Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6323201004
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6323201004.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej, sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako členov
senátu, v spore žalobcu: A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. C.,
občan SR, práv. zast. JUDr. Zuzanou Bejdovou, LL.M., advokátkou so sídlom Skuteckého 30, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ D. E., B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX

XX C. C., občan SR, práv. zast. Advokátska kancelária VERIONS, s.r.o., IČO: 47 239 441, so sídlom
Radvanská 21, 811 01 Bratislava, 2/ F. D. E., B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Arbour Summit
Close 89, Calgary, Canada, občan SR, v konaní zastúpený splnomocneným žalovaným 1/, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaniach žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. BR-2C/27/2023-168 zo dňa 13.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaniami žalobcu a žalovaného 1/ napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že „Súd
konanie vo vzťahu k žalovanému v rade 2) z a s t a v u j e.“ (prvá výroková veta); „Súd z r u š u j
e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného v rade 1) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
okrese Brezno, v obci Čierny Balog, k.ú. G. C., zapísaným Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor,

na LV č. XXXX, ako parcela C-KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 799 m2, parcela C-
KN č. XXXX/X, záhrada o výmere 284 m2, parcela C-KN č. XXXX, záhrada o výmere 1313 m2 a rodinný
dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. XXXX/X, na strane sporu ako spoluvlastníkov
spoluvlastníckych podielov na žalobcu v podiele 9/10 k celku a na žalovaného v rade 1) v podiele 1/10
k celku, a to ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu.“ (druhá výroková veta); „Žalobca je p o
v i n n ý zaplatiť žalovanému v rade 1) sumu 7.156,35 Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel, a

to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ (tretia výroková veta) a „Žiadna zo strán n e m á
právo na náhradu trov konania.“ (štvrtá výroková veta).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.05.2023 domáhal
zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. G. C.,
zapísaným na LV č. XXXX ako parcela C-KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 799 m2,
parcela C-KN č. XXXX/X, záhrada o výmere 284 m2, parcela CKN č. XXXX, záhrada o výmere 1313 m2

a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. XXXX/X (ďalej len ako „Nehnuteľnosti“)
a vyporiadal ho tak, že predmetné Nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu s
tým, že žalobca titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplatí žalovaným 1/ a 2/ po 5.700,-
Eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
1.2 Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností o veľkosti podielu 4/5
a žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností, každý o veľkosti podielu 1/10.

Nehnuteľnosti predstavujú dedičstvo po právnych predchodcoch. Rodinný dom je v pôvodnom stave,
značne znehodnotený, vyžaduje značný objem finančných prostriedkov na opravu. Žalobca prejavilzáujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a nadobudnúť spoločnú vec do výlučného
vlastníctva. Na rodinnom stretnutí konanom dňa 01.10.2022 sa spoluvlastníci dohodli na hodnote
Nehnuteľností vo výške 57.000,- Eur. Žalovaný 1/ oznámil, že nemá záujem o vyplatenie podielu, ale

požaduje zameniť svoj spoluvlastnícky podiel za podiel žalobcu k pozemku na Vrchdolinke. Žalobca
dňa 16.01.2023 predložil žalovanému 2/ návrh kúpnej zmluvy, ktorou mal záujem nadobudnúť jeho
spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu 5.700 Eur. Žalovaný 2/ dňa 01.04.2023 predložil žalobcovi
protinávrh, ktorým zmenil svoje rozhodnutie deklarované na stretnutí dňa 01.10.2022. Žalobca dňa
27.04.2023 písomne vyzval žalovaných k rokovaniam vo veci zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k spoločnej veci. Navrhol uzatvoriť kúpnu zmluvu, resp. dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Keďže žalovaní na mimosúdnu komunikáciu nereagovali, žalobca sa
obrátil na súd.
1.2.1 Ako väčšinový vlastník má žalobca záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely žalovaných do
svojho výlučného vlastníctva a zabezpečiť tak užívanie a starostlivosť o Nehnuteľnosti. Spoločná
vec nie je spôsobilá k reálnej deľbe tak, aby boli zohľadnené spoluvlastnícke podiely strán sporu.

Žalobca je tou osobou, ktorá zabezpečuje základnú údržbu rodinného domu, pokosí priľahlé pozemky,
operatívne zabezpečuje kontrolu domu atď. Žalobca mieni investovať a zhodnotiť rodinný dom, vytvoriť
tam podmienky na trvalé bývanie.
1.2.2 Ku dňu podania žaloby žalobca nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, spolu s manželkou býva v
prenajatom byte. V roku 2004 vycestoval do Kanady, kde žil až do roku 2020. Po návrate na Slovensko

začal aktívne riešiť svoju bytovú otázku a v septembri 2022 oslovil realitnú kanceláriu A. H. – JAROMA o
vypracovanie odhadu ceny Nehnuteľností. Žalovaný 1/ vlastní rodinný dom, v ktorom má trvalé bydlisko.
Žalovaný 2/ trvalo žije a býva v Kanade.
1.2.3 Podiel 4/5 k Nehnuteľnostiam nadobudol zákonne; strany sporu nadobudli spoločnú vec titulom
dedenia po právnych predchodcoch, v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn.

24D 522/96, Dnot 566/96, každý o veľkosti 1/5 k celku. Žalobca po tom, ako vycestoval do Kanady,
titulom darovacej zmluvy previedol svoj podiel na svojich dvoch synov; jeho synovia v roku 2023
potom darovacou zmluvou previedli darovaný podiel späť na žalobcu; ďalšie podiely nadobudol titulom
riadne uzatvorených a zavkladovaných kúpnych zmlúv od predchádzajúcich spoluvlastníkov, svojich
súrodencov.

