Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csp/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201830
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201830.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36
715 352, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie
1.697,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 276,32 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 276,32 eur od 21.02.2022 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 15,- eur, pričom prvá
splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky

vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie
s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.697,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.12.2021

do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa
12.06.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 2.000,- eur. Pôžičku mal žalovaný podľa tvrdenia v žalobe splácať v pravidelných 120
mesačných splátkach v sume 35,91 eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.309,20 eur. Tvrdil, že do
dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil len sumu 1.723,68 eur a keďže porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 22.09.2021 ho žalobca
vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil ho, že ak nedôjde

aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných
splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 19.11.2021 žalobca úver zosplatnil, o čom bol žalovaný
informovaný listom zo dňa 26.11.2021 - oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pričom
žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 1.697,86 eur. Podľa
žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom 10.2 zmluvných podmienok, po
márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie a to vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne
pred zosplatnením.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné
podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).3. Výzvou zo dňa 09.07.2024 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote
15 dní doplnil rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím

zmluvy skúmaná bonita žalovaného, jeho schopnosť splácať úver, na základe akých dokladov bola
skúmaná, ak bola skúmaná a aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala
bonita žalovaného.

4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že uviedol údaje, z ktorých vychádzal pri výpočte bonity, kde

vychádzal z počtu nezaopatrených detí žalovaného 1, akceptovaného príjmu 400,-eur preukázaného
dopytom do Sociálnej poisťovne. Uviedol, že vychádzal zo životného minima žiadateľa 198,09 eur,
životného minima na všetky nezaopatrené deti 90,42 eur, mesačných splátok existujúcich úverov 0,-eur
preverených dopytom do registra s tým, že po odpočítaní výdavkov od príjmov ostávala finančná rezerva
111,49 eur a po odpočítaní výšky dojednanej splátky (35,91 eur) zostatok bol 75,58 eur. Podľa tvrdenia
žalobcu, nakoľko výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výška schválenej

splátky, žiadosť bola schválená. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval ho
o zmene finančných pomerov, ktoré by mu znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru a nebola
z jeho strany ani prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil
a dohodol so žalovaným nové podmienky splácania. Tiež poukázal na pasivitu žalovaného v spore.

5. Žalovaný sa k riadne mu doručenej žalobe v určenej lehote písomne nevyjadril. Pred pojednávaním
doručil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zosplatnenie úveru považuje za neplatné, lebo
nebola v ňom špecifikovaná splátka, pre ktorú k nemu došlo. Namietal, že žalobca pri poskytnutí úveru
nepostupovalsodbornoustarostlivosťou,nakoľkozvyjadreniažalobcupresúdjezrejmé,ževychádzalz
jeho príjmu 400,-eur, životného minima na neho 198,09 eur a životného minima na všetky deti 90,42 eur,

a teda vôbec nebral do úvahy, že je ženatý, že jeho manželka je nezamestnaná a evidovaná na úrade
práce a že majú dve nezaopatrené deti. Výška životného minima pre rodinu preto podľa žalovaného
bola v čase uzatvárania zmluvy na neho ako žiadateľa 198,09 eur, na manželku 138,19 eur a na dve
nezaopatrené deti spolu 180,84 eur, teda v skutočnosti bola vo výške spolu 517,21 eur, čo je viac ako
bol jeho mesačný príjem. Aj preto podľa neho žalobca nebol oprávnený úver zosplatniť a poukázal aj na

to, že úver mu bol poskytnutý v sume 2.000,-eur ale ako celkovú sumu má zaplatiť až 4.309,20 eur, čo je
viac ako o 100 % vyššia suma. Podľa žalovaného úver je bezúročný a bez poplatkov a jeho predčasné
zosplatnenie neplatné, preto žiadal žalobu zamietnuť.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému

predvolaniu nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil
s tým, že súhlasí aby súd rozhodol v zmysle jeho podaní aj bez jeho účasti. V súlade s ust.§ 180 CSP
preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko nebol
daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

7. Žalovaný na pojednávaní poukázal na svoje písomné vyjadrenie k žalobe a tvrdil, že žalobca vôbec
nevzal do úvahy, že má aj manželku, ktorá v tom čase bola nezamestnaná, aj ďalšie dieťa, keď
posudzoval iba jedno dieťa a životné minimum naň. Opätovne poukázal na to, že žalobca od neho žiadal
vrátiť sumu prevyšujúcu o viac ako 100 % poskytnutú sumu úveru, uviedol, že nemá prostriedky na
jednorazové zaplatenie čohokoľvek žalobcovi, ak by mal niečo platiť, mohol by tak urobiť len v splátkach

vo výške maximálne 15 až 20,- eur mesačne, lebo je síce zamestnaný, ale živí manželku a deti, sú
v hmotnej núdzi.

