Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 44Ek/2452/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123415329
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hrušovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123415329.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1. SENIOR CITY, a. s., so sídlom
Župné nám. 3, 811 03 Bratislava, IČO: 45 629 943, za ktorého koná správca: I & R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE,k.s.,sosídlomŠoltésovej2,81108Bratislava,IČO:36865265,právnezast.:
IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 854 808,
proti povinnému: A. B., C. XX.XX.XXXX, D. E. F. XXXX/XX, XXX XX G., o vymoženie 10.000,- Eur s

príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu
Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30 854 342, pod sp. zn. 275EX 192/23, rozhodujúc o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na

zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.10.2023 domáhal od
povinného vymoženia 10.000,- Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – Uznesenie
Mestského súdu Bratislava III, sp. H. XX/X/XXXX – 1332 zo dňa 05.06.2023, ktoré nadobudlo
vykonateľnosť dňa 28.07.2023.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 25.10.2023 poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66,
831 02 Bratislava, IČO: 30 854 342, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 275EX 192/23.
3. Povinný podal v zákonnej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom
uviedol, že exekučný titul – Uznesenie Mestského súdu Bratislava III, sp. H. XX/X/XXXX – XXXX zo dňa
05.06.2023 mu nikdy nebol doručený a preto voči nemu nemohol podať odvolanie. Rovnako namietal,

že mu nebola doručená výzva zo súdu ani od správcu, hoci takúto povinnosť im ukladá § 74 zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd
exekúciu zastavil.
4. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený prostredníctvom správcu konkurznej podstaty, ktorý
uviedol, že návrh povinného považuje v celom rozsahu za vecne nesprávny najmä z dôvodu, že povinný
uvádza skutočnosti a cituje ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), týkajúce sa inštitútu zmluvnej pokuty podľa ust. § 11
ods. 2 ZKR, pričom je potrebné zdôrazniť, že exekučným titulom na začatie exekučného konania voči
povinnému nebol a nemohol byť nárok úpadcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu zmluvnej pokuty podľa
ust. § 11 ods. 2 ZKR. Exekučným titulom bolo právoplatné rozhodnutie, t. j. uznesenie, prostredníctvom
ktorého súd uložil povinnému poriadkovú pokutu za dlhodobé neposkytovanie súčinnosti správcovi
v rámci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu. Správca má za to, že povinný v rámci návrhu

povinnéhonepochybneuviedolzjavnenesprávneskutočnosti(týkajúcesavdanomčaseneexistujúceho
a neuplatneného nároku úpadcu voči povinnému z titulu zmluvnej pokuty), ktoré sú bez akejkoľvekrelevancie vo vzťahu k prebiehajúcemu exekučnému konaniu. Správca z toho dôvodu nepovažuje za
potrebné sa ďalej k argumentácií povinného v súvislosti s neexistujúcim nárokom zo zmluvnej pokutou
viac vyjadrovať. Oprávnený rovnako k námietke nedoručenia exekučného titulu uviedol, že neskúmal

podmienky za akých bolo uznesenie povinnému zo strany Mestského súdu Bratislava III doručované,
a to či bolo uznesenie zo strany povinného i./ riadne prevzaté, ii./ bezdôvodne odopreté alebo iii./
nastala fikcia doručenia, ktorú CSP pripúšťa. Z tohto dôvodu má oprávnený za to, že konajúci súd,
ktorý uznesenie vydal mal a musel mať nepochybne doručenie uznesenia povinnému vykázané, a to
minimálne jedným z vyššie uvedených spôsobov. O tejto skutočnosti svedčí aj skutočnosť, že uznesenie

následne nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a konajúci súd vydal doložku právoplatnosti a
vykonateľnosti daného uznesenia, ktorá tvorí prílohu návrhu správcu na vykonanie exekúcie voči
povinnému. Na základe týchto skutočností oprávnený žiadal, aby súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 29 Zákona č. 305/2013 Z. z. Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „Zákon
o e-Governmente“), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky,
pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické
doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom
podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami

neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. Do vlastných rúk sa elektronicky
doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s
dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných
rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom
sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov

možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej
odosielateľovi.
11. Podľa 32 ods. 1 a 2 Zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránkeadresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná
správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia
elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

12. Podľa § 32 ods. 6 pís. b) Zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa vrátane všetkých
elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej
moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo
márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát
o tom nedozvedel.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii. Medzi
dôvody spôsobujúce jej neprípustnosť patrí aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti
rozhodnutia. Pokiaľ povinný v návrhu namieta nedostatok doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu
nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Exekučný súd nie je
viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne
vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť

rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať
exekúcia, bolo účastníkom konania riadne doručené (čo je predpokladom právoplatnosti takéhoto
rozhodnutia), vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané,
prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde
pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.

