Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106Csp/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205831
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124205831.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného právnym zástupcom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53255739, proti žalovaným: 1. K. J., nar. X.X.XXXX, a 2. A. J., rod. D.,
nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom A. V. XX, A. V., obaja zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Andrej
Cifra, advokát so sídlom Janka Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 57.619,03 eura s príslušenstvom, o

návrhu žalovaných v 1. a v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalovaných v 1. a v 2. rade zo dňa 11.10.2024 na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.7.2024, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24.7.2024, sa domáhal žalobca
od žalovaných, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 57.619,03 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12.572,96 eura od 14.12.2023 do zaplatenia, titulom neuhradenia časti

peňažného záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) uzatvorenej dňa 3.12.2018 medzi
právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovanými v 1. a v 2. rade. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1011/2023/CE zo dňa
13.12.2023 uzatvorenej medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorou postúpila Slovenská

sporiteľňa, a.s. žalobcovi aj predmetnú pohľadávku voči žalovaným v 1. a v 2. rade zo Zmluvy o
splátkovom úvere (úver na bývanie) č. 5150735179 uzatvorenej dňa 3.12.2018 medzi Slovenskou
sporiteľňou, a. s. a žalovanými v 1. a v 2. rade, ktorou zmluvou sa zaviazala Slovenská sporiteľňa,
a.s. (ďalej aj ako len „pôvodný veriteľ“ alebo „postupca“) poskytnúť žalovaným splátkový účelový úver
na bývanie vo výške 109.435,- eur, a žalovaní sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach vo výške po 432,93 eura mesačne počas prvej doby fixácie, vždy

k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, a zároveň platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ako aj ďalšie
poplatky a náklady spojené s úverom, ďalej dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, vo všeobecných
obchodných podmienkach (ďalej aj ako len „VOP“), v Sadzobníku poplatkov Slovenskej sporiteľne, a.s.
a v Produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne
a.s. (ďalej aj ako len „OP“). Pôvodný veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovaným úver za splnenia viacerých
podmienok, uvedených v čl. I. zmluvy, vrátane podmienky zabezpečenia návratnosti úveru zmluvou o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v článku II. ods. 1 zmluvy, nakoľko žalovaní sa
zaviazali zabezpečiť úver zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v prospech pôvodného veriteľa.
Za účelom zabezpečenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. bola dňa 3.12.2018 uzatvorená medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s., žalovanými v 1. a v 2. rade a O. N. záložná zmluva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v čl. II. ods. 1 zmluvy o splátkovom úvere, v prospech pôvodného veriteľa ako záložného
veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky. Výzvou zo dňa 28.9.2021 vyzval pôvodný veriteľ žalovaných

v 1. a v 2. rade na zaplatenie omeškaných splátok úveru, pričom ich upozornil, že ak títo mu neuhradia
omeškané splátky v celkovej sume 4.757,94 eura v stanovenej lehote, bude pôvodný veriteľ oprávnenývyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Nakoľko žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti v zmysle
bodu 8.1. písm. a) OP pôvodného veriteľa, vyhlásil pôvodný veriteľ ku dňu 23.11.2021 mimoriadnu
splatnosť úveru oznámením zo dňa 24.11.2021, pričom pohľadávka pôvodného veriteľa zo zmluvy o

splátkovom úvere ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala sumu 107.955,45 eura.
Listom zo dňa 27.9.2023 vyzval pôvodný veriteľ žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 27.804,72
eura, v ktorom ich upozornil na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe v prípade neuhradenia
dlžnej sumy v stanovenej lehote. Nakoľko žalovaní ani po opätovnej výzve neplnili pôvodnému veriteľovi
svoje zmluvné záväzky riadne a včas, postúpil pôvodný veriteľ svoju pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi

bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa, ktorá spolu s príslušenstvom bola vo výške 28.125,86
eura, pozostávajúca z istiny vo výške 12.572,96 eura, z riadneho úroku vo výške 7.469,02 eura, s
úrokom z omeškania vo výške 8.059,88 eura a z poplatkov vo výške 24,- eur. Od postúpenia predmetnej
pohľadávkyžalobcovineuhradiližalovanížalobcovianičasťpostúpenejpohľadávky.Kudňuvyhotovenia
žaloby predstavovala pohľadávka žalobcu celkom sumu 57.619,03 eura, pozostávajúcu z istiny vo výške
12.572,96 eura, z riadneho úroku vo výške 36.962,19 eura, z úroku z omeškania vo výške 8.059,88

