Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Benkovičová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoPs/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202367
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123202367.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci navrhovateľa – osoby obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., zastúpený
opatrovníkom: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, B., v konaní zastúpený procesným
opatrovníkom: Mesto D., G. H. B. X, D., o zmenu opatrovníka, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Trnava č.k. 17Ps/3/2023-48 zo dňa 23.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením konanie o návrhu
osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony (ďalej aj ako ,,navrhovateľ) na zmenu opatrovníka

zastavil (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 8, § 10, § 26, § 27 ods. 2, 3, Občianskeho zákonníka
(ďalejlen„OZ“),§161,§272,§274ods.2,§275,§276,§277ods.2Civilnéhomimosporovéhoporiadku
(ďalej aj „CMP“) a § 67, § 68 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), pričom dospel k záveru,
že navrhovateľ je osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony nemôže podávať ani návrhy na

začatie konanie na súde a na takéto úkony má súdom ustanoveného procesného opatrovníka (ďalej
aj ako ,,opatrovníčka“), ktorý za neho koná. Je teda zrejmé, že ide v konaní o nedostatok podmienok
konania. Napriek tomu ex offo skúmal opodstatnenosť dôvodov uvedených v návrhu, predovšetkým či
si opatrovník ustanovený navrhovateľovi rozsudkom č.k. 17Ps/6/2021-63 zo dňa 29.06.2022 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/92/2022-90 zo dňa 22.11.2022 riadne plní svoje
povinnosti a uzavrel, že opatrovníčka sa o opatrovanca síce osobne nestará, zabezpečila mu celoročnú

pobytovú formu sociálnej služby v DSS I., za poskytovanie ktorej pravidelne uhrádza poplatok ako
aj vreckové opatrovancovi z dôchodku opatrovanca, s ktorým hospodári, preto si riadne plní svoje
povinnosti a komunikuje so svojím opatrovancom. Navrhovateľ má voči opatrovníčke výhrady, podľa
vyjadrenia DSS I. však vzhľadom na jeho diagnózu žiaden z budúcich opatrovníkov nebude spĺňať
požiadavky navrhovateľa, pretože trpí na bludovú poruchu psychiky, v popredí s poruchami myslenia
a správania. Z vyjadrenia opatrovníčky vyplýva, že o svojho opatrovanca sa riadne stará, hospodári

s jeho dôchodkom, platí z neho stravu v DSS v I. a poukazuje mu vreckové. Vyúčtovanie o správe
majetku však doposiaľ nebolo súdu prvej inštancie opatrovníčkou predložené, ale napriek tomu nezistil
porušeniepovinnostíopatrovníka,aniinéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalipotreburozhodnúťozmene
opatrovníka, teda že by opatrovníčka konala v rozpore s ustanovením § 277 ods. 2 CMP, preto nevidel
dôvod na jej odvolanie z funkcie.

3. O trovách rozhodol podľa § 52, § 57 CMP.4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dovolacích
dôvodov podľa § 365 písm. a), f) CSP. Uviedol, že ustanovená opatrovníčka je jeho sestra a je to
podvodníčka. Žiadal o navrátene jeho svojprávnosti. Všetci sú podvodníci, ktorí mu tvrdia, že trpí bludmi

a má schizofréniu. Svojprávnosť mu vzali v jeho neprítomnosti bez možnosti pripustiť ho k slovu.
Opatrovníčka mu uviedla, že míňa peniaze a nevie sa o seba postarať, čo nie je pravda. Požiadal, aby
boli jeho opatrovníčke zistené pohyby na účtoch v čo najdlhšom časovom horizonte.

5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila opatrovníčka, ktorá uviedla, že navrhovateľ je jej brat, ktorý

je umiestnený v DSS v I.. Vždy sa bude na niečo sťažovať, robil to celý život, na polícii bol už asi 36-
krát podať trestné oznámenie na rôznych ľudí. Jej brat považuje takýto stav za úspech, pretože má rád
pozornosť, trpí duševnou poruchou a v DSS v I. je umiestnený natrvalo, kde podstupuje potrebnú liečbu.