8. Pri svojom výsluchu žalovaný uviedol, že žije od výplaty k výplate, je sám živiteľ rodiny, stará sa
o deti, nemá z čoho platiť. Uzavretie zmluvy so žalobcom potvrdil, uzatváral ju v Prešove v Hypernove,

celé to trvalo asi polhodinu, pýtali od neho len pracovnú zmluvu, výplatné pásky asi za tri mesiace,
občiansky preukaz a kartičku poistenca. Nič iné od neho žiadané nebolo. Peniaze potreboval, lebo
bývajú u svokrovcov, svokor bol chorý, mal strojček, bolo s ním potrebné chodiť do Bratislavy a nemali
na to peniaze. Nerozporoval tvrdenie žalobcu, že zaplatil doposiaľ len sumu 1.723,68 eur s poslednou
úhradou v júli 2021, po doručení žaloby neplatil nič, uviedol, že celkovo má 5 detí, z ktorých boli

v roku 2017 dve maloleté. Podľa žalovaného v čase uzatvárania zmluvy boli ich výdavky na domácnosť,
elektrinu a všetko s tým spojené cca 450,- eur mesačne. Má ešte iný úver od stavebnej sporiteľne na
sumu 23.000,- eur, kde mesačná splátka je 140,- eur, ale ten neplatí, lebo nemá z čoho. Pre prípadčo i len čiastočného vyhovenia žalobe žiadal o povolenie splátok vo výške maximálne 15 až 20,-eur
mesačne.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa
s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich
nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením
sa s obsahom odpovede na lustráciu žalovaného v REGOB SR, obsahom potvrdenia ÚPSVaR
Bardejov o nezamestnanosti jeho manželky, výsluchom žalovaného, keďže ho pre rozhodnutie tohto

spotrebiteľského sporu považoval za nevyhnutný (§ 295 CSP) a zistil tento skutkový stav:

10. Žalovaný uzavretie zmluvy so žalobcom aj vyplatenie mu tam uvedenej sumy úveru potvrdil. Z
obsahuzmluvyospotrebiteľskomúverezodňa12.06.2017predloženejžalobcom(čl.18až25spisu)súd
zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového
spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 2.000,-eur. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť

120 mesačnými splátkami vo výške 35,91 eur splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou
splatnou dňa 20.07.2017, pričom v zmluve je uvedené, že celková suma je 4.309,20 eur, celkové náklady
spotrebiteľa že sú 2.309,20 eur. Súčet žalovanému poskytnutej sumy 2.000,-eur a celkových nákladov
spotrebiteľa 2.309,20 eur zodpovedá sume uvedenej ako celková suma, t.j. sume 4.309,20 eur. Ročná
úroková sadzba uvedená v zmluve bola 19,61 % s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako RPMN je tam uvedené

19,61 %, ako odplata 19,61 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené – bezhotovostný prevod.
Na spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že zmluva bola podpísaná v Prešove dňa 12.06.2017.

11. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že ten predkladal pri
jej uzavretí ako doklady občiansky preukaz. Je tam uvedené, že je ženatý, že býva vo vlastnom byte/

dome. Žiaden priestor pre vyplnenie údajov o výške mesačných finančných výdavkov (napr. splátky
úverov, hypoték, lízingov) a iných mesačných výdavkov žalovaného (napr. SIPO, náklady na bývanie,
telefón, lieky) tam nie je a tieto údaje tam nie sú. Nie sú tam ani údaje o príjmoch žalovaného či jeho
vyživovacích povinnostiach.

12. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXX predloženého žalobcom súd
zistil, že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovaným,
pričom z neho vyplýva, že žalovaný na samotný úver zaplatil 48 splátok po 35,91 eur, a to prvú
dňa 02.08.2017 a poslednú dňa 21.07.2021. V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa
24.11.2021. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu tiež

„pokuty“ vo výške 255,84 eur, ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil.

13. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 22.09.2021, ktorý podľa dokladu o
doručovaní na rube č.l.26 spisu žalovanému doručený bol dňa 27.09.2021 žalobca žalovanému oznámil,
že na zmluve zo dňa 12.06.2017 číslo XXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške

107,73 eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.11.2021 nedôjde k úhrade, bude
oprávnený úver zosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo
dňa 26.11.2021 žalobca žalovanému oznamoval, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom
rozsahu naraz s tým, že dlžná suma je 1.698,08 eur.

14. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)
zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne
uvedené, bolo dojednanie bezúčelového spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto
súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

15. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr
otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil

že premlčané nie je.

16. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).17.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dohodnuté bolo plnenie v mesačných splátkach po 35,91 eur
splatných od 20.07.2017 vždy k 20. dňu v mesiaci, z ktorých žalovaný uhradil len 48 splátok, teda splátky
splatné od 20.07.2017 do 20.06.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 26.06.2024, je zrejmé, že prvou
nezaplatenou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh (a ktorá sa aj
samostatne mohla premlčať ako prvá) je splátka splatná dňa 20.07.2021, teda splátka za júl 2021, nárok
na zaplatenie ktorej mohol žalobca na súde uplatniť najskôr dňa 21.07.2021. Preto žaloba bola dňa

26.06.2024 podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčané nie
je. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo sa v danom
prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

20. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku
dňu uzavretia zmluvy 12.06.2017 ( ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

22. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

24. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

25. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

26. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.27. Podľa § 7 ods.19 a 20 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

28. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri
výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané

a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta)peňažných záväzkoch spotrebiteľa a
ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety
je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých
zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať
s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.

29. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa

schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.

30. Podľa § 9 ods.2 písm. k) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

31. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

32. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 12.06.2017 ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

33. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to jednak s poukazom na § 11 ods.1 (pre nesprávne

uvedený údaj o RPMN podľa § 9 ods.2 písm. k/ ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť
riadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny,
úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým

na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný
úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopnísvoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj
v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto

získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých
je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto
nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho
vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

34.Vychádzajúczožalobcompredloženýchdôkazovsúdkonštatuje,ževdanomprípadeveriteľposkytol
žalovanému úver napriek tomu, že nepreukázal, žeby mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou
preverenú výšku jeho výdavkov a rodinný stav. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať úver
u žalovaného, pri ktorom vychádzal z toho, že žalovaný má jedno nezaopatrené dieťa a preto vychádzal
z výšky životného minima na dve osoby (žalovaného) 198,09 eur a jedného dieťaťa
(90,42 eur), čím podľa žalobcu žalovaný vzhľadom na jeho preukázaný príjem 400,-eur bol dostatočne

bonitný na splácanie úveru. Žalobca však neuviedol, prečo nezahrnul do svojho výpočtu náklady/
životné minimum na manželku žalovaného, hoci informáciou o tom, že žalovaný je ženatý podľa zmluvy
disponoval. Ak by totiž do svojho výpočtu tento údaj zahrnul, tak pri životnom minime na ďalšiu spoločne
posudzovanú plnoletú osobu v tom čase 138,19 eur mesačne musel by dospieť k záveru o nedostatočnej
bonite žalovaného, nakoľko jeho príjem by bol nižší ako výdavky zodpovedajúce životnému minimu

(198,09 eur + 138,19 eur + 90,42 eur sa rovná 426,70 eur). Už zo žalobcových tvrdení (že vychádzal
zo životného minima pre 2 osoby) a ním samým predložených listinných dôkazov (zmluvy, z ktorej
musel mať žalobca vedomosť o ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej osobe-manželke žalovaného)
vyplýva postup v príkrom rozpore s odbornou starostlivosťou. Žalobca navyše nepreukázal ale ani
netvrdil, na základe čoho mal za to, že žalovaný má len jedno nezaopatrené dieťa, keď podľa odpovede

na lustráciu žalovaného v Registri obyvateľov SR (§ 295 CSP) tento v čase uzavretia zmluvy mal 2
maloleté deti (roky narodenia XXXX, 2004). Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo,
že údaj o jednom nezaopatrenom dieťati uviedol mu sám žalovaný (napríklad žiadosť o poskytnutie
úveru vyplnená žalovaným a podobne). Z dokladov predložených žalobcom absolútne nevyplýva, žeby
žalovaný bol dopytovaný na svoj rodinný stav, počet detí a svoje výdavky. Žiadne také údaje v Zmluve,

ani v jej prílohách uvedené nie sú. Keďže žalobca nepreukázal ani len dopyt na tieto údaje týkajúce sa
rodinného stavu a výdavkov žalovaného, relevantné pre posúdenie bonity, je vylúčený záver o postupe
veriteľa s odbornou starostlivosťou (k tomu podporne napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.8CoCsp/10/2023, bod 11 odôvodnenia). Nakoľko podľa žalobcom predloženého výpisu z registra
klientskych informácií žalobca pred uzavretím zmluvy mal vedomosť o 5 odmietnutých žiadostiach

