Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200302
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: Mgr. Roman Die a Mgr. Bc. Marián Haladej, v právnej veci žalobcu:
Miloš Mižák – Autokomplex MŠ, so sídlom Varšavská 18, 040 13 Košice, IČO: 35 237 074,
právne zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so
sídlom Bajkalská 21/A, P.O. BOX 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
SK/0372/99/2019 z 22.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou elektronicky bez autorizácie 30.04.2021 a následne elektronicky s autorizáciou
03.05.2021 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal
aby z dôvodu nezákonnosti bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. SK/0372/99/2019 z 22.12.2020,
ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie (ďalej len „inšpektorát SOI“) č. I/0151/08/19 z 01.08.2019, ktorým bola žalobcovi
ako podnikateľovi- fyzickej osobe, za porušenie zákonnej povinnosti podľa § 53 ods. 3 zákona č.

106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke (ďalej len „zákon o prevádzke vozidiel“), uložená
pokuta v sume 4 000,- Eur, aby bola vec po zrušení označených rozhodnutí vrátená na ďalšie konanie
inšpektorátu SOI a žalobcovi aby bol priznaný plný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach

(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023, pridelené zákonnému senátu správneho súdu „6 S“.

Administratívne konanie

3. Za účelom prešetrenia písomného podnetu spotrebiteľa evidovaného inšpektorátom SOI pod č.
1109/2018, bola inšpektorátom SOI dňa 23.01.2019 začatá na inšpektoráte SOI kontrola žalobcu, ktorá
pokračovala 04.02.2019 v prevádzkarni žalobcu a skončila do 28. februára 2019 v prevádzkarni žalobcu
s prerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu žalobcovi.4.PodľainšpekčnéhozáznamuinšpektorátuSOIboltentospísaný28.02.2019anachádzasavňomúdaj
o začatí kontroly dňa 28.02.2019 o 9:35 hod. s uvedením adresy kontrolovanej prevádzkarne žalobcu

a adresy miesta jeho podnikania; s označením osôb prítomných pri vykonaní kontroly a so zameraním
kontroly na dodržiavanie zákona o prevádzke vozidiel (č. 106/2018 Z.z.), ako aj zákonov č. 128/2002
Z.z., č. 250/2007 Z.z. a č. 102/2014 Z.z. vo veciach ochrany spotrebiteľa a zameranej aj na prešetrenie
písomného podania spotrebiteľa č. 1109/2018. V inšpekčnom zázname je uvedené, že 23.01.2019 bola
na inšpektoráte SOI začatá kontrola so zameraním na prešetrenie písomného podania spotrebiteľa

evidovaného pod č. 1109/2008 v podaní ktorom spotrebiteľ upozorňujem na nezrovnalosti pri predaji
dotknutého vozidlá vo vzťahu k počtu ním najazdených kilometrov s identifikáciou o dotknutého vozidla
a s prílohou dvoch inzerátov pričom v jednom z nich bol uvedený stav odometra dotknutého vozidla
403 000 km a v druhom inzeráte bol odvedený stav odometra 287 190 km. V inšpekčnom zázname je
ďalej uvedené, že ďalším dňom kontroly bol 04.02.2019, kedy sa kontrola vykonávala v prevádzkarni
žalobcu s tým, že pri tomto kontrolnom dni bolo zistené, že dotknuté vozidlo, ktoré žalobca ponúkal

prostredníctvom virtuálnej ponuky 23.01.2019 na webovej stránke www.autobazar.eu sa v prevádzkarni
žalobcu fyzicky nenachádzalo; žalobca nepredložil v tento kontrolný deň žiadne doklady o spôsobe
jeho nadobudnutia, respektíve o spôsobe ponuky a predaja uvedeného dotknutého vozidla a taktiež
žalobca neuviedol akým spôsobom si preveril stav prejdenej vzdialenosti dotknutého vozidla. Žalobca
inšpektorátu SOI až 11.02.2019 elektronickou poštou zaslal zmluvu o sprostredkovaní uzavretú medzi

žalobcom a záujemcom o predaj dňa 10.11.2018 predmetom, ktorej bol predaj dotknutého vozidla. Podľa
inšpekčného záznamu inšpektorát SOI porovnaním údajov o dotknutom vozidle získaných od žalobcu s
údajmi v systéme RPZV o tomto dotknutom vozidla potvrdil podozrenie na manipuláciu s počítadlom ním
prejdenej vzdialenosti s uvedením konkrétnych číselných hodnôt odometra ku dňu 04.02.2019 (287 190
km), ku dňu 20.09.2013 (239 760 km) a ku dňu 25.09.2017 (322 252 km) so záverom, že k manipulácii s

odometom došlo v období medzi 30.08.2013 až 28.08.2015, takže inšpektorát SOI uzavrel, že žalobca
ponúkal na trhu v Slovenskej republike dotknuté vozidlo, na ktorom došlo k manipulácii s odometrom a
súčasne došlo k porušeniu práv spotrebiteľa s tým, že žalobcom použitá obchodná praktika sa považuje
za klamlivú, keďže opomenul zverejniť podstatnú informáciu o dotknutom vozidle na základe, ktorej by
priemerný spotrebiteľ mohol vstúpiť obchodnej transakcie ktorú by inak nevykonal a súčasne inšpektorát

SOI konštatoval, že písomné podanie spotrebiteľa č. 1109/2018 je opodstatnené.
Inšpekčný záznam bol osobne odovzdaný proti podpisu žalobcovi, ktorý ho prevzal a uviedol poznámku
cit. „Auto si stiahol majiteľ.“
Inšpektorát SOI uložil žalobcovi na mieste opatrenie spočívajúce v zákaze ďalej ponúkať na predaj
dotknuté vozidlo alebo predávať, ponúkať či uvádzať na trh v Slovenskej republike vozidlá na ktorých

by došlo k manipulácii odometrom.
V administratívnom spise sa nachádzajú iba prvé dve strany „Zmluvy o sprostredkovaní“, bez uvedenia
dátumu jej podpisu a bez podpisov zmluvných strán, uzavretej medzi žalobcom ako sprostredkovateľom
a inou fyzickou osobou ako záujemcom o sprostredkovanie ohľadne sprostredkovania predaja
dotknutého vozidla s tým, že v čl. označenom ako cit. „odmena a platobné podmienky“ je uvedené,

že záujemca o sprostredkovanie súhlasí s tým, aby po uplynutí jedného mesiaca od uzatvorenia tejto
zmluvy bola cena vozidla znížená o .. Eur, že provízia sprostredkovateľa (žalobcu) predstavuje .. % z
predajnej ceny vozidla a záujemca má záujem odpredať dotknuté vozidlo za cenu 8 500,- Eur. Zmluva
bola uzavretá na dobu troch týždňov a jej zmeny a doplnky mohli byť iba písomnou formou.

5. Rozhodnutím č. I/0151/08/19 z 01.08.2019 inšpektorát SOI po vykonaní kontroly (konanej od
23.01.2019 do 28.02.2019) v prevádzkarni žalobcu (podnikateľa – fyzickej osoby), žalobcovi za
porušenie zákonnej povinnosti podľa § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej
premávke (ďalej len „zákon o prevádzke vozidiel“) uložil pokutu v sume 4 000,- Eur.
Inšpektorát SOI svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca v čase kontroly ponúkal na internetovej

stránke www.autobazar.eu cestné motorové vozidlo [konkrétne BMW 330d 4x4; VIN: A., rok výroby
2010; (ďalej len „dotknuté vozidlo“)], na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom cestného
motorového vozidla, keďže v čase kontroly virtuálnej ponuky dňa 23.01.2019 bol na odometri stav
najazdených kilometrov na dotknutom vozidle v počte 287.190 km, avšak podľa výpisu údajov zo
systému registra prevádzkových záznamov o vozidiel – ODO Pass č. 3359-9929-4545, bol stav

najazdených kilometrov na dotknutom vozidle k 25.09.2017 už v počte 322.252 km a zástupca
výrobcu k predmetnému dotknutému vozidlu evidoval záznam o stave odometra k 20.09.2013 s počtom
najazdených 239.760 km.Inšpektorát SOI uviedol, že z dôvodu zistených nedostatkov za, ktoré v zmysle § 53 ods. 3 zákona
o prevádzke vozidiel objektívne zodpovedá žalobca, ako podnikateľ prevádzkujúci predaj ojazdených
motorových vozidiel, bolo voči žalobcovi z podnetu správneho orgánu začaté správne konanie

oznámené žalobcovi listom, doručeným mu do vlastných rúk 25.06.2019, avšak žalobca sa v správnym
orgánom v stanovenej lehote k podkladom rozhodnutia a k spôsobu jeho zistení nevyjadril, s tým, že k
inšpekčnému záznamu žalobca iba uviedol, že dotknuté vozidlo cit. „si stiahol majiteľ.“
Uvedené zistenia inšpektorát SOI sumarizoval do záveru, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom
nespochybnil uvedené skutkové zistenia, v zmysle ktorých na trhu v Slovenskej republike sprostredkoval

a ponúkal na predaj dotknuté vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom, v
ktoromdôsledku,ajspoukazomnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.10Sžo/68/2016z25.01.2017,
došlo k založeniu objektívnej zodpovednosti žalobcu za porušenie zákonnej povinnosti podľa § 53 ods.
3 zákona o prevádzke vozidiel, pretože zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné) nie je pojmovým
znakom a predpokladom vzniku zodpovednosti za tento správny delikt, ktorý sa preukazuje len danosťou
porušenia právnej povinnosti a cit. „Okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti

nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie. Je preto irelevantné, či mal k
protizákonnému konania účastník konania motív, alebo nie.“ Inšpektorát SOI tiež poznamenal, že
žalobca ako prevádzkovateľ autobazáru bol povinný v zmysle § 48 ods. 3 písm. j) zákona o prevádzke
vozidiel prispievať do registra prevádzkových záznamov vozidiel (RPZV), avšak pri kontrole bolo zistené,
že žalobca si v RPZV dotknuté vozidlo nepreveroval, čím sa žalobca vystavil nebezpečenstvu porušenia

