Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124011401
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1124011401.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov

JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovanej E. F. (rod. Q. U.), pre pokračovací
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a iné,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I
č.k. 17T/17/2024-875 z 03. septembra 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. novembra 2024,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Mestského súdu
Bratislava I zo dňa 03.09.2024 sp. zn. 17T/17/2024 vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej

E. F., rod. Q. U., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F. - N.
u k l a d á

podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného

zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestského súdu sp. zn. 17T/17/2024 zo dňa 03.09.2024 bola obžalovaná E.
F. uznaná vinnou z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s
prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v časti dokonaný,

v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom v
napadnutom rozsudku.

Obžalovanej E. F. bol uložený nasledovný trest:
„Podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím
k § 36 písm. l) Tr. zákona a § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov a zároveň sa jej
ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.“

Zároveň súd rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody nasledovne:

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť škodu:

- poškodenej spoločnosti F. T. S SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom V. 2, Bratislava K.: XX XXX
XXX v sume 3.403,47 Eur.
- poškodenej spoločnosti T s.r.o., so sídlom Y. 2, F. IČO: XX XXX XXX v sume 776,93 Eur.
- poškodenej spoločnosti N. s.r.o., so sídlom V. XXXX/XX, T., IČO: XX XXX XXX v sume 451,79 Eur.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní (874), podal odvolanie
prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV v neprospech obžalovanej do výroku o treste.

Odvolateľ písomné dôvody odvolania doručil súdu dňa 19.09.2024 a v týchto odvolateľ zdôraznil, že
odvolanie smeruje do výroku o treste v neprospech obžalovanej E. F..

Nesúhlasí s uložením podmienečného , a to ani s probačným dohľadom. Zdôraznil, že obžalovanej bola
daná možnosť preukázať prevýchovu, pričom však zlyhala a to opakovane.

Dal do pozornosti predchádzajúce odsúdenia obžalovanej vo veci Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.

3T/65/2018, právoplatné 22.01.2019, Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/27/2019, právoplatné dňa
23.02.2022 a Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/45/2021, právoplatné dňa 09.11.2022.

Ostatným odsúdením (sp. zn. 4T/45/2021) súd upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k
odsúdeniu sp. zn. 3T/27/2019 (vo výmere 3 roky a 6 mesiacov), pričom ostatný trest obžalovaná

E. F. vykonala dňa 10.08.2022 a zamestnala sa dňa 01.11.2022, pričom rozsudok, v poradí tretieho
odsúdenia, bol vyhlásený dňa 09.11.2022 (upustené od uloženia súhrnného trestu vo veci sp. zn.
4T/45/2021). K uvedenému prokurátor zdôraznil, že už dňa 22.11.2022 začala páchať žalovanú trestnú
činnosť.

Odvolateľ zdôraznil, že i napriek tomu, že obžalovaná E. F. vykonala trest vo výmere 3 roky 6
mesiacov nepretržite, nepoučila sa a opätovne začala páchať trestnú činnosť majetkového charakteru a
jednoznačne obžalovaná vo svojom odhodlaní viesť riadny život, zlyhala a to opakovane. Spochybňuje,
že probačný úradník by bol dostatočnou autoritou pre obžalovanú pri dodržaní vedenia riadneho života
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za súčasného dodržania uložených príkazov

a obmedzení.

V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že obžalovaná už v roku 2016 (podľa znaleckého posudku)
absolvovala psychologickú starostlivosť, ale bez želaného efektu. Navyše má v súčasnosti uložené
ochranné psychiatrické liečenie a aj protitoxikomanické, ale ani v súčasnosti nastavená liečba nie je pre

ňu prínosom.