14. Súd sa tak v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaoberal vznesenou námietkou
formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu a po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že je
nedôvodná.Povinnémubolorozhodnutiedoručovanéakoelektronickýdokumentdovlastnýchrúk,podľa
vyššie citovaných ustanovení Zákona o e-Governmente, týkajúcich sa elektronického doručovania,
podľa ktorých sa takýto dokument odošle do elektronickej schránky adresáta, a táto správa sa podľa

§ 32 ods. 6 písm. b) uvedeného zákona považuje za doručenú momentom uvedeným na elektronickej
doručenke alebo márnym uplynutím úložnej doby a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, t. z. že
sa v danom prípade uplatní fikcia doručenia.
15. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade doručovania elektronického súdneho rozhodnutia, sa toto
odošle do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného (povinného), pričom odo dňa nasledujúceho

po dni, kedy správa dôjde do tejto schránky, začne adresátovi plynúť určená úložná lehota, počas ktorej
buď túto správu otvorí a potvrdí jej prevzatie, alebo ju nechá márne uplynúť a týmto okamihom sa správa
považuje za doručenú, aj keď ju reálne neotvoril a neprečítal. Na podklade elektronického potvrdenia,
ktoré je súčasťou spisového materiálu, mal súd za preukázané, že povinný si správu od súdu, ktorej
prílohou bol aj exekučný titul, počas úložnej lehoty neotvoril a preto sa toto rozhodnutie považovalo za

doručené jej uplynutím, t. j. dňom 22.06.2023. Od tohto momentu začala povinnému plynúť 30 dňová
lehota na podanie odvolania, počas ktorej však túto možnosť nevyužil a preto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd tak pri doručovaní postupoval správne a dodržal všetky zákonné
ustanovenia týkajúce sa doručovania písomností, na základe čoho aj sám opatril exekučný titul doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti v zmysle § 46 Exekučného poriadku.

16. Pokiaľ ide o námietky povinného o nedoručení výzvy od súdu či správcu, tak tu súd uvádza,
že povinný sa vo svojom návrhu odvoláva na nesprávne ustanovenia ZKR, ktoré sa týkajú zmluvnej
pokuty a ktoré nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko predmetom exekúcie nie je zmluvná pokuta
ale poriadková pokuta, ktorá bola povinnému uložená z dôvodu neposkytnutia súčinnosti správcovi
konkurznej podstaty. Súd síce má pred uložením poriadkovej pokuty vyzvať osobu, ktorej povinnosť

ukladá, na dodatočné poskytnutie súčinnosti správcovi, avšak túto skutočnosť nemožno namietať a
skúmať v exekučnom konaní. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti
dlžníkovi a nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré nastali ešte pred samotným vydaním exekučného
titulu. Exekučný súd je pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený skúmať iba to,
či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a

formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu.
Rozsah prieskumnej činnosti súdu je teda obmedzený a exekučný súd nie je oprávnený preskúmať
vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov
orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Exekučné
konanie nie je opravným konaním, ktoré slúži na preverovanie a odstraňovanie prípadných pochybení

všeobecných súdov v základnom konaní. Skutočnosti uvádzané povinným (doručovanie výzvy na
poskytnutie súčinnosti) nastali ešte pred vydaním exekučného titulu, čo znamená, že exekučný súd
už nemá právomoc akokoľvek tieto otázky skúmať počas exekučného konania. Povinný mohol svojenámietky uplatniť prostredníctvom opravného prostriedku (odvolania), čo však neurobil a tým stratil
možnosť namietať tieto skutočnosti do budúcna.
17. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti,

ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu
alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení
exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného
na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)

18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
22. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.