Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123202482
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123202482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo Trenčín, so sídlom
Trenčín, Legionárska 647/33, IČO: 00 175 111, proti žalovaným 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., E. XXX/XX
a 2/ F. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX/XX
o zaplatenie 2.572,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 27Csp/19/2023-582 zo dňa 05. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III., IV. p oI.

t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania s ú žalovaní 1/ a 2/
p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol /výrok I.),
žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 2.572,37
eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 965,61 eur

od 01.12.2020 do 31.12.2020, zo sumy 1.053,91 eur od 01.01.2021 do 31.01.2021, zo sumy 1.142,21
eur od 01.02.2021 do 28.02.2021, zo sumy 1.230,51 eur od 01.03.2021
do 31.03.2021, zo sumy 1.318,81 eur od 01.04.2021 do 30.04.2021, zo sumy 1.407,11 eur
od 01.05.2021 do 31.05.2021, zo sumy 1.495,41 eur od 01.06.2021 do 30.06.2021, zo sumy 1.583,71
eur od 01.07.2021 do 10.07.2021, zo sumy 1.617,52 eur od 11.07.2021
do 31.07.2021, zo sumy 1.705,82 eur od 01.08.2021 do 31.08.2021, zo sumy 1.794,12 eur
od 01.09.2021 do 30.09.2021, zo sumy 1.882,42 eur od 01.10.2021 do 31.10.2021, zo sumy 1.970,72

eur od 01.11.2021 do 30.11.2021, zo sumy 2.060,22 eur od 01.12.2021
do 31.12.2021, zo sumy 2.149,72 eur od 01.01.2022 do 31.01.2022, zo sumy 2.239,22 eur
od 01.02.2022 do 28.02.2022, zo sumy 2.328,72 eur od 01.03.2022 do 31.03.2022, zo sumy 2.418,22
eur od 01.04.2022 do 30.04.2022, zo sumy 2.507,72 eur od 01.05.2022
do 31.05.2022, zo sumy 2.597,22 eur od 01.06.2022 do 30.06.2022, zo sumy 2.686,72 eur
od 01.07.2022 do 11.07.2022, zo sumy 2.729,52 eur od 12.07.2022 do 31.07.2022, s 5,5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2.819,02 eur od 01.08.2022 do 31.08.2022 a zo sumy 2.908,52 eur od

01.09.2022 do 30.09.2022, 6,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.998,02 eur od 01.10.2022 do
31.10.2022 a zo sumy 3.087,52 eur od 01.11.2022
do 30.11.2022, 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.177,02 eur od 01.12.2022
do 31.12.2022, 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.266,52 eur od 01.01.2023do 31.01.2023 a zo sumy 3.356,02 eur od 01.02.2023 do 28.02.2023 a 8 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 3.447 eur od 01.03.2023 do 31.03.2023, a to do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok II.). Žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z

omeškania ročne zo sumy 33,81 eur od 10.07.2021 do 11.07.2021, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku /výrok III.). Žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 42,80 eur od 10.07.2022
do 11.07.2022, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok IV.). Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol /výrok V.) a žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia 2.572,37 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že
žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 12 v bytovom dome na ul. G. XXX, H. D., kde
vykonáva správu bytového domu žalobca podľa Zmluvy o výkone správy zo dňa 19.02.2020. Žalovaní
sú povinní platiť zálohové platby

za služby spojené s užívaním bytu, a to s poukazom na čl. VI ods. 2 Zmluvy o výkone správy. Od
01.03.2020, kedy začal žalobca vykonávať správu bytového domu, neeviduje žiadne mesačné zálohové
platby zo strany žalovaných. Žalovaní neuznávajú žalobcu za správcu bytového domu, v ktorom vlastnia
byt a domáhajú sa žalobou určenia neplatnosti uznesení schválených na schôdzi vlastníkov, o ktorých
žalobách doposiaľ nie je rozhodnuté.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov však nevyplýva, že súdny
spor o neplatnosť uznesení schválených na schôdzi vlastníkov bytov by vlastníkov zbavoval povinnosti
uhrádzať správcovi zálohové platby za poskytované služby. Žalovaní
vroku2021neuhradilianinedoplatoknaročnomvyúčtovanízarok2020vovýške33,81euranedoplatok
na ročnom vyúčtovaní za rok 2021 vo výške 42,80 eur. Skutočnosť, že žalovaní podali na súd žalobu

o určenie neplatnosti uznesení schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na
ulici Piaristická 266/24,26 v Trenčíne konanej dňa 06.11.2019, vedenej na OS Trenčín pod sp. zn.
27C/62/2019, ich nezbavuje povinnosti poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky,
údržby a opráv. Okresný súd Trenčín nerozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti rozhodnutia /
uznesenia) vlastníkov, ktorým bol žalobca schválený ako správca bytového domu, preto až kým súd

nerozhodne inak, je žalobca platným správcom bytového domu. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že žalobcu
považujú
za nelegitímny a neoprávnený subjekt, ktorý doteraz voči nim nepreukázal svoju oprávnenosť spravovať
a zastupovať ich ako podielových spoluvlastníkov bytu č. 12 v bytovom dome
na G. I. J. XXX/XX,XX H. D. ako správca bytového domu. Žalobcu považujú iba za nezmluvnú

spoločnosť, ktorá zabezpečuje doručenie písomností od správcu bytového domu Služby pre bývanie, s.
r. o.. Vlastníci bytov nikdy neschválili predloženú zmluvu
o výkone správy. Na Okresnom súde Trenčín sa vedú konania pod sp. zn. 27C/62/2019, 28C/28/2021 a
18C/75/2022, v ktorých sa rozhoduje o tom, či žalobca je zákonným správcom a zákonným zástupcom
vlastníkov bytov v bytovom dome na G. I. J. XXX/XX,XX

H. D.. Vzhľadom na uvedené žiadali žalobu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi bytu č. 12, vo vchode č. 24 v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na pozemkoch
parc. č. 528/4 a parc. č. 528/14, a to každý v podiele 1.

V predmetnom bytovom dome bola medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov bytového domu na ulici Piaristická so súpisným č. XXX, H. XX, XX H. D.,
ktorý je postavený na pozemku parc. 528/4 a 528/14, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. D. dňa
19.02.2020 podpísaná zmluva o výkone správy vyššie uvedeného bytového domu. Predmetom tejto
zmluvyovýkonesprávyjekomplexnézabezpečenievýkonusprávydomu,ktoroujeobstarávanieslužieb

a tovarov, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, zastavaného a priľahlého pozemku a príslušenstva
bytového domu, b) služby a plnenia spojené s užívaním bytov v bytovom dome, c) vymáhanie škody,
nedoplatkov
vo fonde prevádzky, údržby a opráv /ďalej len FPÚO), nedoplatkov na úhradách za plnenie

a iných nedoplatkov, d) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním bytového domu ako celku
jednotlivým vlastníkmi bytov, e) ďalšie dojednané činnosti za podmienok dohodnutých v tejto zmluve,
ako aj na základe splnomocňovacích ustanovení v zmysle bytového zákona. O schválení tejto zmluvy ovýkone správy bolo rozhodované v písomnom hlasovaní vlastníkov bytov, konanom dňa 01.-02.12.2019.
Z analýzy platieb za obdobie
od 01.01.2020 do 30.04.2023 vyplýva, že dlh žalovaných na neuhradených platbách predstavuje sumu

3.537,98 eur, ktorú tvoria mesačné platby za marec 2020 až október 2021 vo výške 88,30 eur, za
november 2021 až január 2023 vo výške 89,50 eur mesačne
a za február až marec 2023 vo výške 90,98 eur mesačne, pričom tiež zahŕňa aj vyúčtovanie nedoplatku
na ročnom vyúčtovaní pre žalovaných 1/ a 2/ za rok 2019 vo výške 82,61 eur,
za rok 2020 vo výške 33,81 eur a za rok 2021 vo výške 42,80 eur. Predmetné vyúčtovania žalovaní

1/ a 2/ nenamietali /z ich strany nebolo ani tvrdené, že by správnosť vyúčtovaní reklamovali resp. proti
nim podali pripomienky). Žalobca vyzval žalovaných listom zo dňa 24.10.2022 na úhradu nedoplatku vo
výške 2.121,91 eur, ktorý tvorí nedoplatok
na zálohových platbách a nedoplatok na vyúčtovaní za roky 2020 a 2021 po zohľadnení sumy, ktorá
bola žalobcovi právoplatne priznaná vo výške 965,61 eur s príslušenstvom, a to rozsudkom Okresného
súdu Trenčín č. k. 27Csp/72/2020 zo dňa 25.05.2022.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 162 ods. 1 písm. a), § 162 ods.
3, § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/,
§ 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 2, § 559, § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej
len „Občianky zákonník“/, § 6 ods. 1, 2, 3, § 8a ods. 1, § 10 ods. 1, 6, § 14a ods. 7,

