Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013454
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123013454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 0T/238/2023 –
95 zo dňa 10.06.2024, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 05.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalý pobyt D. E. XXX,

ukladá

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l) a § 38 ods. 2 Trestného zákona,

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej
premávke vo výmere 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 0T/238/2023 – 95 zo dňa 10.06.2024 bol

obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) na
tom skutkovom základe, že

dňa 24. novembra 2023 v čase asi od 19:45 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Škoda
Octavia kombi, s medzinárodnou poznávacou značkou XXX XXXX v meste Hlohovec, po uliciach SNP,
Pribinovej, kde bol hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Hlohovec zastavovaný služobným

motorovým vozidlom rozsvietením výstražného svetelného zariadenia za súčasného rozsvietenia
nápisu „STOP“, pričom výzvu neuposlúchol a pokračoval v jazde po uliciach Štúrova, Železničná a
Hviezdoslavova, kde pravou prednou časťou vozidla narazil do ľavej zadnej časti pred ním idúceho
osobného motorového vozidla Škoda Kodiaq evidenčného čísla D., ktoré viedol F. F., a následnebol hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Hlohovec, kontrolovaný a následne podrobený
dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus sériového čísla
A409769 v čase o 19:52 hod. s pozitívnym výsledkom 0,96 mg/L (v prepočte 2,00 ‰).

Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 289 ods. 1 TZ, s prihliadnutím na § 36 písm.
l), § 38 ods. 2, ods. 3 TZ a § 56 ods. 1, ods. 2 TZ peňažný trest vo výške 2 600 € s náhradným trestom
odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ako i trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel každého
druhu vo výmere 6 rokov. Poškodenú F. F. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v lehote odvolanie prokurátor do výroku o treste v neprospech
obžalovaného, pričom obžalovaný odvolanie nepodal.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním zo dňa 11.09.2024. Poukázal na účel trestu s tým, že
vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a osobu obžalovaného mu mal byť uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody. Koncentrácie alkoholu v krvi vo výške 2,01 až 2,24 g/kg spadajú podľa pomocného
všeobecného schematického rozdelenia do rozhrania označovaného ako ťažký stupeň opitosti, kedy
je už výrazné spomalenie telesných výkonov na mozgové podnety s významne predĺženou reakčnou
dobou, s oneskorením reflexov na vonkajšie vizuálne a akustické podnety, ako aj s nesprávnymi
reakciami na vonkajšie podnety či eventuálne hroziace nebezpečenstvo. V takomto stave obžalovaný

nedokázal bezpečne viesť motorové vozidlo, nereagoval na pokyn hliadky polície, ohrozoval ostatných
účastníkov cestnej premávky vedením zo strany na stranu a pri predchádzaní iného vozidla do neho
narazil. Obžalovaný následne s hliadkou nespolupracoval a musel byť za použitia donucovacích
prostriedkov vytiahnutý z vozidla, proti čomu kládol aktívny odpor. Výsledok dychovej skúšky odmietol
podpísať. Opísané správanie v súhrne svedčí o tom, že alkohol sa významne podieľal na jeho konaní.

Obžalovaný bol už 03.07.2019 odsúdený pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 TZ na podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou 18 mesiacov a trest zákazu
činnosti vo výmere 1 rok, pričom v skúšobnej dobe spáchal ďalší úmyselný trestný čin porušovania
domovejslobodypodľa§194ods.1,ods.2písm.b)TZ,začomuo.i.bolouloženéobmedzeniezákazom
požívaniaalkoholickýchnápojovainýchnávykovýchlátok,tedamožnodôvodnepredpokladať,žeskutok

spáchal pod vplyvom alkoholu. Toto odsúdenie malo za následok predĺženie skúšobnej doby o 2 roky.
Z toho možno vyvodiť, že hrozba trestu odňatia slobody sa minula účinku a nemala prevýchovný vplyv.

V závere prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) TP zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 TP sám vo veci rozhodol.

Obžalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 19.09.2024. Nesúhlasí s uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ku skutku sa priznal, oľutoval ho, poškodenému sa
ospravedlnil. Skutok nespáchal úmyselne, ale z dôvodu požitia alkoholu a táto skutočnosť bola pre neho
veľkým ponaučením, odvtedy alkohol nepožíva. Spôsobenú škodu 29,50 € nahradil a je ochotný po

dohode s poškodeným odčiniť všetky následky svojho činu. Navrhuje súdu zohľadniť aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. k) TZ. Nepodmienečný trest považuje za neprimerane prísny. Je riadne
zamestnaný, požíva dobrú povesť, je otcom maloletej dcéry nar. XXXX.XXXX, na ktorej výživu prispieva
v zmysle rozhodnutia súdu 150 € mesačne, často zabezpečuje jej osobnú starostlivosť. Odvolanie žiada
zamietnuť.

Konanie na odvolacom súde

Podľa § 317 Trestného poriadku:
(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.

3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a
odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o

treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých
bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.Krajský súd, ako odvolací súd podľa § 315 TP nezistil dôvody na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 TP ani pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP. Následne v zmysle § 317 ods. 1 TP preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku a zistil, že odvolanie prokurátora je
dôvodné. Nezistil chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 TP.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry,
obžalovaného a jeho obhajcu. Prokurátor na podanom odvolaní zotrval.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že :

Dňa 10.06.2024 vykonal Okresný súd Trnava vo veci sp. zn. 0T/238/2023 hlavné pojednávanie za
prítomnosti obžalovaného. Po prednesení obžaloby spravil obžalovaný vyhlásenie, že je vinný zo

spáchania skutku vedeného v obžalobe, ktoré súd prijal podľa § 257 ods. 7 zákona č. 301/2005 Z.
z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“) a po vykonaní dokazovania vyhlásil
rozsudok.

