Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Róbert Bardač, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-4Cpr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118215279
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215279.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: M. C., G. X. A.

XXXX, K. V. XX, I., právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice,
proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 16.500 €, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania na Najvyššom
súde Slovenskej republiky o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
7CoPr/8/2023, z 31. júla 2023, sa zamieta.

II. Žaloba o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 16.500 € sa zamieta.

III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20. septembra 2018 domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 860,56 € z titulu nesprávne určenej výšky funkčného platu a nesprávne určenej výšky výsluchy
rokov, sumy 8.176,66 € z titulu náhrady odvedenej dane z príjmu v riadnych výplatných termínoch,
sumy 11.055,68 € z titulu úrokov z omeškania pri nevyplatení služobného príjmu v riadnych výplatných
termínoch, spolu 20.092,90 €, a sumy 16.500 € z titulu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

2. Tvrdil, že mu s poukazom na § 6 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 514/2003 Z. z.“) v nadväznosti na nezákonné
rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 29. mája 2013, č. k. SLV-PS-PK-50/2013, v
spojení s personálnym rozkazom č. 195 z 29. mája 2009, ktoré boli zrušené rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave z 19. júna 2014, č. k. 1S 185/2013-106, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „NS SR“) z 2. júna 2015, sp. zn. 4Sžo/65/2014 vznikla škoda a nemajetková ujma,
ktorých náhradu sa domáha.

3. Vo vzťahu k nárokom uplatňovaným titulom náhrady škody súd konanie zastavil uznesením zo
dňa 14. marca 2023, č. k. 4Cpr/1/2018-186, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave zo
dňa 31.07.2023, č. k. 7CoPr/8/2023-225. Predmetom sporu zostal po zastavení konania v uvedenom
rozsahu nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.500 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

4. Podľa § 278 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom
pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, aka) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

5. Súd zistil, že žalobca, ani jeho právna zástupkyňa sa na pojednávanie nariadené na 3. októbra 2024
nedostavili. Obaja boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Predvolanie na pojednávanie bolo
žalobcovi doručené dňa 12. apríla 2024 a právnej zástupkyni žalobcu dňa 22. apríla 2024, čiže takmer

6 mesiacov pred termínom pojednávania.

6. Súd pri nariaďovaní termínov pojednávania stanovil až tri termíny pojednávania. Cieľom bolo
predísť situáciám s kolíziami pojednávaní z minulosti, kedy muselo byť pojednávanie dvakrát odročené.
Odročené bolo totiž pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 19. februára 2024 (žiadosť o odročenie
pre kolíziu vtedy doručila právna zástupkyňa žalobcu jeden pracovný deň pred týmto termínom) a dňa

4. apríla 2024 (žiadosť o odročenie pojednávania pre kolíziu doručila právna zástupkyňa žalobcu dňa
26. marca 2024, čiže 5 pracovných dní pred pojednávaním, hoci predvolanie prevzala 4. marca 2024).
Pojednávania dňa 2. a 30. mája 2024 sa nemohli uskutočniť pre prekážku výkonu funkcie sudcu (v
prípade termínu 30. mája 2024 aj preto, že právna zástupkyňa opätovne žiadala pre kolíziu o jeho
odročenie).

7. Žalobca, ako aj právna zástupkyňa žalobcu boli v predvolaní poučení o následku nedostavenia sa
na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, čo vyplýva priamo z textu tohto
predvolania z 8. apríla 2024.

8. V deň pojednávania dňa 3. októbra 2024 o 10:32 h bolo doručené súdu podanie, v ktorom požiadal
žalobca cestou právnej zástupkyne o odročenie pojednávania. Dôvodom žiadosti nebola kolízia ani
zdravotný stav žalobcu alebo jeho právnej zástupkyne, ale výlučne to, že žalobca žiada byť vypočutý
prostredníctvom dožiadaného súdu. Súd poukazuje na to, že zvolil termín výsluchu primerane bydlisku
žalobcu o 13:00 h tak, aby sa mohol dostaviť dostupnými verejnými prostriedkami dopravy alebo autom.

Neuviedol žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili sa dostaviť, ani to, že by bol v núdzi, ktorá
by mu po finančnej stránke neumožňovala sa dostaviť. Už vôbec nebolo zrejmé z tejto žiadosti, prečo sa
nedostavila právna zástupkyňa žalobcu, keďže pojednávanie sa mohlo konať aj bez prítomnosti žalobcu,
pričom by výsluch bol vykonaný na inom pojednávaní, ak by bol dôvod neprítomnosti žalobcu riadne
odôvodnený. Súd preto túto žiadosť vyhodnotil ako neodôvodnenú.