§ 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel tým, že ponúkal na predaj dotknuté vozidlo, na ktorom došlo
k neoprávnenej manipulácii so zobrazovacou hodnotou odometra. Inšpektorát SOI tiež poznamenal, že
skutočnosť, že žalobca nebol vlastníkom dotknutého vozidla, ale len sprostredkovateľom jeho predaja,
nemá vplyv na aplikáciu § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, ktoré ustanovenie si nevyžaduje
pre postih vlastnícky vzťah k vozidlu, ale k vyvodeniu zodpovednosti postačuje, že žalobca ponúkal

alebo inak sprostredkovával predaj dotknutého vozidla na trhu v Slovenskej republike, t.j. zákaz podľa
§ 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel platí pre všetky subjekty bez ohľadu na to, či sú vlastníkmi,
držiteľmi, obstarávateľmi prípadne sprostredkovateľmi predaja vozidla, t.j. bez ohľadu na ich vzťah
k vozidlu u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom a podstatné je iba to, aby tieto
subjekty vykonávali činnosť uvádzania, sprístupňovania a ponúkania na trhu v Slovenskej republike

cestných vozidiel u ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii so zobrazovacou hodnotou odometra.
Takže ani skutočnosť, že žalobca uzavrel s majiteľom dotknutého vozidla sprostredkovateľskú zmluvu,
ani to, že majiteľ dotknutého vozidla ho stiahol z predaja, nepredstavuje okolnosť na základe, ktorej
by sa mohol žalobca zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Inšpektorát SOI
tiež uviedol, že jediným liberačným dôvodom v zmysle § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel je,

ak by informácia o neoprávnenej manipulácii s odometrom bola zverejnená ešte pred uvedením, resp.
pred sprístupnením alebo sprostredkovaním predaja dotknutého vozidla a k vozidlu by bol pripojený
aj výpis z RPZV o tejto skutočnosti, čo sa však v tomto prípade nestalo s dodatkom, že cit. „...
účastník konania sa nemôže zbaviť zodpovednosti za vlastné porušenie zákona tým, že poukážeme na
nesplnenie zákona iným subjektom.“, pričom inšpektorát SOI zdôraznil, že žalobca nebol sankcionovaný

za neoprávnenú manipuláciu s odometrom, ale za porušenie zákazu sprostredkúvať na trhu Slovenskej
republiky predaj takého dotknutého vozidla, na ktorom došlo k manipulácii s odometrom. K porušeniu
zákonnej povinnosti žalobcom pritom postačuje, ak došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľov, teda nemuselo
ani dôjsť k poruchovému následku, keďže k poškodeniu spotrebiteľa môže dôjsť aj samotným znížením
rozsahu jeho práv priznaných mu zákonom.

Pri zistení porušenia kogentného § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, bol inšpektorát SOI v súlade
s § 154 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel povinný obligatórne pristúpiť k uloženiu žalobcovi sankcie
v zákonom stanovenom rozsahu (od 3 000,- Eur do 100 000,- Eur), pri určení sankcie ktorej bolo
prihliadnuté na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania a to v komparácii
s účelom zákonnej povinnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, zamedziť predaju

vozidiel ohrozujúcich bezpečnosť cestnej premávky (napr. pri neoprávnenej zmene stavu počítadla
prejazdenej vzdialenosti hrozí riziko, že kritický komponent nie je vymenený včas) a životné prostredie.
Inšpektorát SOI tiež uviedol, že cit. „... predávajúci pri predaji motorového vozidla, ktorého došlo k
neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejazdenej vzdialenosti, uvedením nižšieho počtu najazdených
kilometrov, ako v skutočnosti motorové vozidlo najazdených malo, mohol profitovať z vyššej ceny

motorového vozidla, nakoľko v dôsledku zníženého počtu najazdených kilometrov mal možnosť navýšiť
cenu predávaného ojazdeného auta.“ a potencionálnemu kupujúcemu hrozí ujma na jeho majetkových
právach, keďže uvedením nesprávneho počtu najazdených kilometrov je spotrebiteľ hrubo uvedený doomylu, dôsledkom ktorého vstupuje do obchodnej transakcie, ktorú by v prípade relevantných informácií
uskutočniť nemusel.

6. Žalobca, zastúpený svojou právnou zástupkyňou, svoje odvolanie proti rozhodnutiu inšpektorátu SOI
č. I/0151/08/19 z 01.08.2019 odôvodnil poukazom na to, že v jeho výroku nie je, jemu za vinu kladený
skutok vymedzený nezameniteľným spôsobom s tým, že čas, kedy malo dôjsť k jeho spáchaniu je
vymedzený časom trvania kontroly, čo nebráni tomu, aby žalobca nemohol byť v budúcnosti opakovane
postihnutý za ten istý správny delikt [v uvedenej súvislosti tiež podotkol, že v rozhodnutí inšpektorátu

SOI je uvedené, že kontrola bola u žalobcu vykonaná od 23.01.2019 do 28.02.2019, no v inšpekčnom
zázname je raz uvedené, že kontrola začala 28.02.2019 o 9.35 hod. a na inom mieste zas, že začala
23.01.2019 na prešetrenie písomného podnetu spotrebiteľa], a taktiež je nedostatočne v odvolaním
napadnutom rozhodnutí vyšpecifikovaný aj skutok, keďže v jeho výroku je uvedené, že žalobca ponúkal
dotknuté vozidlo, na ktorom došlo k manipulácii s odometrom, avšak táto skutočnosť nebola v priebehu
kontroly preukázaná, pretože dotknuté vozidlo v čase vstupu inšpektorov do prevádzkarne žalobcu sa

tu nenachádzalo; žalobca mal iba sprostredkovať jeho predaj na základe zmluvy o sprostredkovaní z
10.11.2018, ktorá bola uzatvorená na 3 týždne, preto podľa žalobcu jednako nie je možné konštatovať,
že na dotknutom vozidle došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom (podľa žalobcu bol vo veci
nedostatočne zistený skutkový stav) a jednako inšpektorát SOI sa nedostatočne vysporiadal s danosťou
deliktuálnej spôsobilosti na strane žalobcu, ktorý mohol byť zodpovedný iba počas doby 3 týždňov,

na ktorú bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a iba v tom čase mohol žalobca ako fyzická
osoba-podnikateľ vystupovať ako sprostredkovateľ predaja dotknutého vozidla a po uplynutí týchto 3
týždňov už na žalobcu nemožno hľadieť ako na osobu, ktorej konanie je vykonávané v rámci jeho
podnikateľskej činnosti „autobazár.“ Napokon podľa žalobcu je potrebné prihliadať na okolnosti, podľa
ktorých žalobca nezavinil vzniknutý stav a aj, keď zavinenie nie je predpokladom zodpovednosti za

daný správny delikt, zavinenie je skutočnosťou, ktorá nemôže zostať bez povšimnutia pri rozhodovaní
o výške uloženej sankcie s tým, že keďže podľa inšpekčného záznamu s manipuláciou s odometrom
na dotknutom vozidle došlo v čase 30.08.2013-28.08.2015, napriek tomu viac ako 3 roky zostala táto
skutočnosť bez povšimnutia a bez vyvodenia zodpovednosti za tento stav, preto sa javí sankcia uložená
žalobcovi ako neprimerane prísna. Zdôraznil, že nebol vlastníkom dotknutého vozidla a nemal dôvod

pochybovaťosprávnostihodnotyodometra,dôkazomčohomábyť,žepriprezentáciidotknutéhovozidla
na internetovej stránke žalobca okrem uvedenia stavu odometra sprístupnil aj jeho snímku. Záverom
žalobca označil za nepochopiteľný názor inšpektorátu SOI, že bolo povinnosťou žalobcu vniesť do RPZV
informácie o všetkých vykonaných predajoch vozidiel, keď v danom prípade žalobca dotknuté vozidlo
nepredal s tým, že žalobca nie je ani priamo osobou oprávnenou na získavanie údajov z RPZV.

7. Žalovaný svojím žalobou napadnutým rozhodnutím č. SK/0372/99/2019 z 22.12.2020 odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie inšpektorátu SOI č. I/0151/08/19 z 01.08.2019 potvrdil.
Žalovaný konštatoval, že v odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by ho zbavovali
zodpovednosti za zistený nedostatok; žalovaný má za to, že vo výroku rozhodnutia inšpektorátu

