Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 1C/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124293676
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Černák

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6124293676.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Tomášom Černákom, v spore žalobcu: A. B. C., nar.:

XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX D., v konaní právne zast.: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom
Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: B. E., E., so sídlom F. F. XX, XXX XX G. E., A.: XX
XXX XXX, v konaní právne zast.: JUDr. Andrea Andrášiová, advokátka so sídlom Bélu Bartóka 12, 979
01 Rimavská Sobota, o zaplatenie 840,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 840,20 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 840,20 eur od 25.08.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 840,20 Eur s príslušenstvom
titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že na základe dohody strán A. B. C. uhradil dňa
24.08.2022 sumu 840,20 EUR za spoločnosť B. E., E., ako úhradu faktúry č. XXXXXXXXX vystavenú

dodávateľom spoločnosťou A., E., A.:XXXXXXXX, odberateľovi spoločnosti B. E., E., A.: XXXXXXXX,
na sumu 840,19 EUR. O vykonanej úhrade informoval žalobca žalovaného v deň úhrady t.j. 24. 08.
2022, konkrétne p. H. B., konateľa B. E., E., a vyzval ho na úhradu žalobcom zaplatenej sumy, pričom
zaslal žalovanému spoločnosti B. E., E. prostredníctvom konateľa H. B. tiež kópiu predmetnej faktúry pre
účely doloženia poisťovni, nakoľko uvedená suma bola na základe toho následne uhradená žalovanému
spoločnosti B. E., E. zo strany poisťovne ako poistné plnenie pri výmene čelného skla vozidla I. J. XX K..
Uvedeným konaním sa žalovaný nezákonne bezdôvodne obohatil o sumu 840,20 EUR, a do dnešného

dňa neuhradil žalobcovi ani časť dlžnej sumy, ktorý za žalovaného uvedenú sumu uhradil, a to navzdory
opakovaným výzvam k úhrade zo strany žalobcu. Následne žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom
právneho zástupcu k úhrade dlžnej sumy výzvou zo dňa 11.01.2024, ktorú žalovaný prevzal 16.01.2024,
avšak táto výzva ostala bez akejkoľvek odozvy a žalobcom nebola žalovanému uhradená ani časť dlžnej
sumy.

2. Žalobca na podporu svojich skutkových tvrdení predložil súdu nasledovné dôkazy: predžalobnú výzvu

spolu s doručenkou, faktúru č. XXXXXXXXX.

3. Vo veci pôvodne rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, kde vydal platobný
rozkaz sp. zn. 34Up/959/2024, voči ktorému podal žalovaný včasný odpor, preto sa platobný rozkazzrušil a vec bola podľa § 14 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní postúpená Okresnému súdu
Rimavská Sobota ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“).

4. Žalovaný v odpore uviedol, že pohľadávka žalobcu nie je dôvodná, nakoľko po kontrole účtovných a
interných dokladov v spoločnosti B. E., E. sa zistilo, že uvedenú faktúru č. 222072079 od spoločnosti
INTRO.CO, s. r. o. evidovala v účtovnom roku 2022 vo svojom účtovníctve ako záväzok voči spoločnosti
L.&E.M.,E.,C.N.I.O.XXXX/X,XXXXXG.E.,ktorátútofaktúruuhradiladňa24.08.2022zaspoločnosť

B. E., E., o čom doložila potvrdenie o úhrade z fiškálnej pokladnice. Tento záväzok si spoločnosť B. E.,
E. voči spoločnosti L. & E. M., E. riadne uhradila. Nemohol teda žalovanému vzniknúť žiadny záväzok
voči žalobcovi, keďže uvedenú faktúru uhradila spoločnosť L. & E. M., E.. Prílohou odporu bola kópia
bloku z pokladnice od spoločnosti A., E. zo dňa 24.08.2022 a výdavkový pokladničný doklad zo dňa
24.08.2022.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nedisponuje originálom bločku, pokladničného bloku,
disponuje ním výhradne žalobca, ktorému bol odovzdaný pri hotovostnej úhrade a bude predložený
súdu k nahliadnutiu. Tvrdenia žalovaného o úhrade spoločnosťou L. & E. M., E. sú vykonštruované
a nepodložené. Výdavkový pokladničný doklad je neúplný, nie je v ňom uvedená spoločnosť ktorá
ho vydala, ani osoba ktorá ho vyhotovila, ani podpis príjemcu. Uvedený pokladničný doklad je o to

viac nedôveryhodnejší, keď podľa obchodného registra sú konatelia oboch spoločností totožné osoby
a spoločnosť L. & E. M., E. je spoločníkom žalovaného. V prípade ak žalovaný nepredloží originál
pokladničného dokladu neunesie bremeno tvrdenia.