eura a z poplatkov vo výške 24,- eur. Ohľadom kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania
odkázal žalobca na judikát R 5/2024, podľa ktorého, po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského
úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako
cenu peňazí. Nakoľko žalovaní sa dostali do omeškania s plnením postúpenej pohľadávky žalobcovi,
uplatnilsižalobcapoprinárokunazaplateniepostúpenejpohľadávkyspríslušenstvom,vyčíslenejkudňu

podania žaloby v celkovej sume 57.619,03 eura, aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne z
istiny úveru 12.572,96 eura od 14.12.2023 až do zaplatenia, t. j. odo dňa bezprostredne nasledujúceho
po postúpení pohľadávky žalobcovi až do zaplatenia.

3. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 106Csp/84/2024-120 zo dňa 4.9.2024, ktorý bol

zrušený zo zákona včasným podaním odporu žalovanými s vecným odôvodnením tak, ako to vyplýva z
ust. § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako len „CSP“).

4. Podaním zo dňa 11.10.2024, doručeným súdu dňa 11.10.2024, navrhli žalovaní v 1. a v 2. rade

súdu nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by uložil súd žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:
a) vedené Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, pre obec a katastrálne územie (ďalej aj ako
len „kat. úz.“) A. V. na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXX ako:
- byt, vchod: X, poschodie X, číslo bytu X, bytový dom X b. j. I. - II. v A. V., súp. č. XX na pozemku „C“

KN s parc. č. XX/.X, spoluvlastnícky podiel 1/1,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo
výške 8989/35856,
b) vedené Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, pre obec a kat. úz. A. V. na LV č. XXX ako
spoluvlastnícky podiel 1/4 k pozemkom „C“ KN s parc. č. XX/.X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere

616 m2, s parc. č. XX/.X, záhrada o výmere 386 m2, s parc. č. XX/.X, zastavaná plocha a nádvoria o
výmere 158 m2,
až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalovaní spornosťou peňažného nároku

uplatneného žalobcom v tomto spore, napriek ktorej spornosti žalobca pokračuje v procese dobrovoľnej
dražby, pričom termín dobrovoľnej dražby bol určený na deň 25.10.2024, a preto požiadali súd
o rozhodnutie o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čo najskôr. Uviedli, že žalobca
odvodzujesvojnárokodzmluvyosplátkovomúvere(úvernabývanie),ktorábolazabezpečenázáložnou
zmluvou k nehnuteľnostiam zo dňa 3.12.2018. Právny predchodca žalobcu už v minulosti pristúpil k

výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy, dôsledku čoho došlo k predaju nehnuteľnosti
žalovanýchvedenýchnaLVč.XXXXpreobecakat.úz.H.(rodinnýdomspozemkom)nadobrovoľnejna
dražbe dňa 20.4.2023. Žalovaní namietajú v tomto spore žalovanú sumu ako neurčitú a nepreukázanú,
pretože žalobca nepreukázal, z čoho pozostáva suma ním tvrdeného riadneho úroku vo výške 36,962,19
eura, čoho pozostáva suma tvrdeného úroku z omeškania vo výške 8.059,88 eura, na základe akých

zmluvných a zákonných ustanovení a v akých sadzbách si túto dlžnú sumu uplatňuje. Výzvou zo dňa
15.7.2024 požiadal žalobca od žalovaných zaplatenie sumy 28.496,16 eura, pričom už v návrhu na
vydanie platobného rozkazu sa požadovaná suma zdvojnásobila. Žalovaní zároveň žiadali, aby žalobca
preukázal, akým spôsobom boli doteraz započítané úhrady žalovaných, vrátane výťažku z dobrovoľnejdražby (aká časť a v akom poradí na istinu, zmluvné úroky, poplatky, zákonné úroky) a rozporovali
aj správnosť výšky požadovanej istiny 12.572,96 eura. Žalovaní ďalej uviedli, že tvrdený právny
predchodca žalovaného, Slovenská sporiteľňa, a.s., nepostúpila platne pohľadávku z predmetného

