (a to bez ohľadu na to, že výrok rozsudku nezaväzuje veriteľa v súlade s ust. § 228 CSP).
Žalobkyňa je preto povinná uhradiť žalovanému za vyporiadanie BSM sumu vo výške 75 082,03 eur (76
332,39 eur - 1250,36 eur).

100. Uvedenú sumu súd uložil žalobkyni uhradiť žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
čo považuje za primeranú vzhľadom na preukázanie kredibility do výšky 70 000 eur výpisom z účtu.

101. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP s tým,
že žiadna zo strán nemala vo veci úspech a navyše bolo preukázané aj z charakteru tohto konania,
ktorým sa rieši vyporiadanie spoluvlastníctva oboch strán, preto súd stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal.

102. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný a odvolacie dôvody odôvodnil
ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP.

103. V prvom rade poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP ,podľa ktorého odvolanie

možnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňoval
jej patriace procesné práve v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem
iného uviedol, že súd prvej inštancie vo výroku I. svojho rozsudku prikázal hnuteľné veci do výlučného
spoluvlastníctva žalobkyne, pričom v právnej teórii neexistuje pojem výlučného spoluvlastníctva a taktiež
poukázal, že ide o značne prekvapivé rozhodnutie súdu, nakoľko žalobkyňa ani v žalobe a ani

počas celého konania pred súdom nešpecifikovala v žiadnom písomnom podaní akékoľvek hnuteľné
veci. Žalovaný hodnotí výrok I. rozsudku súdu ako zmätočný a prekvapivý v rozpore s vykonaným
dokazovaním.

104. Ďalej poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva že odvolanie možno

odôvodnil len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Poukázal,žedoústavnejrozhodovacejpraxedovolaciehosúduvzmysle§421ods.1CSPtrebazahrnúť
aj naďalej použiteľné legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutie
a stanoviská publikované v zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho

súdu SSR a aj rozhodnutia, stanoviská a správy ,ktoré boli zverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov
č .I,, II.,IV., vydaných v SEVT Praha v rokoch 1974,1980, a 1986 ( R 71/2018 ) .Z tohto pohľadu
za najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov možno považovať
taký, kedy sudca sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadne námietky strán výsluchom
znalca a položením doplňujúcich otázok. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom platia

tie isté kritéria, ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Ak súd pri
rozdielnych záveroch znaleckých posudkoch, vrátane súkromných, nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých
vychádzal a pre ktoré sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, zaťaží svoje rozhodnutie vadou
zmätočnosti a takéto rozhodnutie nemožno považovať za zákonné ( uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 24.03.2022 sp. zn. 4Cdo/255/2021, Zb. 6/2023 R84/2023 ).

105. Taktiež poukázal, že ak súd mal pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi
závermiotejistejotázke,musírozhodnúťvtomzmysle,ktorýznichazakýchdôvodovvezmezapodklad
svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku. K tejto
úvahe je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani tak nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch

znaleckých posudkoch, treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou
inštitúciou. Má za to, že súd mal aktívne odstraňovať zjavné rozpory v odbornej otázke, na ktorú súd
nemápotrebnúkvalifikáciu.Taktiežmázato,ženebolapreukázanáhodnotarodinnéhodomu,avšaksúd
sám ju určil na sumu 205.020,57 eur s tvrdením, že takúto hodnotu rodinný dom podľa zhodných tvrdenístrán sporu určite dosahoval a na druhej strane v druhej vete súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným
dokazovaním nebola preukázaná vyššia hodnota, vzhľadom na nemožnosť prihliadnutia súdu na závery
znaleckých posudkov. Poukázal, že súd prvej inštancie ak „vybral“ cenu spoločného rodinného domu za

súčasného vylúčenia aplikácie oboch predložených znaleckých posudkov, čo predstavuje vadu, ktorá
sama o sebe má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej z dôvodu zmätočnosti. Poukázal, že
odborné názory pochádzajúce z iných krajín, vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nie
sú však súčasťou ústavnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a táto aplikácia
právnych záverov súdov cudzieho štátu, na ktorých založil súd svoje meritórne rozhodnutie je priamo

v rozpore s publikovanou judikatúrou NS SR, pričom aj v tejto otázke vidí pochybenie.