SOI bol jednoznačne a nezameniteľným spôsobom identifikovaný skutok, ktorého sa žalobca dopustil
a to označením § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel s konkretizáciou povinnosti, ktorá bola zo
strany žalobcu porušená, spolu s vymedzením ustanovení na základe, ktorých bola žalobcovi uložená
povinnosť a s lehotou na plnenie, ktoré náležitosti zodpovedajú náležitostiam správneho rozhodnutia
podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Vo vzťahu

k žalobcom namietaným rôznym dátumom začatia kontroly uvedeným v inšpekčnom zázname, žalovaný
konštatoval, že je úplne v poriadku, ak kontrola prebehne vo viacerých dňoch, najmä ak sa preverujú
rôzne skutočnosti, takže ak je v inšpekčnom zázname ako deň začatia kontroly uvedený 28.02.2019
znamená to, že kontrola sa v tento deň začala o 9:35 hod. a ak je súčasne v tom istom inšpekčnom
zázname tiež uvedené, že kontrola sa začala 23.01.2019 na prešetrenie podnetu spotrebiteľa, nie je

to chybou, pretože to znamená, že do inšpekčného záznamu z kontroly spísaného v deň jej ukončenia
28.02.2019, čo bol posledný deň kontroly, inšpektorát SOI iba zhrnul aj všetky závery a priebeh do
tej doby vykonaných kontrol. Vzhľadom k uvedenému tak nie je kolíziou, že vo výroku rozhodnutia
inšpektorátu SOI je uvedený začiatok kontroly 23.01.2019 a v inšpekčnom zázname je uvedený začiatok
kontroly 28.02.2019, pretože cit. „... deň 28.02.2019 bol posledným dňom vykonávania kontroly, a

označenie začatia kontroly sa týka po presného času začatia kontroly v ten deň ....“ Žalovaný mal za
irelevantnú námietku žalobcu, že v čase kontroly sa dotknuté vozidlo nenachádzalo v prevádzkarni
žalobcu, pretože z hľadiska skutku nie je dôležité, kde sa dotknuté vozidlo nachádzalo, keďže žalobca
porušil zákon tým, že v čase kontroly ponúkal na internetovej stránke www.autobazar.eu dotknutévozidlo na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii odometrom. Ako irelevantnú vyhodnotil žalovaný
aj odvolaciu námietku žalobcu, že dotknuté vozidlo mu nepatrilo, toto iba ponúkal na predaj po dobu
troch týždňov po uplynutí doby ktorej ho nemožno považovať v tejto veci za podnikateľa. K uvedenému

žalovaný poznamenal, že z hľadiska dikcie § 53 ods. 3 zákona prevádzke vozidiel je irelevantným
kto je vlastníkom motorového vozidla, aj to, akú zmluvu priestupca uzatvoril s majiteľom motorového
vozidla a podstatné je iba to, či svojim konaním porušil označené ustanovenie s dodatkom, že v danom
prípade žalobca nepochybne ponúkal na trhu Slovenskej republiky dotknuté vozidlo, na ktorom došlo k
manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, takže ani nevlastníctvo žalobcu dotknutého vozidla a ani

to,žežalobcauzavrelsmajiteľomdotknutéhovozidlasprostredkovateľskúzmluvuniesúskutočnosťami,
ktorými by sa žalobca mohol zbaviť svojej zodpovednosti za protiprávne konanie. Podľa žalovaného,
keďže žalobca ponúkal na predaj dotknuté vozidlo, na ktorom bolo neoprávnené manipulované s
počítadlom prejdenej vzdialenosti nepochybne tak žalobcovi svedčí aj deliktuálna spôsobilosť za toto
konanie v zmysle § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, podľa ktorého porušovateľom tohto zákazu
môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ. V súvislosti s odvolacou námietkou

žalobcu, že nie je vinným za vzniknutý stav a že skutočnosť manipulovania s odometrom ostala bez
povšimnutia viac ako 3 roky a bez vyvodenia zodpovednosti za tento stav, žalovaný uviedol, že žalobca
bol sankcionovaný za ponúkanie na trhu v Slovenskej republike motorového vozidla, na ktorom došlo
k neoprávnenej manipulácii s odometrom a nie za vykonanie tejto manipulácie s dodatkom a že
skutočnosť, že žalobca na stránke www.autobazar.eu uviedol stav odometra a aj jeho foto-snímku, nemá

vplyv na porušenie § 53 ods. 3 zákona prevádzke vozidiel, pretože bolo dokázané, že s údajmi odometra
bolo neoprávnene manipulované a aj napriek tomu ho žalobca na trhu Slovenskej republiky ponúkal
na predaj.
Podľa žalovaného, námietka žalobcu podľa ktorej žalobca nerozumie prečo sa naňho má aplikovať § 48
ods. 3 písm. j) zákona o prevádzke vozidiel, keďže dotknuté vozidlo nepredal, uviedol, že táto námietka

nesúvisí s porušením § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel s tým, že v označenom § 48 ods. 3 písm. j)
zákona prevádzke vozidiel je stanovená povinnosť pre určené subjekty poskytovať informácie do RPZV
týkajúce sa stavu odometra v prípade predaja motorových vozidiel.
Napokon sa žalovaný vyjadril aj k výške žalobcovi uloženej sankcie s tým, že inšpektorát SOI
zohľadnil možné následky protiprávneho konania žalobcu, v dôsledku ktorého mohlo dôjsť k porušeniu

práv spotrebiteľov, ktorí sa následkom nepravdivých informácií o počte najazdených kilometrov
môžu rozhodnúť urobiť nesprávnu obchodnú transakciu (kúpu vozidla) s tým, že spotrebitelia môžu
byť poškodení aj na svojich ekonomických záujmoch, pretože motorové vozidlo s nižším počtom
najazdených kilometrov sa predáva za vyššiu cenu a na druhej strane môže dôjsť k nezákonnému
obohateniu sa predávajúceho. Žalovaný dodal, že do úvahy zobral aj možný následok nezákonného

konania žalobcu z hľadiska ochrany života a zdravia potencionálnych osôb používajúcich predmetné
dotknuté vozidlo, pretože uvedenie nižšieho počtu najazdených kilometrov než má vozidlo v skutočnosti,
má za následok včasné nevykonanie servisnej kontroly alebo opravy, ktoré sa majú vykonať po určitom
počte najazdených kilometrov, čo môže ohroziť život a zdravie účastníkov cestnej premávky. Okrem
toho žalovaný dodal, že prihliadol aj na čas trvania protiprávneho konania žalobcu s tým, že zmluva

o sprostredkovaní mala byť podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu uzavretá 10.11.2018 na tri
týždne, avšak žalobca dotknuté motorové vozidlo ponúkal na predaj aj po uplynutí jej účinnosti dňa
29.01.2019, preto žalovaný nepovažuje čas protiprávneho konania žalobcu za zanedbateľný s tým, že
žalobcovi uložená sankcia bude plniť svoju represívnu a výchovnú funkciu.
Rozhodnutie žalovaného bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené 22.01.2021.

Súdne konanie

8. Žalobca svoju včas [pri aplikácii cit. § 1 a § 2 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, v ich

znení účinnom ku dňu doručenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi, pozn.] podanú žalobu odôvodnil
identickými námietkami aké uviedol aj v odvolaní proti rozhodnutiu inšpektorátu SOI z dôvodu, že podľa
žalobcu sa s týmito námietkami žalovaný zákonným spôsobom nevysporiadal. Žalobca opakovane
zdôraznil, že z výroku rozhodnutia inšpektorátu SOI nie je zrejmé v akom čase mal žalobca dotknuté
vozidlo ponúkať na predaj a kedy sa teda mal stať skutok, za ktorý bol sankcionovaný s tým, že v zmysle

záverov inšpektorátu SOI sa tak malo stať v čase od 23.01.2019 do 28.02.2019, takže nie je jasné či
protiprávny stav mal pretrvávať počas celého uvedeného obdobia alebo nie a súčasne podotkol, že tým,
že časová identifikácia skutku z výroku rozhodnutia inšpektorátu SOI nie je zrejmá, pričom logicky, ak
inšpektorát SOI zaevidoval podnet spotrebiteľa z 11.12.2018 pod č. 1109/2018 k skutku malo dôjsť predtermínom začatia kontroly, tak z dôvodu tohto nedostatočného časového vymedzenia skutku nemôže
žalobca nadobudnúť istotu, že by nebol postihovaný opakovane za to isté konanie ktoré správny orgán
kvalifikoval ako správny delikt. Žalobca tiež zdôraznil, že keďže v čase kontroly v jeho prevádzkarni

dotknuté vozidlo nebolo, nie je ani možné zistiť a ani správny orgán nezistil, či na dotknutom vozidle
skutočne bola manipulácia s odometrom, pre skutok ktorý bol uznaný vinným a v ďalšom žalobca
opätovne poukázal na to, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho danosťou deliktuálnej spôsobilosti ku dňu
spáchania skutku, k spáchaniu ktorého malo dôjsť v čase vykonania kontroly.
Žalobca nežiadal nariadenie pojednávania vo veci

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe konštatoval zákonnosť a zrozumiteľnosť svojho rozhodnutia
vychádzajúceho z náležite zisteného skutkového stavu veci s tým, že sa nezakladá na pravde, žeby
sa žalovaný nebol vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. V súvislosti so žalobnou námietkou
ohľadne zmätočnosti výrokovej časti rozhodnutia inšpektorátu SOI v súvislosti s uvedením času trvania a
začatia kontroly u žalobcu, žalovaný identicky ako v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že kontrola

prebiehala vo viacerých dňoch, preto považuje za správne, že vo výrokovej časti rozhodnutia SOI je
uvedené označenie všetkých týchto dní, počas ktorých kontrola u žalobcu prebiehala aj s uvedením
spôsobu jej vykonania, pričom kontrola virtuálnej ponuky na podnet spotrebiteľa bola vykonaná na
inšpektoráte SOI 23.01.2019 počas kontrolného dňa ktorého bola zistená dôvodnosť tohto podania,
podľa ktorého dotknuté vozidlo žalobca ponúkal na predaj na internetovej stránke A. v rozpore s §

