Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010216
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6724010216.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka

a sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA na verejnom zasadnutí dňa 27.
novembra 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c), písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák. a s poukazom na ust. § 139 písm. e) Tr.
zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 28. augusta 2024, sp. zn. 2T/38/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu

v celom výroku o treste odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., E. bytom F.
XXXX/X, D., t.č. vo väzbe C. G. H. C. C. I. G. H. C. E. J. K. L. L.

o d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže §
188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák. a s poukazom na
ust. § 139 písm. e) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 12.12.2023 v čase okolo 01,00 h prišli so spoluobžalovaným pred budovu D. K. C. B. H. I. M.
M. XXX/X, J. F., kde sa po rozhovore s N. K. spoločne presunuli k vstupným dverám zdravotného
strediska, pričom po príchode k vstupným dverám začali na ne búchať a kopať do nich, keď im nikto
neotvoril, presunuli sa k ďalším vstupným plastovým dverám, ktoré vedú do budovy zdravotníckehostrediska, na ktorých rozbil t.č. spoluobžalovaný H. L. kameňom ľavú časť sklenej výplne dverí,
následne takto vzniknutým otvorom vstúpili do priestorov čakárne, ktoré vedú k jednotlivým ordináciám,
pričom sa spoločne presunuli k časti, ktorú poškodený N. M. K. využíva aj na bývanie, do ktorej

spoločne neoprávnene vstúpili cez neuzamknuté dvere, kde prešli až do miestnosti s pohovkou, kde bol
poškodený na posteli a tento im uviedol, že zavolá z mobilného telefónu, ktorý mal v ruke políciu, na čo
mu jeden z obvinených mobilný telefón z ruky vytrhol, pričom poškodenému povedali: „Ty budeš takto
s mladými dievčatami“ a spoluobžalovaný H. L. ho ako prvý udrel päsťou do oblasti tváre a následne
ho kopol, po čom ho obaja vnímajúc vyšší vek poškodeného udierali päsťami do hlavy, fackali ho, škrtili

ho, vykrúcali mu hlavu, pričom sa ich konaniu snažil poškodený brániť a pri tom ako ho bili vykrikovali:
„Kde máš peniaze, daj peniaze, všetky peniaze čo máš“, na čo im poškodený uviedol, že peniaze
nemá, pričom ho začali napádať intenzívnejšie, čo sa niekoľko krát opakovalo, pričom ho niečím škrtili
a vykrikovali, že ho zabijú, následne zostal pri poškodenom iba obžalovaný A. B., ktorý ho držal a
spoluobžalovaný H. L. sa vzdialil a po chvíli prišiel s nožom v ruke a poškodenému hovoril slová v
zmysle, či chce, aby ho zabil a či nevidí čo má, čím chcel poukázať na nôž, aby ho vystrašil, následkom

týchto vyhrážok a zo strachu im poškodený išiel odomknúť dvere do svojej ambulancie, kde im dal
svoju kapsičku s peňaženkou, z ktorej si vytiahli finančnú hotovosť najmenej vo výške 300 €, po čom
poškodenému povedali, že im má dať všetky peniaze, ktoré má, na čo im uviedol, že už žiadne nemá, v
dôsledku čoho začali obžalovaní prehľadávať priestory ambulancie a priestory slúžiace na bývanie, kde
zo šuplíka v ordinácii odcudzili mince rôznych nominálnych hodnôt v hodnote asi 60,-€, taktiež odcudzili

z priestorov ambulancie mobilný telefón Iphone 11 mini s čiernym obalom, načúvací prístroj zn. Signia,
1 ks hodinky zn. Atlantic, 1 ks fajka, 2 ks striebornej mince z Thajska, 1 ks vrchnák na fľaše striebornej
a čiernej farby, 3 ks kľúčov s koženkovým príveskom, 1 ks plechová krabička s blistrom liekov s 10 ks
tabliet zelenej farby, 1 ks čierny obal z okuliarov zn. Newyorker, následne na to spoluobžalovaný H. L. z
miesta odišiel na neznáme miesto a obžalovaný A. B. bol po krátkom čase na mieste činu obmedzený

na osobnej slobode O. J. P. F., Q. E. konaním spôsobili poškodenému N. M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N. XX, F. pomliaždenie krku ľahkého stupňa, zlomeninu zuba č. 21 a 22, pomliaždenie dolnej
pery a tržno-zmliaždenú ranu hornej pery, tržnú ranu v oblasti pravého obočia s pomliaždením okolia
pravého oka stredne ťažkého stupňa s krvným výronom, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú ranu v oblasti
temena hlavy a pomliaždenie ľavého líca ľahkého stupňa s dobou liečenia 14 dní, škodu odcudzením

finančnej hotovosti vo výške 369,20 €, škodu odcudzením vecí vo výške 683,40 € a škodu poškodením
zariadenia ambulancie a obytného priestoru vo výške 49,50 € a poškodenému mestu B. K. K. N. G. B.,
J. XXX/X, B. R. poškodením dverí vo výške 123,60 €.

