Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201031
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201031.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. Z., G.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov -
matky: M.. Ľ. Z., G.. XX.XX.XXXX, E. K. K. XXXX/XX, K., zastúpená: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka,
so sídlom Zámocká 18, Bratislava a otca: T.. P. Z., G.. XX.XX.XXXX, E. K. L. XXXX/X, K., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

I. Súd udeľuje za otca maloletej Z. Z., G.. XX.XX.XXXX súhlas na poskytovanie odbornej psychologickej
pomoci pre maloletú v Občianskom združení Poradenské Centrum Nádej, so sídlom Mokrohájska cesta
3392/3, 841 04 Bratislava.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.04.2024, domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd udelí súhlas za otca maloletého dieťaťa: Z. Z., G.. XX.XX.XXXX (ďalej len
"maloletá") na poskytovanie odbornej psychologickej pomoci pre maloletú v Občianskom združení
Poradenské Centrum Nádej, so sídlom Mokrohájska cesta 3392/3, 841 04 Bratislava.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že manželstvo s otcom maloletej bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V , č.k. 20P/438/2017-348 zo dňa 08.11.2018, ktorým súd súčasne schválil
rodičovskú dohodu, ktorou zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletou
je v súčasnosti upravený rodičovskou dohodou, ktorú schválil Okresný súd Bratislava V rozsudkom
č.k. 59P/5/2020-273 zo dňa 05.10.2022. Matka ďalej uviedla, že v súčasnosti sa síce styk otca s
maloletou realizuje, avšak je neustále sprevádzaný situáciami spôsobenými správaním otca, ktoré

maloletá zvláda len s veľkým psychickým vypätím. Maloletá má podľa názoru matky s otcom spojené
viaceré negatívne skúsenosti, pre ktoré máva nočné mory a psychické ťažkosti, ktoré spôsobujú bolesti
brucha a zvracanie. Odchod maloletej za otcom je vždy spojený s motiváciou z jej strany ako matky, a
s ťažkým psychickým prežívaním maloletej (plač, utekanie naspäť do vchodu a pod.). Podľa matky je
správanieotcaneempatické,otecnereflektujesituácieobjektívne,neviesavžiťdoprežívaniamaloleteja
správa sa nevhodne a útočne k matke, čo má dosah aj na maloletú. Matka v návrhu taktiež poukázala na

situáciu zo dňa 15.03.2018, kedy maloletá bola svedkom fyzického útoku otca na jej osobu, pri ktorom ju
otec hodil o stenu, keď mala maloletú v náručí. Podľa názoru matky, bolo psychické prežívanie maloletej
ešte viac zhoršené po tom, čo bol styk otca s maloletou rozšírený o prespávanie u otca cez víkend
každý párny kalendárny týždeň. Maloletá prespávanie v tieto víkendy zvládala len za prítomnosti starej
mamy zo strany otca. Následne od februára 2023 stará matka prestala byť prítomná pri styku maloletej
s otcom, následkom čoho sa od tohto času stav maloletej zhoršil. Maloletá k otcovi aktuálne nechce

ísť, sťažuje sa, že u otca pred spaním zvracala, že ju bolí brucho, že plače, čo však otec popiera. Z
daných dôvod preto požiadala starú matku, aby na styk chodievala aj ona. Stará matka na styk občasneprišla, avšak od júna 2023 asi len 5 krát. Matka ďalej uviedla, že maloletú riadne a včas pripravuje a
snaží sa maloletú neustále motivovať na styk s otcom. Napriek danej motivácií má maloletá problém za
otcom odísť. Z daného vinní ju ako matku, neustále ju osočuje, že je to jej vina a vina jej rodičov, ktorí sa

neustále snažia maloletú negatívne manipulovať voči jeho osobe. Tieto výčitky otec hovorí nahlas pred
maloletou, ktorú tým podľa názoru matky dostáva doslova do pozície, v ktorej sa musí báť o ľudí, ktorí
sú jej blízki. Maloletej odmietavý postoj sa podľa vyjadrenia matky zhoršuje ešte viac vtedy, keď' otec
privolá na styk policajnú hliadku. Maloletej sa následne snívajú často sny s policajtmi, po ktorých býva
vystrašená. Otec sa podľa matky dokonca maloletej aj vyhráža privolaním policajtov, alebo súdnymi

konaniami - že podá návrh na súd a odoberú ju matke, čo v maloletej vzbudzuje značný stres. Matka
následne uviedla, že problémy maloletej (plačlivosť, zlé sny, búchanie hlavy o mriežku postieľky) nastali
už v roku 2018, keď' mala maloletá dva roky. Dňa 17.09.2018 preto maloletú vzala na psychologické
vyšetrenie, nakoľko sa jej nepáčilo maloletej dlhodobejšie správanie, ktoré pretrvávalo najmä po styku
s otcom. Už v tom čase psychologička vnímala správanie maloletej ako úzkostné, avšak s prihliadnutím
na útly vek maloletej sa jednalo o separačnú úzkosť (odlúčenie od matky) v čase, keď' bola maloletá u

