Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Ek/863/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124289372
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Jašušáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124289372.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., A., C.: XX XXX XXX, A. A. D. X/
X, XXX XX D. – E. F. G. E., právne zast. Mgr. Michal Baniar, IČO: 53 831 624, so sídlom Tajovského
1, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: H. I. J., A., C.: XX XXX XXX, A. A.
E. XX, XXX XX K., o vymoženie nepeňažného nároku a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Ladislav Ďorďovič, so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín, pod sp.

zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu tretej osoby: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX
I., na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh tretej osoby – H. I. na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.

II. Oprávnenému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu tretej osoby – H. I. na
zastavenie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.04.2024 domáhal od
povinného vymoženia nepeňažného nároku a trov exekúcie, na základe exekučného titulu – uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 20.003.2024, ktorý sa stal

právoplatným a vykonateľným dňa 15.04.2024 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 23.05.2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ladislav
Ďorďovič, so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín (ďalej aj ako „súdny
exekútor“), ktorý predmetnú exekúciu vedie pod spisovou značkou XXXXX XXX/XX.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 04.06.2024 doručené podanie tretej osoby – H. I., pôvodnej konateľky
povinného (ďalej aj ako „podávateľka“), zo dňa 03.06.2024, označené ako „Vyjadrenie k návrhu
na vykonanie exekúcie; Návrh na zastavenie exekúcie“. Podávateľka vo svojom návrhu uviedla, že
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie sám voči sebe, keďže spoločníkom povinného je
samotný oprávnený. Súd mal nariadiť neodkladné opatrenia, ktorými ukladá povinnosť povinnému
umožniť oprávnenému predložiť, sprístupniť výpis z bankového účtu vedeného v peňažnom ústave

B. D. L., C.: H. za november 2023. Podávateľka toto za povinného nevie splniť, ako fyzická osoba
mala účet v peňažnom ústave B. D. L., C.: H., no tento je dávno zrušený a nemá výpis z účtu,
funkcii konateľky povinného sa vzdala. Vzdanie funkcie nadobudlo účinnosť, pričom funkcia konateľky
zanikla podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka dňom 05.10.2023 a prebieha konanie dosiahnutie
zhody zápisu v obchodnom registri povinného. Listom zo dňa 03.07.2023, doručený oprávnenému dňa
04.07.2023, oprávnenému oznámila vzdanie sa funkcie konateľky. Uznesením Okresného súdu Trenčín

zo dňa 30.11.2023 pod sp. zn. XXXXXX/XXX/XXXX bolo na jej podnet rozhodnuté o začatí konania
o dosiahnutie zhody zápisu v obchodnom registri povinného so skutočným stavom, ktorého predmetomjej výmaz konateľky spoločnosti a zápis dňa skončenia jej funkcie. S poukazom na uvedené, zanikla
funkcia konateľky spoločnosti podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka dňom 05.10.2023, zápis jej
osoby ako konateľky povinného nie je v súlade so skutočným právnym stavom a teda od októbra 2023

nie je oprávnená konať za spoločnosť (povinného). Pojednávanie bolo zrušené na žiadosť oprávneného,
ktorý odďaľuje takto rozhodnutie vo veci. Termín bol pôvodne určený na 28.05.2024. Podávateľka nemá
vedomosť o žiadnom účte odporcu v B. D. L. a nemôže splniť povinnosť sprístupniť za povinného takúto
požiadavku, ak táto spoločnosť nikdy účet v peňažnom ústave Revolut Bank UAB nemala založený,
o čom oprávnený aj povinný vedia. Predložila rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXXX/XXX/

XXXX zo dňa 22.04.2024, kde sa uvedené konštatuje na strane 19 v bodoch 21 a 22, a to že Revolut
Bank UAB nebol účtom oprávneného, v tomto konaní mala možnosť sa brániť, predkladať dôkazy
a vyjadrovať sa. Pokiaľ má niekto zo spoločnosti o takomto účte vedomosť, je potrebné doložiť doklad,
ktorým preukáže, že povinný mal účet v B. D. a bol vedený na spoločnosť, podávateľka v tomto nevie
byť nápomocná. Podľa jej tvrdenia ide iba o šikanózne návrhy, ktorými sa má docieliť, aby predkladala
niečo, čo neexistuje. Takýchto konaní prebieha viac a viaceré návrhy na vydanie neodkladných opatrení

súdy už odmietli. V konaniach, o ktorých sa dozvedela a mala možnosť sa brániť, bol oprávnený ako
žalobca neúspešný.

4. Oprávnený sa k podanému návrhu podávateľky na zastavenie exekúcie doposiaľ nevyjadril.

5. Súdny exekútor predložil návrh podávateľky ako návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa
18.06.2024 súdu na rozhodnutie, k samotnému Návrhu sa nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie

skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie
je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje
výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré
nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie

odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak
po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1
Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to bez ohľadu
na to, či to účastník konania navrhol.10. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh podávateľky na zastavenie exekúcie bol podaný
neoprávnenou osobou, súd ho teda vyhodnotil ako nedôvodný a takýto návrh zamietol. Podávateľka už

nie je konateľom povinného, samotný návrh podpísala aj viedla ako fyzická osoba. Súd napriek tomu
považoval za potrebné reagovať na niektoré v návrhu podávateľky namietané skutočnosti.

11.ExekučnýmtitulomvpredmetnomexekučnomkonaníjeuznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystrici
zo dňa 20.03.2024, ktorým krajský súd v I. výroku zmenil uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k.

