Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206230564
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7206230564.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: Contract Consulting s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Radvanská 28, IČO: 35 829 397, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VRBA &
PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sliezska 9, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o náhradu škody 11.783,84 €,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 43C/1/2023-69 zo dňa 23.4.2024,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice rozsudkom č.k. 43C/1/2023-69 zo dňa 23.4.2024 zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.783,84 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov celého konania proti žalovanému,
a to v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

2.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice II v konaní A.:B./XX-
XX-XXXX. K skutkovým okolnostiam žaloby uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.8.2000,
uzatvorenej medzi C. D. a E. F. - G. H. I., C. XX, kúpil C. D. motorové vozidlo zn. Opel Frontera 2,8
TDI Sport 4x4, modrozelenej metalízy, EČV:J., výrobné číslo motora XXXXXXXXXXX. Dňa 11.9.2000
bolo K. K., ktorý konal v mene a na účet C. D. ako jeho zástupca, predmetné motorové vozidlo

zaistené policajným orgánom z dôvodu podozrenia, že vec pochádza z trestnej činnosti. Potom, čo
sa toto podozrenie ukázalo pravdivým a vozidlo už nebolo ďalej potrebné pre trestné konanie, vydal
vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania PZ v Košiciach II dňa 23.5.2002 uznesenie A.:B./XX-XX-
XXXX, ktorým rozhodol o vrátení zaisteného vozidla, poistky a kľúčov od vozidla Východoslovenskej
leasingovej spoločnosti a.s. F., L. X ako osobe, u ktorej nie sú pochybnosti ohľadne jej práva na vozidlo,
a to napriek tej skutočnosti, že v priebehu celého tohto konania C. D. viackrát si uplatňoval svoje
vlastnícke právo k vozidlu, žiadal o vydanie vozidla a žiadal policajné orgány, aby bol upovedomovaný

o uskutočňovaných úkonoch. Uvedené uznesenie bolo C. D. doručené až dňa 2.6.2005, teda viac
ako tri roky po jeho vydaní. Žalobca tvrdil, že postupom policajného orgánu došlo k viacnásobnému
porušeniu zákona a k nesprávnemu úradnému postupu v neprospech C. D., v príčinnej súvislosti s čím
vznikla tejto osobe škoda vo výške kúpnej ceny vozidla, t.j. 355.000,-Sk (po prepočte 11.783,84 €). Podoručení predmetného uznesenia podal C. D. proti nemu včas sťažnosť, avšak uznesením Okresnej
prokuratúry Košice II č.k. K. XXX/XXXX-XX bola jeho sťažnosť ako nedôvodná zamietnutá z dôvodu, že
toto vozidlo bolo už pred viac ako tromi rokmi fyzicky skutočne vydané Východoslovenskej leasingovej

spoločnosti a.s., a teda ani v prípade zrušenia uznesenia by vozidlo už nemohlo byť uložené do
úschovy na súde v súlade s ust. § 80 ods. 1 Tr. por. Žalobca nesprávny úradný postup teda videl
v tom, že vyšetrovateľ vydal uznesenie o vrátení vozidla Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s.
napriek tomu, že toto vlastnícke právo tejto spoločnosti nebolo a nemohlo byť nepochybné a nesporné,
keďže C. D. ako dobromyseľný nadobúdateľ nadobudol k tomuto vozidlu vlastnícke právo na základe

riadnej kúpnej zmluvy, vozidlo mu bolo odovzdané a ako vlastník sa aj choval a v priebehu trestného
konania viackrát osobne ústne do zápisnice aj písomne si uplatňoval právo na vrátenie vozidla, ako
aj to, aby ho vyšetrovateľ informoval o úkonoch. Vyšetrovateľ, ktorý vydal uznesenie, podľa žalobcu
nesprávne postupoval v tom, že vydal motorové vozidlo Východoslovenskej leasingovej spoločnosti
a.s. napriek tomu, že si vlastnícke právo k nemu uplatňovali dve osoby, a teda postupoval v rozpore
s ust. § 80 ods. 1 Tr. por. a neuložil z dôvodu pochybnosti o skutočnom vlastníkovi vozidlo do úschovy

na súde a neupovedomil o tom obidva subjekty, ktoré sa vlastníckeho práva domáhali, aby si toto
právo uplatnili na súde. Ďalší nesprávny postup videl v tom, že uznesenie o vrátení vozidla bolo C. D.
doručené až po viac než troch rokoch od jeho vydania, čím mu bolo znemožnený ďalší právny postup
na získanie tohto vozidla. Poukázal na to, že Východoslovenská leasingová spoločnosť a.s. prevzala
vozidlo vzhľadom na text uznesenia dobromyseľne a po prevzatí tohto vozidla bola jeho dobromyseľným

držiteľom viac než tri roky, a teda po dovŕšení trojročnej lehoty sa na základe vydržania stala aj jeho
vlastníkom. Ďalšia nesprávnosť postupu vyšetrovateľa spočíva v tom, že vyšetrovateľ fyzicky vrátil
vozidlo Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s. predtým, ako sa uznesenie stalo právoplatným
a vykonateľným, keďže nebolo doručené C. D.. Právoplatným a vykonateľným sa mohlo stať až potom,
čo bolo C. D. uznesenie doručené a potom, čo bola zamietnutá jeho sťažnosť voči uzneseniu, teda

až 11.7.2025. Napokon nesprávnosť spočíva aj v tom, že vozidlo bolo vydané Východoslovenskej
leasingovej spoločnosti a.s., Košice, Nerudova 6, ktorá však neexistuje a ani neexistovala, a nie je
teda pravdepodobné, že vozidlo bolo fyzicky vrátené inej osobe ako osobe, ktorej malo byť vrátené
podľa uznesenia. C. D. sa domáhal náhrady škody listom doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR
24.11.2005 a ako postupca postúpil svoju pohľadávku dňa 2.10.2006 na žalobcu voči žalovanému,

čo žalovanému riadne oznámil a preukázal oznámením postupníka. Z uvedených dôvodov patrí teda
žalobcovi náhrada škody vo výške kúpnej ceny vozidla z dôvodu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Košiciach II v konaní A.: B./XX-
XX-XXXX.

3.Žalovaný neuznal nárok žalobcu a považoval ho za nedôvodný.

