Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sas/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100375
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom
ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 825 309 8953 0 zo
dňa 15.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. 825 309 8953
0 zo dňa 27.01.2023 podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení) priznala žalobcovi invalidný dôchodok v sume 126,50 Eur a to podľa
čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia od 30. mája 2022. Zároveň podľa § 82 zákona o sociálnom zabezpečení od
01.01.2023 žalobcovi zvýšila invalidný dôchodok na sumu 141,50 Eur mesačne. Súčasťou odôvodnenia

rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Michalovce, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 05.10.2022.

2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovi bol priznaný
invalidnýdôchodokod30.mája2022vsume126,50Eurmesačne,pretožepodľaposudkuposudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce z 5. októbra 2022 je žalobca
invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 70 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a žalobca splnil aj ostatné podmienky
nárokunainvalidnýdôchodok.Od1.januára2023sasumainvalidnéhodôchodkuvalorizovalana141,50
Eur mesačne.

3. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca dňa 02.03.2023 odvolanie,
v ktorom žiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia,
vykonávajúcim posudkovú činnosť na ústredí Sociálnej poisťovne. Žalobca namietal dátum vzniku

invalidity pretože už v rokoch 2018 - 2021 bol v Rakúsku uznaný práceneschopným, opísal svoje
zdravotné ťažkosti, ktoré sa nezlepšujú, naopak nastalo zhoršenie, čo bolo oznámené na pobočke
Sociálnej poisťovne v A., ktorá tieto skutočnosti nebrala podľa názoru žalobcu do úvahy, keď mu priznali
invaliditu od 30. mája 2022. Žalobca žiadal v rámci odvolacieho konania o opätovné prehodnoteniezdravotného stavu, ku ktorému navrhol doplniť ďalšie lekárske správy a následné priznanie invalidného
dôchodku od roku 2019.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2023 (ďalej
len „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na základe odvolania
žalobcu proti zmenil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že:
I./ podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení priznal invalidný dôchodok v sume
127,10 Eur mesačne a to

II./ podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 988/2009,
III./ podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobcovi invalidný dôchodok na sumu
131,40 Eur mesačne,
IV./ od 1. januára 2021 zvýšil žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 135,80 Eur mesačne,

V./ podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobcovi sumu
invalidného dôchodku od 28. apríla 2021 na 188,60 Eur mesačne,
VI./ podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2022 žalobcovi zvýšil invalidný dôchodok na
sumu 191,10 Eur mesačne,
VII./ podľa § 73, § 112 ods. 4a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobcovi sumu invalidného

dôchodku od 30. mája 2022 na 231,20 Eur mesačne a
VIII./ podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2023 zvýšil invalidný dôchodok na sumu
258,50 Eur mesačne.

5. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ustanovenia zákona o sociálnom poistení, konkrétne

ustanovenie§218ods.1,2,§153ods.5,§70,§71ods.1až9,§82,§196ods.7,§293dxakonštatoval,
že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu, ako účastníka konania opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce dňa
28.03.2023, ktorý nezmenil predchádzajúci posudkový záver a odvolaniu nevyhovel, a preto postúpil
kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie

so sídlom v Košiciach (ďalej len „posudkový lekár ústredia“).

6. Posudkový lekár ústredia dospel k záveru, že od 4. júla 2019 (od dátumu psychiatrického
vyšetrenia dokumentujúceho dlhodobo nepriaznivý stav ochorenia) je na základe lekárskych nálezov
(popisujúcich klinický stav) medicínsky odôvodnené uznanie invalidity pre rozhodujúce zdravotné

postihnutie depresívna porucha (epizódy) - F32.2., zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení, do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické,
depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy, prílohy č. 4 k zákona č. 461/2003 Z. z. v
zneníneskoršíchpredpisov,smieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť35%,čojedolná
hranica predpísaného percentuálneho rozpätia 35 % - 45 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Iné zdravotné postihnutia - diabetes mellitus 2. typu a dorzalgia - bolesť chrbta, podmieňujú zvýšenie
miery poklesu schopnosti vykonával zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %, na celkových 45 %.

