Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Macalová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-17Pc/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223201725
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Macalová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7223201725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Janou Macalovou v právnej veci navrhovateľa: A.. H. D., H., X..

XX.X.XXXX, trvale bytom F., J. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so
sídlom Pollova 32, Košice proti matke plnoletého dieťaťa: H. D., X.. X.X.XXXX, trvale bytom F., V. Č.. XX
a plnoletému dieťaťu: Z. D., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., V. Č.. XX, obe právne zastúpené JUDr.
Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 o zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Navrhovateľa zaväzuje uhradiť matke a dieťaťu trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v

plnom rozsahu každej vo výške 334,01 eur t. j. spolu 668,02 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet ich
právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 1.3.2023 domáhal, aby súd určil, že nie je
otcom plnoletého dieťaťa Z. D., X.. XX.XX.XXXX. Nárok na náhradu trov konania nežiadal účastníkom
priznať. Návrh odôvodnil tým, že mal. Z. sa narodila počas trvania manželstva s jeho prvou manželkou.
Dňa 31.1.2023 jeho sestra C. E., X.. XX.X.XXXX, bytom XXXX C. L. M.., M., XXXXX Y., N. vyhotovila

čestné prihlásenie opatrené úradne overeným podpisom kde uviedla, že v roku 2004 sa dozvedela
informáciu od jeho bývalej manželky o tom, že v čase rozhodnom pre počatie dcéry mala mať na území
SR mimomanželský vzťah a pomer s iným mužom. Sama sa jej priznala, že má pochybnosti o tom či
je skutočne otcom ich dcéry. Návrh podáva hlavne z dôvodu, aby sa dozvedel pravdu o tom či je alebo
nie je otcom dcéry. Uvedenú skutočnosť má právo vedieť i dcéra nakoľko prvoradým záujmom dieťaťa
je zistiť kto je jeho skutočným a pravým biologickým otcom. Podaním návrhu sa nechce vyhnúť ešte
stále platnej vyživovacej povinnosti voči dcére. Svoj návrh opiera o schválenú novelu zákona č. 36/2005

Z.z. o rodine účinnú od 1.1.2016. Okrem iných touto bolo novelizované ustanovenie § 86 ods. 1 a 2
zákona. V dôvodovej správe k tejto novele bola citovaná judikatúra a to rozhodnutie PL ÚS 1/2010-57
zo dňa 20.4.2011, kde bolo vyslovené, že ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine nie je v súlade s článkom
6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ustanovenie §
86 ods. 1 zákona o rodine pôvodne upravovalo možnosť manžela zaprieť otcovstvo do 3 rokov odo dňa
kedy sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa. V zmysle citovaného rozhodnutia Ústavného
súdu SR podmienky plynutia uvedenej lehoty nezohľadňujú fakt, že manžel matky ako právny otec vo

väčšine prípadov nadobudne status otcovstva a prijme zodpovednosť za plnenie rodičovských práv a
povinností dobromyseľne s vedomím, že je biologickým otcom dieťaťa. Keďže NR SR do 6 mesiacov od
vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov SR ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine neuviedla do súladu
s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratilo platnosť. Súčasná novela upravujemožnosť manžela matky zaprieť otcovstvo v subjektívnej lehote 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke. Manžel,
ktorý sa dozvedel, že nie je otcom dieťaťa bude teda môcť o zapretie otcovstva požiadať tri roky odvtedy

ako to bude hodnoverne vedieť. V zmysle § 119 ods. 2 Zákona o rodine sa konanie o zapretí otcovstva
manželom matky dieťaťa alebo jeho opatrovníkom, o ktorom súd nerozhodol do 31.12.2015 dokončí
podľa predpisu účinného od 1.1.2016. O pochybnostiach o otcovstve dcéry sa dozvedel v zmysle
čestného prehlásenia dňa 31.1.2023. Dcéra s ním ako otcom neudržiava žiaden kontakt a to ani počas
sviatkov či v priebehu kalendárneho roka. Správa sa k nemu ako k cudzej osobe.

2. Spolu s návrhom súdu doručil rodný list dcéry a čestné prehlásenie spísané C. E., X.. XX.X.XXXX
dňa 31.1.2023 opatrené osvedčením o pravosti podpisu.

