Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123287245
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123287245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka v spore žalobcu A. B., narodeného XX.
XXXXXXXXX XXXX, C. C., D. A. XXXX/XX, zastúpeného Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., Banská
Bystrica, Ladislava Hudeca 15326/2A, IČO: 53 556 798, proti žalovanej E. B., narodenej XX. XXXX
XXXX, B., F. G. XXXX/X, o zaplatenie 35 000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen z 11. júna 2024 č.k. 12C/50/2023-74, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen z 11. júna 2024 č.k. 12C/50/2023-74 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom z 11. júna 2024 č.k. 12C/50/2023-74 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej inštancie“) uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 35 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 35 000 Eur od 1. januára 2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok).
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej

inštancie o určení výšky trov konania žalobcu pred súdom prvej inštancie (II. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
35 000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 35 000 Eur od 1. januára 2021 do
zaplatenia, a to titulom Zmluvy o pôžičke z 3. júna 2020 (ďalej len ,,zmluva o pôžičke“ alebo ,,zmluva“).
1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,nariadenie č.

87/1995 Z.z.“).
1.3.Súdprvejinštanciezozmluvyopôžičkemalpreukázané,ževmájir.2019žalobca(veriteľ)prenechal
žalovanej (dlžníčke) sumu 35 000 Eur.
1.3.1. Žalobca na pojednávaní dňa 11. júna 2024 zotrval na svojich tvrdeniach, že žalovanej poskytol
sumu 35 000 Eur a nie sumu 30 000 Eur (ako tvrdila žalovaná), preto súd prvej inštancie uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35 000 Eur podľa § 657 OZ.
1.4. Tým, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu (podľa zmluvy o pôžičke mala

plniť do 31. decembra 2020), súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo
výške 5% ročne z istiny 35 000 Eur od 1. januára 2021 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“ alebo ,,CSP“).
1.5.1. Keďže žalobca bol v spore plne úspešný a žalovaná neúspešná, súd prvej inštancie priznal

žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná včas (v zákonnej lehote) odvolanie.
2.1. Uviedla, že žalobca pred súdom prvej inštancie mal potvrdiť, že jej bola žalobcom odovzdaná suma
30 000 Eur, avšak jeho právny zástupca nenechal hovoriť žalobcu a len mu povedal, aby potvrdil to, čo

bolo napísané na ,,uznaní dlhu“.
2.2. Žalobca jej dal do ruky hotovosť vo výške 30 000 Eur, a to bez svedkov, čo nemá ako preukázať.
Právny zástupca žalobcu jej dal neskôr podpísať ,,uznanie dlhu“ spolu s províziou 5 000 Eur, a tým
navýšil výšku dlhu vrátane úrokov z omeškania.
2.3. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení.
2.4. Podľa jej názoru žalobca klamal o výške dlhu, preto nesúhlasila s rozsudkom súdu prvej inštancie.

2.5. Navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“)
vydal ,,nový rozsudok“ a uložiť jej povinnosť zaplatiť dlh vo výške 30 000 Eur, do troch dňoch od
právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že v rámci konania predložil súdu prvej inštancie

listinné dôkazy, ktoré preukazujú jeho skutkové tvrdenia a v celom rozsahu odôvodňujú nárok, ktorý v
rámci žaloby požadoval, a ktorý výslovne potvrdil aj na samotnom pojednávaní.

3.1. Žalovaná síce poprela výšku poskytnutých peňažných prostriedkov z jeho strany, avšak
na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne relevantné dôkazy, pričom výšku poskytnutých

prostriedkov (35 000 Eur) potvrdila svojim podpisom na zmluve o pôžičke.
3.2. Podotkol, že žalovaná počas prvoinštančného konania ani nevyužila všetky možnosti vyjadriť sa k
tvrdeniam a predloženým dôkazom z jeho strany.
3.3. Podľa jeho názoru žalovaná podala odvolanie len účelovo s cieľom oddialiť plnenie svojich
povinností, čím z jej strany dochádza k zjavnému zneužitiu práva.

3.4. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP

a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce

a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje
na argumenty žalovanej v odvolaní.8. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu, a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedla ani žiadny konkrétny relevantný

právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia.

9. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 657 OZ, podľa ktorého pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon

vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

11. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné
uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd
v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd
prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní
dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie
(kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že

prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva
z prevedených dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384
ods. 1 CSP).

12. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho
získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový
stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného
súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, preto
nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.

13. V prípade predmetného konania ide o civilné sporové konanie, ktoré je konaním kontradiktórnym, v
ktorom strany sporu majú povinnosť poskytnúť svoje skutkové tvrdenia a následne preukázať pravdivosť
svojich tvrdení (uniesť tzv. dôkazné bremeno).

14. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia
a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia.
14.1. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti
strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej

povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme
neúspechu strany v spore.
14.2. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá
vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí
ovykonanýchdôkazochzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie,jevecoujehovnútorného

presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.
14.2.1. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo
zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe.
14.2.2. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí
len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska

ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz
posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú
svojím obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazovv ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé,
tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.

15. Vzhľadom na právny titul uplatňovaného nároku súd prvej inštancie správne skúmal nielen to, či
došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke ale i to, či došlo k reálnemu plneniu z tejto zmluvy, t.j. či
žalobca (veriteľ) reálne (fakticky) odovzdal a žalovaná od neho reálne (fakticky) prevzala sumu 35 000
Eur, ktorá bola predmetom zmluvy.
15.1. Len v prípade realizácie tohto primárneho plnenia mohlo dôjsť k splneniu podmienok na

sekundárne plnenie vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, t.j. na to, aby žalovanej (ako dlžníkovi) vznikla
subjektívna povinnosť vrátiť požičanú sumu a žalobcovi subjektívne právo (nárok) na vrátenie požičanej
sumy.

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne zistil, že
žalobca žalovanej požičal sumu 35 000 Eur, a to vychádzajúc zo zmluvy o pôžičke, pričom žalovaná

neuniesla dôkazné bremeno o prevzatí sumy od žalobcu titulom pôžičky ,,len“ vo výške 30 000 Eur.

17. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd poukazuje na to, že prehratím
zvukového záznamu z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 11. júna 2024 odvolací
súd zistil, že výpoveď žalobcu uvedená v Zápisnici o pojednávaní z 11. júna 2024 (č.l. 72-73 spisu)

korešponduje s výpoveďou žalobcu na pojednávaní z 11. júna 2024, z ktorej vyplýva, že žalobca
odovzdalžalovanejsumu35000Euraniesumu30000Eur,pričomvýpoveďžalobcu nebolaovplyvnená
zásahom iných osôb.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa § 379, § 380

CSP. Keďže žalovaná priznanú výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania, za ktorý bol úrok
z omeškania priznaný, v odvolaní nenamietala, preto sa odvolací súd s priznaným úrokom z omeškania
nezaoberal.

19. Pretože žalovaná do 31. decembra 2020 žalobcovi nevrátila ním poskytnuté finančné prostriedky,

žalobcovi vznikol podľa § 657 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie sumy 35 000 Eur
s príslušenstvom.

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), nakoľko súd prvej

inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

21.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
21.2. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%.
21.3. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené

prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej

pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.