4.Súd prvej inštancie v ďalšom odôvodnení uviedol, že o predmetnom nároku žalobcu bolo rozhodnuté
už viackrát. Keď Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 43C/2/2007-136 zo dňa 31.3.2008 žalobu
zamietol, avšak rozsudok bol zrušený odvolacím Krajským súdom v Košiciach dňa 20.2.2009 pod

č.k. 3Co/145/2008-157 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V poradí druhým
rozsudkom Okresný súd Košice II pod č.k. 43C/2/2007-296 zo dňa 22.9.2011 opätovne žalobu zamietol
a odvolací súd, Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/24/2012-328 zo dňa 12.3.2013 opätovne
zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd Košice II v poradí tretím
rozsudkom č.k. 43C/2/2007-359 zo dňa 7.11.2013 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú

sumu, v časti príslušenstva pohľadávku zamietol. Krajský súd v Košiciach po podaní odvolania
žalovaným rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil dňa 28.1.2015 v konaní č.k. 2Co/58/2014-396. Proti
tomuto rozsudku podal dovolanie žalovaný a Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5Cdo/242/2015-431
zo dňa 31.5.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako aj súdu prvej inštancie a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zaujal stanovisko aj k namietanému

nedostatku oprávnenia Ministerstva spravodlivosti SR zastupovať v tomto konaní štát, pričom dovolací
súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa touto otázkou zaoberal a túto
dovolaciu námietku vo vzťahu k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval za nedôvodnú.
Pasívne legitimovaným v tomto prípade a v prípade tohto druhu zodpovednosti je štát a nie orgán,
ktorý koná v jeho mene pred súdom a ide o trestné konanie alebo prípravné konanie pred orgánmi

polície v zmysle Trestného poriadku, čo patrí pod pojem trestné konanie. Nedôvodnosť pritom vyplýva
zo samotných dôvodov, ktoré uvádzal v konaní žalovaný, keď konštatoval, že v zmysle § 9 ods. 1 zák.
č. 58/1969 Zb. Slovenská republika, zastúpená ministerstvom spravodlivosti zodpovedá len za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní.5.Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 43C/2/2027-547 zo dňa 4.3.2019 zaviazal opäť žalovaného
zaplatiť žalobcovi žalovanú a Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom č.k. 2Co/55/2020 zo

dňa 6.5.2021 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Opätovne proti tomuto rozsudku
podal dovolanie žalovaný a Najvyšší súd SR uznesením č.k. 9Cdo/356/2021-4 zo dňa 26.10.2023
zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako aj rozsudok Okresného súdu Košice II a vec vrátil
Mestskému súdu Košice na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že ani súd prvej
inštancie ani odvolací súd nevysvetlil kasačnú požiadavku právnej argumentácie vychádzajúcej i z

ustálenej judikatúry, a teda, či nesprávny úradný postup bol zavŕšený vydaním rozhodnutia, v kladnom
prípade, či nárok na náhradu škody sa má posudzovať výhradne z titulu nezákonného rozhodnutia.
Napokon z judikatúry vyplýva i názor, že náhradu škody nemožno úspešne uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Dovolací súd
svoje zrušujúce uznesenie vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu založil na premise, že v prípade, že
sa nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu odzrkadlí v jeho rozhodnutí,

tak v takom prípade sa možno domáhať nároku na náhradu škody spôsobenej činnosťou orgánu
verejnej moci len z titulu jeho nezákonného rozhodnutia, ktorým bol celý tento nesprávny úradný postup
zisťovania predpokladov na jeho vydanie zavŕšený, a nie z titulu nesprávneho úradného postupu. Takýto
záver najvyšší súd podložil aj názorom ústavného súdu s tým, že je ústavne udržateľný.

6.Zo zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom C. D. a postupníkom – žalobcom zo dňa
2.10.2010malsúdriadnepreukázané,žepostupca postúpilnapostupníkapohľadávkuvočižalovanému
a všetky práva, ktoré mu prináležia ako bývalému vlastníkovi vozidla. V článku I tejto zmluvy sa
vyslovene uvádza, že postupcovi bola spôsobená škoda spočívajúca v strate vlastníckeho práva k
vozidlu (vlastnícke právo stratil postupca na základe vydržania uplynutím troch rokov od vrátenia vozidla

Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s.) vo výške 355.000,- Sk.

7.Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a mal preukázané, že dňa 11.9.2000 bolo predbežne
zaistené osobné motorové vozidlo značky Opel Frontera 2,8 Tdi Sport 4x4, modrozelenej metalízy,
EČV: J. K. K., lebo vzniklo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu. Bolo začaté trestné

stíhanie vo veci trestného činu podvodu, ktorého sa neznámy páchateľ dopustil tým, že v kancelárii
Východoslovenskej leasingovej spoločnosti Košice dňa 25.7.2000 uzavrel Dodatok č. 1 k leasingovej
zmluve č. 507621, pričom sa vydával za E. I. a predmetom bolo postúpenie leasingovej zmluvy ohľadne
motorového vozidla Opel Frontera. Následne toto vozidlo neoprávnene predal tento páchateľ v mene E.
I. cestou AUTO DAREXU Banská Bystrica C. D., čím ho uviedol do omylu, pretože mu vozidlo následne

bolo odňaté a bola mu spôsobená škoda vo výške kúpnej ceny vozidla. Následne bolo vozidlo vrátené
Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s. Košice na základe uznesenia OÚV PZ Košice II zo dňa
23.5.2002, avšak toto uznesenie bolo C. D. doručené až 2.6.2005, napriek tomu, že bolo preukázané,
že C. D. sa viackrát domáhal informácie o konaní, ale aj vrátenia vozidla. Po doručení uznesenia C. D.
podal proti nemu sťažnosť, ktorá však bola Okresnou prokuratúrou Košice zamietnutá ako nedôvodná.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že spoločnosť VÚB leasing prípisom zo dňa 12.4.2011
oznámilasúduprvejinštancie,žedňa20.3.2000bolamedziVSL,a.s.akoprenajímateľomafirmouCAP–
CRO s.r.o. Košice uzavretá nájomná zmluva o prenájme s následnou kúpou veci leasingová zmluva –
leasingová zmluva predmetom, ktorej bolo vozidlo Opel Frontera 2,8 Tdi Sport 4x4. Na základe Dodatku
č. 1 k leasingovej zmluve nájomcom sa stal postupník I. E. – PLEAS Veľký Krtíš, pričom dňom 2.4.2001

práva a záväzky VSL a.s. Košice prevzala firma B.O.F., a.s., Miletičová 1, Bratislava. Dňa 8.10.2002 bola
leasingová zmluva mimoriadne ukončená pre hrubé porušenie všeobecných zmluvných podmienok, a
to pre neplatenie leasingových splátok. Dňa 1.9.2008 zmenila spoločnosť B.O.F. a.s. svoje obchodné
meno na VÚB leasing a.s. a vlastníkom uvedeného vozidla by mala byť VÚB a.s..