3. Matka vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.5.2023 žiadala, aby súd návrh zamietol a
navrhovateľa zaviazal uhradiť jej trovy konania v plnom rozsahu čo s ohľadom na rýdzo účelový,

nepravdivý, manipulatívny, urážajúci a bezohľadný charakter návrhu považuje za spravodlivé a správne.
Uviedla, že návrh otca je oneskorene podaný a založený na vyslovene nepravdivých skutočnostiach.
Napriek námahe, ktorú vynaložil na preukázanie zachovania lehoty na podanie návrhu podľa znenia
zákona č. 36/2005 Z.z. účinného odo dňa 1.1.2016 opomenul skutočnosť, že Z. D. sa narodila počas
účinnosti zákona č. 94/1963 Zb, dňa XX.XX.XXXX. V zmysle § 57 ods. 1 tohto zákona manžel môže

zaprieť na súde do šiestich mesiacov odo dňa keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa,
že je jej otcom. Podľa § 114 zákona a jeho prechodných ustanovení právne vzťahy, ktoré vznikli pred
1. aprílom 2005 sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 117 zákona
na plynutie lehôt, ktoré sa k 1. aprílu 2005 neskončili platia ustanovenia tohto zákona. Podľa § 119b

ods. 1 zákona, jeho prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.2016 ak sa manžel alebo jeho
opatrovník do 31. decembra 2015 dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že manžel je
otcom dieťaťa, ktoré sa po X. R. XXXX narodilo jeho manželke, môže manžel alebo jeho opatrovník na
súdezaprieť,žemanželjeotcomtohtodieťaťado31.decembra2018,aksavtejtovecinezačalokonania
pred 1. januárom 2016. Lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva otcom uplynula podľa § 57 zák.

č. 98/1963 Zb. v roku 1998. Na prípustnosť podania tohto návrhu nemožno aplikovať znenie § 86 zákona
o rodine účinné od 1. januára 2016. Napriek uvedenému uviedla, že kategoricky a rezolútne odmieta
tvrdenia otca obviňujúce ju z jej mimomanželského pomeru a spochybňujúce skutočnosť, že je otcom
Z.. Nikdy počas trvania manželstva s otcom dieťaťa nemala mimomanželský pomer, mimomanželský
pohlavný styk a žiadnym spôsobom nenarušila manželskú vernosť. Naopak je nesporné, že hlavným

dôvodom rozvratu manželstva a následne aj rozvodu jej manželstva s navrhovateľom bolo porušenie
manželskej vernosti mimomanželským pomerom navrhovateľa z ktorého pochádza jeho ďalšie dieťa
C. D., X.. X.X.XXXX. Tzv. čestné vyhlásenie sestry navrhovateľa vyhlasuje za vyslovene nepravdivé.
Nikdy sa s ňou o tejto téme nerozprávala, nepriznala sa k nijakému neexistujúcemu mimomanželskému
pomeruanevyslovilažiadnepochybnostiootcovstveZ..Samotnápisateľkatejtolistinyudržiavapodľajej

vedomostí dlhodobý vzťah so ženatým mužom, ktorý doposiaľ spolunažíva s manželkou a z ich vzťahu
pochádzajú tri deti. Zvláštnym a rýdzo účelovým sa javí tvrdenie sestry navrhovateľa, že informáciou
o jej nevere disponovala už od roku 2004 a túto informáciu bratovi tajila 19 rokov z čoho približne 15
rokov bolo ich manželstva rozvedené. O uvedenú informáciu sa s bratom podelila až v januári 2023,
v čase ktorý podľa názoru navrhovateľa mu umožnil zachovať lehotu na podanie návrhu na zapretie

otcovstva. Žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo pred bratom tajila uvedené ani to čo ju motivovalo
oznámiť to práve teraz. Bizarnou sa javí štylizácia uvedeného čestného prehlásenia, ktoré mala písať
osoba trvale žijúca v USA no napriek tomu vyhlásenie obsahuje konkrétnu terminológiu využívanú v
zákone o rodine. Je presvedčená, že dôvody uvádzané v návrhu sú dôvodmi zástupnými a otca k
podaniu návrhu motivovala výlučne jeho snaha vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti vo vzťahu

