Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624220553
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2624220553.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX E., zastúpená splnomocnenkyňou: Kanisová & Kanis
Advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, proti
žalovanému: F. G. B., H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX E., o nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k.
10C/23/2024-14 zo dňa 12. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné s p ä ť v z a t i e návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti o uloženie žalovanému nevstupovať do nehnuteľnosti, I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie z
r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku m e n í tak, že žalovanému ukladá, aby sa
na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných
úkonoch v správnom konaní, v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný
predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a s výnimkou
nevyhnutného priblíženia za účelom realizácie súdom upraveného stretávania sa žalovaného s ich

spoločným maloletým dieťaťom s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia
konania o ochranu osobnosti.

III. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku p o t v r d z u j e.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenia v nasledovnom
znení: Súd ukladá žalovanému nevstupovať do nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX pre obec a k.ú.
E., Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor; II. výrokom nariadil neodkladné opatrenia v nasledovnom
znení: Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k
žalobkynisvýnimkouúčastinaprocesnýchúkonochvsprávnomkonaní,vobčianskomsúdnomkonanía
trestnomkonaní,naktorébudežalovanýpredvolaný,vrozsahunevyhnutomnariadnuúčasťžalovaného

na týchto úkonoch; III. výrokom uložil žalobkyni povinnosť podať na Okresnom súde Senica v lehote
30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia žalobu o ochranu osobnosti proti žalovanému; IV. výrokom
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 325 ods. 1 a 2 písm. a) až h), § 326 ods.

1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 a 3, § 334, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).3. Vecne argumentoval, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým,
že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi a spoločne s ich maloletou dcérou I. užívajú predmetné

nehnuteľnosti. Žalovaný je výbušnej povahy, žalobkyňa viackrát zasahovala do konfliktov medzi
žalovaným a tretími osobami, aby žalovaný od agresívneho chovania upustil. Žalovaný sa takýmto
spôsobomsprávalajvblízkostispoločnejdcéry.Prvýfyzickýútokžalovanéhovočižalobkynibolpribližne
rok dozadu, kedy ju žalovaný priľahol na posteli, silno ju držal a ohmatával ju proti jej vôli, kedy sa jej
však podarilo uniknúť a tento ju následne naháňal po záhrade. Vzťah žalovaného voči žalobkyni možno

označiť za manipulatívny, obmedzujúci a nátlakový. Žalovaný sa často správal k žalobkyni neprimerane,
bezdôvodne ju obviňoval z nevery, napr. kvôli jeho snom. Žalovaný naďalej vytváral v domácnosti napäté
prostredie, ktoré žalobkyňa ťažko znášala. Žalobkyňa musela pravidelne ukazovať žalovanému svoje
súkromné komunikácie, prípadne žalovaný priamo stál za ňou a sledoval čo píše, aby mal vedomosť,
či si nepíše s iným mužom. Žalovaný tiež vyčítal žalobkyni kolegov a upodozrieval ju, že s nimi určite
niečo má, tiež prinútil žalobkyňu vymazať si niektoré kontakty na sociálnych sieťach. Žalobkyňa tak žila

po dlhšiu dobu pod úplným drobnohľadom žalovaného, bez možnosti slobodného rozhodovania sa o
svojom súkromnom živote. Situácia sa neprimerane a nad únosnú mieru vyhrotila dňa 18.06.2024, kedy
žalovaný v podvečerných hodinách v afekte kričal na žalobkyňu, že podreže maloletú I., a to priamo
pred ňou, čo dcéra veľmi silno vnímala a plakala. Celý incident vznikol ako reakcia na správu, ktorú si
žalovanýprečítal,kdesižalobkyňapísalaskamarátom.Nazákladetýchtosprávžalovanývyvolalhádku,

kedy bol agresívny, na základe čoho sa žalobkyňa postavila do blízkosti dcéry, aby zasiahla v prípade
agresie voči maloletej. Žalovaný v agresii rozbil dvere na detskej izbe a vzápätí sa začal vyhrážal smrťou
aj žalobkyni a jej kamarátovi, s ktorým si písala. Nakoľko sa žalobkyňa cítila byť ohrozená, snažila sa
ujsť aj s dcérou cez okno obývacej izby, na čo ich žalovaný obe stiahol dnu. Žalovaný dcéru vzal na ruky
a oznámil, že ju berie preč. Žalobkyňa sa natiahla za dcérou s plačom, aby jej ju vrátil, načo ju žalovaný

jednou voľnou rukou silno sotil do hrudníka a išiel s dcérou von na záhradu. Žalobkyňa sa snažila so
žalovaným rozumne komunikovať, na čo žalovaný reagoval so slovami, že si dcéru vezme a ona nech
sa okamžite odsťahuje. Tiež sa žalovaný žalobkyni vyhrážal, že ak neurobí čo jej hovorí, dcéru unesie
a už ju nikdy neuvidí. Žalovaný sa žalobkyni vyhrážal, že ju zabije. Keď žalovaný pustil dcéru z rúk, lebo
už chcela ísť dole, žalobkyňa dcéru vzala za ruku a začali pred žalovaným utekať. Žalobkyňu s dcérou