otca. Psychologička však v tom čase neodporučila navyšovať počet hodín strávených s otcom a taktiež
odporučila obom rodičom, že aj keď nemajú dobrý vzťah medzi sebou je dôležité, aby to nedávali pocítiť
maloletej, a aby svoje negatívne emócie neprejavovali pred maloletou. Z daného dôvodu sa snažila
pridržiavať odporúčaní psychologičky, avšak otec tieto nerešpektoval, neustále ju slovne napádal, a
obviňoval ju zo všetkého, a to pred očami maloletej, ktorá všetko vnímala. Z dôvodu, že sa maloletej

psychický stav neustále zhoršoval, začala s ňou od júna 2020 navštevovať Výskumný ústav detskej
psychológie a patopsychológie (ďalej ako "VÚDPaP"). V tomto inštitúte bolo poskytované aj výchovné
poradenstvo. Spolupráca s otcom pri poradenstve, ako matka popisuje, bola komplikovaná, nakoľko ten
venoval svoju pozornosť' neustále iba sám sebe a svojim údajným krivdám a nevenoval sa prioritnej
otázke stabilizácie psychického stavu maloletej. Otec osočoval psychológov v VÚDPaP a obviňoval ich

z korupcie. Z tejto spolupráce VÚDPaP-u s rodinou bolo zistené, že otec na maloletú prenáša vlastné
negatívne nastavenie. Maloletá tak "k otcovi prežíva ambivalentné emócie. Otec vzbudzuje u maloletej
obavy, jeho správaniu a prenášaniu zodpovednosti ňu samotnú nerozumie. Psychický stav maloletej
úzko súvisí s prežívaním otca. Otec nekomunikuje priamo s matkou, ale prostredníctvom maloletej.
Takéto zaťažovanie dieťaťa je neprimerané a neprípustné, prispieva k zhoršovaniu psychického stavu

dieťaťa." Navyše zo správania otca, ako matka uvádza, nadobudla psychologička podozrenie na jeho
narušený kontakt s realitou a odporučila otcovi psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Otec však
namiesto toho, aby sa pridržiaval odporúčaní odborníkov a aby pomohol zastabilizovať' psychický stav
maloletej, tento proces stabilizácie zmaril a nesúhlasil s tým, aby bola naďalej poskytovaná odborná
pomoc pre maloletú zo strany VÚDPaP. Matka taktiež v návrhu uviedla, že v októbri 2022 opäť vyhľadala

pre maloletú odbornú pomoc v Centre poradenstva a prevencie (d'alej ako "CPP"). V tomto centre
maloletá absolvovala 12 sedení zameraných na ventiláciu, sebarealizáciu prostredníctvom hry, tvorivých
aktivít, pohybových aktivít a aktivít s prvkami muzikoterapie a činnostnej terapie. Počas všetkých sedení
boli obom rodičom poskytované konzultácie. Tak ako vo vyššie uvedenom prípade, otec aj počas tejto
spolupráce odborníkov s rodinou, ako matka uvádza, robil problémy. Ako vyplynulo zo správy od CPP

zo dňa 25.05.2023, pre otca je náročné mnohé situácie spojené s maloletou akceptovať (napríklad
to, že pri zvítaní maloletá objíma matku a otca nie), nemá potrebný nadhľad, teda, že ak sú rodičia v
napätom vzťahu, tak sa dieťa dostáva rovnako pod takýto nátlak. Otec bol zároveň zo strany liečebnej
pedagogičky upozornený na to, aby s matkou prestal bojovať a predbiehať sa s ňou, pretože za takýchto
podmienok nie je možné napraviť pokojnú atmosféru pre maloletú. Matka taktiež bližšie opísala priebeh

vyšetrení, počas ktorých sa stalo, že maloletá sa v rámci hry rozplakala a vravela, že chce byť s otcom
len vtedy, keď' tam je jej babka (otcova mama). Maloletá neustále prezentovala svoje obavy, že by otec
mohol ublížiť matke, že ju otec unesie a takisto sa zdôverila pedagogičke, že máva zlé sny. Liečebná
pedagogička preto navrhla rodičom, aby si vzájomne odpustili, čo bola ona ochotná kvôli dieťaťu urobiť.
Otec však na dané nebol ochotný pristúpiť, nakoľko sa cítil byť ukrivdený, popieral všetky jej tvrdenia

ohľadom maloletej, sarkasticky a neúctivo sa vyjadrovala na jej rodinu. Takisto liečebná pedagogička
skonštatovala, že spolupráca s otcom bola od začiatku náročná, otec nedôveroval inštitúcii, pretože
údajneCPPnadržiavamatkám.Emóciedieťaťa,plač,smútokbolipodľaotcalenvýsledkomjej,matkinho
zlého pôsobenia alebo neprofesionálneho prístupu liečebnej pedagogičky. Z vyššie uvedeného je podľa
matky zrejmé, že otec nie je schopný vlastnej sebareflexie a nedokáže uprednostniť najlepší záujem

