Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010487
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424010487.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
odsúdeného A. B., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného zákona,
o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2Nt/34/2024 zo dňa
16.10.2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania v trestnej veci
právoplatne skončenej rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/67/2018 zo dňa 14.02.2019,

právoplatným dňa 02.07.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
1To/44/2019 zo dňa 02.07.2019, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Súd I. stupňa predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený žiadal obnovu konania v hore
uvedenej veci z dôvodu novely Trestného zákona a Trestného poriadku, a to predovšetkým s poukazom
na novelizáciu ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona, podľa ktorého bol odsúdenému v

prejednávanej veci uložený trest. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 394 ods. 1, ods. 4 písm. b/ a
§ 399 ods. 2 Tr. por. a po preskúmaní návrhu na povolenie obnovy konania, po vypočutí odsúdeného,
oboznámení sa s obsahom trestného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/67/2018 dospel
k záveru, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nie je dôvodný. Dôvodil, že rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/67/2018 zo dňa 14.02.2019, právoplatným dňa 02.07.2019
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/44/2019 zo dňa 02.07.2019,

boli obžalovaní A. B. a C. B. uznaní vinnými zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k
188 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 5 Tr. zák., pričom obžalovanému A. B. bol uložený trest
odňatia slobody 7 rokov, a to podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., na výkon
uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bolo mu
tiež podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a
obom obžalovaným bola súčasne uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému

D. E. škodu vo výške 80,- eur. Argumentoval, že odsúdený v písomnom návrhu na povolenie obnovy
konania, ako ani na verejnom zasadnutí, nedôvodil žiadnou novou skutočnosťou ani dôkazom v zmysle
objektívne existujúceho javu podľa § 394 ods. 1 Tr. por., ale mal za to, že povolenie obnovy konania v
prejednávanej veci odôvodňuje zmena právnej úpravy - od 06.08.2024 účinná novela Trestného zákona,
vykonaná Zákonom č. 40/2024 Z. z. Zvýraznil, že ustanovenie čl. 50 ods. 6 Ústavy SR síce upravuje
časovú pôsobnosť trestnoprávnych noriem hmotných a táto je aj výslovne obsiahnutá v ust. § 2 ods. 1

Tr. zák., podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnúúčinnosť viaceré zákony a vtedy sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší, ale tak, ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák. Neskorší Trestný zákon,
ako pre obžalovaného priaznivejší, možno aplikovať iba do konečného rozhodnutia o trestnom čine, t.

j. do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní. Zmena právnej úpravy po
nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho rozsudku, aj keď pre odsúdeného priaznivejšia, je
preto z hľadiska posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne irelevantná, nemôže zakladať
dôvod na jeho revíziu prostredníctvom návrhu na povolenia obnovy konania. Jediným prípadom, kedy
neskoršia zmena právnej úpravy odôvodňuje povolenie obnovy konania (a to za ďalších konkrétnych

podmienok), je ten, ak Ústavný súd SR svojim rozhodnutím podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR (ktoré by
bolo považované za skutočnosť skôr neznámu podľa § 394 ods. 4 Tr. por. a § 93 ods. 1 Zák. č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vyslovil nesúlad
niektorého ustanovenia tých právnych noriem, na základe ktorých bol vydaný právoplatný odsudzujúci
rozsudok, s Ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas
Národná rada SR a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Súd I.

stupňa konštatoval, že v prejednávanej veci odsúdeného nejde o tento prípad, pretože Ústavný súd
SR po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
4T/67/2018 žiadnym svojim rozhodnutím, vydaným podľa čl. 125 odsek 3 Ústavy SR, nevyslovil nesúlad
žiadneho ustanovenia Trestného zákona, podľa ktorého bola posudzovaná trestnosť trestného činu, z
ktorého spáchania bol odsúdený uznaný vinným a podľa ktorého mu bol zaň ukladaný trest ani ochranné

opatrenie.
S poukazom na uvedené skutočnosti tak zistil, že odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy
konania odôvodňuje výlučne zmenou právnej úpravy, ku ktorej došlo po nadobudnutí právoplatnosti
odsudzujúceho ho rozsudku v prejednávanej veci, ktorá zmena právnej úpravy nie je v zmysle ust. §
394 Tr. por. novou skutočnosťou (a ani dôkazom) súdu skôr neznámou, na základe ktorej by bolo možné

obnovu konania v prejednávanej veci povoliť.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú do dňa konania
neverejného zasadnutia nadriadeného súdu neodôvodnil.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por., súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky

obnovy konania podľa § 394.
Po preskúmaní spisového materiálu a postupu súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa postupoval zákonne a napokon
rozhodol správne, keď zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nezistiac podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožnil s

názorom súdu I. stupňa, ktorý sa správne vysporiadal s argumentáciou odsúdeného, uvedenou v jeho
návrhu na povolenie obnovy konania a odvolací súd na túto argumentáciu súdu I. stupňa v plnom
rozsahu poukazuje. Ani nadriadený súd nepovažoval návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
za dôvodný.