žalovaný naháňal a kričal na nich. Žalobkyňa sa snažila vziať kľúče od brány, čo sa jej nepodarilo.
Podarilo sa jej však vziať telefón a následne ujsť s dcérou opäť na záhradu, kde ich žalovaný dobehol,
chytil žalobkyňu za krk a tlačil k zemi. Po silnom výkriku jej žalovaný jednou rukou zakryl ústa, pričom
stále hovoril, aby prestala. Keď žalovaný žalobkyňu pustil, žalobkyňa aj s dcérou utiekli za trampolínu,
kde sa žalobkyni podarilo vytočiť tiesňovú linku. Keď žalovaný odbehol, žalobkyňa zodpovedala otázky

polície a na základe pokynov sa pokúsila aj s dcérou utiecť cez plot. Žalobkyni sa podarilo preskočiť
na dvor k susede, kde však preskočil aj žalovaný a žalobkyňu naháňal okolo bazéna a tvrdil, že dcéru
unesie, pričom žalobkyňu spochybňoval, že jej aj tak nikto neuverí čo sa stalo. Následne začal žalovaný
žalobkyňu presviedčať, aby prestala utekať a nech sa normálne pobavia, s čím keď žalobkyňa zo strachu
nesúhlasila, začal žalovaný ihneď opäť kričať a naháňať ju ešte agresívnejšie. Po príchode hliadky

policajného zboru a po oboznámení sa so situáciou bol žalovaný príslušníkmi PZ v zmysle § 27a ods.
1 zákona o Policajnom zbore dňa 18.06.2024 vykázaný zo spoločného obydlia na adrese C. D. XXX/
XXX, XXX XX E., nakoľko bolo, ako to vyplýva zo zákona, možné zo strany žalovaného očakávať útok
na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Opísaný incident
je v súčasnosti vyšetrovaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)

a e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Žalobkyňa bola po dlhšiu dobu obeťou násilného správania
sa žalovaného, ktoré sa prejavovalo tak vo forme psychického, sociálneho ako aj ekonomického násilia,
ktoré vyústilo až do násilia fyzického. V dôsledku správania žalovaného, ako aj s ohľadom na jeho
vyhrážky o zabití žalobkyne, sa žalobkyňa bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie
a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia,

žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí
účinnosť. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že sa žalovaný môže opätovne dostaviť do domácnosti, v ktorej
spolu žili, prípadne inak vyhľadať jej osobu a opätovne byť k tejto agresívny a násilný. Samotný kontakt
so žalovaným pre ňu v súčasnosti s ohľadom na prežité udalosti predstavuje neprimeraný psychický
stres. Uvedené v dostatočnej miere potvrdzuje predpoklad vážneho ohrozenia žalobkyne. Správanie

žalovaného negatívne ovplyvňuje život žalobkyne, ktorá v dôsledku konania žalovaného žije v strachu.

4. Súd prvej inštancie z upovedomenia OOP Brodské zistil, že žalovaný bol dňa 18.06.2024 vykázaný
z rodinného domu a pozemku k rodinnému domu v E. na ulici C. D. XXX/XXX a vec je evidovaná akopriestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e), zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch. V danom prípade bol okresný súd toho názoru, že odôvodnenosť potreby neodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu je zo strany žalobkyne riadne preukázaná. Žalobkyňa k návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia doložila Potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia,
ktoré jednoznačne potvrdzuje existujúcu hrozbu ďalších útokov žalovaného na zdravie, život, slobodu a/
alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne, kedy je takáto hrozba v zmysle § 27a ods. 1
zákona o Policajnom zbore zákonnou podmienkou na použitie inštitútu vykázania osoby zo spoločného
obydlia. Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že správanie žalovaného a stúpajúca tendencia jeho

neprijateľného správania vyvoláva dôvodnú obavu, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú
a duševnú integritu žalobkyne pokračovať. Správanie žalovaného negatívne ovplyvňuje každodenný
život žalobkyne, ktorá bez zásahu štátnej autority nemôže žiť svoj život bez strachu a tak, ako
by si to želala. Žalobkyňa je každodenne kontrolovaná a atakovaná zo strany žalovaného a to tak
v oblasti jej osobnej integrity, ako aj v oblasti ochrany pred zásahmi do jej majetkových práv. Zo
strany žalovaného dochádza vo vzťahu k žalobkyni pravidelne k manipulatívnemu správaniu, ktoré je

sprevádzané vyhrážkami, zastrašovaním, ponižovaním, obmedzovaním, nátlakom a podobne. Okresný
súd sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, preto
návrhu vyhovel. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť, aby podala v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia žalobu o ochranu osobnosti proti žalovanému za účelom dosiahnutia trvalej úpravy pomerov
medzi žalobkyňou a žalovaným, pretože možno objektívne predpokladať, že vzhľadom na prebiehajúce

konanie o rozvod manželstva, bude vzťah medzi žalobkyňou a žalovaný naďalej napätý.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a pretože mala žalobkyňa vo
veci plný úspech, priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne osobitným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu tak, aby odvolací súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, resp. zamietol vo výroku I. a vo výroku II. zmenil
tak,žeuložížalovanémupovinnosť,abysanavzdialenosťmenejako10metrovnepribližovalkžalobkyni
s výnimkou prevzatia a odovzdania ich maloletej dcéry I. B., nar. XX.XX.XXXX, účasti na procesných