7. Po zhodnotení všetkých odborných lekárskych správ v posudkovej spisovej dokumentácii posudkový

lekár ústredia zmenil posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej
poisťovne z 5. októbra 2022 a 28. marca 2023, a uznal žalobcu invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení od 4. júla 2019 s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonáva zárobkovú činnosť
45%,vporovnanísozdravoufyzickouosobou.Od28.apríla2021(oddátumuhospitalizácievNárodnom
ústave endokrinných a diabetologických chorôb v Ľubochni), je rozhodujúce zdravotné postihnutie

žalobcu diabetes mellitus 2.typu s nervovými komplikáciami, dekompenzovaný - Ell.4, zaradené podľa
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, do kapitoly IV - endokrinné, poruchy výživy a premeny látok,
položka 1 - cukrovka, písmena c) - ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania hodnôt
glykémie a diabetickými komplikáciami, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, čo je dolná hranica predpísaného percentuálneho

rozpätia 50 % - 75 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Iné zdravotné postihnutia - epizóda
ťažkej depresie bez psychotických príznakov a poškodenie driekových medzistavcových platničiek,
odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. 0 10 %, na celkových 60 %. Od 30. mája 2022 (oddátumu diabetologického vyšetrenia), je rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu naďalej diabetes
mellitus 2. typu s nervovými komplikáciami, dekompenzovaný - El 1.4, zaradené podľa prílohy č. 4 k
zákonu sociálnom poistení, do kapitoly IV - endokrinné, poruchy výživy a premeny látok, položka 1

- cukrovka, písmena c) – ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie
a diabetickými komplikáciami, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je stredné pásmo predpísaného percentuálneho rozpätia 50 % -
75 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Iné zdravotné postihnutia - epizóda ťažkej depresie bez
psychotických príznakov a poškodenie driekových medzistavcových platničiek, odôvodňujú zvýšenie

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %, na celkových 70 %. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že
posudkový záver posudkového lekára ústredia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas
konania o odvolaní.

8. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej uviedol, že ku dňu vzniku invalidity, k 4. júlu 2019,

žalobca dovŕšil 37 rokov veku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov a zisťuje
sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 4. júlom 2019, žalobca získal 3346
dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 9
rokov a 61 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia

dôchodkovéhopoistenianavzniknárokunainvalidnýdôchodok.Kudňuvznikuinvaliditysplniliajostatné
podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 4. júla 2019.

9. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2

zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie
od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej
hodnoty a percentuálneho poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Hodnotu priemerného
osobného mzdového bodu u žalobcu určil na 0,6269. V období od vzniku nároku na invalidný

dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku žalobca podľa žalovaného získal 9199 dní, spolu s obdobím
dôchodkového poistenia 12545 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 34,3699 rokov obdobia
dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 4.
júlu 2019 je 12,6657 Eur. Konštatoval, že suma invalidného dôchodku je 122,90 Eur mesačne, ktorá
je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s

pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,6269 x 34,3699 rokov obdobia dôchodkového
poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 12,6657 x 45 % = 122,90 Eur
mesačne.

10. Žalovaný uviedol, že suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom
poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 4,20 Eur mesačne na 127,10 Eur mesačne a od
1. januára 2020 o 4,30 Eur mesačne, na 131,40 Eur mesačne a od 1. januára 2021 o 4,40 Eur
mesačne na 135,80 Eur mesačne. Od 28. apríla 2021 posudkový lekár ústredia vykonal zmenu v
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobcu, nakoľko svojim zaradením a percentuálnou hodnotou

miery poklesu schopnosti pracovať prevýšilo dovtedajšie rozhodujúce ochorenie, pretože pre ochorenie
diabetes mellitus 2. typu žalobca dosiahol mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50
%, so zvýšením pre iné zdravotné postihnutia (epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov a
poškodenie driekových medzistavcových platničiek), podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v
znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %, na celkových 60 %. Suma invalidného dôchodku bola následne

podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zvýšená a jej zvýšenie bolo určené takto: Hodnota
priemerného osobného mzdového bodu je 0,6269, počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu
s pripočítaným obdobím sa vypočítal z 12 545 dní (34,3699 rokov), ktoré sú uvedené v rozhodnutí
o priznaní dôchodku a aktuálna dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu
dôchodku, čiže k 28. aprílu 2021 je 14,2107 Eur. Sumu invalidného dôchodku žalovaný určil na 183,80