maloletého dieťaťa pred svojím záujmom. Ako uviedla, na spoločných stretnutiach sa neustále otec
vracal do minulosti, hovoril o svojich krivdách a mal tendencie diktovať, čo sa má robiť, ako a kedy,
určoval termíny a zmenil aj frekvenciu stretávania sa s dieťaťom. Neskôr začal otec osočovať liečebnú
psychologičku, spochybňoval jej profesiu. Psychosomatické problémy maloletej naďalej popieral aneustále tvrdil, že je všetko vymyslené tak, aby to jemu ublížilo, pričom, ako matka uvádza, aj sama
liečebná psychologička skonštatovala, že matke nikdy nešlo o zrušenie styku otca s maloletou a aj s
prespávaním chcela len dopomôcť' k tomu, aby dieťa lepšie zvládalo toto prespávanie u otca. Aj napriek

tomu,žeonavynaložilaveľkúsnahuodpustiť'kvôlidieťaťuotcovijehokrivdyafyzickéútoky,akoajsnahu
zastabilizovať odbornú pomoc pre dieťa, bola spolupráca s CPP zo strany otca opäť ukončená, teda otec
opätovne zmaril pomoc pre maloletú, ktorú však nevyhnutne potrebuje. Urobil tak podľa názoru matky
len preto, že proces neprebiehal podľa jeho predstáv. K aktuálnemu stavu matka uvádza, že maloletej
nie je poskytovaná žiadna odborná pomoc, nakoľko otec odmieta dát' súhlas s akýmkoľvek odborníkom,

pričom sám nedáva žiadne návrhy. Maloletá však podľa názoru matky odbornú pomoc nevyhnutne
potrebuje, nakoľko aj za posledné mesiace sa jej psychický stav pod vplyvom negatívneho správania
otca zhoršil. Otec sa podľa matky správa aj pred maloletou nátlakovo, preto maloletá k nemu nechce ísť,
a to ani po motivácii z jej strany. Otec ju ako matku pred maloletou neustále obviňuje a slovne na ňu útočí,
čo tiež negatívne vplýva na vzťah maloletej k otcovi, ale aj na psychické prežívanie maloletej. Otec na
psychiku maloletej, podľa tvrdení matky, vplýva už dlhodobo, a to aj maličkosťami, ktoré však maloletá

vníma citlivo. Napríklad jej púštna dookola pieseň "Láska zabíja" a nezastaví ju ani po tom, čo ho
maloletáotovysloveneprosíalebojejmaloletúodmietadaťktelefónu.Razboladokoncasamasvedkom
toho, ako maloletá veľmi u otca plakala, že jej plač prešiel až do kriku a zvracania (vtedy volala na otcov
telefón, ten zdvihol, avšak neozýval sa). Otec taktiež zakazuje maloletej jej telefonovať, keď' je maloletá
v jeho osobnej starostlivosti, a to napriek tomu, že sľúbil, že môže zavolať, keď bude chcieť. Ako príklad

predmetného správania otca matka uviedla situáciu zo dňa 10.02.2024, keď otec maloletej navrhol, že
ju dovezie k matke a že nebude musieť u neho spať, nakoľko deň predtým s ním maloletá odmietla
odísť. Otec tak svoj sľub v tento deň dodržal a maloletú doviezol naspäť ku matke. Maloletá však žiadala
otca, aby tak urobil aj nabudúce pri najbližšom styku s prespávaním, na čo jej však otec povedal, že toto
bola len výnimka. Uvedené maloletú značne rozrušilo a u otca odmieta naďalej prespávať. Matka taktiež

opísala situáciu zo dňa 08.03.2024, kedy si otec priviedol na styk neznámeho pána, ktorý sa jej odmietol
predstaviť. Keď' maloletá uvidela tohto pána, podľa tvrdenia matky sa prestrašila a utekala naspäť' do
vchodu. Neskôr sa maloletá rozplakala a kričala na tohto pána, že s nimi nechce odísť. Otec povedal, že
si maloletú príde preto vyzdvihnúť na druhý deň. Otec podľa matky maloletú neustále stresuje, správa sa
k nej nátlakovo, nevhodne, pričom sa útočne správa pred maloletou aj k nej samej ako matke a namiesto

odbornej pomoci pre maloletú, otec všetky uvádzané ťažkosti maloletej popiera a svojim nevhodným
správanímzmaríakúkoľvekmožnosťposkytnutiaodbornejpomocimaloletej.Akomatkauviedla,napriek
tomu, že sa už dlhodobo snaží nájsť s otcom kompromis pri vyberaní psychológa, otec všetky návrhy
z jej strany odmieta, no nikdy neprinesie vlastný návrh psychológa. Otec takto podľa názoru matky
len umelo naťahuje čas, zatiaľ' čo psychický stav maloletého dieťaťa sa zhoršuje (zvracanie pri styku,

nervozita, nočné mory, budenie zo sna, pomočovanie). Je pravdou, že otec jej ponúkol len jeden
návrh - poskytovanie psychologickej intervencie Milosrdnými bratmi, s čím v zásade nemala problém.
Problém však spočíval v tom, že Milosrdní bratia majú naplnené kapacity na niekoľko mesiacov dopredu.
Otec matke zakázal vybrať iného psychológa alebo akokoľvek riešiť psychicky stav maloletej bez jeho
vedomia a súhlasu. K aktuálnemu zdravotnému stavu maloletej matka uviedla, že z imunologického