úkonoch v správnom konaní, v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný
predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Žalovaný navrhol
žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznať. Argumentoval tým,
že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, nezákonné, arbitrárne a svojvoľné. Okresný súd vydal
napadnuté rozhodnutie výlučne na základe tvrdení žalobkyne, ktoré sú nepravdivé a účelové. Skutočne

bol vykázaný príslušníkmi PZ z obydlia, avšak aj toto rozhodnutie o vykázaní bolo vydané len a výhradne
na základe vymyslených tvrdení žalobkyne. Potvrdil, že so žalobkyňou mali vo vzťahu vážne nezhody,
avšak nikdy ju nenapadol ani jej neublížil a všetky tieto absurdné obvinenia si vymyslela s cieľom ho
poškodiť a zdiskreditovať v konaní o rozvod manželstva, ktoré sama iniciovala. Hlavným dôvodom
rozpadu manželstva je jej opakovaná nevera a týmito falošnými obvineniami si len pripravuje lepšiu

procesnú pozíciu v rozvodovom konaní. Absolútne odmieta tvrdenia, že by jeho vzťah bol manipulatívny,
obmedzujúci alebo nátlakový a nikdy jej nič nezakázal, odmieta akúkoľvek formu týrania z jeho strany.
Žalobkyňa v mnohých prípadoch žiarlila a podozrievala žalovaného. Nikdy ju nijako neobmedzoval čo sa
týka financií ani spoločenského života a nikdy jej nezakazoval. Vymyslené sú aj jej tvrdenia, že nemohla
chodiť na koncerty a kultúrne akcie. Chodili na ne často, čo preukazuje vyhláseniami svedkov. Skutkový

stav, z ktorého vychádza napadnuté uznesenie nie je správny ani dostatočne zistený a to ani na úrovni
osvedčenia. Všetky žalobkyňou uvádzané skutočnosti sú nepravdivé, žalovaný jej nikdy neublížil a o
rodinu sa finančne, osobne a ľudsky staral, kým ona sa mu za to odvďačila neverou. Žalobkyňa spoločnú
domácnosť dňa 04.07.2024 trvalo opustila a odsťahovala sa aj s dcérkou do E. E.. Žalovaný je vo
finančne neudržateľnej situácii, kedy hradí všetky náklady na dom vo výške cca 750,- eur, čo pri jeho

mzde cca 1.500,- eur mesačne netto nie je dlhodobo udržateľné, nakoľko si musí hradiť náklady na
ubytovanie mimo domu a má samozrejme aj ďalšie mesačné výdavky. Po pôrode sa u žalobkyne začali
prejavovať psychické problémy, depresie, návaly bezdôvodnej zlosti. Slovne ho napádala, hanobila jeho
rodinu, priateľov, známych. Bola to žalobkyňa, ktorá udržiavala v domácnosti napätú situáciu, denne ho
osočovala a odháňala od seba, psychicky zo situácie vyhorel a napriek tomu sa snažil urobiť pre rodinu

všetko. Momentálne mu je akýkoľvek styk s maloletou znemožnený, nakoľko sa žalobkyňa s ňou bez
súhlasu žalovaného presťahovala do E. E. J. keďže má zákaz priblíženia sa k nej, nemá mu ako dcérku
na styk odovzdať. Žalobkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že mu maloletú dávať nebude, aj keď ju o styk s
dcérkou opakovane žiada aspoň prostredníctvom jeho matky a vytrvalo ignoruje jeho SMS o dohodnutiestyku s dcérkou. Poukázal na viacero uznesení krajských súdov a uviedol, že v prípade nariadenia
takéhoto neodkladného opatrenia judikatúra vyžaduje osvedčenie tvrdených skutočností konkrétnymi
dôkazmi, napr. lekárskou správou atď. Rozhodnutie o vykázaní žalovaného nie je dostatočné, nakoľko

bolo vydané výhradne na základe tvrdení jeho manželky, bez akéhokoľvek dokazovania. Na záver
zhrnul, že žiadneho protiprávneho konania proti žalobkyni sa nikdy nedopustil, tieto fabulácie produkuje
s úmyslom zabezpečiť si lepšiu pozíciu v konaní o rozvod manželstva. O žalobkyňu sa vždy staral, nikdy
ju neobmedzoval a finančne ju zabezpečoval aj po jej krivom obvinení a uhradil jej dlh v plnej výške.
Žalobkyňa trvalo upustila spoločnú domácnosť dňa 04.07.2024 a rodinný dom v obci E. je tým pádom

neobývaný a žalovaný si musí hradiť ubytovanie mimo domu, čo je neefektívne a finančne neúnosné,
čiže neodkladné opatrenie stratilo akýkoľvek zmysel. Dlhodobo nemal žiaden styk s dcérkou, nakoľko
sa nemôže k manželke priblížiť a nemá mu ako ich autistickú dcérku odovzdať a na jeho SMS žiadosti,
aby mu dcéru priniesla matka žalobkyne táto nereaguje. Podľa judikatúry rozhodnutie o vykázaní zo
spoločného obydlia nie je dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia s uložením
zákazu vstupu. K odvolaniu priložil detail platby, sms komunikáciu so žalobkyňou, čestné vyhlásenie C.

a F. A., čestné prehlásenie A. K., fotografie žalovaného s dcérou.

7. Žalobkyňa odvolanie nepodala, vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že potvrdzuje, že sa
zo spoločnej nehnuteľnosti po vykázaní žalovaného odsťahovala, lebo sa napriek zákazu uloženému
žalovanému v tomto dome necítila bezpečne a obávala sa prípadného príchodu žalovaného. Na základe

tejto skutočnosti ďalej netrvá na návrhu v časti zákazu vstupu žalovaného do nehnuteľnosti podľa výroku
I. napadnutého uznesenia. Odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie vo výroku II. a IV.
potvrdil ako vecne správne a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania, eventuálne, pre prípad, že
odvolací súd nevzhliadne dôvody na potvrdenie výroku II. napadnutého uznesenia, aby tento výrok
zmenil v zmysle petitu uvedeným žalovaným v odvolaní. Žalovaný nijakým relevantným spôsobom

nespochybnil tvrdenia ohľadne incidentu, ktorý sa mal uskutočniť dňa 18.06.2024, ktorý už sám v plnej
miere na základe správania sa žalovaného opísaného v návrhu zodpovedá predpokladom na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, ako to ustanovuje CSP a tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení. Žalobkyňa predložila komunikáciu s jej známou L. C., ktorá po spomenutom
incidente prišla do kontaktu aj so žalovaným, a v rámci ktorej sa uvádza, že sám žalovaný v komunikácii