§ 14b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Žalobca sa domáhal splnenia povinnosti žalovaných ako podielových spoluvlastníkov bytu
č. 12 zaplatiť žalobcovi ako správcovi bytového domu
súp. č. 266 v Trenčíne, na ulici Piaristická č. 266/24,26 dlžnú sumu, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ sú povinní

platiť úhrady za poskytované plnenia a služby spojené s užívaním tohto bytu, a to mesačne vopred v
zmysle § 10 ods. 1, 6 zákona č. 182/1993 Z. z.. Svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzoval
od skutočnosti, že je správcom bytového domu na základe zmluvy o výkone správy, ktorú vlastníci bytov
a nebytových priestorov odsúhlasili
v písomnom hlasovaní konanom dňa 01.-02.12.2019. Súd nezistil a žalovaní ani netvrdili, že by

rozhodnutie vlastníkov bolo v zákonom stanovených lehotách podľa § 14a ods. 8 zákona
č. 182/1993 Z. z. napadnuté žalobou na súde. Podanie návrhov na zmenu /rozšírenie) žaloby
o posúdenie tejto otázky relevantné nie je, naviac ak k tomu došlo až v roku 2023. Žalovaný vzniesol
návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
27C/62/2019, nakoľko v tomto konaní sa má rozhodnúť o legitimite správcu bytového domu. Súd návrh

na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn. 27C/62/2019 sa žalovaní 1/ a 2/ v postavení žalobcov domáhajú neplatnosti 15 uznesení, prijatých
na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala dňa 06.11.2019 a v priebehu konania žalobcovia rozšírili
svoj návrh aj o neplatnosť uznesení č. 1-3 prijatých v rámci písomného hlasovania vlastníkov bytov,
konaného dňa

01.-02.12.2019 a o neplatnosť zmluvy o výkone správy zo dňa 19.02.2020 a 29.11.2021.
O tejto zmene žaloby nebolo do dnešného dňa rozhodnuté a vec nie je právoplatne skončená. Vzhľadom
na uvedené mal súd za to, že neplatnosť uznesení, prijatých na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala
dňa 06.11.2019, nie je relevantnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie súdu v tomto
konaní. Čo sa týka neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov, konaného dňa 01.-02.12.2019

súd nemal ku dňu vyhlásenia rozsudku preukázané, že sa vedie konanie o takomto nároku s poukazom
na § 156 CSP. Súd vyhodnotil, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľský vzťah s poukazom
na ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaní namietali, že žalobca je nelegitímnym subjektom,
túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle § 6 ods. 1 zákona

č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov môžu zabezpečovať správu svojho bytového domu iba
2 formami, a to buď prostredníctvom spoločenstva vlastníkov bytov, alebo prostredníctvom správcu
bytového domu, s ktorým uzavrú zmluvu o výkone správy. Ako vyplýva
z predloženej zmluvy o výkone správy zo dňa 19.02.2020, vlastníci vykonávajú správu bytového domu
prostredníctvomsprávcu,ktorýmježalobca.Žalovanítvrdili,žejedinýmlegitímnymsprávcomjepredošlý

správca Služby pre bývanie, s. r. o., pričom tiež potvrdili, že ten dal vlastníkom bytov v bytovom dome
na Piaristickej ul. č. 266/2426 v Trenčíne výpoveď. Z uvedeného s poukazom na § 582 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že záväzok predošlého správcu bytového domu zanikol. Žalovaní 1/ a 2/ v tomto
smere ani netvrdili, že by nejakým spôsobom niekedy napadli platnosť tohto jednostranného úkonupôvodného správcu bytového domu. Ako vyplýva z § 8a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. a aj tvrdení
sporových strán, pôvodný správca Služby pre bývanie, s. r. o. vykonával funkciu správcu až do doby,
kedy si vlastníci bytov dotknutého bytového domu zvolili nového správcu žalobcu, a to v písomnom

hlasovaní konanom dňa 01.-02.12.2019 a uzavreli s ním zmluvu o výkone správy. Súd mal
za preukázané, že rozhodnutie o vyhlásení písomného hlasovania o výbere správcu bytového domu
žalovaní 1/ a 2/ ako prehlasovaní vlastníci napadli na súde žalobou a toto konanie vedie tunajší súd
pod sp. zn. 27C/62/2019, pričom k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené. Súd nezistil, že by sa
žalovaní v zákonom stanovenej lehote /podľa 14a ods. 9 zákona

č. 182/1993 Z. z./ domáhali neplatnosti samotného písomného hlasovania o tom, či má byť zmluva
o výkone správy uzavretá s konkrétnym správcom /žalovaní poukazovali iba na svoje zmeny žaloby,
vykonané v roku 2023, kedy ich právo na podanie žaloby o neplatnosť písomného hlasovania bolo
zaniknuté z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty/. Za tejto situácie súd považoval žalobcu za aktívne
legitimovaného. Ak by súd prijal záver o tom, že jednotliví vlastníci bytov v bytovom dome nie sú povinní
poukazovať zálohové platby

a nedoplatky z vyúčtovania na účet, stanovený týmto správcom, došlo by k situácii, kedy by vlastníci,
ktorí nesúhlasia s ustanovením správcu, svojím konaním /neuhrádzaním povinných platieb/ poškodili
záujmy ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome /väčšinových/, pretože hoci by platby neuhrádzali,
aj vo vzťahu k nim by došlo k zabezpečovaniu plnení v súvislosti s užívaním bytu, čo by vytvorilo
neakceptovateľný nepomer ochrany práv prehlasovaných vlastníkov a ochrany práv väčšinových

vlastníkov bytov v bytovom dome, pretože ako vyplýva z § 9 zákona č. 182/1993 Z. z., aj napriek tomu,
že zmluvy v prospech vlastníkov bude uzatvárať správca, reálne zodpovední z nich budú vlastníci z
dôvodu, že správca, aj keď vykonáva správu samostatne, uzatvára uvedené zmluvy v mene vlastníkov
a vykonáva správu na ich účet /§ 8b ods. 1/. Táto zodpovednosť vlastníkov by sa prejavila v tom, že
v prípade nedostatku prostriedkov na účte, na ktorý sú vlastníci povinní poukazovať povinné platby,

správca v zmysle § 8b ods. 4 zákona zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome vzniknuté pri výkone správy iba do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku
fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome /v skutočnosti to však znamená, že správca
neuspokojí pohľadávku veriteľa zo svojho majetku, ale len
z majetku vlastníkov/ a v prípade, ak v spoločnom majetku /vo fonde/ nie je dostatok financií na

uspokojenie veriteľa, bude sa musieť veriteľ uspokojiť priamo od vlastníkov z ich iného majetku, ktorý
netvorí fond, z dôvodu, že uvedené právne úkony zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, teda aj tých, ktorí boli pri výbere správcu bytového domu prehlasovaní nadpolovičnou
väčšinou všetkých vlastníkov. Súd preto
aj z tohto dôvodu konanie o neplatnosť uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o vyhlásení písomného

hlasovania o výbere správcu bytového domu nepovažoval za prekážku
pre rozhodnutie v predmetnej veci resp. za dôvod na prípadné prerušenie konania. Márnym uplynutím
prekluzívnych lehôt sú všetky tieto procesné či vecné nedostatky prijatých uznesení de facto
konvalidované a v záujme právnej istoty sa tieto rozhodnutia musia považovať za platné, záväzné a
nezmeniteľné. Súd poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1Cdo/60/2019.