1.2.4 Spoločná vec nie je deliteľná; návrh žalovaného 1/ nepredstavuje rozdelenie veci, ale zámenu.
1.2.5 Následne vzhľadom na to, že po podaní žaloby žalovaný 2/ odplatne previedol svoj spoluvlastnícky
podielnažalobcu(vdôsledkučohoOkresnýúradBrezno,odborkatastrálnyvkonanísp.zn.V-2446/2023
povolil vklad vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ zo
dňa 30.11.2023), zobral žalobca voči žalovanému 2/ žalobu späť, žiadal voči nemu konanie zastaviť a

priznať žalobcovi voči žalovanému 2/ náhradu trov konania.
1.3 Žalovaný 1/ k predmetu sporu uviedol, že on na rodinnom stretnutí dňa 01.10.2022 navrhol vymeniť
svoj podiel za podiel 1 žalobcu k inému pozemku - na Vrchdolinke, o výmere 1250 m2 , ktorý žalobca
sám ponúkol na spätný predaj, z dôvodu, že sa tam nedá postaviť dom. Namiesto toho žalobca začal
nezákonne skupovať podiely od súrodencov a tak nadobudol podiel v 4/5 k Nehnuteľnostiam, pričom

nerešpektoval predkupné právo spoluvlastníkov. Žalobca sa 26 rokov o Nehnuteľnosti nezaujímal (mal
dom v Kanade ).
1.3.1 Znalecký posudok predložený žalobcom na sumu 57.000,- Eur (13,50 Eur/m2) žalovaný 1/
nepovažoval za posudok, stanovujúci reálnu cenu pozemku, ktorá predstavuje minimálne 35 Eur/m2;
posudok znížil cenu domu na polovicu oproti predchádzajúcemu znaleckému posudku z roku 2019.

Podľa posudku realitnej kancelárie rodinný dom, hospodárska budova, pozemky p.č. XXXX/X a p.č.
XXXX/X spolu o výmere 1083 m2 majú hodnotu 58.000,- Eur a záhrada p.č. XXXX o výmere 1313 m2 má
hodnotu 9.191,- Eur. Poukázal na stanoviská vypracované spol. KERMAR, s.r.o., podľa ktorých hodnota
Nehnuteľností je spolu 67.191 Eur.
1.3.2 Podľa žalovaného 1/ reálne rozdelenie Nehnuteľností je možné; navrhol podielové spoluvlastníctvo

okresným súdom vyporiadať tak, že žalobcovi bude prikázaná do výlučného vlastníctva parcela C-KN č.
XXXX/X, parcela C-KN č. XXXX/X, rodinný dom súpisné číslo 965 postavený na parcele C-KN č. XXXX/
X a žalovanému 1/ bude prikázaná do výlučného vlastníctva parcela C-KN č.XXXX, pretože má záujem
vlastniť nejakú časť zdedených Nehnuteľnost, ktoré sú súborom vzájomne súvisiacich nehnuteľností,
preto nemusia byť všetky vyporiadavané nehnuteľnosti prikázané len jednému zo spoluvlastníkov.

1.3.3 Za spravodlivý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam považuje
žalovaný 1/ prikázanie veci s (a) drobnou úpravou hraníc pozemkov a (b) súvisiacim finančným
vyporiadaním vo výške primeranej náhrady od žalovaného 1/ žalobcovi v sume 5.096,90 Eur tak, že
žalobcovi bude do výlučného vlastníctva prikázaný rodinný dom súp. č. XXX, pozemok C-KN č. XXXX/X (ktorý bude mať namiesto pôvodnej výmery 749 m2 výmeru približne 649 m2, keďže zo súčasného
pozemku sa odčlení časť A o výmere cca 100 m2 za účelom vytvorenia samostatného pozemku ako
prístupovej cesty k pozemku C-KN č. XXXX) a pozemok C-KN č. XXXX/X (ktorý bude mať namiesto

pôvodnej výmery 284 m2 výmeru približne 234 m2, keďže zo súčasného pozemku sa odčlení časť B o
výmere cca 50 m2 za účelom vytvorenia samostatného pozemku), a žalovanému 1/ bude do výlučného
vlastníctva prikázaný pozemok C-KN č. XXXX; zároveň žalobcovi a žalovanému 1/ bude do podielového
spoluvlastníctva v podiele 1 každého z nich prikázaný novovytvorený pozemok (prístupová cesta) z
pôvodného pozemku C-KN č. XXXX/X a C-KN č. XXXX/X, všetko s poukazom na územný plán obce

Čierny Balog, z ktorého je zrejmé, že v rámci pozemku C-KN č. XXXX je plánovaná výstavba miestnej
komunikácie, čím sa zmenší výmera pozemku C-KN č. XXXX z pôvodných 1313 m2 na cca 988 m2.
1.3.4 Momentom získania prístupu k pozemku C-KN č. XXXX cez plánovanú cestu sa žalovaný 1/
zaväzuje, že nebude trvať na ďalšej existencii podielového spoluvlastníctva k prístupovej ceste a svoj
podiel prevedie na žalobcu. K svojmu vyjadreniu priložil grafické znázornenie návrhu na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva.

1.4 Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca od neho obdržal ním podpísanú a konzulom
overenú kúpnu zmluvu zo dňa 16.06.2023 a žalobcovi tiež potvrdil e-mailom, odoslaným dňa
26.04.2023, že mu svoj podiel predá, resp. po dohode vymení. Žalobca mu však neodpovedal.
1.5 Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom spisu, a to najmä
s podanou žalobou, vyjadrením žalovaných k žalobe, následnými písomnými vyjadreniami sporových

strán, výpisom z LV č. XXXX, znaleckým posudkom č. 37/2023, stanoviskami k trhovej hodnote
nehnuteľnosti zo dňa 10.07.2023, výsluchom žalobcu, vyjadrením žalovaného 1/ a ďalšími listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise.
1.6. Vychádzajúc z ustanovenia §137 ods.1 a §142 ods.1 zákona č.40/1964Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej v texte aj len „OZ“) súd prvej inštancie konštatoval skutkový stav veci: z aktuálneho výpisu z