hľadiska je maloletá v poriadku, avšak nevyhnutne potrebuje psychologickú intervenciu, aby dokázala
lepšie zvládať prespávanie u otca, a tým sa jej psychický stav zastabilizoval. Vzhľadom na to, že otec
nie je schopný žiadneho kompromisu, neakceptuje jej návrhy a nepredkladá vlastné návrhy konkrétnych
psychológov, je preto nútená riešiť danú akútnu situáciu súdnou cestou. V závere návrhu matka uviedla,
že vzhľadom na to, že medzi rodičmi nedošlo k dohode o tejto podstatnej otázke týkajúcej sa maloletej,

je v záujme maloletej nútená podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Spôsob, akým si otec
vynucuje stretnutia s maloletou a najmä prespávanie - napriek verejne deklarovaným prosbám maloletej
o to, že chce mať pri prespávaní u otca pri sebe bezpečnú osobu alebo, že nechce u neho prespávať
vôbec - je samé o sebe poškodzujúce. Tento typ rodičovského konfliktu nie je možné podľa názoru
matky brať na ľahkú váhu, nakoľko nie je istota, či dieťa odmietaním prespávania nesignalizuje vážnejší

problém. Matka taktiež dodala, že predmetné poradenské Centrum Nádej vybrala z dôvodu, že táto
inštitúcia disponuje odborníkmi, ktorí sú schopní maloletej pomôcť v terapeutickom procese a zároveň
majú aj časové kapacity. Centrum Nádej, ktoré navrhuje je intervenčným centrom v Bratislavskom kraji
- je akreditované Ministerstvom spravodlivosti SR a jeho práca sa riadi medzinárodnými štandardami,
ktoré ohraničujú spôsob (teda metódy, techniky, či expertné výstupy), akým sa štát zaviazal zabezpečiť'

vykonávanie jednotlivých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa a ochranu zraniteľných obetí. Preto
má za to, že práve Centrum Nádej je vhodné pre poskytnutie odbornej psychologickej pomoci maloletej.3. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky,
k nemu pripojených príloh a listinných dôkazov, zo Správy z liečebno predagogickej starostlivosti
a poradenstva s rodičmi v Centre poradenstva a prevencie, Švabinského 7, Bratislava, Správy zo

psychologického vyšetrenia zo dňa 17.09.2018, Odpovede Výskumného ústavu detskej psychológie
a patopsychológie zo dňa 08.10.2021, ako aj zo súvisiacich spisov sp. zn. 20P/438/2017 a sp. zn.
59P/5/2023 a zistil nasledovné:

4. Rozsudkom č.k. 20P/438/2017-348 zo dňa 08.11.2018, právoplatným a vykonateľným dňa

XX.XX.XXXX, Okresný súd Bratislava V rozviedol manželstvo navrhovateľky - matky: M.. Ľ. Z., P.. E.,
G.. XX.XX.XXXX a T.. P. Z., G.. XX.XX.XXXX. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej
maloletú Z. Z., G.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zveril do osobnej starostlivosti matky, s právom
oboch rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Otca zaviazal platiť výživné na maloletú
Vanesu v sume 250 eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej
počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s

maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v utorok od
16.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.30
hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.30 hod. a v sobotu od 15.00
hod. do 18.30 hod. s tým, že si maloletú prevezme pred domom matky a po ukončení styku ju matke
odovzdá na rovnakom mieste.

5. Rozsudkom č.k. 59P/5/2023-273 zo dňa 05.10.2022, právoplatným a vykonateľným 05.10.2022,
Okresný súd Bratislava V schválil rodičovskú dohodu, v nasledujúcom znení:
"Otec je oprávnený stretávať sa a mal. Z. Z., G.. XX.XX.XXXX nasledovne:
- V každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. a vo štvrtok v

čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v utorok v čase od 16,00
hod. do 19,00 hod. a v piatok od 18,30 hod. nepretržite do nedele do 17,00 hod. s výnimkou vianočných
školských prázdnin, veľkonočných prázdnin a mesiaca august;
- Počas mesiaca august v každom kalendárnom roku v čase od 01.08. od 09,00 hod. nepretržite do
08.08. do 18,00 hod. a v čase od 16.08. od 09,00 hod. nepretržite do 23.08. do 18,00 hod.; 59P/5/2020

- Počas veľkonočných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od Zeleného štvrtka od.
09,00 hod. nepretržite do Bielej soboty do 18,00 hod.; a v každom nepárnom kalendárnom roku od
nedele od 09,00 hod. nepretržite do utorka do 18,00 hod.;
- Počas vianočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku dňa 24.12. v čase od 14,00 hod. do 18,00
hod., v čase od 27.12.od 09,00 hod. nepretržite do 30.12. do 18,00 hod. a v čase od 02.01. od 09,00

hod. nepretržite do 05.01. do 18,00 hod. a
- v párnom kalendárnom roku dňa 24.12. v čase od 09,00 hod. do 14,00 hod., a dňa 30.12. v čase od
09,00 do 18,00 hod. a dňa 06.01. od 09,00 hod. do 18,00 hod.
s tým, že otec si pred začiatkom styku dieťa od matky prevezme a po ukončení styku dieťa matke
odovzdá v mieste bydliska matky. Matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/438/2017 zo dňa 08.11.2018
v časti o styku otca s maloletou a v časti o výživnom.
Predmetným rozsudkom súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.
20P/438/2017-348 zo dňa 08.11.2018 v časti úpravy styku rodiča s maloletou Vanesou, nar. 07.07.2016.