5. Pokiaľ žalovaní namietali, že správca nemôže vo svojom mene podať žalobu
o zaplatenie neuhradených zálohových platieb a nedoplatkov vyúčtovaní, súd poukázal
narozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/180/2008,ktorýsazaoberalotázkou

aktívnej legitimácie správcu bytového domu na podanie žaloby o zaplatenie nedoplatku na predpísaných
platbách na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv
a za poskytovanie služieb spojených so správou domu, s užívaním bytu a konštatoval jej danosť. Súd
poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I ÚS 428/2019. Pokiaľ žalovaní namietali neplatnosť zmluvy o výkone správy, uzavretej so

žalobcom ako správcom, súd v tomto smere poukazoval na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/60/2019 a zdôraznil, že predmetná otázka nemôže byť
posudzovaná ako predbežná v konaní o zaplatenie pohľadávky iniciovanom voči vlastníkom správcom
zastupujúcim všetkých vlastníkov v dome. Vlastníci bytov v bytovom dome na Piaristickej ulici č.
266/24,26 v Trenčíne si v písomnom hlasovaní, konanom v dňoch 01.-02.12.2019 odsúhlasili, že zmluvu

o výkone správy uzatvoria
so žalobcom, pričom na predošlom zhromaždení, konanom dňa 06.11.2019, si zvolili
aj osobu, ktorú poverili jej podpísaním. Žalovaní namietali, že im nebolo umožnené diskutovať o
prípadnom založení spoločenstva vlastníkov bytov, čo síce môže byť pravdou, avšak táto skutočnosťnemá žiadny vplyv na platnosť krokov vlastníkov bytov v dotknutom bytovom dome o výbere iného
správcu. Ak by existovala vôľa viacerých vlastníkov bytov bytového domu zmeniť formu správy, táto
otázka by sa určite prediskutovala, ale nakoľko

o takúto formu záujem nebol, riešili sa skutočnosti súvisiace s tým, že forma správy bytového domu
zostane naďalej zachovaná a bude vykonávaná prostredníctvom iného správcu, ktorého si v budúcnosti
zvolia. Skutočnosť, že návrh zmluvy s vybratým správcom, bol vlastníkom predložený a mali možnosť
sa s ním oboznámiť, potvrdili aj samotní žalovaní vo svojom podaní zo dňa 08.08.2023. Z ich strany
bolo iba namietané, že predložený návrh zmluvy nebol zo strany vlastníkov bytov v bytovom dome

pripomienkovaný a o jeho obsahu nedošlo k bližšej diskusii. Predstava žalovaných o tom, že podľa
správnosti mal byť vybratý jeden subjekt – budúci správca, s ktorým sa malo potom začať rokovanie k
zmluve a zmluvným podmienkam, sa však nezhodovala s názorom ostatným vlastníkov bytov v bytovom
dome, ktorí si väčšinou odsúhlasili znenie otázky: „Súhlasíte, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome Piaristická 266/24,26 v Trenčíne uzatvorili zmluvu o výkone správy so spoločnosťou
Stavebné bytové družstvo Trenčín, Legionárska 647/33, Trenčín?“,

z ktorej vyplýva, že z ich strany pravdepodobne neexistoval dôvod na pripomienkovanie alebo vznesenie
námietok voči návrhu zmluvy, ktorý im bol predložený a touto otázkou schválili nielen konkrétneho
správcu bytového domu, ale aj ním predložený návrh zmluvy
o výkone správy. Nakoľko predmetné písomné hlasovanie nebolo napadnuté žalobou
v zmysle § 14b ods. 8 zákona o vlastníctve bytov, t. j. v zákonom určenej prekluzívnej lehote, jeho

platnosť v tomto konaní súd už preskúmavať nemôže. Žalovaní 1/ a 2/ ďalej namietali, že nepovažovali
F. A. J. za osobu poverenú vlastníkmi zastupovať týchto vlastníkov a v ich mene podpisovať zmluvu o
výkone správy a odmietajú, že by dali súhlas
k zastupovaniu svojich osôb akejkoľvek inej osobe. Súd mal za preukázané, že F. A. J. bol ako poverená
osoba schválený vlastníkmi bytov na schôdzi konanej dňa 06.11.2019, čo vyplýva z bodu č. 6 zápisnice

z predmetnej schôdzi. V tomto smere súd poukázal na § 14a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle
ktorého platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov
v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi poverená osoba. Súd

mal za to, že jednotlivý vlastník nemá možnosť individuálne proti vôli
resp. za absencie vôle dostatočného počtu ostatných vlastníkov, presadzovať si vlastné námety týkajúce
sa správy domu. Nakoľko žalovaní nepreukázali, že by prijaté uznesenie bolo vyhlásené za neplatné,
resp. jeho účinnosť bola pozastavená, súd hľadí na toto uznesenie ako na platné a mal za to, že ku dňu
rozhodovania súdu neexistuje skutočnosť, ktorá by zbavila vlastníkov bytov /aj tých prehlasovaných/

povinnosti uhrádzať správcovi zálohové platby za poskytované služby, ktoré sú im poskytované, pričom
fond prevádzky, údržby
a opráv je naďalej tvorený. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní platiť zálohové platby žalobcovi
bez ohľadu na to, či ho uznávajú ako správcu alebo nie. V prípade, ak by bolo súdom rozhodnuté, že
osoba poverená na podpis zmluvy o výkone správy nebola platne zvolená, žalovaným nehrozí vznik

škody, keďže správa bytového domu je zabezpečovaná a vytváraný fond opráv by bol odovzdaný
prípadnému novému správcovi. Pokiaľ žalovaní namietali, že žalobca ako správca bytového domu si
neplní svoje povinnosti tak, ako má, takto všeobecne formulovaná skutočnosť nie je relevantnou vo
vzťahu k povinnosti žalovaných uhrádzať preddavkové platby a nedoplatky vyúčtovania. Z ust. § 8a ods.
4 zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že nárok správcu za platby za správu nie je daný iba v 2 prípadoch,

a to ak správca nepredloží vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu, vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrad za plnenia v lehote podľa odseku 2, a ak správca nepredloží do 30. novembra
bežného roka plán opráv na nasledujúci kalendárny rok podľa § 8b ods. 1 písm. g). Iné neplnenie si
povinností správcu vplyv na tento jeho nárok nemá, pričom ani v prípade porušenia povinností správcu to

neznamená, že vlastníci bytu alebo nebytového priestoru nie sú povinní uhrádzať preddavkové platby, z
ktorých sa zabezpečuje plynulý chod bytového domu /napr. dodávky energií/. Nakoľko žalovaní vytýkali
správcovi viaceré porušenia jeho zákonných povinností, avšak tieto nešpecifikovali spôsobom, ktorý by
jasne určil, kedy
a akým konaním sa žalobca ako správca dopustil porušenia svojich povinností, ktoré sú špecifikované

v § 8a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., tak v tomto smere si nesplnili svoju povinnosť tvrdenia. Žalobca
uviedol, že svoju povinnosť predkladať do 30. novembra bežného roka plán opráv na nasledujúci
kalendárny rok si plní spolu so zasielaním vyúčtovania ku koncu mája kalendárneho roka, čo žalovaní
nepopreli, avšak takto splnenú povinnosť nepovažovali za vykonanú správne, keďže je vykonávanápodľa nich so značným časovým predstihom. Tento ich názor súd nezdieľal a určenie časového rámca,
dokedysinajneskôrmôžesprávcasplniťsvojupovinnosťpredložiťplánoprávnanasledujúcikalendárny
rok, neznamená, že tak musí urobiť v mesiaci november a že skoršie splnenie si tejto povinnosti by

bolo vadným plnením si povinností, pre ktorý by súd nemal správcovi priznať nárok na platby za správu
bytového domu.

6. Pokiaľ žalovaní vyjadrovali svoju nespokojnosť so skutočnosťou, že bývalý správca bez ich súhlasu
zrušil pôvodný účet, na ktorý uhrádzali platby, súd poukázal na § 8a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.

a uviedol, že konanie bývalého správcu a žalobcu ako nového správcu /v súvislosti so založením nového
účtu/ je tak plne súladné so zákonom. Konanie žalovaných, spočívajúce v poukazovaní preddavkových
platieb a nedoplatkov z vykonaných vyúčtovaní na zrušený účet, založený bývalým správcom, nie je
konaním, ktoré by mohlo požívať právnu ochranu a ktoré by mohlo mať za následok konštatovanie, že
žalovaní si svoje povinnosti vlastníkov bytu č. 12 plnia, a to najmä s poukazom na § 559 a 567 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Z uvedených ustanovení vyplýva, že poukazovanie finančných prostriedkov

na akýkoľvek účet nemá za následok splnenie záväzku resp. zánik dlhu. Tento následok vyvoláva až
pripísanie sumy na účet veriteľa, čo sa v prejednávanom prípade nestalo, pričom aj napriek skutočnosti,
že v rámci predmetného konania bolo vykonané dokazovanie o tom, že pôvodný účet bol zrušený,
aj ďalšie platby žalovaných napriek poskytnutej informácii boli poukazované na tento účet. Žalobcom
požadovaná istina vo výške 2.572,37 eur je v celom rozsahu dôvodná. Túto sumu tvorí rozdiel dlhu