k dieťaťu. Uvedené nevyvrátiteľne dokazuje skutočnosť, že už od rozvodu manželstva opakovane
iniciuje konania o zníženie výživného na dcéru Z., rovnako i na jej sestru, svojvoľne sa vyhýba plateniu
výživného či znižuje jeho výšku. Prvým pokusom otca znížiť výšku výživného na dcéru Z. bol návrh
na zníženie výživného zo dňa 22.2.2013. Po rozhodnutí súdu o zvýšení výživného na dcéru dňa
29.7.2015 rozhodnutie súdu nerešpektoval a svojvoľne pokračoval v uhrádzaní výživného vo výške

určenej predchádzajúcim rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu bol podaný návrh na začatie exekúcie.
Dňa 5.10.2016 podal opätovne návrh na zníženie výživného, ktorý bol zamietnutý. Poukázala na to, že
vo vzťahu k plnoletej dcére H.. R. D., sestre Z., bol doposiaľ neprávoplatným rozhodnutím súdu uznaný
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestnéhozákona. Návrh otca považuje za hlboko urážajúci voči nej. Z. je konaním svojho otca hlboko zranená a
ublížená.Pokiaľotecnamieta,žemedzinímadcérouneexistuježiadnyvzťahanedochádzakukontaktu,
takýto stav vznikol z jeho vôle. O obe dcéry dlhodobo neprejavuje žiadny záujem, vyhýba sa kontaktu s

nimi a naopak právnymi či mimoprávnymi prostriedkami sa snaží vyhnúť svojej vyživovacej povinnosti.

4. Spolu s vyjadrením súdu v kópii predložila rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.
42C/167/2007-37 zo dňa 2.5.2008, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp,. zn. 8CoP/270/2009-69 zo
dňa 26.11.2008, návrh otca na zníženie výživného na mal. Z. D. zo dňa 21.2.2013, rozsudok Okresného

súdu Košice II sp, zn. 23P/36/2013-375 zo dňa 16.7.2014, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 8CoP/399/2014-410 zo dňa 25.3.2015, návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie výživného pre
oprávnenú mal. Z. D. zo dňa 22.9.2015, návrh povinného na zníženie výživného voči oprávnenej Z. D. zo
dňa 4.10.2016, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn 37Pc/8/2016-280 zo dňa 7.3.2022, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Co/56/2022-338 zo dňa 23.11.2022, rozsudok Okresného súdu
Košice II sp. zn. 4T/60/2020-180 zo dňa 13.10.2022.

5. Plnoletá dcéra vyjadrením doručeným súdu dňa 17.5.2023 žiadala návrh zamietnuť z rovnakých
dôvodov ako matka a taktiež žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poukázala
na skutočnosť, že návrh je oneskorene podaný a založený vyslovene na nepravdivých skutočnostiach.
Nikdy nemala pochybnosti o tom, že navrhovateľ je jej otcom. Nedisponuje žiadnymi informáciami,

ktoré by mali potenciál spochybniť toto jej presvedčenie. Kategoricky a rezolútne odmieta tvrdenia otca
obviňujúce matku z mimomanželského pomeru a spochybňujúce skutočnosť, že je jej otcom. Matka sa
pred ňou jednoznačne vyjadrila, že počas trvania jej manželstva s otcom nemala nikdy mimomanželský
pomer, neporušila manželskú vernosť a nemala mimomanželský pohlavný styk. Rovnako poukázala na
dôvod rozvratu manželstva jej rodičov v zmysle rozsudku súdu, účelovosť tvrdenia sestry jej otca ako aj

skutočnosť, že podľa jej vedomostí udržiava dlhodobý vzťah so ženatým mužom z ktorého pochádzajú
tri deti. Jej akékoľvek tvrdenia sestry týkajúce sa rešpektovania manželskej vernosti jej matkou považuje
za klamlivé a urážajúce. Je presvedčená, že otca k podaniu tohto návrhu motivovala výlučne jeho snaha
vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti voči nej nakoľko už od rozvodu manželstva opakovane iniciuje
konania o zníženie výživného vo vzťahu k nej, svojvoľne sa vyhýba plateniu výživného či svojvoľne

