Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124206010
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124206010.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o

maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. - D. E., D. F. C. XXXX/XX, občana Slovenskej
republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa
matky G. H. I., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. - D. E., D. F. C. XXXX/XX, občianky Slovenskej
republiky a otca J. B., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko G. K., prechodné bydlisko G., D. B. C. X,
občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa a návrhu matky
na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 6.
11. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca J. B., nar. X. X. XXXX, zo dňa 23. 5. 2024, ktorý bol doručený Okresnému súdu
Žilina dňa 22. 5. 2024, na zníženie výživného pre maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, zo sumy 180
EUR mesačne na sumu 50 EUR mesačne,

z a m i e t a.

II. Súd konanie o návrhu matky G. H. I., nar. XX. X. XXXX, zo dňa 30. 7. 2024, ktorý bol doručený
Okresnému súdu Žilina dňa 31. 7. 2024, na zvýšenie výživného pre maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX,
zo sumy 180 EUR mesačne na sumu 300 EUR mesačne, od podania návrhu,

z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním zo dňa 23. 5. 2024, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 22. 5. 2024, sa otec
maloletého dieťaťa domáhal zníženia výživného pre maloletého A. B., a to na sumu 50 EUR mesačne.

2.Návrhodôvodniltým, žesamuzhoršilafinančnásituácia. Jenezamestnaný–prácusihľadá. Pracuje
len brigádnicky – „ledva vyžije“. Keď sa jeho finančná situácia zlepší, veľmi rád bude prispievať viac na
maloleté dieťa, ale teraz si to nemôže dovoliť – nemá stály príjem.

3. Matka navrhla návrh otca zamietnuť. Poukázala na to, že naposledy bolo výživné na maloleté deti
určené v roku 2016. Zmenili sa pomery na strane maloletého A. – navštevuje druhý ročník základnej
školy. Otec bol odsúdený za úmyselný trestný čin, čo nie je možné vykladať na ťarchu maloletéhodieťaťa. Súčasne navrhla zvýšiť výživné pre maloleté dieťa na sumu 300 EUR mesačne, od podania
návrhu.

4.Otecmaloletéhodieťaťa sanapojednávanienedostavil,hocibolpredvolanýriadneavčas (doručenka
č. l. 73). Neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

Na pojednávanie sa nedostavila ani kolízna opatrovníčka, ktorá bola riadne a včas predvolaná. Neúčasť
ospravedlnila a požiadala, aby sa pojednávanie vykonávalo v jej neprítomnosti. Navrhla návrh otca

zamietnuť s tým, že bolo možné výživné pre maloleté dieťa skôr zvýšiť.

Sama neprítomnosť kolízneho opatrovníka maloletého na pojednávaní neznamená, že maloletý nebol
v občianskom súdnom konaní riadne zastúpený (unesenie NS SR 3Cdo 16/2011).

5. Matka navrhla vykonať pojednávanie v neprítomnosti otca aj kolíznej opatrovníčky.

6. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

7.Najlepšízáujemmaloletéhodieťaťajeprvoradéhľadiskoprirozhodovanívpredmetnejsúdnejagende.
Len pre skutočnosť, že sa otec a kolízna opatrovníčka nedostavil na pojednávanie, nemôže súd - pri
aplikácii testu proporcionality, najmä zavinenú neúčasť otca na pojednávaní, nadradiť jeho nevyžité
právo účasti na pojednávaní (najmä k veci sa vyjadriť, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k dôkazom,
klásť účastníkom konania otázky), nad práva a záujmy maloletého dieťaťa.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nasledovnú ustálenú (vnútroštátnu aj nadnárodnú judikatúru):

„Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii
zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný

súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to
vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych
princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý
nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch
právneho štátu (I. ÚS 155/2017).“

Mimoriadny význam v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu má plynutie času, čo
kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu (napr. rozsudky ESĽP vo veciach
Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110, Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72, Voleský
proti Českej republike z 29. 6. 2004, bod 106, Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74, Hub proti
Nemecku z 9. 4. 2009, bod 48) .

Obdobne judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posúdiť
ho v danej situácii, ak rozhodujú vo veciach s dopadom na dieťa (napr. rozsudok vo veci Wagner a
J. M. W. L. proti Luxembursku zo dňa 28. 6. 2007 č. 76240/01, § 135; či Mennesson proti Francúzsku
zo dňa 26. 6. 2014 č. 65192/11, § 93; Anayo proti Nemecku zo dňa 21. 12. 2010 č. 20578/07, § 71;
Gözüm proti Turecku zo dňa 20. 1. 2015 č. 4789/10, § 50–51; či Penchevi proti Bulharsku zo dňa 10. 2.