106. Za ďalší odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorého odvolanie
možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a tento dôvod je naplnený aj v prípade , keď na zistený skutkový stav súd nesprávne
aplikoval príslušný právnu normu. Poukázal, že úlohou súdu bolo v konaní vyriešiť prejudiciálnu otázku

o tom, či pozemky parc. C KN č. XXX/XX – trvalý trávny porast o výmere 6697 m2 a parc. C KN č. XXX/
XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2 patria do BSM strán sporu. Súd prvej inštancie
vyhodnotil, že kúpna zmluva zo dňa 09.12.2018 uzavretá medzi matkou žalobkyne ako predávajúcou
na jednej strane a kupujúcimi žalobkyňou a žalovaným ako manželmi nie je platná z dôvodu, že
predstavuje simulovaný právny úkon. Poukázal, že predpokladom platnosti zastretej ( disimulovanej )

zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností ( § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) je okrem iného
jej uzatvorenie v písomnej forme s tými istými účastníkmi, ako zastierajúca ( simulovaná ) zmluva.
Má za to, že právne závery súdu nemajú oporu v dikcii ustanoveniach § 41a ods. 2 Občianskeho
zákonníka a kúpna zmluva zo dňa 09.12.2008 predstavuje platný dvojstranný právny úkon, ktorý
má všetky náležitosti, kde zmluvné strany jasne deklarovali svoju vôľu a zmluva napokon prešla aj

vkladovým konaním a teda nadobudla vecno-právnu účinnosť. Má za to, že súd nesprávne právne
posúdil prejudiciálnu otázku o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.12.2008 a podľa jeho názoru kúpna
zmluva nemôže sa posudzovať v rámci vzťahov simulovanej a disimulovanej zmluvy podľa § 41a ods.
2 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie účastníkov simulovaného a disimulovaného právneho
úkony v rámci tvrdenej spoločnej simulácie.

107. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 CSP zrušil a priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

108. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázala, že prvou odvolacou námietkou

žalovaného je skutočnosť, že súd prvej inštancie prikázal hnuteľné veci a rodinný dom sp. č. XXX do
výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom v právnej teórii pojem výlučného spoluvlastníctva neexistuje
a podľa názoru žalobkyne sa jedná len o chybu v písaní, tzv. preklep, kde súd prvej inštancie namiesto
do pojmu výlučného vlastníctva napísal z nepozornosti do výlučného spoluvlastníctva. Je zrejmé, že táto
vada sa dá jednoducho odstrániť opravným uznesením.

109. Ďalej uviedla, že druhou odvolacou námietkou je skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhodnotil oba
znalecké posudky ako nepoužiteľné a následne uviedol, že predloženými znaleckými posudkami nebola
preukázaná hodnota rodinného domu a súd sám určil hodnotu rodinného domu s tvrdením, že takúto
hodnotu rodinný dom podľa zhodných tvrdení strán sporu určite dosahoval. Žalobkyňa má vedomosť

o judikatúre citovanej žalovaným o tom, že pokiaľ je vo veci predložených viac znaleckých posudkov, tak
súd mal sám posúdiť, ktorý z nich je vierohodnejší. V tomto prípade sa žalobkyňa stotožňuje s postupom
súdu prvej inštancie a s vyhodnotením dokazovania súdom prvej inštancie, že pokiaľ súd prvej inštancie
nemá za vierohodný alebo bezvádny ani jeden zo znaleckých posudkov, tak ustálil hodnotu rodinného
domu sám na základe vo veci predložených dôkazov. Súd nemá dôkaznú a vyšetrovaciu iniciatívu

v civilnom sporovom konaní, pričom ani jedna sporová strana v tomto konaní nenavrhla výsluch znalcov
za účelom odstránenia rozporu v znaleckých posudkoch. Nemôže preto žalovaný namietať postup súdu,
žetentomalsámodstrániťrozpory,nejasnostialebonedostatkydvochrozdielnychznaleckýchposudkov
výsluchom znalca a aj položením doplňujúcich otázok.

110. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k tretej odvolacej námietke žalovaného, ktorou je skutočnosť, že
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď uzavrel, že kúpna zmluva zo dňa 09.12.2008
uzavretá medzi matkou žalobkyne ako predávajúcim a stranami konania ako manželmi a kupujúcimi je
neplatná z dôvodu, že predstavuje simulovaný právny úkon. Žalobkyňa sa plne stotožňuje s právnymposúdením súdu prvej inštancie, opätovne poukázala, že v jeden deň t. j. 09.12.2008 prevádzajúca
matka F. ako matka žalobkyne uzavrela aj darovaciu zmluvu aj kúpnu zmluvu na pozemok parc.
C KN č. XXX/XX v pôvodnej výmere 863 m2 za kúpnu cenu 5.000 sk a do katastra nehnuteľností

bol tento pozemok zapísaný na základe kúpnej zmluvy stranám sporu do BSM. Na rozdiel od iných
súdnych konaní, v tomto súdnom konaní bolo preukázané, že išlo o dva právne úkony urobené v jeden
deň, pričom výsluchom žalobkyne a žalovaného ako aj svedkyne A. F. bolo preukázané, že kúpnu
zmluvu uzavreli len pre potreby Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. , od ktorej strany sporu žiadali úver
na výstavbu rodinného domu , ale zastretým právnym úkonom bolo darovanie tohto pozemku do

výlučného vlastníctva žalobkyne. Má za to, že bol preukázaný aj simulovaný právny úkon majúci
charakter bezodplatnosti, pretože strany sporu ako aj svedkyňa zhodne vypovedali, že sumu 5.000 sk
nikdy nevyplatili A. F., darovacia zmluva ako aj kúpna zmluva mali obe písomnú formu, boli uzavreté
jeden deň dňa 09.12.2008. Išlo tak o bezodplatný právny úkon. Úmysel predávajúcej bol pritom darovať
tieto nehnuteľnosti a nie ich predať. Žalobkyňa poukázala, že pozemok je v súčasnosti vedený ako C KN
parc. č. XXX/XX o novej výmere 697 m2 a pozemok C KN parc .č. XXX/XX vo výmere 166 m2 a nepatrí

do BSM ale patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, t. j. že rodinný dom je postavený na pozemku vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne.

111. V závere svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalobkyňa uviedla, že rozsudok súdu považuje
za vecne správny, vychádzajúci zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho

právneho posúdenia a preto navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 387 CSP rozsudok Okresného súdu
Prešov č. k. 18C/39/2023 – 332 zo dňa 19.06.2004 ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

112. V replike žalovaný ako odvolateľ okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie pred vyhlásením

dokazovania za skončené stranám neoznámil, že nebude akceptovať žiaden z predložených znaleckých
posudkov a preto nemohol navrhnúť doplnenie dokazovania doplnením znaleckých posudkov, či
výsluchom znalcov. Má za to ,že súd má procesnú povinnosť odstrániť zjavné rozpory v predložených
znaleckých posudkoch.

113. K uvedenému tvrdeniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá okrem iného uviedla ,že žalovaný nenavrhol
výsluch ani jedného zo znalcov, ktorí podali v predmetnej veci znalecké posudky a súd nemal dôkaznú
a ani vyšetrovaciu iniciatívu v civilnom sporovom konaní.

114. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( § 34 ods. 1 CSP ) prejednal odvolanie žalovaného,

ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie
je prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie,
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

115. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím
súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Prešove a webovej stránke súdu.

116. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Odvolací súd však

po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

117. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí
v odôvodnení vysporiadať ( § 387 ods. 3 CSP ) možno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich

k zákonnému a spravodlivému rozsudku.

118. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, v ktorom sa strane znemožňuje realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva a to v takej miere, že pôjde o porušenie práva na spravodlivý proces.

119. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v tom, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci.120. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP ( rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistenie

skutkového stavu, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je jeho omyl pri aplikácii práv
na zistený skutkový stav ( skutkové zistenie ). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval . Použitie správneho ustanovenia

aleneznamenáibaopísaniejehodikcie,alejehosprávnepriradeniekzistenémuskutkovéhostavualebo
inak povedané, posúdenie veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z akých ustanovení
zákona súd vychádzal.

121. Ďalej odvolací súd opätovne poukazuje poukazuje, že v odvolacom konaní posúdil relevantnosť
konkrétnych odvolacích dôvodov pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní ( Ústavný súd SR II. ÚS 78/05 ) a dospel k záveru, že označené odvolacie
dôvody neboli naplnené.

122. Odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 18C/39/2023 – 388 zo

dňa 03.09.2024 opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Prešov tak, že správne uviedol trvalý pobyt
žalobkyne a žalovaného , deň vyhlásenia rozsudku a predovšetkým uviedol vo výrokovej časti rozsudku,
že veci nehnuteľné a hnuteľné bližšie špecifikované vo výroku prikazuje do ,, výlučného vlastníctva
žalobkyne“. Odôvodnil to postupom podľa § 224 CSP a opravil tak zrejmé nesprávnosti a chyby v písaní
v rozsudku. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.10.2024. Odvolací súd konštatuje , že

v tomto smere odvolací dôvod prezentovaný žalovaným o nesprávnosti výroku súdu prvej inštancie t. j.
o neexistencii výlučného spoluvlastníctva tak odpadol.

123. Ani tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nemá záujem o žiadne
hnuteľné veci a čo z jej strany malo byť uvedené nie v zápisnici o pojednávaní ale iba v nahrávke

zo súdneho pojednávania ,odvolací súd nepovažuje za také, ktoré by spôsobovalo zmätočnosť, či
prekvapivosť súdneho rozhodnutia.

124. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva možno začať iba na návrh , ale súd
žalobným návrhom nie je viazaný. Môže žalobný návrh prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa strany

domáhajú, pretože z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami ( §
216 ods.2 CSP ) Ide o prípad výnimky zo zásady ne ultra petitum. , čo znamená že konečné vyporiadanie
môžebyťdiametrálneodlišnéodnávrhuvymedzenéhostranamisporu,čipetitomžaloby.Súdtakvykoná
vyporiadanie podľa svojej úvahy v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 150 OZ. Navrhovaným
spôsobom vyporiadania, ako treba vyporiadanie vykonať, komu majú byť prikázané jednotlivé časti

spoločného majetku a ocenením vecí súd nie je viazaný.

125. Druhým odvolacím dôvodom uvádzaným žalovaným je ním tvrdená vada konania ,ktorá sama
o sebe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci z dôvodu zmätočnosti a to cena spoločného
rodinného domu, ktorú určil súd prvej inštancie za súčasného vylúčenia aplikácie obidvoch znaleckých

posudkov. Žalovaný má za to, že súd nemôže bez odbornej kvalifikácie spochybniť oba znalecké
posudky na strane jednej a na strane druhej sám stanoviť všeobecnú hodnotu spoločného rodinného
domu. Namietal, že strany sporu sa na hodnote rodinného domu nezhodli.

126. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie pomáhajúc si rozhodovacou činnosťou súdov Českej

republiky porušil princíp právnej istoty a poukázal tak na odborné názory pochádzajúce z inej krajiny,
ktoré sú v priamom rozpore s publikovanou judikatúrou NS SR.

127. Poukázal na rozhodnutie (Uznesenie Najvyššieho súdu slovenskej republiky z 24.marca 2022 sp.
zn. 4 Cdo 255/2021 ) R 6/ 2023 a R 84 /2023 z ktorého vyplýva ,že za najhospodárnejší postup pri

predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov možno považovať taký, keď súd sa snaží odstrániť
nejasnosti nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom znalca a položením doplňujúcich otázok. Pri
hodnotenísúkromnéhoznaleckéhoposudkusúdompatriatieistépravidlá,akoprihodnoteníznaleckého
posudku súdom ustanoveného znalca. Ak mal súd pri rozhodovaní dva znalecké posudky s rozdielnymizávermi o tej istej otázke musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich vezme za podklad svojho
rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku a k tejto úvahe je
potrebné vypočuť obidvoch znalcov.( R 45/1984 ).

128. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci o takýto prípad nejde, pretože súd prvej
inštancie konštatoval , že v súdenej veci boli predložené dva znalecké posudky, ktoré nereflektujú
judikatúru najvyšších súdnych autorít , a preto z nich nemohol vychádzať a v súvislosti s tým konštatoval
zároveň, že strany sporu nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere a preto súd

v kontradiktórnom procese v zásade nemôže vykonávať dôkazy bez návrhu , musel tak vychádzať
z nespornosti zostatkovej hodnoty rodinného domu.

129. Odvolací súd poznamenáva, že nepovažuje za právne významné odvolaciu argumentáciu
žalovaného týkajúcu sa tzv. použitia českej judikatúry alebo záverov českej doktríny ( obsah odbornej
literatúry ), pretože súd je oprávnený inšpirovať sa aj judikatúrou a aj doktrínou takejto zahraničnej

povahy, ak táto má význam pre rozhodnutie vo veci a ak si ich závery osvojí. Nejde tu o viazanosť súdu
týmito zahraničnými zdrojmi v zmysle vyššie uvedeného ale len o inšpiráciu.

