Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010194
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2217010194.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B. C. pre prečin
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 2.10.2023, sp. zn. 2T/46/2017, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 7.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B. C. nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom F. G., B. XXXX/XXX, okres Dunajská Streda
odsudzuje:
Podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 (ďalej len Trestný zákon), s použitím § 37
písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/80/2016 zo dňa 27.7.2016, právoplatným dňa 27.7.2016,
ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) na-padnutým
rozsudkom zo dňa 2.10.2023, sp. zn. 2T/46/2017 rozhodol tak, že obžalovaného A. B. C. uznal za
vinného zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 11. marca 2016 v čase okolo 17.45 hod. vo Veľkom Mederi na Starej ulici č. 15 v budove Obvodného
oddelenia PZ Veľký Meder fyzicky napadol službukonajúceho príslušníka PZ práp. H. I. a to tým
spôsobom, že po tom, čo bol obmedzený na osobnej slobode podľa § 85 odsek 1 Trestného poriadku
pre podozrenie zo spáchania prečinu, sa nachádzal v budove Obvodného oddelenia PZ Veľký Meder,
kedy mu na jeho žiadosť službukonajúci príslušník PZ na jeho žiadosť umožnil zatelefonovať svojej
manželke, pričom on počas telefonovania zvyšoval na manželku hlas, kričal na ňu, nadával jej a hovoril
jej „čo to má znamenať, ak nedôjdeš, obesím sa“, ktoré tieto slová práp. H. I. kvalifikoval ako naplnenie

priestupku podľa § 49 odsek 1 písmeno d), písmeno e) zákona č. 372/1999 Z. z. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, preto ho vyzval, aby ukončil telefonický rozhovor a telefón mu odovzdal, pričom
tento na to reagoval slovami „no čo, tak mi ho zoberieš“, na čo mu chcel práp. H. I. zobrať telefón a
vtedy ho A. B. C. chytil za ruku a golier na služobnej košeli, začali spolu zápasiť, pričom boli zo stranyďalšieho príslušníka PZ použité donucovacie prostriedky, pričom práp. H. I. v dôsledku napadnutia utrpel
škrabance na predlaktí pravej ruky a na hrudníku bez doby liečenia a práceneschopnosti.
2. Za to podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 4

Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek 1,
odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov pri súčasnom uložení probačného dohľadu nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon
trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona

mu určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o
treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/80/2016 zo dňa 27.07.2016, právoplatný
27.07.2016, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovanému uložil obmedzenie podľa § 51 odsek 3
písmeno b) Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
3. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie a to čo do výroku o treste. Uviedol, že (citácia):

„Prokurátor okresnej prokuratúry po vyhlásení uvedeného rozsudku podal odvolanie čo do výroku o
treste v neprospech obžalovaného, keďže mal za to, že výrok o treste je v rozpore so zákonom.
Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie vo výroku o treste u obžalovaného tým, že na strane
obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona aj
s poukazom na závery znaleckého posudku MUDr. Tomáša Szépa. Naopak na strane obžalovaného

bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona. Pri použití § 38
odsek Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona do
úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu obžalovaného
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/80/2016 zo dňa 27.07.2016, právoplatný
27.07.2016. Vzhľadom na to, že skutok sa stal v roku 2016 a počas trvania trestného konania ako to bolo

preukázané vykonaným dokazovaním, samotný obžalovaný od spáchania skutku žije riadnym životom,
stará sa o rodinu, o dve maloleté deti, je zamestnaný, alkoholické nápoje nepožíva, preto súd pri uložení
trestu použil ustanovenie § 39 odsek 1 a odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, podľa ktorého ak súd
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložil trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom. Trestná sadzba za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek
1 Trestného zákona je stanovená v rozpätí od jedného do piatich rokov. Vzhľadom na takto zistený
skutkový stav ako i na samotné správanie obžalovaného od spáchania skutku od roku 2016 až ku dňu
vyhláseniarozsudkupretomusúduložilsúhrnnýtrestodňatiaslobodynadolnejhranicizákonnejtrestnej

sadzby pri použití § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona a súčasne pri použití § 51
odsek 1 Trestného zákona a obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe. Podľa názoru súdu vzhľadom na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku, od ktorej doby, ako to
bolo preukázané vykonaným, dokazovaním, samotný obžalovaný, ktorý nakoniec vyjadril aj svoju ľútosť
nad tým, čo sa stalo a skutočne vedie riadny život, alkoholické nápoje nepožíva, preto podľa názoru

