Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10C/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624220553
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2624220553.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobkyne: K. D., X.. XX.XX.XXXX, L. H. Č. XXX/XXX, XXX XX
L., právne zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., IČO 36 836 460, so sídlom
Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: A.. V. D.K., J.., X.. XX.XX.XXXX, L. H. Č. XXX/
XXX, XXX XX L., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému nevstupovať do nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX pre obec a k.ú. L.,

Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor.

II. Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k
žalobkynisvýnimkouúčastinaprocesnýchúkonochvsprávnomkonaní,vobčianskomsúdnomkonanía
trestnomkonaní,naktorébudežalovanýpredvolaný,vrozsahunevyhnutomnariadnuúčasťžalovaného
na týchto úkonoch.

III. Súd ukladá žalobkyni povinnosť podať na Okresnom súde Senica v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o ochranu osobnosti proti žalovanému.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.06.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd
nariadenímneodkladnéhoopatreniazakázalžalovanému-vstupovaťdonehnuteľností(rodinnéhodomu
a priľahlých pozemkov) zapísaných v LV č. XXX, pre obec a k.ú. L., OÚ Skalica, katastrálny odbor.
Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi a spoločne s ich maloletou dcérou Y.
užívajú predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný bol už od počiatku ich spoločného vzťahu nie úplne prívetivej

povahy. V podstate už od počiatku vzťahu sa o žalobkyňu nezaujímal, vždy hovoril len o sebe, resp.
konkrétne o veciach, ktoré sám neznáša. Žalovaný je výbušnej povahy. Žalobkyňa viackrát zasahovala
aj do konfliktov medzi Žalovaným a tretími osobami, aby žalovaný od agresívneho chovania upustil.
Žalovaný sa takýmto spôsobom správal aj v blízkosti spoločnej dcéry strán. Žalobkyňa eviduje prvý
fyzický útok voči jej osobe zo strany žalovaného približne rok dozadu, kedy ju žalovaný priľahol na
posteli, silno ju držal a ohmatával ju proti jej vôli, kedy sa jej však podarilo spod kontroly žalovaného

uniknúť a tento ju následne naháňal po ich záhrade. Vzťah žalovaného voči žalobkyni možno označiť
za manipulatívny, obmedzujúci a nátlakový. Žalovaný sa často správal k žalobkyni neprimerane, túto
bezdôvodne obviňoval z nevery, pričom tomu tak bolo napríklad kvôli jeho snom. Keď žalobkyňa z tohto
dôvodu navrhla, aby podstúpili psychologické poradenstvo, žalovaný ju vysmial. Napriek tomu však
žalovaný naďalej vytváral v domácnosti napäté prostredie, ktoré žalobkyňa ťažko znášala. Žalobkyňa
musela pravidelne ukazovať žalovanému svoje súkromné komunikácie, prípadne žalovaný priamo stál

za ňou a sledoval čo píše, aby mal vedomosť, či si nepíše s iným mužom. Žalovaný tiež vyčítal
žalobkyni kolegov a upodozrieval ju, že s nimi určite niečo má. Žalovaný ďalej tiež prinútil žalobkyňuvymazať si niektoré kontakty na sociálnych sieťach. Žalobkyňa tak žila po dlhšiu dobu pod úplným
drobnohľadom žalovaného, bez možnosti slobodného rozhodovania sa o svojom súkromnom živote.
Situácia sa neprimerane a nad únosnú mieru vyhrotila dňa 18.06.2024, kedy žalovaný v podvečerných

hodinách v afekte kričal na žalobkyňu, že podreže maloletú Y., a to priamo pred ňou, čo dcéra veľmi
silno vnímala a plakala. Celý incident vznikol ako reakcia na správu, ktorú si žalovaný prečítal, kde si
žalobkyňa písala s kamarátom. Na základe týchto správ žalovaný vyvolal hádku, kedy bol agresívny, na
základe čoho sa žalobkyňa postavila do blízkosti dcéry, aby zasiahla, v prípade agresie voči maloletej.
Žalovaný v agresii rozbil dvere na detskej izbe a vzápätí sa začal vyhrážal smrťou aj žalobkyni a jej