Záverom prokurátor skonštatoval: „Obžalovaná bola opakovane vyšetrená v rámci trestných konaní
znalcami z odvetvia psychiatrie, má vedomosť o svojom psychickom stave, potrebe podrobovať sa
liečbe, avšak javí sa, že k tejto nepristupuje dostatočne kriticky a obhajobu svojho protiprávneho konania

opakovane štylizuje do zistení znalcov o jej ľahkej ovplyvniteľnosti inou osobou. Na druhej strane sa však
u nej manifestuje účelnosť a cieľavedomosť, pritom súdnosť a kritičnosť sú u nej oslabené. Vzhľadom
na uvedené zastávam názor, že výchovný podmienečný trest odňatia slobody u obžalovanej nesplní
žiadny účel, nezabráni jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a nebude ju viesť k tomu, aby viedla riadnyživot. Tento záver možno vyvodiť z doterajšej skutkovo rozsiahlej trestnej činnosti obžalovanej, ale aj z
toho, že krátko po prepustení z výkonu nepodmienečného trestu, fakticky o niekoľko pár dní, opätovne
začala páchať identickú trestnú činnosť s cieľom ľahkého prístupu k peniazom a iným nadštandardným

požitkom pre svoj život bez akéhokoľvek efektu dovtedajšieho výkonu trestu vo väznici.“

Na podklade rozvedeného odvolateľ navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanej
E. F., pri zohľadnení spáchania opätovnosti zločinu (podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona), uložiť trest
odňatia slobody nepodmienečne, ako aj ochranný dohľad (podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona) a

rozhodnúť o nároku na náhradu škody.

K dôvodom odvolania prokurátora poskytla vyjadrenie obžalovaná prostredníctvom obhajcu a toto bolo
súdu doručené dňa 09.10.2024 a k argumentácii prokurátora zdôraznila, že s jeho úvahami nesúhlasí.

Podľa obžalovanej nie je zrejmé, na základe čoho prokurátor je presvedčený, že prevýchova bude lepšie

zabezpečená uložením trestu nepodmienečného, pretože doposiaľ jej nebol podmienečný trest ani s
dohľadom probačného úradníka s obmedzenia povinnosťami, uložený. Konštatovala, že jej bol trikrát
uložený trest nepodmienečný a vlastne pri uložení podmienečného trestu, má možnosť preukázať, že
myslí vážne vedenie riadneho života a dodržanie probačného dohľadu s uloženými povinnosťami a
obmedzeniami.

Záverom uviedla: „Nakoľko podstatou probačného dohľadu je konštruktívna metóda prevýchovy a
iného pozitívneho ovplyvňovania správania sa páchateľa trestného činu, ktorá je založená na účelnej
kombinácii prvkov kontroly pomoci a poradenstva, ktorého zmyslom je poskytnutie pomoci páchateľovi
trestného činu, jeho odborné vedenie a pozitívna motivácia s cieľom opätovného začlenenia sa do

spoločnosti, vytvorenie vhodného sociálneho zázemia pre jeho spoločenské a pracovné uplatnenie a
pomoc pri riešení jeho životnej situácie, nemožno sa stotožniť s tvrdením prokurátorky, ktorá vo svojom
odôvodnení odvolania uviedla, že moja prevýchova bude lepšie zabezpečená nepodmienečným trestom
odňatia slobody, nakoľko odsúdená osoba je taktiež vo výkone trestu vedená k režimu dňa, plneniu
si povinností, pracovným zručnostiam, kde na resocializácii odsúdených sa podieľajú osoby ako sú

psychológ a podobne.“

S poukazom na rozvedené navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Preskúmavanátrestnávecbolatunajšiemusúdupredloženánaprejednaniearozhodnutiepredkladacou

správou dňa 08.10.2024.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry záverečným návrhom
uviedla, že sa pridržiava dôvodov písomne podaného odvolania a navrhla tomuto v celom rozsahu
vyhovieť.

Obhajca obžalovanej navrhol aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaná predniesla: „Ja chcem poprosiť, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu

ponechal v platnosti a aby mi bola daná šanca preukázať, že mienim vážne to, že budem viesť
riadny život. Uvedomujem si, že so zlyhala, ale doposiaľ mi nebolo umožnené podmienečným trestnom
dokázať, že viem odhodlanie naplniť. Domnievam sa, že aj probačný dohľad, ktorý mi je uložený, mi
v tom pomôže a teda žiadam, aby ste mi dovolili, aby som súdu preukázala, že môžem viesť riadny
život. Keď budem sedieť nedokážem splatiť škodu. Ja sa pripájam aj k tomu, čo uviedol vo vyjadrení

aj môj obhajca.“

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v

odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024
(1) Kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia

podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

Podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024
(1) Kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že
a) uvedie niekoho do omylu alebo
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024

(3) Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona
(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho

zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste
prípustnompodľatakéhozákonnéhoustanoveniamožnovrámciúhrnnéhotrestuuložiťajinýdruhtrestu,
ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
(2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré
z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ
podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, že odvolanie podané prokurátorom do výroku o
treste vo vzťahu k obžalovanej E. F. je dôvodné.