znižuje jeho výšku. Rovnako citovala rozhodnutia súdov vo veci rozhodovania o vyživovacej povinnosti
ako aj rozhodnutie vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy vo vzťahu k jej sestre. Snahu vyhnúť sa
či minimalizovať plnenie vyživovacej povinnosti voči nej vyvíja už od roku 2013, t.j. po dobu 10 rokov.
Konaním svojho otca je zdrvená. Je ochotný zájsť do absolútneho extrému, ktorým je zapretie otcovstva
voči nej, aby sa vyhol plneniu vyživovacej povinnosti voči svojmu vlastnému dieťaťu. Ohľadom vzťahu

a kontaktu s otcom uviedla, že otec o ňu i jej sestru dlhodobo neprejavuje žiadny záujem, vyhýba sa
akémukoľvek kontaktu s nimi a naopak právnymi či mimoprávnymi prostriedkami sa snaží vyhnúť svojej
povinnosti prispievať na jej výživu. Rezolútne sa ohradzuje voči manipulatívnemu tvrdeniu otca, ktorý
uvádza, že je v jej vlastnom záujme zistiť kto je jej biologickým otcom. Otec, ktorý dlhodobo odmieta
prispievať na pokrývanie jej životných potrieb sa v návrhu štylizuje do podoby ochrancu jej práva.

Nie je maloletá, jej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená. Otec, ktorý ju dlhodobo hrubo a
ubližujúco zanedbáva nemá právo argumentovať akoukoľvek ochranou jej záujmu. V prílohe vyjadrenia
súdu predložila totožné listiny ako matka.

6. Navrhovateľ v replike doručenej súdu dňa 14.8.2023 nesúhlasil s tvrdením o oneskorenom podaní

návrhu s tým, že lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva nemohla otcovi uplynúť v roku XXXX,
nakoľkosaodôvodochnapodanietohtonávrhudozvedelažvroku2023.Keďžedieťaimatkapoukazujú
na nepravdivosť čestného prehlásenia C. E. zo dňa 31.1.2023 navrhol vypočuť ju v konaní ako svedka
formou internetového prenosu. Poukázal na skutočnosti uvádzané v návrhu ako aj na to, že obsah
vyjadrení matky a dieťaťa je jasným a zreteľným prejavom o ich nepriateľskom vzťahu voči nemá. Na

návrhu zotrval s tým, že žiada v konaní nariadiť aj znalecké dokazovanie testami DNA. Zároveň uplatnil
voči matke a dieťaťu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnilo plnoleté dieťa. Právna
zástupkyňa žiadala jeho neprítomnosť na pojednávaní ospravedlniť z dôvodu zdravotných problémov

s tým, že súhlasí s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti. Doručenie predvolania mal súd
riadne a včas vykázané, preto v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti plnoletého
dieťaťa. Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi,
pričom zistil nasledovný skutočný stav:8. Navrhovateľ na pojednávaní na svojom návrhu zotrval. Z jeho výpovede vyplynulo, že v období od
apríla 2004 do marca 2007 bývali s vtedajšou manželkou a ich dcérami v USA v J.. Manželka sa s deťmi

vrátila na Slovensko skôr ako on v januári respektíve februári 2007. V ich domácnosti bývala s nimi jeho
sestra C. E. so svojimi tromi deťmi po dobu cca štyroch až piatich mesiacov. V tom čase sa mala bývalá
manželka zdôveriť jeho sestre s tým, že mala mať mimomanželský pomer. V čase narodenia Z. pracoval
na týždňové turnusy, jej matka pracovala vo vojenských kasárňach. V januári tohto roku sestra C. E.
navštívila Slovensko za účelom osobnej návštevy ich matky, kde sa zdržala po dobu dvoch týždňov.

Za obdobie od roku 2007 do januára 2023 navštívila Slovensko osobne viackrát, možno dvakrát. So
sestrou sa kontaktujú formou SMS správ a taktiež elektronicky cez aplikáciu WhatsApp, cca jedenkrát
za mesiac. Nebol to pravidelný, ale sporadický kontakt. Čestné prehlásenie, ktoré predložil do spisu bolo
spísané sestrou počas jej prítomnosti na Slovensku. Nevie si vysvetliť prečo mu uvedenú skutočnosť
sestra nepovedala skôr. Jeho názor je taký, že ženy držia spolu. Nepýtal sa jej na to. Aktuálne jeho
sestra s bývalou manželkou nemajú žiadny vzťah. Sestra mala vedomosť o tom, že s bývalou manželkou