kamarátovi, s ktorým si písala. Nakoľko sa pochopiteľne žalobkyňa cítila byť ohrozená, snažila sa ujsť
aj s dcérou cez okno obývacej izby, na čo ich žalovaný obe stiahol dnu. Žalovaný dcéru vzal na ruky
a oznámil, že si ju berie preč. Žalobkyňa sa natiahla za dcérou s plačom, aby jej ju vrátil, načo ju
žalovaný jednou voľnou rukou silno sotil do hrudníka a išiel s dcérou von na záhradu. Žalobkyňa sa
snažila so žalovaným rozumne komunikovať, na čo žalovaný reagoval so slovami, že si dcéru vezme
a ona nech sa okamžite odsťahuje. Žalovaný sa tiež žalobkyni vyhrážal, že ak neurobí čo jej hovorí,

dcéru unesie a už ju nikdy neuvidí. Žalovaný sa žalobkyni tiež v rámci ich komunikácie vyhrážal, že ju
zabije. Keď Žalovaný pustil dcéru z rúk, lebo už chcela ísť dole, žalobkyňa dcéru vzala za ruku a začali
pred žalovaným utekať. Žalovaný žalobkyňu s dcérou naháňal a kričal na nich. Keď skončili v dome,
žalobkyňa sa snažila vziať kľúče od brány, čo sa jej však nepodarilo. Podarilo sa jej však vziať telefón,
a následne ujsť s dcérou opäť na záhradu, kde ich žalovaný dobehol, chytil žalobkyňu za krk a tlačil k

zemi. Po silnom výkriku jej žalovaný jednou rukou zakryl ústa, pričom stále hovoril aby prestala. Keď
žalovaný žalobkyňu pustil, žalobkyňa aj s dcérou utiekli za trampolínu, kde sa žalobkyni podarilo vytočiť
tiesňovú linku. Keď žalovaný odbehol, žalobkyňa zodpovedala otázky polície a na základe pokynov
sa pokúsila aj s dcérou utiecť cez plot. Žalobkyni sa podarilo preskočiť na dvor k susede, kde však
preskočil aj žalovaný a žalobkyňu naháňal okolo bazéna a tvrdil, že dcéru unesie, pričom žalobkyňu

spochybňoval, že jej aj tak nikto neuverí čo sa stalo. Následne začal žalovaný žalobkyňu presviedčať,
aby prestala utekať a nech sa normálne pobavia, s čím keď žalobkyňa zo strachu nesúhlasila, začal
žalovaný ihneď opäť kričať a naháňať ju ešte agresívnejšie. Po príchode hliadky policajného zboru a po
oboznámení sa so situáciou bol žalovaný príslušníkmi PZ v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom
zbore dňa 18.06.2024 vykázaný zo spoločného obydlia na adrese H. Č. XXX/XXX, XXX XX L., nakoľko

bolo, ako to vyplýva zo zákona, možné zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu
alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Opísaný incident je v súčasnosti vyšetrovaný
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch. Žalobkyňa bola po dlhšiu dobu obeťou násilného správania sa žalovaného, ktoré
sa prejavovalo tak vo forme psychického, sociálneho ako aj ekonomického násilia, ktoré ku dnešnému

dňu vyústilo až do násilia fyzického. Žalobkyňa sa v dôsledku správania žalovaného, ako aj s ohľadom
na jeho vyhrážky o zabití žalobkyne, bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a
psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia,
žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí
účinnosť. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že sa žalovaný môže opätovne dostaviť do domácnosti v ktorej

spolu žili, prípadne inak vyhľadať jej osobu a opätovne byť k tejto agresívny a násilný. Žalobkyňa tiež
poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu v súčasnosti s ohľadom na prežité
udalosti predstavuje neprimeraný psychický stres. Uvedené v dostatočnej miere potvrdzuje predpoklad
vážneho ohrozenia žalobkyne. Správanie žalovaného negatívne ovplyvňuje život žalobkyne, ktorá v
dôsledku konania žalovaného žije v strachu. Na základe uvedených skutočností navrhli, aby súd v

predmetnej veci nariadil neodkladného opatrenie.