K výroku o vineZ predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné: Okresná prokuratúra Bratislava
IV podala dňa 04.04.2024 pod č.k. 1Pv 381/23/1104-64 obžalobu na obžalovanú E. F. (rod. Q. U.)

pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v časti
dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s prečinom
poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v často dokonaný, v časti
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, na skutkovom
základe uvedenom v obžalobe.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej E. F., so súhlasom procesných
strán bol prečítaný znalecký posudok MUDr. Ivana André PhD., MPH, MHA a boli prečítané listinné
dôkazy a to: odpis z registra trestov a výpis z registra priestupkov a vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom.

Čo sa týka obžalovanej E. F., táto na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.09.2024 (čl. 866), podľa §
257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8
Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku, bude súd pre
potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o
vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, urobili všetci obžalovaní vyhlásenie o vine (§ 257
Trestného poriadku), kedy obžalovaná E. F. predniesla: „som vinná zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe“ a na všetky otázky položené jej v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm.
f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedala „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň
rozhodol, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom vo vzťahu k obžalovanej, nevykoná.

Prioritne je potrebné uviesť, že právna kvalifikácia žalovaného skutku a od nej sa odvíjajúci uložený
trest bol súdom prvého stupňa posúdený a ukladaný podľa Trestného zákona (v znení novely č. 40/2024
Z.z.) účinného od 06.08.2024, pričom obžaloba bola na obžalovanú podaná v čase, keď platilo pôvodné
znenie Trestného zákona s účinnosťou do 05.08.2024.

Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť, trestnosť činu podľa § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky: Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.

V kontexte s vyššie uvedeným potom aj odvolací súd (zhodne ako súd prvého stupňa) dospel k záveru,
že Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024 je rozhodne pre obžalovanú E. F. priaznivejší.

Použitie retroaktivity v prospech páchateľa je povinné.

Vyššie naznačenou novelou Trestného zákona došlo k úprave ustanovenia § 125 Trestného zákona
určením nových hraníc výšky škody (škoda väčšia je určená rozpätím nad 20.000 € do 250.000 €).
Teda výška škody je podľa novelizovaného Trestného zákona posúdená ako väčšia (nad 20.000€
do 250.000€), nie ako značná ako to tomuto bolo v čase podania obžaloby, čo má rozhodne vplyv
aj na rozpätie trestnej sadzby, ktoré je podľa nového Trestného zákona upravené priaznivejšie pre

obžalovanú, tj. rozpätie za trestný čin podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného od
06.08.2024 je, pri väčšej škode, je od 2 rokov do 8 rokov (priaznivejšie oproti predchádzajúcemu zneniu
Trestného zákona) a pre trestný čin podľa § 375 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba až na dva
roky (nezmenene).

Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovanú E. F. za vinnú a oproti podanej
obžalobe upravil právne posúdenie žalovaného konania v súlade s novelou Trestného zákona s
účinnosťou od 06.08.2024 zo spáchania pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákonavo viacčinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovanej o vine a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí
prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu (ani) z podnetu podaného odvolania meniť priznaný
skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť,
uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom
opravnom prostriedku.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej nepochybil
prvostupňový súd, keď konanie obžalovanej právne posúdil ako je vyššie už v tomto rozhodnutí,
rozvedené.

K výroku o treste

Čo sa druhu a výmery uloženého trestu obžalovanej prvostupňový súd v napadnutom rozsudku,
k uloženiu podmienečného trestu, dôvodil: „K osobe obžalovanej sa súd na hlavnom pojednávaní
oboznámil s výpisom z evidencie priestupkov, podľa ktorého sa dosiaľ dopustila dvoch priestupkov,
prvého priestupku sa dopustila dňa 21.06.2021 (úmyselne podala nepravdivé vysvetlenie orgánu