s ňou potvrdil, že k incidentu tak ako ho opisuje žalobkyňa došlo. Konanie žalovaného voči žalobkyni
opísané v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno označiť za spôsobilé zasahovať
do integrity žalobkyne, ako aj vo vzťahu k nej za násilné. Počas posledného násilného incidentu zo
strany žalovaného voči žalobkyni bola na miesto privolaná aj polícia, ktorej príslušníci sa oboznámili so
skutočným stavom veci a vyťažili obe strany konania. Príslušníci polície pritom na základe zistených

skutočností žalovaného vykázali zo spoločného obydlia v zmysle § 27a zákona o policajnom zbore, na
ktorý postup je nevyhnutný predpoklad útoku na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na
ľudskúdôstojnosťžalobkyne.Akpretopríslušnícipolícietentopostupzvolili,jenepochybné,ženastrane
žalobkyne existovala skutočná hrozba ďalších možných útokov voči jej osobe zo strany žalovaného.
Miera osvedčenia je preto aj s odkazom na túto skutočnosť v danej právnej veci vysoká. V tomto prípade

bol teda návrh podaný z dôvodu existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, kedy
bola táto hrozba dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru, v spojení s reálnym strachom a
obavami z možného ďalšieho konania žalovaného, ktoré žalobkyňu neprimerane psychicky zaťažujú. Jej
návrh nebol v žiadnom prípade účelový, ako ani nesledoval iné ciele ako zabezpečenie si ochrany pred
možnými ďalšími útokmi zo strany žalovaného. Vonkoncom žalobkyňa neplánovala a ani nezneužíva

vzniknutúsituáciuvosvojprospechvkonaníorozvod.Žalobkyňaboladlhodobonaprieksituáciiopísanej
v jej návrhu zástancom kompletnej rodiny pre dcéru, pričom toto jej nastavenie sa zmenilo práve až po
spomenutom incidente zo dňa 18.06.2024, kedy bola fyzicky zo strany žalovaného napadnutá a kedy zo
spoločného obydlia musela utiecť. Tak návrh podaný v tomto konaní, ako aj návrh na rozvod manželstva
boli preto len priamym následkom neadekvátneho a násilného správania žalovaného, ktorý si v zmysle

jeho tvrdení nie je vedomý negatívnych dopadov, ktoré malo jeho konanie na život žalobkyne spôsobiť, a
to aj v rámci následnej záťaže spôsobenej viacerými prebiehajúcimi konaniami či už na súde, na polícii,
na úradoch a podobne. Žalobkyňa popiera neveru voči žalovanému, ktorú tento vo svojom odvolaní
spomína, pričom ide celkom zrejme len o snahu žalovaného akýmkoľvek spôsobom ospravedlniť svoje
konanie, resp. očierniť pred súdom žalobkyňu. Je pravdou, že si žalobkyňa niekedy písala s inými

jej známymi mužmi, avšak nikdy žiadny milostný život s týmito neviedla. Žalobkyňa rovnako popiera,
že by sa vo vzťahu k žalovanému prejavovala žiarlivostnými scénami. Za zarážajúce sa tiež javí
vyjadrenie žalovaného, že nie je jeho chybou, že žalobkyňa nedisponovala peniazmi, ak ho táto zabudla
poprosiť, aby pre ňu vybral hotovosť. Je potrebné dodať, že hotovosť opakovane zabúdal žalobkynipriniesť sám žalovaný, pričom je zrejmé, že žalobkyňa, ktorá sa celý deň starala o domácnosť,
ako aj o spoločnú dcéru, finančné prostriedky na zabezpečenie tohto chodu potrebovať bude. Opísané
nastavenie žalovaného v jeho odvolaní preto aj v tomto smere poukazuje na jeho pocit nadradenosti vo

vzťahu. Čo sa týka dlhu, ktorého úhradu žalovaný spomína, ide dlh, ktorý vznikol žalobkyni v súvislosti
s jej útekom pred žalovaným, t.j. na nové bývanie a sťahovanie. Ak preto aj tento dlh zaplatil po
tom, čo sám disponoval takmer všetkými spoločnými finančnými prostriedkami a aj úsporami, tento čin
nemožno označiť za akokoľvek ospravedlňujúci jeho konanie voči žalobkyni. V súvislosti s vyhlásením
manželov A. uviedla, že posledné dva roky s nimi v kontakte vôbec neboli, preto nemôžu byť akokoľvek

znalí skutočnej situácie medzi stranami. Čo sa týka psychických problémov žalobkyne po pôrode, tieto
žalobkyňa nepopiera, išlo o mimoriadne náročné obdobie, kedy jednak zažívala zdravotné problémy
s hojením, silné otravy z jedla z alergie, časté bolesti hlavy, čo bolo spojené aj so stresom, vrátane
neposkytnutia žiadnej pomoci zo strany žalovaného. Rovnako nie je pravdou, že by sa mala žalovanému
vyjadriť, že mu dcéru už nikdy nedá. Odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu je a bola zo strany žalobkyne riadne osvedčená. Správanie žalovaného voči žalobkyni bolo

osvedčené aj príslušníkmi Policajného zboru, ktorí žalovaného v konečnom dôsledku zo spoločnej
domácnosti vykázali. Správanie žalovaného je dlhodobo neúnosné a priamo negatívne zasahuje do
osobnej integrity žalobkyne, ako aj do jej základných ľudských práv. Na základe predchádzajúcich
skúseností so žalovaným sa žalobkyňa naďalej vážne obáva o svoju bezpečnosť, život a zdravie, a to
najmä v prípade, ak by bolo žalovanému umožnené sa k nej ďalej približovať. Aj s ohľadom na incident

kvôli, ktorému bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia, súčasný zásah do práv žalovaného nie je
nijakým spôsobom neprimeraný. Žalobkyňa k vyjadreniu priložila elektronickú komunikáciu žalobkyne
s L. C. a správy z e-mailov žalobkyne.

8. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

9. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutienadobudloprávoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia(1).Súdspäťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (2). Ak je žaloba vzatá späť sčasti,

použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (3).

10. Žalobkyňa (navrhovateľka neodkladného opatrenia) má v civilnom sporovom konaní dispozičné
oprávnenie, ktoré jej umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním
je aj späťvzatie žaloby alebo návrhu vo všeobecnosti (teda aj návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia). Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a
meritórne o veci nerozhodoval. Keďže CSP neobsahuje osobitné ustanovenia o späťvzatí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné primerane aplikovať vyššie citované ustanovenia o
späťvzatí žaloby.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že potvrdzuje, že zo spoločnej nehnuteľnosti
sa po vykázaní žalovaného odsťahovala, na základe čoho žalobkyňa ďalej netrvá na svojom návrhu v
časti zákazu vstupu žalovaného do nehnuteľnosti podľa výroku I. napadnutého uznesenia.

12. S poukazom na odsek 11 odvolací súd vyjadrenie žalobkyne označené v odseku 7 posúdil podľa

obsahu aj ako čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie
žalovanému nevstupovať do nehnuteľnosti.

13. Odvolací súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa v lehote 10 dní, či súhlasí s čiastočným
späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie žalovanému nevstupovať

do nehnuteľnosti.

14. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že
nemá voči nemu námietky. Ďalej uviedol, že v ostatných častiach trvá na odvolaní, dôvodnosť ktorého
časom len zosilnila, nakoľko Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 11CoP/127/2024 okrem iného

rozhodol, že matka je povinná mu odovzdávať maloletú na styk každý párny týždeň v sobotu aj v nedeľu,
čo je veľmi ťažko realizovateľné, keďže on má k žalobkyni zákaz priblíženia a maloletá je autistka a
nie je možné ju jednoducho nechať stáť na ulici a počkať, kým žalobkyňa odíde, aby sa mohol k nej
následne priblížiť a po ukončení styku zasa opačne. Maloletá za žalovaným uteká vždy, keď ho vidí a jepreto nevyhnuté, aby mohol túto osobne žalobkyni odovzdávať pri styku ale aj pri iných príležitostiach,
čo sa maloletej týka. Od počiatku akékoľvek protiprávne konanie z jeho strany popieral a správny orgán
mu vo svojom rozhodnutí už dal aj za pravdu. Okresný úrad Senica svojím rozhodnutím potvrdil, že

skutok sa nestal a žiadny priestupok voči žalobkyni nespáchal a konanie preto podľa § 76 ods. 1 písm.
c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavil. S manželkou majú dlhšie partnerské nezhody, ktoré
vyvrcholili tým, že si našla iného partnera a opustila spoločnú domácnosť. Obratom podala žiadosť o
rozvod manželstva. Žalobkyňa si tieto nepravdivé obvinenia voči nemu vymýšľa s jediným úmyslom a
to zlepšiť si vlastnú procesnú situáciu pri súdnom konaní o rozvod, kde žiada vysoké výživné a dcérku

do jej starostlivosti. Dôvod na zákaz priblíženia k žalobkyni aj vstupu do domu teda skutkovo neexistuje.
S vyjadrením predložil rozhodnutie Okresného úradu Senica č. OU-SE-OVVS-2024/013383/P-211/24-
OV zo dňa 18.09.2024.

15. Žalobkyňa vzala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (čiastočne) späť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, teda v čase, kedy na toto súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek

zareagovať. Ide tu o prípad čiastočného späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie o nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorá právoplatnosť by mohla nastať buď márnym uplynutím príslušnej lehoty stranám alebo vecným
rozhodnutím o odvolaní. Čiastočným späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vo
vyjadrení k odvolaniu) takto žalobkyňa privodila aj stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom)

otázkou prípustnosti čiastočného späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jedinou
zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1 CSP by bol nesúhlas žalovaného (§ 370
ods. 2 CSP), ktorý tu však nebol s poukazom na uvedené v odseku 14.

16. Odvolací súd postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

v zmysle ustanovenia § 370 ods. 1 a 3 CSP pripustil čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (v časti o uloženie žalovanému nevstupovať do nehnuteľnosti) a v zmysle § 370
ods. 2 a 3 CSP súčasne zrušil I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie a konanie v tejto časti zastavil.

17. Pripustením späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného konania v časti o uloženie žalovanému

nevstupovať do nehnuteľnosti je vybavené aj odvolanie žalovaného, pretože účinné späťvzatie návrhu
má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez návrhu nemôže obstáť
ako konanie prvoinštančné, tak i konanie odvolacie.