2. Z upovedomenia OOP Brodské súd zistil, že žalovaný bol dňa 18.06.2024 vykázaný z rodinného
domu a pozemku k rodinnému domu v L. X. N. H. Č. XXX/XXX. Vec je evidovaná ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.d/, e/, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

3. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

5. Podľa § 326 ods. 1 CSP, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

12. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

13.Neodkladnéopatrenievzmysleustanovenia§325ods.2písm.e/,f/,h/CSPsúúčinnýmprostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu

právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho
násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí
najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe
alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

14. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s

obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli
aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm.e/, f/, h/ CSP, ktorých účelom je
poskytnúťohrozenejstraneneodkladnúochranu,prípadnezabrániťďalšiemuzhoršovaniujejpostavenia
aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.15. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej

alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým

listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

16. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického

aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané

spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v
týchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorémutentofaktprináša
istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012).

17. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú

rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,

slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

18. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,

že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

19. Potreba bezprostrednej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t.j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný,
teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej

úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi
stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami
sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecoustrany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými
dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli,

že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať
v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie
ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

20. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.

To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak ako je
tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom navrhovateľ má k dispozícii zúžený

rozsahrelevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniao
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Ďalejjepotrebnézohľadniť,žeefektívnosťneodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová
lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatrenia, ktoré majú zabezpečovací a preventívny
charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym

spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania
vo veci samej.

21. V danom prípade je súd toho názoru, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu je zo strany žalobkyne riadne preukázaná. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia doložila Potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, ktoré
jednoznačne potvrdzuje existujúcu hrozbu ďalších útokov žalovaného na zdravie, život, slobodu a/alebo
zvlášťzávažnýútoknaľudskúdôstojnosťžalobkyne,kedyjetakátohrozbavzmysle§27aods.1Zákona
o Policajnom zbore zákonnou podmienkou na použitie inštitútu vykázania osoby zo spoločného obydlia.
Súd súčasne konštatuje, že správanie žalovaného a stúpajúca tendencia jeho neprijateľného správania,

vyvolávadôvodnúobavu,žežalovanýbudevkonaníohrozujúcomtelesnúaduševnúintegritužalobkyne
pokračovať. Správanie žalovaného negatívne ovplyvňuje každodenný život žalobkyne, ktorá bez zásahu
štátnej autority nemôže žiť svoj život bez strachu a tak, ako by si to želala. Žalobkyňa je každodenne
kontrolovaná a atakovaná zo strany žalovaného, a to tak v oblasti jej osobnej integrity, ako aj v oblasti
ochrany pred zásahmi do jej majetkových práv. Ako je uvedené vyššie, zo strany žalovaného dochádza

vo vzťahu k žalobkyni pravidelne k manipulatívnemu správaniu, ktoré je sprevádzané vyhrážkami,
zastrašovaním, ponižovaním, obmedzovaním, nátlakom a podobne. Súd sa stotožnil so skutkovými a s
právnymi dôvodmi návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu vyhovel.

22. Zároveň súd uložil žalobkyni povinnosť, aby podala v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto

uznesenia žalobu o ochranu osobnosti proti žalovanému za účelom dosiahnutia trvalej úpravy pomerov
medzi žalobkyňou a žalovaný, pretože možno objektívne predpokladať, že vzhľadom na prebiehajúce
konanie o rozvod manželstva, bude vzťah medzi žalobkyňou a žalovaný naďalej napätý.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a pretože mala žalobkyňa vo veci plný

úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady súd rozhodne
osobitným uznesením podľa § 262 ods.2 CSP

Poučenie:

Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Senica. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).