úveru na žalobcu z viacerých dôvodov, a to: 1.) pre neplatnosť jednostranného zosplatnenia úveru pre
nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako len
„OZ“) vo vzťahu k obom žalovaným pričom podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „zákon o
bankách“) môže banka postúpiť platne inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá je už splatná; 2.)

pre nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v prípade
nepreukázania splnenia povinnosti odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaných v 1. a v 2. rade
pri schvaľovaní úveru podľa § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (žalovanými nesprávne označený ako zákon
o spotrebiteľských úveroch - pozn. súdu), čo má rovnako za následok neplatnosť postúpenia bankovej
pohľadávky žalobcovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným

na LV č. XXX pre obec a kat. úz. A. V. a na LV č. XXX pre obec a kat. úz. A. V. prebiehali prípravy na
realizáciu opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorá sa mala uskutočniť dňa 25.10.2024, pričom žalovaní
poukázali na skutočnosť, že predmet dražby nebolo možné dražiť, pretože hrozilo porušenie ust. § 7 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej ako len „zákon o dobrovoľných dražbách“),
a teda nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady na vykonanie dražby. Navrhovateľ dražby postupoval

v rozpore s ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého, navrhovateľ dražby je
povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný
veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva podľa tohto zákona. Žalovaní zdôraznili, že žalobca sa nestal vlastníkom
postupovanej pohľadávky, napriek tomu proces predaja nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou pokračuje.

Do času právoplatného skončenia tohto súdneho sporu je nevyhnutné zabrániť vykonaniu dobrovoľnej
dražby neodkladným opatrením, keďže sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 325 CSP, pretože:
1.) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami (zmluva o úvere, záložná zmluva); 2.)
žalovanými osvedčené skutočnosti a tvrdenia odôvodňujú potrebu upraviť pomery (najmä nesplnenie
zákonných predpokladov na uskutočnenie dražby - neplatnosť postúpenia pohľadávky zo zmluvy o

úvere na žalobcu /žalovanými zrejme omylom uvedené „na žalovaného“ -pozn. súdu/, sporná výška
pohľadávky); 3) neodkladným opatrením sa docieli ochrana, ktorú žalovaní požadujú (dočasná ochrana
pred nezákonnou dobrovoľnou dražbou, resp. ochrana do právoplatného posúdenia veci súdom); 4)
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav (ide o dočasné neodkladné opatrenie); 5)
neodkladné opatrenie neprimerane neobmedzí veriteľa (v opačnom prípade, t. j. v prípade nevydania

neodkladného opatrenia, dôjde k neprimeranému obmedzeniu práva na bývanie a práva vlastniť
majetok); a 6) účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tejto súvislosti citovali žalovaní
z viacerých rozhodnutí rôznych okresných súdov a krajských súdov, ktorými rozhodnutiami potvrdili
súdy v obdobných právnych veciach potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Ďalej citovali žalovaní z
nálezu ÚS SR PL. ÚS 23/2014-18 zo dňa 24.9.2014, podľa ktorého, záujem záložného veriteľa na

speňaženie majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom, a nad ktorým nie
je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec
plniaca význame sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere,
ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (...) podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných
dražbáchjerozsahprostriedkovnáslednej nápravyprotivýkonuzáložnéhoprávaobmedzenývpodstate

len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách), a takáto
následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
261/2013 z 30. apríla 2013). Žalovaní dodali, že sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby
by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby
orgánov verejnej moci (...) v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľne pnutie medzi záujmom záložcu

na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý
je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (porovnaj nález ÚSSR II. ÚS 237/2011 z 2.6.2011 a uznesenie
ÚSSR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30.4.2013) a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate
obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej
výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej

dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (...) intenzita
zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo
výraznomnepomerekskutočnejaleboaspoňskutočnostisačonajviacpribližujúcejcenetohtopredmetu
vlastníctva (II. ÚS 237/2011). Podľa názoru ústavného súdu, zákon o dobrovoľných dražbách, ako ajsúvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene)
nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci
(porov. II. ÚS 261/2013).