53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, ďalej kontrola pokračovala v prevádzkarni žalobcu v dňoch
04.02.2019 a 28.02.2019, čo bol posledný deň kontroly, počas ktorého došlo v inšpekčnom zázname k
zhrnutiu spôsobu kontroly a zistení všetkých u žalobcu vykonávaných kontrol aj v iné dni, preto je podľa
žalovaného správne, že tieto dni kontrol sú uvedené aj vo výrokovej časti rozhodnutia inšpektorátu SOI,
v ktorom výroku je jednoznačne konkretizovaný žalobca ako kontrolovaný subjekt, ako aj kontrolujúci

orgán a aj čas a miesto výkonu kontroly, ako aj popis skutku s jeho právnou kvalifikáciou, za ktorý bol
žalobca sankcionovaný.
Pokiaľ ide o opis skutku za ktorý bol žalobca sankcionovaný, žalovaný podotkol, že vo výrokovej
časti rozhodnutia inšpektorátu SOI je jasne uvedené, že v čase kontroly 23.01.2019 ponúkal žalobca
na internetovej stránke dotknuté vozidlo s konkrétnou špecifikáciou tohto vozidla, na ktorom došlo

k neoprávnenej manipulácii s odometrom, pričom vo výroku sú uvedené aj konkrétne namerané hodnoty
a odometra v rôznych časových obdobiach s tým, že v roku 2017 bol nameraný vyšší počet najazdených
kilometrov ako tomu bolo neskôr v čase vykonania kontroly 23.01.2019. Takýmto vymedzením skutku
je vyvrátený aj žalobný argument žalobcu o neurčitosti výroku inšpektorátu SOI vo vzťahu k tomu,
v akom čase mal byť skutok spáchaný a z hľadiska uvedenej formulácie skutku je irelevantná aj

žalobná námietka o tom, že v čase kontroly sa dotknuté vozidlo v prevádzkarni žalobcu nenachádzalo,
pretože žalobca bol sankcionovaný za ponúkanie tohto dotknutého vozidla na internetovej stránke, takže
vo vzťahu k formulácii § 53 ods. 3 zákona prevádzke vozidiel a je irelevantné aj to, akú zmluvu s
majiteľom vozidla uzavrel žalobca ponúkajúci na Slovenskom trhu vozidlo, na ktorom došlo k manipulácii
s odometrom, ale podstatné je, či došlo k porušeniu tohto zákazu ktorý zákaz v danom prípade žalobca

porušil a taktiež nie je relevantné či žalobca je alebo nie je majiteľom dotknutého vozidla, pretože
uvedené skutočnosti § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel nevyžaduje a nie sú to ani skutočnosti na
základe ktorých by sa mohol žalobca zbaviť svojej zodpovednosti za protiprávne konanie, zodpovednosť
za spáchanie ktorého je založené na objektívnej zodpovednosti, čím je daná aj odpoveď o danosti
deliktuálnej spôsobilosti žalobcu za dopustenie sa takéhoto konania. Z uvedených dôvodov žalovaný

navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.
Žalovaný žiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

10. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného, prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne dôvody, ktorými by

spochybnil žalobné námietky žalobcu a za osobitne prekvapujúcu považuje časť vyjadrenia žalovaného,
ktorým poukázal na to, že kontrola začala 23.01.2019, pokračovala 04.02.2019 a ukončená bola 28.
februára2019stýmžežalovanýzrozumiteľnýmspôsobomneuviedolkedysamalžalobcaprotiprávneho
konania dopustiť tak, aby bolo možné zabrániť, aby žalobca za ten istý skutok nemohol byť v budúcnosti
ešte raz postihnutý a taktiež podľa žalobcu sa žalovaný nevyjadril ani k jeho deliktuálnej spôsobilosti

so zreteľom na skutkové okolnosti, na ktoré žalobca v žalobe poukázal. Z uvedených dôvodov žalobca
na svojej žalobe zotrval.11. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku (replika) žalobcu uviedol, že má za to, že už
v žalobou napadnutom rozhodnutí inšpektorátu SOI z 01.08.2019 bolo protiprávne konanie žalobcu
časovo vymedzené konkrétnym dňom, kedy žalovaný správny orgán vykonal kontrolu virtuálnej ponuky

dotknutého vozidla a zistil žalobcom porušenie § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel. Taktiež
vyjadril svoj nesúhlas, žeby žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané bez akýchkoľvek dôkazov
s tým, že dokazovanie bolo vykonané predovšetkým listinnými dôkazmi, ktoré správne orgány vo
svojich rozhodnutiach popísali a ktoré tvoria aj súčasť administratívneho spisu. Napokon konštatoval,
že tak prvostupňový správny orgán (inšpektorát SOI), ako aj žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach

vyjadrili aj k deliktuálnej spôsobilosti žalobcu a to vzhľadom na zodpovednosť založenú § 53 ods. 3
zákona prevádzke vozidiel s tým, že tieto ich závery korešpondujú s rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžp/25/2013 z 30.10.2014 podľa, ktorého cit. „... iné správne delikty
fyzických osôb (zvyčajne podnikateľov) a právnických osôb, pri ktorých je deliktuálna zodpovednosť
vyvodzovaná bez ohľadu na zavinenie.“; ako aj napr. s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 23S/25/2016 z 28.02.2018, podľa ktorého cit. „Pri objektívnej zodpovednosti za správny delikt

je deliktuálna zodpovednosť vyvodzovaná bez ohľadu na zavinenie (ako vnútorný psychický vzťah
páchateľa správneho deliktu k protiprávnemu konaniu a jeho následku), či už vo forme úmyslu alebo
nedbanlivosti. Objektívna zodpovednosť nevyžaduje preukázanie zavinenia, pre to, aby bola osoba
obvinená zo spáchania deliktu uznaná za vinnú z jeho spáchania. Postačuje, ak sa obvinený zo
správneho deliktu dopustil konania/opomenul konanie a toto jeho konanie/nekonanie a ich následok

je v rozpore s právnymi predpismi a napĺňa znaky skutkovej podstaty konkrétneho správneho deliktu.
Objektívna zodpovednosť je jedným z pojmových znakov správneho deliktu.“ V tej súvislosti žalovaný
poukázal, že podľa § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel môže byť osobou zodpovednou za
jeho porušenie iba právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorú podmienku žalobca spĺňa a
žalovanému nie sú známe skutočnosti, pre ktoré by žalobca nemal byť za svoje protiprávne konanie

sankcionovaný, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase kontroly žalobca svojou
inzerciouvrámcivýkonusvojejpodnikateľskejčinnostiautobazáruponúkalnapredajdotknutévozidlona
ktorom došlo k manipulácii s odometrom s tým že s uvedeným nemá nič spoločné žalobcom predložená
časovo obmedzená sprostredkovateľská zmluva, pretože ani táto ho nezbavuje zodpovednosti za
dodržiavanie zákonov pri výkone svojej činnosti.

12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

13. Správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 28.10.2024, na ktoré boli riadne na

včas predvolaní obaja účastníci konania, pričom na pojednávaní prítomná právna zástupkyňa žalobcu
zotrvala na svojich do tej doby v konaní produkovaných vyjadreniach, pričom zdôraznila, že žalovaný sa
s jeho odvolacími námietkami buď nevysporiadal vôbec alebo sa s nimi vysporiadal, tak ich jednoduchou
negáciou; zdôraznila nedostatky žalobou napadnutých rozhodnutí spočívajúce v nepresnej špecifikácii
času začatia kontroly, ktorý čas začatia kontroly je dôležitý pre nezameniteľné vyšpecifikovanie skutku,

pre ktorý bol žalobca deliktuálne stíhaný s tým, že v žalobou napadnutom rozhodnutí inšpektorátu
SOI je uvedené, že žalobca sa mal dopustiť deliktu v čase kontroly, avšak v zmysle inšpekčného
záznamu táto kontrola mal začať raz 23.01.2019 inokedy 28.02.2019 s tým, že tohto skutku sa žalobca
nemohol dopustiť v čase kontroly, keďže najneskôr k jeho spáchaniu mohlo dôjsť už v roku 2018
a to v zmysle podnetu spotrebiteľa evidovaného inšpektorátom SOI 11.12.2018 pod č. 1109/2018;

zdôraznila, že v čase kontroly na prevádzkarni žalobcu nebola zistená fyzická prítomnosť dotknutého
motorového vozidla, a teda inšpektorát SOI nemohol zistiť či naozaj na tomto vozidle došlo k manipulácii
s odometrom, resp. s jeho zobrazovanou hodnotou; poukázala, že žalovaný sa nevysporiadal s
deliktuálnou spôsobilosťou žalobcu a to opäť s poukazom na účinky zmluvy o sprostredkovaní predaja
uzavretej 10.11.2018 medzi žalobcom a záujemcom o sprostredkovanie predaja na dobu troch týždňov.

Na pojednávaní prítomná splnomocnenkyňa žalovaného mala za to, že rozhodnutie tak prvostupňového
správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného sú zákonné a správne, boli vydané na základe
dostatočne zisteného skutočného stavu; žalovaný sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu
vysporiadal a nevidí dôvod na jeho zrušenie.

Právne východiská14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „ Správne súdy rozhodujú v konaniach
o (b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania.“

16. Podľa § 194 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnym trestaním sa na účely tohto

zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii
za iné podobné protiprávne konanie.“

17. Podľa § 197 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to
aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.“

18. Podľa § 48 ods. 1 a 3 písm. j) zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke
(ďalej len „zákon o prevádzke vozidiel“) v znení účinnom ku dňu (23.01.2019) začatia kontroly (ďalej len
„v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Register prevádzkových záznamov vozidiel je vnútroštátny
register cestných motorových vozidiel, ktoré sú prihlásené v evidencii vozidiel v Slovenskej republike,

do ktorého sa zaznamenáva zobrazovaná hodnota počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti (ďalej len
„odometer“) cestného motorového vozidla v rôznych životných situáciách počas prevádzky vozidla až
do jeho vyradenia z evidencie, aby sa eliminovala neoprávnená manipulácia so zobrazovanou hodnotou
odometra.
(3) Do registra podľa odseku 1 sú povinné bezodplatne zasielať informácie o cestných motorových

vozidlách prihlásených do evidencie vozidiel v Slovenskej republike v rozsahu údajov ustanovených
vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. i), ak takýmito údajmi disponuje, (j) fyzické
osoby – podnikatelia a právnické osoby vykonávajúce predaj ojazdených cestných motorových vozidiel
priamo alebo sprostredkovane, ktoré majú zriadenú prevádzku na túto činnosť, informácie o všetkých
vykonaných predajoch vozidiel, a to nepretržite a priamo alebo nepretržite a automatizovane.“

