Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/211/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201623
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6420201623.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.,
a to maloletá B. A., nar. XX.XX.XXXX, t.č. trvale pobytom C. D. XX/X, XXX XX E. F. a maloletá G. A.,
nar. XX.XX.XXXX, t.č. trvale pobytom C. D. XX/X, XXX XX E. F., obe maloleté deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov: matka – H. G.
D., nar. XX.XX.XXXX, t.č. trvale pobytom C. D. XX/X, XXX XX E. F., zastúpená zástupcom Kanisová
& Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava – Nové Mesto,
IČO: 36 836 460 a otca – I. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XXX/XX, XXX XX E. – A. K.,

zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou, so sídlom Komenského
10B, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi a návrhu
otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v štádiu konania o nariadenie
výchovného opatrenia, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 7P/22/2020-1863 zo dňa 23. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7P/22/2020-1863 zo dňa 23. júla 2024 vo
výrokoch I., II., III. o nariadení výchovného opatrenia s vykonávaním sociálneho poradenstva alebo

odborného poradenstva Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, Referát poradensko-
psychologických služieb Banská Štiavnica v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a uloženie
povinnosti zasielať okresnému súdu každé 2 mesiace čiastkové správy o výsledku realizácie
výchovného opatrenia a po uplynutí lehoty 6 mesiacov zaslať okresnému súdu konečnú správu
o výsledku výchovného opatrenia, p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7P/22/2020-1863 zo dňa 23. júla 2024 vo výroku IV.
m e n í t a k , že uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 7P/22/2020 zo dňa 25.11.2020

v spojitosti s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 15CoP/2/2021 zo dňa 27.01.2021, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2021 p o n e c h á v a v platnosti, s výnimkou styku realizovaného
nariadeným výchovným opatrením rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7P/22/2020-1863
zo dňa 23. júla 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdnariadilvýchovnéopatrenie,nazákladektoréhouložilmaloletým
deťom A., a to maloletej B., nar. XX.XX.XXXX a maloletej G., nar. XX.XX.XXXX, rodičom maloletých detí:
H. G. D., nar. XX.XX.XXXX a I. C. A., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu

a odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení (výrok I.).
Sociálne poradenstvo alebo odborné poradenstvo bude realizované Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Štiavnica, Referát poradensko-psychologických služieb Banská Štiavnica v trvaní 6
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.).Okresný súd Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, Referát poradensko-
psychologických služieb Banská Štiavnica uložil povinnosť zasielať Okresnému súdu Žiar nad Hronom
každé 2 mesiace čiastkové správy o výsledku realizácie výchovného opatrenia, po uplynutí lehoty 6

mesiacov zaslať okresnému súdu konečnú správu o výsledku výchovného opatrenia (výrok III.).
Okresný súd súčasne zrušil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 7P/22/2020 zo dňa
25.11.2020 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 15CoP/2/2021 zo dňa
27.01.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2021 (výrok IV.).

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh matky maloletých detí, ktorá
sa domáhala zmeny rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v
časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, jeho odôvodnenie. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresný súd poukázal na vyjadrenie otca, kolízneho opatrovníka, ako aj jednotlivé rozhodnutia
okresného súdu týkajúce sa neodkladných opatrení. Vo veci návrhu matky maloletých detí okresný súd
rozhodol rozsudkom č.k. 7P/22/2020-1492 zo dňa 25.06.2021, pričom vyhovel návrhu matky a zakázal

styk otca s maloletými deťmi a súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 3P/19/2015-125 zo
dňa 31.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2016 v časti úpravy styku otca s maloletými
deťmiastranámzúčastnenýmnakonanínávrhnanáhradutrovnepriznal.Okresnýsúdvtomtorozsudku
súčasne uviedol (odsek 29. odôvodnenia), že neušlo pozornosti, že otec maloletých detí podal dňa
13.02.2018 návrh na zverenie maloletých detí otcovi, a tým i zmenu pôvodného rozhodnutia v časti

úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Na základe odvolania Krajský súd Banská Bystrica
uznesením č.k. 17CoP/37/2021-1614 zo dňa 20.04.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd vyslovil právny názor, že ak má
byť objektívne zistený skutočný stav veci v prejednávanej veci, okresný súd sa nevyhne znaleckému
dokazovaniu za účelom zistenia príčin odmietavého vzťahu maloletých detí k otcovi, pretože nemá

odborné znalosti na to, aby maloleté deti vo veci vypočul a sám príčinu, prečo sa deti nechcú stretávať
s otcom, zistil. Krajský súd Banská Bystrica v zrušujúcom uznesení alternatívne v nadväznosti na
absenciu znalcov, resp. znaleckých organizácií, ochotných vykonať vo veci znalecké dokazovanie,
vyslovil právny názor o možnosti aplikácie postupu podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine,
teda uloženia povinnosti podrobiť sa ako maloletým deťom, tak i rodičom maloletých detí sociálnemu

poradenstvu alebo inému poradenstvu s výsledkom záverečnej správy, z ktorej by bolo možné zistiť, či
strach detí z otca je skutočný alebo len preberajú tvrdenia matky o tom, že im otec v minulosti ubližoval.
Proti zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica matka podala mimoriadny opravný
prostriedok – dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 5Cdo/156/2022 zo
dňa 30.09.2022 odmietol.

3. Okresný súd samostatným uznesením č.k. 7P/22/2020-1826 zo dňa 23.04.2024 návrh otca na
zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, ako aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
(uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7P/22/2020-1365 zo dňa 25.11.2020 v spojení
s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 15CoP/2/2021 zo dňa 27.01.2021 bol zakázaný

styk otca s maloletými deťmi neodkladným opatrením, práve zrušenia ktorého sa otec maloletých detí
domáhal).

4. V danej veci o návrhu matky na uloženie zákazu styku otca s obidvoma maloletými deťmi s ohľadom
na dlhotrvajúce rozpory medzi prirodzenými rodičmi maloletých detí, vek maloletých detí, ako aj ďalšie

okolnosti vyplývajúce z doterajšieho dokazovania, zistenie objektívnej pravdy so zameraním sa na
riešenie otázky, či strach detí z otca je skutočný alebo len preberajú tvrdenia matky o tom, že im
otec v minulosti ubližoval, prevyšoval možnosti súdu, a teda nesporne uvedené musí byť založené na
odbornom znaleckom posúdení, ktorý právny názor vyslovil Krajský súd Banská Bystrica v uznesení
sp.zn. 17CoP/37/2021 (odsek 25. odôvodnenia). Týmto vysloveným právnym názorom bol okresný súd

viazaný. Rešpektujúc závery zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sa okresný
súd opätovne pokúsil o zistenie objektívnej pravdy formou nariadenia znaleckého dokazovania, a to
znaleckou organizáciou. Znalecká organizácia odmietla znalecký úkon realizovať z dôvodov uvedených
v písomnom podaní. Okresný súd sa pokúšal opakovane, avšak neúspešne o vykonanie kontrolného
znaleckého dokazovania na zistenie otázky proklamovanej Krajským súdom Banská Bystrica v odseku

25. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, ktorý prostriedok by vytvoril podklad rozhodnutia okresného
súdu vo veci samej. Všetky snahy okresného súdu v tomto smere zostali neúspešné. Odsek 25.
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici však pripustil alternatívne riešenie na
zistenie tejto podstatnej otázky vo forme nariadenia výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2písm. d) Zákona o rodine. S touto formou zistenia objektívnej pravdy súhlasil otec, resp. kolízny
opatrovník. Matka maloletých detí s nariadením výchovného opatrenia nesúhlasila a argumentovala
zmenou situácie na základe správy, resp. e-mailovej komunikácie medzi matkou maloletých detí

a ošetrujúcou lekárkou maloletých detí I. C. A. (č.l. 1854, resp. 1856 spisového materiálu). K e-mailovej
komunikácii okresný súd uviedol konštatovanie, že išlo o komunikáciu medzi právnym zástupcom matky
maloletých detí a ošetrujúcou lekárkou maloletých detí, ktorý prostriedok procesnej obrany vyhodnotil
ako právne irelevantný, pretože nespĺňal náležitosti ani lekárskeho potvrdenia ani odborného stanoviska
ošetrujúceho lekára, pretože zostal len v rovine e-mailovej komunikácie.