LV č. XXXX, okres Brezno, obec G. C., k.ú. G. C. vyplýva, že žalobca a žalovaný 1/ sú podielovými
spoluvlastníkmi Nehnuteľností, pričom žalobca je vlastníkom podielu o veľkosti 9/10 k celku a žalovaný
1/ je vlastníkom podielu o veľkosti 1/10 k celku. Znaleckým posudkom č. 37/2023 zo dňa 18.05.2023,
vypracovaným znalcom F. A. I. boli Nehnuteľnosti ocenené sumou 57.000,- Eur (znalec určil hodnotu
rodinného domu s príslušenstvom na sumu 24.601,85 Eur a cenu pozemkov určil vo výške 32.393,92

Eur, t.j. 13,52 Eur/m2). Zo stanovísk k trhovej hodnote nehnuteľnosti zo dňa 10.07.2023, vypracovaných
spoločnosťou KERMAR, s.r.o. vyplýva, že hodnota rodinného domu súp. č. XXX, pozemku pod rodinným
domom C-KN č. XXXX/X a pozemku C-KN č. XXXX/X by sa mala pohybovať na úrovni 58.000,- Eur.
Hodnota pozemkov C-KN č. XXXX/X a C-KN č. XXXX/X by sa mala pohybovať na úrovni 37.905,- Eur,
t.j. 35,-Eur/m2. Hodnota pozemku C-KN č. XXXX by sa mala pohybovať na úrovni 9.191,- Eur, t.j. 7,-

Eur/m2.
1.7 Podľa okresného súdu v čase podania žaloby predstavoval podiel žalobcu na Nehnuteľnostiach
veľkosť 4/5 k celku a podiely žalovaného 1/ a žalovaného 2/ každý po 1/10 k celku. V priebehu konania
žalobca a žalovaný 2/ uzatvorili kúpnu zmluvu pod č. V-2446/2023 zo dňa 30.11.2023 o odpredaji podielu
žalovaného 2/ žalobcovi. Preto žalobca potom zobral žalobu voči žalovanému 2/ späť; okresný súd

so súhlasom žalovaného 1/ (ktorý je súčasne zástupcom žalovaného 2/) podľa §145 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“) výrokom I. napadnutého rozhodnutia
konanie vo vzťahu k žalovanému 2/ zastavil.
1.8 Za preukázané a medzi stranami nesporné okresný súd považoval, že po uzatvorení kúpnej zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným 2/ podiel žalobcu na Nehnuteľnostiach predstavoval 9/10 k celku a podiel

žalovaného 1/ 1/10 k celku s tým, že Nehnuteľnosti strany nesporne nadobudli titulom dedenia, následne
žalobca zdedený podiel daroval svojim synom a po návrate z Kanady od synov prijal darovaný podiel od
nich darom späť. Strany sporu mali záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam,
ale v priebehu konania sa nevedeli dohodnúť na spôsobe jeho vyporiadania.
1.9 Okresný súd skonštatoval, že pre možnú úvahu o spôsobe vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, navrhovaného žalovaným 1/, bolo nevyhnutne potrebné predloženie overeného
geometrického plánu, ktorý by musel byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností; žalovaný
1/ ale geometrický plán nepredložil, a preto sa okresný súd nezaoberal ním navrhovaným spôsobom
vyporiadania. Pokiaľ žalovaný 1/ na pojednávaní žiadal, aby súd pojednávanie odročil a stanovil
mu novú lehotu za účelom predloženia geometrického plánu, tejto žiadosti okresný súd nevyhovel,

pretože spôsob tohto vyporiadania žalovaný 1/ prezentoval už vo svojom písomnom podaní zo dňa
22.09.2023, v ktorom uviedol, že pre krátkosť času od prevzatia právneho zastúpenia geometrický plán
neprikladá (predložil len grafické znázornenie) a nepredložil ho ani do dňa pojednávania 20.12.2023,
ktorý termín žalovaný 1/ písomne dňa 08.12.2023 žiadal zmeniť z dôvodu, že sa mu nepodarilozaobstarať geometrický plán, pretože napriek jeho výzve mu žalobca dňa 24.11.2023 neumožnil vstup
na spornú nehnuteľnosť.
1.10 Súd prvej inštancie vyhovel žalovanému 1/ a odročil pojednávanie na termín 13.03.2024, na ktorom

opätovne žalovaný 1/ požiadal o odročenie pojednávania, ktorej žiadosti už okresný súd nevyhovel
a rozhodol vo veci z dôvodu, že doba takmer pol roka, odkedy žalovaný 1/ prezentoval vlastný návrh
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, predstavuje dostatočný časový priestor na to, aby tento
zabezpečil a predložil súdu potrebný geometrický plán.
1.11 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd s ohľadom na výšku podielov (podiel žalovaného

1/ vo výške 1/10 k celku) a vzhľadom na účelné využitie vecí dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré
nie sú reálne deliteľné, a o ktoré sa stará žalobca, pretože - bývajúc s manželkou v nájme - má záujem
si ich prispôsobiť na trvalé bývanie, prikázal rodinný dom, pozemok pod ním ako aj priľahlé pozemky
(záhrady) žalobcovi ako majoritnému spoluvlastníkovi (výrok II. napadnutého rozhodnutia).
1.12 Zaoberajúc sa výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ okresný súd vychádzal
nielen zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 37/2023, ale aj zo stanovísk vypracovaných

spoločnosťou KERMAR, s.r.o., predložených žalovaným 1/ (spoločnosť je okresnému súdu známa
aj z iných konaní a pôsobí na trhu s realitami aj v danom regióne). Nestotožnil sa s námietkou
žalobcu o nepresvedčivosti stanovísk po obsahovej stránke a nedostatočnosti po formálnej stránke,
ale len ohľadom hodnoty rodinného domu, ohodnoteného len na základe vizuálnej obhliadky; preto pri
určení hodnoty rodinného domu s príslušenstvom vychádzal zo znaleckého posudku, podľa ktorého bol