sú rozvedení. V čase keď mu poskytla túto informáciu sedeli spolu v prítomnosti jeho manželky v ich
domácnosti. Sestra sa ho opýtala či sa stýka s deťmi z prvého manželstva. Potom prešli na tému platieb
výživného, kedy sa ho sestra opýtala či ešte platí na deti výživné. Zareagovala na to prekvapene s tým,
že Z. nemusí byť jeho dcéra. Následne mu uviedla skutočnosť, že jeho manželka sa jej mala v roku
2004 zdôveriť s informáciou o mimomanželskom pomere. Do tohto momentu ho myšlienka o tom, že

by nemusel byť otcom Z. ani nenapadla, inak by to zrejme spochybnil skôr. S dcérou nemajú dlhodobo
žiadny kontakt a to od rozvodu manželstva s jej matkou. Po rozvode matka s deťmi bývala u jej rodičov a
deti boli vystavené vplyvu ako bývalej manželky tak aj starých rodičov. Na výživnom na Z. má dlh cca vo
výške 7.000 eur. Za účelom vymoženia dlhu je vedené exekučné konanie. Aktuálne dlžné výživné spláca
bez dohody s exekútorom sumou 150 eur mesačne. Od roku 2008 do roku 2016 uhrádzal výživné v plnej

výške. Následne sa mu prestalo dariť v zamestnaní, prichádzal o zákazky v dôsledku čoho z vtedajšej
práce odišiel. Opakovane podával návrhy na zníženie výživného, čo súdom nebolo akceptované a jeho
návrhom nebolo vyhovené. Ohľadom Z. trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti nebolo
vedené.

9. Matka s návrhom na pojednávaní nesúhlasila. Uviedla, že nie je pravdou, aby skutočnosti uvádzané
v čestnom prehlásení sestrou navrhovateľa niekedy povedala. Nikdy počas manželstva nemala
mimomanželský vzťah. Vie presne uviesť kedy s bývalým manželom splodili Z.. Potvrdila, že v období
rokov 2004 až 2007 žili celá rodina v USA v J.. V tom čase sa k nim presťahovala sestra navrhovateľa
spolu so svojimi deťmi, ktorej v starostlivosti o deti pomáhala. Mala ju rada, vážila si ju. V tom čase

prežívala ťažké obdobie, nakoľko vyšlo najavo, že jej manžel má dieťa s vydatou ženou. Ich vzťah až
taký dôverný nebol na čo nebol pri tom chaose čas. Uvedené konanie a spochybňovanie otcovstva súvisí
podľa jej názoru s tým, že navrhovateľ má dlh na výživnom na Z. a tento aktuálne predstavuje 20.000
eur. Od odchodu z USA, t.j. od roku 2007 nie je so sestrou navrhovateľa v žiadnom kontakte. Dcéry
sa snažili skontaktovať so sesternicami žijúcimi v USA cez internet, avšak ich snahy boli odignorované.

Uviedla, že pred rokom dcéra Z. skolabovala. Mala R.. Ošetrujúca lekárka sa na základe priezviska Z.
opýtala či má brata. Viac jej k tomuto nepovedala s ohľadom na lekárske tajomstvo s tým, že u tohto
brata mal byť podobný problém. Potvrdila, že dcéra má s otcom narušený vzťah. Nekontaktujú sa. V
minulom roku jej otec zaslal na Vianoce SMS správu. Ich vzťah sa narušil po tom čo sa dcér nezastal
pokiaľ ho boli navštíviť a jeho manželka ich vyhodila. Následne ho opätovne navštívili. Keď prišla domov

jeho manželka, vyvolala hádku a odišla z domu.

10. Otec k výpovedi matky uviedol, že v exekučnom príkaze je uvedená suma dlžného výživného 7.000
eur. Pripustil, že výška dlžného výživného môže byť vyššia. Ohľadom zdravotných problémov syna
uviedol, že mal problémy s nedostatkom železa v krvi. Potvrdil skutočnosť, že pokiaľ ho dcéry navštívili,

jeho manželka ich nepustila. Jej reakcia bola oprávnená, nakoľko dcéry ho dlhodobo nekontaktovali.