6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 59 ods. 1 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. a) a f) CSP],
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po

preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nesprávne, a preto je potrebné ho podľa § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného

súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie týkajúcej sa zastavenia konania nie je
vecne správne, pretože prvoinštančný súd sa pri danom rozhodovaní dopustil nesprávneho právneho
posúdenia veci a tiež postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva navrhovateľa na
spravodlivý proces.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

9. Právo na spravodlivý proces predstavuje jedno zo základných ľudských práv, ktoré je garantované

každému jednotlivcovi v demokratickom právnom štáte. Toto právo je v podmienkach slovenskej
legislatívy garantované Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listinou
základných práv a slobôd a tiež Chartou základných práv Európskej únie. Ide o právo, ktoré pozostáva
zo súboru iných práv, a ktorého podstatou je rovnako a nezaujato pristupovať k stranám sporu zo
strany súdov či štátnych orgánov. Inými slovami ide o právo, ktoré zaručuje spravodlivú ochranu iných

práv. Napriek tomu, že pojem práva na spravodlivý proces nie je v žiadnej norme expressis verbis
definovaný, nakoľko ho vzhľadom na jeho rozsah nie je možné presne ohraničiť a formulovať, pod
toto právo však možno subsumovať právo na prístup k súdu, právo na spravodlivú súdnu ochranu,
rešpektovanie prezumpcie neviny, dôkazné bremeno spočívajúce v trestnom konaní na prokuratúre
a akékoľvek pochybnosti sú v prospech podozrivej alebo obvinenej osoby, právo odoprieť výpoveď

a nepoužiť takéto právo proti podozrivým osobám na účely usvedčenia, právo byť prítomný na súdnom
konaní, zásada ne bis in idem a mnohé iné. Ústavný súd SR hmotného, procesného práva, ale aj o
princípy sudcovskej morálky či postupy súdnej sústavy. Celkovo vytvárajú kvalitu procesu a zaisťujú
férové konanie. Nevyhnutne z toho vyplýva, že aby bolo naplnené právo na spravodlivý proces, musí byť
naplnené právo na prístup k súdu. Takýto záver vyslovil aj ESĽP vo svojom rozhodnutí vo veci Golder

proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 21. februára 1975. V prípade práva na prístup k súdu ide o povinnosť
štátu vytvoriť jednotnú súdnu sústavu, ktorá spĺňa požiadavky vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru a povinnosť štátu umožniť každému, kto bol na svojich právach ukrátený, aby mal možnosťuplatniť ich na súde. Právo na prístup k súdu tvorí obsah práva na spravodlivú súdnu ochranu, ktoré je
ďalším z práv zahrňujúcich právo na spravodlivý proces.

10. Podľa § 272 CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

11. Podľa § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje
povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

12. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.

14. Podľa § 68 ods. 1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred
súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

15.Procesnásubjektivitaaprocesnáspôsobilosťsúzákladnéprocesnépodmienkynastraneúčastníkov
konania, ktoré je súd povinný ex effo kedykoľvek skúmať počas konania, či sú splnené, a za ktorých

môže konať a rozhodnúť (§ 161 CSP). Nedostatok procesnej spôsobilosti je vada konania odstrániteľná.
Rozsah procesnej spôsobilosti je priamo úmerný rozsahu spôsobilosti na právne úkony. Ochrana
procesného postavenia účastníkov konania, ktorí nemajú plnú procesnú spôsobilosť, a u ktorých
absentuje základná procesná podmienka, je daná tým, že v rozsahu, v akom túto spôsobilosť nemajú, za
nich koná zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Osobitne treba nahliadať na situácie, kedy sa

ex lege priznáva v určitých konaniach procesná spôsobilosť osobám, ktoré nemajú z hmotnoprávneho
hľadiska spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Typickým príkladom je § 239 CMP, kde zákon
v konaní o spôsobilosti na právne úkony priznáva procesnú spôsobilosť osobe, o ktorej spôsobilosti
sa má konať, pretože podľa daného ustanovenia platí, že „ten, o koho spôsobilosti sa koná, má
v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu“. Samostatný predmet konania

o spôsobilosti na právne úkony je upravený v § 231 CMP. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je
obligatórne spojené aj s konaní o ustanovenie opatrovníka.