5. Okresný súd poukázal na citáciu ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine a skonštatoval, že
vzhľadom na faktickú nemožnosť vykonania znaleckého dokazovania pre účely zistenia objektívnej
pravdy a zistenia odpovedí na špecifikovanú otázku, podľa vysloveného právneho názoru Krajským
súdom Banská Bystrica formou znaleckého dokazovania, bolo nariadenie výchovného opatrenia podľa
§ 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine jediným možným prostriedkom, ktorý vedie k zisteniu objektívnej

pravdy. Okresný súd uložil povinnosť výchovného opatrenia, ktorému sa podrobujú tak maloleté deti
ako aj rodičia. V prípade realizácie tohto výchovného opatrenia je uvedené vykonávané osobami so
skúsenosťami a odbornou prípravou pre komunikáciu s maloletými deťmi. Pri realizácii výchovného
opatrenia bude prítomná matka maloletých detí. Tieto okolnosti vylučujú, prípadne znižujú na najnižšiu
možnú mieru eventuálny negatívny dopad na zdravotný stav maloletých detí v súvislosti so správou I.

C. A.. Podľa Zákona o rodine majú obidvaja rodičia rovnocenné rodičovské práva a povinnosti, ktorých
súčasťou je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, pričom zákonodarca stanovil právo i maloletému dieťaťu ustanovením § 24 ods. 4 Zákona
o rodine na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma

rodičmi, pričom zakázať styk rodiča s maloletým dieťaťom je možné, len pokiaľ je to vo výsostnom
záujme maloletého dieťaťa. Práve záujem maloletých detí, o ktoré v konaní ide, má byť predmetom
výsledku nariadeného výchovného opatrenia. Okresný súd vzhľadom na citlivosť prejednávanej veci
uložil orgánu vykonávajúcemu odbornú činnosť povinnosť zasielať v stanovenom intervale 2 mesiacov
čiastkové správy o výsledku tohto opatrenia.

6. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých detí
prostredníctvom zástupcu. Mala za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 písm. b), d), e), f)
a h) CSP a podľa ust. § 62 ods. 1 CMP. Napriek tomu, že vo veci okresný súd viedol konanie ohľadne
úpravy práv a povinností k maloletým deťom v zmysle návrhu matky na zmenu úpravy styku maloletých

detí a otca, výsledkom konania je len rozhodnutie o výchovnom opatrení bez meritórneho rozhodnutia
o návrhu matky. Matka v odvolaní uviedla, že bez rozhodnutia o merite veci jej bolo odňaté právo na
spravodlivý súdny proces, pretože nemá možnosť, aby rozhodnutie súdu o jej návrhu bolo prejednané
v rámci odvolacieho konania. Hoci sa viedlo konanie o zmenu úpravy styku, okresný súd opomenul
rozhodnúť o návrhu matky a za súčasného stavu má matka možnosť odvolať sa len voči nariadenému

výchovnému opatreniu, hoci ho ani nenavrhovala, naopak, bola proti jeho vydaniu. Takýmto postupom,
t.j. rozsudkom okresného súdu o nariadení výchovného opatrenia, t.j. nesprávnym procesným postupom
okresného súdu bola matke odňatá možnosť realizovať procesné oprávnenia. Napriek prelomeniu
zásady ne ultra petitum partes v § 40 CMP nemôže súd rozhodnúť mimo rámca predmetu konania.
Považovala rozsudok okresného súdu za nesprávny a nezákonný. Maloletým deťom boli I. A. riadne

diagnostikované nasledovné diagnózy; posttraumatická stresová porucha, panické ataky, sexuálne
zneužívanie otcom v detstve, problémy súvisiace so sexuálnym zneužívaním dieťaťa osobou z okruhu
primárnej starostlivosti, rozvod rodičov v anamnéze. Lekárskymi Správami od I. A. zo dňa 17.01.2024
výslovne maloletým deťom nebolo odporúčané, aby boli v kontakte s otcom a jeho matkou. Dňa
19.07.2024 I. A. uviedla, že ani realizáciu asistovaného styku nepovažuje za prípustnú, keďže je veľmi

pravdepodobné, že u maloletých detí vyvolá relaps (opätovné vzplanutie) posttraumatickej stresovej
poruchy. Ak aj okresný súd neakceptoval e-mailovú komunikáciu zo strany I. A., tak v rozpore s jej
odporúčaním nariadil výchovné opatrenie, keď styk otca s maloletými deťmi psychiatrička neodporúčala
ani v Lekárskych správach zo dňa 17.01.2024, ktoré mali riadne náležitosti. Podľa vyjadrenia lekárky
I. A., ak bude dochádzať k núteniu maloletých detí k asistovanému styku s otcom zo strany štátnej