8.V konaní bolo zistené, že vyšetrovacom spise OR PZ Košice odbor kriminálnej polície sa nenachádza
zápisnica o vrátení veci podpísaná dotknutými stranami ani v denníku dozorujúceho prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice II a taktiež bolo zistené, že dokumentácia týkajúca sa predmetného
osobného motorového vozidla bola skartovaná a tak nebolo možné zistiť, kto uvedené vozidlo za
Východoslovenskú leasingovú spoločnosť a.s. so sídlom v Košiciach prevzal. Spoločnosť B.O.F. a.s.,

Bratislava je nástupcom zrušenej spoločnosti VSL a.s.. Východoslovenskej leasingovej spoločnosti
a.s. so sídlom v Košiciach, pričom zároveň bolo predložené súdu uznesenie o vrátení uvedeného
motorového vozidla s vyznačenou právoplatnosťou 11.7.2005. Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciachodbor kriminálnej polície predložilo súdu uznesenie o vrátení veci predmetného motorového vozidla
s vyznačenou právoplatnosťou 11.7.2005.

9.Žalovaný po poslednom zrušení rozsudkov súdu nižších inštancií najvyšším súdom uznesením zo dňa
26.10.2023 poukázal na dôvody zrušenia a aplikujúc uvedený záväzný právny názor dovolacieho súdu
konštatoval, že v žalobe žalobcu absentuje titul v podobe nezákonného rozhodnutia, nakoľko predmetné
uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 23.5.2002 o vrátení vozidla Východoslovenskej leasingovej spoločnosti
a.s. bolo potvrdené uznesením Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 11.7.2005, a teda nebolo

po nadobudnutí právoplatnosti zrušené ani zmenené. Uznesenie o vrátení vozidla, preto nemožno
vyhodnotiťakonezákonnérozhodnutieatotorozhodnutienemôžebyťdôvodomvznikuakejkoľvekškody
na strane žalobcu, teda absentuje škoda i príčinná súvislosť. Ďalej zotrval na námietke, že v prípade
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa by malo v mene žalovaného, a to Slovenskej republiky
konať Ministerstvo vnútra SR a nie Ministerstvo spravodlivosti. Názor žalovaného o neexistencii škody
na strane žalobcu vychádza z dvoch predpokladov, a to za prvé, že oneskorené doručenie uznesenia

o vrátení vozidla neznemožnilo žalobcovi domáhať sa svojho nároku voči tretím osobám a za druhé, že
skutočnosť, že žalobca sa nedomáhal svojho nároku voči tretím osobám znamená, že mu žiadna škoda
podľazákonač.514/2003Z.z.nevznikla.Argumentoval,žeuznesenieovrátenívozidlazodňa23.5.2002
bolo doručené žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi dňa 2.6.2005, kúpna zmluva medzi C. D.
aE.F.AUTODAREXbolauzavretápodľaObchodnéhozákonníka,vzmyslektoréhojepremlčacialehota

4-ročná a preto v čase doručenia uznesenia o vrátení vozidla C. D. ešte stále disponoval nepremlčeným
nárokom, a to až do 23.5.2006. Okrem toho disponoval aj nárokom na náhradu škody v trestnom konaní
proti E. I. v postavení poškodené, pričom nepreukázal bezúspešnosť domáhania sa ani jedného z týchto
nárokov, a to uvedené už samo o sebe vylučuje vznik škody na strane žalobcu podľa zákona č. 514/2003
Z.z. v zmysle judikatúry dovolacieho súdu.

10.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 18 ods. 1, 2, § 27 ods. 2 zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom (platného v rozhodujúcom období) a vo veci rozhodol.

11.V súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutočnosti sú medzi stranami sporu nesporné
a ktoré sporné, pričom ako spornú označil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a ako sporným bolo
aj ustálenie, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu
a v čom spočíva nesprávny úradný postup. Tiež sa bolo potrebné vysporiadať s otázkou, či nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu sa v prejednávanom prípade odzrkadlil

v jeho rozhodnutí alebo nie, teda, či nesprávny úradný postup bol zavŕšený rozhodnutím orgánu verejnej
moci. Ak takéto rozhodnutie nebolo vydané, bolo potrebné skúmať, či sú splnené 3 podmienky pre vznik
zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným štátom uplatneným titulom.

12.Vo vzťahu k žalovaným namietanému nedostatku oprávnenia Ministerstva spravodlivosti SR

zastupovať v konaní štát poukázal na to, že táto námietka už bola vyriešená aj najvyšším súdom
s tým, že ide o trestné konanie, resp. prípravné konanie, za ktoré zodpovedá Slovenská republika
zastúpená ministerstvom spravodlivosti. Napokon súd prvej inštancie uzavrel, že v predmetnej veci
došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu. Poukázal
tiež na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/292/2006, v zmysle ktorého pri súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou je treba škodu izolovať od všetkých súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina
ju vyvolala, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť. Podľa názoru súdu prvej
inštancie bezprostrednou príčinou vzniku škody C. D. bol nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci spočívajúci v tom, že nebolo zrejmé a v konaní ani nepreukázané, komu bolo vydané, t.j. fakticky
odovzdané predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo pôvodne zaistené C. D. v súvislosti s trestným

konaním, preto aj keby bolo uznesenie vyšetrovateľa č. ČVS: OÚE-853/30-K2-2001 zo dňa 23.5.2002
doručené právnemu predchodcovi žalobcu včas, právny predchodca žalobcu by nevedel, u koho si môže
uplatniť právo k vozidlu, či už reivindikačnou žalobou alebo žalobou o určenie vlastníckeho práva, alebo
iným vhodným prostriedkom ochrany práv a chránených záujmov. Za danej dôkaznej situácie dospel
k záveru, že za príčinu vzniku škody možno považovať nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,

ktorý spočíval vo vydaní vozidla neznámemu subjektu, t.j. neidentifikovanej osobe. Nesprávny úradný
postup pritom nevychádzal z uznesenia vyšetrovateľa alebo rozhodnutia o vydaní alebo vrátení vozidla.
Vydanie vozidla nebolo postupom v zmysle alebo na základe právoplatného rozhodnutia o vrátení veci.
Naopak, uvedený úradný postup bol uskutočnený v rozpore s predmetným uznesením a odporovalzneniu predmetného uznesenia. Faktické vydanie vozidla neznámej osobe bolo činnosťou orgánu štátu,
ktorá predchádzala vydaniu úradného rozhodnutia, nebolo činnosťou orgánu spočívajúcou v zisťovaní
predpokladov na jeho vydanie. Nesprávny úradný postup nastal až po vydaní predmetného uznesenia.

13.V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie je aj citácia ustanovení § 80 ods. 1, § 137 ods. 1 zákona
č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní (TP) platného v rozhodujúcom čase, kedy bola vec odňatá a vydaná.
Poukázal tiež na ust. čl. 46 ods. 1, 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky.