16. Právna úprava opatrovníckeho konania predstavuje procesnoprávnou realizáciou ochrany osôb,
ktoré boli obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, ak si to vyžaduje ochrana ich záujmov. Výkon

funkcie opatrovníka predpokladá riadne plnenie povinností z jeho strany vo vymedzenom rozsahu a
v záujme opatrovanca. Táto funkcia je čestná a jej výkon podlieha kontrole zo strany súdu.

17. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že opatrovník môže byť súdom pozbavený svojej funkcie z
dôležitých dôvodov (§ 277 ods. 2 CMP), t.j. ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti,

zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením konanie o návrhu
osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony (ďalej aj ako ,,navrhovateľ) na zmenu opatrovníka
zastavil (výrok I.) vychádzajúc zo záveru, že návrh podala osoba obmedzená v spôsobilosti na právne

úkony, a preto ide o nedostatok podmienok konania, nakoľko nemôže samostatne konať a vystupovať
predštátnymiorgánmi,orgánmiúzemnejsamosprávy,úradmiainštitúciami,nemôžepodávaťaninávrhy
nazačatiekonanienasúdeanatakétoúkonymásúdomustanovenéhoopatrovníka,ktorýzanehokoná.

19. V prejednávanej veci však bola relevantná otázka, či je osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony

bola už obmedzená, oprávnená na podanie návrhu na zmenu opatrovníka, či možno teda tento návrh
na zmenu opatrovníka subsumovať pod pojem konanie o spôsobilosti na právne úkony, pretože ak by
tak bolo, osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony by bola priznaná procesná spôsobilosť
v plnom rozsahu podľa § 239 CMP a táto osoba by bola oprávnená samostatne podať návrh na zmenu
opatrovníka. Právna úprava výslovne neupravuje možnosť osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne

úkony podať návrh na zmenu svojho opatrovníka (hmotnoprávny opatrovník).

20. Odvolací súd však poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov SR, ktoré sa návrhmi osoby
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony na zmenu opatrovníka zaoberali, konkrétne Krajský súdv Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/39/2022, Krajský súd v Prešove v konaniach vedených
pod sp. zn. 24CoP/177/2021, sp. zn. 19CoPs/5/2023, Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod
sp. zn. 11CoPs/5/2023 a sp. zn. 11CoPs/3/2024, Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

12CoPs/3/2024. V predmetných konaniach nevyvstala ako sporná otázka procesnej subjektivity osoby
obmedzenej na právne úkony.

21. Aj podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, má filozofia novej právnej
úpravy o veciach spôsobilosti na právne úkony v zmysle CMP primárne sledovať záujem dotknutej

osoby a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby sa v prípade týchto osôb
preferoval verejný záujem a záujem tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby, pretože by sa mohol
výrazne až závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka a v demokratickej spoločnosti
sú kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne a precízne chránili hodnoty,
aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti – jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať
takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému

(svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca popretiu uvedených práv človeka.

22. Vychádzajúc z právnej úpravy, odvolací súd poukazuje na povinnosť súdu v každom konaní, ktoré
sa dotýka osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, ktorá je teraz slabším subjektom právneho
vzťahu, venovať náležitú pozornosť a zasiahnuť v prípade, ak zistí, že ustanovený opatrovník neplní

svoju funkciu vôbec alebo ju plní celkom nedostatočne, v ktorom prípade opatrovníka funkcie zbaví.
V pôvodnej právnej úprave bola fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, limitovaná len možnosťou
podania návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, avšak z novej právnej úpravy takéto
obmedzenie vo vzťahu k predmetu konania – zmena opatrovníka, nevyplýva. Podanie návrhu na začatie
konania o zmenu opatrovníka právna úprava nevylučuje, a to napriek výnimočnosti, závisí to priamo

aj od dôvodu a jeho kvalitatívneho rozsahu, do akej miery je táto osoba schopná vyhodnotiť okolnosti
podstatné pre začatie konania a následky urobenia dispozičného procesného úkonu – podanie návrhu.