19. Podľa § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel v znení účinnom v rozhodnom čase „Právnickým
osobám a fyzickým osobám – podnikateľom sa zakazuje uvádzať, sprístupňovať, ponúkať na trhu
v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii
so zobrazovanou hodnotou odometra alebo k neoprávnenej manipulácii s odometrom cestného

motorového vozidla alebo inak sprostredkovávať ich predaj na trhu v Slovenskej republike; to neplatí, ak
je informácia o neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo o neoprávnenej
manipulácii s odometrom zverejnená pred uvedením, sprístupnením alebo sprostredkovaním predaja a
k vozidlu je pripojený výpis z registra prevádzkových záznamov.“

20. Podľa § 154 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel v znení účinnom v rozhodnom čase „Slovenská
obchodná inšpekcia uloží pokutu od 3 000 eur do 100 000 eur tomu, kto poruší niektorý zákaz podľa
§ 53 ods. 1 až 3.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

21. V danom prípade považuje žalobca žalobou napadnuté rozhodnutia tak inšpektorátu SOI, ako aj
žalovaného za nezákonné dôvodiac, že v tomto prípade, (i) jednako podľa žalobcu neboli splnené
zákonné podmienky, resp. predpoklady na vyvodenie voči jeho osobe zodpovednosti za spáchanie
správneho deliktu podľa cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, pretože počas kontroly nebolo

inšpektorátom zistené, žeby sa v prevádzkarni žalobcu dotknuté vozidlo fyzicky nachádzalo; dotknuté
vozidlo nebolo a nie je vo vlastníctve žalobcu a žalobca iba sprostredkúval jeho predaj na základe
zmluvy o sprostredkovaní, ktorá mala byť uzavretá 10.11.2018 na dobu 3 týždňov a keďže táto doba
uplynula pred kontrolou vykonávanou inšpektorátom SOI na strane žalobcu absentovala deliktuálna
spôsobilosť za označený správny delikt a napokon, že žalobca na dotknutom vozidle s odometrom

nemanipuloval, k manipulácii ktorej malo dôjsť ešte pred sprostredkovaním predaja dotknutého vozidla
a že žalobca nebol povinným subjektom o stave odometra na dotknutom vozidle vkladať údaje do RPZV
(registerprevádzkovýchzáznamovvozidiel)aaniniejeosobouoprávnenouzískavaťzRPZVinformácie.
Okrem toho žalobca (ii) namieta aj formálne nedostatky rozhodnutia inšpektorátu SOI spočívajúcev nedostatočne individualizujúcom a nezameniteľnom vymedzení správneho deliktu a to jednako vo
vzťahu k jeho opisu zistenými skutkovými okolnosťami a jednako vo vzťahu k času jeho spáchania.

22. Keďže žalobca bol žalobou napadnutými rozhodnutiami sankcionovaný za spáchanie správneho
deliktu podľa cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, je podľa správneho súdu pre kontext veci
najsamprv nutné pristaviť sa pri tomto pojme „správneho deliktu“. Aj keď pojem „správny delikt“ nie je
v právnom poriadku Slovenskej republiky explicitne zadefinovaný, možno mať za to, že správny delikt
je protiprávnym konaním, ktorého znaky sú zadefinované zákonom a za ktorého spáchanie vyvodzuje

zodpovednosť správny orgán ukladaním taktiež zákonom predvídaných sankcií.
Zákonom zadefinované znaky správneho deliktu dávajú odpoveď na to, (i) kto je subjektom tohto
správneho deliktu, t.j. kto môže byť jeho páchateľom a teda osobou deliktuálne zodpovednou za jeho
spáchanie (samozrejme za predpokladu, že táto osoba je nositeľom deliktuálnej spôsobilosti); (ii) aká je
subjektívna stránka správneho deliktu, t.j. aká forma zavinenia sa vyžaduje na jeho spáchanie, a to či
sa vyžaduje subjektívne zavinenie páchateľa vo forme jeho úmyslu (priameho alebo nepriameho) alebo

vo forme jeho nedbanlivosti (vedomej alebo nevedomej) alebo či postačuje objektívne zavinenie, t.j. bez
ohľadu na úmysel či nedbanlivosť páchateľa; (iii) aký je objekt správneho deliktu, t.j. na čo je cielené
protiprávne konanie (resp. protiprávny útok), na ochrane objektu ktorého pred protiprávnym konaním
je daný verejný záujem (napr. objektom môže byť život, zdravie, životné prostredie, majetok a pod.)
a napokon, (iv) aká je aj objektívna stránka správneho deliktu, t.j. akým spôsobom konania môže byť

delikt spáchaný, či aktívnym konaním (komisívne konanie, napr. aktívny útok na zdravie a pod.) alebo
nekonaním, resp. opomenutím konania (omisívne konanie, napr. opomenutie splniť si nejakú zákonnú
povinnosť a pod.).
Pre záver, že došlo k spáchaniu správneho deliktu musia byť kumulatívne splnené všetky jeho vyššie
uvedené znaky, tak ako ich preddefinuje (predpokladá) zákon v skutkovej podstate toho ktorého

konkrétneho správneho deliktu, pretože nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti verejnej správy
musí byť automaticky aj správnym deliktom.

23. V danom prípade bol žalobca uznaný zodpovedným a bol sankcionovaný za správny delikt, ktorého
skutková podstata je vymedzená v cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, podľa skutkovej

podstaty ktorej (i) subjektom, t.j. páchateľom tohto správneho deliktu môže byť iba právnická osoba
alebo fyzická osoba so statusom podnikateľa; (ii) subjektívna stránka tohto deliktu ja založená na
princípeobjektívnejzodpovednostijehopáchateľa;(iii)objektomtohtodeliktujedôvera,resp.dobráviera
kupujúceho (spotrebiteľa), že mu na trhu v Slovenskej republike nebude osobami podnikajúcimi v oblasti
predaja s motorovými vozidlami ponúkané na predaj motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej

manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo s odometrom a záujem na ochrane tejto dobrej
viery v záujme ochrany života, zdravia, majetku a životného prostredia a napokon, (iv) objektívna stránka
tohto správneho deliktu spočíva v zákonnom predpoklade, že tento môže byť spáchaný činnosťou
páchateľa v podobe uvádzania, sprístupňovania, ponúkania alebo iného sprostredkovania predaja
na trhu v Slovenskej republike motorového vozidla, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii

s odometrom alebo s jeho zobrazovanou hodnotou.
Súčasne je nutné dodať, že jediným liberačným dôvodom, pre ktorý zákonodarca v zmysle cit. §
53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel umožnil páchateľovi vyviniť sa, resp. zbaviť sa objektívnej
zodpovednosti za spáchanie tohto deliktu je, ak podnikateľ, ktorý na trhu v Slovenskej republike
uvádza, sprístupňuje, ponúka alebo inak sprostredkováva predaj motorového vozidla, na ktorom došlo

k neoprávnenej manipulácii s odometrom, ešte pred uvedením, sprístupnením, ponúkaním alebo pred
iným sprostredkovaním predaja takého motorového vozidla, potencionálneho kupujúceho (spotrebiteľa)
vopred informuje o tejto závade a to zverejnením pripojeného výpisu z RPZV (registra prevádzkových
záznamov vozidiel).

24. V konkrétnostiach danej veci, pokiaľ ide o prvý zo zákonných znakov správneho deliktu podľa cit.
§ 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, ktorým je (i) subjekt, t.j. páchateľ tohto správneho deliktu,
žalovaný ako aj inšpektorát SOI v súlade s uvedeným ustanovením ustálili, že je ním žalobca, pretože je
fyzickou osobou so statusom podnikateľa, podnikajúceho v oblasti predaja (resp. jeho sprostredkovania)
ojazdených cestných motorových vozidiel a aj v čase (23.01.2019 a 29.01.2019), kedy dotknuté vozidlo

skrz internetovú stránku ponúkal na trhu v Slovenskej republike na predaj, vykonával podnikateľskú
činnosť podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda realizoval podnikanie za účelom dosiahnutia
zisku a na vlastnú zodpovednosť (t.j. spĺňal základné zákonné znaky podnikateľskej činnosti), z čoho prežalobcu vyplýva i podnikateľské riziko zahŕňajúce aj jeho administratívnu zodpovednosť, nastupujúcu
pri naplnení podmienok jej vzniku, ktoré v danom prípade nastali.
Na tomto mieste je treba uviesť, že žalobca ani v odvolaní proti rozhodnutiu inšpektorátu SOI a ani

v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného uvedenú skutočnosť, t.j. že v čase 23.01.2019 mal status fyzickej
osoby-podnikateľa, nerozporoval a nepopieral, t.j. nepopieral že k 23.01.2019 bol podnikateľom ako
takým. Žalobca však tvrdil, že nemohol byť subjektom predmetného správneho deliktu podľa cit. §
53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, pretože v čase kedy dotknuté vozidlo 23.01.2019 ponúkal na
internetovej stránke, už nebola účinnou ním s klientom uzavretá zmluva o sprostredkovaní predaja

dotknutého vozidla, ktorá mala byť uzavretá 10.11.2018 a jej účinnosť bola obmedzená iba na tri
týždne, z ktorého dôvodu mal tak žalobca za to, že mu nesvedčí cit. „deliktuálna spôsobilosť“ za
spáchanie uvedeného správneho deliktu, keďže ohľadne ponuky dotknutého vozidla dňa 23.01.2019, t.j.
po účinnosti sprostredkovateľskej zmluvy už nemohol mať status podnikateľa, v ktorej súvislosti žalobca
v žalobe uviedol cit. „Žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal ani s ďalšou námietkou žalobcu,
vzťahujúcou sa k jeho deliktuálnej spôsobilosti.“