6. Zo správy zo psychologického vyšetrenia zo dňa 17.09.2018, vykonaného klinickou psychologičkou
M.. M. O. (ďalej len "psychologička"), súd zistil, že bolo na základe predchádzajúcej žiadosti matky
vykonané psychologické vyšetrenie maloletej. Subjektívne matka popísala v tom čase pretrvávajúcu
situáciu tak, že v posledných mesiacoch maloletá reaguje plačlivo, máva nočné mory, búcha si hlavu o
mriežky postieľky po prebudení a trvá veľmi dlho kým zareaguje na upokojovanie. Maloletá od augusta

2017 žije v jednej domácnosti s matkou dieťaťa a jej rodičmi. S otcom sa matka zoznámila cez internet,
v roku 2013 a po roku známosti sa zasnúbili a po ďalšom roku začali spolu žiť. V tom čase vzájomné
výrazné problémy nemali. Po narodení maloletej sa nedorozumenia vyhrotili až do opakovaných
fyzických útokov zo strany otca. Z daného dôvodu sa preto rozhodla zo spoločnej domácnosti odísť
k rodičom. Ani napriek tomu, že rodičia spolu už nežijú, napätie medzi nimi sa nezmenšilo, pričom,

ako matka uviedla, dňa 15.03.2018 došlo k fyzickému útoku otca na jej osobu, pri ktorom maloletú
držala na rukách. Od daného incidentu pozoruje u maloletej spomínané zmeny v správaní. Maloletá
sa narodila v termíne, cisárskym rezom. Vývin maloletej prebiehal v poriadku. Rečový prejav maloletej
bol konštatovaný ako oneskorený. Z objektívneho hľadiska prítomná psychologička opísala správaniemaloletej tak, že maloletá sa s matkou počas vyšetrenia hrala s hračkami, avšak keď sa pripojila do hry,
maloletá sa vrhla na matku a začala plakať. Správanie maloletej bolo úzkostlivé, nereagovala ústretovo
na verbálne ani neverbálne prejavy. Prítomná psychologička ďalej opísala cvičenie, pri ktorom ponúkla

maloletej domček a postavičky, medzi ktorými maloletá identifikovala mamu, otca, seba a starých
rodičov. Následne z domčeku vybrala postavičky, avšak ponechala v ňom iba dve postavičky, seba a
mamu. Toto správanie bolo prítomnou psychologičkou opísané ako nevyčleňujúce, resp. znázorňujúce
scenár, v ktorom maloletá žije a ktorý pozná, že je s mamou doma. Pri znázornení príchodu otca, s tým
že pôjdu na prechádzku, maloletá reagovala odmietavo, nechcela pokračovať v hre. Maloletá opakovala

slová "nie tato." Pri iných simulovaných spoločných činnostiach s otcom, maloletá reagovala dobre. Na
základe týchto skutočností je podľa psychologičky predpoklad , že kontakt s oboma rodičmi je dobrý,
maloletá môže reagovať negativisticky v prípade, ak má odísť od matky. Toto správanie preto nemusí
byť vyjadrením negatívneho postoja maloletej k otcovi, ale iba prirodzenou fázou aktuálneho vývoja,
kedy okolo 1,5 roka deti prežívajú obdobie separačnej úzkosti, t.j. že budú oddelené od matky. V prípade
maloletej je možné podľa prítomnej psychologicky konštatovať, že toto obdobie vzhľadom na náročné

rodinné udalosti bolo u maloletej posunuté. Táto fáza má u väčšiny detí trvanie niekoľko mesiacov,
a keď si dieťa overí , že matka nezmizla ale vracia sa, postupne strach vymizne a dieťa je schopné
tráviť čas i mimo matky. Záverom vykonaného psychologické šetrenia bolo, že maloletá sa nachádza vo
fáze separačnej úzkosti, ktorá predstavuje regres do mladšieho vekového obdobia, zrejme pod vplyvom
náročných životných okolností viazaných na konflikt a rozchod rodičov. Za takýchto okolnosti by bolo

ideálne, aby dieťa zažívalo oddelenie od matky v čo najmenšej miere a keďže nie je možné, aby matka
bola prítomná v čase, keď je maloletá s otcom, bolo by vhodné, aby tento kontakt bol citlivo upravený
podľa potrieb dieťaťa. Taktiež je dôležité, aby plač maloletej za matkou nebol vnímaný ako negovanie
otca, ale ako vyjadrenie aktuálnej prirodzenej potreby dieťaťa.

