Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-27Cpr/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222200963
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Dobošová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222200963.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Darinou Dobošovou v spore žalobcu : A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom C. D. X, XXX XX E., práv. zast. : Mgr. Juraj Šimuny, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika
30/33, 955 01 Topoľčany, IČO: 42133173, proti žalovanému: HOT BUILDING s.r.o., IČO: 47 752 297,
so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, práv. zast.: F. C. E., LL. M., advokát,
so sídlom Štúrova 27, Košice, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu dané listom žalovaného zo dňa
23.11.2021 podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, doručené žalobcovi 2.12. 2021, je neplatné
a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého
nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.2.2022 domáhal, aby súd určil neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru dané listom žalovaného zo dňa 23.11.2021, žalobcovi podľa § 68 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce (pozn.súdu : v žalobe uvedené výpoveďou), doručeným žalobcovi v 12/2021
a že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá a žiadal tiež nahradiť trovy konania.
Žalobcauviedol,žeužalovanéhopracovalnazákladepracovnejzmluvyzodňa30.3.2021akomontážny

pracovník – pomocný pracovník a v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2021 s miestom výkonu práce
Nemecko s účinnosťou od 6.4.2021. V 12/2021 si žalobca prevzal Okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo odôvodnené tým, že žalobca porušil ustanovenie § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
konkrétne tým, že mal v dňoch 14.10.2021, 15.10.2021, 8.10.2021, 4.11.2021, 5.11.2021, 8.11.2021 bez
akéhokoľvek relevantného ospravedlnenia sa nedostavil do zamestnania a nevykonával svoju prácu.
ŽalobcanesúhlasísuvedenýmidôvodmiakoajspôsobomdoručeniavýpovedeprostredníctvomF.C.E.,
usadeného euroadvokáta, Business centre Košice, Štúrova 27, Košice, vydávajúceho sa za právneho

zástupcu žalovaného, nakoľko sa nepreukázal platným plnomocenstvom od žalovaného, ktoré musí byť
doručené protistrane už pri prvom právnom úkone. Neospravedlnené absencie, tak ako sú uvádzané v
dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru nemal, prácu vykonával riadne a včas. Vždy, keď
sa nemohol dostaviť do zamestnania a vykonávať svoju prácu, tak to oznámil zamestnávateľovi. Ani raz
nebol upozornený v súvislosti s absenciou v práci.
Výpoveď mu bola doručená počas ochrannej doby, počas práceneschopnosti a takým konaním došlo k
porušeniu zákazu výpovede zamestnanca v ochrannej dobe podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

Žalobca listom zo dňa 7.1.2022 oznámil žalovanému v zmysle ustanovenia § 79 Zákonníka práce, že
rozviazaniepracovnéhopomerupovažujezaneplatnéatrvánajehoďalšomzamestnávaníaprideľovaní
práce podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 30.3.2021. Žalovaný na uvedený list žalobcu žiadnym spôsobom
nereagoval.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.2.2022 (č.l. 40) žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú
a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Za nespornú považoval, že žalovaný

a žalobca uzavreli dňa 30.3.2021 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce
montážny pracovník, pomocný pracovník a Dodatok č. 1, ktorým sa do pracovnej zmluvy doplnilo
miesto výkonu práce o Nemecko a ohľadom úpravy neospravedlnenej absencie. Žalovaný doručil
žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný
odôvodnil okamžité skončenie pracovného pomeru tým, že žalobca sa dopustil 5 neospravedlnených

absencií, napriek Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, v ktorom sa dohodli, že budú považovať každú
čo i len jednu neospravedlnenú absenciu za také porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s ním
bude môcť žalovaný ihneď skončiť pracovný pomer. Žalobca neinformoval dopredu žalovaného, že
sa nedostaví do zamestnania a je mylná domnienka žalobcu, že neúčasť v zamestnaní je možné
ospravedlniť jednoducho tým, že zamestnávateľa o tom len informuje. Žalobca nepredložil žiadny
relevantný doklad, ktorým by preukázal vznik prekážky v práci v dňoch kedy absentoval a to napriek

tomu, že mu túto povinnosť ukladá ustanovenie § 144 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný uvedený
Dodatok č.1 uzatvoril z dôvodu, že pre neho neospravedlnené absencie spôsobujú značne problémy
a škody, nakoľko pri zmluvách o dielo v stavebnej praxi obsahujú množstvo rôznych sankcií zo
strany objednávateľov. Typickým vo forme zmluvných pokút je aj nedodržanie dohodnutého počtu
zamestnancov na jednotlivých stavbách a preto aj prebiehalo voči žalovanému niekoľko sporov.

Poukázal na definovanie pojmu neospravedlnenej absencie v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5 Cdo 81/2010 tak, že o neospravedlnenú absenciu ide „ ak zamestnanec v dlhodobom pracovnom čase
neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu jeho neprítomnosti na dohodnutom
pracovisku. A táto neprítomnosť nie je pritom spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou,
čerpaním dovolenky, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci.“

Ohľadomochrannejdobypodľa§64žalovanýuviedol,žeuvedenésanevzťahujenaokamžitéskončenie
pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce. Aj keď žalobca v žalobe uviedol, že mu žalovaný dal
výpoveď, žalovaný s ním pracovný pomer ukončil okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68
Zákonníka práce a nie výpoveďou, čo je nepochybné aj z nadpisu podania aj z obsahu, ako aj z odkazu
na presné ustanovenia Zákonníka práce § 68 ods. 1 písm. b/, preto niet pochýb o forme ukončenia

pracovného pomeru. Zákaz výpovede v ochrannej dobe počas trvania práceneschopnosti pritom platí
len vo vzťahu k výpovedi zo strany zamestnávateľa podľa § 63 Zákonníka práce.
Žalovaný obdŕžal dňa 20.1.2022 od žalobcu oznámenie žalobcu o tom, že podľa § 79 Zákonníka práce
považuje rozviazanie pracovného pomeru za neplatné, a že trvá na ďalšom zamestnávaní. Na uvedené
reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 3.2.2022.

K námietke žalobcu ohľadom pochybnostiam splnomocnenia právneho zástupcu žalovaného, žalovaný
uviedol, že splnomocnenie zo dňa 1.10.2021 žalobcovi poslal spolu s vyjadrením k jeho oznámeniu, teda
že žalovaného zastupuje, pričom Občiansky zákonník nikdy neukladá povinnosť zmocnenca predkladať
originál či kópiu plnej moci, keďže zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve a udelením
plnej moci, teda splnomocnenie existuje.

3. Súd nariadil, a vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 30.3.2021 uzavrel žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec pracovnú zmluvu
na druh práce Montážny pracovník – pomocný pracovník so stručnou charakteristikou práce :

pomocný pracovník na stavbe budov bude vykonávať jednoduché, pomocné, obslužné a dokončovacie
práce pri výstavbe budov pod dohľadom a podľa pokynov kvalifikovaných zamestnancov s ručným
náradím a strojným zariadením v stavebníctve. Spolupracuje pri výkone náročnejších stavebných prác
amanipulujesostavebnýmimateriálmi.Dohodnutýboldeňnástupcudopráce6.4.2021nadobuneurčitú
s miestom výkonu práce Košice (č.l.7). Podľa čl. V. týždenný pracovný čas zamestnanca je 40 hodín

v jednozmennej prevádzke. Podľa čl. VI. bod 6.1.1 výmera dovolenky je daná ustanovením § 103
Zákonníka práce.