S ohľadom k uvedenému je najsamprv nevyhnutné „upratať“ význam žalobcom používanej terminológie,
a to najmä pojmu „deliktuálna spôsobilosť“, ktorý pojem žalobca v okolnostiach veci, celkom
nepochopiteľne odvíja, resp. spája so svojim statusom podnikateľa, resp. skrz tento pojem sa žalobca
snaží spochybniť svoj status podnikateľa ku dňu spáchania správneho deliktu, aj keď význam pojmu
„deliktuálna spôsobilosť“ je celkom odlišný. Deliktuálna spôsobilosť vyjadruje schopnosť osoby niesť

zodpovednosť za svoje konanie, ktoré je v rozpore so zákonom (t.j. za protiprávne konanie), obdobne
ako spôsobilosť na právne úkony čo je zasa schopnosť vlastným konaním nadobúdať práva a brať na
seba povinnosti. Deliktuálna spôsobilosť (obdobne ako spôsobilosť na právne úkony) je u fyzickej osoby
všeobecne viazaná na dosiahnutie určitej rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej spravidla
určitému veku (napr. v prípade priestupkov podľa § 5 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení účinnom v rozhodnom čase 15 rokov veku, aktuálne 14 rokov veku, pozn.) a na zachovanie
schopnosti ovládnuť svoje konanie (vôľová zložka) a schopnosti posúdiť jeho následky (intelektuálna
zložka, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), pričom obidve hľadiská musia byť naplnené
súčasne, a to v dobe spáchania správneho deliktu.
Vzhľadom k uvedenému správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/12/2018 z 05.02.2019, podľa ktorého cit. „Deliktuálna
spôsobilosť je spôsobilosť protiprávne konať a niesť za to právne následky. Pri fyzickej osobe sa
deliktuálna spôsobilosť zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania správneho deliktu,
deliktuálna spôsobilosť právnickej osoby sa spája s jej vznikom a existenciou.“
S ohľadom k uvedenému je tak zrejmým, že aj keď žalobca namietal nedostatok svojej deliktuálnej

spôsobilosti, jej nedostatok ani v konaní pred správnymi orgánmi a ani v konaní pred správnym
súdom neodôvodnil žiadnymi relevantnými argumentami, ktoré by boli spôsobilými jeho deliktuálnu
spôsobilosť spochybniť, t.j. žalobca netvrdil ani nepreukázal existenciu žiadnych takých skutočností,
ktorébyunehoakoufyzickejosoby-podnikateľa,kudňukedysadopustilsprávnehodeliktu(23.01.2019)
svedčali napr. o jeho neschopnosti ovládať svoje protiprávne konanie alebo rozpoznať jeho dôsledky,

kvôli skutočnostiam ktorým by jeho deliktuálna spôsobilosť ku dňu spáchania správneho deliktu bola
spochybniteľná a preto sa ani správne orgány jej danosťou bližšie zaoberať nemuseli.
Pokiaľ ide o status žalobcu ako podnikateľa ku dňu spáchania správneho deliktu, ktorý status
nevypovedá o deliktuálnej spôsobilosti žalobcu (viď vyššie), ale je znakom skutkovej podstaty správneho
deliktu podľa cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, tento status ku dňu (23.01.2019)

spáchania správneho deliktu, žalobcom taktiež nebol relevantne spochybnený, t.j. žalobca netvrdil a ani
nepreukázal, žeby k uvedenému dňu nebol už podnikateľom, ktorý fakt nie je spochybniteľným ani tým,
že k označenému dňu už žalobca nemal mať, podľa jeho tvrdenia účinnú zmluvu o sprostredkovaní
predaja dotknutého vozidla s jeho klientom. Na margo uvedeného, pre komplexnosť veci, správny súd
podotýka, že v administratívnom spise sa nachádza iba nekompletná zmluva o sprostredkovaní (iba dve

jej strany); absentuje strana na ktorej sú podpisy jej zmluvných strán a dátum jej podpisu (nie je tak
zrejmé od kedy možno skutočne tri týždne jej účinnosti počítať, pozn.) a ani nie je zrejmé koľko strán
celkovo táto zmluva mala, ani či náhodou nebola dodatkami predĺžená jej účinnosť, ktorá možnosť bola
v zmluve zakotvená, takže deň jej podpisu (10.11.2018) vyplýva iba z tvrdenia žalobcu, pričom žalobca
navyše túto sprostredkovateľskú zmluvu podľa inšpekčného záznamu nevedel predložiť inšpektorátu

SOI v deň kontroly na jeho prevádzke 04.02.2019 a v tento kontrolný deň žalobca nevedel predložiť ani
žiadne doklady ohľadne dotknutého vozidla a neuviedol ani akým spôsobom si preveril stav prejdenej
vzdialenosti dotknutého vozidla a žalobca inšpektorátu SOI zaslal predmetnú sprostredkovateľskú
zmluvu až dodatočne 11.02.2019 elektronickou poštou. Avšak to, či v deň 23.01.2019, kedy podľazistení inšpektorátu SOI žalobca spáchal správny delikt podľa cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke
vozidiel, žalobca ponúkal dotknuté vozidlo súc „krytý“ účinnou zmluvou o sprostredkovaní alebo nie,
a teda či v tom čase žalobca ponúkal už dotknuté vozidlo bez súhlasu jeho majiteľa (alebo či ponúkal

v tom čase už cudziu vec bez účinnej zmluvy a sprostredkovaní) je však už vecou súkromnoprávneho
zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom ako sprostredkovateľom predaja dotknutého vozidla na
jednej strane a majiteľom dotknutého vozidla na strane druhej, avšak uvedené nemá absolútne žiadny
vplyv na verejnoprávny vzťah medzi žalobcom ako osobou páchajúcou správny delikt na jednej
starne a štátom majúcim záujem na sankcionovaní zákonom v cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke

vozidiel zadefinovaného protiprávneho konania na strane druhej, preto správne orgány správne uzavreli,
že zmluva o sprostredkovaní je v okolnostiach veci irelevantnou. Z uvedených dôvodov bol podľa
správneho súdu žalovaným správne a zákonne ustálený záver, že dňa 23.01.2019, v ktorý deň žalobca
inzeroval na internetovej stránke dotknuté vozidlo na ktorom došlo k manipulácii s odometrom alebo
s jeho zobrazovanou hodnotou, žalobca bezpochyby mal status podnikateľa a teda bol subjektom
zodpovedným podľa cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, napokon správny súd dodáva, že

aj z inzerátov nachádzajúcich sa v administratívnom spise z 23.01.2019 a z 29.01.2019 o ponuke
dotknutého vozidla je nepochybné, že inzerentom nebol žalobca iba ako fyzická osoba pod označením
B. B., ale inzerentom bol podnikateľ s označením Autokomplex MŠ.
Vzhľadom k uvedenému je tak, podľa správneho súdu absolútne irelevantnou obranná žalobná
argumentácia žalobcu o tom, že nemohol byť osobou zodpovednou v zmysle cit. § 53 ods. 3 zákona

o prevádzke vozidiel, pretože, v deň (23.01.2019) spáchania správneho deliktu nebola účinnou zmluva
o sprostredkovaní predaja dotknutého vozidla a žalobca ani nebol jeho vlastníkom. Na tomto mieste
správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 10Asan/9/2021 z 13.12.2022 podľa ktorého cit. „Zákaz uvádzať, sprístupňovať na trhu alebo
ponúkať na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej

manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti (odometrom) platí pre právnické osoby a fyzické
osoby - podnikateľov bez ohľadu na to, či sú vlastníkmi, držiteľmi, obstarávateľmi predaja, prípadne
sprostredkovateľmi predaja, teda bez ohľadu na to, aký majú tieto subjekty právny vzťah k vozidlu,
u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom. Vlastníctvo cestného motorového vozidla,
alebo zmluva uzavretá s majiteľom predmetného vozidla nie sú právne relevantné skutočnosti k

naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (rovnaké závery obsahuje aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/21/2019 zo 17. októbra 2019, ktorý prešiel aj kontrolou ústavnosti,
nakoľko Ústavný súd SR uznesením II. ÚS 96/2020 z 20. februára 2020 ústavnú sťažnosť odmietol).“

25. Pokiaľ ide o druhý znak skutkovej podstaty správneho deliktu podľa cit. § 53 ods. 3 zákona o

prevádzke vozidiel, ktorým je jeho (ii) subjektívna stránka, ako už bolo uvedené, táto je v tomto prípade
koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovedný subjekt (v danom prípade žalobca,
ako fyzická osoba-podnikateľ) zodpovedá za spáchanie tohto správneho deliktu bez ohľadu na svoje
zavinenie a to či už úmyselné alebo nedbanlivostné.
Žalobca síce v tomto prípade vo všeobecnosti nespochybňoval uvedenú zákonnú konštrukciu

objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti vyvodenej bez ohľadu na svoje zavinenie, avšak
paradoxne ako keby sa žalobca chcel súčasne aj vyviniť (zbaviť sa viny) zo spáchania správneho
deliktu, keďže poukazoval na to, že on s odometrom ani s jeho zobrazovanou hodnotou nemanipuloval
(v tej spojitosti poukázal, že v zmysle zistení inšpektorátu SOI podľa inšpekčného záznamu došlo
k manipulácii s odometrom ešte niekedy v období medzi 30.08.2013 až 28.08.2015) a taktiež uviedol,