ohodnotený na sumu 24.601,85 Eur, z čoho na podiel žalovaného 1/ prislúcha suma 2.460,19 Eur.
1.13 Hodnotu pozemkov okresný súd určil priemerom ceny určenej znaleckým posudkom a ceny
určenej realitnou kanceláriou, a to vo výške 46.961,60 Eur, t.j. 19,60 Eur/m2 (hodnota pozemkov podľa
znaleckého posudku 3 x 13,52 Eur/m2 = 40,56 Eur/m2, t.j. priemerná cena pozemku 13,52 Eur/m2;
hodnota pozemkov podľa stanoviska realitnej kancelárie 35 Eur/m2 + 35 Eur/m2 + 7 Eur/m2 = 77 Eur/

m2, t.j. priemerná cena pozemku 25,67 Eur/m2; výsledná priemerná hodnota pozemkov 39,19 Eur/m2;
13,52 + 25,67 : 2 = 19,60 Eur/m2), z čoho na podiel žalovaného 1/ prislúcha suma 4.696,16 Eur. Na
základe uvedeného okresný súd priznal žalovanému 1/ náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel spolu vo
výške 7.156,35 Eur (výrok III. napadnutého rozhodnutia).
1.14 Okresný súd nezohľadnil znalecký posudok č. 32/2019 zo dňa 21.02.2019, predložený na

pojednávaní žalovaným 1/, keďže ide o neaktuálny posudok a naviac ako dôkaz nebol uplatnený včas;
nevykonal ani dôkaz výsluchom znalca, keďže znalecký posudok priložil žalobca už k podanej žalobe.
Ak žalovaný 1/ žiadal vykonať výsluch znalca až na pojednávaní, súd na tento prostriedok procesnej
obrany podľa §153 C.s.p. neprihliadol, keďže nebol uplatnený včas a vyžadoval by si nariadenie
ďalšieho pojednávania. Okresný súd nevykonal ani dôkaz výsluchom žalovaného 1/, nepripustil ani

kladeniedoplňujúcichotázokžalobcovi,keďžetietomalismerovaťkokolnostiam,týkajúcimsarodinného
stretnutia pred podaním žaloby, resp. okolností ohľadom nadobudnutia pozemkov žalobcom na
Vrchdolinke. Tieto okolnosti okresný súd nepovažoval za právne relevantné vo vzťahu k prejednávanej
veci – nebolo právne podstatné, aké návrhy mal predniesť žalovaný 1/ žalobcovi na tomto stretnutí,
podstatné bolo, že strany sporu sa nedohodli a preto sa žalobca s podanou žalobou obrátil na súd.

Právne irelevantné je aj tvrdenie žalovaného 1/, že žalobca mal porušiť predkupné právo, ktorého
porušenia by sa musel domáhať samostatnou žalobou.
1.15 Na vznesenú námietku zaujatosti zákonnej sudkyne žalovaným 1/ na pojednávaní (namietol,
že dokazovanie nebolo zamerané na zisťovanie okolností týkajúcich sa rodinného stretnutia zo dňa
01.10.2022, že okresný súd nepripustil dôkaz výsluchom žalovaného 1/ a tiež že mu nebolo umožnené

klásť doplňujúce otázky žalobcovi) okresný súd neprihliadal s odkazom na §49 ods.3 C.s.p., pretože
žalovaný 1/ namietal spôsob vedenia pojednávania; dôvody na vylúčenie sudcu, spočívajúce v postupe
sudcu v konaní o prejednávanom spore, zákon výslovne vylučuje.
1.16 O náhrade trov konania (výrok IV. napadnutého rozhodnutia) okresný súd rozhodol podľa §257
C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na charakter sporu, kedy

ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu. Spor o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek
podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal
návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ
súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo
forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (proti
výrokom III. a IV.) i žalovaný 1/ (proti výrokom II., III. a IV.).
2.1 Žalobca žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

zmenil tak, že žalobca je z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel povinný zaplatiť žalovanému 1/ sumu
5.700 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaní 1/,2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy
konania pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení ich výšky, pretože (odvolacie dôvody) súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm.
h) C.s.p.).
2.1.1 Namietal, že ním predložený znalecký posudok Ing. Miroslava Dubeca č. 37/2023 o stanovení
všeobecnej hodnoty vyporiadavaných Nehnuteľností spĺňa zákonné predpoklady znaleckého posudku
v zmysle §209 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.07.2023 spochybnil

záver o stanovení výšky všeobecnej hodnoty pozemkov určených znalcom, ktorú považoval za nízku.
Žiadne iné relevantné popretia voči znaleckému posudku neuviedol a na podporu nepredložil znalecký
posudok - pripojil iba stanovisko k trhovej hodnote nehnuteľností, vypracovaný spol. KERMAR s.r.o. zo
dňa 10.07.2023, podľa ktorého hodnota rodinného domu a pozemku, na ktorom je dom postavený, je
58.000 Eur a hodnota pozemkov parc. č. 7638/1 a č. 7638/2 je 37.905 Eur (35 Eur/m2).

2.1.2 Žalobca uvedené skutkové tvrdenie žalovaného 1/ v zmysle koncentračnej zásady účinne poprel
a má za to, že hodnota určená realitnou kanceláriou nezohľadňuje kritériá potrebné pre daný spor:
listina neobsahuje pečiatku, podpis a vyvoláva výrazné pochybnosti o pravosti tohto dôkazu o to viac, že
má byť podkladom pre súdne rozhodnutie. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, realitné kancelárie
môžu poskytnúť určitý údaj o cene na trhu. Súdy považujú znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti za

zmysluplnejší, ktorý reflektuje na všetky špecifiká stavby a pozemku, ktoré sú relevantné pri určení ceny,
ako len posúdenie realitnej kancelárie.
2.1.3 Súd prvej inštancie hodnotu vyporiadavaných pozemkov - parcela C-KN č. XXXX/X parcela
C-KN č. XXXX určil kombináciou/priemerom hodnoty stanovenej znalcom a ceny určenej realitnou
kanceláriou, pričom takýto postup nemá oporu v zákone. Pravidlá hodnotenia dôkazu – znaleckého