moci, kontakt maloletých detí s otcom by mohol viesť k zhoršeniu ich psychického a telesného stavu,
vyvolať dekompenzáciu posttraumatickej stresovej poruchy a panických atakov a zhoršenie celkového
zdravotného stavu. Podľa matky nie je zabezpečený najlepší záujem maloletých detí a otcom vymáhané
právo na styk nemôže prevýšiť potrebu ochrany zdravia maloletých detí a potrebu ich bezpečnosti.Matka v odvolaní namietala, že rozhodnutie okresného súdu o zrušení neodkladného opatrenia o zákaze
styku otca s maloletými deťmi podľa výroku IV. je ničím neodôvodnené, ak nepominul žiaden dôvod, pre
ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené. Len samotná skutočnosť, že okresný súd nariadil výchovné

opatrenie spočívajúce v stretávaní sa s maloletými deťmi v kontrolovanom prostredí, ešte neodôvodňuje
zrušenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otcovi styk s maloletými deťmi zakázal. Ak okresný súd
považoval za potrebné reflektovať na výchovné opatrenie v rozhodnutí o dočasnom zákaze styku otca
s maloletými deťmi, mohol tak spraviť, pričom je to bežnou súdnou praxou, že by rozhodol o ponechaní
zákazustykuvplatnostiastykvzmyslevýchovnéhoopatreniabyztohtozákazuvyňal.Navrhlarozsudok

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. K doručenému odvolaniu matky sa otec maloletých detí ani kolízny opatrovník nevyjadrili.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolania podaného
vzákonnejodvolacejlehoteosobouoprávnenou,atomatkoumaloletýchdetíapostupombeznariadenia

pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP
rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III. o nariadení výchovného opatrenia a jeho realizácii
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie a vo výroku IV.
rozsudok okresného súdu zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku

krajského súdu. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých detí bez
nariadeniapojednávania,sapoukazujenauznesenieKrajskéhosúduvŽilineč.k.13CoP/211/2024-1880
zo dňa 05.11.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 05.11.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

10. K prejednaniu odvolania podaného matkou maloletých detí, pre štádium konania o nariadenie

výchovného opatrenia, vo veci návrhu podaného matkou maloletých detí o zákaze styku otca
s maloletými, neboli zistené dôvody pre nariadenie odvolacieho pojednávania, preto krajský súd
rozhodoval verejným vyhlásením rozsudku bez pojednávania. K forme rozhodnutia odvolacím súdom
sa poukazuje na ust. § 392 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého odvolací súd
rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok, alebo mení rozsudok. Predmetom odvolacieho konania

bol rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním matkou maloletých detí, ktorej forme rozhodnutia
zodpovedalo aj konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu, výsledkom ktorého bolo potvrdenie rozsudku
okresného súdu vo výrokoch I., II., III. a vo výroku IV. zmena prvoinštančného rozsudku tak, ako je
uvedená vo výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu.

11. Podstatou odvolacích dôvodov uvedených matkou maloletých detí bolo namietanie nesprávneho
postupu okresného súdu, keď nerozhodol vo veci návrhu podaného matkou na zmenu úpravy styku
maloletých detí a otca, ale rozhodol o výchovnom opatrení. Podľa matky maloletých detí takýmto
rozhodnutím nad rámec konania, bez rozhodnutia o merite veci, t.j. o podanom návrhu matkou jej bolo
odňaté právo na spravodlivý súdny proces, ak nemá možnosť, aby vôbec rozhodnutie súdu o jej návrhu

bolo prejednané v rámci odvolacieho konania a nebola tu splnená podmienka ani na prelomenie zásady
ne ultra petitum partes podľa § 40 CMP. Podľa matky maloletých detí rozsudok okresného súdu sa
javí ako rozporný s najlepším záujmom maloletých detí s poukazom aj na vyjadrenie I. A., ktorá aj
Lekárskymi správami zo dňa 17.01.2024, t.j. aj mimo e-mailovej komunikácie s právnym zástupcom
matky sa vyjadrila tak, že ani realizáciu asistovaného styku nepovažuje za prípustnú, keďže je veľmi

pravdepodobné, že u maloletých detí vyvolá relaps posttraumatickej stresovej poruchy. Asistovaný styk
maloletých detí s otcom môže viesť k zhoršeniu ich psychického a telesného stavu.