že inšpektorát SOI počas kontrolného dňa 04.02.2019 v jeho prevádzke fyzickú prítomnosť dotknutého
vozidla ani nezistil.
Uvedené argumenty, ktorými sa žalobca snaží zmierniť alebo eliminovať svoju zodpovednosť za
spáchaný správny delikt podľa cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, sú však vzhľadom
na zákonodarcom pri tomto správnom delikte deklarovanú objektívnu zodpovednosť absolútne bez

relevancie, keďže tento typ administratívnej (objektívnej) zodpovednosti nastupuje už samotným
porušením zákonom stanovenej povinnosti, v danom prípade porušením zákazu ponúkať na trhu
v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii
s odometrom alebo s ich zobrazovanou hodnotou a teda táto zodpovednosť vo vzťahu ku konkrétnemu
subjektu, ktorý tento zákaz poruší vzniká už ponúkaním takéhoto motorového vozidla na trhu

v Slovenskej republike.
V uvedenej súvislosti sa správnemu súdu žiada podotknúť, že žalobca, ktorý podniká v oblasti predaja
motorových vozidiel by mal v prvom rade poznať právny rámec regulujúci túto jeho činnosť a ním
vymedzené svoje zákonné povinnosti, v záujme dodržania a neporušovania ktorých, by žalobca(ako aj každý iný podnikateľ), mal svoju podnikateľskú činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou
a obozretnosťou. Každý klient, ktorý sa obráti na podnikateľa v akomkoľvek odbore podnikania očakáva,
že podnikateľ je odborníkom alebo by mal byť odborníkom vo svojom remesle (predmete podnikania)

a v tejto viere mu dôveruje, že svoju podnikateľskú činnosť vykonáva nie len odborne, ale aj s plným
vedomím uvedomujúc si svoje právne povinnosti, na splnenie ktorých podnikateľom sa tak klient
(zákazník) spolieha. Tak aj v tomto prípade, žalobca súc si vedomý svojej povinnosti plynúcej mu z
cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel a s tým spojenej svojej objektívnej zodpovednosti, sa
mal správať zodpovedne a preventívne a mal tak buď sám alebo od záujemcu o sprostredkovanie mu

predaja dotknutého vozidla požadovať preukázanie potrebných údajov o jeho technických parametroch,
t.j. mal požadovať tzv. ODO-pass, aby aj žalobca zodpovedne vedel s čím obchoduje a čo zákazníkom
vlastne ponúka na predaj, o to viac, že sa v tomto prípade jedná o zanedbanie overenia si tak
dôležitého technického údaja, ako je stav najazdených kilometrov, od údaja ktorého závisí tak, ako to vo
svojom rozhodnutí zmienil už aj žalovaný, potreba vykonania výmeny súčiastok vozidla (potreba výmeny
niektorých súčiastok sa totižto viaže na množstvo najazdených kilometrov) v záujme bezpečia užívateľa

vozidla, ako aj ostatných účastníkov cestnej premávky.
Na tomto mieste, v súvislosti s námietkou žalobcu, že nerozumie, prečo ho inšpektorát SOI označil
za osobu, ktorá by mala byť povinnou vkladať údaje o technických parametroch a teda aj o množstve
najazdených kilometrov na dotknutom vozidle podľa stavu jeho odometra do RPZV, keďže žalobca
dotknuté vozidlo napokon nepredal a tiež v súvislosti s námietkou, že žalobca nie je subjektom

oprávneným na získavanie informácii z RPZV, správny súd uvádza, že žalobca síce naozaj nebol
osobou povinnou vložiť podľa v rozhodnom čase účinného § 48 ods. 3 písm. j) zákona o prevádzke
vozidiel do RPZV údaj o stave odometra dotknutého vozidla, pretože podľa označeného ustanovenia
sa u predajcov vozidiel táto povinnosť odvíjala od predaja vozidla, čo v danom prípade nenastalo,
avšak táto skutočnosť je vo vzťahu k vyvodeniu administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi za

naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke
vozidiel iba okrajovou a bez právneho významu. Pokiaľ ide o získavanie údajov zo systému RPZV,
v rámci ktorých sa poskytujú aj údaje o stave odometra na motorovom vozidle a v rámci ktorých sa
poskytujeajúdajostaveodometravozidla,tzv.ODO-pass,takichposkytnutiejeviazanénazadanieŠPZ
motorového vozidla a na zaplatenie manipulačného poplatku, takže žalobca, ako už bolo vyššie uvedené

v rámci výkonu svojej činnosti s odbornou starostlivosťou mohol buď sám za poplatok túto informáciu
z RPZV vyžiadať alebo mohol žiadať doloženie ODO-passu priamo od záujemcu o sprostredkovanie
predaja dotknutého vozidla, ktoré preventívne správanie však žalobca na vlastnú škodu opomenul alebo
zanedbal, ktorú skutočnosť však zákon vzhľadom na koncipovanú objektívnu zodpovednosť žalobcu
neumožňuje vyhodnotiť ako poľahčujúcu.

Inými slovami, ak by sa žalobca správal zodpovedne a konal by s odbornou starostlivosťou, tak pred
ponúkaním dotknutého vozidla zákazníkom na predaj, by si overil stav odometra a nevyhováral by sa na
to, že on s odometrom nemanipuloval. Napokon, ako správne v súvislosti s touto odvolacou námietku
konštatoval vo svojom rozhodnutí aj žalovaný, žalobca bol deliktuálne „sankcionovaný“ za ponúkanie
na trhu v Slovenskej republike dotknutého vozidla, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s

odometrom a nie za neoprávnenú manipuláciu s odometrom alebo s jeho zobrazovanou hodnotou.
Preto z hľadiska úpravy cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel je irelevantné, kto manipuláciu s
odometrom realizoval (t.j. či to bol vlastník motorového vozidla alebo tretia osoba - sprostredkovateľ a
pod.), pretože subjektom zodpovednosti pri tomto delikte je podnikateľ fyzická osoba (žalobca), ktorá
vozidlo na trhu Slovenskej republiky ponúkala. Rovnako je vo vzťahu k cit. § 53 ods. 3 zákona o

prevádzke vozidiel právne irelevantné, či žalobca na trhu v Slovenskej republike ponúkané dotknuté
vozidlo toto aj mal vo svojej faktickej držbe alebo nie a jeho predaj sprostredkúval iba skrz virtuálnu
internetovú ponuku.
V súvislosti s uvedeným správny súd opäť argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/9/2021 z 13.12.2022 podľa ktorého cit. „... ide o

objektívnu zodpovednosť podnikateľa, ktorý musí postupovať s odbornou starostlivosťou v odbore svojej
činnosti a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, ktorý dôveruje v odborné schopnosti sprostredkovateľa
nákupu vozidla. Práve uvedenému je poskytovaná prostredníctvom daného správneho deliktu ochrana.
Je na rozhodnutí každej konkrétnej osoby, ktorá sprostredkováva predaj motorových vozidiel, akým
spôsobom sa ubezpečí, že nedošlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom, čím eliminuje riziko

zodpovednosti za dané protiprávne konanie. Napríklad tým spôsobom, že bude sprostredkovávať predaj
iba tých motorových vozidiel, ktoré sú riadne servisované v akreditovaných servisoch, bude disponovať
servisnou knižkou k motorovému vozidlu, pričom sa sám pochopiteľne môže rozhodnúť, že nebude
sprostredkovávať predaj motorových vozidiel, ktoré tieto požiadavky nebudú spĺňať.“Keďže cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel predpokladá iba jeden liberačný dôvod z objektívnej
zodpovednosti a to, že podnikateľ-fyzická osoba zverejní informáciu o neoprávnenej manipulácii so
zobrazovanou hodnotou odometra alebo o neoprávnenej manipulácii s odometrom na motorovom

vozidle ešte pred jeho uvedením, sprístupnením, ponukou alebo sprostredkovaním jeho predaja
a k vozidlu pripojí aj výpis z RPZV (register prevádzkových záznamov vozidiel), tak v tomto
prípade ako liberačný dôvod nezaváži žiadny zo žalobcom vyššie uvádzaných argumentov a keďže
v administratívnom konaní bolo preukázané a žalobca ani netvrdí opak, že žalobca informáciu o
neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo o neoprávnenej manipulácii

s odometrom na dotknutom vozidle nezverejnil pred jeho ponukou alebo sprostredkovaním predaja
a k dotknutému vozidlu ani nepripojil výpis z RPZV, tak v tomto prípade ani tento liberačný dôvod
neprichádza do úvahy a správne orgány celkom zákonne a správne uzavreli, že na strane žalobcu
vznikla objektívna zodpovednosť za porušenie cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel.

26. Podľa správneho súdu, žalovaný a aj inšpektorát SOI zákonne ustálili aj naplnenie tretieho znaku

skutkovej podstaty správneho deliktu podľa cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel a to (iii) jeho
objekt, ktorým bolo, ponúkaním na predaj dotknutého vozidla žalobcom, na ktorom došlo k neoprávnenej
manipulácii s odometrom alebo s jeho zobrazovanou hodnotou k reálnemu ohrozeniu verejného záujmu
naochraneživota,zdraviaamajetkuspotrebiteľa,ktorýzáujemjechránený(viďvyššie),právezákonnou
garanciou skrz pre žalobcu zakotvenú právnu povinnosť, takúto činnosť nevyvíjať. Uvedený znak

skutkovej podstaty žalobca v žalobe nerozporoval.

27. Napokon správne orgány konštatovali, že konaním žalobcu bol (iv) naplnený aj štvrtý znak skutkovej
podstaty správneho deliktu podľa cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel a to jeho objektívna
stránka, keďže žalobca porušil svoju zákonnú povinnosť konaním resp. spôsobom konania, týmto

ustanovením predpokladaným, keď na trhu v Slovenskej republike ponúkal na internetovej stránke
alebo skrz túto ponuku sprostredkúval predaj dotknutého vozidla. Naplnenie uvedeného znaku skutkovej
podstaty správneho deliktu sa žalobca snažil vyvrátiť argumentáciou o tom, že dotknuté vozidlo napokon
nepredal, ktorá skutočnosť je však podľa žalovaného a aj podľa správneho súdu irelevantnou, pretože
skutková podstata cit. § 53 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel na jej naplnenie nepredpokladá a ani

nevyžaduje, aby ponuka k predaju vozidla so závadou odometra musela byť zavŕšená či už uzavretím
kúpnej zmluvy alebo odvolaním ponuky (teda jej nerealizovaním), ale na naplnenie skutkovej podstaty
postačuje, že ponuka ako taká bola páchateľom deliktu učinená tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade
a to bez špecifikácie formy tejto ponuky, t.j. bez ohľadu k tomu, či sa jednalo o ponuku virtuálnu alebo
faktickú vystavením vozidla priamo na prevádzke podnikateľa a pod..