130. Odvolací súd bral do pozornosti aj konštatovanie súdu prvej inštancie , že žalobkyňa ako cenu
rodinného domu určila (tvrdila ) vo výške 205 020,57 ( ňou predložený znalecký posudok obsahoval cenu

197 321 eur, bez pozemku ) a žalovaný určil cenu 261 294,51 ( vrátane pozemku ) a vychádzajúc tak z
nespornej hodnoty 205 020,57 ako jedinej nespornej hodnoty v zmysle, že takúto hodnotu rodinný dom
podľa zhodných tvrdení strán sporu určite dosahoval a vyššia hodnota preukázaná nebola aj vzhľadom
na nemožnosť prihliadnutia na závery znaleckých posudkov. Žalovaný inú (vyššiu ) hodnotu rodinného
domu nepreukázal, je možné dôvodne konštatovať , že bol v tejto otázke pasívny, nenavrhol súdu

doplniť dokazovanie výsluchom znalcov, nenavrhol súdu vykonať ďalšie dôkazy. Jeho vyjadrenie na
pojednávaní konanom dňa 20.5.2024, že so znaleckým posudkom G. D. A. ,predloženým žalobkyňou
nesúhlasí a že naopak znalecký posudok G. H. I. predložený žalovaným je komplexnejší a objektívnejší,
pričom iba uviedol, že čo sa týka konfrontácie alebo kolízie dvoch znaleckých posudkov, súd ich
vyhodnotí podľa pravidiel formálnej logiky.

131. Z uvedeného vyplýva záver , že nežiadal vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne znaleckých
posudkov, pretože žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať. Nenavrhla ich vykonať ani žalobkyňa.

132. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentáciou ktorou súd prvej inštancie poukazuje na dôkazné

bremeno , ktoré zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí že na spoločný majetok vynaložila niečo z jej
oddeleného majetku pričom v prejednávanej veci išlo o žalobkyňu.

133. Poukazuje taktiež na prejednávaciu zásadu a na dôkaznú povinnosť strán v konaní ako aj
na nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré musí vychádzať len zo skutkového stavu

zisteného na základe vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami dôsledne riadil
a podrobne ich aj vo svojom rozhodnutí popísal.

134. Napokon odvolací súd venoval pozornosť aj poslednej odvolacej námietke žalovaného, a to , že
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil prejudiciálnu otázku o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa

9.12.2008.

135. Odvolací súd k uvedenému len poznamenáva, že je nesporné ,že v rovnaký deň a to 9.12.2008
boli zrealizované dva právne úkony a to darovacia zmluva uzavretá medzi matkou žalobkyne pani F. ako
darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou a spísaná formou notárskej zápisnice u notárky C. L., čo bolo

náležite preukázané aj samotnou úhradou za spísanie zmluvy a následne ten istý deň bola uzatvorená
medzi matkou žalobkyne ako predávajúcou a žalobkyňou a žalovaným ako kupujúcimi, uzavretá kúpna
zmluva predmetom ktorej boli totožné nehnuteľnosti .Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
dôvodne konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vôľou pani F. nebolo uzatvoriť
kúpnuzmluvusožalobkyňouajejmanželom(teraz žalovaným)aobidvelogickypopísaliprečopôvodná

darovacia zmluva nebola zavkladovaná a prečo naoko sa volilo iné riešenie. Nebola zaplatená ani
kúpna cena, pričom odplatnosť je imanentným znakom kúpnej zmluvy. Ak súd prvej inštancie považoval
kúpnu zmluvu za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie, aj odvolací súd sa s takto
vyslovenými závermi stotožňuje. Správna je aj konštatácia súdu prvej inštancie , že ten neposudzovalpredovšetkým platnosť zastretého právneho úkonu ale platnosť simulovaného právneho úkonu.( kúpnu
zmluvu ).

136. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci zákonne rozhodol, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

137. Potvrdil aj závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny, ktorý

vychádza z aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov.

138. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobkyni ktorá bola v odvolacom konaní úspešná priznal nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť v odvolacom konaní neúspešný
žalovaný.

139. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2
posledná veta CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 5. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… , Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024