Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209061
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8223209061.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletú I. D., nar. X.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov: oprávnenej matky J.. O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č..
XXX/XX D., P..Č.. E. W. Č.. XXX, G. XXX XX, právne zastúpenej JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou,

Štúrova č.20, Košice a povinného otca C.. P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č.. XXX/XX, XXX XX D.,
právne zastúpeného JUDr. Martinou Hopferovou, Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., Bajzova č.2,
040 01 Košice, o návrhu oprávnenej na výkon rozhodnutia, o odvolaní povinného otca proti uzneseniu
Okresného súdu Bardejov č.k. 17Em/1/2023-122 zo dňa 22.1.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zaviazal povinného otca na náhradu trov konania
oprávnenej matke vo výške 571,69 Eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, aplikujúc ustanovenia
najmä § 55, § 58 a § 391 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) v spojení s
vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

platnom znení.

2. Rozhodnutiu, napadnutému odvolateľom, predchádzalo uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa
25.7.2023, ktorým súd zastavil predmetné konanie o výkon rozhodnutia podľa § 390 ods.1 písm. f/
zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(CMP)vzhľadomktomu,žedošlokuskutočneniu
tohto. Výrok tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ktorým súd priznal oprávnenej trovy

konania v plnom rozsahu podľa § 54 a § 55 a § 391 CMP s odôvodnením, že v danom prípade povinný
zavinil oprávnenej trovy, ktoré by inak neboli vznikli a to tým, že nesplnil vykonateľný exekučný titul, t. j.
nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu č. k. 3P/23/2021-14 zo dňa 20.8.2021, bol v
odvolacom konaní rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 15CoE/5/2023-109 zo dňa 28.11.2023
zrušenýavecbolavrátenánaďalšiekonanieanovérozhodnutiesprávnezáväznevyslovenýmnázorom
nadriadeného súdu (podľa § 391 ods.2 správne CSP).

3. Proti predmetnému rozhodnutiu o priznanom nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej
lehote odvolanie povinný otec maloletého dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/
CSP. S poukazom na ustanovenie § 52 CMP namietal odvolateľ opätovné nesprávne posúdenie nároku
na náhradu trov konania s tým, že podľa § 57 CMP už pri uplatnení nároku na náhradu trov konania,
by malo byť zo strany účastníka konania poukázané na okolnosti prípadu, ktoré považuje za potrebné

zvážiť. Pokiaľ prišlo k uplatneniu nároku na náhradu trov konania a súd rozumie, že sú tu okolnosti, s
ohľadom na ktoré je spravodlivé náhradu trov konania priznať, má účastníka, ktorý má byť zaviazaný nanáhradutrovkonania,natútoskutočnosťvopredupozorniťadaťmupriestornapredstavenieprípadných
opačných argumentov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 828/2006). Podotkol, že oprávnená
vôbec nárok na náhradu trov konania neuplatnila, žiadnym spôsobom teda nemohol byť odôvodnený

a nebolo poukázané na žiadne okolnosti, ktoré by bolo potrebné zvážiť, aby súd rozhodol odchylne
od § 52 CMP, teda od generálnej klauzuly. V uznesení zo dňa 22.1.2024 nie je žiadna zmienka o
tom, kedy a či si oprávnená matka nárok na náhradu trov uplatnila. Oprávnená matka si neuplatnila
nárok na náhradu trov konania ani potom ako odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie.
Z podania zo dňa 21.12.2023 oprávnenej matky vyplýva, že týmto podaním si síce vyúčtovala trovy

právneho zastupovania, avšak uskutočnila tak na základe výzvy súdu zo dňa 12.12.2023. Z uvedeného
možno konštatovať, že oprávnená si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, žiadnym spôsobom
neodôvodnila, výšku trov si nevyčíslila, až na výzvu súdu zo dňa 12.12.2023. V žiadnom prípade neboli
v tomto prípade splnené podmienky na aplikáciu § 55 CMP. Pri výkone rozhodnutia prichádza do úvahy
priznanie náhrady trov konania podľa § 53 a 54 CMP, pričom o priznanie náhrady trov konania musí však
účastník požiadať, súd o tom nerozhoduje ex offo, ale len na návrh. Súd vlastne aplikoval § 256 CSP

s tým, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Súd nešpecifikuje žiadne osobité a výnimočné okolnosti prípadu, od ktorých by bolo možné odvodiť, že
by bolo priznanie náhrady trov konania spravodlivé. Okolnosti tohto prípadu, výkon rozhodnutia vo veci
maloletého dieťaťa, nie sú ničím výnimočné, ide o bežné konanie, ani na strane matky oprávnenej nie
sú také špeciálne okolnosti, ktoré by tento postup súdu odôvodňovali. Neexistujú mimoriadne okolnosti

prejednávanej veci, ktoré by mohli byť relevantné pre priznanie nároku na náhradu trov konania, žiadne
mimoriadne okolnosti neuviedla ani oprávnená matka. Skutočnosť, že mal údajne zaviniť oprávnenej
trovy, ktoré by inak neboli vznikli ako uviedol súd, nie je dôvodom na aplikáciu § 54 CMP ako ani § 55
CMP, tak ako to vykonal súd v tomto prípade. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Oprávnená i kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach k odvolaniu povinného navrhli rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť bez výhrad.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3

ods.5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a
contrario, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie vo výroku o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie oprávnenej matke priznal nárok na
náhradu trov konania voči povinnému otcovi a to podľa ustanovenia § 55 CMP (nie § 54 CMP ako to
uviedol odvolateľ), tiež v intenciách dôvodov zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného súdu na podklade
vyúčtovania trov konania oprávnenou.