2015 č. 77818/12, § 71). Z tejto judikatúry ESLP jednoznačne a jasne a vyplýva, že v prípade súdneho
rozhodovania o deťoch, nemožno uprednostňovať abstraktné princípy pred najlepším záujmom dieťaťa
v konkrétnom prípade.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa zásady „vigilantibus iura scripta
sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí

sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (citované z

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
8. Súd súce považoval účasť najmä otca na pojednávaní za dôležitú, aby sa mohol k veci vyjadriť,
osobitne k svojim pomerom, ale samozrejme uprednostnil záujem maloletého dieťaťa. Prípadnéodročenie pojednávanie by pojednávanie a konečné rozhodnutie vo veci len neúčelne predĺžilo. Je
dôvodný predpoklad, že by sa otec nedostavil ani na odročené pojednávanie.

9. Súd preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca a kolíznej opatrovníčky a bude
vychádzať zo skutočností – výpovede matky a listinných dôkazov.

10. Matka vo výpovedi na pojednávaní navrhla návrh otca zamietnuť. Poukázala na svoje vyjadrenie

k návrhu otca na zníženie výživného.

Súčasne uviedla, že návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa berie v celom rozsahu späť.

Naposledy boli upravené práva a povinnosti k mal. A. rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa
03.03.2016, sp. zn. 6P/33/2015 tak, že maloletý syn bol zverený do jej osobnej starostlivosti s tým,

že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou
180,- EUR mesačne od 26.08.2015. Styk otca s dieťaťom nebol upravený.

Otec výživné neplatí. Poberá náhradné výživné vo výške 180,- EUR od roku 2020 na maloletého A.
a na maloletú A. 200 EUR mesačne. Podala na otca aj trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania

povinnej výživy. Otec dlžné výživné zaplatil, využil účinnú ľútosť, takže trestné konanie bolo zastavené,
to bolo v roku 2024. Vie o tom, že otec bol vo výkone väzby v Českej republike v F., bol prepustený.
Spolu sa nekontaktujú a v súčasnosti nevie, kde sa nachádza, možno v Olomouci.

Otec sa so synom vôbec nestretáva, ani mu nič nekupuje.

Okrem mal. A. majú spolu s otcom maloletého A. maloletú A., na ktorú bolo určené výživné v sume
200,- EUR mesačne.

Vie o tom, že otec maloletých detí ešte jedno dieťa, ale netuší, akú výšku vyživovacej povinnosti má

určenú. Nevie aký je zdravotný stav otca, pokiaľ vie, je nemajetný.

Spolu s otcom maloletých detí bývali asi do roku 2015. Zo spoločnej domácnosti odišiel otec. K jeho
osobným pomerom sa vyjadriť nevedela. Keď ešte bývali v spoločnej domácnosti, v roku 2015 pracoval
v G. ako montážny pracovník, presne si nepamätala, koľko zarobil.

K zmene pomerov na jej strane od marca 2016 uviedla, že v tomto období bola asi na rodičovskej
dovolenke, poberala rodičovský príspevok, na výšku si nepamätala a poberala vtedy prídavky na dve
deti – spolu asi 60 EUR

Začala podnikať v roku 2017 ako živnostníčka v oblasti kozmetiky, tvárového cvičenia a podobne. Takto
podniká s prestávkami, teraz podniká ako živnostníčka s čistým mesačným príjmom 500-700,- EUR.
Od marca 2023 si otvorila živnosť v tej oblasti, o ktorej vypovedala a takto podniká až doteraz. V roku
2023 bol jej príjem zo živnosti 500-700,- EUR, iný príjem nemá. Poberá náhradné výživné od štátu na
A. 180,- EUR a na A. 200,- EUR, ďalej poberá prídavky na obidve deti 120,- EUR, uplatňuje si daňový

bonus na každé dieťa asi 66,- EUR. Iný príjem nemá. K iným zásadným zmenám u nej nedošlo. Býva
v mestskom nájomnom byte - 2- izbovom od roku 2019. Za nájomné a služby spojené s bývaním platí
tento rok 250,- EUR a minulý rok asi 250,- EUR. V roku 2016 bývala v inom prenajatom 2- izbovom byte,
kde platila asi 400,- EUR, takže došlo k poklesu výdavkov na bývanie o cca asi 150,- eur. Významná
zmena je v tom, že začala podnikať, zmenila nájomný byt, k iným podstatným zmenám nedošlo.

K zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa matka uviedla nasledovné skutočnosti:

V roku 2016 sa o A. osobne starala, v roku 2018 nastúpil do škôlky, v septembri 2024 nastúpil do 3.
triedy základnej školy. Cestovné do školy nemá, platí 60,- EUR stravu v škole, strava doma asi 200,-

EUR, oblečenie asi 50,- EUR, hygienické a iné základné potreby asi 20,- EUR výdavky v škole cca 20,-
EUR, mobil syn nemá, má jeden krúžok a polročne platí 5,- EUR, iné voľnočasové aktivity 20-30,- EUR,
lieky na bežné ochorenia cca 10,- EUR. Zdravotný stav maloletého dieťaťa je dobrý. Iné výdavkys dieťaťom nemá. Celkové mesačné výdavky pre A. sú cca asi 300,- EUR. Výdavky pre maloletého A.
v roku 2016 pri určovaní výživného mohli byť asi 200,- EUR, takže sa zvýšili odvtedy asi o 100,- EUR.

Nie je žiadny dôvod na to, aby došlo k zníženiu výživného pre mal. A., pretože výdavky sa zvýšili.
Podstatnou zmenou u A. bol nástup do školy, predtým – v roku 2016 - sa starala o neho osobne, dieťa
fyzicky aj psychicky vyspelo, takže sa zvýšili aj výdavky. Výdavky má bežné ako má dieťa takéhoto
veku a dobrého zdravotného stavu.

K iným zásadným zmenám u A. nedošlo.

Výdavky s mal. A. sú cca asi 300,- EUR mesačne.

Finančne jej pomáhajú rodičia, kupujú deťom veci, oblečenie a tak, priemerne jej mesačne dajú asi
100,- EUR.

11. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa dôsledne oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 6P/33/2015, ako aj
s rozsudkom zo dňa 3. 3. 2016, sp. zn. 6P/33/2015.

Toto súdne rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery
účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na
ktorú poukazovali účastníci konania.

Z uvedeného rozsudku z 3. 3. 2016 vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti:

- súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky
a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou 180 EUR a maloletej A. sumou 200 EUR
mesačne od 26. 8. 2015,

- v tom čase sa starala matka o maloleté dieťa (A.) osobne a sama,

- otec dieťaťa bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti J., s.r.o., so sídlom v G., s čistým príjmom cca
280 EUR netto, privyrobil si „fuškami“, mesačne cca 400 EUR,

- mal vyživovaciu povinnosť aj voči dcére H. B., mal úvery asi 60 000 EUR, uviedol, že je v jeho
možnostiach platiť výživné na dve deti celkovo v sume 380 EUR,

- rodičia nepoberali dávky zo SOCIÁLNEJ POISŤOVNE,

- matka mala vyživovaciu povinnosť voči maloletej A., bývala s maloletými deťmi v prenajatom 3 – izbovo
byte, nájomné platila 300 EUR mesačne,

- výdavky na maloleté dieťa (A.) matka na pojednávaní uviedla celkovo 180 EUR mesačne.

Z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v konaní o návrhu otca na zníženie výživného pre
maloleté dieťa, vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Z lustrácie v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI vyplýva, že matka bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti A.,

s.r.o., so sídlom v L. od 30. 1. 2023 do 29. 2. 2024, otec záznam nemá.

Z výpisu zo ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA mal súd preukázané, že matka podniká ako živnostníčka
od 19. 11. 2018.

Zo správ z ÚPSVaR vyplývajú nasledovné skutočnosti:

- otec nepoberá pomoc v hmotnej núdzi ani iné sociálne zabezpečenie, nie je evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie,- matka poberá prídavky na dve maloleté deti, náhradné výživné a uplatňuje si daňový bonus, pomáhajú
jej finančne rodičia, matka s maloletými deťmi býva v dvojizbovom nájomnom byte,

- maloletý A. je žiakom druhého ročníka základnej školy, jeho zdravotný stav je dobrý,

- maloletá A. B. navštevuje 5. ročník základnej školy,

- matka poberá na maloletého A. náhradné výživné 180 EUR mesačne a maloletú A. 200 EUR mesačne
a prídavky na obidve maloleté deti 120 EUR mesačne.