14.Súd poukázal tiež na to, že nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17 zákona č. 58/1969 Zb. je existencia rozhodnutia, ktorým
v konkrétnej veci štátny orgán aplikuje pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje
tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Súd vyslovil názor, že vydanie vozidla mohlo byť
zavŕšením rozhodnutia vyšetrovateľa o vydaní vozidla len za podmienok, ak by v uznesením o vydaní
vozidla bol označený ako subjekt, ktorému sa má vozidlo vydať, spoločnosť B.O.F., a.s., Miletičova 1,

Bratislava ako právny nástupca spoločnosti VSL, a.s. a súčasne, ak by orgán Policajného zboru aj vydal
toto vozidlo správnej spoločnosti B.O.F., a.s. ako osobe, ktorej podľa jeho názoru bolo nepochybné
v súlade s ust. § 80 Trestného poriadku, že vozidlo tejto spoločnosti patrí, ale zároveň za splnenia
tej podmienky, že k vydaniu vozidla by došlo až po doručení uznesenia o jeho vydaní právnemu
predchodcovi žalobcu ako osobe, vo vzťahu ku ktorej došlo k zaisteniu predmetného vozidla. Ani jedna

z týchto podmienok však splnená nebola, a preto súd konštatoval nesprávny úradný postup orgánu
žalovaného, keď vozidlo bolo v rozpore s ust. § 80 vydané nevedno komu a bez toho, aby bolo uznesenie
doručené C. D.. Nemohol to byť proces zavŕšenia úradného rozhodnutia o vydaní veci a pre posúdenie
žalobcom uplatneného nároku je nepodstatné, či predmetné uznesenie bolo zrušené pre nezákonnosť
alebo nie. Opačný výklad by nastolil absurdnú situáciu a viedol by k nesprávnemu a nespravodlivému

rozhodnutiu o tom, že postup orgánu štátu bol zákonný a v súlade so zákonom vychádzal z de iure
platného uznesenia, ktoré pre nezákonnosť nebolo zrušené. Navyše by sa vo vzťahu k žalobcovi
jednalo o odopretie súdnej ochrany, jeho práva uplatneného predmetnou žalobou a vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu by to bolo možné považovať za formalistický prístup k riešeniu jeho nároku.

15.Súd sa zaoberal aj úvahou, či by škodlivý následok nastal, ak by bolo zrejmé, komu bolo motorové
vozidlo vydané, a teda bez tohto následného (po vydaní rozhodnutia) nesprávneho úradného postupu.
K takémuto škodlivému následku by nemuselo dôjsť, ak by uznesenie vyšetrovateľa o vydaní vozidla
bolo právnemu predchodcovi žalobcu doručené včas a ak by v uznesení bol označený právny nástupca
VSL, a.s. ako existujúci subjekt, ktorému by bolo vozidlo aj vydané. Taktiež, ak by aj napriek chybe

v označení subjektu, ktorému má byť vozidlo vydané, bolo vozidlo vydané právnemu nástupcovi VSL,
a.s., právny predchodca žalobcu by uvedenou informáciou disponoval, a preto by vedel, voči komu si
môže uplatniť právo k motorovému vozidlu.

16.Pokiaľ ide o oneskorené doručenie uznesenia o vydaní veci právnemu predchodcovi žalobcu, toto

by bolo nepochybnou príčinou vzniku škody za predpokladu, ak by žalobca, t.j. jeho právny predchodca,
ktorému bolo uznesenie o vydaní veci doručené včas, mohol úspešne uplatniť nárok na vrátenie ceny
voči E. F. - AUTO DAREX. Samotný žalobca však mal za to, že aj kúpna zmluva medzi AUTO DAREX
ako kupujúcim a E. I. ako predávajúcim bola platná, a to vzhľadom na dobromyseľnosť kupujúceho
a nemožno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že by bol žalobca v konaní o vrátenie ceny

úspešný, ak by si aj bol tento nárok voči AUTO DAREX-u uplatnil včas. Za tejto situácie podľa názoru
súdu prvej inštancie sa javí oneskorené doručenie uznesenia za pravdepodobnú príčinu vzniku škody,
a to bez ohľadu na to, že oneskorené doručenie uznesenia je ďalším závažným pochybením orgánu
žalovaného. Žalobca resp. jeho právny predchodca oneskoreným doručením uznesenia si nemohol
úspešne uplatniť právo k vozidlu od právneho nástupcu VSL, a. s. poukazujúc na jeho možnú procesnú

obranu spočívajúcu v nadobudnutí vlastníckeho práva k autu vydržaním. Poukázal pritom na súdny
spis 43C/2/2007, kde sa nachádza história držiteľov resp. vlastníkov predmetného motorového vozidla
a kde už v roku 2003 je ako vlastník vozidla evidovaná iná, a to fyzická osoba, teda osoba odlišná od
právneho nástupcu VSL, a. s., v priebehu toho istého roku ďalšia fyzická osoba a v roku 2005 opäť
ďalšia osoba. Uvedené skutočnosti vylučujú tvrdenie o tom, že vozidlo bolo nasledujúce 3 roky v držbe

právneho nástupcu VSL, a. s.. Aj keby bolo predmetné uznesenie o vydaní vozidla doručené právnemu
predchodcovi žalobcu včas, nevedel by voči komu si má právo k vozidlu uplatniť poukazujúc na to, že
podľa oznámení orgánov polície podpísaná zápisnica o vrátení veci sa v spise nenachádza a právny
nástupca VSL a. s. spoločnosť VÚB Leasing eviduje predmetné motorové vozidlo ako nevrátené, čoje veľmi dôležité. Úkon predstavujúci oneskorené doručenie uznesenia o vydaní veci nie je úkonom
orgánu verejnej moci v rámci daného konania, ktorým sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady
pre vydanie rozhodnutia, teda rozhodnutie o vydaní veci a ktoré nedostatky sa prejavili vo vydanom

rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci. Ide o postup vykonávaný v rámci rozhodovacej činnosti samo
osebe k vydaniu predmetného rozhodnutia o vydaní veci neviedlo. Bez ohľadu na všetko uvedené súd
považoval za jedinú bezprostredne vedúcu príčinu k vzniku škody nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci spočívajúci vo vydaní auta neznámemu subjektu neidentifikovanej osoby, ktorého sa
orgán policajného zboru dopustil po vydaní uznesenia veci t. j. po 23.5.2002 bez toho, aby ho najskôr

doručil právnemu predchodcovi žalobcu a navyše aj v rozpore so znením tohto uznesenia. Napriek
rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré v tomto konaní prebehlo sa nepreukázalo, komu vlastne bolo vozidlo
vydané. Navyše, právnemu predchodcovi žalobcu napriek opakovaným dotazom ohľadne priebehu
a stavu konania, resp. o možnosti vydania vozidla nepravdivo oznamoval orgán žalovaného, že vozidlo
je stále zadržané pre potreby trestného konania. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného
spočívajúcom v tvrdení, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla vzhľadom na to, že oneskorené doručenie