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zák., 37 písm. h), 38 ods. 2 Tr.

zákona, § 39 ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1, § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený N. M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, F. so zvyškom
jeho nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine a výroku o treste podal osobne obžalovaný listom doručeným

tunajšiemu krajskému súdu dňa 6. septembra 2024 odvolanie, v ktorom namietal, že lúpež formou
spolupáchateľstva, ktorá mu je pripisovaná vôbec nespravil. Priznal, že do objektu, kde sa skutok stal
vošiel, čo teraz veľmi ľutuje, ale len za účelom zabránenia v konaní jeho komplica H. L., čo sa mu
nakoniec nepodarilo, aj keď ho rázne od začiatku ako tam vošiel odhováral od jeho konania. Keď prišiel
na miesto činu, H. L. držal v ruke nôž a vyhrážal sa poškodenému N. M. K. smrťou. Skôr ako tam vôbec

prišiel, stihol H. L. poškodenému N. M. K. vraziť päsťou do tváre a kopnúť ho do oblasti tváre, čím mu
spôsobil viaceré zranenia. Obžalovaný poškodenému N. M. K. absolútne nič nespravil, lebo keď tam po
krátkej dobe prišiel, poškodený N. M. K. bol už zjavne dezorientovaný a celý od krvi. Obžalovaný H. L.
hneď od poškodeného N. M. K. odsotil a povedal mu, či je normálny, keď dokázal zbiť starého človeka.
Obžalovaný nevedel H. L. zabrániť v jeho konaní, lebo je to dlhoročný ťažký narkoman a mal v ruke

nôž a pravdepodobne bol pod vplyvom omamných látok a liekov a netušil, čoho všetkého je schopný,
keďže obžalovanému pripadal ako nepríčetný. Aj napriek tomu, že obžalovaný poškodenému N. M. K.
nič nespravil a chcel len zabrániť celej nešťastnej situácii, tak sa ku skutku priznal. Ako nespravodlivé
mu pripadá, že on dostal 5, 6 roka a jeho komplic H. L., ktorý to vlastne celé spôsobil, len 4, 4 roka.Obžalovaný sa cíti byť diskriminovaný, podvedený a neskutočne sa ho to ako človeka dotklo. Veľmi
ťažko to celé znáša, hlavne preto, že je zo slušnej rodiny a veľmi ho to trápi. Celé ho to veľmi mrzí,
že tomu už nedokázal zabrániť, nemal vôbec dôvod robiť lúpež, keďže pracoval v zahraničí a zarábal

mesačne 4000 eur až 5000 eur a mal zahladený register trestov.

Navrhol, aby ho Krajský súd spod obžaloby oslobodil.

Proti napadnutému rozsudku, ale len vo výroku o treste, podal obžalovaný odvolanie aj prostredníctvom

svojej obhajkyne, a to písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 11. septembra 2024.
Úvodom popísal výrokovú časť napadnutého rozsudku okresného súdu a dodal, že na hlavnom
pojednávaní sa dobrovoľne priznal ku spáchaniu skutku. Trest, ktorý mu súd uložil považuje za
neprimerane prísny. Skutok, ktorý sa stal, nemal v úmysle spáchať, poškodeného N. M. K. pred
skutkom nepoznal. Konanie obžalovaného v čase skutku bolo skratové. Iniciátorom celého incidentu
bol H. L., obžalovaný nebol ani ozbrojený, ani nepoužil žiadnu zbraň, nevydieral poškodeného žiadnymi

vyhrážkami na vydanie peňazí. Pred spáchaním skutku niekoľko rokov pracoval v Holandsku na základe
živnostenského oprávnenia. Mal dostatok finančných prostriedkov, aby nemusel páchať trestnú činnosť.
Od spáchania skutku je vo väzbe a túto zle znáša. Trest, ktorý mu bol uložený v konaní je pre
obžalovaného veľmi prísny a domnieva sa, že aj trest v kratšom trvaní bude mať u neho dostatočný
výchovný charakter.

Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodu, že uložený trest je neprimerane
prísny.

Proti napadnutému rozsudku vo výroku o treste v neprospech obžalovaného podal odvolanie písomným

podaním doručeným okresnému súdu dňa 12. septembra 2024 aj okresný prokurátor a toto písomne
odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu toho istého dňa 12. septembra 2024. V úvode popísal
výrok napadnutého rozsudku okresného súdu a v stručnosti i jeho odôvodnenie. Následne zdôraznil, že
obžalovaný A. B. neurobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b),
písm. c) Tr. por., ale až v rámci priebehu hlavného pojednávania prakticky pred ukončením dokazovania.

Uvedené vyhlásenie vníma okresný prokurátor ako účelové a vypočítavé v snahe dosiahnuť najnižší
možný trest vzhľadom na vývoj priebehu dokazovania v danej veci. K výmere uloženého trestu okresný
prokurátor uviedol, že tento pokladá za neprimerane mierny. Má za to, že za spáchaný skutok mal byť v
danom prípade ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody v podstatne vyššej výmere. Poukázal na
charakter skutku, spôsob jeho spáchania, neúmerne vysokú mieru agresivity, zraniteľnosť poškodeného

ako osoby vo vyššom veku a má za to, že išlo o konanie s vyšším stupňom závažnosti a agresivity.
Predmetným činom boli spáchané dva trestné činy, a to okrem zločinu lúpeže i prečin porušovania
domovej slobody. Ďalej okresný prokurátor zdôraznil, že obžalovaný sa pri spáchaní skutku neštítil na
zvýraznenie svojho konania použiť hadicu za účelom škrtenia poškodeného, čo aj urobil. Vo vzťahu k
aplikácii ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. okresný prokurátor uviedol, že v danom prípade v zásade nesúhlasí

s výškou uloženého trestu. Má za to, že okresný súd mohol ukladať trest znížený aj v menšej výmere,
alebo mohol ukladať trest bez aplikácie ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. Dodal, že uvedené ust. § 39 ods. 5 Tr.
zák. má fakultatívnu povahu a nezaväzuje súd bez ďalšieho aplikovať ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. len preto,
že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, navyše mimo parametrov ust. § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.
por. Okresný prokurátor je toho názoru, že k žiadnemu vyhláseniu obžalovaného o vine v danom prípade

nedošlo, nakoľko nebolo urobené zo strany obžalovaného žiadne vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods.
1 písm. b), písm. c) Tr. por., ale len akési prehlásenie o vine mimo uvedeného ustanovenia. Uvedené
vyhlásenie okresný prokurátor vníma ako účelové v snahe dosiahnuť najnižší možný trest vzhľadom
na sledovanie vývoja priebehu dokazovania v danej veci zo strany obžalovaného. Takéto prehlásenie o
vine nenesie prvky úprimnosti, ale skôr v ňom vidí prvky vypočítavosti a účelovosti. Okresný prokurátor

podotkol, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, a to vo väčšine prípadov pre trestný
čin krádeže podľa § 212 Tr. zák. a v jednom prípade pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
Tr. zák. Obžalovaný bol aj opakovane pre tieto odsúdenia vo výkone trestu odňatia slobody. Bez ohľadu
na to, či ide o odsúdenia, ktoré už sú zahladené, je namieste na tieto prihliadať pri ukladaní trestu s
poukazom na ust. § 34 Tr. zák. v rámci základných zásad ukladania trestu.

Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vo veci rozhodol sám, prípadne
vec vrátil okresnému súdu na opätovné rozhodnutie.Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodených, prokurátor krajskej
prokuratúry sa pridržal dôvodov uvedených v odvolaní a v podrobnostiach na ne odkázal. Rozsudok
považoval čo do uznania viny za správny, avšak vo výroku o treste považoval uložený trest za

neprimerane mierny. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil
obžalovanému prísnejší trest bez aplikácie § 39 ods. 5 Tr. zák., prípadne vec vrátil súdu prvého stupňa.
Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného sa pridržala skutočností uvádzaných v písomne podanom odvolaní. Na rozdiel