5. Dodatkom č. 1 k uvedenej pracovnej zmluve bolo dohodnuté s účinnosťou od 6.4.2021, že
sa mení miesto výkonu práce tak, že sa dopĺňa aj o Nemecko podľa príloh A1. Okrem toho, že

neospravedlnená absencia zamestnanca v práci nie je zamestnávateľom akceptovaná a je považovaná
za porušenie pracovnej disciplíny. V dôsledku neospravedlnenej absencie zamestnanca v práci môže
byť zamestnancovi krátená dovolenka, zamestnávateľ môže s takýmto zamestnancom skončiť pracovnýpomer ihneď a dokonca v odôvodnených prípadoch si môže od zamestnanca vymáhať i náhradu škody.
(č.l. 9).

6. Z listu - Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.11.2021, adresovaného žalobcovi
od právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b/ zák.
č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce, žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom pre
porušenie pracovnej disciplíny, resp. povinnosti vyplývajúcich z právnych predpisov vzťahujúcich sa
k vykonávanej práci zvlášť závažným spôsobom. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný

odôvodnil porušením § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, konkrétne tým, že sa žalobca v dňoch
14.10.2021, 15.10.2021, 8.10.2021, 4.11.2021, 5.11.2021 a 8.11.2021 bez akéhokoľvek relevantného
ospravedlnenia nedostavil do zamestnania a nevykonával svoju prácu, čím sa dopustil série (k
dnešnému dňu 5) neospravedlnených absencií. Žalobca v rozpore so zákonom žiadnym spôsobom
nepreukázal vznik akejkoľvek prekážky v práci. Jeho neprítomnosť na pracovisku v uvedených dňoch
je pre žalovaného považovaná za neospravedlnenú. Svojim vyššie uvedeným konaním žalobca zvlášť

závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu resp. svojej povinnosti vzťahujúce sa k vykonávanej
práci, čo je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce. Pracovný pomer sa skončí dňom doručenia alebo podpísania tohto opatrenia. (č.l. 10) Doručené
2.12.2021 (č.l. 79/2).
Ďalej z listu vyplýva, že F. C. E. G. H., B. I. J. K. L., D. právnym zástupcom žalovaného v súvislosti

s pracovným pomerom založeným pracovnou zmluvou zo dňa 30.3.2021 a zastúpenie klienta prevzal
na základe splnomocnenia, ktoré je k nahliadnutiu v jeho kancelárií.

7. Zo Splnomocnenia zo dňa 1.10.2021 vyplýva, že žalovaný splnomocnil F. C. E., G.. F., H. I. M. I. N.
O. L., P. Q. XXXXXX, L. L. K. R. B., S. XX, XXX XX L. F., a súčasne advokáta zapísaného v zozname

advokátov vedeného Českou advokátskou komorou, č.osvedčenia 19654, so sídlom K., C. XXX/X P.
T., aby ju vo všetkých právnych veciach (vrátane vymáhania pohľadávok, pracovnoprávnych záležitostí,
komunikácie s protistranou, súdnych, exekučných, insolvenčných konaní a pod.), zastupoval, obhajoval,
vykonával všetky právne úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy, žiadosti a lustrácie,
uzatváral zmiery a urovnania, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával oprávnené

prostriedky, námietky alebo rozklad a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenia nárokov prijímal
a potvrdzoval, a činil ďalšie právne úkony, a to všetko aj vtedy, ak je potrebné podľa právnych predpisov
zvláštne plnomocenstvo. Toto splnomocnenie spoločnosť udeľuje aj ako procesné splnomocnenie pre
konania pred súdmi, správnymi orgánmi, orgánmi samosprávy a podobne (č.l.37)

8. Z podacieho lístka žalobcu pod názvom „Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní“ vyplýva, že
žalovanému bol doručený dňa 18.1.2022 (č.l. 11).

9. Z listu „Vyjadrenie k oznámeniu zo dňa 7.1.2022“, ktorý žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
adresoval pre žalobcu vyplýva, že žalovaný trvá na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru je

platné a nemá záujem o ďalšiu spoluprácu a k jeho námietkam uvádza, že čo sa týka splnomocnenia
podľa Občianskeho zákonníka je zástupcom ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene
a zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve a udelením plnej moci. Občiansky zákonník
nikde neuvádza povinnosť zmocnenca predkladať originál či kópiu plnej moci.
Pre vylúčenie pochybnosti posiela splnomocnenie ako prílohu vyjadrenia žalobcovi. Ohľadom námietok,

že mu bola doručená výpoveď v ochrannej dobe považuje to žalovaný za nedôvodnú, nakoľko
s ním ukončil pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru nie výpoveďou a ohľadom
námietky absencie že žalobca oznamoval absencie žalovanému uviedol, že žalobca žiadnym
spôsobom neospravedlnil svoje početné a opakované absencie, nepreložil žiadny relevantný doklad
o práceneschopnosti, ani o tom, žeby mu v plnení pracovných povinností bránila akákoľvek zákonná

prekážka v práci.
Uvedený list bol doručený žalobcovi dňa 12.2.2022 (č.l. 39).

10. Z dochádzkovej evidencie „F. L.“ I. október a november 2021, kde je uvedený žalobca ako
vedúci skupiny, vyplýva, že žalobca mal 14.10.2021 a 15.10.2021 zapísané PN (práceneschopnosť)

a 4.11.2021, 5.11.2021 a 8.11.2021 zapísané X (ostatné) (č.l. 38 ).

11. Žalobca uviedol, že dochádzkovú evidenciu robil on, a to na základe ústneho
povereniazamestnávateľa, a to sebe aj zamestnancom, a zamestnávateľ ho poveril aj tým, aby si určilsvojho zástupcu, v prípade svojej neprítomnosti a tak určil svojho brata O. B.. V dochádzkovej evidencii,
neprítomnosť zamestnanca v práci označil písmenami „PN“. V novembri 2021 kedy už pracoval vo
Viedni, jeho priamy nadriadeným bol D. K., ktorý v dochádzkovej evidencii neprítomnosť zamestnanca

v práci označil písmenom „X“.

12. Na výplatných páskach žalobcu (č.l.90,91,92 a 124) je uvedené :
za 08/2021 : Fond prac. č. 22 dní, odpracované 22 dní, 176 hodín. Čistá mzda 1.242,17 € a cestovné
náhrady 990 €. Nárok na dovolenku 13,5 dňa, čerpanie 5 dní a zostatok 8,5 dňa, za 09/2021 : Fond prac.

č. 22 dní, odpracované 20 dní, 160 hodín, sviatky 2 dni, prémie mesačné 800 €. Čistá mzda 1.069,61
€ a cestovné náhrady 900 €. Nárok na dovolenku 13,5 dňa, čerpanie 5 dní a zostatok 8,5 dňa a

za 10/2021 : Fond prac. č. 21 dní, odpracované 21 dní, 168 hodín, C. XXX €, odťah auta 10,11/21 284
€. Čistá mzda 648,04 € a cestovné náhrady 945 € (č.l.90). Nárok na dovolenku 13,5 dňa, čerpanie 5 dní
a zostatok 8,5 dňa za 11/2021 : Fond prac. č. 22 dní, odpracované 6 dní, 48 hodín, sviatky 1 deň, Čistá

mzda 612,45 € a náhrada za nemoc 179 €. Krátenie dovolenky 8,5 dňa, nemoc. 12 dní, ABSENCIA 3
dní. Nárok na dovolenku 13,5 dňa, čerpanie 13,5 dňa a zostatok 0.

13. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z výplatných pások žalobcu za 10/2021 nevyplýva absencia,
pričom zamestnávateľ už vedel, či má vykázané všetky odpracované dni. Výplatná páska za 11/2021,

kde je uvedená absencia, bola vyhotovená až v decembri, teda po okamžitom skončení pracovného
pomeru a žalobca nemá kompetenciu zasiahnuť do výplatnej pásky, preto má zato, že si ju žalovaný
prispôsobil.

14. Právny zástupca žalovaného uviedol, že z výplatných pások žalobcu za 10/2021 nevyplýva

absencia, lebo keď žalobca nebol 2 dni v práci, zamestnávateľ ešte nevedel, že ide o neospravedlnenú
absenciu.

15. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou za obdobie
od 15.11.2021 do 31.12.2021 vyplýva, že sa nemocenské dávky vyplácali za obdobie od 25.11.2021 do

31.12.2021, a to za 11/2021 v sume 128,50 € a za 12/2021 v sume 663,50 €, teda spolu 792 €.(č.l. 132)

16. Z čestného prehlásenia O. A. B. z 31.7.2023 vyplýva : „Týmto čestne prehlasujem, že v období
október 2021 som pracoval na stavbe v Stuttgarde ktorú vykonávala spoločnosť HotBuilding s.r.o. so
sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice. Na tejto stavbe som bol zástupca predáka, pričom predákom tam bol

A. B., nar. XX.X.XXXX. V dňoch 14.10.2021 a 15.10.2021 bol A. B. chorý, pričom svoju neprítomnosť
v práci riadne ospravedlnil. Jeho neprítomnosť v práci bola nahlásená aj ekonómkam spoločnosti
HotBuilding s.r.o., ako aj vedeniu spoločnosti. Vo výkazoch práce za daný týždeň sa vždy neprítomný
pracovník označoval čiarkou, čo neznamená, že sa jednalo o neospravedlnenú absenciu rovnako sa
označovali aj choroby a dovolenky.“ ˇč.l. 123)

17. Žalovaný k čestnému prehláseniu O. A. B. uviedol, že ide o čestné prehlásenie brata žalobcu, kedy
je logické, že budú držať spolu.

18. Z dochádzkového listu „L.“ žalovaného vyplýva, že žalobca mal odpracovaných v 30. týždni 56

hodín, v 30. týždni 56 hodín, v 31. týždni 40 hodín, v 38/2 týždni 45,5 hodín, 40/1 týždni 50 hodín a v 42.
týždni 52,5 hodín (č.l. 95 a nasl.).
V 41 týždni (č.l.110) mal odpracovaných 20 hodín, a to 10 hodín dňa 11.10.2021 a 10 hodín dňa
13.10.2021. V dňoch 12.10.2021, 14.10.2021 a 15.10.2021 má vyznačenú pomlčku. Rovnako mal
vyznačenú pomlčku F. J. v dňoch 12.10. a 13.10., L. I. 15.10., U. Q. 13.10.2021.

Z dochádzkového listu „L.“ žalovaného za 38/1 týždeň vyplýva, že žalobca nie je uvedený, a B. D. má
na pondelok uvedenú pomlčka a odpracovaných spolu 47 hodín (č.l.100).

19. Žalobca k dochádzkovým listom „L.“ uviedol, že ich podpisoval zákazník
alebo zodpovedný pracovník a pomlčkou sa označila akákoľvek neprítomnosť v práci, čo neznamenala

automaticky, že ide o neospravedlnenú neprítomnosť, ako napr. za 38/1 týždeň, kde je pri mene B. D.,
pondelok najprv uvedená pomlčka a následne preškrtnutá. Z toho má zato, že jeho neprítomnosť, bola
zrejme potom nejakým spôsobom vysvetlená.Žalobca k dochádzkovým listom dodal, že sú väčšinou za 10/2021, kedy mal mať absenciu, avšak
z uvedených nevyplýva vyznačenie absencie a nemá ani nadčasy, ktoré by zohľadňovali nadprácu nad
jeho priemerný 40 hodinový pracovný týždeň.

20. Právna zást. žalovaného k dochádzkovým listom „L.“ uviedol, že pomlčkou sa vyznačovala
jednoduchá absencia, keď človek nebol v práci. Nemecký predák alebo pracovník nemeckého investora
zaznamenával len to, či ten človek na stavbe je alebo nie je. Toto slúžilo ako podklad k faktúre, ktorú
žalovaný vystavoval nemeckému partnerovi, lebo keď žalovaný chcel vyhotoviť faktúru, musel tam mať

preukázané hodiny, podpísané Nemcom. A keď dával pomlčku, on nevedel či ide o ospravedlnenú
absenciu alebo neospravedlnenú absenciu, jemu to bolo jedno. Teda uvedeným bolo preukázané len to,
že tam žalobca nebol. Ak sa následne doložil doklad, napr. potvrdenie o PN alebo že čerpal dovolenku
alebo neplatené voľno odsúhlasené zamestnávateľom, tak to zamestnávateľ nepovažoval za absenciu.
V danom prípade žalobca však nepredložil žiadny doklad, teda žiadnym spôsobom neospravedlnil svoju
absenciu.

21. Žalobca predložil screenshot facobookovej komunikácie „Jakub“ a uviedol, že to je D. K., v tomto
znení :
„Môžeš mi tu potvrdiť, že som ti dal vedieť o tom, že som bol chorý? Buď som ti zavolal alebo som dal
vedieť aj po O..“

„No ty si mi to písal.“
Právnyzástupcažalobcuuviedol,žetojeemailovákomunikáciamedzižalobcomaD.K.zktorejvyplýva,
že žalobca v 11/2021 nahlásil SMS, že bol chorý.

22. Z dochádzkovej tabule podľa stavieb (č.l. 111) vyplýva, že v mesiacoch 6, 7, 8, 9/2021 žalobca

pracoval s nasledovnými: D., I., D., B., C. C., C. V., B., C., G., S.. (Teda nepracoval s p. K.).
Žalovaný uviedol, že to predložil preto, že žalobca tvrdil, že p. K. má preukázať nejakú zavedenú prax
pri vedení dochádzky.
Žalobca uviedol, že nie je dôležité, či do septembra pracoval žalobca s p. K., lebo rozhodné obdobie
je z hľadiska výpovede 10 a 11/2021.

23. Zo Zoznam pridelených zamestnancov na jednotlivé zákazky vyplýva, že :
- na deň 14.11.2021 na W. R. X. D. uvedený žalobca pod bodom 12. a
K. D. pod bodom 1. (č.l. 93 a nasl.)
Žalobca k tomu uviedol, že napriek tomu, že s ním mal žalovaný ukončiť pracovný pomer stále bol

pridelený na súpisku od 14.11.2021.
- na deň 24.10.2021 (č.l. 94) na E. H. F. L. D. uvedený žalobca
pod bodom 2.