Z daňového priznania matky za rok 2023 vyplýva, že jej príjmy boli 7 800 EUR a výdavky 415,63 EUR.

Súd sa oboznámil so zápisnicou z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 4. 7. 2024, s výdavkami

matky a maloletého A., ktoré matka uviedla.

Zo správ Väzenskej služby Českej republiky mal súd preukázané, že otec bol v Českej republike vo
väzbe od 10. 12. 2023.

Z rozsudku Českej republiky - Okresného súdu v Olomouci zo dňa 27. 8. 2024, sp. zn. 4T 57/2024 mal
súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa bol uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby a
iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a jedmi podľa § 283 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák.
(Českej republiky a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, ktorého výkon mu bol
podmienečne odložený a bola mu učená skúšobná doba vo výmere 5 rokov.

12. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1 Zákonaorodine dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP, je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

Podľa ustanovenia § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práva povinností a výžive
maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práva povinností alebo o

pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom o matky a oboznámením obsahu listinných
dôkazov.

14. Predmetom konania bolo rozhodnúť o:

- návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa,
- návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa,
- o trovách účastníkov konania.

15. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v marci , pretože by išlo
o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo
k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t. j. otca, matky a maloletého dieťaťa, a to

od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného.
Rovnako sa zameral na skutočnosť, či došlo k zmene životných nákladov.16. Ako vyplýva z ust. § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové,
nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia
§ 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje práve zmena pomerov

hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena
pomerovmusíbyťpodstatnáamusísatýkaťokolností,ktoréodôvodňujúvýškuvýživnéhozapodmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných

nákladov.

17. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) musí byť tak
závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených
pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie, ale aj všetky ostatné okolnosti,
ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov (dieťaťa, matky, otca, v porovnaní s ich

pomermi v čase skoršieho rozhodnutia).

18. Pri posudzovaní zmeny pomerov (v súvislosti s návrhom otca na zníženie výživného pre maloleté
dieťa a návrhom matky na zvýšenie výživného) súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov – od roku
2016 a osobitne od začiatku roku 2022 (objektívna okolnosť), od určenia výšky výživného skorším

rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania), najmä
nárast odôvodnených výdavkov na strane maloletého dieťaťa a zvýšenie príjmov rodičov a ďalších
skutočností, ako vyplynuli z dokazovania.

19. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Zníženie výživného nikdy nie je v záujme dieťaťa a malo by byť celkom výnimočným rozhodnutí, ak
sa pomery zmenia tak radikálne, že nemožno spravodlivo požadovať od povinného rodiča plnenie
vyživovacej povinnosti v určenom rozsahu. Potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene a neustále
rastú. Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča, aby zabezpečil potreby
dieťaťa v potrebnom rozsahu.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že síce došlo k zmene pomerov najmä na
strane maloletého dieťaťa (zvýšeniu odôvodnených výdavkov), ale aj matky a pravdepodobne otca
a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov.

21. Pri zmene výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti
amožnosti každéhozrodičov,ktorésúdanénielenichsubjektívnymivlastnosťami(fyzickouzdatnosťou,
vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä

existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. Nebol preukázaný zhoršený
zdravotný stav otca, či invalidita.

22. Povinnosťou každého rodiča je povinnosť korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol
plniť vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu zo zákona (uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 9 CoP

71/2008).

23. Otec návrh na zníženie výživného odôvodnil všeobecne tým, že sa mu zhoršila finančná situácia.
Je nezamestnaný, prácu si hľadá, Pracuje len brigádnicky – „ledva vyžije“. Tieto skutočnosti ničím
nepreukázal.

Zo skutočnosti, že bol vo väzbe a následne mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, možno
vyvodiť, že sa mu príjem znížil alebo nemal žiadny príjem. Tento stav si však zavinil sám, spáchaním
úmyselného trestného činu (zločinu).

Keď otec v dôsledku odsúdenia za úmyselnú trestnú činnosť aj prišiel o príjem, resp. o možnosť
dosahovať relevantný príjem, analogicky to zodpovedá vzdaniu sa príjmu v zmysle § 75 ods. 1 veta
druhá Zákona o rodine. Samotný pokles/strata príjmu otca v daných súvislostiach nie je podstatnou
skutočnosťou. Určujúcim je, z akého dôvodu k tomuto poklesu/strate príjmu otca došlo; t.j. vdôsledku úmyselnej trestnej činnosti otca, čo jednoznačne nemôže byť na ťarchu plnenia vyživovacej
povinnosti voči maloletým deťom.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce nie je namieste ani dlhodobejšie zotrvávanie otca "v
stave nezamestnanosti". Ak ho zaťažujú finančné povinnosti (vrátane povinnosti vyživovacej), musí za
účelom získania príjmu akceptovať aj relatívne "horšiu" pracovnú pozíciu.