11. Z rodného listu plnoletého dieťaťa Z. D., X.. XX.XX.XXXX vyplýva, že ako otec je uvedený
navrhovateľ.

12. Z čestného prehlásenia spísaného dňa 31.1.2023 C. E., X.. XX.X.XXXX, bytom XXXX C. L. M.., M.,
XXXXX Y. vyplýva, že má informáciu od bývalej manželky jej brata A.. H. D., X.. XX.X.XXXX, a to H. D.,
bytom V. XX, XXX XX F., ktorá sa jej v roku XXXX (keď vtedy ešte manželia H. D. a H. D. žili pracovne
v USA) zverila, že v čase rozhodujúcom pre počatie Z. D., X.. XX.XX.XXXX mala mať mimomanželskývzťah a pomer s iným mužom a preto sa jej ona sama priznala, že má pochybnosti o tom či otcom Z.
D. je skutočne jej brat A.. H. D.. Tento mimomanželský pomer mala mať na území SR. Uvedené čestné
prehlásenie podáva z dôvodu, že o tejto skutočnosti jej brat nemal žiadnu vedomosť. Je na jeho právnej

úvahe či uvedenú skutočnosť použije na ďalšie konanie. Toto čestné prehlásenie vyhotovuje slobodne,
vážne a určite, nie v omyle a nie pod nátlakom.

13. Podľa rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 42C/167/2007-37 zo dňa 2.5.2008 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/270/2008-69 zo dňa 26.11.2008 vyplýva, že súd

manželstvo navrhovateľa a matky plnoletej dcéry rozviedol. V tom čase mal. Z. zveril na čas po rozvode
manželstva do starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. Z. sumou 8 000 Sk mesačne
a na tvorbu úspor ďalšiu sumu 5 000 Sk splatných vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred tak,
že sumu 8 000 Sk bude poukazovať k rukám matky a ďalšiu sumu 5 000 Sk na osobitný účet mal. Z..
Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia hlavnou príčinou rozvratu tohto manželstva bola podľa názoru
súdu mimomanželská známosť odporcu, ktorá skutočnosť ovplyvnila vzťahy manželov tak, že došlo k

ich vzájomnému odcudzeniu.

14. Podľa rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/36/2013-375 zo dňa 16.7.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/399/2014-410 zo dňa 25.3.2015 súd návrh otca
na zníženie výživného na mal. Z. D., X.. XX.XX.XXXX zamietol.

15. Podľa rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 37Pc/8/2016-280 zo dňa 7.3.2022 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Co/56/2022-338 zo dňa 23.11.2022 súd návrh otca na
zníženie výživného na Z. D., X.. XX.XX.XXXX zamietol. Nárok na náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

16. Podľa návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi E.. A.. F. H., Exekútorský
úrad F., H. XX vyplýva, že dňa 22.9.2015 bolo začaté exekučné konanie vo veci oprávnenej mal. Z. D.,
X.. XX.XX.XXXX, zastúpenej matkou proti povinnému A.. H. D., X.. XX.X.XXXX pre vymoženie dlžného
výživného za obdobie od 28.3.2013 do 31.7.2015 vo výške 5 465,82 eur, od 1.8.2015 do 30.9.2015

vo výške 468,90 eur, bežného výživného vo výške 500 eur mesačne od 1.10.2015, trov právneho
zastúpenia oprávnenej v exekúcii 611,66 eur a trov exekúcie.

17. Podľa § 57 ods. 1 Zákona o rodine č. 94/1963 Zb. platného do 31.3.2005 manžel môže do šesť
mesiacov odo dňa keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa zaprieť na súde, že je jeho otcom.

18. Podľa § 59 od. 1, 2 Zákona o rodine č. 94/1963 Zb. platného do 31.3.2005 manžel má právo zaprieť
otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive a ak nežije jeden z nich voči druhému. Ak nežije
ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do šesť mesiacov od narodenia dieťaťa
zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o zapieracom práve manžela platia tu obdobne.

19. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 94/1963 Zb. platného do 31.3.2005 ak uplynula lehota
ustanovená na zapretie otcovstva jednému z rodičov môže generálny prokurátor, ak to vyžaduje záujem
spoločnosti podať návrh na zapretie otcovstva proti otcovi, matke a dieťaťu. Ak nie je niektorý z nich
nažive, môže generálny prokurátor podať návrh na zapretie otcovstva proti ostatným z nich, ak nie je

nažive nikto z nich, môže podať návrh proti opatrovníkovi, ktorého súd pre túto vec ustanovil.