žalovaných
na neuhradených platbách vo výške 3.537,98 eur, ktorú tvoria mesačné platby za marec 2020 až október
2021 vo výške 88,30 eur, za november 2021 až január 2023 vo výške 89,50 eur mesačne a za február
až marec 2023 vo výške 90,98 eur mesačne, pričom tiež zahŕňa
aj vyúčtovanie nedoplatku na ročnom vyúčtovaní pre žalovaných v rade 1/ a 2/ za rok 2019

vo výške 82,61 eur, za rok 2020 vo výške 33,81 eur a za rok 2021 vo výške 42,80 eur a sumy, ktorá bola
žalobcovi právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č. k. 27Csp/72/2020 vo výške 965,61 eur. Napriek všeobecnému tvrdeniu žalovaných o tom, že žalovaný
nevybavuje ich reklamácie, v tomto smere netvrdili a nepreukázali, že by namietali vyúčtovanie za roky
2020 a 2021, ktoré sú predmetom tohto konania. Každý

z vlastníkov bytu a nebytového priestoru v dome je povinný plniť a v dohodnutom dni
v mesiaci preddavok zaplatiť. Týmto dňom nastáva splatnosť záväzku plniť preddavok. Keďže žalovaní
1/ a 2/ neuhradili pohľadávky vyplývajúce z § 10 ods. 1, 6 zákona
č. 182/1993 Z. z. riadne včas, v lehote ich splatnosti, dostali sa do omeškania. Splatnosť jednotlivých
preddavkových platieb vlastníkov bytov bola stanovená na posledný deň

v mesiaci, čo vyplýva aj zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2020 a čl. VI.
bodu 2 prvej vety, preto ak do tohto dátumu žalovaní neuhradili svoju peňažnú povinnosť,
od nasledujúceho dňa /t. j. od 1. dňa toho-ktorého mesiaca/ boli v omeškaní, pričom od tohto dátumu
náleží žalobcovi úrok z omeškania z výšky omeškanej platby. V zmysle čl. V bodu 2 tretej vety
zmluvy o výkone správy vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník povinný uhradiť do 30 dní odo dňa

doručenia vyúčtovania. Nakoľko vyúčtovanie za rok 2020 bolo žalovanému 1/ doručené dňa 09.06.2021
a žalovanému 2/ dňa 10.06.2021, bol žalovaný 1/ povinný nedoplatok uhradiť do 09.07.2021 a žalovaný
2/ do 10.07.2021, preto žalobcovi súd priznal úrok z omeškania voči žalovanému 1/ z nedoplatku na
vyúčtovaní za rok 2020
od 10.07.2021 a voči žalovanému 2/ od 11.07.2021. V ostatnej časti uplatňovaných úrokov

z omeškania z nedoplatku vyúčtovania za rok 2020 žalobu zamietol. Nakoľko vyúčtovanie
za rok 2021 bolo žalovanému 1/ doručené dňa 11.06.2022, splatnosť vyčísleného nedoplatku vo výške
42,80 eur nastala dňa 11.07.2022, pričom žalovanému 2/ bolo vyúčtovanie za rok 2021 doručené dňa
09.06.2022, splatnosť vyčísleného nedoplatku vo výške 42,80 eur nastala dňa 09.07.2022. Vo zvyšnej
časti uplatňovania úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

7. Súd pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a mal
za to, že úspešnejšou sporovou stranou sa stal žalobca, a nakoľko žaloba bola zamietnutá iba v
nepatrnejčasti/úrokyzomeškaniazosumy33,81eurod01.06.2021do09.07.2021aúrokyzomeškania
zo sumy 42,80 eur od 01.06.2022 do 10.07.2022/, súd mal za to, že má nárok

na plnú náhradu trov konania, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.8. Proti tomuto rozsudku, a to voči výrokom I., II., III., IV. a VI., podali včas odvolanie žalovaní 1/
a 2/ a uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne zdôvodnené a absentuje jasné,
jednoznačné, zrozumiteľné a kvalitatívne odôvodnenie. Napadnutý rozsudok má právne vady. Žalovaní

berú rozhodnutie a jeho obsah za priamy útok, zastrašovanie, nátlak, uvádzanie do omylu, do právnej
neistoty, neoprávnené obmedzovanie súdu voči žalovaným. V rozsudku nie je presne a zreteľne
uvedené, o aké konkrétne príslušenstvo sa má jednať a čoho sa má príslušenstvo konkrétne týkať.
Chýba jednoznačné
a zrozumiteľné definovanie pojmu príslušenstva. V bode 1 odôvodnenia rozhodnutia sudkyňa zavádza

tvrdením, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by vedený súdny spor o neplatnosť
uznesení schválených na schôdzi vlastníkov zbavoval vlastníkov uhrádzať správcovi zálohové platby
za poskytnuté služby. Sudkyňa účelovo a úmyselne opomenula uviesť, že musí byť zákonne splnená
podmienka, a to musí ísť o legitímneho a platného správcu bytového domu a nie o protiprávne
vyhláseného správcu, ktorý dodnes žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoju legitimitu.
Žalovaní údajne neuhradili nedoplatok za rok 2020 a 2021, pričom sudkyňa sa nevenovala dokumentom

predloženými žalovanými, z ktorých by zistila fakt, že žalovaní opakovane reklamovali a napádali ročné
vyúčtovania
za byt už od roku 2017 až dodnes. Žalovanými predložené listinné dôkazy sudkyňa vedome a účelovo
odignorovala, odmietla sa nimi zaoberať, pretože už bola vopred rozhodnutá, že rozhodne v prospech
protistrany, čím žalovaným odmietla právo na spravodlivé konanie. Ďalej sa v odôvodnení fabuluje

a zavádza, že F. A. J. bol poverený a oprávnený podpísať zmluvu o výkone správy so správcom, o čom
svedčísúdupredloženáaudionahrávkazcelejchôdzezodňa06.11.2019.Vrozhodnutísaďalejuvádza,
že podanie žaloby o neplatnosť uznesení zo schôdze a neplatnosť celej schôdze pre porušenie zákona
zo dňa 06.11.2029 žalovaných nezbavuje povinnosti poukazovať preddavky mesačne vopred
do fondu prevádzky, údržby a opráv, preto až do okamihu, kým súd nerozhodne inak, je žalobca platným

správcom bytového domu, a to len na základe jednostranného tvrdenia s predložením kópie podvodných
zmlúv. Takýmto meritórnym rozhodnutím sa vedome
a cielene legalizuje nezákonné a podvodné konanie konkrétneho súkromného subjektu. Žalovaní
pravidelne odvádzajú na platný pôvodný účet správcovskej spoločnosti, keď dodnes neboli informovaní,
že by sa tento účet zrušil a bol nahradený iným účtom. Zo zákona si žalovaní stále plnia povinnosti

a pravidelne každý mesiac odosielajú na účet finančné preddavky v zmysle zákona č. 182/1993
Z. z., o čom svedčia doložené výpisy z banky. Ďalej sa uvádza, že údajný správca koná podľa
nejakej zmluvy z roku 2021. Ako je možné, že súkromný subjekt môže uzatvárať zmluvy a konať
podľa ním uvádzanej zmluvy, keď je absolútne nezákonný. V bode 3 odôvodnenia sa sudkyňa
vedome a zámerne venovala len ňou vybratými dôkazmi z dôvodu, aby jej to celé zapadlo do vopred

pripraveného odôvodnenia. Sudkyňa sa účelovo nevenovala písomnostiam doručenými zo strany
žalovaných doručeným a sudkyňa tu zneužila svoje postavenie a z pozície súdnej moci žalovaných
účelovo šikanovala, neúmerne a nehospodárne zaťažila výzvou a vyžiadaním na doplnenie. Sudkyňou
nebolo vyhlásené na pojednávaní, že bolo ukončené dokazovanie. Takéto konanie nesvedčí
na spravodlivé konanie a spravodlivý proces. Správca porušil zákon č. 182/1993 Z. z. tým, že voči

žalovaným si nesplnil zákonnú povinnosť a v lehote 30 dní nedoručil žalovaným zmluvu o výkone správy,
preto žalovaný považujú zmluvu za neplatnú. Správca je povinný zvolať
a zrealizovať minimálne lx v kalendárnom roku schôdzu všetkých vlastníkov, pričom túto povinnosť si
správa nesplnil v roku 2020, čím porušil zákon č 182/1993 Z. z.. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila,
že správca z dôvodu epidemiologickej situácie sa rozhodol, že nebude zvolávať schôdze vlastníkov,

o čom mali byť všetci vlastníci informovaní, avšak nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia.
Žalovaní uviedli, že na pojednávaniach dňa 11.12.2023 a dňa 05.02.2024 im bolo sudkyňou odopreté
právo na obrazovo-zvukový záznam, preto je tu prepojenosť sudcu na protistranu, a tým bolo porušené
právo žalovaných na spravodlivý proces. Tým, že správca si neplní voči vlastníkom svoje povinnosti,
nerieši vznesené a podané reklamácie vlastníkov, porušuje zákon a ním uzavretú zmluvu, preto nemá