súdu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo neprimeraným zásahom do osobného
života obžalovaného a na jeho nápravu a prevýchovu je postačujúci aj uloženie podmienečného trestu
odňatia slobody s probačným dohľadom a skúšobnou dobou podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona,
dĺžku ktorej súd stanovil na tri roky. Zároveň podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výrok
o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/80/2016 zo dňa 27.07.2016 ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad, nakoľko vo vzťahu k predmetnému predchádzajúcemu odsúdeniu u
obžalovanéhoprichádzalodoúvahyuloženiesúhrnnéhotrestu.Zároveňpriuloženíprobačnéhodohľadu
vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku MUDr. Szépa súd obžalovanému uložil aj obmedzenie
podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov

počas trvania skúšobnej doby.
S týmto rozsudkom, pokiaľ ide o výrok o treste u obžalovaného, nemožno súhlasiť, nakoľko mám za to,
že na uloženie takéhoto trestu neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa§42ods.2Trestnéhozákonaspolusuloženímsúhrnnéhotrestusúdzrušívýrokotresteuloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byt' miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom.

Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť
zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Viacčinný súbeh
trestnýchčinovjezčasovéhohľadiskavtedy,akvobdobímedziprvýmznichaposlednýmznichnedošlo
k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho istého páchateľa a to takého rozsudku,
ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom

aj nadobudol právoplatnosť a možno naň prihliadať.
Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný
trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom.
Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o

všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní Úhrnný trest za dva alebo
viac trestných činov sa ukladá podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný.
Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa v zmysle § 42 rozumie prvý
odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom

konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením
páchateľa. Rovnakú povahu ako odsudzujúci rozsudok má aj trestný rozkaz. Účinky spojené s
vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že prvým odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého
stupňa vo vzťahu ku ktorému prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu za iný trestný čin v

zmysle § 42 Trestného zákona, je rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 27.07.2016
vydaný pod spisovou značkou 4T/80/16, právoplatný dňa 27.07.2016. Uvedeným rozsudkom bol
obžalovaný odsúdený za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so zradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného protialkoholického

liečenia ambulantnou formou. Tento trest obžalovaný vykonal dňa 11.8.2016. Len vo vzťahu k vyššie
uvedenému trestnému rozkazu mal súd za prejednávaný trestný čin uložiť súhrnný trest, ktorý však
nesmel byt' miernejší ako bol trest uložený týmto skorším rozsudkom. Je preto v rozpore so zákonom,
keď súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s probáciou, keďže mu tým uložil nižší
trest ako je zákonom ustanovená minimálna výška pri ukladaní takéhoto trestu.

Vychádzajúc zo zásad ukladania súhrnného trestu, ktorý sa ukladá podľa zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, ako aj pri zohľadnení pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností mal okresný súd uložiť obžalovanému podľa ustanovenia § 323 ods. 2 Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom § 37 písm. h)
Trestnéhozákonalensúhrnnýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodynajmenejnadolnejhranicizvýšenej

trestnej sadzby, na výkon ktorého mal obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, pri súčasnom zrušení rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo
dňa 27.07.2016 vydaný pod spisovou značkou 4T/80/16.Súd zároveň aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal za to, že od spáchania
skutku uplynul dlhší čas, pričom vedie obžalovaný riadny život od spáchania skutku, stará sa o rodinu,
je zamestnaný, nepožíva alkohol. Avšak pri aplikácii tohto ustanovenia mal súd uložiť trest pod dolnú

hranicu zákonom ustanovenej sadzby a nie na jej dolnej hranici, pričom ako už bolo vyššie uvedené mal
súd uložiť prísnejší trest ako bol uložený skorším rozsudkom, teda nepodmienečný trest.
Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na § 321 ods. 1 písm. d) a
písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému
A. B. C. a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o uložení zákonného trestu obžalovanému.“

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)
rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí. Prokurátor zotrval na podanom odvolaní, vzhľadom na
novelu Trestného zákona navrhoval uložiť obžalovanému nepodmienečný trest pri dolnej hranici trestnej
sadzby. Obhajca obžalovaného mal za to, že odvolanie nie je dôvodné, obžalovaný riadne pracuje, stará
sa o svoju rodinu, bol povýšený v zamestnaní.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

2) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v po-trebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť na-padnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
d) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, naj-mä preto, že
boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo prá-vo obhajoby,

e) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
f) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na kto-rých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
g) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

h) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
i) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnu-tie odvolania v zmysle