7. Z odpovede Detské centra pre vzdelávanie a výskum Výskumného ústavu detskej psychológie a
patopsychológie, so sídlom Cyprichova 42, Bratislava, (ďalej len "zariadenie alebo VÚDPaP"), zo dňa
08.10.2021, súd zistil, že maloletá bola od júna 2020 v starostlivosti zariadenia. Matka sa na zariadenie
obrátila v súvislosti s náročnou rodinnou situáciou. Maloletá sa v tom čase nachádza v zhoršenom
psychickom stave, pričom matke boli poskytnuté výchovné odporúčania a poradenstvo. V auguste a

septembri 2020 bolo zariadenie požiadané rodičmi maloletej o spoluprácu s organizáciou Úsmev ako
dar - na stretnutiach Rodinného kruhu. Zariadenie s účasťou, ako detský psychológ maloletej, súhlasilo.
Vo výsledku však nedošlo ku realizácií stretnutí rodiny a odborníkov. Matka sa riadila odporúčaniami
zariadenia vo veci výchovného vedenia maloletej a pripravovala maloletú na stretnutia s otcom. Otcovi
bol poskytnutý rovnaký priestor ako matke, avšak spolupráca s ním bola komplikovaná. Otec sa

podľa opisu zariadenia neustále vracal k obdobiu od narodenia maloletej , vnímal intenzívne krivdy
a nespravodlivosť. O osobách, ktoré viní zo súčasnej situácie sa otec vyjadroval dehonestujúco. Od
témy ho bolo veľmi ťažké odkloniť - otec hovoril o svojich právach, avšak nespolupracoval v otázke
stabilizácie psychického stavu maloletej. Otec sa taktiež domáhal, aby zariadenie zabránilo fyzickému
kontaktu matky s dieťaťom, čo podľa jeho názoru pre maloletú predstavovalo formu upokojenia. Otec

taktiež opakovane uvádzal, že si nedokáže čas strávený s dcérou užiť, cíti sa byť traumatizovaný
prežitými udalosťami a je v strese. V súvislosti s daným, bola otcovi odporúčaná psychologická
starostlivosť. Zariadenie ďalej skonštatovalo, že u maloletej je zrejmé, že otec na ňu prenáša vlastné
negatívne nastavenie. Komunikácia otca so zariadením bola opísaná ako nátlaková, otec vzbudzoval
obavy, vedúce ku konzultácií s právnikom zariadenia, zasielal množstvo e-mailov vyvolávajúcich obavy,

označoval konajúcu psychologičku v mailovej komunikácií za "detská psychologička - zabíjate rodiča
a otca." V závere správy zariadenie skonštatovalo, že podľa pozorovania bolo prostredie u matky pre
maloletú harmonickejšie a stabilnejšie, v téme rodina u maloletej dominovala matka, starí rodičia zo
strany matky a otca. Maloletá naopak k otcovi, podľa prežíva ambivalentné emócie. Otec u maloletej
vzbudzovalobavy,pričomsprávaniuotcaaprenášaniuzodpovednostinaňusamúnerozumel.Psychický

stav maloletej úzko súvisel s prežívaním otca. Na základe týchto skutočností, zariadenie skonštatovalo
potrebu stabilizácie psychického stavu otca za účelom zlepšenia vzájomného vzťahu otca a dieťaťa.

8. Zo správy z liečebno predagogickej starostlivosti a poradenstva s rodičmi, vyhotovenej v Centre
poradenstva a prevencie, so sídlom Švabinského 7, Bratislava (ďalej len "Centrum"), súdu zistil,

že maloletá bola na základe predchádzajúcej žiadosti matky z októbra 2022 opätovne zverená do
starostlivosti centra. Matka ako dôvod uvádzala, že u maloletej pretrvávajú problémy so spánkom,
maloletá plače a je náročné ju upokojiť. S maloletou sa v priebehu októbra 2022 až mája 2023
zrealizovalo 12 sedení, zameraných na ventiláciu, sebarealizáciu prostredníctvom hry, tvorivých aktivít čipohybových činností a aktivít s prvkami muzikoterapie a činnostnej terapie. Popri sedeniach s dieťaťom
boli rodičom poskytované konzultácie podľa potreby. Podľa znenia predmetnej správy centra je maloletá
veselé,aktívneakomunikatívnedieťa.Maloletánavštevujelogopédaprenácviksykaviekanácvikhlásky

"r". Maloletá navštevuje prvý ročník Základnej školy Prokofievova 5. Školu má rada, v hre chce byť
učiteľkou. Rodičia maloletej chceli aby sa maloletá venovala školským aktivitám aj počas víkendového
pobytu u otca, avšak túto potrebu si rodičia vzájomne nedokázali odkomunikovať. V priebehu stretnutí
s maloletou sa objavili situácie zo školy, ktoré maloletú stresovali, napríklad zhoršená známka, hnev
na učiteľku, ak jej nedala jednotu. S daným výkonovým nastavením maloletej boli rodičia oboznámení

a bolo im odporučené, aby sa zamerali na jej snahu sa učiť a proces učenia. Na poslednom stretnutí
v máji 2023 maloletá spomínala bolesti brucha, ktoré máva pred písomkou a v napätých situáciách.
Prítomná liečebná pedagogička (ďalej len " liečebná pedagogička alebo pedagogička") skonštatovala u
maloletej tendencie pri napätí reagovať psychosomaticky. Maloletá pri pozorovaní popísala rodičovský
vzťah cez slova "rodičia sa nenávidia". Uviedla, že rodičia spolu nežijú, avšak chodieva k otcovi. Keď
je u otca, chýba jej mama. Po sedení boli v čakárni prítomný rodičia, kedy sa maloletá rozbehla a