žiaden nárok na odplatu za správu od vlastníkov bytov. Žalovaní nemajú vedomosť o tom, že by sa 2x
zvyšovala suma za mesačné preddavky so súhlasom vlastníkov, že by bola zvolaná schôdza a písomne
sa hlasovalo o takejto zmene. Ak je to naozaj pravda, potom zo strany správcu došlo zase k porušeniu
zákona č. 182/1993 Z. z. vzhľadom na to, že výšku preddavkov si musia najprv odsúhlasiť a schváliť
vlastníci a nie svojvoľne správca. Sudkyňa úmyselne a vedome odignorovala povinnosť prerušiť konanie

v zmysle § 164 CSP
do skončenia konania vedeného na OS TN pod sp. zn. 27C/62/2019, ktoré má na predmetné súdne
konanie zásadný vplyv vzhľadom na to, že sa v ňom rozhoduje o legitimite údajného správcu /
žalobcu/, čím bráni žalovaným a odopiera im právo na spravodlivé konanie a tým účelovo konáv neprospech žalovaných a uprednostňuje žalobcu. V bode 25. odôvodnenia sudkyňa zavádza, že
neplatnosť uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov zo dňa 06.11.2019 nie je relevantnou skutočnosťou,
ktorá by mala mať priamy vplyv na rozhodnutie súdu

v tomto konaní. Žalovaní majú za to, že ak budú všetky schválené uznesenia zo dňa 06.11.2019
vyhlásené za neplatné, následne nemôže byť platné ani písomné hlasovanie zo dňa 01.-02.12.2019.
V bode 29. odôvodnenia sudkyňa opakovane uvádza do omylu a klame tvrdeniami, že správca je
legitímnym subjektom. Podľa sudkyne vzhľadom na to, že písomné hlasovanie nebolo napadnuté
žalobou na súde, z dôvodu tzv. prekluzívnej lehoty sa už jeho platnosť v tomto konaní nemôže riešiť

a napadnúť, preto ide o bránenie práva na spravodlivý proces. V bode 30. odôvodnenia sudkyňa
uviedla, že ak by poverená osoba na podpísanie zmluvy bola súdom vyhlásená za neplatné zvolenú, tak
žalovaným nevznikne žiadna škoda, pretože správa bytu je zabezpečená a fond opráv by bol odovzdaný
prípadnému inému novému správcovi, čo je podľa žalovaných absurdné a sudkyňa sa snaží legalizovať
podvod
a nezákonnosť konania F. A. J., ktorý svojvoľne prekročil medze zákonnosti. K bodu 32. odôvodnenia

žalovaní uviedli, že doteraz nedostali žiadne písomné oznámenie, že predmetný účet vlastníkov,
kde sú žalovanými odvádzané pravidelne mesačné preddavky, bol zrušený. Žalobca je nelegitímnym
subjektomažalovanínemajúžiadenrelevantnýdôvod,abyprispievalimesačnýmiplatbaminasúkromný
účet žalobcu. Žalovaní reklamovali ročné vyúčtovania u správcu, ktorý dodnes nekonal v zmysle
reklamačného poriadku, čím porušil zákon a sudkyňa sa predloženými dôkazmi nezaoberala. Žalovaní

ďalej namietali, že sudkyňa nepoučila žalovaných ako slabšiu stranu spotrebiteľského sporu. Žalovaní
uplatnili všetky odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP a navrhli, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že sa stotožňuje s názorom

súdu i s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Žiadna z námietok žalovaných nie je spôsobilou
mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a odvolacie námietky sú
neopodstatnené. Odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a dostačujúce. Žalovaní odmietajú a napádajú
všetky uznesenia prijaté v písomných hlasovaniach vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, odmietajú
akceptovať vôľu väčšiny vlastníkov. Žalobca dostatočne preukázal, že zmluva o výkone správy zo dňa

19.02.2020
a zo dňa 29.11.2021 sú platne uzatvorené. Súd sa s námietkami žalovaných správne vysporiadal
a žalobca sa s tým plne stotožňuje. Pokiaľ žalovaná namietali, že žalobca sa nezaoberal ich
reklamáciami ročného vyúčtovania, tak žalobca žiadne reklamácie zo strany žalovaných, odkedy
vykonáva správu bytového domu, t. j. od 01.03.2020, neeviduje. Žalovaní namietali, že sudkyňa sa

nevenovala zo strany žalovaných doručeným písomnostiam, pričom súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy. Okolnosť, že súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovanými, nemôže byť spôsobilým
odvolacím dôvodom. Súd sa dostatočne vysporiadal s dôkazmi predloženými stranami a riadne ich
odôvodnil v rozsudku. Žaloba nesúhlasí s tvrdením, že správca porušil zákon č. 182/1993 Z. z. tým, že
nedoručil žalovaným zmluvu o výkone správy do 30 dní od jej uzatvorenia, a preto je zmluva nulitná.

Nesplnenie si povinnosti správcu bytového domu zaslať zmluvu o výkone správy
do 30 dní od jej uzatvorenia zákon nesankcionuje neplatnosťou zmluvy, pričom žalobca odmieta, že si
túto povinnosť voči žalovaným nesplnil v zákonom stanovenej lehote. Zmluvu o výkone správy zo dňa
19.02.2020 žalobca zasielal žalovaným dňa 24.02.2020 a zásielka sa mu vrátila ako neprevzatá dňa
17.03.2020. Žalovaní mali možnosť oboznámiť sa so zmluvou. Žalobca opätovne zasielal žalovaným

zmluvu o výkone správy dňa 14.04.2020 a žalovaní si zásielku prevzali dňa 30.04.2020. Druhú zmluvu
o výkone správy zo dňa 29.11.2021 žalobca zasielal žalovaným dňa 30.11.2021 a žalovaní prevzali
zásielku dňa 16.12.2021. K tvrdeniu žalovaných o porušení povinnosti ohľadom nezvolania schôdze
žalobcauviedol,ževroku2020vzimnomobdobípristúpilkrozhodnutiunezvolávaťschôdzenabytových
domoch a o tejto skutočnosti informoval vlastníkov bytov oznámením na svojom sídle, na webovom

sídle,urobiltakvsúladesodporúčanímúraduverejnéhozdravotníctva.Ktvrdeniužalovaných,ženemali
vedomosť o navyšovaní sumy za mesačné preddavky so súhlasom vlastníkov bytov žalobca uviedol, že
prvé zvýšenie mesačných zálohových platieb v bytovom dome Piaristická 266/24,26 v Trenčíne súviselo
so schválením zmluvy o výkone správy, v ktorej vlastníci bytov schválili zvýšený poplatok za výkon
správy zo sumy 5,60 bez DPH

na sumu 6,60 bez DPH. Táto zmena bola schválená na schôdzi vlastníkov dňa 08.11.2021 formou
schválenia novej zmluvy o výkone správy, ktorá bola žalovaným doručovaná
do vlastných rúk a žalovanými aj prevzatá. Druhé zvýšenie mesačných zálohových platieb súviselo
s plošným zvyšovaním zálohových platieb v dôsledku zvýšených cien za dodávku tepla a vody, o tejtoskutočnosti boli žalovaní informovaní žalobcom listom zo dňa 23.01.2023, ktorý prevzal žalovaný 1/ dňa
17.02.2023 a žalovaný 2/ dňa 16.02.2023. Žalobca pristúpil k zvýšeniu zálohových platieb na základe
oznámenia dodávateľa tepla o zvýšení cien za dodávku tepla a urobil tak v súlade so zmluvou o výkone

správy čl. IV. bod 7. Pokiaľ žalovaní namietali, že žalobca mal zmenu zmluvy o výkone správy riešiť
dodatkom, žalobca k tomu uviedol, že každá zmena zmluvy o výkone správy musí byť podľa zákona
č. 182/1993 Z. z. vo forme úplného znenia zmluvy doručená vlastníkom bytov. Z tohto dôvodu žalobca
pristúpil plošne k uzatvoreniu nových zmlúv o výkone správy a mal za to, že nové zmluvy budú pre
vlastníkov prehľadnejšie, ako schvaľovanie dodatku a následné vyhotovenie úplného znenia zmluvy

v znení dodatku. K tvrdeniu žalovaných o tom, že nemajú vedomosť o zrušení pôvodného účtu
bytového domu, ktorý spravoval predchádzajúci správca, žalobca uviedol, že žalovaných informoval
o novom účte bytového domu, keď žalovaným zaslal doporučene dňa 06.03.2020 mesačný zálohový
predpis. Nové číslo účtu bolo uvedené v zmluve o výkone správy, ktorá bola žalovanými prevzatá.
Žalobca zaslal žalovaným doporučene do vlastných rúk aj predpis mesačnej zálohovej úhrady platný
k 01.12.2021. Na predpise je uvedené číslo účtu bytového domu a variabilný symbol. O tejto skutočnosti

boli žalovaní informovaní výzvou na úhrady dlžnej sumy /predžalobnou výzvou/ zo dňa 29.07.2020.
Pokiaľ ide o platby zo dňa 17.01.2020 a 18.02.2020 zo strany žalovaných, ide o presun platieb od
predchádzajúceho správcu, keď bytový dom prešiel do správy žalobcu odo dňa 01.03.2020 a tieto dve
platby boli realizované na pôvodný účet bytového domu. Žalobca upozornil žalovaných na existenciu
dlhu, žalovaným bolo zasielané pravidelné ročné vyúčtovanie, i z toho bolo zrejmé, že žalovaným