XXXX/XXX/XXXX zo dňa 08.01.2024 v I. výrokovej vete tak, že odporca (povinný) je povinný sprístupniť
navrhovateľovi (oprávnenému) výpis z bankového účtu vedeného v peňažnom ústave B. D. L., C.: H.,
za obdobie od 01.11.2023 do 30.11.2023.

12. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie
ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je

oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak
neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť
exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny
dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom
rozsahu právoplatný a vykonateľný.

13. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho

rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako
o tom bol poučený v exekučnom titule i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom
povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného,

pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo
pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

14. Podávateľka svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje skutkovými okolnosťami spred vydania
exekučného titulu, teda skutočnosťami, ktoré mohol a mal uplatniť povinný ešte v základnom konaní.

V tomto bode súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 104/2019 zo dňa
05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného titulu je obmedzený na to, či je
exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne
vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom
konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli

spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia
neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť,
pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre
exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho
z exekučného titulu.“

15. Neobstoja teda tvrdenia podávateľky, že je potrebné predkladať doklady na preukázanie, že povinný
mal účet v B. D. a bol vedený na spoločnosť, nakoľko zo samotného exekučného titulu jasne vyplýva,
aký účet má byť sprístupnený. Krajský súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, povinný sa k návrhu
oprávneného, ani k podanému odvolaniu písomne nevyjadril, neuviedol teda v základnom konaní

žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by spochybnil, resp. vyvrátil skutkové tvrdenia oprávneného, pričom
úlohou exekučného súdu nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie vykonateľných rozhodnutí.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí dostatočne ozrejmil potrebu vydania neodkladného opatrenia, ako ja
dôvodnosť sprístupnenia práve tohto účtu, ako aj odôvodnenie, prečo má z predložených dôkazov za
preukázané, že tento účet bol využívaný na výkon podnikateľskej činnosti.

16. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať
sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné
chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilýmexekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom
predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie
sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon

nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.

17. Pokiaľ podávateľka namietala nemožnosť plnenia nepeňažného nároku v zmysle exekučného titulu,
keďže vlastníčkou účtu bola ona a nie povinný, tento účet je zrušený a ona nemá výpis z tohto účtu,
súd k tomuto uvádza, že exekučný titul v takomto prípade nie je materiálne nevykonateľný z dôvodu, ak

má povinný plniť prostredníctvom tretej osoby (podávateľky). Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.9Cdo/265/2021zodňa17.08.2022:Vykonateľnosťrozhodnutiapodľa§232
ods. 1 CSP je judikatúrou dovolacieho súdu ako aj odbornou literatúrou definovaná ako vlastnosť alebo
stav, kedy rozhodnutie umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti. Predpokladom vykonateľnosti
rozhodnutia je, že disponuje ako formálnou zložkou vykonateľnosti (doložka vykonateľnosti, konečnosť
rozhodnutia z hľadiska podania riadneho opravného prostriedku), tak súčasne i materiálnou zložkou

(obsahovou). Z materiálneho hľadiska je rozhodnutie vykonateľné iba vtedy, pokiaľ obsahuje dostatočnú
identifikáciu subjektu oprávneného a povinného, presné vymedzenie judikovanej povinnosti z hľadiska
jej obsahu i rozsahu a lehotu, v ktorej má byť táto povinnosť splnená, pokiaľ nevyplýva z právneho
predpisu. Vo výroku rozsudku súdu musí byť uložená povinnosť formulovaná určito a jednoznačne,
aby nevznikla pochybnosť o rozsahu uloženej povinnosti...Uloženie povinnosti žalovanému spôsobom

nie závislým výlučne na jeho vôli, ale vyžadujúcom súčinnosť tretích subjektov (napr. vydavateľa tlače,
prevádzkovateľa rozhlasu, obecného úradu pri vyvesení na úradnú tabuľu a pod.), nie je v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu považované za nedostatok materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.
Pokiaľ takto uložená povinnosť spĺňa požiadavku obsahovej určitosti, zrozumiteľnosti a jasnosti,
rozhodnutie nie je možné považovať za materiálne nevykonateľné len z toho dôvodu, že žalovaný

musí splniť uloženú povinnosť v súčinnosti s tretím subjektom. Ani v prípade, že by splnenie takto
uloženej povinnosti zo strany žalovaného nebolo možné z dôvodu nedostatku súčinnosti tretej osoby,
táto situácia by sa neprejavila ako nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, ale prípadne
v rámci exekučného konania, kde by zakladala právo žalovaného brániť sa proti výkonu rozhodnutia
podaním návrhu na zastavenie exekúcie pre následnú nemožnosť splnenia uloženej povinnosti (§ 61k

ods. 1 písm. d) zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov).

18. V zmysle vyššie uvedeného teda uloženie povinnosti žalovanému spôsobom nie závislým výlučne
na jeho vôli, ale vyžadujúcom súčinnosť tretích subjektov nie je považované za nedostatok materiálnej
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

19. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, nakoľko povinný
nesplnil to, čo mu ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.

20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel

k právnemu názoru, že návrh podávateľky na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených
skutočností nie je dôvodný, nakoľko bol podaný neoprávnenou osobou, a preto ho súd podľa § 61l ods.
3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).

21. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

23. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako
kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada
zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému

účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil
v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko však v danom konaní o návrhu
podávateľky na zastavenie exekúcie zostal oprávnený nečinný, preukázateľne mu nevznikli žiadne trovy,ani si ich oprávnený neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania
o návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.