K obnove konania nadriadený súd považuje za potrebné uviesť, že ide o mimoriadny opravný
prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí,
pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr
známe,atedavprávoplatnomrozsudkusaaninemohlibraťdoúvahy.Súčasnealetietonovéskutočnostimusia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného
odsudzujúceho rozsudku. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola
predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci

dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por.,
alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv
alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 ods. 4 Tr. por.).
Novéskutočnostivkonaníopovoleníobnovykonaniatrebazvyčajnepreukázaťnovýmidôkazmi.Novým
dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec

uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak
po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Po zistení, že o takéto skutočnosti
alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe
alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému
výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok. Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe uvedené
podmienky, súd môže povoliť obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade

návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov. Zároveň platí, že v konaní
o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v
základnom konaní. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je
pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej
právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

Vrámcikonaniaonávrhunapovolenieobnovykonanianiejemožnépreskúmavaťsprávnosťpôvodného
rozhodnutia,jehozákonnosťaodôvodnenosť,niejemožnéposudzovaťzákonnosťpostupuvpôvodnom
konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní a to vrátane rozhodovania o treste, vysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady
bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol

na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a podobne. Skúmal len, či vyšli najavo skutočnosti a dôkazy
súdu skôr neznáme a súčasne, či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste.
Vychádzajúc potom z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por., teda súd rozhodujúci o povolení obnovy konania
v prvom rade skúma, či sú v návrhu uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v

pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania známe.

V danom prípade sa odsúdený svojím návrhom domáhal povolenia obnovy konania, v ktorom
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/67/2018 zo dňa 14.02.2019,
právoplatným dňa 02.07.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/44/2019 zo dňa

02.07.2019, uznaný vinným zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k 188 ods. 1 Tr. zák. s
poukazom na § 38 ods. 5 Tr. zák. a bol uložený trest odňatia slobody 7 rokov, a to podľa § 188 ods.
1 Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bolo mu tiež podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.
uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, obom obžalovaným bola súčasne uložená

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému D. E. škodu vo výške 80,- eur.
Na tomto mieste nadriadený súd považuje za potrebné zvýrazniť, že ťažisko dokazovania sa nachádza
v rámci konania na súde I. stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, či korigovať iba odvolací súd
v rámci odvolacieho konania, ktoré v pôvodnom konaní prebehlo.

Podstata návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ako i základom sťažnostných námietok
odsúdeného je argumentácia, že bolo novelizované § 38 ods. 5 Tr. zák., čo môže mať vplyv na výšku
jemu uloženého trestu.

Nadriadený súd konštatuje, že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona

účinného od 06.08.2024 nebolo prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia
slobody, ktorý bol uložený podľa platných a účinných predpisov do účinnosti uvedenej novely, teda
do 06.08.2024, čo možno vyvodiť aj z prechodného ustanovenia § 438k ods. 7 Tr. zák., ktorý upravuje
právnu situáciu v prípade, že došlo k právoplatnému uloženiu trestu pred účinnosťou novely
Trestného zákona za čin, ktorý už nie je definovaný ako trestný čin. Je potrebné zdôrazniť, že zločin

lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. je trestným činom aj po 06.08.2024 a trest odňatia slobody bol
odsúdenému uložený podľa v tom čase platných a účinných ustanovení Trestného zákona. Navyše
podľa predchádzajúcej i aktuálne platnej právnej úpravy bolo a je možné za tento trestný čin (§ 188
ods. 1 Tr. zák.) uložiť trest odňatia slobody 3 až 8 rokov, teda nebola menená dĺžka trestu odňatiaslobody. Na tomto mieste je tiež nutné zvýrazniť, že § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy
konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa – ako skutočností a
dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú

sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu.
Preto novela Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 06.08.2024 (teda
aj novelizácia ustanovenia § 38 Tr. zák.) nie je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou, ktorú má
na mysli ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. Nadriadený súd poukazuje na skutočnosti uvádzané súdom
I. stupňa v odôvodnení na padnutého uznesenia, kde správne vysvetlil, že jediným prípadom, kedy

neskoršia zmena právnej úpravy odôvodňuje povolenie obnovy konania (a to za ďalších konkrétnych
podmienok), je ten, ak Ústavný súd SR svojím rozhodnutím podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR (ktoré
by bolo považované za skutočnosť skôr neznámu podľa § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. por. a § 93 ods.
1 Zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) vyslovil nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych noriem, na základe ktorých bol vydaný
právoplatný odsudzujúci rozsudok, s Ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s

ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom. V prejednávanej veci odsúdeného nejde o tento prípad.

Krajský súd napokon zdôrazňuje, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného konania
ani spochybňovanie spôsobu, akým dôkazy hodnotili súdy v pôvodnom konaní. Predstava odsúdeného,

že súd má v konaní o povolenie obnovy konania opätovne hodnotiť dôkazy, ktoré boli vykonané a
vykonať akýkoľvek ním navrhovaný dôkaz, je nesprávna. Na podklade uvedených skutočností a s
odkazom na zákonné a správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako
nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené zákonné podmienky na obnovu konania podľa § 394
Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.