Po komplexnom preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,

ktoré predchádzalo napadnutého rozsudku postupoval v súlade s Trestným poriadkom. Na hlavnom
pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového
stavu veci a nevyhnutné pre zákonné, objektívne rozhodnutie, tieto však pri ukladaní trestu správne
nevyhodnotil.

Podľa § 33a ods.1) Trestného zákona, páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.
Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods.2) Trestného zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 33a ods.3) Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel
sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 33a ods.4) Trestného zákona, pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným
záujmom poškodeného.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 TZ, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s

poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako

samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.Je treba prisvedčiť odvolaniu prokurátora, že uloženie peňažného trestu je neprimerané a nie sú naň
splnené podmienky. Tento trest nie je primeraný ani vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného
trestného činu a okolnosti prípadu, pri ktorom obžalovaný neuposlúchol výzvu príslušníka polícia na

zastavenie a pod vplyvom alkoholu narazil do vozidla idúceho pred ním, ako ani vzhľadom na osobu
páchateľa a možnosti jeho nápravy, ktorý už bol v roku 2019 odsúdený pre totožný trestný čin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 TZ na podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu
činnosti. Počas tejto skúšobnej doby spáchal ďalší trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ, za ktorý mu bol uložený trest domáceho väzenia, ktorý vykonal, a skúšobná

doba mu bola predĺžená.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) TP odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
ak je uložený trest neprimeraný.

Uvedená neprimeranosť uloženého trestu predstavuje dôvod na zrušenie rozsudku v napadnutom

výroku podľa § 321 ods. 1 písm. e) TP, pričom odvolací súd nezistil žiadnu prekážku, pre ktorú by
nemohol vo veci sám rozhodnúť.

V čase od vyhlásenia napadnutého rozsudku okresným súdom nadobudol dňa 06.08.2024 účinnosť
zákonč.40/2024Z.z.ktorýmsameníadopĺňazákonč.300/2005Z.z.Trestnýzákonvzneníneskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ukladanie trestu podľa aktuálneho znenia
TZ považoval odvolací súd v zmysle § 2 ods. 1 TZ za priaznivejšie pre páchateľa vzhľadom na zmeny
v cit. §§ 33a a 34 TZ, ktoré uprednostňujú ukladanie sankcii nespojených s ujmou na osobnej slobode
páchateľa.

Súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe do 2 rokov, prípadne
alternatívny trest. U obžalovaného boli okresným súdom zistené 1 poľahčujúca okolnosť – priznal sa
k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, a žiadna priťažujúca okolnosť, pričom toto nebolo
odvolaním ani napadnuté.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval okresný súd v súlade v zmysle zásad a kritérií ukladania
trestov a sankcií uvedených ustanoveniach §§ 33a a 34 TZ. Pri ukladaná trestu je potrebné osobu
páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno
obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť
okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy

páchateľa si súd vytvára z vlastnej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchania
trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.

Primeranosť trestu je nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutým predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého

následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úloha sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia

primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

V odpise registra trestov má obžalovaný spomínané 2 záznamy. Prvý je z roku 2019 za spáchanie
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 TZ na podmienečný trest odňatia

slobody, ktorá mu bola predĺžená do 04.12.2022, a trest zákazu činnosti, pričom sa na páchateľa hľadí,
akoby nebol odsúdený. Druhý je z roku 2020 za spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ na trest domáceho väzenia so zákazom požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok, a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov má 1 záznam
za priestupok spáchaný 15.04.2021 nerešpektovaním dopravného značenia, za čo dostal pokutu 10 €.

Uvedené skutočnosti potom vo vzájomných súvislostiach nedávajú dôvod na to, že na nápravu
páchateľa a ochranu spoločnosti nie je trest odňatia slobody nevyhnutný, alebo že postačí uloženie
alternatívneho trestu. Na obžalovaného už bolo v nedávnej minulosti pôsobené ako podmienečnýmtrestom odňatia slobody, tak i trestnom domáceho väzenia so zákazom požívania alkoholu. Žiaden
z týchto uložených a vykonaných trestov však u neho neviedol k trvalejšej náprave, keď po 4 rokoch
sa opätovne dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, a po 3 rokoch sa opätovne

dopustil trestného činu v súvislosti s nepriaznivými následkami požívania alkoholu. Vzhľadom na
skutočnosť, že sa jedná o prvé odsúdenie obžalovaného na nepodmienečný trest, mu uložil trest pri
spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 mesiace.

Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného čin vo výkone trestu odňatia

slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.

Výroku o treste v časti uloženia trestu zákazu činnosti neboli odvolaním vytýkané žiadne chyby a pri
nezistení chýb zakladajúcich dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 TP ho odvolací súd prebral do
rozhodnutia.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal aj o priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k)
TZ. Svoje tvrdenie však nepodložil žiadnym dôkazom, preto túto poľahčujúcu okolnosť krajský súd ako
nepreukázanú nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste
(podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 TP) a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Rozsudok bol vo všetkých výrokoch prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.