posudku sú upravené v článku 15 C.s.p. ako aj v §191 C.s.p. a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia
dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán spolu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu
nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Súd však hodnotí presvedčivosť
posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad

s ostatnými vykonanými dôkazmi (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/41/2010). Súd nie
je oprávnený hodnotiť odborné závery znalca; je úlohou znalca zodpovedať presvedčivo na položené
otázky; v prípade nejasností je možné navrhnúť výsluch znalca - takýto dôkaz však v spore žalovaný
1/ neprodukoval.
2.1.4 Žalobca namietol postup súdu prvej inštancie, keď za účelom určenia primeranej náhrady

vychádzal z kombinácie všeobecnej hodnoty, určenej znaleckým posudkom a odhadom trhovej ceny
realitnou kanceláriou; takýto postup je v rozpore s princípom voľného hodnotenia dôkazu a ustálenej
súdnej praxe a zakladá odvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §365 ods. 1
písm. h/ C.s.p..
2.1.5 Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania žalobca namietal, že súd

prvej inštancie absenciou odôvodnenia napadnutého výroku o trovách konania znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Nepriznanie náhrady trov konania
nie je možné odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku
(R 23/1989). Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na §257 C.s.p. nepriznať

náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru, hodnotiaceho dopad rozhodnutia v určitom
druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). Žalobca v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku
nedostal žiadnu odpoveď a konkrétne argumenty, ktoré predložil v súvislosti s uplatnením nároku na plnú
náhradu trov konania. Dozvedel sa iba všeobecnú formuláciu, prečo sa okresný súd rozhodol aplikovať

§257 C.s.p., ktorá obsahuje odkaz na charakter sporu, „pričom má zato, že nie je možné konštatovať
úspech v konaní, lebo sa jedná konanie a vydanie rozhodnutia v záujme všetkých spoluvlastníkov“. V
odôvodnení rozsudku taktiež absentuje úvaha, z akých dôvodov a na podklade ktorých skutočností súd
prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/, voči ktorémubolo zastavené konanie z dôvodu procesného zavinenia na jeho strane, ak pritom žalobca konkrétne
argumentačne podporil návrh na priznanie náhrady trov konania postupom podľa §256 ods. 1 C.s.p..
Odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu v časti náhrady trov konania je nepreskúmateľné. Súd

prvejinštanciežiadnymspôsobomnezdôvodnil,nazákladečohorozhodoltak,žežiadnemuzúčastníkov
náhradu trov konania nepriznal, pričom je potrebné zdôrazniť, že žalobca od podania žaloby, až po
záverečný návrh, v každom svojom podaní náhradu trov konania uplatňoval a žiadal, aby mu trovy
konania boli priznané. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zakladá odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.; súd prvej inštancie

pri rozhodovaní o náhrade trov konania na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu - v
prejednávanom prípade je právne relevantné samostatne rozhodovať o nároku na náhradu trov konania
vovzťahukžalovanému1/podľa§255C.s.p.avovzťahukžalovanému2/podľa§256C.s.p.arozhodnúť
v zmysle zásady procesnej zodpovednosti za zavinené zastavené konania.
2.1.6 Žalobca vo vzťahu k žalovanému 1/ mal v spore plný úspech (súd prvej inštancie žalobe vyhovel,
zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom, navrhovaným žalobcom). Na základe

tohto skutkové stavu vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu
100% pri aplikácii §255 C.s.p., tak ako je rozhodované v iných sporoch s identickými skutkovými
okolnosťami. Žalobca sa pred podaním žaloby snažil mimosúdne dohodnúť s protistranou, aktívne
komunikoval, predkladal návrhy. Žalovaný 1/ uvedené nepoprel a menil svoje postoje vo vzťahu k
zrušeniu a vypriadaniu spoluvlastníctva, obštrukčným konaním zapríčinil zrušenie termínu pojednávania

20.12.2023, ku ktorému sa písomne vyjadril žalobca dňa 22.12.2023. Ustálená rozhodovacia prax
najvyšších súdnych autorít opakovane potvrdila, že rozhodovanie o náhrade trov konania v spore
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podlieha §255 C.s.p. a vyhovenie žalobe a
zrušenie spôsobom, aký bol navrhnutý žalobcom, je potrebné považovať za plný úspech v spore
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp.zn. 4 MCdo 10/2012, R 54/1973, publikované

v zbierke súdnych rozhodnutí rok 1973, zv. IV, na str. 748, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo
dňa 13.12.2017, sp.zn. 10Co/191/2017, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS
475/2018-31 zo dňa 04.02.2021, nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 113/2019 zo dňa 06.06.2019, nález
Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 399/2019 zo dňa 15.04.2020).
2.1.7 Žalobca osobitne poukázal na publikované stanovisko Najvyššieho súdu SR sp.zn. Cpj 8/1972

zo dňa 08.03.1972 k 17Co/94/2020 k niektorým otázkam rozhodovania súdov vo veciach podielového
spoluvlastníctva, uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu vo zväzku 7, ročník
1973, na strane 386 pod publikačným číslom R 54/1973 podľa ktorého „pri rozhodovaní o náhrade trov
je podľa ustanovení §142 OSP a §143 OSP smerodajný úspech v konaní; ak súd vyhovel návrhu a
zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali,

a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie §142
ods. 1 OSP (v súčasnosti §255 C.s.p.) a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania; iný je,
pravda, prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté; tu bude opodstatnené uvažovať,
či by nebolo vhodné použiť ustanovenie §142 ods. 2 OSP; v konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude
odôvodnené použitie ustanovenia §150 OSP (porovnaj rozhodnutie uverejnené pod č. 31/1972 Zbierky

rozhodnutí a stanovísk); so zreteľom na rozmanitosť prípadov treba však riešiť každý prípad individuálne
s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú
jednotliví účastníci dotknutí na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom“.
2.1.8 Vo vzťahu k žalovanému 2/ bolo konanie zastavené, preto bolo na mieste rozhodovať o náhrade
trov konania k nemu samostatne. Nesporne k zastaveniu konania došlo na základe uzavretia kúpnej

zmluvy, ktorou žalovaný 2/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel k vyporiadavanej veci na žalobcu
za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom vo výške 5.700,-Eur. Žaloba podaná žalobcom dňa
22.05.2022 bola podaná dôvodne, keďže v čase vyvolania sporu žalovaní 1/,2/ boli podielovými
spoluvlastníkmi vyporiadavanej veci a tvorili spoločenstvo, každému prináležala samostatná pasívna
vecná legitimácia v spore. Po začatí konania žalovaný 2/ splnil to, čoho sa žalobca domáhal v žalobe.

Previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalobcu v hodnote, žiadanú žalobcom v žalobe. Po vykonaní
vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností žalobca zobral žalobu voči žalovanému 2/ späť, žiadal
konanie zastaviť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.2 Žalovaný 1/ žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

zmenil tak, že pri zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného 1/
k Nehnuteľnostiam prikáže (a) nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v okrese Brezno, v obci G. C., k.ú. G.
C., zapísané Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, ako parcela C-KN č. XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 692 m2, parcela CKN č. XXXX/X, záhrada o výmere 247 m2a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. XXXX/X, v zmysle Geometrického
plánu č. 44353391-020/2024, úradne overeného dňa 26.03.2024, do výlučného vlastníctva žalobcu, (b)
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Brezno, v obci Čierny Balog, k.ú. G. C., ako novovytvorené

parcely - parcela C-KN č. XXXX/X, záhrada o výmere 1075 m2 a parcela C-KN č. XXXX/X, záhrada
o výmere 238 m2 v zmysle Geometrického plánu č. 44353391-020/2024, úradne overeného dňa
26.03.2024, ktoré vznikli odčlenením od nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Brezno, v obci G. C.,
k.ú. G. C., zapísanej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcela C-KN č.
XXXX, záhrada o výmere 1313 m2, prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ a (c) nehnuteľnosti

nachádzajúcesavokreseBrezno,vobciČiernyBalog,k.ú.G.C.,akonovovytvorenéparcely-parcelaC-
KN č. XXXX/X, zastávaná plocha o výmere 107 m2 a parcela C-KN č. XXXX/X, záhrada o výmere 37 m2,
ktoré vznikli odčlenením od nehnuteľností zapísaných v okrese Brezno, v obci Čierny Balog, k.ú. G. C.,
zapísaným Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, ako parcela C-KN č. XXXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 799 m2, parcela CKN č. XXXX/X, v zmysle Geometrického plánu
č. 44353391-020/2024, úradne overeného dňa 26.03.2024, prikáže do podielového spoluvlastníctva

žalobcu a žalovaného 1/, každému v podiele 1 k celku s tým, že žalovaný 1/ bude z titulu náhrady za
spoluvlastníckypodielpovinnýzaplatiťžalobcovisumu4.991,90Eur,atodo3dníododňaprávoplatnosti
rozsudku a žalovaný 1/ bude mať právo na náhradu trov konania. Diel XXXX/X znázorňuje približnú
plochu, na ktorej sa v zmysle územného plánu v budúcnosti plánuje umiestnenie pozemnej komunikácie
a preto žalovaný 1/ časom o tento diel príde na úkor prístupovej cesty. Preto je pripravený sa zaviať

k tomu, že prístupová cesta cez pozemky parcela C-KN č. XXXX/X,X bude užívaná len dovtedy, kým
nevznikne prístup cez pozemok parcela C-KN č. XXXX/X.
2.2.1 Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
2.2.2 Odvolanie zdôvodnil (odvolacie dôvody) podľa §365 ods. 1 písm. b), c), e), g) a h) C.s.p.

(súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
2.2.3 Namietol, že okresný súd po zrušení podielového spoluvlastníctva ho vyporiadal prikázaním
všetkých štyroch Nehnuteľností žalobcovi, čím žalovaný 1/ stratil svoje vlastnícke právo ku každej zo
spoločných Nehnuteľností. Odvolaním napadnutý rozsudok (v časti výroku II.) je tak z hľadiska jeho
výsledku neproporčný a neprimerane zasahujúci do jeho ústavného práva vlastniť majetok, a to najmä

preto, lebo existuje aj iný ústavne konformnejší spôsob vyporiadania spoločných nehnuteľností, a to ten,
ktorý navrhoval žalovaný 1/, v rámci ktorého by žalobca mohol realizovať svoj záujem bývať (získal by
dva „predné“ pozemky a dom) a súčasne by žalovanému 1/ pripadol do vlastníctva „zadný“ pozemok s
tým, že prostredníctvom menšej úpravy hraníc pozemkov, podľa geometrického plánu, ktorý žalovaný 1/
priložil k odvolaniu, by bola zachovaná aj spoločná prístupová cesta k „zadnému“ pozemku žalovaného.

Tento návrh počítal aj s primeranou finančnou náhradou v prospech žalobcu. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 367/2019 zo dňa 27.02.2019, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
22 Cdo 2631/2005 zo dňa 06.12.2005 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 1644/2005 zo dňa
05.09.2005. Okresný súd sa k podstate uvedeného návrhu žalovaného 1/ vôbec nevyjadril a odmietol
sa ním zaoberať fakticky z procesných dôvodov. Žalovaný 1/ tak nedostal žiadnu odpoveď ku vhodnosti,

adekvátnosti či primeranosti svojho návrhu. Napriek rovnakému obsahu a ochrane vlastníckeho práva
všetkých vlastníkov, okresný súd vo výsledku absolútne favorizoval žalobcu, čím porušil ústavné právo
žalovaného 1/ vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a to bez toho, aby vyhodnotil proporčnosť
tohto zásahu. Prikázanie celej usadlosti do výlučného vlastníctva žalobcu sa prieči aj dobrým mravom,
čím okresný súd naplnil odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. h) C.s.p, keďže (i) žalobca svojvoľne

vykonáva výlučnú moc nad Nehnuteľnosťami a zamedzil žalovanému 1/ vstup na ne (v súvislosti s touto
okolnosťou bolo opodstatnené prihliadnuť na toto správanie žalobcu v kontexte právne relevantného
kritéria násilnosti správania spoluvlastníka, ktorý mechanickými opatreniami bráni vo výkone práv iného
spoluvlastníka podľa §142 Občianskeho zákonníka), (ii) žalobca neposkytol žalovanému 1/ súčinnosť
v otázke geodetického zamerania, čo viedlo k procesnému oslabeniu pozície žalovaného 1/, (iii) hoci