6. Žalovaný sa na výzvu súdu k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril.

7. Sú vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu,
žalovaný a právny zástupca žalobcu. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a predložil súdu originál
pokladničného bloku z pokladnice. Žalovaný na pojednávaní namietol pasívnu vecnú legitimáciu a to
z dôvodu, že dňa 15.07.2022 došlo k predaju predmetného vozidla spoločnosti P., E., do Českej

republiky, a teda v čase vykonania opravy už nebol žalovaný vlastníkom tohto vozidla. Vzhľadom na
uvedené nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného, nakoľko vozidlo nevlastnil.
Súdu dodatočne predložil žalovaný vyjadrenie k žalobe, kúpnu zmluva zo dňa 15.07.2022 a faktúru
zo dňa 15.07.2022 za predaj vozidla, výpočet finančného vyporiadania lízingovej zmluvy, oznámenie
o ukončení a finančnom vyporiadaní, veľký technický preukaz z Českej republiky a faktúru zo dňa

12.08.2022 od spoločnosti A. E. pre spoločnosť P. E..

8.Súdvovzťahukdôkazomprezentovanýmžalovanýmnapojednávaníuplatnilsudcovskúkoncentráciu
konania, a na tieto súd neprihliadal. Tak isto súd postupoval vzhľadom na zásadu rovnosti strán sporu aj
vo vzťahu k žalobcovi, ktorý súdu až na pojednávaní dodatočne predložil vzájomnú SMS komunikáciu.

Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v uznesení zo dňa 03.09.2024 t.j. výzve na vyjadrenie
sa k vyjadreniu žalobcu poučený, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana
nepredloží včas, nemusí súd prihliadať. Žalovaný však na výzvu súdu nereagoval a tvrdiť nové skutkové
tvrdenia a predkladať do konania nové dôkazy začal až na nariadenom pojednávaní. Tieto tvrdenia aj
dôkazy sú takej povahy, že žalovaný o nich musel vedieť už v čase podania odporu ako aj v čase, keď

sa mal a mohol písomne vyjadriť. Žalovaný však na výzvu súdu, aby uviedol vo veci ďalšie skutočnosti
a označil dôkazy o svojich tvrdenia, nereagoval. Súd mal teda zato, že tieto tvrdenia ako aj dôkazy
prezentované žalovaným neboli uplatnené včas a žalovaný ich mal a mohol predložiť už skôr, ak
by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V tejto súvislosti súd dáva do
pozornosti žalovaného zásadu, ktorá platila už v rímskom práve a platí dodnes a to „vigilantubis iura

scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí
sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas,
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo

veci pod sp. zn. 5Sžf/65/2011).

9. Podľa § § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.10. Podľa § § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa §454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

14. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

16. Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 24.08.2022 spoločnosť A. E. vyfakturovala spoločnosti B. E. E. opravu
vozidla za celkovú sumu 840,19 Eur. Táto faktúra bola vyplatená v hotovosti, o čom bol vydaný doklad

z pokladne zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou A. E., ktorého originál predložil na hlavnom pojednávaní
žalobca. Podľa výdavkového pokladničného dokladu č. Q. zo dňa XX.XX.XXXX predloženým žalovaným
(na ktorom však nie sú uvedené podstatné náležitosti ako je uvedenie firmy a pod.) bola suma 840,20
Eur vyplatená spoločnosti A. E..

18. Súd v prvom rade k nároku žalobcu uvádza, že z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca svoj nárok
posudzoval v režime obchodného práva. Ako vyplýva z uplatneného úroku z omeškania (8,5 % ročne)
ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (40 Eur) je zrejmé, že žalobca si ich uplatňoval
s poukazom na znenie § 369 a 369c Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd však spor

posúdil v režime občasného práva, nakoľko podľa súdu nie je na mieste aplikovať normy obchodného
práva. Predmetný záväzkový vzťah nevznikol medzi podnikateľmi, nakoľko žalobca vo veci vystupoval
ako fyzická osoba a teda s prihliadnutím na všetky okolnosti, spor sa netýka vzájomnej podnikateľskej
činnosti.Zároveňsanejednáoprípadabsolútnehoobchodnéhovzťahuanato,abysanasporvzťahovali
normy Obchodného zákonníka, je potrebná dohoda strán, ktorá však musí mať písomnú formu, čo

nebolododržané.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdposúdilzákladnárokuakoajjehopríslušenstvo
v režime Občianskeho zákonníka.