žalovaného o úverm a to aj na podstatne nižšie sumy žiadaného úveru ( 773,-eur, 860,-eur, 770,-
eur), bolo mimoriadne dôležité preveriť každú jednu zložku povinne preverovaných údajov, nakoľko pri
zohľadnení skutočnej výšky životného minima na žalovaného, jeho manželku a jeho dve nezaopatrené
deti v tom čase by údaj o výdavkoch vysoko prevyšoval príjem žalovaného. Aj z výpovede žalovaného
vyplýva, že reálne jeho výdavky v čase uzavretia zmluvy prevyšovali jeho príjem. Pre súkromný subjekt

je preverovanie rodinného stavu spotrebiteľa zaiste vo veľkej miere viazané na údaje poskytnuté mu
k tomu samotným spotrebiteľom, práve preto však bolo kľúčové, aby žalobca preukázal, že sa na tieto
údaje u žalovaného dopytoval a že údaj o počte nezaopatrených detí pochádza od žalovaného a že
nebol do zmluvy uvedený len preto, aby žalovanému úver mohol byť poskytnutý. Keďže to preukázané
nebolo, nebola preukázaná náležitá odborná starostlivosť pri preverovaní výdavkovej zložky a rodinného

stavu žalovaného a táto nebola preukázaná aj preto, lebo žalobca úplne ignoroval zo zmluvy jasne
vyplývajúci údaj o existencii ďalšej spoločne posudzovanej osoby. Hoci si v zásade každý veriteľ môže
rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského
rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností
musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom

zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto
postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu

v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).
35. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca podľa zákona nestačí. Nestačí mať preukázaný
len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch
a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Za hrubé porušeniepovinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa obsahu zmluvy veriteľ od žalovaného žiadne doklady

o výdavkoch nežiadal. Vychádzanie len z príjmu a navyše nezohľadnenie vyživovacej povinnosti je vo
vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovaného nepostačujúce. Nebol produkovaný žalobcom
jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to jest výdavky žalovaného. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch. Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť

splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa ( § 7 ods.1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je povinný potrebné
údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa ( § 7 ods.2 ZoSÚ), preto žalobca mal preukázať, že
skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovaného a že tieto aj náležite preveril. Zo žalobcom predložených
listín nevyplýva, či a aké mal žalovaný výdavky. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
skúmanie výdavkov a rodinného stavu žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Pokiaľ
veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je

schopný splácať požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn.22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia
36. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie rodinného stavu a výdavkov žalovaného. Je preto namieste
záver, že zo strany žalobcu išlo o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval akési údaje (príjem
žalovaného a splátky iných úverov ), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu a navyše ich zjavne reálne

vôbec nevyhodnocoval.
37. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn.20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce
zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si
na základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti
žalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií

o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť
reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať
dlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný
ďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,

keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

Odvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o
skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie
výdavkovlennahliadnutímdodatabázbankyaúverovýchregistrov,niejeanidostatočné.Tietodatabázy
nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky
súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver

o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

38. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona
číslo 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho
schopnosti splácať úver (čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnosti

poskytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky
a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,
že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných
a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si
veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo

33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze
III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má
jednoznačnepovinnosťpreveriťspotrebiteľovuschopnosťsplatiťúver.Jemožnépoukázaťzároveňajna
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18.decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA
proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť

dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť
zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,
že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému, keďže súdu
nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval a zohľadnil akékoľvek výdavky žalovaného, jehomanželky a jeho nezaopatrených detí, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods.2 ZoSÚ.

39. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú
zložkužalovaného,pokiaľideoekonomickýstatusžalovaného,pretožalobcanemôžeúspešnetvrdiť,že
konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovaného. Nejedná
sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec
nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať

celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovaného. Iba vzájomným porovnaním príjmov a výdavkov je
možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne
v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaného
zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické ( podporne viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

40. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v
rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity
je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie

generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom
porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym
predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú
platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda
obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia

existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z
pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne

eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa
považovať za odporujúce morálke.“

41. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia

na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
aby veritelia neposkytovali

úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom
riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a
vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly

úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol
spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného
vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj
spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

42. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že

vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.43. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a
vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7

ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

44. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. i) a k) ZoSÚ aj uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov. Vychádzajúc z obsahu

žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere
správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve síce je uvedený údaj
o RPMN (19,61 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve tu v skutočnosti zodpovedá RPMN
19,30 %, čo znamená že údaje ( RPMN, celkové náklady spotrebiteľa) nie sú uvedené zrozumiteľne,
určito a vzájomne si neodporujúc, pričom ako výška ročnej úrokovej sadzby je tam uvedená hodnota
19,61 %, teda vyššia ako RPMN, a tak je zrejmé, že nesprávne je uvedený buď údaj o RPMN alebo

o ročnej úrokovej sadzbe nakoľko tá logicky nemôže byť vyššia ako RPMN. Keďže dané údaje nie
sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí
sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec ( k tomu podporne pozri napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia).
Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce

sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti
zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby
požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon
jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 – vymedzenie pojmov, pričom aj z §
4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby

účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec
koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. b)
sankcionuje jednak neuvedenie RPMN v zmluve vôbec ( kam patrí logicky aj prípad, kedy je údaj o nej
síce v zmluve uvedený, ale neurčito, nezrozumiteľne a vnútorne rozporne, teda v rozpore s § 37 ods.1
Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho sa naň hľadí ako keby tam uvedený nebol vôbec, čo je tento

prípad)azároveňvzmysled)zákonaospotrebiteľskýchúverochjeúverbezúročnýabezpoplatkovakje
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, čo je iný prípad.

45. Ako už bolo uvedené, absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) znamená,

že je tu ďalší dôvod, pre ktorý sa žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Znamená to, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 2.000,-eur. Žalovaný v
konaní potvrdil, že vyplatená bola mu suma 2.000,-eur a že na nároky z úverovej zmluvy doposiaľ uhradil
len žalobcom tvrdenú sumu 1.723,68 eur ( 48 x 35,91 eur). Súd preto mal za preukázaný vznik nároku
žalobcu na úhradu úverovej istiny vo výške 276,32 eur ( 2.000 eur mínus 1.723,68 eur).

46. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy
1.697,86 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 276,32 eur a vo zvyšku žalobu
zamietol.

XX. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.697,86 eur od 02.12.2021 do zaplatenia.

48. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

50. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.51. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

XX. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval
úrok z omeškania na deň 02.12.2021 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho

záväzkov úver dňa 19.11.2021 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

53. Na predčasné zosplatnenie úveru súd prihliadať nemohol. Nedôsledné skúmanie bonity dlžníka
popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zákona č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu
o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka bol

absolútne neplatný.

54. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento
úver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 2.000,-eur. Keďže nepochybne šlo o úver,
ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach od 20.07.2017 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne

a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 35,91 eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu
poskytnutej úverovej istiny) mal v skutočnosti splatiť v 56 splátkach ( 2.000 eur : 35,91 eur), a teda
poslednú splátku by hradil po 56 mesiacoch v mesiaci február 2022, konkrétne 20.02.2022. Keďže sa tak
nestalo, dňa 21.02.2022 žalovaný už bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku
úverovej istiny vo výške 276,32 eur a jeho omeškanie trvá, preto uložil mu súd spolu so sumou 276,32

eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 276,32 eur od 21.02.2022 do
zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi
nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku
z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol.

55. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho
žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods.3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil
žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 15,-eur mesačne.
Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu ( ktorý
je v zmysle § 195 CSP a § 295 CSP jedným z dôkazných prostriedkov) a predloženého potvrdenia

o nezamestnanosti jeho manželky, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej
zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného
sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas
nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 15,-eur mesačne. Nižšiu splátku nebolo možné
povoliť, lebo vzhľadom na výšku dlhu a narastajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania nižšia

výška splátky nezabezpečovala by reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala
by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Vo vzťahu k výške splátky uvedenej v úverovej
zmluve súd uvádza, že tá zahŕňala aj úroky a poplatky na ktoré vinou veriteľa ( okrem iného pre
neskúmanie bonity žalovaného riadnym spôsobom) žalobcovi nárok nevznikol, preto nemôže tu byť
smerodatná pre posúdenie primeranosti výšky splátky povolenej žalovanému na splácanie bezúročného

a bezpoplatkového úveru súdom. Z vyššie uvedených dôvodov súd povolil splátky vo výške 15,-eur
mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o primeranú výšku splátky k výške splatného
dlhu a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany
práv tak na strane žalobcu, ktorý ako veľká banka nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich
pomeroch a právach, ako i žalovaného a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu

( článok 6 odsek 2 základných princípov CSP).

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku
výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako
i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní, pričom pomer úspechu a neúspechu je výrazne

v prospech žalovaného (úspech žalobcu 16,27 %, úspech žalovaného 83,73 %). Žalobcovi, ktorý uplatnil
nárok na náhradu trov konania preto vzhľadom na pomer jeho úspechu nárok na náhradu trov konania
nevznikol. Úspešnejší žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, výslovne uviedol, že ich
náhradu pre prípad úspechu nežiada, preto súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, lebožalobcovi nárok na ich náhradu vzhľadom na výsledok sporu a pomer jeho úspechu a neúspechu
nevznikol, a žalovaný náhradu žiadnych trov konania nežiadal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.