uznesenia o vrátení vozidla neznemožnilo žalobcovi domáhať sa svojho nároku voči tretím osobám
a skutočnosť, že sa žalobca nedomáhal svojho nároku na náhradu škody voči E. I. v trestnom konaní,
znamená, že mu žiadna škoda nevznikla. V tejto námietke súd poukázal na už vyššie uvedené závery
ohľadne príčiny vzniku škody, keď považuje faktické vydanie vozidla neznámemu subjektu a už táto
skutočnosť znemožnila či zmarila žalobcovi možnosť domáhať sa svojho práva k vozidlu voči tretím

osobám. Okrem toho C. D. ako právnemu predchodcovi žalobcu nevznikla škoda v príčinnej súvislosti
s trestným činom, ktorého sa dopustil E. I.. Trestným činom vznikla bezprostredne škoda pôvodnému
vlastníkovi vozidla, voči ktorému vlastníctvu smeroval skutok páchateľa. Z judikatúry totiž vyplýva,
že atribútom príčinnej súvislosti je priamo pôsobenie príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho.

17.Vo vzťahu k výške škody súd poukázal na to, že právny predchodca žalobcu nadobudol vozidlo
kúpnou zmluvou uzavretou dňa 1.8.2000, pričom polícia mu zaistila vozidlo už 11.9.2000, teda medzi
uzatvorením kúpnej zmluvy a zaistením vozidla uplynulo len 40 dní, počas ktorých sa cena vozidla a jeho
hodnota meniť nemohla. Ak v čase nesprávneho úradného postupu v roku 2002 malo vozidlo nižšiu

hodnotu, bolo to v čase, keď bolo zaistené políciou a za prípadné znehodnotenie tiež zodpovedá štát.

18.O trovách konania rozhodol súd podľa § 251, § 255 ods. 1 CSP, za použitia ust. § 262 ods. 1, ods. 2
CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.

19.V zákonnej lehote podal žalovaný proti rozsudku odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. b/, písm. f/ a písm. h/ CSP. V úvode zhrnul doterajší priebeh konania. Následne sa všeobecne
vyjadroval k porušeniu práva na spravodlivý proces ako k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b/ CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé
v prvom rade aj preto, že súd prvej inštancie snažiac sa vyhnúť posúdeniu veci z titulu rozhodnutia

o vrátení veci, ktoré nebolo zrušené ani zmenené a založil svoj právny názor na premise, že vydanie
vozidla bolo realizované neznámej neidentifikovanej osobe, že to nie je odzrkadlené v samotnom
rozhodnutí o vydaní vozidla, čo spôsobilo škodlivý následok predstavujúci stratu motorového vozidla
a spôsobilo nemožnosť uplatniť si právo k vozidlu. Súd pričom žiadnym spôsobom nevysvetlil ako mal
byť vydaním vozidla neznámej neidentifikovanej osobe žalobca poškodený. Podľa žalovaného žalobca

v konaní nepreukázal vlastnícke právo k predmetnému vozidlu, ani žeby sa domáhal jeho určenia.
Bez vlastníckeho práva k vozidlu žalobcovi nemohla vzniknúť škoda zodpovedajúca strate predmetu,
ktorý nevlastnil. Skutočnosť, že žalobca nebol vlastníkom vozidla vyplývajúc z uznesenia o vrátenie
vozidla a vylučuje preto, aby mu vznikla škoda v nemožnosti uplatniť si právo k tomuto vozidlu. Obe
skutočnosti nemôžu byť správne zároveň. Zdôvodnenie rozsudku teda postráda formálnu logiku a jasné

a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany. Čo sa týka titulu žalobcovho nároku podľa § 194 ods. 1 CSP otázku o ktorej má právomoc
rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193 môže posúdiť súd sám, nemôže však o nej
rozhodnúť. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 nárok na náhradu škody nemožno uplatniť dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Uznesenie o vrátenie vozidla,
ktorým bolo rozhodnuté o vrátení predmetného vozidla Východoslovenskej leasingovej spoločnosti,
a. s. bolo potvrdené uznesením Okresnej prokuratúry Košice II., a teda rozhodnutie nebolo ako
nezákonne zrušené, opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2023 sp.zn. 9Cdo/356/2021, že v prípade, že sa nesprávne úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho
v mene štátu odzrkadlí v jeho rozhodnutí, tak v takom prípade sa možno domáhať nároku na náhradu
škody len z titulu jeho nezákonného rozhodnutia, ktorým bol celý tento jeho nesprávny úradný postup

zisťovania predpokladom na jeho vydanie zavŕšený a nie z titulu nesprávneho úradného postupu.
pokračovanie Podľa názoru žalovaného v prípade vrátenia zaisteného vozidla je jedným zo základných
predpokladov na jeho vydanie aj určenie osoby, ktorej sa má zaistené vozidlo vrátiť. Táto skutočnosť
sa musí prejaviť a aj sa prejavila v samotnom rozhodnutí o vrátení vozidla. Preto záver súdu, že
vrátenie vozidla nesprávne označenej právnickej osobe, ktorej sa zaistené vozidlo vrátilo, považuje za

nesprávny úradný postup, ktorý sa neodzrkadlil v samotnom rozhodnutí považuje žalovaný za nelogický
a zmätočný. Naďalej trval na tom, že žalobca ani C. D. nikdy neboli a nie sú vlastníkmi predmetného
vozidla. Poukázal na judikatúru najvyššieho súdu, že nesprávny úradný postup možno vymedziť tak,
že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o
porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu
alebo nie, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Ak súd prijal iný názor, odklonil sa

tak od vyššie uvedenej ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu. Argumentácia o nutnosti vec posúdiť z
hľadiskazákonnéhoalebonezákonnéhorozhodnutia,ktorénebolozrušenéaktorúžalovanýprezentoval
už vo svojom dovolaní z 30.7.2021, ostala súdom prvej inštancie bez reakcie, pravdepodobne z dôvodu,
že právny názor súdu prvej inštancie o úradnom postupe, ktorý sa neprejavil v uznesení o vrátení
vozidla, vyvracia odkazom na viacero rozhodnutí dovolacieho súdu a tiež z dôvodu, že pri rešpektovaní

záveru o neexistencii vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému vozidlu vyplývajúcemu z uznesenia
o vrátení vozidla nemožno žalobu žalobcu vyhodnotiť ako dôvodnú. Pre absolútne zjednodušenie
podstatne odvolacích námietok žalovaný uviedol, že skutočnosť určenia subjektu, ktorému malo byť
vrátené vozidlo sa odrazila v právoplatnom, nezrušenom, a teda v zákonnom uznesení ČVS: OUV
XXX/XX-X2-2001 zo dňa 2.6.2005, a preto za rovnako zákonnú musí byť vyhodnotená aj následná