Eur mesačne (priemerný osobný mzdový bod 0,6269 x 34,3699 rokov obdobia dôchodkového poistenia
a s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 14,2107 x 60 % = 183,80 Eur mesačne).
Žalovaný uviedol, že suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom
poistení zvyšuje od 28. apríla 2021 o 2,6 % čo je o 4,80 Eur mesačne, na 188,60 Eur mesačne a od1. januára 2022 o 1,3 %, čo je o 2,50 Eur mesačne, na 191,10 Eur mesačne. Od 30. mája 2022 sa
suma invalidného dôchodku žalobcovi zvýšila z dôvodu zmeny jeho zdravotného stavu, keď došlo k
zvýšeniumierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťna70%,oprotipôvodnejmierepoklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 60 %. Suma invalidného dôchodku bola z tohto
dôvodu podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení určená vo výške 228,20 Eur mesačne (priemerný
osobný mzdový bod 0,6269 x 34,3699 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným
obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 15,1300 x 70 % = 228,20 Eur mesačne). Suma invalidného
dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšuje od 30. mája 2022 o 1,3 %, čo je o

3,00 EUR mesačne, na 231,20 Eur mesačne a od 1. januára 2023 o 11,8 %, čo je o 27, 30 Eur mesačne,
na 258,50 Eur mesačne.

11. Žalovaný konštatoval, že na základe týchto skutočností vyhodnotil kompletnú spisovú dokumentáciu
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

II.
Správna žaloba

12. Správnou žalobou zo dňa 30.08.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 06.09.2023
sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného (ktorého nesprávne označil ako Sociálna
poisťovňa – ústredie, poznámka správneho súdu) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2023. Žalobca
žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2023 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa“) a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

13. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a žiadal
o opätovné preskúmanie miery poklesu jeho schopnosti pracovať v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

14. Podľa žalobcu došlo k pochybeniu zo strany posudkového lekára ústredia, keď v posudkovom
závere zo dňa 3. mája 2023 dospel k záveru, že určil mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť na 60 %, teda stredné pásmo predpísaného percentuálneho rozpätia 50 % - 70
%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podrobné vysvetlenie a objasnenie, prečo posudkový

lekár z rozmedzia 50 - 70 % zvolil práve 60 % v posudku podľa žalobcu chýba. V tejto časti je podľa
jeho názoru záver posudkového lekára nejasný, neurčitý, spochybniteľný, pretože v ňom absentuje
dostatočné odôvodnenie. Žalobca mal za to, že pokiaľ by bol posudkový lekár zohľadnil informácie,
uvedené v lekárskych správach, možno dôvodne predpokladať, že by dospel k určeniu vyššej miery
poklesu schopnosti pracovať. Bol toho názoru, že kvôli závažnosti jeho ochorenia, jeho doterajšiemu

priebehu a celkovému predpokladanému vývinu v budúcnosti, by bolo bývalo správne, keby bol býval
posudkový lekár ústredia určil jeho mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť čo len o 1
% viac, celková miera jeho poklesu vykonávať prácu (v porovnaní so zdravou fyzickou osobou) by sa
tak dostala nad úroveň 71 %, v dôsledku čoho by mu bol priznaný plný invalidný dôchodok, a teda
ekonomický dôsledok takého posúdenia by bol pre žalobcu neporovnateľne výhodnejší. Podrobné a

dostatočné odôvodnenie výsledku posúdenia posudkovým lekárom je podľa žalobcu v tomto prípade
zvlášť žiadúce, keďže rozdiel jediného percenta má na žalobcu obrovský ekonomický dopad.

15. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že s účinnosťou od 01. júla 2023 došlo legislatívnou
úpravou Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov k zvýšeniu miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v %, pri cukrovke pod písmenom c): „ak ide o
ťažko kompenzovateľnú, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami
(chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha, syndróm neuvedomovania si
hypoglykémie), z pôvodného rozpätia 50 – 70 %, na nové rozpätie 50 - 75 %.

16.Žalobcamalzato,žepostupomarozhodnutímžalovanéhoasprávnehoorgánuprvéhostupňaneboli
dodržané zásady Správneho poriadku podľa § 3 ods. 2 a 5 a že došlo k porušeniu jeho práv podľa čl. 39
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 28 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.17. Bol toho právneho názoru, že rozhodnutia nezodpovedajú skutkovému stavu, a to jeho zdravotnému
stavu doloženému lekárskymi správami, na základe čoho došlo aj k nesprávnemu určeniu miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a tým k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu môjho

skutočného zdravotného stavu a v dôsledku toho k adekvátnej pomoci vyplývajúcej a potrebnej vo
vzťahu k jeho zníženej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