V danom prípade už z obsahu prílohy k podnetu doručenému inšpektorátu SOI dňa 11.12.2018
a evidovaného pod č. 1109/2018 je nesporné, že žalobca dotknuté vozidlo na webstránke autobazar.eu
skutočne ponúkal a v zmysle príloh (inzerátov) k inšpekčnému záznamu ho takto ponúkal aj 23.01.2019
a ešte aj 29.01.2019.
V súvislosti s týmto bodom správny súd zdôrazňuje, že žalobca ani v správnom konaní a ani pred

správnym súdom nespochybňoval a nerozporoval skutkové okolnosti vymedzené správnym orgánom
prvého stupňa (inšpektorátom SOI) vo výroku jeho rozhodnutia, a to konkrétne časové obdobia
uvedenej činnosti žalobcu, ani označenie webovej stránky, kde mal žalobca dotknuté vozidlo inzerovať
a ani inzerované údaje (ťažiskovo pokiaľ ide o inzerovaný údaj prejdenej vzdialenosti v kilometroch
u dotknutého vozidla), t.j. žalobca netvrdil a ani nepreukázal, žeby dotknuté vozidlo nebol inzeroval

zisteným spôsobom.

28. Ako nedôvodnú žalovaný vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej inšpektorát SOI
nemohol legitímne ustáliť, či na dotknutom vozidle došlo alebo nedošlo k manipulácii s odometrom
alebo s jeho zobrazovanou hodnotou, pretože fyzickú prítomnosť tohto dotknutého vozidla inšpektorát

SOI pri svojej kontrole v prevádzkarni žalobcu 04.02.2019 ani nezistil s tým, že žalovaný poukázal na
záveryskutkovéhozisťovania,podľaktoréhosadotknutévozidloponúkalonapredajvrôznychčasových
obdobiach vždy s inou hodnotou odometra.
Na margo uvedeného správny súd v okolnostiach veci ešte na dokreslenie konkretizuje, že tak
ako to vyplýva z rozhodnutia inšpektorátu SOI, podľa v deň kontroly 23.01.2019 inšpektorátom SOI

vytlačeného inzerátu bolo dotknuté vozidlo žalobcom ponúkané so stavom odometra, t.j. so stavom
najazdených kilometrov v počte 287.190 km, avšak podľa výpisu údajov z RPZV, t.j. podľa ODO-Passu
č. 3359-9929-4545, bol stav najazdených kilometrov na dotknutom vozidle k 25.09.2017 už v počte
322.252 km a zástupca výrobcu k predmetnému dotknutému vozidlu evidoval záznam o stave odometrak 20.09.2013 s počtom najazdených 239.760 km. Inými slovami, ak by žalobca nezanedbal konať
s odbornou starostlivosťou a tak, ako je to uvedené vyššie by od majiteľa dotknutého vozidla vyžiadal
ODO-Pass, alebo by si na svoje alebo klientove náklady žalobca tento ODO-pass zaobstaral zistil by,

že dotknuté vozidlo malo v roku 2017 najazdených viac kilometrov (322.252 km), ako tomu bolo o dva
roky neskôr v roku 2019, kedy dotknuté vozidlo nepochybne žalobca ponúkal na predaj (287.190 km),
na základe komparácie údajov ktorých mohol žalobca, tak ako k tomu došiel aj inšpektorát SOI, bez
potreby osobitnej technickej expertízy odometra, dospieť k záveru (o stáčaní najazdených kilometrov),
že došlo k manipulácii s odometrom. Vzhľadom k uvedenému správny súd dodáva, že teda k záveru

o tom, že na dotknutom vozidle došlo k manipulácii s odometrom alebo s jeho zobrazovanou hodnotou
mohli správne orgány celkom legitímne a transparentne dospieť aj na základe iných dôkazov, ako len na
základe technickej expertízy odometra dotknutého vozidla, tobôž ak žalobca tieto iné dôkazy (inzeráty)
žiadnym spôsobom nespochybnil, t.j. žalobca netvrdil a ani nepreukázal, žeby údaje uvedené v ním
zverejnenom inzeráte o dotknutom vozidle boli nepravdivé alebo, žeby ich nezverejnil on.

29. Záverom v súvislosti so žalobcom namietaným formálnym nedostatkom formulácie výrokovej časti
rozhodnutia inšpektorátu SOI, v zmysle námietky ktorej správne orgány časovo neustálili spáchanie
správneho deliktu žalobcom, k spáchaniu ktorého malo podľa výroku rozhodnutia inšpektorátu SOI dôjsť
cit. „... v čase kontroly...“, tobôž ak za začiatok tejto kontroly správne orgán označili raz deň 23.01.2019
a na inom mieste v inšpekčnom zázname je uvedené, že kontrola mala začať 28.02.2019 o 09:35 hod..

Ohľadne tejto námietky žalovaný vo svojom rozhodnutí zreteľne objasnil, že kontrola u žalobcu sa
uskutočnila v troch kontrolných dňoch (23.01.2019; 04.02.2019 a 28.02.2019), ktorý každý z nich sa
uskutočnil na inom mieste, a to prvý deň 23.01.2019 sa uskutočnil v sídle inšpektorátu SOI na preverenie
dôvodnostipodnetuspotrebiteľa;druhýdeň04.02.2019sauskutočnilnaprevádzkarnižalobcuatretídeň
28.02.2019, čo bol posledný deň kontroly, sa uskutočnilo prejednanie inšpekčného záznamu z kontroly

so zhrnutím v ňom všetkých, aj za predchádzajúce kontrolné dni u žalobcu zistených skutočností a to
so žalobcom v jeho prevádzkarni spolu s odovzdaním mu tohto inšpekčného záznamu. Z uvedeného
je tak zrejmé, že ak sa žalobca mal dopustiť správneho deliktu počas kontroly, tak tohto deliktu sa mal
dopúšťať počas kontrolných dní a to 23.01.2019, 04.02.2019 a 28.02.2019.
Na tomto mieste sa správnemu súdu žiada podotknúť, že naozaj výrok rozhodnutia inšpektorátu SOI je

v tomto ohľade naformulovaný nedbalo, pretože ohľadne správneho deliktu vo veci ponúkania žalobcom
dotknutého vozidla, sa v administratívnom spise nachádza iba inzerát zo dňa 23.01.2019 a zo dňa
29.01.2019, teda len z prvého dňa kontroly, avšak nie aj z ďalších dvoch dní. Takže formálne správne
by mal byť výrok rozhodnutia inšpektorátu SOI naformulovaný tak, že žalobca sa deliktu dopustil
buď v období od 10.11.2018, t.j. od kedy žalobca sám tvrdí že uzavrel zmluvu o sprostredkovaní

predaja dotknutého vozidla, resp. od 11.12.2018, kedy inšpektorát zaevidoval podnet spotrebiteľa spolu
s inzerátom žalobcu o predaji dotknutého vozidla do 23.01.2019 resp. do 29.01.2019 z ktorých dní
sa v administratívnom spise nachádzajú inzeráty žalobcu o internetovej ponuke dotknutého vozidla.
Avšak vzhľadom k skutočnosti, že v opise skutkovej vety vo výroku rozhodnutia inšpektorátu SOI
skutok žalobcu, ktorý bol vyhodnotený ako správny delikt, je identifikovateľný nie len skrz čas trvania

kontrolných dní, ale aj skrz dôkazu a to inzerátu z 23.01.2019, prostredníctvom dôkazu ktorého je tento
čas deliktu vlastne spresnený, a je identifikovateľný aj skrz nezameniteľný opis dotknutého vozidla,
podľa správneho súdu tento formálny nedostatok, resp. nedôslednosť vo formulácii výroku rozhodnutia
inšpektorátom SOI nie je tak závažného charakteru, žeby žalobca v dôsledku takto formulovaného
výroku v kontexte s jeho odôvodnením, mohol byť stíhaný opakovane za ten istý skutok alebo, žeby

v kontexte odôvodnenia rozhodnutia inšpektorátu SOI mohol ovplyvniť inak vecnú správnosť tohto
rozhodnutia inšpektorátu SOI alebo žalovaného. Napokon, ako vo svojom rozhodnutí doplnil žalovaný,
zo zákonom dovoleného rozmedzia sankčného postihu žalobcu (3 000,- Eur až 10 000,- Eur), táto
sankcia bola žalobcovi uložená mimo iné zohľadniac aj čas trvania jeho protiprávneho konania s tým, že
zmluva o sprostredkovaní mala byť podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu uzavretá 10.11.2018

na tri týždne, avšak žalobca dotknuté motorové vozidlo ponúkal na predaj aj po uplynutí jej účinnosti
ešte aj dňa 29.01.2019. Z uvedeného je tak zrejmým, že výrok rozhodnutia inšpektorátu SOI nie je
možné vnímať izolovane od jeho odôvodnenia, pretože rozhodnutie tvorí jeden nerozlučný celok, ktorý
komplexne definuje protiprávne správanie sa žalobcu, za ktoré bol deliktuálne stíhaný.

30. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne
právne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho zneníúčinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo
výroku I. tohto rozhodnutia.

31. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“

32. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru

jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to
možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne.“

33.Podľa§175ods.1SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich
náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).