12. Krajský súd má za to, že matke maloletých detí nebola odňatá možnosť realizovať jej priznané
procesné oprávnenia ako účastníkovi konania, pretože postupom okresného súdu jej bolo zachované

právo na podávanie vyjadrení, označovanie dôkazov, vyjadrovanie sa k samotnému postupu okresného
súdu,ktorýačojepodľanázorukrajskéhosúdupodstatné,vychádzalzozáväznevyslovenéhoprávneho
názoru Krajským súdom v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení č.k. 17CoP/37/2021-1614 zo dňa
20. apríla 2022, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7P/22/2020-1492z 25. júna 2021, ktorým okresný súd vyhovel návrhu matky na zákaz styku otca s obidvoma maloletými
deťmi, zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. K odvolacím dôvodom matky maloletých detí sa
poukazuje na ust. § 391 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, ak určujúcim bolo to, že okresný

súd bol viazaný právnym názorom v tom čase odvolacieho súdu – Krajského súdu Banská Bystrica,
vyslovenom v zrušujúcom uznesení. Od vysloveného záväzného právneho názoru odvolacím súdom
nedošlo k žiadnej podstatnej zmene skutkových a právnych okolností, ktorá by odôvodňovala možnosť
okresného súdu odchýliť sa od záväzne vysloveného právneho názoru, preto bolo namieste, ak súd
prvej inštancie vo veci zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t.j. vo veci

návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi (návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom) v zmysle odseku 25. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci nariadil znalecké
dokazovanie na zistenie príčin odmietavého vzťahu maloletých detí k otcovi, ak súd nemá odborné
znalosti na to, aby maloleté deti vo veci vypočul a sám príčinu, prečo sa deti nechcú stretávať s otcom,
zistil.

13. Okresný súd samostatným uznesením č.k. 7P/22/2020-1762 zo dňa 14. júna 2023 v spojení
s opravným uznesením nariadil znalecké dokazovanie Znaleckým ústavom pre znaleckú činnosť v
Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., ktorý nenašiel nestranného znalca, ktorý by mohol znalecký
posudok v danej veci vypracovať, t.j. ústav bol nútený vzdať sa možnosti vypracovania požadovaného

znaleckého posudku. Ani okresným súdom oslovená ďalšia znalecká organizácia J. Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o., so sídlom v Bratislave, súdom prvej inštancie nariadené znalecké
dokazovanie nevykonala, keďže nie je zapísaná v odbore psychológia a ani nedisponuje znalcom
z odvetvia detskej psychiatrie, ktorý by mohol vykonať znaleckú úlohu uloženú okresným súdom.

14. Okresný súd v odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na svoj postup, keď
pre neúspešné vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré by malo tvoriť podklad pre
jeho rozhodnutie vo veci samej, pristúpil k nariadeniu výchovného opatrenia, ktorú možnosť vyslovil
v zrušujúcom uznesení odvolací súd, a to v odseku 25. odôvodnenia uznesenia. V zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu sa poukazuje na možnosť namiesto znaleckého dokazovania nariadiť výchovné

opatrenie podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, podľa ktorého môže súd uložiť maloletému
a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému poradenstvu, v priebehu
ktorého by bolo možné zistiť, či strach detí z otca je skutočný alebo len preberajú tvrdenia matky o tom,
že im otec v minulosti ubližoval. Okresný súd rešpektoval záväzný názor odvolacieho súdu, v čom bol
jeho postup zákonný (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP) a o tejto možnosti mali vedomosť

tak rodičia maloletých detí ako aj kolízny opatrovník. Osobitne okresný súd vyzval rodičov maloletých
detí prostredníctvom ich zástupcov ako aj kolízneho opatrovníka podaním zo dňa 13.03.2024 (č.l. 1804
spisu), či vzhľadom na okolnosť, že nie je možné vykonať znalecký úkon, súhlasia s postupom podľa
druhej alternatívy zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica v zmysle ust.
§ 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Rodičia maloletých detí mali okresným súdom danú možnosť

k uvedenému sa vyjadriť, ako aj kolízny opatrovník, a to nielen písomne, ale aj na nariadenom
pojednávaní pred okresným súdom dňa 23.07.2024, s ktorou alternatívou nesúhlasila matka maloletých
detí s poukazom na lekársku správu I. A., podľa ktorej aj asistovaný styk otca s maloletými deťmi môže
mať na maloleté deti nepriaznivý zdravotný dopad, pretože u nich môže dôjsť k opätovnému vzplanutiu
posttraumatickej stresovej poruchy.