18. Záverom žalobca požiadal o nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré jednoznačne odstráni
ním namietaný rozpor vo veci posúdenia jeho zdravotného stavu tak, aby skutkový stav veci bol čo

najúplnejšie a najobjektívnejšie zistený a na základe neho bol vyvodený riadny právny záver, prípadne
aby k tomu správny súd zaviazal správny orgán.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca počas odvolacieho konania,
po priznaní invalidného dôchodku prvostupňovým správnym orgánom, predložil také relevantné dôkazy,
ktorými spochybnil závery odborného posudku posudkového lekára pobočky žalovanej v predmetnej

veci a preukázala nesprávnosť dovtedajšieho posudkového záveru. Dátum vzniku invalidity 4. júla 2019,
s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, bol určený žalobcovi posudkovým
lekárom ústredia. Rovnako tak zvýšenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
od 28. apríla 2021 na 60 % a od 30. mája 2022 na 70 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Takto
určené podmienky vzniku invalidity sú podľa žalovaného medicínsky odôvodnené, žalobca nedoložil

žiadne iné doklady ku dňu posledného posúdenia jeho zdravotného stavu, medicínsky preukazujúce a
odôvodňujúce zmenu v stanovenom percente miery poklesu jej schopnosti pracovať.

20. Konštatoval, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá
vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie

rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť
vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia, ktorých činnosť spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu, a to na základe vlastného objektívneho vyšetrenia žalobcu, ďalej z doloženej
zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

21.PoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1So109/2003,vzmyslektoréhoajpožiadavka
žalobcu o spracovanie nezávislého znaleckého posudku je irelevantná, pretože výpovedná hodnota
znaleckého posudku nemá vyšší stupeň právnej sily ako posudky posudkových lekárov sociálneho
poistenia organizačných zložiek žalovaného. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia má

v konaní o priznanie, alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,
rovnakú právnu hodnotu, ako znalecký posudok, vypracovaný súdnym znalcom.

22. Mal za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý a
úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.

23. K námietke žalobcu, že hodnotenie jej zdravotného stavu nezohľadnilo legislatívnu zmenu, ktorú
prinieslo novelizované znenie Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, účinné od 1. augusta 2023
(nie 1. júla 2023 ako uvádza žalobkyňa v správnej žalobe) uviedol, že v hodnotení jeho rozhodujúceho
zdravotnéhopostihnutia,zaradenéhoahodnotenéhopodľakapitolyIV,položky1,písmenac)Prílohyč.4

kzákonu,nedošlood1.augusta2023kzmene,jerovnakohodnotenépercentuálnymrozpätím50%-75
%.OkremtoholegislatívnaúpravaPrílohyč.4kzákonu,naktorúžalobcapoukazujenadobudlaúčinnosť
1. augusta 2023, pričom posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktoré bolo záväzným podkladom pre
vydanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, bolo vykonané dňa 3. mája 2023.

24. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo
zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase rozhodovania. Postup žalovaného bol správny a
dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo
rozhodnuté o nároku žalobcu na invalidný dôchodok správne, preto žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.V.
Replika žalobcu

25. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného k žalobe ďalej nevyjadril.

VI.

Relevantná právna úprava

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

27. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

28. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký

zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

29. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,

možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

31. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

32. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

33. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

34. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

35.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.36. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca, alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

37. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará

potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

38.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov

konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak

sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

39. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým

účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

41. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s
uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,

organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

42. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

43. Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak sa
účastník konania nevzdal odvolania písomne, alebo ústne do zápisnice.

44. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje
generálny riaditeľ.

VII.

Konanie pred správnym súdom

45. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3
ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z

Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023
daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný
Správny súd v Košiciach.46. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
107 ods. 1, 2 SSP, v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie,
len vtedy ak

a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.

V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

47. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením

48. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 203 ods. 1 SSP) ako aj
priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v

súlade s § 107 ods. 2 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, a je ju preto
potrebné zamietnuť.

49. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
vyhlásil dňa 18. novembra 2024. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené

dňa 06. novembra 2024.

VIII.
Právny názor správneho súdu

50. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2023,
ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na základe odvolania žalobcu zmenil
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že žalobcovi priznal invalidný dôchodok

v sume 127,10 Eur mesačne podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 988/2009 a zvýšil žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 131,40 Eur mesačne, od 1. januára 2021
zvýšil žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 135,80 Eur mesačne, od 28. apríla 2021 na 188,60 Eur
mesačne, od 1. januára 2022 žalobcovi zvýšil invalidný dôchodok na sumu 191,10 Eur mesačne, od