Pokiaľ ide o čas po prepustení otca z väzby, jeho príjmové pomery sa môžu podstatne zlepšiť,

keďže bude mať možnosť zamestnať sa. Práve prepustenie otca z väzby môže byť impulzom nielen
pre zlepšenie jeho príjmových pomerov (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 4. 2019,
sp. zn. 10CoP/22/2019).

Aj keby došlo oproti marcu k zníženiu príjmu otca, súd by na takúto skutočnosť neprihliadol, pretože
otcovi zanikol príjem z dôvodu trestnej činnosti, z neospravedlniteľného dôvodu.

Samotný pokles/strata príjmu otca v daných súvislostiach nie je podstatnou skutočnosťou. Určujúcim je,
zakéhodôvoduktomutopoklesu/stratepríjmuotca došlo–zavinenímotca–páchanímtrestnejčinnosti.

Súd preto aplikoval v predmetnej veci aj princíp potencionality príjmu, teda že otec má príjem minimálne

vo výške, ako v marci 2016.

Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať, teda nie
príjem, ktorý fakticky dosahuje. Princíp potencionality má totiž prednosť pred princípom fakticity. Otcov
zdravotný stav je dobrý, je v produktívnom veku, s praxou.

Princíp potencionality príjmov vyplývajúci z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je inštitútom výrazne
ochraňujúcim záujmy oprávneného v tomto prípade (maloletého dieťaťa) tým, že umožňuje hodnotiť
nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých
podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe

zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah.

Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).

Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má
vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu

alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a
majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov je, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.
Otec sám v podaní uviedol, že má príjem z brigádnickej práca. Podľa matky zaplatil v trestnom konaní

dlžné výživné a využil tak účinnú ľútosť. Z tohto vyplýva, že finančné prostriedky má. Je v produktívnom
veku, nebol preukázaný jeho zhoršený zdravotný stav, preto musí vyvinúť takú iniciatívu, aby mohol
platiť výživné na maloleté deti vo výške, ktoré im právom patrí a včas.
24. U otca nebola preukázaná taká výrazná zmena pomerov, ktorá odôvodnila zníženie výživného.

25. Na strane matky došlo (oproti obdobiu, keď bolo naposledy zvýšené výživného na maloleté dieťa)
k nasledovným zmenám: zmenila bývanie, náklady na bývanie klesli asi o 150 EUR, začala podnikať,
predtým sa o maloleté dieťa starala osobne, takže sa jej zvýšil príjem na sumu cca 500- 700 EURmesačne. Súčasne poberá prídavky na dve deti, ktoré sa zvýšili na sumu 120 EUR mesačne (na jedno
dieťa 60 EUR) a uplatňuje si daňový bonus. Finančne jej pomáhajú rodičia.

26. Na nárast príjmu matky súd prihliadol tak, že táto skutočnosť vytvorila priestor pre kvalitnejšie
uspokojovanie potrieb dieťaťa matkou a sama táto skutočnosť ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti
povinnej osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo. Na túto skutočnosť však súd prihliadol,
osobitne pri návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa.

Výška príjmu "druhého" rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti – v konkrétnom prípade matky) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej
osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 30. 4. 2019, sp.
zn. 10CoP/22/2019).
27. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe
na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú

predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len
vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí
preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017).

Súd na tento príjem dieťaťa pri posudzovaní návrhu na zníženie/zvýšenie výživného prihliadol.

Daňový bonus je forma daňového zvýhodnenia rodičov vyživovaných nezaopatrených detí, ktorí
dosahujú aktívne príjmy. O daňový bonus sa znižuje daň. Aj tento príjem rodiča, ktorý si uplatňuje daňový

bonus môže slúžiť na čiastočné uhrádzanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Matka si uplatňuje
daňový bonus na jedno nezaopatrené dieťa.

Podľa názoru súdu, v zhode s ustálenou judikatúrou, prídavok na dieťa aj daňový bonus len sčasti hradia
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a nenahrádzajú plnenie vyživovacej povinnosti povinného

rodiča.

Súd na tento príjem dieťaťa pri posudzovaní návrhu na zníženie/zvýšenie výživného prihliadol.