7. K opodstatnenosti priznania nároku na náhradu trov konania v danej veci odvolací súd už vyslovil
stanovisko vo svojom rozhodnutí vo veci č.k. 15CoE/5/2023-109 zo dňa 28.11.2023, že pokiaľ ide o
posúdenie nároku na náhradu trov konania, okresný súd uvažoval správne, keď aplikoval predmetné
ustanovenie, špeciálne upravujúce rozhodovanie súdu o náhrade trov konania s poukazom na princíp
spravodlivého posúdenia, berúc za základ okolnosti danej veci a spôsob realizácie nápravy v zmysle

právoplatného exekučného titulu. Opätovne pri tom poukazuje na závery, ktoré vyslovil Ústavný súd SR
v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 147/08 s tým, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť s
ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania,
ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. Pretože prvoinštančné
konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,

IV. ÚS 372/08), odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie predchádzajúceho svojho
rozhodnutia, v kontinuite s ktorým nárok na náhradu trov konania z hľadiska uplatnenia princípu
spravodlivosti, je v prípade oprávnenej daný.

8. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd

uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovanýprávny predpis nesprávne interpretoval. Súd prvej inštancie, v snahe zmierniť dôsledky ustanovení,
upravujúcich náhradu trov konania, vec správne právne posúdil ako nárok oprávnenej matky maloletého
dieťaťa na náhradu trov konania podľa § 55 CMP, keďže dospel k záveru, že v prejednávanej veci

neabsentujú dôvody na použitie moderačného práva súdu za stavu, že oprávnenej vznikli trovy konania,
právneho zastúpenia, výlučne v dôsledku prejavenej svojvôle povinného otca maloletého dieťaťa,
nerešpektujúceho autoritatívne rozhodnutie súdu. Tento model správania účastníka, zvlášť v tak citlivej
veci, akou je starostlivosť o maloleté dieťa, smeruje jednoznačne najmä proti záujmom maloletého
dieťaťa v rozsahu rešpektovania jeho práva rovnocenne na oboch rodičov, ale tiež zaťažuje a finančne

navyšuje výdavky druhých účastníkov, tiež štátu, ktorí sú nútení tieto vynakladať. Právne posúdenie
veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne a odvolacie námietky o
nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné i z hľadiska riadneho odôvodnenia rozhodnutia
v danom rozsahu. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá právnemu posúdeniu veci, ku ktorému súd
dospel. Argumentačnej možnosti účastníka z hľadiska zachovania jeho procesných práv, v zmysle
odvolacej námietky, bolo v predmetnom konaní zadosťučinené i v rámci opakovaného posudzovania

a rozhodnutia súdu vo vzťahu k trovám konania. Možnosť strán sporu vyjadriť svoje stanovisko k
otázkam trov konania môže byť obmedzená, strany sporu by však nemali byť prekvapené nečakaným
a nepredvídaným obratom (Askon AD proti Bulharsku, č. 9970/05, rozsudok zo 16. 10. 2012, § 30 - §
32), k čomu v danej veci v súvislosti s napadnutým rozhodnutím nedošlo.

9. V súlade s § 2 ods. 1 CMP ustanovenia CSP sa použijú v prípade, že tento zákon neustanovuje
inak. CSP v § 262 ods. 1 normuje, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Predmetné reflektuje na historickoprávne súvislosti a
zároveň vychádza z charakteru sporového konania, kde sú trovy vnímané ako sekundárny sankčný
mechanizmus a v zásade nárok na ich náhradu patrí tomu, kto mal v konaní úspech s poukazom na §

255 ods. 1 CSP (Komentár k § 58 CMP).

10. Vzhľadom na vyššie uvedené napokon, nárok na náhradu trov konania okresný súd vecne správne
posúdil za aplikácie príslušných zákonných ustanovení, keďže k predmetnému vykonávaciemu konaniu
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa a v súvislosti s týmto vynaloženým trovám nemuselo dôjsť

pri uplatnenej náležitej zodpovednosti povinného rodiča, preto odvolací súd napadnuté uznesenie v
zmysle ustanovenia § 387 CSP potvrdil, keďže okresný súd, za existencie vyčíslenia a špecifikácie
trov konania oprávnenej, dostatočne aplikoval špeciálne ustanovenie, upravujúce rozhodovanie súdu o
náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP, keď vzhľadom na okolnosti veci považoval postup
za spravodlivý. Vecne správne sa okresný súd vysporiadal aj s vyčíslením výšky priznanej náhrady trov

konania, zohľadniac, že v danej veci ide o konanie o výkon rozhodnutia, aplikujúc ustanovenie § 13a
ods. 2 písm. c/, ods.5, § 16 ods.3, 4, § 17 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

11. O trovách odvolacieho konania v rozhodnutí, ktorým konanie končí, rozhodol odvolací súd podľa

§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).