realizácia obsahu tohto uznesenia. Žalovaný s ohľadom na doterajší priebeh bezmála 18 rokov
trvajúceho konania opätovne zosumarizoval a pripomenul postup súdu prvej inštancie v tejto veci.
V súvislosti s existenciou škody a príčinnej súvislosti poukázal na premisu súdu prvej inštancie o tom,
že vydanie vozidla neznámej, neidentifikovanej osobe spôsobilo škodlivý následok predstavujúci stratu
motorového vozidla, resp. spôsobilo nemožnosť uplatniť si právo k vozidlu nezodpovedá skutkovému

stavu ani právnemu posúdeniu podľa rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Výsledkom myšlienkového
postupu súdu prvej inštancie bola v prvom rade ignorácia právoplatného uznesenia o vrátení vozidla
a vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu. Ak žalobca alebo jeho právny predchodca nebol
vlastníkom motorového vozidla nemôže predstavovať škodu žalobcu, pretože nemožno vyhodnotiť ako
škodu stratu niečoho, čoho daná osoba nie je vlastníkom. Príčinná súvislosť teda nebola preukázaná

a vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený. Skutočnosť, že si C. D. mohol
uplatniť nárok na náhradu škody v pozícii poškodeného vyplýva i zo samotného uznesenia o vrátení
vozidla, v zmysle ktorého predmetné vozidlo predal v mene E. I. cestou AUTO – DAREXU Banská
Bystrica C. D., čím ho takto uviedol do omylu, nakoľko mu vozidlo bolo odňaté a spôsobil mu tak škodu
predbežneza355.000,-Sk.Vrozporestýmtokonštatovanímsúdprvejinštancievbode65.odôvodnenia

napadnutého rozsudku uviedol, že trestným činom vznikla bezprostredne škoda pôvodnému vlastníkovi
vozidla, voči ktorého vlastníctvu smeroval skutok páchateľa trestného činu E. I.. Súd prvej inštancie
obdobne ako pri závere o existencii vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému vozidlu, aj v tomto
prípade sa postavil do pozície trestného senátu oprávneného rozhodovať o nárokoch poškodených.
Žalovaný opäť zdôraznil, že žalobca nevyužil žiaden dostupný prostriedok na vymoženie pohľadávky od

povinných subjektov. V súlade s prezentovaným názorom ústavného súdu treba akcentovať, že náhrada
škody z výkonu verejnej moci proti štátu, jeho prípadná zodpovednosť, nemá povahu všeobecného
inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu.
Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez toho, aby
sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za pričinenia

štátu, bezdôvodne obohatil. Ďalší argument žalovaného bol, že škoda vzniknutá žalobcovi nemohla byť
vo výške akú žaloval, pretože v čase vydania uznesenia o vrátení vozidla trhová hodnota motorového
vozidla musela byť nižšia ako v čase nadobudnutia vozidla z dôvodu, že k údajnému nesprávnemu
úradnémupostupudošlonajskôr23.5.2022aniedňom1.8.2000,kedyvozidlobolonadobudnuté,apreto
výška škody nemohla zodpovedať kúpnej cene motorového vozidla. Žalovaný považuje za absolútne

neprípustné zamieňanie nároku na náhradu škody s nárokom na vrátenie kúpnej ceny. Okrem toho,
deň, kedy bolo motorové vozidlo zadržané, nemôže byť považovaný za deň vzniku škody, pretože
orgány činné v trestnom konaní postupovali pri zaistení motorového vozidla v súlade so zákonom. Ku
škode mohlo dôjsť najskôr v deň vydania uznesenia o vrátení vozidla, ktoré nebolo C. D. doručené t. j.23.5.2002 resp. v primeranom čase pre doručenie uznesenia v listinnej podobe t. j. 3 až 18 dní. Najskôr
až v tento deň totiž malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý bol identifikovaný súdom prvej
inštancie ako škodová udalosť. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Košiciach

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

20.Žalobca k podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie. Vyjadril nesúhlas s argumentmi
žalovaného a na svoju obranu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny, riadne presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnený a obsahuje všetky odpovede na námietky

žalovaného, a to najmä v bode 51. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie okrem iného
v odôvodnení uviedol, že za príčinu vzniku škody súd považuje faktické vydanie vozidla neznámemu
subjektu a už táto skutočnosť znemožnila či zmarila žalobcovi možnosť domáhať sa svojho práva
k vozidlu voči tretím osobám. V súvislosti s namietaním vlastníctva právneho predchodcu žalobcu C. D.
k tomuto vozidlu žalobca poukázal, že policajný orgán, ktorý rozhodol o vrátení vozidla nemal žiadnu
právomoc rozhodovať o vlastníckom práve k vozidlu, a teda názor policajného orgánu o vlastníckom

práve vyjadrený v uznesení je úplne irelevantný a v súdenej veci nič nepreukazujúci. Žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom žalovaného škoda bez ohľadu na to, či bol alebo nebol vlastníkom
vozidla, pretože ak bol vlastníkom vozidla, mal by nárok na jeho vydanie od osoby, ktorej vozidlo vydali
policajti, no nesprávnym úradným postupom mu bolo znemožnené domáhať sa vydania od takejto
osoby,nakoľkododnesniejezrejmé,komuvozidlobolovydané.Akbyžalobcanebolvlastníkomvozidla,

a teda nestal sa vlastníkom na základe kúpnej zmluvy s DAREXOM, ktorou vozidlo nadobudol, mal
tak žalobca nárok na vrátenie kúpnej ceny od osoby, od ktorej kúpil, no žalobcovi bolo postupom
žalovaného tým, že žalovaný opakovane klamlivo informoval žalovaného, že vozidlo je stále zaistené,
napriek tomu, že už bolo vydané, znemožnené domáhať sa vrátenia kúpnej ceny voči osobe, od ktorej
vozidlo kúpil. V čase, keď žalovaný konečne doručil žalobcovi uznesenie o vrátení vozidla, bol nárok