oprávnenému objasňovať priestupky tým, že na odd. dokladov OR PZ BA IV uviedla, že stratila vodičský
preukaz aj napriek tomu, že jej bol zadržaný dňa 07.06.2021 v Rakúsku) a druhého priestupku sa
dopustila dňa 09.05.2023, a to drobnej krádeže. Podľa odpisu registra trestov bola obžalovaná doposiaľ
3x súdne trestaná, pričom naposledy bola rozsudkom OS BA V, sp.zn. B5/4T/45/2021 zo dňa 09.11.2022
odsúdená za zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a bolo upustené od

uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie OS BA V sp.zn. 3T/27/2019 zo dňa 08.12.2020,
na základe ktorého bola odsúdená za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona, prečin falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods.
1 Tr. zákona a prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. I písm. a) Tr. zákona, za ktoré

jej bol uložený spoločný úhrnný nepodmienečný trest odňatia, slobody v trvaní 3 rokov v ústave
na výkon (restu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a ochranné psychiatrické liečenie
ambulantné, za súčasného zrušenia trestu uloženého rozsudkom OS BA IV sp.zn. 3T/65/2018 zo dňa
27.11.2018. Rozsudkom OS BA V sp.zn. B5/4T/45/2021 zo dňa 09.11.2022 jej bolo zároveň uložené
protitoxikomanické liečenie ambulantné....Nakoľko súd v danom prípade odsudzoval obžalovanú za

dva trestné činy, s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zákona, ukladal obžalovanej úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V predmetnej
trestnej veci bola obžalovaná uznaná za vinnú z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa §
222 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
vo viacčinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zákona

v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákon. V prípade poškodzovania
cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Tr. zákona je trestná sadzba „až na dva roky“ a v prípade zločinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 3 je trestná sadzba v rozpätí 2 (dva) roky až 8 (osem) rokov.
V súlade s § 41 ods. 1 Tr. zákona tak súd ukladal obžalovanej trest podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona,
keďže ide o trestný čin z nich najprísnejšie trestný...Súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovanej,

z hľadiska individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov
spoločnosti, bude postačovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením
§ 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorým nedôjde k obmedzeniu ani výraznejšiemu zásahu
do bežného života obžalovanej a jej spoločenských väzieb jej izoláciou od spoločnosti, pričom podľa
ustanovenia § 51 ods. 2 Trestného zákona určil obžalovanej skúšobnú dobu s probačným dohľadom

v trvaní piatich rokov, pri ktorej zohľadnil závažnosť jej konania pre spoločnosť, osobu obžalovanej,
postoj obžalovanej k prejednávanej veci /priznanie a oľutovanie trestnej činnosti, vyhlásenie o uznaní
viny a zaviazanie sa na náhradu škody/, pričom takto uložený trest /odňatie slobody vo výmere 4
rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na dobu v trvaní 5 rokov/ je
podľa názoru súdu v súlade so zásadami proporcionality a primeranosti pri ukladaní trestov. Zároveň

je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu dĺžka trvania uloženej skúšobnej doby poskytuje pre súd
dostatočný časový priestor pre zistenie, či obžalovaná naozaj bude viesť riadny život alebo sa rozhodne
viesť iný spoločensky nežiaduci spôsob života, ktorý by mal za následok „premenu“ podmienečného
trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný a súčasne bude obžalovaná pod kontrolou súdu nad jejsprávaním prostredníctvom PaM úradníka. Súd na posilnenie vedenia riadneho života deklarovaného
obžalovanou na hlavnom pojednávaní uložil obžalovanej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
aj primerané povinnosti (povinnosť podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu,

podrobiť sa psychoterapii, zamestnať sa, alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie), pričom má
za to, že práve prísne podmienečné odsúdenie v podobe podmienečného trestu odňatia slobody vo
výmere 4 (štyri roky) so skúšobnou dobou v trvaní 5(päť) rokov s probačným dohľadom v spojitosti
s uloženými povinnosťami s väčšou pravdepodobnosťou zabezpečí nápravu obžalovanej ako výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd preto riešil výkon trestu formou podmienečného odkladu

s probačným dohľadom, nezvolil cestu výkonu trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, keďže
po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody by bola obžalovaná prepustená na slobodu bez
akýchkoľvekobmedzeníabolabyvysokápravdepodobnosťnávratuktrestnejčinnosti.Vdanomprípade
je však nádej, že si obžalovaná uvedomuje, že po dobu piatich rokov musí viesť riadny život, pod
dohľadom probačného amediačného úradníka, a pri porušení uložených obmedzení môže byť trest
zmenený na nepodmienečnú formu. Súd poukazuje na to, že výkon trestu s podmienečným odkladom