6. Žalovaní v návrhu na nariadenie opatrenia ďalej uviedli, že dražba ako inštitút uspokojenia záložného
veriteľa má byť inštitútom ultima ratio. Dobrovoľná dražba podstatným spôsobom zasahuje do práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 Ústavy SR
(zrejme čl. 21 - pozn. súdu). To všetko bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je

počas trvania záložného práva vystavený rozhodovaniu a vôli záložného veriteľa. V danom prípade sú
nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom dražby, jediným možným obydlím 5-člennej rodiny žalovaných
na adrese v A. V. XX, v ktorých bývajú obaja žalovaní spolu s tromi deťmi narodenými v rokoch 1998,
2005 a 2012. Žalovaní dodali, že majú záujem uhradiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, avšak iba v
zákonnej a preukázanej výške. Odkázali pritom aj na uznesenie NSSR sp. zn. 2MCdo/20/2011 zo dňa
18.12.2012, v ktorom dovolací súd pre úplnosť uviedol, že nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu

s dražbou konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba (§ 2
Exekučného poriadku), a to pod kontrolou súdu (§ 148 Exekučného poriadku). Hroziacu stratu obydlia
spotrebiteľa bez vykonania súdnej kontroly považovali súdy za dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia v rôznych svojich rozhodnutiach, pričom žalovaní odkázali na niektoré konkrétne rozhodnutia.
Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 20Co/23/2022 zo dňa 15.6.2022 považoval nesplnenie

povinnosti s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver za legitímny dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým uložil veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva. Krajský súd v Prešove tromi inými uzneseniami, citovanými žalovanými v ich návrhu, považoval
hrubý nepomer hodnoty pohľadávky k hodnote nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom vykonania
dobrovoľnej dražby, za dostatočný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka, zároveň ako veriteľ, a
žalovanív1.av2.radeakodlžníciuzatvorilidňa3.12.2018Zmluvuosplátkovomúvere(úvernabývanie)
č. 5150735179. Slovenská sporiteľňa, a.s. sa zaviazala poskytnúť žalovaným splátkový účelový úver
na bývanie vo výške 109.435,- eur, a žalovaní sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v

pravidelných mesačných splátkach vo výške po 432,93 eura mesačne počas prvej doby fixácie, vždy
k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, a zároveň platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ako aj ďalšie
poplatky a náklady spojené s úverom. Jednou z podmienok poskytnutia úveru bolo zriadenie záložného
práva v prospech banky k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. H. ako rodinný dom
so súp. č. XXX a pozemok s parc. č. XXXX a č. XXXX, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v

kat. úz. A. V., obec A. V., okres H., bytový dom so súp. č. XX, vchod č. X, podlažie č. X, byt č. X, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch, častiach, zariadeniach a pozemku, a záložného
práva k pozemkom zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. A. V. ako pozemky s parc. č. XX/.X, XX/.X
O. XX/.X v podiele 1/4.

8. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka, zároveň ako záložný veriteľ, uzatvorila dňa 3.12.2018 so
žalovanými v 1. a v 2. rade a s O. N. ako záložcami v 1. až v 3. rade záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam.
Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech banky ako záložného
veriteľa na zabezpečenie jej pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5150735179, na základe
ktorej zmluvy poskytla banka žalovaným v 1. a v 2. rade úver vo výške 109.435,- eur. Zálohom boli

nehnuteľnosti zapísané 1.) na LV č. XXXX pre kat. úz. H. ako rodinný dom so súp. č. XXX pozemky
reg, C KN s parc. č. XXXX a č. XXXX; 2.) na LV č. XXX v kat. úz. A. V., obec A. V., okres H.,
ako byt č. X na X. podlaží/poschodí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XX, postaveného na
pozemkoch parciel registra C KN č. č. XX/X a č. XX/X, a ako podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 8989/35856-in k celku, 3.) na LV č. XXX pre kat. úz. A. V.

ako spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 k pozemkom reg. C KN s parc. č. XX/X, XX/X a XX/X.

9. Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalobcom dňa 13.12.2023 zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 13.12.2023, ktorou mala byť postúpená aj predmetná pohľadávka banky voči žalovaným v 1. a v 2.
rade z predmetného úveru. Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným v 1. a v 2. rade, že postúpila

predmetnú pohľadávku žalobcovi, ktorú skutočnosť im oznámila listami zo dňa 21.12.2023, doručenými
obom žalovaným dňa 27.12.2023.10. Obec A. V. dňa 11.10.2024 písomne potvrdila žalovanému v 1. rade, že žalovaní v 1. a v 2. rade,
J.R. J., nar. 26.1.1998, T. J., nar. X.X.XXXX, a O. J., nar. XX.X.XXXX, majú trvalý pobyt v obci A. V., na
súp. č. XX, ktorí bývajú spoločne v byte č. X.

11. Z informatívnych výpisov z LV č. XXX a LV č. XXX pre kat. úz. A. V., ktoré si zadovážil
súd z voľne prístupnej internetovej stránky katastrálneho portálu: https://kataster.skgeodesy.sk v
deň vydania rozhodnutia o návrhu žalovaných na nariadenie neodkladného opatrenia, súd zistil,
že na predmetných nehnuteľnostiach v príslušných spoluvlastníckych podieloch v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalovaných je vyznačená plomba na základe Z-1710/2024 (osvedčenie podľa listiny). Z
telefonickéhorozhovorusozamestnancomOkresnéhoúradu,katastrálnehoodboru,súddňa11.11.2024
zistil, že uvedená plomba bola vyznačená na predmetných spoluvlastníckych podieloch žalovaných z
dôvodu doručenia oznámenia o dobrovoľnej dražbe okresnému úradu dňa 31.10.2024, ktoré katastrálne
konanie je prerušené, nakoľko spolu s návrhom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
nebolo predložené aj potvrdenie o zaplatení ceny vydražených nehnuteľností. Z oboch listov vlastníctva

ďalej vyplýva, že pri spoluvlastníckych podieloch žalovaných je už dlhšie vyznačená poznámka o
oznámení žalobcu o začatí výkonu záložného práva V 2530/2018 zo dňa 4.1.2019 formou dobrovoľnej
dražby, ako aj o oznámení o pokračovaní vo výkone záložného práva V 2530/2018 zo dňa 27.3.2024,
oznámenie o opakovanej dražbe zo dňa 16.9.2024.

12. Súd ďalej zistil, že v obchodnom vestníku č. 187/2024 bolo dňa 26.9.2024 zverejnené oznámenie
o opakovanej dobrovoľnej dražbe, číslo dražby 042/2024 dražobníkom: AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r.
o. Predmetom opakovanej dobrovoľnej dražby mali byť nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných zapísané na LV č. XXX a LV č. 644 pre kat. úz. A. V.. V obchodnom vestníku č.
211/2024 bolo dňa 30.10.2024 zverejnené oznámenie dražobníka: AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r.

o. o výsledku opakovanej dražby podľa § 24 zákona č. 527/2002 Z.z., číslo dražby 042/2024.
Predmetnénehnuteľnosti,vovzťahukuktorýmsadomáhaližalovanínariadenianeodkladnéhoopatrenia
spočívajúceho v uložení povinnosti žalobcovi zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou,
boli podľa oznámenia dražobníka už vydražené za 54.800,- eur

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

18. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,

inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.20. Podľa § 328 ods. 2 CSP, prvá veta, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

21. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

24. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prvá a druhá veta, každý má právo vlastniť majetok.

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

25. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, prvá a druhá veta, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno
ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

26. Podľa čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, (1) obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom
dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo
majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného
poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto

zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

27. Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,
že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne
vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa

tohto zákona (§ 16 ods. 3).

28. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť

bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa
spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že
ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifikom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený

procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s
vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré má povahu osvedčovania.

29. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to 1.) ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo 2.) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie
je vylúčená. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených

záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v
konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.).

30. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy

strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu
upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.31. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnejochrany,čia)jeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahu(spravidlamedzisporovýmistranami),

ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

32. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny
stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a

právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi

povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však
vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby
mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň

základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť
poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez

osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

33. Posúdenie úspešnosti osvedčenia, ako i prípadné preukazovanie tohto osvedčenia listinnými

dôkazmi, predstavuje vecné posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
výsledkom ktorého je nariadenie neodkladného opatrenia alebo jeho zamietnutie. Negatívny záver
vo vzťahu k otázke vecného posúdenia, kam patrí aj osvedčenie alebo neosvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, znemožňuje samotný návrh odmietnuť. Musí byť
teda o ňom rozhodnuté vyhovujúcim alebo zamietajúcim výrokom súdneho rozhodnutia. Pokračovaniu v

konaní bránia len také vady návrhu, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup
súdu, ktorý návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (napr. absencia, čoho sa žalobca domáha). Vadou návrhu v zmysle jeho
neúplnosti,nezrozumiteľnostialeboneurčitostiniejeto,ženávrhunemožnovyhovieťzhľadiskasplnenia
zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Trnave č.

k. 10Co/159/2017-64 zo dňa 9.6.2017).

34. V posudzovanej veci sa domáhali žalovaní v 1. a v 2. rade nariadenia neodkladného opatrenia
podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ktorým žiadali, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, ktoré špecifikovali v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili
nesplnením zákonných podmienok dobrovoľnej dražby, že žalobca nie je záložným veriteľom, pretože
pohľadávka pôvodného záložného veriteľa nebola platne postúpená žalobcovi, a že nemohlo dôjsť k
platnému právnemu úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Naliehavosť potreby bezodkladnej
potreby úpravy pomerov odôvodnili žalovaní tým, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom

opakovanej dražby, využívajú žalovaní na bývanie, v ktorom byte bývajú spolu s tromi deťmi.

35. Nakoľko v čase vydania tohto rozhodnutia o návrhu na nariadenie bezodkladného opatrenia už
boli predmetné nehnuteľnosti v príslušných spoluvlastníckych podieloch žalovaných vydražené naopakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorá sa uskutočnila dňa 25.10.2024, pričom pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), nariadenie
navrhovaného neodkladného oparenia stratilo svoje opodstatnenie, pretože by ním už nebolo možné

dosiahnuťcieľsledovanýžalovanými.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonných
ustanovení neostávalo súdu nič iné, iba postupovať podľa § 328 ods. 1 CSP, a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť, keďže jeho nariadením by už nebolo možné, hoci možno aj len
dočasne, zabrániť vykonaniu opakovanej dobrovoľnej dražby, nakoľko táto sa už uskutočnila, pričom
predmetné nehnuteľnosti boli napokon aj vydražené.

36. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že žalovaní podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
dňa 11.10.2024, pričom opakovaná dobrovoľná dražba sa mala uskutočniť už dňa 25.10.2024.
Žalovaným však nič nebránilo podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia s dostatočným
časovým predstihom tak, aby súd stihol v zákonnej 30-dňovej lehote rozhodnúť o ich návrhu ešte pred
uskutočnením dobrovoľnej dražby. Keďže v danom prípade išlo o opakovanú dobrovoľnú dražbu, mohli

žalovaní podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom uloženia povinnosti žalobcovi
zdržať sa výkonu záložného práva oveľa skôr, keďže oznámenie žalobcu o začatí výkonu záložného
práva záložným veriteľom formou dobrovoľnej dražby bolo do katastra nehnuteľností zapísané už dňa
4.1.2019. Termín konania opakovanej dobrovoľnej dražby uviedli žalovaní iba v samotnom texte návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, a nebolo preto ani v objektívnych možnostiach konajúceho súdu

všimnúť si túto informáciu na začiatku plynutia zákonnej 30-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o
neodkladnom opatrení, a rozhodnúť do termínu konania opakovanej dražby.

37. Týmto uznesením sa konanie nekončí, keďže na tunajšom súde pod tou istou spisovou značkou
prebieha konanie vo veci samej, a teda neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 CSP,

preto trovami konania o neodkladnom opatrení sa súd v tomto rozhodnutí vôbec nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní
od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).