24. Z čestného vyhlásenia W. G. M. zo dňa 23.4.2024, predloženej žalovaným

(v spise č.l. 147) vyplýva, že robila od 9/2021 do 12/2021 personalistiku pre žalovaného, ktorý bol
klientom spoločnosti Ekonomtax s.r.o., kde bola zamestnaná. Aktuálne pracuje v U. E. L. O. L. V. F. N.
M. B.. M. O. L.. T. administratívne činnosti a personalistiku. Riešila dochádzku zamestnancov, volávala
zamestnancom keď bol nejaký problém alebo bolo potrebné niečo riešiť. Komunikovala s predákmi, ktorí
boli na jednotlivých stavbách a preverovala kto na stavbe je, resp. im dohadovala zamestnancov a riešila

keď niekto nebol prítomný. Neprítomným zamestnancom volávala a zisťovala, prečo neprišli na stavbu.
Okrem toho mala na starosti dokumentáciu týkajúcu sa nemeckých a rakúskych stavieb.
Žalovaného evidovala, pretože stále mal problémy s dochádzkou, niekedy neprišiel do práce, niekedy
odišiel bez dovolenia skôr. Žalobca jej svoju neprítomnosť v práci neoznámil a v súvislosti s jeho
absenciami, ona mu volala, ale on stále sa na niečo vyhováral. On sám od seba nikdy nevolal. V deň

neprítomnosti mu nevolala, až následne, keď sa prevalili všetky jeho absencie. Nenapísal e-mail ani
SMS, že nepríde v daný deň do práce. Nevie, či to oznámil jej kolegom, napr. p. L.. Nevie o tom, žeby
dodatočne nejakým spôsobom svoje absencie zdokladoval.
Ohľadom čerpania dovoleniek uviedla, že sa hlásili dopredu a nie keď už boli zamestnanci na turnuse
a mali vybavené ubytovanie. A ak by mal žalobca dovolenku, tak by ho nezháňali na stavbe. Dovolenky

sa nahlasovali dopredu e-mailom posielal sa dovolenkový list, ale dopredu a nie keď už bol zamestnanec
na mieste.25. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k uvedenému dôkazu uviedol, že W. G. M. pracovala
necelé 4 mesiace a nemala jej možnosť klásť otázky, preto namietala relevantnosť jej čestného
vyhlásenia.

26. Z čestného prehlásenia S. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. zo dňa 24.4.2024 (č.l. 148 v spise) vyplýva:
Som 11/2021 v býval na izbe a robil na stavbe spolu s A. B.. Stavba bola vo Viedni a robili sme pre
spoločnosť HOT BUILDING s.r.o. Stavba sa volala Infocenter. V dňoch 4, 5, 8, 11/2021 bol A. B. chorý, čo
ihneď hlásil predákovi D. K.. Takisto hlásil riadne aj na firme, že si berie voľno, lebo sa necíti dobre, keďže

sme robili v zahraničí a keď sme sa necítili dobre väčšinou sme si zobrali dovolenku, lebo zabezpečovať
návštevu lekára z Viedne nebolo také jednoduché. Za celý čas čo som býval s A. B. sa nepamätám,
žeby sa stalo, že sa len tak rozhodol neisť do roboty bez toho, aby to nahlásil a ospravedlnil sa.“

27. Zo screenchotu z telefónu pána Bujnu pre „A. B. tel. č. +XXXXXX XXX XXX“ o 6.34 hod v pondelok
1.11.2021 vyplýva:

„Diki vidíme sa ráno“
„Serus stále sa necítim nejak zdravo, nastúpim do roboty až zajtra“ Dík za porozumenie.“ (č.l.149).

28. Z listu O2 pre právnu zástupkyňu žalobcu na jej žiadosť o výpis hovorov a SMS správ
z telefónu žalobcu, ktorú prijali dňa 22.5.2024 vyplýva, že jej oznámili, že tel. číslo XXXX XXX XXX

neoblo v spoločnosti evidované na meno A. B., preto nie je p. B. oprávnený požadovať uvedené údaje.

29. Z čestného prehlásenia D. K. zo dňa 6.6.2024 (v spise č.l. 151) vyplýva, že „ v období 11/2021
pracoval ako predák na stavbe v Rakúsku – Innocenter, ktorú zhotovovala spoločnosť HOT BUILDING
s.r.o., Štúrova 27, Košice 04001, IČO: 51 753 413. Na tejto stavbe pracoval aj p. A. B., ktorému som

robil predáka. V dňoch 4.11.2021, 5.11.2021 a 8.11.2021 p. A. B. nebol v práci, nakoľko bol chorý, čo
mu oznámil. Takisto sa to vždy oznamovala aj na ústredie firmy. Za mesiac 11/2021 nemal p. A. B. ani
jedno neospravedlnenú absenciu.

30. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 28.10.2022 vyplýva, že v 10/2021 pracoval v Stuttgarte

a v 11/2021 vo Viedni. V Stuttgarte robil na základe Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve a vo Viedni
mal ďalší dodatok k pracovnej zmluve. V Stuttgarte mal v zmysle pracovnej zmluvy pracovať ako
montážny pracovník – pomocný pracovník, avšak pracoval ako team líder, viedol skupinu 20 ľudí,
mal na zodpovednosti školenie vo výškach, školenie na strojoch, vysokozdvižných strojoch. Vo Viedni
nevykonával pomocné práce, ale práce vyššej kvalifikovanej, robil tam rapstory popri montáži okien,

žalúzií, roliet, robili dokončovacie práce, väčšinou robil montáže okien, parapet, roliet, žalúzií, čo
svýkonompomocnejprácenemáničspoločné,pričomvpracovnejzmluvenemáuvedenýmzdovýnárok
k tejto vykonávanej práce. Má tam uvedený minimálny mzdový nárok 623 € mesačne a jeho výplata mu
chodila v 2 čiastkach, zvlášť diéty a prácu nadčas mal zaplatenú ako bežné hodiny.
Žalobca uviedol, že dochádzkovú evidenciu robil na základe ústneho poverenia zamestnávateľa, a to

sebe aj zamestnancom, a poverili ho aj tým, aby si určí svojho zástupcu v prípade svojej neprítomnosti
a tak určil svojho brata O. B., ktorý býval s ním a bol jeden z mála, ktorý vedel tiež po anglicky a vedel
so stavbyvedúcim H. K. komunikovať. Žalobca uviedol, že do jeho ukončenia pracovného pomeru nikdy
nebola žiadna výhrada voči jeho vedeniu dochádzkovej evidencie a ani k jeho pracovnej disciplíne.
K dátumom absencií 14.10.2021 a 15.10.2021 uvedených v okamžitom zrušení pracovného pomeru

žalobca uviedol, že si v dochádzkovej evidencii napísal „PN“, lebo bol chorý, ale bolo to čerpanie
dovolenky. Ráno volal do Ekonómtaxu, do firmy, ktorá spracovávala papiere, že je chorý, má horúčky.
Dovolenku mu schválila G. M. a L. H. z Ekonómtaxu a tieto ženy zakaždým komunikovali s p. Z. a bez
jeho zvolenia sa nič neurobilo. Povedali, že mu dávajú dovolenku, nevyžadovali od neho potvrdenie od
lekára, preto ani nepredložil žiadny doklad o PN. Dodal, že dovolenku nikdy nemal zapísanú, pretože si

nemohol dovoliť zobrať dovolenku a stále sa to oznamovalo takýmto spôsobom a to uvedeným osobám.
Svoju neprítomnosť v práci riešil aj so stavbyvedúcim H. K., ktorému dal vždy vedieť, buď telefonicky
alebo niektorým zo spolubývajúcich, že sa necíti dobre.
K dátumom absencií 4.11.2021, 5.11.2021 a 8.11.2021 uvedených v okamžitom zrušení pracovného
pomeru žalobca uviedol, že vtedy už pracoval vo Viedni ako obyčajný pracovník, jeho priamy nadriadený

bol D. K.. A v tabuľke, dochádzková evidencia, značil neprítomnosť zamestnanec v práci písmenom„ X“.
Ohľadom uvedených dátumov dal vedieť D. K. a aj O. B., svojmu bratovi, ktorý s ním býval na ubytovni,
že nenastúpi do práce, pretože je chorý. Jeho choroba sa aj neskôr potvrdila, keď koncom novembra
bol práceneschopný so zápalom pľúc. D. K. nevyjadril nesúhlas s tým, že bude čerpať dovolenku.Dochádzka sa písala vždy ráno, takže p. K. dával na vedomie vždy ráno a vedel o každej jeho absencií,
vždy mu volal, dokonca 5.11.2021 ho prišiel na ubytovňu aj navštíviť. Žalobca uviedol, že nie je si istý, či
volal aj p. Z., teda či mu dal na vedomie svoju neprítomnosť v práci v uvedené dni, avšak s istotou volal