28. Na strane maloletého dieťaťa došlo (oproti obdobiu, keď bolo naposledy zvýšené výživného na

maloleté dieťa) došlo k podstatný zmenám v tom, že v roku 2016 išlo o dieťa útleho veku a v súčasnosti
je v 3. ročníku základnej školy. Dieťa samozrejme a nepopierateľne fyzicky a psychicky vyspelo a tomu
zodpovedá aj zvýšenie odôvodnených výdavkov.

Matka si presne nepamätala, aké boli výdavky na dieťa v roku 2016 – uviedla asi 200 EUR, na

pojednávaní v roku 2016 uviedla 180 EUR. Podľa matky sa zvýšili výdavky na maloleté dieťa o 100
EUR na celkovú sumu 300 EUR.

Súd ustálil výdavky na maloletého A. v roku 2024 nasledovne: strava v škole 60 EUR, strava doma
150 EUR, oblečenie obuv 50 EUR, hygienické a iné základné potreby asi 20,- EUR, výdavky v škole

cca 20,- EUR, výdavky na krúžok 5,- EUR, iné voľnočasové aktivity 20-30,- EUR, lieky na bežné
ochorenia cca 10,- EUR – celkovo 335 EUR mesačne.

Výdavky pre maloleté dieťa podľa názoru súdu vzrástli oproti marcu 2016 o minimálne 135 EUR
mesačne.

Súd ustálil uvedené odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa od marca 2016 na základe návrhu matky
a z listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky
sa dajú exaktne preukázať), po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov maloletých detí v tomto
veku, takéhoto zdravotného stavu a záujmov, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných

prípadoch a z praktických a životných skúseností.

29. Taktiež životné náklady najmä od roku 2022 vzrástli podstatne, osobitne náklady na energie
a potraviny. Sú to skutočnosti všeobecne známe, inflácia bola najmä v roku 2022 a časť roka 2023dvojciferná. Súd túto skutočnosť pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného a matky na
zvýšenie výživného zobral samozrejme do úvahy a prihliadol na ňu.

30. So zreteľom na uvedené skutočnosti, keďže nedošlo zmenám pomerov u otca dieťaťa tak, že by sa
mu nezavinene znížil príjem, odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa podstatne vzrástli, podstatne sa
zvýšili životné náklady, preto súd návrh otca v celom rozsahu zamietol.

31. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že matka má dve vyživovacie povinnosti a podľa matky otec tri

vyživovacie povinnosti. Majetok otca preukázaný nebol.

32. Matka zobrala návrh na zvýšenie výživného zo sumy 180 EUR na sumu 300 EUR mesačne pre
maloleté dieťa späť v celom rozsahu.

Poukázala na zvýšenie jej príjmu od doby, kedy bolo výživné určené, poberanie prídavku na dieťa

a uplatňovanie daňového bonusu.

Kolízna opatrovníčka v písomnom vyjadrení uviedla, že by bolo, so zreteľom na pomery maloletého
dieťaťa, skôr výživné zvýšiť.

Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 29 ods. 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní

pokračovať.

Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

Súd konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavil z dôvodov, ktoré uviedla matka a prihliadol
aj na aktuálny status otca (krátko po prepustení z väzby). Preto v konaní, aj keď matka vzala návrh
na zvýšenie výživného zobrala späť v celom rozsahu, nebolo potrebné pokračovať. Otec má ešte
vyživovaciu povinnosť voči maloletej A. v sume 200 EUR mesačne a ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
H. B..

U dieťaťa vrástli výdavky asi o 135 EUR mesačne. Túto sumu môže matka sčasti pokryť zvýšeným
prídavkom na dieťa a uplatneným daňovým bonusom. Taktiež sa matke zvýšil príjem – začala podnikať.

Zastavenie konania v tejto časti však neznamená, že ak sa podstatne zmenia pomery u účastníkov

konania, predovšetkým u maloletého dieťaťa, bude potrebné upraviť (zvýšiť) výšku výživného
v budúcnosti.

33. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje
inak – generálne ustanovenie CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,

ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.

V konaní neboli preukázané takéto okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu
trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Súd poukazuje na to, že v týchto konaniach súd z úradnej povinnosti zisťuje skutočný stav veci a
v konaní sa uplatňuje vyšetrovacia zásada.

Účastníci konania nárok ani nežiadali priznať nárok náhradu trov konania.

Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade
s ustanovením § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.