s pobačným dohľadom je pre obžalovanú náročnejší ako výkon trestu v ústave na výkon trestu a
zároveň jej poskytne možnosť zmeniť svoje návyky, zmeniť spôsob života, umožní jej viesť riadny
život, a taktiež je vyššia pravdepodobnosť náhrady škody poškodeným...Možno teda zhrnúť, že pri
výkone podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom je prognóza vedenia riadneho
života priaznivejšia ako pri okamžitom nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody a následnom

prepustení obžalovanej na slobodu bez akýchkoľvek obmedzení.“

Odvolací súd ohľadne uloženého druhu trestu, tj. s podmienečným odkladom jeho výkonu vo vzťahu
k obžalovanej E. F. zistil pochybenie, resp. nesprávne závery prvostupňového súdu ohľadne druhu a
výmery trestu, ktoré nutne, podľa vo veci konajúceho senátu, vyústili do úvahy o modifikácii uloženého

trestu v neprospech obžalovanej, a to na podklade argumentácie prokurátora, ktorú možno považovať
za akceptovateľnú.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí

súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona).
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.

Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladaťrôznedruhytrestov,keďžepodľa§34ods.2aods.6Trestnéhozákonapáchateľovimožnouložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého

horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trest ako taký je potrebné definovať ako jeden z následkov trestného činu, pričom jedným z takýchto
následkov je uloženie nepodmienečného trestu. Takýmto druhom trestu sa páchateľovi predovšetkým

zabraňuje, resp. znemožňuje znovu páchanie trestnej činnosti, a zároveň má byť prevychovaný a tiež
je postihnutý („platí“) za svoje protiprávne konanie.Je potrebné dodať, že prostredníctvom nepodmienečného trestu sa realizuje jedna zo základných
funkcií trestného práva, a to funkcia ochranná, ale zároveň sa s ňou realizuje aj funkcia represívna a
preventívna. Nepodmienečný trest je ukladaný len za podmienky, že by vzhľadom k osobe páchateľa

uloženie iného trestu zjavne neviedlo k tomu, aby páchateľ viedol riadny život a tento predpoklad musí
byť zjavný a musí vychádzať z hodnotenia osoby obžalovaného a zo skutočností, ku ktorým súd prihliada
pri úvahe o druhu a výmere trestu. Až po prihliadnutí k celkovému osobnému profilu je možné urobiť
záver, že žiadny z miernejších a menej intenzívnych postihov nepostačuje k tomu, aby páchateľ viedol
riadny život.

Uvedené prvostupňový súd výrazne podcenil a i keď v minulosti uložené odsúdenia obžalovanej v
odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, tieto však reálne nevzal do úvahy, resp. nevyhodnotil ich
podľa vyššie uvedených kritérií pri zvažovaní uloženia druhu a výmere trestu.

Súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil, že obžalovaná sa dopustila recidívy vrátane opätovnosti

zločinu, i keď dané ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona uviedol súd do výroku o treste, toto
nenašlo odzrkadlenie v druhu (najmä) a výmere trestu, pretože neboli dôsledne zohľadnené základné
funkcie trestov: ochranná, represívna, preventívna a morálna, zvlášť došlo k podceneniu represívnej
funkcie, ktorej podstata spočíva v zabránení páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti a tiež
preventívnej funkcie, ktorej podstatou je prevýchova páchateľa (k tomuto R 9/1967).

K zdôvodneniu uloženia podmienečného trestu obžalovanej E. F. (už vyššie v tomto rozhodnutí
citovanom), sa odvolací súd s poukazom na vyššie naznačené, stotožnil s názorom prokurátora,
podľa ktorého sa prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku dostatočne nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami významnými pre uloženie primeraného trestu obžalovanej E. F.. Odvolací súd považuje,

v tejto súvislosti, za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona ukladaný trest
má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu (výchovná zložka trestu).
Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu, z uvedeného vyplýva, že súdna prax v
tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom zásadne u prvotrestaných osôb

vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti
páchateľa je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia
výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásadne nasvedčuje o
neúcte páchateľa k záujmom chránených trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli
k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia viesť riadny život. V takom prípade

logicky musí v zásadne prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou
trestu.