15. V zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení je nepochybné, že
predpokladom rozhodnutia vo veci samej v zmysle návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi
je objektívne zistenie skutočného stavu veci, k čomu má slúžiť, vzhľadom k nemožnosti znaleckého
dokazovania na základe skutočností uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia krajského súdu,

výchovné opatrenie podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) CSP nariadené napadnutým rozhodnutím okresného
súdu. Práve okresným súdom nariadené výchovné opatrenie má viesť k zisteniu príčiny odmietavého
vzťahu maloletých detí k otcovi, k zisteniu, či strach detí z otca je skutočný alebo len preberajú tvrdenia
matky o tom, že im otec v minulosti ubližoval. Zistenie tejto príčiny, tak ako bolo vyjadrené odvolacím
súdom, tvorí predpoklad rozhodnutia vo veci samej, a preto týmto postupom nemohlo dôjsť k odňatiu

práva matky na spravodlivý súdny proces, ak na základe výsledku okresným súdom nariadeného
výchovného opatrenia bude súd prvej inštancie pokračovať v konaní vo veci samej, v ktorej sa matka
domáha zákazu styku otca s maloletými deťmi a otec úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, t.j. bude nasledovať rozhodnutie vo veci úpravy rodičovských práv a povinnostík maloletým deťom. Ak okresný súd v rámci konania vo veci samej pred jej rozhodnutím nariadil
výchovné opatrenie v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine rozsudkom, tak reflektoval na
ust. § 120 CMP účinného od 01.01.2023 na základe zákona č. 338/2022 Z.z. v spojení s ust. § 111 písm.

m) CMP, pretože vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, do ktorých patrí aj výchovné opatrenie,
súd rozhoduje rozsudkom. Forma rozhodnutia okresným súdom, a to nariadenie výchovného opatrenia
rozsudkom, ktorým postupom má byť zistená príčina odmietavého vzťahu maloletých detí k otcovi, ako
predpoklad rozhodnutia vo veci samej, nie je podľa názoru krajského súdu v zmysle ust. § 67 CMP
vadou konania, ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie okresného súdu o nariadení

výchovného opatrenia.

16.Okresnýsúdvecnesprávnevodseku26.odôvodnenianapadnutéhorozsudkuuviedol,ženariadenie
výchovného opatrenia podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine je jediným možným prostriedkom,
ktorý vedie k zisteniu skutočného stavu veci, na ktoré zistenie apeloval v zrušujúcom uznesení Krajský
súd v Banskej Bystrici (odsek 25. odôvodnenia).

17. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že na základe vyjadrenia I. A., Lekárskych správ zo dňa
17.01.2024, realizáciu asistovaného styku nepovažuje za prípustnú, keďže je veľmi pravdepodobné,
že u maloletých detí sa vyvolá opätovné vzplanutie posttraumatickej stresovej poruchy, tak krajský súd
v zhode s okresným súdom apeluje na profesionalitu, odbornosť osôb, ktoré budú vykonávať nariadené

výchovné opatrenie, ktorá odbornosť je garantom toho, že nepochybne s citlivosťou s ohľadom
k zdravotnému stavu a záujmu maloletých detí budú zisťovať príčinu strachu maloletých detí z otca,
ich odmietavého vzťahu k otcovi a viesť kontaktovanie maloletých s otcom, a to rozhodne nie proti ich
psychickému zdraviu. Zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu bolo okresnému súdu uložené v tomto
konaní zisťovať príčinu odmietania styku maloletými s otcom, preto ak znalecké dokazovanie nebolo

možné, tak na zistenie tejto príčiny okresný súd nariadil výchovné opatrenie, čo je postup, ktorým by
mal okresný súd zistenia vedúce k čo najobjektívnejšiemu zisteniu skutočného stavu veci, potrebnému
pre meritórne rozhodnutie o návrhu matky maloletých detí na zákaz styku otca s maloletými.

18. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by

nemal súhlasiť s podstatnou argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu, preto rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II., III. potvrdil ako v týchto výrokoch
vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP.