20. Zákon č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov bol s účinnosťou od 1.4.2005
zrušený novým zákonom o rodine zverejneným v Zbierke zákonov SR ako zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

21.Podľa§114zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,právnevzťahy,
ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005 sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

22. Podľa § 117 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov na plynutie
lehôt, ktoré sa k 1. aprílu 2005 neskončili, platia ustanovenia tohto zákona.23. Podľa § 119b ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ak sa manžel alebo jeho opatrovník do 31. decembra 2015 dozvedel o skutočnostiach dôvodne
spochybňujúcich, že manžel je otcom dieťaťa, ktoré sa po 7. septembri 2008 narodilo jeho manželke,

môže manžel alebo jeho opatrovník na súde zaprieť, že manžel je otcom tohto dieťaťa do 31. decembra
2018, ak sa v tejto veci nezačalo konanie pred 1. januárom 2016. Konanie o zapretí otcovstva manželom
matky dieťaťa alebo jeho opatrovníkom, o ktorom súd nerozhodol do 31. decembra 2015 sa dokončí
podľa predpisu účinného od 1. januára 2016.

24. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že
je jeho otcom.

25. Podľa § 88 ods. 1, 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja
nažive a ak nežije jeden z nich voči druhému. Ak nežije ani dieťa ani matka, toto právo manžel nemá. Aj
matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia
o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

26. Podľa § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom
dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti
zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd
rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí
zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na

zapretie otcovstva.

27. Podľa § 105 CMP konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o
a) určenie materstva,
b) určenie otcovstva,

c) zapretie otcovstva a
d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zapretie
otcovstva voči plnoletému dieťaťu bol oneskorene podaný. Otcovstvo manžela matky dieťaťa môže

zaprieť tak otec dieťaťa ako aj jeho matka avšak iba v zákonných prekluzívnych lehotách, čo má za
následok, že márnym uplynutím zákonnej lehoty ich nárok na zapretie otcovstva zaniká a neskoro
podaný návrh na zapretie otcovstva súd musí zamietnuť. Dieťa sa narodilo za účinnosti Zákona o
rodine č. 94/1963 Zb. dňa XX.XX.XXXX v zmysle ktorého podľa § 57 ods. 1 manžel mohol do šiestich
mesiacov odo dňa keď sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa zaprieť na súde, že je jeho

otcom. Išlo o prekluzívnu lehotu. Jej márnym uplynutím jeho právo na podanie návrhu na zapretie
otcovstva zaniklo. Zákon o rodine č. 94/1963 Zb. bol zrušený Zákonom o rodine č. 36/2005 Z. z. a v
zmysle § 114 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005 Z. z. sa
posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z
nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 117 Zákona o rodine č. 36/2005

Z. z. na plynutie lehôt, ktoré sa k 1. aprílu 2005 neskončili, platia ustanovenia tohto zákona. V danom
prípade teda otcovi uplynula zákonná lehota márnym uplynutí 6-tich mesiacov od určenia otcovstva
podľa domnienky manžela matky dieťaťa podľa § 61 Zákona o rodine účinného do 31.3.2005. Súčasný
Zákon o rodine predĺžil zapieraciu lehotu zo 6 mesiacov na lehotu 3 rokov, avšak na navrhovateľa sa
táto dlhšia lehota nevzťahuje, nakoľko jeho lehota začala plynúť a aj uplynula ešte pred platnosťou a

účinnosťou súčasného Zákona o rodine. Súd uvádza, že od narodenia dieťaťa uplynula oveľa dlhšia
doba, a to takmer 26 rokov. Podľa zákona o rodine platného do 31.3.2005 po márnom uplynutí lehoty
na zapretie otcovstva mohol návrh na zapretie otcovstva podať generálny prokurátor. Takýto návrh
nebol podaný. Lehota určená na tri roky od účinnosti zákona (do 31.12.2018) v zmysle prechodných
ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2016 platí pre zapretie otcovstva pri kumulatívnom splnení

