Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73P/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201466
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Kosturková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201466.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci účastníkov konania: oprávnený: O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. K. XX B, D., povinný: T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, Bratislava, zast.: Mgr.
Andrea Bobeková, advokátka, so sídlom Pračanská 52A, Bratislava, o návrhu oprávneného na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje zmier v nasledujúcom znení:

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu oprávneného O. D., XX.XX.XXXX, sumou vo výške 250,-
eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám oprávneného, počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia súdu o schválení zmieru.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 25P 196/2018-170 zo dňa 03.06.2019

v časti o výživnom na oprávneného O. D..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom, doručeným súdu dňa 15.05.2024, sa matka vtedy ešte maloletého dieťaťa, toho času
plnoletého dieťaťa, domáha zvýšenia výživného z pôvodnej súdom určenej sumy 230,- eur mesačne na

sumu vo výške 450,- eur mesačne od 01.09.2023.

2 Na informatívnom stretnutí, konanom na súde dňa 03.10.2024, sa účastníci konania dohodli na
zvýšení výživného na sumu 250,- eur mesačne.

3 Na pojednávaní, konanom dňa 25.11.2024, otec uviedol, že navrhovateľovi platí výživné v zmysle

uzavretej dohody (250,- eur mesačne) od októbra 2024.

4 Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto

zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5 Podľa čl. 7 ods. 2 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu
sporu.

6 Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd
vždy pokúsiť.7 Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

8 Základnou povinnosťou súdu, vyplývajúcou zo základných princípov Civilného sporového poriadku,
je viesť strany sporu/účastníkov konania k zmierlivému vyriešeniu sporu. Súčasná procesná úprava
civilného sporového konania uprednostňuje zmierlivé vyriešenie sporu pred autoritatívnym zásahom
(rozhodnutím) súdu. Súdny zmier predstavuje osobitný spôsob ukončenia sporu a hoci ide o

procesný úkon, ako jediný z procesných úkonov okamžite a bezprostredne (po jeho schválení súdom)
ovplyvňuje hmotnoprávne postavenie strán sporu/účastníkov konania. Strany sporu/účastníci konania
totiž uzatvorením zmieru odstránili predmet sporu, na základe čoho už žalobca/navrhovateľ netrvá
na prejednaní nároku tvrdeného v žalobe/návrhu (resp. vzdáva sa svojho práva na súdnu ochranu
ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva) a žalovaný/povinný sa už nechce procesne brániť.
Strany/účastníci sa jednoducho dohodli o spornom nároku, čím predmet súdneho konania odpadol. Ako

súd vyššie konštatoval, dispozičná autonómia sporových strán/účastníkov konania má vždy prednosť
pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Ak súd navrhnutý zmier schváli, platí, že vec sama bola
skonzumovaná súkromnoprávnym úkonom sporových strán/ účastníkov konania. Jedinou povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o schválení zmieru je posúdiť, či navrhovaný zmier nie je v rozpore s objektívnym
právom. Schválením sa súkromnoprávna dohoda stáva záväzným a prakticky nenapadnuteľným

právnym základom úpravy hmotnoprávnych pomerov strán sporu/účastníkov konania. Zmier je teda
súkromnoprávnou dohodou, ktorú sporové strany/účastníci konania uzatvárajú počas prebiehajúceho
sporu/konania a v súvislosti s ním, pričom jeho hlavným účelom je odstrániť právny konflikt medzi
stranami sporu/účastníkmi konania.

9 V danom prípade sa navrhovaný zmier týkal zvýšenia výživného na plnoleté dieťa, pričom po posúdení
navrhovaného zmieru dospel súd k záveru, že nie je v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi a
preto podľa § 148 ods. 2 CSP schválil zmier v znení, uvedenom vo výroku I tohto uznesenia.

10 O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený
nárok na náhradu trov konania, pričom súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto
základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, nezistiac žiadne osobitné okolnosti, ustanovené
ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v
konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti

prípadu) a vzhľadom na výsledok konania by ani nebolo spravodlivé, aby niektorému z účastníkov súd
nárok na náhradu trov konania priznal.

Poučenie:

Proti výroku I a II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 357 CSP a contrario)

Proti výroku III tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.