Ekonómtax firme. Žalobca dodal, že zamestnávateľ v tie dni nikomu nedal neospravedlnenú absenciu.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že keď on nahlásil neprítomnosť
v práci iného zamestnanca, na firme mu dali dovolenku a zamestnanec nemal neospravedlnenú
absenciu, teda mu uznali neprítomnosť. Uviedol, že k doktorovi sa chodilo iba so zubami, iba ich trhanie
sa riešilo. So zápalom pľúc, horúčkou, či zápalom priedušiek sa v zahraničí nechodilo k lekárovi, mali

to ospravedlnené, len nahlásili, že nie sú v práci, necítia sa dobre. Nemali zabezpečeného lekára
v zahraničí, mali ísť do štátnej nemocnice a tam nájsť lekára podľa potreby. Napr. keď bol vo Viedni
stal sa mu úraz, mal sklo v oku, sám si musel vo Viedni vyhľadať lekára, ošetrili ho, nález na druhý deň
odovzdal majstrovi na stavbe. V ten deň keď bol u lekára mal to ospravedlnené ako deň voľna. Dodal,
že nikdy nemal upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Dodal, že keď mal niekto zdravotné
problémy predák sa ho opýtal, či potrebuje ísť k lekárovi ak bol na stavbe ten človek, ak bol ešte na

ubytovni tak sám usúdil, či ide k lekárovi alebo nie.
Žalobca navrhol dôkaz dochádzkovú evidenciu žalobcu za obdobie od 6/2021 do 10/2021 na
preukázanie akým spôsobom bolo žalobcovi značené vedenie choroby, voľna a pod..
Žalobca dodal, že chce zotrvať v práci kvôli platu, keďže má rodinu. Nastúpil do práce do nového
zamestnania, avšak po 2 mesiacoch mu nevyplatili výplatu, tak prestúpil do ďalšej firmy, kde po polke

mesiaca dostal 800 € a potom odrobil ďalšie 2 mesiace, zistili podvody, zastavili stavbu a tak skoro
5 mesiacov robil zadarmo. U žalovaného aspoň dostával výplatu pravidelne a vlastne v porovnaní
s ostatnými zamestnávateľmi žalovaný nebol taký hrozný. Nepokladá to, čo napísal na facebooku na
žalovaného, že je to osočovanie, napísal len to, čo pokladal za pravdu.

31.Žalovanýprostredníctvomprávnehozástupcuohľadomneprítomnostivpráciuviedol,žedovolenkysi
zamestnancinahlasovalivopredcezwhatsappaleboemailpreEkonómtaxa nievtendeňkeďneprišlido
práce, vzhľadom na dodatok k pracovnej zmluve. Avšak dovolenky sa neplánovali vopred, pretože to boli
turnusy, kde mali pre zamestnancov vopred zabezpečené ubytovanie. A ohľadom chorôb zamestnancov
uviedol, že chodili domov a lekár zo Slovenska im dal 3 dni spätne PN. Žalobca mal emailovú adresu

zamestnávateľa, resp. Ekonómtaxu a aj komunikoval s nimi, ako to vyplýva, z emailovej komunikácie zo
dňa 16.12.2021 Q. a to v znení: „ Dobrý deň, dali ste mi absenciu na deň keď som bol v práci a ten deň
mám podpísaný od majstra, že som tam bol, ak ma chcete oklamať tak si poriadne pozrite dni za ktoré mi
dávate absenciu! Vzhľadom na to, že sa blíži koniec roka ja som čakal len na poslednú výplatu, aby som
mohol zdokladovať ako okrádate ľudí, mám už všetko. Tak sa budeme vidieť v januári na súde aj s vašimi

kolegami, ktoré tam okrádajú. Dúfam že vo výplate mám aj dovolenkové dni preplatené, ale podľa pásky
nie, tak to bude ďalší bod ktorý sa bude preberať, pekné sviatky vy banda zlodejská! Žalovaný dodal, že
spolupráca medzi žalovaným a Ekonómtaxom bola ukončená v 12/2021, nakoľko mali medzi sebou už
veľmi zlé vzťahy. Navrhol výsluch G. M. a H. L., ktoré pracovali v Ekonómtaxe o tom, či žalobca oznámil
dovolenku za 10/2021 a stým, že skúsi zabezpečiť ich prítomnosť na pojednávaní.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu k listinným dôkazom žalobcu uviedol, že definícia
ospravedlnenia absencie je stanovená judikátom, preto aj keby žalobca preukázal, že dal predákovi
vedieť, mal preukázať aj dôvod prečo neprišiel a predák nemá právo určiť, či ide o ospravedlnenú
absenciu.
Uviedol, že žalovaný dňa 20.1.2022 obdŕžal od žalobcu oznámenie o tom, že podľa § 79 Zákonníka

práce považuje rozviazanie pracovného pomeru za neplatné, a že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Ohľadom absencie dňa 8.10.2021 uviedol, že ide o omyl.

32. Takto zistený skutkový stav, súd posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení :

33. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) zák.č. 311/2001 Z.z. (ďalej len ako „Zákonníka práce“), zamestnanec je
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

34. Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď

v ochrannej dobe, a to a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo
od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.35. Podľa § 68 ods. 1, 2,3 Zákonníka práce, (1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so
zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej
dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie
ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a
zamestnancanarodičovskejdovolenke(§166ods.1)zdôvodovuvedenýchvodseku1skončiťpracovný

pomer výpoveďou.

36. Podľa § 74 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný každé okamžité skončenie pracovného
pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Bez tohto predchádzajúceho prerokovania je
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

37. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

38. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

39. Podľa § 81 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä b) byť na pracovisku na

začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení
pracovného času.

40. Podľa § 100 Zákonníka práce, zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom
nárok na

a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
b) dovolenku za odpracované dni,
c) dodatkovú dovolenku,

41. Podľa § 112 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na

obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na
obdobie, počas ktorého je zamestnankyňa alebo zamestnanec na materskej dovolenke, otcovskej
dovolenke alebo rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže
zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

42. Podľa § 144 ods. 1,2 Zákonníka práce, (1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je
povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný
upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné
zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej

vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania
prekážky v práci.43. Podľa § 141 ods. 1,2 Zákonníka práce, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca
v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky,
otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého

člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa
osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia
jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s
dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom
zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí

zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto
dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení.