žalobca nezrealizoval svoj zámer stavby rodinného domu na Vrchdolinke, tak si ponechal všetky podiely
k nehnuteľnosti na Vrchdolinke a v tomto súdnom konaní chce nadobudnúť do výlučného vlastníctva
ďalšiu spoločne zdedenú vec a (iv) podiel na usadlosti na Vrchdolinke, ako to tvrdili žalovaní 1/,2/, boli
predané žalobcovi za netrhovú cenu ako výraz ústretovosti.2.2.4Žalovaný1/ďalejnamietolneprimeranúaneodôvodnenúprísnosťažformalizmusokresnéhosúdu,
ktorý neumožnil žalovanému 1/ dodatočné doloženie úradne overeného geometrického plánu - žalovaný
1/ bol schopný na pojednávaní dňa 13.03.2024 doložiť iba jeho grafickú časť v podobe, v ktorej mu ju

dodal pred pojednávaním geodet, na čo žalovaný 1/ okresný súd upozornil, ten však skonštatoval, že sa
nebude ďalej návrhom žalovaného 1/ zaoberať a tento právny postoj zaujal v situácii, (i) keď žalovaný
1/ uviedol ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré ku dňu pojednávania (13.03.2024) nedisponoval úradne
overeným geometrickým plánom a súčasne v situácii, (ii) keď mal okresný súd k dispozícii grafickú
časť geometrického plánu, teda výpovedný podklad o budúcom možnom usporiadaní vyporiadavaných

nehnuteľností podľa návrhu žalovaného 1/. Takýto postup okresného súdu hodnotí žalovaný 1/ ako
denegatio iustitiae.
2.2.5 Dňa 27.10.2023 bolo žalovanému 1/ doručené predvolanie na pojednávanie dňa 20.12.2023. Dňa
08.12.2023 žalovaný 1/ informoval okresný súd, že mu žalobca zamedzuje právo na vstup na spoločné
nehnuteľnosti/pozemky tým, že na bráne k spoločnej usadlosti je umiestnená reťaz so zámkom na
kód, čím si žalobca zabezpečil výlučný prístup na spoločné nehnuteľnosti a žalovaný 1/ je odkázaný

na jeho súčinnosť a zvolenie. Žalovaný 1/ vyzval žalobcu, aby bol súčinný a dňa 24.11.2023 umožnil
žalovanému 1/ vstup na nehnuteľnosť za účelom vypracovania geometrického plánu. Hoci by išlo iba
o pohyb po vonkajšom priestranstve, žalobca v daný deň, ktorý pracovne ako jediný v dohľadom
čase vyhovoval geodetovi, neposkytol súčinnosť a nevpustil žalovaného 1/ (a tým ani geodeta) na
spoločné nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ sa tak ocitol v procesne slabšom postavení, kedy napriek svojmu

vlastníckemu právu nedokázal včas, t.j. na pojednávanie dňa 20.12.2023, zabezpečiť všetky relevantné
doklady. Súčasne vzhľadom na voľné termíny geodeta, žalovaný 1/ predpokladal vykonanie merania v
januári 2024, preto žalovaný 1/ navrhol presunutie pojednávania na druhú polovicu februára 2024, resp.
marec 2024, čo považoval predbežne za poskytnutie dostatočného časového priestoru na zabezpečenie
geometrického plánu. Skutočnosť, že dňa 24.11.2023 sa žalovaný 1/ dostavil spolu s geodetom na

zameranie, dosvedčuje aj faktúra geodetky I. J. za nezrealizované práce v teréne. Termín 24.11.2023
bol možný za veľmi náročných podmienok získania termínu merania geodetom, pretože do konca roka
boli pracovne zaneprázdnení nasledovní, žalovaným 1/ kontaktovaní, geodeti: K. C., SGS Brezno s.r.o.
(XXXX XXX XXX) 12.2. F. K. L., Polomka (XXXX XXX XXX) 12.3. F. A. E., E. (XXXX XXX XXX) 12.4.
B. H., Brezno (XXXX XXX XXX).

2.2.6 Dňa 13.12.2023 bolo žalovanému 1/ doručené upovedomenie súdu o odročení pojednávania na
13.03.2024, t.j. o tri mesiace. Ako vyplynulo zo žiadosti žalovaného 1/ zo dňa 08.12.2023, do konca
roka 2023 nemali už geodeti voľné termíny a merania mohli prebehnúť až v roku 2024, čo automaticky
kráti dobu kompletnej prípravy geometrického plánu o minimálne mesiac z trojmesačnej doby, o ktorú
sa presunulo pojednávanie.