rastie nedoplatok, avšak nekontaktovali žalobcu, prečo neeviduje platby, keď podľa ich tvrdení poctivo
mesačne platili. Všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, okrem žalovaných, uhrádzajú mesačné
zálohové platby na účet zriadený žalobcom v K. K., ktorý je uvedený v zmluve o výkone správy a je
uvedený aj vo výzvach na úhradu nedoplatku. Platné rozhodnutia vlastníkov sú záväzné pre všetkých
vlastníkov v bytovom dome a súd do dnešného dňa nevyslovil neplatnosť uznesenia, ktorým bol žalobca

vlastníkmi schválený za správcu bytového domu Piaristická 266 v Trenčíne. V súlade s § 10 zákona
č. 182/1993 Z. z. sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať mesačné preddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv, z ktorého sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku,
údržbu a opravy spoločných častí domu, zariadení domu a podobne. Vlastníci sú povinní uhrádzať
mesačne vopred úhrady za plnenia na účet bytového domu v banke. Žalovaní neuhrádzajú mesačné

zálohové platby za byt a aj keď neuznávajú žalobcu ako správcu bytového domu, sú povinní uhrádzať
mesačné zálohové platby za užívanie bytu a uhrádzať odplatu za všetky služby, ktoré sú dodávané
do domu a bytu žalovaných. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

10. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom rozsiahlo písomnom vyjadrení uviedli rovnaké skutočnosti a tvrdenia
ako v podanom odvolaní, ktorých sa aj naďalej pridržiavajú, opätovne namietali zaujatosť sudkyne. Vo
vzťahu k bodu 2 vyjadrenia žalobcu, žalovaní uviedli, že bol porušený zákon a išlo o protiprávne konanie
žalobcu voči vlastníkom bytov v bytovom dome,
a to počnúc podvodným konaním pri realizácii výberu správcu, uzatváraní zmluvy o výkone správy so

správcom a jeho opakovaným porušovaním zákona č. 182/1993 Z. z.. K bodu 3 vyjadrenia žalobcu,
žalovaní uviedli, že reklamáciu si uplatnili u pôvodného správcu v súvislosti s ročným vyúčtovaním za
rok 2019. Žalovaní v konaní doložili ďalšie dokumenty preukazujúce, že si žalovaní uplatnili aj ďalšie
reklamácie. K bodu 5 vyjadrenia žalobcu, uviedli, že sudkyňa sa svojvoľne odmietla venovať všetkým
predloženým dôkazom, aby prekryla nezákonné konanie žalobcu, čo poukazuje na možnú previazanosť

dotyčných subjektov. Taktiež žalobca porušil zmluvné podmienky, keď nedodržal zákonom stanovenú
lehotu na doručenie zmluvy o výkone správy, preto je zmluva neplatná.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení, stotožňuje sa
s názorom vyjadrenom v rozsudku súdu prvej inštancie a žiada ho potvrdiť ako vecne správny. Žalobca je

správcom bytového domu na ulici G. XXX/XX, XX H. D., vykonáva správu bytového domu a do dnešného
dňa nenadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o tom, že zmluva o výkone správy zo dňa 19.02.2020
je neplatná. Nedošlo teda k takej skutočnosti, že by žalobca prestal vykonávať funkciu správcu. Pri
uzatváraní zmlúv o výkone správy bol dodržaný postup podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z..
Žalovaní uviedli, že od zmluvy o výkone správy odstúpili, avšak nepreukázali, že by z ich strany došlo

k odstúpeniu od zmluvy o výkone správy zo dňa 19.02.2020 alebo zo dňa 29.11.2021. Žalobca uviedol,
že o reklamácii vyúčtovania za rok 2019 nemá vedomosť. Ak reklamáciu uplatnili žalovaní u pôvodného
správcu, tak pôvodný správcu reklamáciu žalobcovi nezaslal. Žalobca by ani nemohol riešiť reklamáciu
vyúčtovania za rok 2019, nakoľko nemal žiadne podklady od predchádzajúceho správcu. Faktúry zadodávku vody, elektrickej energie, vodné, stočné, ktoré sa týkajú celého bytového domu, v ktorom
žalovaní vlastnia byť, žalobca uhrádza z prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu,
do ktorého žalovaní neprispievajú a tieto služby, aj za žalovaných, platia ostatní vlastníci bytov v bytovom

dome.

12. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III., IV. a VI. je potrebné ako vecne správny

potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v zastavujúcom výroku V. odvolaním strán sporu napadnutý nebol,
preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné
a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté /§ 367 CSP/.

14. Odvolací súd preskúmaním veci v zostávajúcom odvolaním žalovaných napadnutého rozsahu a z
dôvodov vymedzených odvolaním žalovaných dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri svojom
rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 191 CSP.
Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil
a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím

námietkam žalovaných dodáva, že po ich podrobnom preskúmaní nezistil dôvodnosť žiadnej z nich.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia
sumy 2.572,37 eur titulom nezaplatených zálohových platieb za plnenia

a služby spojené s užívaním bytu a titulom nedoplatku na ročnom vyúčtovaní za rok 2020 a 2021.
Žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi, a to každý v podiele 1, bytu č. 12, na 1. poschodí,
vo vchode č. 24, v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parc. č. 528/4 a parc. č. 528/14, LV č.
XXXX, k. ú. D.. Medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového
domu na ulici Piaristická so súp. č. XXX, vchod 24, 26, v Trenčíne bola dňa 19.02.2020 uzatvorená

zmluva o výkone správy predmetného bytového domu. O schválení uvedenej zmluvy o výkone správy
zo dňa 19.02.2020 bolo rozhodované v písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktoré sa uskutočnilo v dňoch 01.-02.12.2019.

16. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

17. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné

opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber,
resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení /napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie
tzv. predbežnej otázky/ slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného
súdneho konania, je ale potrebné podriadiť
ajzákonnejpožiadavkerýchlejaúčinnejochranyprávúčastníkovvsúdnomkonaníapoužiťtoopatrenie,

prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia
a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/150/2010 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
93/06/. Predmetné ustanovenie musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky /čl. 152 ods. 4/. Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo
na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 CSP musíspravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky, a ktorá
ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných
prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti

v primeranej lehote /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000/. Ako jediný
fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon /§ 164 CSP/ dôvod, že prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie
konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh žalovaných 1/ a 2/
na prerušenie konania. Treba zdôrazniť, že prerušenie konania v zmysle
§ 164 CSP, podľa ktorého ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet, je rozhodnutím fakultatívnym. Na jeho
vydanie sporové strany nárok nemajú. Žalovaní 1/ a 2/ svoj návrh na prerušenie konania odôvodnili tým,

že na Okresnom súde Trenčín sa vedenie konanie
pod sp. zn. 27C/62/2019, v ktorom sa žalovaní v postavení žalobcov domáhajú určenia neplatnosti
15 uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 06.11.2019,
ktoré súdne konanie má podľa žalovaných vplyv na predmetné konanie, nakoľko sa v ňom rozhoduje
o legitimite žalobcu ako správcu bytového domu. Odvolací súd má za to, že konanie vedené na

Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 27C/62/2019 nemá vplyv na prejednávanú vec, nakoľko ak mali žalovaní akékoľvek
pochybnosti ohľadom prijatia uznesenia, hlasovania, zvolania schôdze v súvislosti s odsúhlasením
Zmluvy o výkone správy, odsúhlasením a zvolením nového správcu bytového domu /v danom prípade
žalobcu/, mali možnosť v súlade s § 14a ods. 8 zákona

č.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovobrátiťsanasúd,keďžeprávnymnástrojom
ochrany vlastníkov bytov bolo práve podanie žaloby podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona, kde
by prípadne bolo možné v danom konaní preskúmať kde, kedy a za akých okolností bolo prijaté toto
uznesenie, ktorým bol žalobca zvolený za správcu bytového domu a bola s ním uzatvorená zmluva
o výkone správy. Otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových

priestorov nemôže súd posudzovať
v inom konaní než v konaní podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona. V danom prípade však nebolo
preukázané, že by toto uznesenie bolo súdom určené za neplatné a nebolo ani preukázané, že by sa
viedlo také konanie, nakoľko v konaní vedenom
pod sp. zn. 27C/62/2019 žalovaní ako žalobcovia až dňa 28.03.2023 rozšírili svoj žalobný návrh aj

o neplatnosť uznesení č. 1-3 prijatých v rámci písomného hlasovania vlastníkov bytov konaného dňa
01.-02.12.2019 a o neplatnosť zmluvy o výkone správy zo dňa 19.02.2020 a zo dňa 29.11.2021, pričom
o rozšírení a pripustení zmeny žaloby nebolo dodnes súdom rozhodnuté a vec nie je právoplatne
skončená. Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci sa rozhoduje o nároku správcu na zaplatenie
zálohových platieb

za služby spojené s užívaním bytu a v prípade, ak by aj súd rozhodoval o neplatnosti zmluvy o výkone
správy, takéto konanie by nemalo vplyv na predmetné konanie, nakoľko vlastníkom bytov a nebytových
priestorov vyplýva povinnosť platiť mesačné zálohové platby na účet bytového domu za služby spojené
s vlastníctvom bytu, resp. užívaním bytu, z § 10 zákona
č. 182/1993 Z. z.. Zároveň tieto finančné prostriedky sú majetkom vlastníkov bytov a nie správcu, pričom

dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia
so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na
nového správcu alebo
na spoločenstvo. V konaní nebol splnený predpoklad na fakultatívne prerušenie konania podľa § 164

CSP s poukazom na tú skutočnosť, že nebolo preukázané a ani zistené, že by prebiehalo iné súdne
konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam a vplyv
na prejednávaný spor.