18. S ohľadom na uvedené v odseku 17 sa ďalej odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného voči II.,

III. a IV. výroku uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP),

po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie

(§329ods.2),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSP acontrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči výroku II. je čiastočne dôvodné, preto postupom podľa
§ 388 CSP napadnutý II. výrok zmenil a odvolanie žalovaného voči výroku III. nie je dôvodné, preto
postupom podľa § 387 CSP napadnutý výrok III. ako vecne správny potvrdil.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalovaného predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak II. výrokom uložil žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menej
ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch v správnom konaní,
v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu

nevyhnutom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, III. výrokom uložil žalobkyni povinnosť
podať na Okresnom súde Senica v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o
ochranu osobnosti proti žalovanému, IV. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.21. Žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení: Žalovaný je povinný
nevstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemkoch parcely registra

„C“ parc. č. 1494/8, parc. č. 1494/3 a parc. č. 1494/4, ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „C“
parc. č. 1468/129, parc. č. 1494/1, parc. č. 1494/2, parc. č. 1494/3, parc. č. 1494/4, parc. č. 1494/5, parc.
č. 1494/6, parc. č. 1494/7, parc. č. 1494/8, parc. č. 1494/9, parc. č. 1494/10, parc. č. 1495/2 a parc.
č. 1496/1, tak ako sú evidované na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., obec E., okres
Skalica (ďalej len „nehnuteľnosť“); Žalovanému sa ukladá povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako

10 metrov nepribližoval k žalobkyni; Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%; Súd poučuje Žalovaného podľa ust. § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Návrh odôvodnila
tým, že so žalovaným sú manželia, vzťah žalovaného voči žalobkyni je manipulatívny, obmedzujúci
a nátlakový. Dňa 18.06.2024 žalovaný vyvolal hádku po tom ako si prečítal správu, ktorú si napísala
žalobkyňa s kamarátom, bol agresívny, v afekte kričal na žalobkyňu, že podreže maloletú I. a to priamo
pred ňou. Žalovaný v agresii rozbil dvere na detskej izbe a vzápätí sa začal vyhrážal smrťou aj žalobkyni

a jej kamarátovi, s ktorým si písala. Žalobkyňa sa cítila byť ohrozená, snažila sa ujsť aj s dcérou cez okno
obývacej izby, na čo ich žalovaný obe stiahol dnu. Žalovaný vzal dcéru na ruky a oznámil, že si ju berie
preč. Žalobkyňa sa natiahla za dcérou s plačom, aby jej ju vrátil, načo ju žalovaný jednou voľnou rukou
silno sotil do hrudníka a išiel s dcérou von na záhradu. Tam chytil žalobkyňu za krk a tlačil k zemi, kde
po silnom výkriku jej žalovaný jednou rukou zakryl ústa, pričom stále hovoril aby prestala. Keď žalovaný

žalobkyňu pustil, vytočila tiesňovú linku. Po príchode hliadky policajného zboru a po oboznámení sa
so situáciou bol žalovaný príslušníkmi PZ v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore
dňa 18.06.2024 vykázaný zo spoločného obydlia na adrese C. D. XXX/XXX, XXX XX E., nakoľko bolo
možné zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na
ľudskú dôstojnosť žalobkyne.

22. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný

právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu žalobkyne v časti
uloženia žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 metrov podľa § 325 ods.
2 písm. h) CSP.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

26. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

27. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

28. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh nanariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

29. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

30. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd

túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej.

31. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť

pomery,ajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a

zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

32. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

33. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.

34. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

35. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie.

36. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy.

37. Obsah neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP vychádza zo znenia článku 3. 1.
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,

ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným

vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou
komunikáciou,apod.Pokiaľide oúčinkytohtodruhuneodkladnéhoopatrenia, zákazaleboobmedzenie
priblíženia sa na určitú vzdialenosť (§ 325 ods. 2 písm. h/ CSP) je ex lege podmienený tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj tútoskutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom
osvedčiť.

38. Zákonnou podmienkou pre uloženie neodkladným opatrením, aby sa strana na určenú vzdialenosť
nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, je hrozba, že konaním tejto strany môže byť
ohrozenátelesnáaleboduševnáintegritadotknutejosoby. Telesnúaleboduševnúintegrituzákonbližšie
nešpecifikuje. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť,
neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej

alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom
je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj
duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, neužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije

prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej
bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné
následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného
človeka.Nezanechávasícežiadneviditeľnéporanenia,napriektomumôžebyťnajhoršouformounásilia.

Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia -
druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním
osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ
osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany

ohrozená.

39. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné

opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

40. Vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, z opisu správania sa žalovaného voči žalobkyni, ako aj z predložených
listinných dôkazov založených v spise, dôvodne bol považovaný za osvedčený chránený nárok (právo
žalobkyne na ochranu jej života, zdravia, slobody a ľudskej dôstojnosti) ako aj potreba neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu.

41. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak je
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej

alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak
existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená ich telesná alebo duševná integrita, osobná
sloboda, bezpečnosť a pod. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného
násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie,

zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch
poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán
konania a dôkazov nimi predložených, keďže stanovisko odporcu je obvykle v zásade protichodné.
Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou

komunikáciou (jej prepisom napr.) a podobne.

42. CSP nekvantifikuje ohrozenie integrity (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre
vydanie neodkladného opatrenia, t.j. nemožno vylúčiť, že by bol súd oprávnený vyhovieť návrhu naneodkladné opatrenie aj keď by išlo o jediný osvedčený útok (konanie), ktorým môže byť telesná alebo
duševná integrita ohrozená. Osvedčenie možnosti konaním žalovaného ohroziť telesnú alebo duševnú
integritu znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície, keďže
stanovisko odporcu je obvykle v zásade opačné.

43. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za
osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne, s poukazom na Potvrdenie o vykázaní
žalovaného zo spoločného obydlia, ktoré jednoznačne potvrdzuje existujúcu hrozbu ďalších útokov
žalovaného na zdravie, život, slobodu a zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne, kedy
je takáto hrozba v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore zákonnou podmienkou na

použitie inštitútu vykázania osoby zo spoločného obydlia. Naliehavosť podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bola osvedčená s poukazom na osvedčený incident zo dňa 18.06.2024,
keď žalobkyňa v nadväznosti na to podala návrh dňa 26.06.2024. Boli tak splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to ohrozenie telesnej a duševnej integrity
žalobkyne žalovaným ako aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Žalovanému uložený zákaz

nepribližovať sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov k žalobkyni je legitímnym zásahom do práv
žalovaného, keďže je potrebné chrániť život a zdravie žalobkyne. Žalobkyňa má právo na ochranu
svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj ľudskej dôstojnosti a slobody, a v prípade, ak považuje
vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany žalovaného, jeho
priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje

zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na
to, aby súd vydal zákaz priblíženia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie
tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania
chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. Ani skutočnosť, že žalobkyňa
vspoločnejnehnuteľnostiužnebývanemávplyvnasprávnosťnariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktoré

má preventívny charakter, aby sa tým predišlo opäť možným konfliktným kontaktom medzi stranami.
Vzhľadom na odsťahovanie žalobkyne zo spoločnej domácnosti a prebiehajúce konanie o rozvod
manželstva už nebolo potrebné sa zaoberať ostatnými okolnosťami týkajúcimi sa nezhôd strán počas ich
spolužitia v manželstve (hospodárenie s financiami, užívania automobilu, návštevy podujatí, žiarlivosť,
kontrolovanie komunikácie a pod. predstavujúce podľa žalobkyne psychické, sociálne a ekonomické

násilie), nakoľko opakovanie uvedených zásahov do duševnej integrity žalobkyne už nehrozí (na rozdiel
od možného zásahu do telesnej integrity).

44. K odvolacej argumentácii žalovaného, že okresný súd rozhodol len na základe nepravdivých
a účelových tvrdení žalobkyne a skutkový stav nie je dostatočne zistený, je potrebné uviesť, že procesná

konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje
do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom
na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. Dokazovanie relevantných rozhodujúcich
skutočností (nie osvedčovanie najvýznamnejších skutočností) sa potom vykonáva v konaní vo veci
samej, keďže neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu

k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť žalobkyňou riadne uplatnený žalobou. Vzhľadom na charakter
rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadujúcom v základnom
konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich
skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného práva. Uvedené bolo osvedčené Potvrdením OO PZ
Brodské o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, ktoré s poukazom na § 27a zákona č. 171/1993

Z.z.oPolicajnomzborejepolicajtoprávnenývydaťakmožnouosoby(žalovaného)nazákladezistených
skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť
ohrozenej osoby (žalobkyne). Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP súd vydá, ak
bolaosvedčenáčoilenmožnosťohrozeniatelesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľaneodkladného
opatrenia. Okresný súd mal pritom možnosť ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky

konaním protistrany za dostatočne osvedčenú predloženým vykázaním zo spoločného obydlia v spojení
s so skutkovými tvrdeniami žalobkyne, ktorá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podobne
opísala priebeh konfliktu dňa 18.06.2024. Žalovaný v odvolaní potvrdil, že so žalobkyňou mali vo vzťahu
vážne nezhody, ale o priebehu incidentu neuviedol vlastné skutkové tvrdenia, len všeobecne poprel,že sú nepravdivé a účelové, ktoré popretie je s poukazom na § 151 ods. 2 CSP neúčinné. Odvolacia
námietka žalovaného tak nebola dôvodná.

45. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že Okresný úrad Senica rozhodnutím potvrdil, že skutok sa nestal
a žiadny priestupok voči žalobkyni nespáchal a preto konanie zastavil.

46. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na

nariadenieneodkladnéhoopatreniajeajpreodvolacísúdrelevantnýstavvčasevydaniauzneseniasúdu
prvej inštancie a je vylúčené, aby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali
až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Inak povedané,
predmetom odvolacieho prieskumu nemôže byť vecná správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska
skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní súdom prvej inštancie. Osoba, proti ktorej neodkladné
opatrenie smeruje, sa môže v prípade zmeny rozhodujúcich skutočností po nariadení neodkladného

opatrenia domáhať jeho zrušenia v zmysle § 334 CSP.

47. Rozhodnutie Okresného úradu Senica č. OU-SE-OVVS-2024/013383/P-211/24-OV bolo vydané dňa
18.09.2024, teda až po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, preto s poukazom na
uvedené v odseku 46 nemohol odvolací súd naň prihliadnuť.

48. Nad rámec konštatovania uvedeného v odseku 47 odvolací súd dodáva, že z rozhodnutia
Okresného úradu Senica č. OU-SE-OVVS-2024/013383/P-211/24-OV zo dňa 18.09.2024 zistil, že
správny orgán konanie vo veci priestupku voči žalovanému zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému

z priestupku preukázané. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe vyhodnotenia všetkých
dôkazov svedčiacich v prospech, alebo v neprospech obvineného a úvah v správnom konaní správny
orgán dospel k záveru, že v tomto prípade ide o tvrdenie obvineného (žalovaného) proti tvrdeniu
svedkyne (žalobkyne). Správny orgán z toho dôvodu a z dôvodu, že neboli zistené ani zaistené ďalšie
dôkazy a nakoľko spáchanie skutku nebolo obvinenému nadovšetku pochybnosť preukázané,

pri skutku nebol zistený žiadny nestranný svedok, správny orgán s prihliadnutím na zásadu „in dubio pro
reo" konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil. Z predmetného rozhodnutia teda
nevyplývajú tvrdenia žalovaného, že správny orgán potvrdil, že skutok sa nestal, a že žiadny priestupok
voči žalobkyni nespáchal, ale vyplýva z neho len ten záver, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že
spáchanie skutku nebolo žalovanému preukázané (lebo išlo o tvrdenie proti tvrdeniu, neboli zistené

žiadne dôkazy, pri skutku nebol žiadny svedok). Uvedené teda bezpochyby nevyučuje, že skutok sa stal,
a že ho spáchal žalovaný. Pre potreby vydania neodkladného opatrenia právoplatné rozhodnutie o
priestupku alebo trestnom čine protistrany nie je potrebné, keďže neodkladné opatrenie v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. h) CSP súd vydá, ak bola osvedčená čo i len možnosť ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia.

49. Súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého uznesenia správne obmedzil rozsah tohto zákazu
a určil, že výnimky z uloženého zákazu budú platiť v situáciách, kedy sa strany sporu budú musieť
zúčastniť na procesných úkonoch v správnom konaní, v občianskom súdnom konaní a
trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť

žalovaného na týchto úkonoch. Odvolací súd len dopĺňa, že žalobkyňa v daných situáciách nebude
ohrozená, nakoľko tam budú prítomné príslušné zložky, ktoré sú schopné zabezpečiť jej ochranu.

50. Žalovaný v odvolaní žiadal, aby odvolací súd medzi výnimky zo zákazu priblíženia zaradil
aj odovzdávanie a preberanie spoločného maloletého dieťaťa, ktoré mu žalovaná kvôli zákazu

priblíženia nemá ako na styk odovzdať, odovzdávanie je ťažko realizovateľné, lebo maloletá je autistka.
Styk žalovaného s maloletým dieťaťom je upravený uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11CoP/127/2024.

51. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné prihliadnuť na prirodzene existujúci záujem

žalovaného na styku s maloletým dieťaťom pochádzajúcim zo vzťahu strán, ktorý sa kvôli neodkladnému
opatreniu nemôže realizovať, preto odvolací súd považoval námietku odvolateľa o potrebe zahrnúť
do výnimiek zo zákazu priblíženie aj odovzdanie a prevzatie maloletého dieťaťa za dôvodnú.
Stretávanie žalovaného s maloletým dieťaťom je upravené uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.11CoP/127/2024-116 zo dňa 23.09.2024 (zistené lustráciou v súdnom registri), podľa ktorého otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou I. každý párny kalendárny týždeň v sobotu aj v nedeľu od 15:30
hod. do 18:30 hod. a matka je povinná zabezpečiť odovzdanie maloletej otcovi a prevzatie od otca.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku zmenil tak, že žalovanému
uložil, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v správnom konaní, v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní,
na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť žalovaného na týchto
úkonoch a s výnimkou nevyhnutného priblíženia za účelom realizácie súdom upraveného stretávania

sa žalovaného s ich spoločným maloletým dieťaťom s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do
právoplatného skončenia konania o ochranu osobnosti.

52. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla čas, na ktorý má byť
neodkladné opatrenie nariadené a toto časové obmedzenie neodkladného opatrenia nestanovil ani súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Na rozdiel od súdu prvej inštancie bol však odvolací súd

názoru, že je potrebné, aby bolo určené, ako dlho bude trvať neodkladné opatrenie, keď odvolací súd
dôvod na ponechanie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia nezistil a takýto dôvod ani
žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila. Súd pri rozhodovaní o tejto otázke
nie je viazaný návrhom a o časovom obmedzení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez
návrhu na základe vlastného uváženia. Nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom III. výroku uložil

žalobkyni povinnosť podať na okresnom súde v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
žalobu o ochranu osobnosti proti žalovanému, odvolací súd doplnil napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o ochranu
osobnosti, čím dôjde k proporcionálnemu obmedzeniu doby trvania neodkladného opatrenia.

53. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie
postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že doplnil výnimku zo zákazu priblíženia a dobu trvania
neodkladného opatrenia (v ostatnom považujúc nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 ods.
2 písm. h/ CSP za dôvodné).

54. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni povinnosť podať
v lehote 30 dní žalobu vo veci samej (výrok III. napadnutého uznesenia), pričom vymedzil strany
konania (žalobkyňa a žalovaný), ako i predmet konania vo veci samej (ochrana osobnosti) v súlade s
ustanovením § 336 ods. 2 CSP, keď vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom práva
žalobkyne na ochranu osobnosti (§ 11 OZ) bola daná.

55. Žalovaný podal odvolanie aj voči závislému výroku o uložení povinnosti žalobkyni podať žalobu vo
veci samej, vo vzťahu ku ktorému však neuviedol osobitnú odvolaciu argumentáciu, pričom ani odvolací
nemal dôvod nesúhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, preto odvolací súd III. výrok postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

56. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

57. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na

náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

58. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. V zmysle § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

60. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
zásady úspechu a zásady zavinenia tak, žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančnéhoa odvolacieho konania, nakoľko žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti o uloženie žalovanému
nevstupovať do nehnuteľnosti, keď návrh zobrala späť z dôvodu, že sa odsťahovala z nehnuteľnosti, vo
zvyšnej odvolaním napadnutej časti o zákaze priblíženia bol čiastočne úspešný žalovaný, keď odvolací

súd na odvolanie žalovaného výrok II. napadnutého uznesenia zmenil a v časti o uloženie povinnosti
žalobkyni podať žalobu bola úspešná žalobkyňa, keď odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku III.
potvrdil, z čoho vyplýva, že žalobkyňa aj žalovaný mali v konaní úspech len čiastočný a to v rovnakom
pomere, preto odvolací súd rozhodol tak, žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštanšného
ani odvolacieho konania.

62. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

63. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalovaného, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97).

64. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)