30. mája 2022 na 231,20 Eur mesačne a od 1. januára 2023 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 258,50
Eur mesačne. Rozhodol tak na základe posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 03.05.2023. Po
zhodnotení všetkých odborných lekárskych správ v posudkovej spisovej dokumentácii posudkový lekár
ústredia zmenil posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne
z 5. októbra 2022 a 28. marca 2023, a uznal žalobcu invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení od 4. júla 2019 s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

51. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje

na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a
zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej
liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutiapracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

52. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené
a vrátené správnemu orgánu prvého stupňa. V žalobe žalobca namieta nepreskúmateľnosť lekárskeho
posudku posudkového lekára ústredia, keď uvádza, že záver posudkového lekára je nejasný,
neurčitý, spochybniteľný, pretože v ňom absentuje dostatočné odôvodnenie. Žalobcovi chýba podrobné
vysvetlenie a objasnenie, prečo posudkový lekár z rozmedzia 50-70 % poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobcu zvolil práve 60 %. V tejto súvislosti uvádza, že ak by posudkový lekár

zohľadnil informácie uvedené v lekárskych správach, že možno dôvodne predpokladať, že by dospel
k určeniu vyššej miery poklesu schopnosti pracovať. Mal za to, že v uvedenom prípade mu mal byť
priznaný plný invalidný dôchodok.

53. Správny súd úvodom zvýrazňuje tú skutočnosť, že nie je spornou tá skutočnosť, či je žalobca

invalidným a či má nárok na priznanie invalidného dôchodku, nakoľko už z preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že žalobca
spĺňa zákonné podmienky na priznanie invalidity. Žalobca však nesúhlasí s percentuálnym určením
výšky poklesu schopnosti vykonávať jeho zárobkovú činnosť a tým aj s priznaním výšky invalidného
dôchodku, keď podľa jeho názoru má nárok na plný invalidný dôchodok a v tejto súvislosti namieta

nepreskúmateľnosť lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 03.05.2023.

54. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie
zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia

podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu
(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok

dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z

odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné, alebo protirečivé.

55. Z administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že posudkový lekár ústredia vo svojom
lekárskom posudku zo dňa 03.05.2023 poukázal na lekárske vyšetrenia, ktoré absolvoval žalobca,
vychádzajúc z lekárskych správ predložených žalobcom v rámci správneho konania, niektoré z nich
boli predložené až po podaní odvolania žalobcom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa

a poukázal tiež na ich medicínske závery. V popisnej časti posudkový lekár uvádza celý priebeh
liečby žalobcu. Pokiaľ ide o záver posudku, v tomto je uvedené celé spektrum diagnóz žalobcu
s uvedením ich zaradenia v zmysle zákona o sociálnom poistení, uvedený percentuálny rozsah
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako aj konečné percentuálne vymedzenie
v rámci uvedeného rozsahu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie od 30. mája 2022 (od dátumu

diabetologického vyšetrenia posudkového lekára ústredie) bolo určené diabetes mellitus 2. typu
s nervovými komplikáciami, dekompenzovaný -El 1.4, zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu sociálnom
poistení, do kapitoly IV - endokrinné, poruchy výživy a premeny látok, položka 1 - cukrovka, písmena c) –
ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami,prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
60 %, čo je stredné pásmo predpísaného percentuálneho rozpätia 50 % - 75 %, v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Iné zdravotné postihnutia - epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov

a poškodenie driekových medzistavcových platničiek, odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006
Z. z. o 10 %, na celkových 70 %.

56. Priamo v posudku posudkového lekára ústredia je uvádzané, že z rozmedzia 50 % - 75 %

bola určená 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda v rámci rozmedzia bol
určený stredný stupeň a to pre cukrovku II. typu s prítomnou axonálnou neuropatiou obidvoch končatín
a ľahkou nefropatiou, popisovanou diabetickou encefalopatiou pravej nohy (60 % volených s ohľadom
na verifikované komplikácie – ľahkej formy) s maximálnym zvýšením o 10 % na celkových 70 %.

57. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k

záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu, boli dostatočne
ozrejmené príslušným posudkovým lekárom ústredia, pred vydaním rozhodnutia žalovaného, ktorý vo
svojom posudku vyhodnotil zdravotné postihnutie žalobcu na základe predložených správ z odborných
lekárskych vyšetrení, ktoré mu boli zo strany žalobcu, ku dňu jeho rozhodovania, predložené. Náležitým
spôsobom posudkový lekár zdôvodnil prečo, vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobcu, je za

rozhodujúce zdravotné postihnutie potrebné považovať diabetes mellitus 2. typu s určením výšky miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie 60
%,ktorébolourčenévzmysledoloženýchlekárskychnálezovvstrednejhranici,vzhľadomnarozpätieod
50-75 %. Vzhľadom na iné zdravotné postihnutia podrobne rozvedené jednak v rozhodnutí žalovaného,
akoajvpredmetnomposudku,posudkovýlekárústrediazvýšilmierupoklesuo10%,nacelkových70%.