od okresného prokurátora považuje uložený trest za neprimerane prísny a žiada, aby krajský súd výrok
o treste zrušil. Zároveň navrhla odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sa vyjadril tak, že ho to mrzí. On tam nešiel urobiť žiadnu lúpež, naopak chcel zabrániť útoku
na starého pána. Opakovane vyjadril ľútosť nad týmto skutkom, pričom rozhodnutie vo veci ponechal
na úvahe súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obžalovaný a okresný
prokurátor ako oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozsudku vo výrokoch o vine a o treste, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo.
Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané
dôvodne (krajský súd obžalovanému sprísnil uložený trest), naproti tomu odvolanie obžalovaného
krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný
súd pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na
hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia

zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový

súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného zo zločinu
lúpeže § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák. a
s poukazom na ust. § 139 písm. e) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
na strane č. 5 odsek posledný a strane č. 6 odsek prvý. Považoval však za potrebné reagovať v rámci
odvolacieho konania aj na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré ale nebolo možné akceptovať v

takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o jeho vine. Obžalovaného,
ako správne uviedol okresný súd zo skutku jednoznačne usvedčili spoluobžalovaný H. L., poškodený
N. M. K., svedkyňa H. B., závery znaleckého odkazovania znalca N. S. S. a nakoniec i samotné
priznanie obžalovaného učinené na hlavnom pojednávaní. Krajský súd potom nemá žiadne pochybnosti
o správnosti záveru okresného súdu, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil. Neobstojí potom

obrana obžalovaného obsiahnutá v jeho odvolaní, že sa predmetného skutku nedopustil a že do
predmetného objektu naopak vstúpil len z dôvodu, aby poškodenému N. M. K. pomohol.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu porušil ustanovenia
Trestného zákona a taktiež, že trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom je neprimerane

mierny. Preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
v celom výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol podľa § 322 ods.
3 Tr. por. vo veci rozsudkom sám tak ako je to uvedené v jeho výrokovej časti.Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu
prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť.
V tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na

strane č. 6 ods. 3, ods. 4, ods. 5. Okresný súd správne u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
a jednu priťažujúcu okolnosť. Na rozdiel od okresného súdu je však krajský súd toho právneho názoru,
že v danom prípade nebol dôvod ukladať obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, keď vôbec nebol dôvod aplikácie mimoriadneho zníženia trestu
v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák. Krajský súd má totiž za to, že v danej veci nebol zákonný dôvod

na takýto procesný postup. Obžalovaný žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c)
Tr. por. neučinil, práve naopak, ako je jednoznačne zrejmé aj z obsahu jeho odvolania, vo veci sa
bráni, že skutok nespáchal. Úvahy o tom, žeby urobil vyhlásenie o vine potom nie sú opodstatnené.
V odvolaní podanom prostredníctvom svojej obhajkyne sa obžalovaný bráni tým, že jeho konanie bolo
skratové a že sa ho nechcel dopustiť, z ktorého dôvodu považuje trest, ktorý mu uložil okresný súd za
neprimerane prísny. Naopak, na rozdiel od názoru obžalovaného, krajský súd v úplnej zhode s názorom

okresného prokurátora konštatuje, že v konkrétnom prípade je namieste uložiť obžalovanému prísnejší
trest ako mu bol uložený okresným súdom, nakoľko útok obžalovaného vykazoval znaky vyššej intenzity,
bezohľadnosti a brutality a tohto skutku sa obžalovaný dopustil v obydlí, ktoré je chránené ústavou.
Preto podľa názoru krajského súdu je v danom konkrétnom prípade zákonným a primeraným trestom
trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, keďže za spáchaný

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody na sedem až dvanásť
rokov. Zároveň, vzhľadom na skutočnosť, že súd odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy, podľa §
41 ods. 1 Tr. zák. mu bolo potrebné uložiť úhrnný trest. Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku a obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

čo je odôvodnené tým, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Krajský súd má za to, že len takto uložený trest
je primeraný a splní funkciu individuálnej i generálnej prevencie.

Krajský súd podrobil súdnemu prieskumu nielen výroky o vine a o treste, ale i výrok o náhrade škody,

napriek tomu, že tento výrok nebol odvolaním napadnutý. Ide totiž o výrok, ktorý má svoj podklad vo
výroku o vine, ktorý odvolaním napadnutý bol. Preskúmaním predmetného výroku o náhrade škody
krajský súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom rozsudku v jeho odôvodnení na strane č. 7 ods. 1
vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil, prečo poškodeného N. M. K. so zvyškom jeho nároku na náhradu
škody podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na civilný proces. Vo zvyšných častiach, a to konkrétne vo

výroku o vine a vo výroku o náhrade škody zostal preto napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý,
t.j. v znení ako rozhodol okresný súd.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.