nasledujúcich podmienok: 1. Dieťa, ku ktorému má byť zapreté otcovstvo sa narodilo po 7.9.2008. 2.
O skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo manžela matky sa manžel alebo jeho opatrovník
dozvedel do 31.12.2015. 3. Do 1.1.2016 sa nezačalo konanie o zapretie otcovstva. Ak by sa začalo
konanie o zapretie otcovstva do 1.1.2016, platí ustanovenie § 119b ods. 2 Zákona o rodine. Ak sadieťa narodilo pred X.X.XXXX, zapieracie právo jeho rodičov sa malo realizovať podľa vtedy účinných
ustanovení, a teda rodičom už lehota uplynula a zaprieť otcovstvo môže už len dieťa podľa § 96. Podľa
súčasného Zákona o rodine ak márne uplynula obom rodičom zákonná lehota na zapretie otcovstva ak

je to potrebné v záujme dieťaťa, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva
a až následne môže dieťa po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa nie je obmedzené žiadnou zákonnou lehotou. Súd dopĺňa, že na
základe nálezu Ústavného súdu SR č. 290/2011 Z. z. sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20.4.2011 bolo zrušené
ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., v zmysle ktorého manžel mohol do troch rokov

odo dňa keď sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa zaprieť na súde, že je jeho otcom, a to od
X.X.XXXX, kedy navrhovateľovi lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva v zmysle ustanovenia
§ 57 ods. 1 Zákona o rodine č. 94/1963 Zb. uplynula.

29. Súd považuje za potrebné uviesť, že i pokiaľ by boli splnené podmienky pre aplikáciu aktuálneho
ustanovenia § 86 ods. 1 Zákona o rodine má za to, že navrhovateľ hodnoverne nepreukázal zachovanie

prekluzívnej trojročnej lehoty na podanie návrhu v zmysle tohto ustanovenia. Dôvodom podania návrhu
z jeho strany mala byť informácia poskytnutá jeho sestrou o tom, že v čase rozhodujúcom pre
splodenie dcéry Z. mala mať jej matka mimomanželský pomer. Túto informáciu jej mala v roku 2004
poskytnúť matka dcéry, ktorá túto skutočnosť poprela. Zároveň to, že sestra mala uvedenú informáciu
navrhovateľovi oznámiť až po 19-tich rokoch nepôsobí vierohodne. Manželstvo rodičov plnoletého

dieťaťa bolo rozvedené v roku 2008. Matka sa so sestrou navrhovateľa podľa jej vyjadrenia nekontaktuje
od roku 2007. Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že sestra od uvedenej doby opakovane navštívila
SR, kontaktujú sa prostredníctvom sociálnych sietí, kedy najprv uviedol, že tento kontakt sa realizuje
každýmesiac,neskôrhocharakterizovalakosporadický.Taktiežsúduvádza,žespoukazomnavedenie
konaní o zníženie výživného, exekučného konania pre vymoženie výživného, výšku dlžného výživného,

ktorú navrhovateľ na pojednávaní vyčíslil v nižšej sume sa návrh javí ako účelový v snahe vyhnúť sa
úhrade výživného.

30. S poukazom na uvedené skutočnosti návrh ako oneskorene podaný a nedôvodný zamietol.
Vzhľadom na uvedené nepovažoval za potrebné v konaní vypočuť sestru navrhovateľa ako svedkyňu

a taktiež plnoletú dcéru, ktorá sa vo veci vyjadrila písomne, na pojednávaní bola prítomná jej právna
zástupkyňa. Zároveň má za to, že dcéra nedisponuje informáciami relevantnými pre konanie čo uviedla
i vo svojom vyjadrení.

31. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych

úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

32. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 53 CMP a navrhovateľa
zaviazal uhradiť matke a dieťaťu trovy konania v plnom rozsahu v celkovej sume 334,01 eur každej
z nich. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v zmysle vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/ vyhl., písomné

podanie na súd (vyjadrenie k návrhu zo dňa 11.5.2023) v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. á 96,31
eur a účasť na pojednávaní dňa 23.10.2023 v zmysle § 13a ods. 1 písm. e/ vyhl. v polovičnej výške z
dôvodu spoločného úkonu pri zastupovaní v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhl. vo výške 48,16 eur
plus 3 x režijný paušál á 12,52 eur a 20 % DPH 55,67 eur. Hodnota úkonu právnej služby bola určená
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. vo výške 1/13-iny výpočtového základu. Matka a dieťa mali v

konaní úspech. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, a to oneskorené a účelové podanie návrhu
súd považoval za spravodlivé zaviazať navrhovateľa uhradiť trovy konania. Zároveň keďže navrhovateľ
nebol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§
363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.