19. Z dôkazov vykonaných na pojednávaní mal súd za preukázané, že obchodná spoločnosť A., E.,
A.:XXXXXXXX vykonala opravu vozidla pre žalovaného, ktorá za vykonanú opravu vystavila faktúru

č. 222072079 znejúcu na sumu 840,19 Eur pričom odberateľom bola obchodná spoločnosť B. E., E..
Za túto faktúru bolo vykonané plnenie v hotovosti, na základe čoho spoločnosť A., E., vystavila blok
z registračnej pokladnice (na bločku je uvedená úhrada za faktúru XXXXXXXXX). Práve predmetným
originálom pokladničného dokladu ako dôkazom o vykonanej úhrade v hotovosti disponuje žalobca, čo
svedčí o jeho skutkovom tvrdení, že bol to práve on, kto vykonal úhradu za predmetnú faktúru, ktorú mal

podľa práva vykonať žalovaný. Žalovaný v konaní však tvrdil, že hoci eviduje predmetnú pohľadávku vo
svojom účtovníctve, túto pohľadávku eviduje voči spoločnosti L. & E. M., E.. A.: XX XXXXXX, pričom
podľa žalovaného mala práve táto spoločnosť vykonať úhradu. Ako dôkaz bol súdu predložený neúplný
výdavkový pokladničný doklad č. Q. a kópia predmetného bloku z registračnej pokladnice, ktoréhooriginál predložil do konania žalobca. Za týchto okolností musí súd uviesť, že žalovaný o predmetnej
pohľadávke vedel, viedol ju vo svojom účtovníctve a aj disponoval kópiou dokladu o úhrade z faktúry
č. XXXXXXXXX, ktorý mu mal poskytnúť práve žalobca. Za týchto okolností súd uzatvára, že správne

bol vo veci ako pasívne vecne legitimovaný subjekt označený práve žalovaný, ktorý sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu. Súd ďalej uvádza že tvrdenia žalovaného o úhrade faktúry iným subjektom
a to spoločnosťou L. & E. M., E. považoval za nedôveryhodné, nakoľko súdu bol predložený neúplný
výdavkový pokladničný doklad a žalovaný nedisponuje originálom pokladničného dokladu a navyše
spoločnosť, ktorú označil za plniteľa záväzku je spoločník v obchodnej spoločnosti.

20. Zo znenia citovaného § 454 Občasného zákonníka vyplýva, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za
koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. V danom prípade bolo preukázané, že podľa práva mal
za faktúru č. XXXXXXXXX plniť žalovaný v prospech spoločnosti A., E.. Z vykonaného dokazovania
však mal súd za preukázané, že namiesto žalovaného došlo k vykonaniu plnenia žalobcom, a tým došlo
k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, ktorého povinnosťou je bezdôvodné obohatenie vydať. Na

základe uvedeného súd posúdil žalobu žalobcu za plne dôvodnú a zaviazal žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatia vo výške 840,20 Eur.

21. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a to dňom nasledujúcim
po úhrade záväzku žalovaného (bezdôvodnom obohatení sa), súd ho zaviazal aj na platenie úroku

z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z. z.
v znení neskorších predpisov. Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej
centrálnej banky súd zistil, že k uvedenému dňu bola platná úroková sadzba 0,5 %, ktorej zvýšenie o 5
percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5,5 % ročne.
V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd nárok žalobcu zamietol.

22.Žalobcasadomáhalajpriznanianákladovspojenýchspríslušenstvompohľadávkyspoluvovýške40
Eur. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, teda nárok ako taký súd nespochybňuje. Avšak na
to, aby mohol súd predmetný nárok priznať, musel by žalobca odôvodniť opodstatnenosť predmetného

nároku a v čom spočíva predmetná suma. Nakoľko však žalobca v žalobe ani na pojednávaní
neodôvodnil základ ani výšku predmetného nároku, súd mu ju nemohol priznal a žalobu v tejto časti
ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný

úspech,priznalnároknaplnúnáhradutrovkonania.Jesícepravda,žesúdžalobuvčastizamietol,avšak
k zamietnutiu žaloby došlo v časti príslušenstva pohľadávky (úrok z omeškania a nákladov spojených
s príslušenstvom pohľadávky) nie v jeho základe. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca bol
vo veci úspešný v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Rimavská Sobota.
V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.

V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak si žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.