23. Inštitút procesnej spôsobilosti je z hľadiska procesného práva podmienený procesnou subjektivitou,
ako primárnou procesnou podmienkou na strane účastníkov konania, ktorá v porovnaní s procesnou

spôsobilosťou nepredpokladá procesnú aktivitu, ale vyjadruje pasívnu zložku spôsobilosti byť nositeľom
procesných práv a povinností. Pre účastníka konania procesná spôsobilosť otvára možnosť aktívne sa
podieľať na priebehu konania, a to osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu. V negatívnom slova
zmysle slovo nedostatok procesnej spôsobilosti zakladá procesný postup zvýšenej právnej ochrany
účastníka konania, fyzickej osoby v zásade, pretože ak nie je spôsobilý konať sám, musí za neho

konať iný subjekt, zákonný zástupca, resp. procesný opatrovník, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.
Vo všeobecnej rovine nedostatok procesnej spôsobilosti je prekážkou (vadou) konania v procesných
podmienkach, ktorá je podľa § 161 ods. 3 CSP odstrániteľná a nebráni pokračovaniu v konaní, a to tak,
že za účastníka koná zástupca. Ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a v tomto rozsahu
nekonal jeho zástupca, je to dôvod na podanie odvolania (§ 364 ods. 1 CSP) a dovolania [§ 420 písm.

c) CSP]. Stav de lege lata hmotnoprávnej úpravy inštitútu opatrovníctva a jeho účel sa premieta do
možnosti začať konanie o ustanovenie opatrovníka ex offo, ktoré je ovládané čo do začatia princípom
oficiality, ktorý však nevylučuje iniciovanie konania podaním návrhu. Súd tak teda môže začať konanie
nielen na základe informácií získaných zo svojej činnosti, ale tiež na podnet tretích osôb alebo na
návrh. Ak sa konanie nezačalo podaním návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania, ktoré doručí

účastníkom konania (vrátane opatrovanca) do vlastných rúk, proti ktorému nie je prípustné odvolanie.
Účastníkmi konania budú okrem navrhovateľa, ak sa konanie začalo na návrh, všetci tí, o koho právach
a povinnostiach sa má konať. Postavenie účastníkov konania bude mať vždy opatrovanec a opatrovník.

24. Rešpektujúc všeobecné východiská vyplývajúce z medzinárodných dohovorov, ako aj

ústavnoprávneho rámca garancií základných práv a slobôd a práva na spravodlivý proces, osobe
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony nemožno uprieť podanie návrhu na zmenu opatrovníka,
pretože nepochybne daná potreba požiadavky na riadny výkon oprávnení a povinností opatrovníka
v plnej miere súvisiac s garanciami kvalifikovanej ochrany práv a právom chránených záujmov
opatrovanca, ktorý teda vykazuje znaky slabšieho subjektu právnych vzťahov a súd je povinný

sledovať záujmy takejto osoby so zvýšenou starostlivosťou s cieľom zabezpečenia určitého prístupu
k spravodlivosti, výberom osoby opatrovníka a jeho ustanovením garantovať právnu istotu v právnych
vzťahoch a z nich vyplývajúcich práv a povinností, na ktoré sa oprávnenie opatrovníka deleguje.25. Vzhľadom na uvedené právne zdôvodnenie dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, ale sa dopustil aj porušenia práva na spravodlivý proces tým, že uprel
právo osoby obmedzenej na právne úkony – navrhovateľovi (opatrovancovi) podať návrh na zmenu

opatrovníka a nesprávne vyhodnotil, že ide o nedostatok procesných podmienok, z ktorého dôvodu
konanie zastavil.

26. Preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie viazanosťou
právnymnázoromodvolaciehosúdubudepostupovaťvintenciáchavsúladesprávnouúpravoukonania
o zmenu opatrovníka, v ktorom dôkladne posúdi argumenty navrhovateľa a následne o predmetnom
návrhu na zmenu opatrovníka rozhodne.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§
396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.