Premietnuté na prejednávanú vec obžalovanej E. F., súd prvého stupňa nie dostatočne prihliadol, že
obžalovaná bola doposiaľ trikrát súdne trestaná a to: rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.

zn. 3T/65/2018 zo dňa 27.11.2018, právoplatným dňa 22.01.2019, bola obžalovaná uznaná vinnou
za obdobnú trestnú činnosť ako v prejednávanom prípade spáchanú celkovo 28 skutkami na úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Zároveň bola obžalovaná zaviazaná aj na náhradu
škody; rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/27/2019 zo dňa 08.12.2020, právoplatným
dňa 23.02.2022, bola obžalovaná uznaná vinnou za obdobnú trestnú činnosť ako v prejednávanom

prípade spáchanú ďalšími 33 skutkami na spoločný a úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní3apolroka(spoločnýtrestzaobetrestnéveci).Zároveňbolaobžalovanázaviazanáajnanáhradu
škody; rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/45/2021 zo dňa 09.11.2022, právoplatným
dňa 09.11.2022, bola obžalovaná uznaná vinnou za zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona, pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na predchádzajúci

odsudzujúci rozsudok tohto súdu. Zároveň bola obžalovaná zaviazaná aj na náhradu škody a tiež dňa
09.05.2023 bola postihnutá za priestupok proti majetku blokovou pokutou a dňa 21.06.2021 postihnutá
pokutou v rozkaznom konaní za priestupok spočívajúci v oznámení straty vodičského preukazu, hoci
tento jej bol zadržaný na území iného štátu.

Jenutnézdôrazniť,žeostatnýuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmeretrirokyašesťmesiacov,vykonala
dňa 10.08.2022.Nebolo možné ignorovať, že obžalovaná sa po výkone trestu odňatia slobody, dňa 01.11.2022
zamestnala, pričom v poradí tretie odsudzujúce rozhodnutie (sp. zn. B5-4T/45/2021), bolo vyhlásené a
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2022, a už dňa 18.12.2022 začala páchať žalovanú trestnú činnosť,

ktorú spáchala desiatimi čiastkovými útokmi do 15.06.2023. Teda s odstupom približne 4 mesiacov od
výkonu ostatného trestu odňatia slobody sa začala dopúšťať žalovanej trestnej činnosti.

Na základe rozvedeného odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd neuviedol konkrétne,
jasne, zrozumiteľne a logicky dôvody, ktoré by z hľadiska vyššie uvedeného odôvodňovali správnosť

záveru, že trestný čin, pre ktorý je obžalovaná trestne stíhaná v tomto konaní, by boli skutočne len
mimoriadnym excesom, že u obžalovanej bol už predchádzajúcimi odsúdeniami a vykonaním trestu
odňatia slobody vo výmere tri a pol roka, úplne naplnený výchovný účel v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona (nadobudnutie trvalého a pevného vnútorného presvedčenia viesť riadny život) a že napriek
recidíveobžalovanejniejepotrebnézaúčelomochranyspoločnostipredobžalovanouvzmysle§34ods.
1Trestnéhozákonaprimárneuprednostniťrepresívnustránkutrestu,založenúnavytvoreníobjektívnych

prekážok, aby sa obžalovaná nedopúšťala ďalšej trestnej činnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd svojim rozhodnutím nevyslal ani jasný signál z
hľadiska generálnej prevencie, teda odradenia iných páchateľov od páchania trestných činov a nelogicky
(z pohľadu nadriadeného súdu), konštatoval, že práve uloženie podmienečného trestu dáva nádej,

že obžalovaná po dobu 5 rokov skúšobnej doby podmienečného odsúdenia musí viesť riadny život,
pretože pri porušení podmienky, resp. nedodržaní uložený povinností a obmedzení, bude nariadený
trest nepodmienečný.