44. Podľa§ 144a ods. 6 Zákonníka práce, o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje

zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

45. Podľa § 31 ods.1, 4 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pri právnom
úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou, splnomocniteľ udelí za týmto účelom
plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. (4)

Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

46. Podľa § 33 ods. 1 OZ , ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,

s ktorou splnomocenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

47. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 30.3.2021 ako montážny pracovník – pomocný pracovník, s miestom výkonu

práce Nemecko v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2021 s účinnosťou od 6.4.2021, a od 11/2021 vo
Viedni na základe ďalšieho dodatku k pracovnej zmluve, ktorý strany nepredložili, ale vyplýva to zo
samotnej výpovede žalobcu na pojednávaní, žalovaným nenamietaný, preto ho mal súd za preukázaný.

48. Žalobca sa domáha určenia neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru dané mu podľa

ustanovenia§68ods.1písm.b)Zákonníkalistomžalovanéhozodňa23.11.2021,ktorýmuboldoručený
dňa 2.12.2021. Žalobca namieta okamžité skončenie pracovného pomeru ako aj spôsob doručenia
právnym zástupcom zamestnávateľa t.j. žalovaného, lebo sa nepreukázal platným plnomocenstvom od
žalovaného v čase doručovania.

49.Súdposúdilúčinkydoručeniaokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeružalovanémudňa2.12.2021
žalovaným splnomocneným D. C. E., nakoľko to namietal žalobca. Zo splnomocnenia zo dňa 1.10.2021
vyplýva, že žalovaný splnomocnil D. C. E. aby ho zastupoval vo všetkých právnych veciach (vrátane
pracovnoprávnych záležitostí, komunikácie s protistranou). Z listiny Okamžité skončenie pracovného
pomeru vyplýva, že advokát oznamuje žalobcovi, že prevzal zastúpenia jeho zamestnávateľa na

základe splnomocnenia, ktoré je k nahliadnutiu v jeho kancelárii. Plnomocenstvo (následne) žalobcovi
aj doručil, a to dňa 12.2.2022, spolu s listom zo dňa 3.2.2022 (vyjadrenie k oznámeniu žalobcu zo
dňa 7.1.2022). Vzhľadom na uvedené súd má za to, že D. C. E. konal za žalovaného na základe
platného plnomocenstva a v rozsahu plnomocenstva, preto je námietka žalobcu nedôvodná, nakoľko
zamestnávateľ môže uskutočnenie právneho úkonu vo svojom mene (napr. okamžitého skončenia

pracovného pomeru) prenechať tretej osobe, a zastúpenie vzniklo na základe dohody o plnomocenstve
a udelením plnej moci.
Súd ohľadom možnosti splnomocnenia poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky W. [.
XXX/XXXX-XX z 31.8.2017 (bod. 27, 29 a 30.), že „Splnomocnenie nachádza uplatnenie najmä tam, kde
splnomocniteľ nemôže alebo nechce konať sám (alebo aj prostredníctvom vlastných zamestnancovi),

a preto uskutočnenie právneho úkonu vo svojom mene prenecháva tretej osobe. Zároveň je žiaduce
dodať, že aplikáciou inštitútu zastúpenia na základe plnej moci v pracovnoprávnych vzťahoch
žiadnym spôsobom nezasahuje do sociálnych práv zamestnancov, nevytvára zjavnú nerovnováhu
a ani neohrozuje právne postavenie zamestnanca ako slabšej strany. Treba mať na pamäti, žeZákonník práce nechráni len sociálne práva zamestnanca (hoc to je jeho prioritná úloha), ale garantuje
i práva zamestnávateľa, medzi ktoré rozhodne patri zmluvná sloboda vrátane slobody jednostranného
ukončenia zmluvného vzťahu na základe zákonom predpokladaných dôvodov.“

50. Žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 2.12.2021, preto súd
skúmal, či bola zachovaná prekluzívna lehota, nakoľko Zákonník práce stanovuje určitý časový priestor
existencie práva zamestnávateľa skončiť pracovný pomer okamžite a márnym uplynutím prekluzívnych
lehôt podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, toto právo zamestnávateľa zaniká. Lehoty sú dve, jedna je

subjektívna (dvojmesačná), závislá od zistenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru
zamestnávateľom, a druhá lehota je objektívna (jednoročná), začína plynúť odo dňa, keď vznikol dôvod
na okamžité skončenie pracovného pomeru a ohraničuje objektívnu možnosť skončenia pracovného
pomeru so zamestnancom, u ktorého nastali dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
V danom prípade boli dodržané obidve lehoty, nakoľko k porušeniu pracovnej disciplíny v zmysle
okamžitého skončenie pracovného pomeru došlo od 14.10.2021 a k okamžitému skončeniu pracovného

pomeru 2.12.2021, teda prejav vôle zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom
okamžite, bolo do uplynutia subjektívnej aj objektívnej lehoty doručený zamestnancovi.

51. Súd ďalej skúmal obsahovú stránku okamžitého skončenia pracovného, či je tam uvedené skutkové
vymedzenie dôvodu, v čom spočívalo závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom a dospel k

záveru, že tento dôvod je jasne, určite a zrozumiteľne vyjadrený znením zákonného ustanovenia (§
68 ods. 1 písm. b/ pre porušenie ust. § 47 ods. 1 písm. b/ zák. č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce) a
aj časovým úsekom daného vytýkaného konania žalobcu, konkrétne tým, že mal v dňoch 14.10.2021,
15.10.2021, 8.10.2021 (poznámka súdu : uvedený dátum bol podľa žalovaného uvedený omylom)
4.11.2021, 5.11.2021, 8.11.2021 bez akéhokoľvek relevantného ospravedlnenia sa nedostaviť do

zamestnaniaanevykonávaťsvoju prácu,čímsadopustilsérie(kuvedenémudňu5)neospravedlnených
absencií. Súd má za to, že tým bol dodržaný formálny predpoklad platnosti (skutkovo vymedzený dôvod
a písomná forma) okamžitého skončenia pracovného. Strany netvrdili, žeby žalovaný porušil ust. § 74
Zákonníka práce, kedy je zamestnávateľ povinný každé okamžité skončenie pracovného pomeru vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov, teda žeby mali zástupcov zamestnancov.

52. Ďalej žalobca namietal, že mu bola daná výpoveď počas ochrannej doby (počas práceneschopnosti)
a takým konaním došlo k porušeniu zákazu výpovede zamestnanca v ochrannej dobe podľa § 64 ods.
1 písm. a) Zákonníka práce. Žalobca síce bol práceneschopný od 25.11.2021 do 31.12.2021, avšak
v danom prípade žalobca nesprávne uvádza (aj v petite žaloby), že mu bola daná výpoveď, nakoľko

s ním žalovaný rozviazal pracovný pomer okamžite, listom o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 23.11.2021, ako to vyplýva z názvu aj obsahu uvedeného listinného dôkazu. V danom prípade
teda žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer okamžitým zrušením podľa § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce, na ktorý sa nevzťahuje zákaz výpovede v ochrannej dobe podľa § 64 Zákonníka práce.
Súd dodáva, že Zákonník práce pozná tzv. ochrannú dobu aj pre skončenie pracovného pomeru

okamžite, avšak okruh životných situácií je primerane menší vzhľadom, na väčšiu závažnosť
dôvodov, za ktorých možno pracovný pomer skončiť okamžite. Zákonník práce pred okamžitým
skončením pracovného pomeru chráni: tehotnú zamestnankyňu, zamestnankyňu na materskej
dovolenke, zamestnankyňu alebo zamestnanca na rodičovskej dovolenke, osamelú zamestnankyňu
alebo osamelého zamestnanca, za podmienky, že sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, zamestnanca

osobne sa starajúceho o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Nakoľko
u žalobcu nejde ani o jednu z týchto podmienok, preto má súd za to, že nebol v ochrannej dobe v čase
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

53. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 23.11.2021 vyplýva, že žalovaný okamžite

skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu porušenia
§ 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, konkrétne tým, že sa v dňoch 14.10.2021, 15.10.2021,
8.10.2021 (poznámka súdu : žalovaný tvrdí ohľadom tohto dátumu, že ide o omyl), 4.11.2021, 5.11.2021,
a 8.11.2021 bez akéhokoľvek relevantného ospravedlnenia nedostavil do zamestnania a nevykonával
svoju prácu, čím sa dopustil série (k uvedenému dňu 5) neospravedlnených absencií.