58. Posudkový lekár ústredia vo svojom odbornom lekárskom posudku podľa názoru súdu zohľadnil
všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z aktuálnych objektívnych odborných lekárskych
nálezov (niektoré z nich predložil žalobca až v rámci odvolacieho správneho konania), pričom lekársky
posudok aj náležite odôvodnil.

59. Správny súd sa vzhľadom na uvedené nestotožňuje s námietkou žalobcu, že v posudku lekára
ústredia absentovalo odôvodnenie presného vymedzenia určenia výšky miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu. Naopak uvedené odôvodnenie považuje správny súd za
dostatočné, pričom posudkový lekár sa v posudku vysporiadal aj s jednotlivými lekárskymi správami,

ktoré predložil žalobca z jednotlivých absolvovaných vyšetrení.

60. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, v zmysle ktorej správny súd
nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný

vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky
okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (rozsudok NS SR sp. zn.
10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015).

61. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou

medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení.
Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobca hodnotil
svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie
zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení.

62. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že hodnotenie jeho zdravotného stavu nezohľadnilo legislatívnu
zmenu, ktorú prinieslo novelizované znenie Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, účinné od 1.
augusta2023správnysúdvzhodesvyjadrenímžalovanéhouvádza,ževhodnoteníjehorozhodujúceho
zdravotného postihnutia, zaradeného a hodnoteného podľa kapitoly IV, položky 1, písmena c) Prílohy č.

4 k zákonu, nedošlo od 1. augusta 2023 k zmene a je rovnako hodnotené percentuálnym rozpätím 50
% - 75 %. Z uvedeného vyplýva, že uvedená legislatívna zmena nemala žiadny relevantný dopad na
posúdenie zdravotného stavu žalobcu vo veci jeho invalidity.63. Žalobca v žalobe zároveň požadoval aj nariadenie nezávislého znaleckého dokazovania, ktoré by
malo odstrániť rozpor vo veci posúdenia jeho zdravotného stavu tak, alebo aby k tomu zaviazal správny
súd žalovaného. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca v predmetnej veci primárne

namieta nedostatok dôvodov v lekárskom posudku lekára ústredia (a teda formálne dôvody, resp.
nedostatok formálnych náležitostí) nie jeho nesprávnosť. Žalobca nepripojil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali vecnú nesprávnosť lekárskeho posudku iba sa obmedzil na všeobecné konštatovanie, že
s ním nesúhlasí, že došlo k pochybeniu zo strany posudkového lekára ústredia a že ak by posudkový
lekár zohľadnil informácie uvedené z lekárskych správ dospel by k určeniu vyššej miery poklesu

schopnosti pracovať, avšak tieto svoje všeobecné vyjadrenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval.
Za tejto situácie, keďže nebolo spochybnené v čom konkrétne by mal byť posudok nesprávny
alebo rozporný vo veci posúdenia jeho zdravotného stavu, správny súd nevidel dôvod na nariadenie
znaleckého dokazovania. Navyše lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia
vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004 posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky
a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho

poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona o sociálnom poistení). Lekárska
posudková činnosť je teda ex lege (zo zákona) zverená posudkovým lekárom. Nariadenie znaleckého
dokazovania znalcom by bolo teda nadbytočné a nehospodárne, keďže znalecký posudok a lekársky
posudok vypracovaný posudkovým lekárom majú rovnakú „dôkaznú silu“. Z uvedeného dôvodu správny

súd tomuto návrhu žalobcu nevyhovel, nakoľko ho nepovažoval za dôvodný.

64. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným
rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť
zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd

zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca
považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.

65. Navyše pokiaľ žalobca sám nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov
akoizáveryodbornýchvyšetrení,ktorébolipodkladompreposudzovaniejehoinvalidity,súdtiežnemôže

považovať odborné posudky posudkových lekárov za zaujaté, neodborné či nesprávne.

66. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

67. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa
svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O
objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať
a v súdnom preskúmavanom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke

relevantným spôsobom spochybnili posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.

68. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho
orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

69. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísanéadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní,
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.