objala mamu, bola ale mĺkva a ignorovala otázky otca. Otec bol zo situácie nahnevaný, ale ustál ju.
Otec maloletej je účastný na návštevách maloletej u zubára, pediatra a pod., chce mať informácie
o maloletej, nakoľko za strojček platí a bol daný dieťaťu bez jeho súhlasu. Otec si taktiež overuje,
či je dieťa skutočne choré u detskej lekárky, nakoľko matke neverí. Myslí si, že si matka choroby
vymýšľa, aby mu maloletú nemusela dávať. Otec bol následne v poradenskom procese podporovaný

k tomu, aby u maloletej budoval vzťah k športu. Pomenoval, že je pre neho náročné keď je maloletá
emočne rozrušená, plače, pričom posledné týždne plače pred spaním, ale to už nejako zvládli. Na
stretnutí dňa 31.03.2023 v herni, maloletá počas hry začala plakať, hovorila o zážitku z minulosti pri
konflikte rodičov, spomínala krvavé kolená matky a privolaných policajtov. Ďalej uviedla, že nechce byť
s otcom, chce u neho byť, iba ak je tam babka. Maloletá taktiež hovorila o svojich obavách, že by

otec mohol ublížiť mame. Spomenula aj to, že nemá rada, keď ju otec núti do jedla. Rodičia maloletej
boli následne oboznámení so stavom a pocitmi dieťaťa, ktoré vyplývajú z ich vzájomnej nevraživosti a
zážitkov z minulosti. Prítomná liečebná pedagogička rodičom navrhla pracovať na zmierení, uzavretí
minulosti a nastavení novej komunikácie so vzájomnou úctou. Matka maloletej s odporúčaním súhlasila,
s tým, že by vedela takéto vzájomné odpustenie urobiť. Otec reagoval negatívne, nebol ochotný.

Opakovane tvrdil, že on sa nemá matke za čo ospravedlňovať. Matka viackrát spomenula, že v období
od februára 2023 sa u maloletej objavovalo zvracanie v škole a u otca. Podľa názoru matky je dôvodom
to, že stará matka netrávila s maloletou víkendy u otca. Otec zvracanie poprel, pričom napínanie
dieťaťa pripísal nadváhe dieťaťa. V tomto smere bol otec usmernený, že otázku nadváhy má riešiť
pediater a bol podporený, aby s maloletou vykonával športové aktivity. Otec s daným usmernením nebol

spokojný, podľa jeho názoru mala prítomná liečebná pedagogička matke dohovoriť. Otec sa opakovane
o rodine matky vyjadroval sarkasticky a neúctivo, mal potrebu neustále riešiť matku, jej prístup a
správanie. Pedagogička konštatovala, že spolupráca s otcom bola od začiatku náročná, nedôveroval
inštitúciám, hovoril o nadržiavaní matkám a o zlých referenciách zo strany sociálnej kurately a zlých
skúsenostiach s psychológmi. Sprostredkované informácie o zlých snoch a strachoch maloletej si otec

vykladal po svojom. Dané informácie chápal ako útok na jeho osobu. Otec vyostril kritiku práce príslušnej
pedagogičky s maloletou, nevidel zámer pomôcť dieťaťu, len poškodzovanie jeho osoby. Rodičia boli
vyzvaní, aby poradenstvo prebiehalo len v úzkom okruhu, t.j. medzi rodičmi a pedagogičkou. Napriek
predmetnej výzve, otec dňa 14.04.2023 doviedol, bez predošlej dohody, na konzultáciu pána A., ktorý sa
predstavil ako člen organizácie za práva otcov. Obaja nerešpektovali poučenia pedagogičky, že nemá

súhlas komunikovať o maloletej v prítomnosti danej osoby, odmietali odísť. Po vzájomnom dohovore
prebehol rozhovor o potrebách a prístupe otca. Prítomný pán A. podporil otca k úprimnému uzmiereniu
rodičov. Posledné náhradné stretnutie, z dôvodu choroby maloletej, sa uskutočnilo dňa 02.05.2023. Otec
sa na stretnutí opakovane vracal k minulosti, odbáčal od hlavnej témy, ktorou boli psychosomatické
ťažkosti dieťaťa. Výsledkom stretnutia nebol žiaden konštruktívny posun. Otec opakoval, ako je to

všetko proti nemu vymyslené, aby ho ako otca odstránili a vymazali. Stretnutie bolo ukončené s tým,
že otec sa poradí so "svojimi osobami" o tom, či maloletá má v centre pokračovať. Podľa konštatovania
pedagogičky, otec mal tendencie diktovať, čo sa má robiť, určoval termíny správ, zmenil frekvenciu
stretávania s dieťaťom a určoval nové ciele podľa jeho potrieb. Od spoločného stretnutia rodičov ju
začal otec zaplavovať mailovou komunikáciou, spochybňoval jej profesionalitu a namietal, že nadržiava