Žalovaný má za to, že žalobca v rozpore so zákonom žiadnym spôsobom nepreukázal vznik
akejkoľvek prekážky v práci, preto jeho neprítomnosť na pracovisku v uvedených dňoch považoval za
neospravedlnenú a svojim konaním žalobca porušil pracovnú disciplínu zvlášť závažným spôsobom.
Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX XX/XXXXI. dňa 14.júna 2011, že „o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v
dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z
dôvoduneprítomnostinadohodnutompracoviskuaakneprítomnosťniejespôsobenájehopreukázanou

pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so zákonníkom práce, udelením neplateného
pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci.“.

54. V zmysle rozhodovacej prace najvyšších súdnych autorít, je možné opakovanú neospravedlnenú
neprítomnosť v práci, a to viac ako 5 absencií, už považovať za porušenie pracovnej disciplíny závažným

spôsobom. Strany sporu dokonca v Dodatku č.1 zo dňa 30.3.2021 (pre miesto výkonu práce v Nemecku)
uzavreli, že neospravedlnená absencia (už jedna) môže byť dôvodom na ukončenie pracovného pomeru
ihneď. Súd však pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako
zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie
svojho zamestnanca (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.X R.).

55. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností
stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným
poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia

pracovnej disciplíny a iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm.
b) ZP na okamžité skončenie pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne
postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto
porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí
dosahovať určitý stupeň intenzity. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré

patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho
uváženia,sohľadomnaokolnostiprípadu,sámtútohypotézuvymedzil.Jetedavecousúdu,abyposúdil,
či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru
rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie
je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká

prejednávanej veci. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a
pod..

56. Vzhľadom na uvedené súd vykonal dokazovanie a mal preukázanú neprítomnosť žalobcu
v zamestnaní v dňoch uvedených v okamžitom zrušení pracovného a uvedené bolo nesporné.
Konkrétne k dátumom absencií 14.10.2021 a 15.10.2021, ktoré sú uvedené v okamžitom skonční
pracovného pomeru, kedy žalobca vykonával prácu v Nemecku súd zistil, že dochádzkovú evidenciu

viedol žalobca a to na základe ústneho poverenia žalovaného a v uvedených dňoch si sám žalobca
vyznačil „PN“. Žalovaný počas pracovného pomeru žalobcu nemal námietky voči spôsobe vedeniu
dochádzkovej evidencie žalobcom.
Sporné bolo, či išlo o neospravedlnenú absenciu, nakoľko žalovaný tvrdí, že žalobca neprítomnosť
v práci nepreukázal zákonným spôsobom. Žalobca tvrdí, že to nahlásil do Ekonómtaxu, osobám na

to určeným, ako sa to bežne robilo u žalovaného a inokedy mal vždy následne vypísanú dovolenku.
Žalovaný síce tvrdil, že to zamestnanci nahlasovali vopred cez whatsapp alebo email pre Ekonómtax,
avšak predložil čestné vyhlásenie W. G. M. z Ekonómtaxu, ktorá uviedla, že komunikovala s predákmi
a preverovala kto je na stavbe a keď niekto nebol prítomný, volala im a zisťovala dôvod, žalobcovi v
deň jeho neprítomnosti nevolala (volala mu až následne, keď sa “prevalili“ všetky jeho absencie). Z

uvedeného mal súd za to, že o neprítomnosti žalobcu vedeli (inak by mu volali) a nebrali to ako absenciu,
nakoľko to ani vo výplatnej páske neuviedli za 10/2021, pričom už v čase uzávierky o tom musel
mať vedomosť. A z uvedeného vyplýva aj spôsob ako riešil zamestnávateľ neprítomnosť zamestnanca
v práci.
Súd ohľadom bežnej praxe tolerovanej u žalovaného v prípade choroby zamestnanca mal preukázané

a to zo samotného tvrdenia žalovaného aj z čestného vyhlásenia W. G. M. z Ekonómtaxu, že dovolenky
sahlásilidopredu,niekeďužbolizamestnancinaturnusevzahraničí,kdevykonávaliprácunastavbách,
kedy už mali vopred zabezpečené ubytovanie. V prípade choroby, nemali v zahraničí zabezpečeného
lekára, zamestnanci chodili domov na Slovensko. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že keď už bolzamestnanec v zahraničí na stavbe, nehlásili dovolenku vopred (už mali pre neho ubytovanie), preto
súd vykonal dokazovanie aká bola zamestnávateľom tolerovaná bežná prax v prípade neprítomnosti
zamestnanca v práci pre chorobu, resp, následné vyznačenie dovolenky v takomto prípade.

Z výplatnej pásky žalobcu za 10/2021 vyplýva, že mal vyznačených 5 dní dovolenky, pričom uviedol,
že mal úraz oka, bol u lekára, odovzdal o tom papier v zamestnaní, a vyznačili mu dovolenku. V
dňoch 14.10.2021 a 15.10.2021 napísal sebe v dochádzkovej evidencii „PN“, lebo bol chorý, oznámil to
Ekonómtaxu, ako bolo zvykom, nevyžadovali od neho potvrdenie od lekára, lebo pracovali v zahraničí.
A rovnako aj v prípade neprítomnosti iného zamestnanca, keď vyznačil v dochádzkovej evidencii

neprítomnosť, zamestnávateľ dal následne zamestnancovi dovolenku, nie neospravedlnenú absenciu a
žiadny z nich nemal v tom čase od zamestnávateľa neospravedlnenú absenciu.
Z dochádzkovej karty za 41 týždeň vyplýva, že žalobca mal pomlčku (neprítomnosť v práci) v
dňoch 12.10.2021, 14.10.2021 a 15.10.2021, rovnako F. J. v dňoch 12.10.2021 a 13.10.2021 a L. I.
XX.XX.XXXX, U. Q. 13.10.2021. Z dochádzkovej karty za 38/1 týždeň, kde žalobca nie je uvedený, že
B. D. má na pondelok uvedenú pomlčku. Žalobca tvrdil, že len jemu dali neospravedlnenú absenciu za

uvedené dni a žalovaný nepreukázal opak, a ani či uvedení zamestnaní preukázali zákonným spôsobom
neprítomnosť v práci, keď z výpovede žalobcu vyplýva, že dovolenky v zahraničí nedávali, teda či
predložilidokladovyšetrenívzdravotníckomzariadenívNemecku.Žalobcanavrholdôkazdochádzkovú
evidenciu žalobcu za obdobie od 6/2021 do 10/2021 na preukázanie akým spôsobom bolo žalobcovi
značené vedenie choroby, voľna a pod., avšak žalovaný uvedený dôkaz súdu nepredložil. Súd má za to,