Tento názor nepovažuje odvolací súd za správny a opodstatnený, pretože obžalovaná vzhľadom na

trestnú minulosť, preukazuje skôr opak, keďže opakovane zlyhala a dopúšťala sa trestnej činnosti
(žalovanej pokračovacej), po uplynutí 4 mesiacov od výkonu ostatného trestu odňatia slobody, ktorý
jej bol uložený za rovnaký trestný čin, tj. zločin úverového podvodu, čo rozhodne nenasvedčuje, že
obžalovaná odhodlanie viesť riadny život, aj reálne naplní.

Nemožno ignorovať, že v osobe E. F. ide o obžalovanú, ktorá od roku 2015 sa dopúšťa majetkovej
trestnej činnosti a to i napriek tomu, že jej bol uložený nepodmienečný trest (vo výmere tri a pol roka),
ktorý vykonala dňa 10.08.2022 a možno zodpovedne konštatovať, že prevýchovný podmienečný trest
nie je namieste ukladať, a možná je len represia, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopúšťala.

Teda odvolací súd je toho názoru, že u obžalovanej E. F. neprichádza do úvahy žiadna prevencia a
prevýchova, ale len represia a zabránenie jej v páchaní trestnej činnosti, a preto potom napadnutý
rozsudok vo výroku o treste zrušil považujúc ho za neprimerane mierny a rozhodol sám tak, že pri
zohľadnený skutočnosti, že obžalovaná opätovne spáchala zločin (vo vzťahu k odsúdeniam sp. zn.
3T/27/2019 a sp. zn. B5-4T/45/2021) a podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024

platí: Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, tj.
dolná hranica trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu tj., prichádza do úvahy ukladanie trestu v
rozpätí trestnej sadzby, pri základnej trestnej sadzby v rozpätí od 2 rokov do 8 rokov, potom je úprava
rozpätia podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona - 4 roky až 8 rokov dospel k záveru, že trest vo výmere 4
roky, na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej v zmysle vyššie naznačených príslušných ustanovení,

so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, je trestom
primeraným, zákonným a spravodlivým.

Neušlo pozornosti nadriadeného súdu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku trpí zásadnými chybami.
TotižobžalobabolanaobžalovanúE.F.podanápretrestnýčinúverovéhopodvoduaajkonaniesaviedlo

pre daný trestný čin, menovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania
úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona a súd rozsudkom obžalovanú uznal za vinnú z
pokračovacieho zločinu úverového podvodu (zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 03.09.2024-čl.
873), pričom v celom odôvodnení napadnutého rozsudku je uvádzaný trestný čin lúpeže, čo je uvedené
aj v záhlaví samotného rozsudku.

Keďže však vo veci sa jedná o väzobné stíhanie obžalovanej, ktorá je vo výkone väzby od 11.10.2023,
pričomplatízásada,ževoväzobnýchveciachjesúd(ajodvolací)povinnýkonaťprednostneaurýchlene,
nahradil odôvodnenie napadnutého rozsudku svojimi vlastnými úvahami ohľadne výroku o treste, ktorý
modifikoval v neprospech obžalovanej E. F..V nadväznosti na uvedené (do budúcnosti) dôrazne odporúča zákonnému sudcovi, pri vypracovávaní a
podpisevyhotovenýchrozhodnutí,dôsledneskontrolovaťsprávnosťpísomnevyhotovenéhorozhodnutia

a až po zodpovednom posúdení, či obsah rozhodnutia zodpovedá prejednávanej veci, rozhodnutie
opatriť podpisom a následne doručovať procesným stranám.

Keďže prokurátor podal odvolanie výlučne do trestu, odvolací súd limitovaný tzv. obmedzeným
revíznym princípom, preskúmal len výrok o treste, ktorý bol opravným prostriedkom napadnutý a teda

nepreskúmaval výroky o náhrade škody, ktoré zostali podaním odvolania len čo do trestu, nedotknuté
a nezmenené.

K návrhu prokurátora (v závere podaného odvolania) na uloženie ochranného dohľadu podľa § 76
Trestného zákona odvolací súd primárne pripomína, že jeho odvolanie smerovalo výlučne do výroku o
treste a ochranný dohľad je ochranným opatrením a nie je trestom a tiež dodáva, že v danom prípade

neboli splnené zákonné podmienky na úvahu o uložení ochranného opatrenia v znení Trestného zákona
účinnom od 06.08.2024.

S poukazom na vyššie rozvedené, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.