žalobcu voči osobe, od ktorej vozidlo kúpil už premlčaný. Žalovaný zámerne účelovo abstrahuje od
skutočnosti, že žiadne z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR neobsahuje vyslovenie právneho názoru,
že v súdenom prípade sa nejedná o nesprávny úradný postup, ani neobsahuje názor, že v súdenom
prípade sa nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu odzrkadlil v jeho
rozhodnutí. Súd prvej inštancie si teda bol oprávnený urobiť svoj názor o tom, že v danom prípade je

prítomný nesprávny úradný postup a tento názor aj vyčerpávajúco zdôvodnil. Žalobca zotrval na tom,
že vydanie vozidla neidentifikovanej osobe nevychádza z rozhodnutia o vydaní veci, pretože, ak by
bola v rozhodnutí uvedená existujúca osoba tak vozidlo môže byť vydané neznámej osobe. Vydanie
vozidla sa preukazuje preberacím protokolom alebo iným dôkazom, ktorý preukazuje, že bolo vozidlo
vydané. V danom prípade však žalovaný ani žiaden iný orgán v jeho pôsobnosti nemohol ani počas

18 rokov preukázať, komu bolo vozidlo fyzicky vydané t. j., alebo, že by bolo vydané osobe uvedenej
v uznesení o vrátení vozidla. Dokonca žalovaná (policajti) vydanie vozidla pred žalobcom dlhodobo tajili.
Osoba, ktorá je uvedená v uznesení nikdy neexistovala a preto je zrejmé, že škoda nebola spôsobená
samotným rozhodnutím o vydaním veci ani s ním priamo nesúvisí. Je zrejmé, že policajti by mali vozidlo
správne vydať v súlade s uznesením o vydaní vozidla a o vydaní vozidla vyhotoviť protokol alebo iný

záznam, čo však zjavne nespravili, a teda postupovali nezákonne v rozpore s uznesením o vydaní
vozidla a dopustili sa nezákonného postupu. Príčinou škody je teda nesprávny úradný postup, ktorý
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca opätovne zhrnul skutočností, v ktoré
napĺňajú znaky nesprávneho úradného postupu, a to
a) vyšetrovateľ vydal vozidlo neznámej osobe, lebo osoba uvedená v uznesení o vydaní vozidla nikdy

neexistovala a protokol o vrátení vozidla neexistuje alebo nebol v konaní predložený
b) vyšetrovateľ vydal vozidlo inej osobe ako osobe uvedenej v uznesení, a to Východoslovenská
leasingová spoločnosť a.s., čo je názov osoby, ktorej bolo vydané vozidlo uvedený v uznesení, ale v čase
uznesenia ani nikdy predtým táto spoločnosť neexistovala.
c) vyšetrovateľ v rozpore s uznesením 137 ods. 1 Trestného zákona C. D. nedoručil uznesenie o vrátení

vozidla včas, ale viac než tri roky po jeho vydaní vzhľadom na uplynutie 3 ročnej lehoty sa C. D. voči
Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s. nemohol úspešne domáhať vydania vozidla
d) vyšetrovateľ fyzický vrátil vozidlo tretej osobe predtým ako uznesenie o vrátení vozidla nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože toto sa mohlo stať vykonateľným a právoplatným až po doručení
C. D. a potom ako bola sťažnosť tohto subjektu voči uzneseniu zamietnutá, t.j. po 11.7.2005. Laický

teda by sa dalo zhrnúť, že policajt vydal vozidlo nevedno komu, nevyhotovil o vydaní vozidla žiaden
protokol, právnemu predchodcovi žalobcu klamlivo opakovane oznamoval, že vozidlo je stále zadržané
a vydanie vozidla priznal žalobcovi až po vyše troch rokov. Teda žalobca nielenže nevedel voči komu sa
má vydania vozidla domáhať, ale o vydaní vozidla sa dozvedel až potom, čo dobromyseľný prijímateľvozidla k nemu nadobudol vlastnícke právo vydržaním. V dôsledku toho všetkého p. D. stratil akúkoľvek
možnosť domôcť sa svojho vozidla, a teda o neho prišiel a stratil možnosť žalovať aj iný subjekt.
Celá argumentácia žalovaného v odvolaní je úplne prekrútená a nerešpektujúca skutkový stav zistený

v konaní ako aj argumentácia žalobcu. V priamej príčinnej súvislosti s tým, že vyšetrovateľ vydal vozidlo
neidentifikovateľnej osobe a vyšetrovateľ doručil uznesenie C. D. až vyše 3 roky po jeho vydaní došlo
k takému osloveniu právnej pozície C. D., že tento si nemohol uplatniť nárok na vydanie vozidla voči
osobe, ktorej bolo vozidlo vydané, pretože táto osoba by sa mohla účinne brániť vydržaním vlastníckeho
práva k vozidlu uplynutím 3 rokov od jeho vydania a rovnako si nemohol uplatniť ani nárok na vrátenie

kúpnej ceny od osoby, od ktorej vozidlo kúpil, nakoľko táto osoba by sa nároku C. D. bránila vznesením
námietky premlčania. Žalobca ani C. D. nemal žiaden vzťah s E. I., ktorý sa v súvislosti s vozidlom zrejme
dopustil trestného činu a od E. I. vozidlo ani nenadobudol. I. voči D. nijako nekonal, nedošli do kontaktu
a preto je vylúčené, aby bol v konaní voči I. C. D. akokoľvek úspešný. Žalovaný nijako nepreukázal, že
niektoré s ňou uvádzaných možností domoženia sa práva C. D. voči osobe, ktorej bolo vozidlo vydané
voči DAREXU alebo voči E. I. boli reálne a nie čisto hypotetické. Žalobca pritom svojou argumentáciou

preukázal nefunkčnosť uvedených spôsobov vymoženia práva C. D.. Vzhľadom na to má žalobca za
to, že príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody bola prvoinštančným
súdom dostatočne zistená a preukázaná a z jeho závermi sa preto v celom rozsahu stotožňuje. Vo
vzťahu k žalovaným namietanej výške škody sa žalobca plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku v jeho bode 66. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd odvolanie zamietol,

napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

21.Následne zo strany žalovanej došlo k replike a zo strany žalovaného k duplike, avšak čo sa týka
odvolania žalovanej, avšak v podstate sa opakovali len tie argumenty, ktoré boli už v priebehu konania,
ale aj v odvolaní a vo vyjadrení k nemu uvedené.

22.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné, rozsudok je vecne správny, preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.10.2024 po predchádzajúcom zverejnení miesta
a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219
ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

23. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie
procesnépráva,ktorémuzákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov

dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

24.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v
podanomodvolanídospelkzáveru,žeodvolanieprotirozsudkusúduprvejinštancie niejeopodstatnenéa uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo

zistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnezáveryoprávachapovinnostiachsporovýchstrán,pričom
rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej
inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných
vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu
postupom súdu prvej inštancie v spore nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a

rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

25.Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

26.Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, odkazuje na nich a na

zdôraznenie správnosti rozsudku uvádza:

27.Nesprávnym úradným postupom podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť
spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Citovaný zákon bližšiu definíciu pojmu

nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť
spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť
nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci jeho rozhodovacej
činnosti.