že ak žalovaný, ktorý uvedené môže preukázať a nepredložil žiadny dôkaz, napr. na vyvrátenie dôkazu
predloženéhožalobcomohľadomB.D.,ktorýbolneprítomnývprácipodľadovolenkovejevidenciev38/1
týždni v pondelok, ako aj ohľadom ostatných zamestnancov zamestnaných u žalovaného v 10/2021
v Stuttgarde, ktorí v prípade neprítomnosti v práci nemali neospravedlnenú absenciu, potom nevyvrátil
žalobcom vyššie tvrdenú skutočnosť a tým mal súd za preukázanú bežnú prax tolerovanú u žalovaného

v prípade choroby zamestnanca.
UvedenápraxohľadomchorobyvyplývaajzčestnéhoprehláseniaO.A.B.,zamestnanéhoužalovaného
v rovnakom období. Na námietku žalovaného, že ide o brata žalobcu, súd uvádza, že voči jeho povereniu
k vedeniu evidencie dochádzky žalobcom, žalovaný rovnako nemal námietky v uvedenom období, preto
mal súd za preukázané.

K dátumom absencií 4.11.2021, 5.11.2021 a 8.11.2021, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení
pracovného pomeru žalobca uviedol, že vtedy už pracoval vo Viedni ako obyčajný pracovník a
dochádzkovú evidenciu viedol jeho priamy nadriadený, D. K., ktorý neprítomnosť zamestnanca v práci
vyznačil písmenom„ X“. Súd mal preukázané čestným vyhlásením D. K., že ho žalobca upovedomil,
že je chorý a nenastúpi do práce a že nevyjadril nesúhlas s tým, že bude čerpať dovolenku. Uvedené

vyplýva aj z čestného prehlásenia S. B., ktorý býval na izbe so žalobcom a pracovali spolu na stavbe
Infocenter, ktorý tiež uviedol, že v prípade choroby brali dovolenku, lebo zabezpečovať návštevu lekára
z Viedne nebolo také jednoduché. Aj z uvedeného vyplýva, že rovnako ako v Nemecku aj v Rakúsku
bola u žalovaného pre prípad choroby tolerovaná rovnaká prax.
Z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca bol v dňoch 14.10.2021 a 15.10.2021 a

4.11.2021, 5.11.2021, 8.11.2021 neprítomný v zamestnaní a nepreukázal žalovanému neprítomnosť
v práci zákonným spôsobom (dokladom o vyšetrení v zdravotníckom zariadení, čerpanie dovolenky
odsúhlasenej zamestnávateľom), avšak dodržal bežne tolerovaný postup u zamestnávateľa.

57. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X R. XX/XXXX zo dňa 29.09.2009

„V preskúmavanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca konaním uvedeným
v okamžitom skončení pracovného pomeru síce porušil pracovnú disciplínu, keď čerpal jeden deň
dovolenku, napriek tomu, že túto iba telefonicky nahlásil a nebolo v konaní nesporne preukázané,
vzhľadom na nejednoznačné výpovede účastníkov a svedkov, že takáto prax bola v spoločnosti
žalovaného tolerovaná, avšak správne odvolací súd vyhodnotil toto porušenie pracovnej disciplíny

ako predvídateľné v pracovnoprávnych vzťahoch, upravených Zákonníkom práce, a to sankciou
priamo reagujúcou na takéto porušenie pracovnej disciplíny v § 109 ods. 2, Zákonník práce. I
keď je možné súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že uvedené zákonné ustanovenie takýto postup pri
neospravedlnenej absencii (krátenie dovolenky zamestnancovi o 1 až 2 dni) uvádza ako dispozíciu
(možnosť) zamestnávateľa použiť túto sankciu, dovolací súd sa stotožnil i so záverom odvolacieho

súdu, že jeden deň neospravedlnenej absencie nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny,
vzhľadom na pracovnú náplň a funkciu žalobcu, ktorá by mala za následok výnimočný spôsob skončenia
pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru.“58. Zavinené nesplnenie povinnosti pracovníka pri prekážke v práci včas požiadať organizáciu o
poskytnutie pracovného voľna [§ 29 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 54/1975 Zb., teraz § 144 ods. 1
ZP] je iba porušením pracovnej disciplíny, nemá však bez ďalšieho za následok vznik neospravedlnenej

absencie pracovníka. Rozhodujúca je existencia prekážky v práci a jej trvanie. (p. zn. X R. XX/XX)

59. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný tým, že nebol prítomný v zamestnaní u žalovaného
v dňoch 14.10.2021 a 15.10.2021 (poznámka súdu: kedy pracoval v Nemecku) a 4.11.2021, 5.11.2021
a 8.11.2021 (poznámka súdu: kedy pracoval v Rakúsku) a svoju neprítomnosť nepreukázal žalovanému

zákonným spôsobom, porušil pracovnú disciplínu. Súd však mal preukázané, že takáto prax ohľadom
čerpania a nahlásenia dovolenky v prípade neprítomnosti v práci pre chorobu zamestnanca bola
v spoločnosti žalovaného tolerovaná a bežne zaužívaná, preto vyhodnotil toto porušenie pracovnej
disciplíny ako predvídateľné v pracovnoprávnych vzťahoch u žalovaného. Súd pri posudzovaní stupňa
intenzity porušenia pracovnej disciplíny nebol viazaný tým, ako žalovaný ako zamestnávateľ v Dodatku
č. 1 k Pracovnej zmluve hodnotil neospravedlnenú neprítomnosť žalobcu ako svojho zamestnanca na

pracovisku v pracovnom čase. A nakoľko žalovaný ani len netvrdil, žeby mu konkrétne za uvedené
dni vznikla škoda pre neprítomnosť žalobcu na uvedených stavbách, napr. žeby musel rušiť zákazku
u nemeckého zákazníka, pričom žalobca nikdy nemal od žalovaného upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny a zrejme bol žalovaným hodnotený ako dôverná osoba, nakoľko ho poveril vedením
dochádzkovej evidencie, súd v tomto prípade posúdil uvedené porušenie pracovnej disciplíny žalobcu

za menej závažné a to aj s ohľadom na situáciu, v ktorej k porušeniu došlo v období Covidu-19 (neskôr
preukázané dlhodobé PN žalobcu od 25.11.2021 do 31.12.2021).

60. Z vyššie uvedeného teda nemožno prijať záver, že sa v danom prípade jednalo o závažné porušenie
pracovnejdisciplínypodľa§68ods.1písm.b)Zákonníkaprácespoukazomnavyššieuvedenéšpecifiká

prejednávanej veci, preto súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu dané listom
žalovaného zo dňa 23.11.2021 podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, doručené žalobcovi
2.12.2021, je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá, nakoľko žalovaný dňa 20.1.2022
(v zmysle jeho vyjadrenia) obdŕžal od žalobcu oznámenie žalobcu o tom, že podľa § 79 Zákonníka práce
považuje rozviazanie pracovného pomeru za neplatné, a že trvá na ďalšom zamestnávaní.

61. Podľa §262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Keďže žalobca bol vo veci plne úspešný, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestský súd Košice v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka
tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.