§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsud-ku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

7. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurá-tora čo do
výroku o treste) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
8.Odvolacísúdkonštatuje,ženapadnutýmrozsudkombolobžalovanémuuloženýsúhrn-nýtrestodňatia
slobody, pri zohľadnení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, s použitím § 38ods. 4 a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, čo okresný súd odôvodnil tým, že uloženie trestu
vo výmere, ktorá je určená zákonom ustanovenou trestnou sadzbou z dôvodu vedenia riadneho života,
nepožívania alkoholických nápojov, zamestnanosti a starostlivosti o rodinu zo strany obžalovaného je

pre neho neprimerane prísne.
9. Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste uviedol prokurátor v podstate jednu námietku, a to porušenie zásad
ukladania súhrnného trestu, keď súd smie ukladať ako súhrnný trest len taký trest, ktorý nie je miernejší
ako bol trest uložený skorším rozsudkom (vo vzťahu ku ktorému sa súhrnný trest ukladá).
10. K ukladaniu súhrnného trestu prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol len to,

že pri použití § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného
zákona do úvahy prichádza uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu
obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/80/2016 zo dňa 27.07.2016,
právoplatný 27.07.2016. Súd ďalej odôvodňoval, prečo neukladal trest v zákonom ustanovenej trestnej
sadzbe (ako už je uvedené vyššie, poukázal na to, že obžalovaný už žije riadnym životom, stará sa
o rodinu, o dve maloleté deti, je zamestnaný, alkoholické nápoje nepožíva). K tomu, prečo uložený

trest odňatia slobody podmienečne odložil uviedol prvostupňový súd toľko, že „preto podľa názoru súdu
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo neprimeraným zásahom do osobného života
obžalovaného a na jeho nápravu a prevýchovu je postačujúci aj uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom a skúšobnou dobou podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, dĺžku ktorej
súd stanovil na tri roky.“.

11. Čo sa týka námietky prokurátora k nesprávnemu ukladaniu súhrnného trestu, resp. nedodržanie
zásad jeho ukladania v zmysle zákona, táto je dôvodná, pričom s argumentáciou prokurátora v podanom
odvolaní v tejto časti je možné sa stotožniť.
12. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v napadnutej časti je však aj tá skutočnosť, že od
06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z.

Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení
uznesenia Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z..
13. Novelizácia Trestného zákona sa dotkla aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade
aplikovať pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zá-kona trestnosť
činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase

medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viace-ré zákony, trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
14. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd dospel k
záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je pre obžalovaného
ako páchateľa trestnej činnosti priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď

spáchal trestný čin.
15. V prípade obžalovaného bolo vykonaným dokazovaním zistené, že pri rozhodovaní o treste je
potrebné zohľadniť mu jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda,
že už bol za trestný čin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť súd nenašiel. Pri pre-vahe priťažujúcich
okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami bol povinný súd podľa Trestné-ho zákona v znení účinnom do

06.08.2024 uplatniť ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a na základe neho upraviť dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, v tomto prípa-de trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 323
ods. 1 Trestného zákona, tak, že túto dolnú hranicu zvýši o jednu tretinu. Zároveň mal súd zohľadniť,
že odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, teda ukladať súhrnný trest, pričom mal postupovať podľa

zásad na uloženie úhrnného trestu. V ich zmysle súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom.
16. Podľa ustanovenia Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, aplikujúc usta-novenia § 36 až
38 Trestného zákona, sa obžalovanému síce rovnako zohľadňuje iba jedna priťažujúca okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona (toto ustanovenie nebolo noveli-záciou Trestného zákona dotknuté),

avšak neaplikuje sa vyššie uvedené ustanovenie Trestného zákona, ktoré prikazuje zvýšiť dolnú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu. Prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, nemá v
prípade posudzovania trestného činu, ktorý je prečinom (§ 10 ods. 2 Trestného zákona) podľa Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024 žiaden vplyv na určenie výšky dolnej hranice trestnej sadzby, v
rámci ktorej súd ukladá trest. Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024 neobsahuje ustanovenie,

ktoré by v prípade spáchania prečinov prikazovalo zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu
ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností.
17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ by odvolací súd postupoval podľa znenia Trestného zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný, postupoval by tak, že by uplatnil by ustanovenie § 38 ods.4 Trestného zákona a dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v ustanovení § 323 ods. 1 Trestného
zákona vo výške 1 rok by zvýšil o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice zákonom ustanovenej
sadzby. Trest by potom ukladal v trestnej sadzbe so spodnou hranicou 28 mesiacov. Podľa znenia

Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd obžalovanému ukladá trest v rámci sadzby uvedenej v
§ 323 ods. 1 Trestného zákona, resp. v rámci trestnej sadzby so spodnou hranicou 1 rok, pretože – ako
už bolo uvedené vyššie - neobsahuje ustanovenie, ktoré by v prípade spáchania prečinov prikazovalo
zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností. Pri
konkurencii dvoch znení ustanovení Trestného zákona, ktoré rôznym spôsobom upravujú stanovenie

trestnej sadzby, v rámci ktorej súd ukladá trest, je pre páchateľa priaznivejšie to ustanovenie Trestného
zákona, ktoré súdu umožňuje páchateľovi trestnej činnosti uložiť trest odňatia slobody, ktorého dolná
hranica je nižšia.
18.Pretoodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuasámrozhodolvovšetkýchvýrokoch,
nakoľko boli na takýto postup splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného
poriadku.

19. O treste pre obžalovaného rozhodol s použitím ustanovení § 36 až 38 Trestného zákona v znení
účinnom od 6.8.2024. Pokiaľ ide o druh trestu a spôsob jeho výkonu, postupoval na rozdiel od okresného
súdu v súlade so zákonom, a ukladal tak súhrnný trest nie miernejší, ako bol trest uložený obžalovanému
za trestný čin, ktorý je s prejednávaným trestným činom v neprerušenom súbehu. Zohľadnil síce aj
okolnosti, na ktoré poukázal okresný súd, a to odstup času od spáchania skutku (rok 2016) po dobu

rozhodovania, ktorá presiahla 6 rokov, zohľadnil súčasný spôsob života obžalovaného, ktorý sa od
roku 2019 nedopustil priestupkov ani trestných činov, a preto ukladal súhrnný trest mimoriadne znížený
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona, avšak trest ukladal ako trest nepodmienečný, a to vo vzťahu k trestu uloženému rozsudkom
Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 27.07.2016 pod spisovou značkou 4T/80/16, právoplatný

dňa 27.07.2016, ktorým bol obžalovaný odsúdený za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 2 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Odvolací
súd rozhodol o uložení súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov. Na dosiahnutie
účelom trestu, ktoré sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, považoval za zákonné uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody znížený o 3 mesiace pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby. Odvolací súd dospel v prípade obžalovaného k záveru, že práve v nadväznosti na
okolnosti konkrétneho prípadu a osobu páchateľa sa javí, že doposiaľ zlyhával prvok individuálnej
prevencie, teda výchova k riadnemu životu. Trest v jeho prípade má plniť predovšetkým represívnu
funkciu, t. j. funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom trestného činu. Na druhej strane odvolací súd
zohľadnil postoj obžalovaného, ktorý deklaruje, že sa už snaží viesť bezúhonný život a najmä v súvislosti

s okolnosťou, ktorá podľa všetkého ovplyvňovala v negatívnom zmysle konanie obžalovaného – teda
nadmerné požívanie alkoholických látok – sa rozhodol abstinovať, teda vyvarovať sa akémukoľvek
požívaniutakýchtolátok,jezamestnaný adeklaruje,žesariadnestaráosvojurodinu.Obžalovanýnebol
pred spáchaním prejednávaného skutku potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody (v roku
2004 mu bol za prečin uložený podmienečný trest odňatia slobody), následne sa dopustil trestného činu,

za ktorý bol odsúdený k nepodmienčnému trestu odňatia slobody, a ktorý je vo vzťahu k prejednávanému
trestnému činu v súbehu ( trestných činov sa dopustil v priebehu 2 dní v marci roku 2016). Preto
mu uložil trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, ale
jeho výkon vzhľadom na odsúdenie, ktoré v rámci ukladania súhrnného trestu zrušuje, podmienečne
neodložil. Sekundárne má uložený trest aj účel takzvanej generálnej prevencie, teda ambíciu odradiť

iných od páchania trestných činov.
20. Zároveň v rámci ukladania súhrnného trestu zrušil výrok o treste uloženom obžalova-nému vyššie
uvedeným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, keďže bol v uvedenom konaní uložený trest
za skutky spáchané v súbehu s prejednávaným skutkom.
21. Krajský súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia, nakoľko obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.