28.Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal svoje vlastníctvo
k predmetnému vozidlu a teda nepreukázal, ako mal byť vydaním vozidla neznámej osobe žalobca
poškodený. Žalobca predsa kupoval vozidlo v dobrej viere, od firmy E. F. – AUTODAREX a jeho
dobromyseľnosť v celom konaní nebola spochybnená. Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ
Košice II nechal bez povšimnutia opakované dotazy (i písomné žiadosti o vrátenie vozidla) C. D. čo je

s vozidlom, dal tým jednoznačne najavo, že si tým uplatnil právo k predmetnému motorovému vozidlu.
Vzhľadom na tieto dotazy, z ktorých nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalobcu si vlastnícke
právo k tomuto vozidlu uplatňuje z titulu toho, že ho nadobudol kúpnou zmluvou, pochybnosti o práve k
vozidlu existovali. Pochybnosti o práve k zaistenej veci podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona nastávajú
spravidla vtedy, keď právo k takejto veci uplatňuje ďalšia osoba, resp. viac osôb. Tieto pochybnosti nebol

však oprávnený riešiť policajný orgán. Naopak, tento bol pri pochybnostiach o práve k veci povinný
zaistenú vec uložiť do úschovy a upozorniť osoby, ktoré si na vec robili právo, aby si svoj nárok uplatnili
v občianskoprávnom konaní. Tento záver odvolacieho súdu vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR,
sp.zn.4 Cdo 60/2003.

29.Odvolaciemu súdu sú známe závery Najvyššieho súdu SR premietnuté v jeho rozhodnutí č.k.
9Cdo/365/2021 v súvislosti s tým, že v prípade, že nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
sa odzrkadlí v jeho rozhodnutí, v takom prípade sa možno domáhať nároku na náhradu škody
spôsobenej takouto činnosťou orgánu verejnej moci len z titulu jeho nezákonného rozhodnutia, ktorým
bol tento nesprávny úradný postup dovŕšený. Ak toto rozhodnutie nebolo zrušené alebo zmenené, takéto

rozhodnutie nemôže byť dôvodom vzniku škody.

30.Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce
časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová ale napomáha pri posudzovaní vecnejsúvislosti. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí,
ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaný príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou

zákon spája zodpovednosť za škodu. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo aj len jednej z nich
nie je daná táto zodpovednosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp. zn. 3 Cdo 32/2007,
R 28/2008)1).

31.Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že skoro každý súdený prípad je jedinečný a pri rozhodovaní
súdu je potrebné vziať do úvahy všetky konkrétne a špecifické okolnosti tak aby výsledkom bolo súdne
rozhodnutie v súlade s princípom spravodlivosti. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že policajný
orgán musel mať pochybnosti o vlastníctve vozidla, napriek tomu nepostupoval pri vracaní vozidla
zákonným spôsobom. To sa prejavilo nielen v jeho rozhodnutí, ktoré skutočne zrušené nebolo, avšak
súd musí vziať do úvahy že dôvody v uznesení, ktorým bola sťažnosť C. D. Okresnou prokuratúrou

Košice II zamietnutá nie sú v podstate žiadne. Napriek tomu však je potrebné považovať rozhodnutie
policajného orgánu za nezrušené a nezmenené.

32.Policajné orgány v danom prípade však i po vydaní uznesenia o vrátení vozidla nepostupovali
v súlade so zákonom, pretože vozidlo bolo vydané neexistujúcej právnickej osobe pred nadobudnutím

právoplatnosti rozhodnutia, keďže osobe, ktorej bolo vozidlo zaistené a odobraté, bolo doručené až
po viac ako troch rokoch. Vnucovať žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, aby si uplatňoval
vrátenie vozidla, prípadne požadoval náhradu škody u iných osôb, ktoré mu ani neboli známe, je
absolútne neprípustné. Odvolací súd v súlade s názorom prvoinštančného súdu dáva za pravdu
argumentom žalobcu, že sa dostal do postavenia, kedy i keby mu už bolo známe, komu bolo

vozidlo vydané, domáhanie sa nároku na náhradu škody, by bolo márne pre možnú a s najväčšou
pravdepodobnosťou aj využitú uvedenou osobou námietky premlčania a lebo uplatnenie vlastníckeho
práva vydržaním. Dokazovaním bolo preukázané, že C. D. predmetné vozidlo kúpil od firmy E. F. –
AUTODAREX, nemožno mu pričítať nejaké porušenie právneho prepisu, alebo nejakú neopatrnosť či
nebdelosť v konaní. Naopak, bol to orgán verejnej moci, ktorý nepostupoval v súlade so zákonným

a predpísaným postupom a v danom prípade i odvolací súd vidí pochybenia, ktoré nemožno prehliadnuť.
Chýba napr. i protokol o odovzdaní vozidla, z ktorého by bolo možné zistiť, komu (akej konkrétnej fyzickej
osobe konajúcej v mene spoločnosti) bolo vozidlo vrátené.

33.Boli to orgány polície, ktoré svojím nesprávnym úradný postupom spôsobili, že žalobca (i jeho právny

predchodca) zostal bez vozidla i bez finančnej čiastky, ktorú na vozidlo vynaložil. Tento postup priamo
spôsobil žalobcovi škodu, spočívajúcu v hodnote zaisteného a nevráteného vozidla. Tu tiež odkazuje
odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 57. až 66. s ktorým odôvodnením sa
plne stotožňuje.

34.Odvolací súd sa stotožňuje aj dôvodmi súdu prvej inštancie ohľadne výšky škody, pretože jeden
mesiac používania vozidla ( do jeho zaistenia) nemohol znížiť jeho hodnotu. Neakceptuje sa námietka
žalovaného, že hodnota vozidla sa mala odrážať od stavu v čase vrátenia vozidla, čo je nelogické,
pretože žalobca (resp. jeho právny predchodca) predsa vozidlo za ten čas nepoužíval. Aj keby súd
(hypoteticky) prijal argumentáciu žalovaného, že vozidlo bolo zaistené zákonne, bolo práve nesprávny

postup orgánu verejnej moci pri vracaní vozidla vyššie uvedený, ktorý znemožnil žalobcovi domáhať
sa prípadne náhrady škody za obdobie zaistenia vozidla pri zohľadnení jeho amortizácie od inej
zodpovednej osoby.

35.Ohľadne namietania pasívnej legitimácie opätovne odvolací súd poukazuje na závery NS SR

v uznesení 9Cdo/365/2021 s tým, že táto námietka je nedôvodná.

36.Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania (osobitnými námietkami odvolateľa nenapadnutého) ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

37.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CPS.
Žalovaný nebol v odvolacom konaní so svojím odvolaním úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal odvolací súd úspešnému žalobcovi.
38.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).