9. Súd hodnotí neprítomnosť žalobcu a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 3. októbra 2024 ako
neospravedlnenú a dôvodom tejto neprítomnosti nie sú vôbec žiadne okolnosti, ale len vlastný záujem
žalobcu byť vypočutý súdom v mieste jeho bydliska. Súčasne tieto „dôvody“ ani neoznámil súdu žalobca
včas, pretože ak by dôvodom pre odročenie pojednávania malo byť to, že chce byť vypočutý dožiadaným

súdom (čo nepovažuje súd za dôvody pre odročenie), potom tieto dôvody boli známe žalobcovi už hneď
po doručení predvolania dňa 12., resp. 22. apríla 2024.

10. V predvolaní bol žalobca poučený, že dôvody pre odročenie má súdu oznámiť žalobca bezodkladne
po tom, čo sa o nich dozvedel alebo mohol dozvedieť. Neprítomnosť žalobcu preto súd hodnotí ako

obštrukciu s cieľom zmariť pojednávanie, čo podľa súdu dôvodne viedlo k sankcii v podobe kontumácie
sporu. Závažnosť tohto obštrukčného konania zvýrazňuje fakt, že Ústavný súd Slovenskej republiky
nálezom zo dňa 21. marca 2023, č. k. IV. ÚS 76/2023-28 prikázal ešte Okresnému súdu Bratislava I, z
ktorého prešla pôsobnosť v danej veci na tunajší súd, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

11. Súd preto uzatvára uvedené tak, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň
riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia
sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas
a vážnymi okolnosťami, čím boli splnené predpoklady podľa § 278 CSP. Vzhľadom na to, že podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP boli splnené a vydanie tohto rozsudku navrhla

žalovaná na pojednávaní dňa 3. októbra 2024, súd rozhodol vo výroku II. o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu.12. Pre úplnosť súd uvádza, že vo veci smel rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278
CSP, pretože napriek zapísaniu danej veci do súdneho registra Cpr nejde o individuálny pracovnoprávny
spor, ale o sporovú vec občianskoprávnej agendy o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č.

514/2003 Z. z. V danom spore preto nebol dôvod aplikovať § 321 CSP.

13. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

14. Počas konania žalobca v podaní zo dňa 8. februára 2024 navrhol prerušiť konanie do právoplatného
skončenia dovolacieho konania o dovolaní žalobcu, ktoré podal proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 31.07.2023, č. k. 7CoPr/8/2023-225, a to podľa § 164 CSP.

15. Vzhľadom na to, že súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, bolo podľa § 162 ods. 3

CSP namieste, aby súd rozhodol aj o návrhu na prerušenie konania. Súd o návrhu rozhodol vo výroku
I. tak, že návrh zamietol. Dôvodom je, že rozhodovanie podľa § 164 CSP je vyhradené pre prípady,
kedy sa v konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, pričom týmto konaním
podľa žalobcu má byť dovolacie konanie, kde sa rieši časť nároku žalobcu titulom náhrady škody, voči
ktorej súd konanie zastavil. S tým sa súd nestotožnil. Otázka právomoci súdu na riešenie sporu žalobcu

nie je otázkou, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Súd môže otázku nárokov
titulom náhrady nemajetkovej ujmy riešiť aj bez zodpovedania otázky, či súd má právomoc riešiť aj iné
nároky žalobcu (ide o nároky titulom náhrady škody v súvislosti s jeho služobným pomerom). Ak by aj
dovolací súd vyhovel dovolaniu žalobcu, nijako sa tým nezmení situácia žalobcu vo vzťahu k nárokom
titulom náhrady nemajetkovej ujmy, o ktorých súd konal a rozhodol týmto rozsudkom. Súd chápe, že

z praktického hľadiska sa môže javiť ako vhodné riešiť tieto veci v jednom konaní. Súd ale nemôže
odopierať stranám súdnu ochranu len preto, že medzi nimi existujú aj iné sporné otázky a nároky a tým
vystavovať strany zbytočným prieťahom. O to viac to platí, ak v danej veci boli konštatované zbytočné
prieťahy Ústavným súdom Slovenskej republiky a súdu bolo prikázané, aby konal bez zbytočných
prieťahov.

16. Súd s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci konal aj napriek tomu,
že spis sa aktuálne nachádza v štádiu dovolacieho konania na NS SR a vo veci vyhotovil tzv. náhradný
spis, ktorý umožnil zabezpečiť stranám zaručiť naplnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (v tomto zmysle napr. nález sp. zn. II. ÚS

1/2017, I. ÚS 649/2014).

17. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, preto by jej v súlade s § 255 ods. 1 CSP patrilo
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd ale zistil zo spisu, že žalovanej žiadne trovy
nevznikli (žalovaná nie je právne zastúpená, ani neuhrádzala súdny poplatok). Preto súd vo výroku III.

z dôvodu hospodárnosti podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že úspešnej žalovanej sa právo na náhradu
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie. Pre tento dôvod je možné odvolanie podať do 15 dní odo dňa

doručenia rozsudku písomne v dvoch vyhotoveniach, na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a
podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.