19. Z ustanovenia § 49 CSP vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len

z jeho konkrétneho pomeru k sporu, k stranám alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným
na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne
predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomiaa svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností
a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,
v ktorom je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených

ustanovením § 49 ods. 1 /príp. ods. 2/ CSP, ktoré predpokladajú existenciu takých závažných
skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť
pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah
sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom
stanovejpovinnostisudcanebudemôcť,alebonebudeschopnýnezávisleanestrannerozhodnúť.Zákon

zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a
zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým
subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti
o možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na
konaní, môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na
roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský,

či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka
zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania /
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 76/1999
z 20. júla 1999/.

20. U vec prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie v konkrétnostiach z tvrdení žalovaných 1/ a 2/
akoodvolateľovnevyplývaexistenciapríbuzenského,čijemuobdobnémuvzťahu,prípadnepriateľského
vzťahu, vzťahu ekonomickej závislosti voči ktorémukoľvek účastníkovi konania, ktorý by objektívne
bol vo svetle § 49 CSP spôsobilý vec prejednávajúcu sudkyňu diskvalifikovať z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci

z hľadiska pochybnosti o jej nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Z
obsahu spisu, či postupu sudkyne nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali v prospech
tvrdení žalovaných 1/ a 2/, že sudkyňa bola prepojená na žalobcu a rozhodla v jeho prospech účelovo.
Ich tvrdenia sú výlučne subjektívneho charakteru, formulované spôsobom, ktorý nie je spôsobilý
bez ďalšieho objektivitu sudkyne spochybniť. Meradlom hodnotenia objektivity sudcu nemôže byť

subjektívne hľadisko účastníka konania. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaní 1/ a 2/
spochybňujú objektivitu sudkyne spôsobom, ktorý sa javí, že má pôvod v nespokojnosti s hodnotením
dôkazov a následnom vydanom rozhodnutí, tak okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudkyne v konaní
o prejednávanej veci, alebo v jej rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudkyne /§ 49
ods. 3 CSP/. Je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1, 3 CSP je sudca vylúčený z

prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, stranám, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho
rozhodovacej činnosti, a to tak v konaní
o prejednávanej veci, ako aj v iných veciach účastníkov, ktoré prejednával a rozhodoval. Skutočnosť,

že podľa subjektívneho názoru žalovaných 1/ a 2/ vec prejednávajúca sudkyňa mala vopred pripravený
rozsudok so zámerom rozhodnúť v prospech žalobcu, odmietla vykonať všetky dôkazy predložené
žalovanými, nevhodné správanie sudkyne
napojednávaniach,verbálneagestikulačnevstupovaladovýpovedížalovanýchaďalšieniminamietané
dôvody nezaujatosti a nestrannosti, nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom vyslovenia zaujatosti sudkyne.

Keďže dôvodmi, z ktorých žalovaní 1/ a 2/ odvodzovali dôvody
pre vylúčenie vec prejednávanej sudkyne, boli okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne
a v jej rozhodovacej činnosti, odvolací súd na námietky zaujatosti neprihliadal s poukazom na § 49 ods.
3 CSP.

21. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanými
1/ a 2/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní
vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré
tvrdenia strán sporu mal preukázané, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli

a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám v zmysle ustanovenia § 220 CSP. Námietky žalovaných 1/ a 2/ uvedené v
podanom odvolaní, ktoré uplatnili už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdenétaké skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací
súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

22. Vo vzťahu k námietke žalovaných 1/ a 2/, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že pod obsahom podstaty
a práva na spravodlivý proces je potrebné vnímať možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné zákonom
zodpovedajúce konanie súdu a iných orgánov Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ sa
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci /to ako súd viedol spor/ znemožňujúca strane sporu realizáciou
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Z práva na spravodlivý súdny
proces

pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu,

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného,
ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktoré /porušenie/ tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán
v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom
odmietnutia spravodlivosti. Aj pri vymedzení pojmu procesný postup, odvolací súd konštatuje, že
z námietky žalovaných tak, ako uvádzali v odvolaní, nebolo možné konštatovať naplnenie tohto

odvolacieho dôvodu. Vychádzal pritom odvolací súd zo samotného znenia
a obsahu podaného odvolania žalovanými, v ktorom uviedli, že súd prvej inštancie nevykonal
všetky navrhované dôkazy, odoprel žalovaným vyhotoviť na pojednávaní obrazovo-zvukovú nahrávku
a nevyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí vykonať
všetkydôkazy,ktorénavrhnestranasporu.Otom,ktorédôkazyvykoná,rozhodujesúd.Musívšakdbaťo

to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť
významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení
svojho rozsudku. Súd prvej inštancie dôvody k zamietnutiu dôkazných návrhov žalovaných dostatočne
a výstižne formuloval v bodoch 48 a 49 odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd má taktiež za to, že
návrhy žalovaných na predvolanie všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome z dôvodu ich vyjadrenia

k legitimite žalobcu a návrh na prehratie audio záznamu zo schôdzí vlastníkov
na preukázanie porušovania zákona prítomnými osobami nie sú opodstatnené, nakoľko žalobca je
legitímnym subjektom na podanie predmetnej žaloby, je aktuálnym správcom bytového domu a pokiaľ
by žalovaní ako prehlasovaní vlastníci nesúhlasili s rozhodnutiami vlastníkov bytov prijatých na
schôdzach, tak otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať

v predmetnom konaní, a to ani ako predbežnú otázku, ale len v konaní podľa § 14a ods. 8 zákona č.
182/1993 Z. z.. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s ostatnými návrhmi na vykonanie dokazovania
a náležite odôvodnil zamietnutie návrhov na vykonanie dokazovania, keď pre prejednávaciu vec nemali
opodstatnenosť. Pokiaľ žalovaní namietali, že sudkyňa na pojednávaní im odoprela právo
navyhotovenieobrazovo-zvukovéhozáznamu,odvolacísúdkonštatuje,ževzmysle§175ods.3CSP,si

priebeh pojednávania môže strana a jej zástupca zaznamenať pomocou technických zariadení určených
na zaznamenávanie zvuku; túto skutočnosť vopred oznámi súdu, pričom s poukazom na § 176 ods.
5 CSP obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy z priebehu pojednávania možno
vyhotovovať len so súhlasom súdu, preto žalovaným nebolo svojvoľne odopreté právo na vyhotovenie
obrazového záznamu.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa vyplýva, že sudkyňa vyhlásila dokazovanie za skončené. Uvedené
skutočnosti tak nepredstavujú naplnenie skutkovej podstaty pre konštatovanie porušenia práva na
spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP súdom prvej inštancie a žalobcovi nebola odopretá
účasť na tomto konaní.23. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu /prvostupňového,
ale aj odvolacieho/, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces /
obdobne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04/. Aj Európsky súd
pre ľudské práva /ďalej len „ESĽP“/ vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje

súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu
z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument /Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12,
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998/, pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 345/2012 zo dňa 26.11.2012. Uvedené kritériá

pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil. K tomuto záveru dospel
odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne
vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie
vo veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ako vykonané dôkazy zhodnotil

a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho
posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol
subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere
je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem,
ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia

aplikované a ako sa premietli
do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie /obdobne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 119/03/. Súd je teda povinný uviesť dôvody pre svoje rozhodnutie, avšak
táto povinnosť nemôže byť chápaná ako príkaz predložiť detailnú odpoveď na každý argument, ktorý
strana sporu v konaní uvedie. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená,

že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania /rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 76/07/. To, že sa žalobca ako odvolateľ nestotožnil
so skutkovým
a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie
o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania /sporovej strany/, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov /rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04/.

24. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v predmetnom konaní je daná vecná

legitimácia žalobcu, ktorá vyplýva zo zmluvy o výkone správy zo dňa 19.02.2020 a predovšetkým vecná
legitimácia žalobcu na vymáhanie nedoplatku vlastníka bytu
na platbách za užívanie bytu a služieb v spojení s preddavkovými platbami do fondu prevádzky, údržby
a opráv bytového domu vyplýva najmä z ustanovení § 8b ods. 1 písm. e) a § 10 ods. 1. zákona č.
182/1993 Z. z.. Žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby o zaplatenie za

plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby
a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zaplatenie nedoplatkov v rámci ročného
vyúčtovania a jeho aktívna vecná legitimácia vyplýva aj zo zmluvy o výkone správy, ktorú uzatvoril
s vlastníkmi v bytovom dome dňa 19.02.2020. Oprávnenie žalobcu domáhať sa od vlastníka bytu, aby
do fondu zriaďovaného pri správe bytového domu prispieval dohodnutú sumu, teda ochrany práva

patriaceho hmotnoprávne oprávneným vlastníkom bytov, je daná osobitným zákonným oprávnením
v ustanovení § 8b ods. 1 písm. e) zákona
č. 182/1993 Z. z., ktorým je umožnené, aby sa ochrany práva patriaceho vlastníkom bytovv bytovom dome domáhala iná osoba, a to správca bytov, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia a ani to o sebe netvrdí. Z ustanovení § 8b ods. 1 písm. e), § 10 ods. 1, 6 zákona č. 182/1993
Z. z. vyplýva, že v prípade nedobrovoľnej úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky,

údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome musí správca podať žalobu
o zaplatenie na príslušný súd a po tom čo súd uloží túto povinnosť úhrady vlastníkovi bytu či nebytového
priestoru, má správca povinnosť priznanú sumu pohľadávky vymáhať prostredníctvom súdneho
exekútora. Zmyslom platenia preddavkových platieb je zabezpečenie plynulého chodu bytového domu.

25. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou
o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred
do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby

sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4

balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do
veľkosti spoluvlastníckeho podielu
25%zpodlahovejplochybalkóna,lodžiealeboterasy.Priurčenípreddavkovdofonduprevádzky,údržby
a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.

26. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, úhrady za
plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet
domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a

prác, ktoré vlastník bytu
a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené
s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz
odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od
vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

27. Odvolací súd považuje za nutné predovšetkým uviesť, že žalovaní, napriek tomu, že v priebehu
konania namietali platnosť zmluvy o výkone správy vykonávanej žalobcom, pričom doteraz nebolo
právoplatne rozhodnuté súdom o neplatnosti zmluvy o výkone správy, boli povinní odo dňa uzatvorenia
zmluvy o výkone správy so žalobcom ako správcom,

t. j. dňa 19.02.2020, podieľať sa na výkone správy domu, nakoľko správca zabezpečuje plnenia spojené
s užívaním bytov v danom bytovom dome, keď je nesporné, že svoju povinnosť uloženú zákonom č.
182/1993 Z. z. porušili tým, že neplatili zálohové
platby - mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv napriek tomu, že právny titul
uplatneného nároku, ako i právna povinnosť žalovaných vyplýva priamo z ustanovenia

§ 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.. Predmetné ustanovenie je kogentným ustanovením a je v
ňom upravená jedna zo základných povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bez ktorej by
prakticky nemohol byť zabezpečený riadny výkon správy, keď starostlivosť
o spoločné časti a zariadenia domu, jeho príslušenstvo a zastavaný, či priľahlý pozemok spočíva najmä
v riadnom zabezpečení prevádzky, údržby, prípadne opráv, pričom táto predpokladá aj náklady, ktoré

sú povinní hradiť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome bez rozdielu, z dôvodu ktorého
je potrebné, aby sa pravidelne a plynule vytváral určitý zdroj financovania všetkých nákladov, ktoré v
súvislosti s výkonom správy domu vznikajú. Povinnosť žalovaných platiť mesačne zálohové platby za
služby spojené s užívaním bytu vyplýva aj z čl. VI., bod 2 zmluvy o výkone správy, v zmysle ktorého sú
vlastníci povinní poukazovať na bankový účet domu mesačne vopred platby do FPÚP najneskôr

do posledného dňa príslušného mesiaca v roku. Výšku platby do FPÚO určia vlastníci tak, aby boli
pokryté predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení
domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu
domu. Vlastníci sú povinní mesačne vopred, najneskôrdo posledného dňa príslušného mesiaca v roku uhrádzať platby úhrad za plnenia spojené s užívaním
bytu a poplatok za výkon správy. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť,
že ak by sa narušila alebo by bola sústavne porušovaná platobná disciplína vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome, malo by to negatívny dosah na schopnosť správcu platiť
mesačné zálohové platby zmluvným dodávateľom služieb a médií do bytového domu, pričom žalovaní
využívali a využívajú všetky služby zabezpečované správcom, ktorý je povinný z preddavkov úhrad za
plnenia zaplatených vlastníkmi, uhrádzať preddavky za celý dom dodávateľom určitých služieb.

28. Odvolací súd konštatuje, že povinnosť žalovaných 1/ a 2/ ako spoluvlastníkov bytu platiť preddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv, preddavky na úhradu nákladov
za poskytované plnenia a ďalšie služby a poplatok za výkon správy vyplývajú jednak
z ustanovenia § 10 zákona č. 182/1993 Z. z., ako aj z čl. VI. bodu 2 zmluvy o výkone správy, pričom
žalovaní si tieto povinnosti neplnili. Z analýzy platieb za obdobie od 01.01.2020
do 30.04.2023 vyplýva, že dlh žalovaných na neuhradených platbách predstavuje sumu 3.537,98 eur,

ktorú tvoria mesačné platby za marec 2020 až október 2021 vo výške 88,30 eur, za november 2021 až
január 2023 vo výške 89,50 eur mesačne a za február až marec 2023
vo výške 90,98 eur mesačne, ďalej vyúčtovanie nedoplatku na ročnom vyúčtovaní
pre žalovaných 1/ a 2/ za rok 2019 vo výške 82,61 eur, za rok 2020 vo výške 33,81 eur
a za rok 2021 vo výške 42,80 eur. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy

2.572,37 eur s úrokom z omeškania titulom nezaplatených preddavkových platieb a nedoplatku za ročné
vyúčtovanie za rok 2020 a 2021, nakoľko suma vo výške 965,61 eur s príslušenstvom bola žalobcovi
právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 27Csp/72/2020 zo dňa 25.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 27CoCsp/42/2022 zo dňa 31.01.2023. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní

za uvedené obdobie si svoje povinnosti ako spoluvlastníci bytu platiť zálohové platby a vyúčtovanie
nákladov za rok 2020 a 2021 nesplnili, preto bol dôvodný nárok žalobcu voči žalovaným aj vo výške ním
uplatnenej sumy. Nedodržiavaním termínu splatnosti predpísaných zálohových platieb ako aj nedoplatku
z ročného vyúčtovania za rok 2020 a 2021 sa žalovaní dostali do omeškania a preto im vznikla povinnosť
zaplatiťúrokzomeškaniavzmysle§517ods.1a2Občianskehozákonníkaa§3ods.1nariadeniavlády

č. 87/1995 Z. z. /účinného v čase vzniku omeškania/, ktorú výšku úrokov z omeškania súd prvej inštancie
aj správne vyčíslil. Neobstojí námietka žalovaných, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti v zmysle
zákona č. 182/1993 Z.z., keď bolo preukázané, že vyúčtovanie nedoplatku za rok 2020 bolo žalovanému
1/ doručené dňa 09.06.2021 a žalovanému 2/ dňa 10.06.2021 a vyúčtovanie nedoplatku za rok 2021
bolo žalovanému 1/ doručené dňa 11.06.2022 a žalovanému 2/ dňa 09.06.2022, pričom žalovaní

v konaní neuniesli dôkazne bremeno ohľadom svojich tvrdení, že si u žalobcu uplatnili reklamáciu vo
vzťahu k ročným vyúčtovaniam, keď nepredložili žiaden dôkaz. Žalobca v konaní dostatočne preukázal
oprávnenosť žalobného návrhu, ktorý vymáhal v súdnom konaní na účet vlastníkov v bytovom dome,
a to z dôvodu zákonnej a zmluvnej povinnosti žalovaných ako spoluvlastníkov bytu uhrádzať dohodnuté
preddavkové platby a zaplatiť nedoplatok vyčíslený v ročnom vyúčtovaní.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výrokoch I., II., III., IV. a VI. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/
v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania sú žalovaní 1/ a 2/ povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa /§ 419 CSP/
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy /§ 427 ods. 1 CSP/.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom /§ 429 ods. 1 CSP/.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ /§ 428 CSP).