matke. Psychosomatické problémy maloletej popieral. Podľa jeho vyjadrení, to bolo celé vymyslené, len
aby sa jemu ako otcovi uškodilo. Matka v celom procese nespomenula, že by chcela rušiť stretnutia
maloletej u otca. Jej cieľom bolo lepšie zvládanie prespávania u otca a aby maloletá bola po psychickej
stránke zdravá. Matka bola z chovania otca, podľa konštatovania pedagogičky, pod veľkým tlakom,ktorý ju obviňoval aj v prítomnosti pedagogičky z toho, že zámerne mu dieťa nechce odovzdať, že
si choroby vymýšľa, a to aj napriek tomu že spolu s matkou navštívili pediatra a maloletá dostala
antibiotiká. Otec naďalej obviňoval príslušnú pedagogičku, že je v kontakte s právničkou matky a

neustále dehonestoval jej prácu a centrum. Komunikácia s otcom bola problematická, neustále menil
kontakt, hovoril, že sa má zmeniť matka, že sa má pracovať s rodičmi, nie s maloletým dieťaťom.
Matka bola vystresovaná, s otcom nerada komunikovala, nakoľko je neustále pod tlakom kritiky a
obviňovania zo strany otca. Tieto emócie matky sú následne prenášane matkou nevedomo na dieťa. V
závere správy liečebná pedagogička uviedla, že otec veľmi dehonestujúcim spôsobom ukončil stretnutia

a zbavil sa zodpovednosti za psychosomatické ťažkosti dieťaťa. Otec bol informovaný, že si matka
dodatočne vyžiadala správu, nakoľko nesúhlasil s pokračovaním starostlivosti o dieťa v centre. Na túto
informáciu reagoval zastrašovaním a manipulovaním s tým, že všetky konzultácie nahrával, pričom to
ospravedlňoval tým, že "bude ako rodič chránený, nakoľko v našom štáte sa vymazávajú rodičia a z detí
sa robia polository." Matka bola, podľa konštatovania pedagogičky, v celom procese spolupracujúca,
riešila len ťažkosti maloletej, nekritizovala spôsob výchovy otca, ak tak vyjadrila len obavy. Cieľom matky

bolo zastabilizovať odbornú pomoc pre maloletú, nakoľko situácia po rozvode už dlhodobo stagnuje a
nie je pre dieťa priaznivá. Na základe daných skutoční centrum vyjadrilo súhlas so závermi z VÚDPaP,
so sídlom Cyprichova 42, Bratislava.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"),

na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

15. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

16. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

17. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

18. Podľa § 367 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe,

maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

19. Z citovaného ustanovenia (ods. 12), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné navydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa,
bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe

bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ustanovenie § 326 CSP).

20. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť,
že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho
dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené

za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí.

21. Názor súdu uvedený v odseku 20 vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých
ustanoveniach o neodkladných iných opatreniach súdu (§360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach,
ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých)

s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek
starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného
a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

22. Nadväzujúc na doposiaľ uvedené, možno uzavrieť, že účelom neodkladných opatrení je rýchlo

a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v
dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho
ohrozenia.

23. Podľa článku 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších zmien (ďalej

len "Zákona o rodine"), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopnosti a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocity viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i ) využite možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásad do rodičových práv a povinností.

24. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

25. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.

26. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

27. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a doposiaľ zistený skutkový stav veci súd ustálil,
že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Matka listinnými dôkazmi osvedčila

skutočnosti tvrdené v návrhu, z ktorých súdu vplynulo, že medzi rodičmi od rozvodu manželstva
pretrváva rodičovský konflikt. Súd mal za preukázane, s poukazom na obsah správ spomenutých v
odsekoch 6,7 a 8, vyhotovených v dlhšom časovom rámci, t.j. od septembra 2018 do mája 2023,
že pretrvávajúcim ťažiskovým dôvodom psychického stavu maloletej je negatívne pôsobenia otcana maloletú, na ktorú otec prenáša svoje negatívne nastavenie. Súd mal taktiež za preukázane, že
spolupráca s otcom zo strany matky ako aj odborných inštitúcií je v otázke zabezpečenia odborného
poradenstva a psychologickej pomoci maloletej komplikovaná, nakoľko otec je nekritický k prítomnosti

psychosomatických ťažkostí u maloletej a nevyvíja snahu za účelom stabilizácie psychického stavu
maloletej, naopak opakovane sa odkláňa od tejto problematiky a vedie rozhovor smerom k obdobiu od
narodenia maloletej, v ktorom vníma intenzívne krivdy a nespravodlivosť voči jeho osobe. Tieto závery
mal súd za preukázane s poukazom na dlhší časový rámec, t.j. od roku 2018 do mája roku 2023, kedy
sa uskutočnilo posledné preukázané vyšetrenie maloletej.

28. Z uvedených dôvodov, berúc do úvahy v prvom rade záujem maloletej, ktorý má prioritu pred
všetkými ostatnými aspektmi v rozhodovaní súdu o maloletom dieťati, súd návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko skonštatoval potrebu zabezpečenie
adekvátnej psychologickej pomoci maloletej za účelom stabilizácie psychického stavu maloletej a
rešpektovania práva maloletého dieťaťa na nerušený zdravý psychický a fyzický vývin.

29. Súd záverom apeluje na otca, aby dodržiaval pokyny a odporúčania odborníkov pracujúcich s
maloletým a tým dal šancu k znovuvybudovaniu vzťahu otca a dcéry, ktorý bol narušený a obnove dôvery
maloletej vo svojho otca.

30. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne
zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.