19. Okresný súd podaním zo dňa 06.06.2024 (č.l. 1838 spisu) požiadal Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Banská Štiavnica o oznámenie, v akých intervaloch navrhuje
stretávanie sa otca s maloletými deťmi v rámci poradenského procesu v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm.
d) Zákona o rodine. Úrad reagoval Správou zo dňa 07.06.2024 (č.l. 1843 spisu), že výchovné opatrenie
v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine bude vykonávať Referát poradensko-psychologických
služieb v Banskej Štiavnici, ktoré navrhuje ho uložiť v rozmedzí 6 mesiacov s tým, že psychologička

RPPS bude rodičom a maloletým deťom dávať termíny stretnutí v závislosti od pracovných a školských
povinností, zdravotného stavu aj s ohľadom na dovolenkové obdobie.

20. Okresný súd výrokom I. napadnutého rozsudku nariadil výchovné opatrenie tak maloletým deťom
ako aj ich rodičom.

21. Výrok IV. napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd zmenil tak, že uznesenie Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 7P/22/2020 zo dňa 25.11.2020 v spojitosti s uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica sp.zn. 15CoP/2/2021 zo dňa 27.01.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.02.2021, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podľa ktorého až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 7P/22/2020 bol
zakázanýstykotcasmaloletýmideťmi,ponechalvplatnostisvýnimkoustykurealizovanéhonariadeným
výchovným opatrením rozsudkom okresného súdu. Dôvodom zmeny tohto výroku je skutočnosť, že
v rámci nariadeného výchovného opatrenia bude asistované stretávanie maloletých detí s otcom,
z ktorého dôvodu bude po dobu trvania výchovného opatrenia styk maloletých detí s otcom obmedzený

iba na plánované stretnutia pod odborným dohľadom, teda aby sa nerealizoval spôsobom uvedeným
v ostatnom rozhodnutí okresného súdu, upravujúcom styk otca s maloletými. Zmenou výroku IV.
napadnutého rozsudku okresného súdu za aplikácie ust. § 388 CSP sa krajský súd stotožnil s odvolacím
dôvodom matky maloletých detí, že nebol dôvod zrušiť rozhodnutie okresného súdu o zákaze styku otcas maloletými deťmi do právoplatného skončenia konania vo veci, rozhodnutie v ktorej bude nasledovať
po realizácii okresným súdom nariadeného výchovného opatrenia. Ani okresný súd v samostatne
vydanom uznesení č.k. 7P/22/2020-1826 zo dňa 23. apríla 2024, t.j. pred vydaním napadnutého

rozsudku nevidel dôvod na vyhovenie návrhu otca okrem iného na zrušenie rozhodnutia okresného súdu
o zákaze styku otca s maloletými deťmi nariadeného vydaným neodkladným opatrením za prihliadnutia
aj na Správu kolízneho opatrovníka zo dňa 17.04.2024 (č.l. 1819, 1820 spisu), podľa obsahu ktorej
maloleté deti nie sú s otcom v kontakte viac ako 6 rokov, nemajú s ním vytvorený žiaden vzťah ani
väzbu, maloletá G. podľa jej vyjadrenia si na otca už ani nepamätá a počas pohovoru sa obe maloleté

deti vyjadrili, že sa s otcom stretnúť nechcú, necítia sa dobre, keď sa musia o otcovi len rozprávať, majú
obavy zo stretnutia s ním, v zmysle čoho pred upravením styku otca s maloletými deťmi podľa kolízneho
opatrovníka je nevyhnutné, aby sa rodičia a maloleté deti podrobili poradenskému procesu podľa ust.
§ 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Posledne bol rozsah styku otca s maloletými deťmi upravený
rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 3P/19/2015-125 zo dňa 31.05.2016, ktorým bolo rozhodnuté
o rozvode rodičov maloletých detí s úpravou rozsahu práv a povinností rodičov maloletých na čas po

rozvode, stanovenie výšky vyživovacej povinnosti otcovi a úprava styku otca s maloletými deťmi, ktoré
boli zverené do výchovy a opatery matky.

22. Z dôvodu, že vec sa nachádza v štádiu nariadeného výchovného opatrenia, krajský súd rovnako ako
okresný súd, nerozhodoval o trovách súdneho konania, ak o nich bude rozhodované až v rámci konania

o veci samej, t.j. o návrhu matky na zákaz styku a návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, až s ktorým konaním je spojené rozhodovanie o trovách za aplikácie
ust. § 58 ods. 1 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.