2.2.7 Najbližší termín merania bol pôvodne dohodnutý s geodetkou J. na deň 16.02.2024, ktorý mal byť z
dôvodov na jej strane preložený na deň 23.02.2024. Keďže žalovaný 1/ si bol vedomý plynúceho času a
súčasne obmedzený kapacitnými možnosťami geodetov, nechcel už presúvať termín merania, pokiaľ to
niejenevyhnutné,pretosapokúsilosloviťďalšíchgeodetovazhodouokolnostímoholgeodetH.vykonať
meranie dňa 17.02.2024, čo žalovaný 1/ prijal, keďže malo ísť len o jeden deň posunu oproti pôvodne

plánovanému termínu geodetky J. dňa 16.02.2024. Dňa 17.02.2024 uskutočnil geodet H. meranie na
spoločných nehnuteľnostiach. Z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti predložil dňa 12.03.2024 geodet
H. žalovanému 1/ iba grafickú časť geometrického plánu.
2.2.8 Následne, na pojednávaní dňa 13.03.2024, predložil žalovaný 1/ okresnému súdu všetko, čo mal
v danom okamihu od geodeta H. a teda všetko, čo dokázal a bol schopný získať, pričom súčasne

žalovaný 1/ ozrejmil, že táto situácia vznikla jednak nesúčinnosťou žalobcu, ktorý svojvoľne zmaril
meranievnovembri2023anáslednevkombináciispracovnouzaneprázdnenosťougeodetovprihľadaní
náhradného termínu a s konkrétnou pracovnou zaneprázdnenosťou geodeta H., ktorá sa podpísala pod
dobu vyhotovenia geometrického plánu, po vykonaní merania.
2.2.9 Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 13.03.2024 požiadal súd o odročenie pojednávania za účelom

predloženia geometrického plánu, keďže bolo zrejmé, že meranie geodetom bolo vykonané a že
geodet už spracúva finálny geometrický plán, časť ktorého žalovaný 1/ v podobe, v akej ho mal k
dispozícii, okresnému súdu predložil. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že ak je treba, predloží aj
telefonický kontakt na geodeta. Okresný súd sa odmietol zaoberať predloženým podkladom (grafická
časť geometrického plánu) a odmietol vyhovieť žiadosti žalovaného 1/ o odročenie pojednávania, pričom

podľa §181 ods. 4 C.s.p. „Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na
dodatočné splnenie tejto povinnosti.“ Žalovaný 1/ má za to, že preukázal okolnosti, ktoré mu bránili vo
včasnom predložení geometrického plánu (ku dňu 13.03.2024), a preto aj s prihliadnutím na povahusporu(rozhodovanieovlastníckompráve),akoajnačasovústránkusporu(žalobcaneindikovalosobitnú
časovú naliehavosť, resp. hrozbu škody a pod.), nebolo v súlade s výkonom spravodlivosti neumožniť
žalovanému 1/ dodatočné predloženie geometrického plánu.

2.2.10 Okresný súd tak nesprávnym procesným postupom žalovanému 1/ znemožnil uskutočňovať jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Intenzita tohto
pochybenia súdu je pritom závažná, keďže jej dôsledkom bolo, že pre nepredloženie geometrického
plánu sa okresný súd odmietol vecne zaoberať návrhom žalovaného 1/, čo nevyhnutne vplýva aj
na výsledok samotného konania vyjadreného vo výroku II. rozsudku o prikázaní všetkých štyroch

nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu.
2.2.11 Spolu s odvolaním žalovaný 1/ predložil geometrický plán, dňa 26.03.2024 úradne overený
príslušnou správou katastra a ktorého grafická časť zodpovedá podkladu, predloženého žalovaným 1/
na pojednávaní dňa 13.03.2024.
2.2.12 Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s tým, prečo neakceptoval
ospravedlniteľné dôvody žalovaného 1/ a prečo nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania.

Nedostatočné odôvodnenie ako odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je naplnený
aj tým, že hoci okresný súd nemal na pojednávaní dňa 13.03.2024 k dispozícii úradne overený
geometrický plán, materiálny ako aj procesný aspekt spravodlivosti si vyžadovali zaoberať sa návrhom
žalovaného 1/ na vyporiadanie, avšak okresný súd ani na pojednávaní dňa 13.03.2024 a ani v
odôvodnení rozsudku neuviedol žiadnu argumentáciu k podstate návrhu žalovaného 1/ na vyporiadanie

nehnuteľností. Pokiaľ okresný súd v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku aj konštatoval
(potom, čo sa odmietol zaoberať vecne návrhom žalovaného 1/), že „nehnuteľnosti nie sú reálne
deliteľné“, tak uvedené konštatovanie vôbec nezohľadňuje argumentáciu žalovaného 1/ o vzájomne
súvisiacichnehnuteľnostiachaomožnostiprikázaťjednotlivénehnuteľnostijednotlivýmspoluvlastníkom
tak, aby vo výsledku mohli jednotliví spoluvlastníci vlastniť aspoň časť spoločnej usadlosti, t.j. v katastri

nehnuteľnosti jednotlivo evidované nehnuteľnosti.
2.2.13 Pokiaľ okresný súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal z
výšky podielov, úplne opomenul prihliadnuť na to a vysporiadať sa s tým, že (i) predmetom
vyporiadaniasúvzájomnesúvisiaceštyrinehnuteľnosti,ktorésúspôsobilébyťsamostatnýmpredmetom
právnych vzťahov a ako viaceré nehnuteľnosti umožňujú flexibilitu aj pri nerovnomerných podieloch

spoluvlastníkov (na čo žalovaný 1/ osobitne poukazoval v rámci zdôvodnenia svojho návrhu), ďalej s
tým, že (ii) žalovaný 1/ namietal na pojednávaní dňa 13.03.2024 porušenie svojho predkupného práva
žalobcom, ktorý nadobudol v roku 2023 podiel vo výške 1/10 od žalovaného 2/ (voči tomuto sa žalobca
nijakým spôsobom nebránil a nepredložil žiadnu argumentáciu, ktorou by preukazoval, alebo aspoň
účinne poprel, že neporušil predkupné právo žalovaného 1/) a napokon aj s tým, že (iii) žalovaný 2/,

od ktorého žalobca nadobudol v roku 2023 podiel vo výške 1/10 k celku, sa dňa 10.11.2023 vyjadril
negatívne na adresu žalobcu, ktorého konanie považuje za neetické aj čo sa týka stanovovania ceny
a s dôrazom práve na ten aspekt, ktorý zdôrazňuje žalovaný 1/, a to, aby sa našlo také riešenie, kedy
namiesto peňažnej odplaty získajú spoluvlastníci inú hodnotu – časť spoločnej usadlosti (žalobca z
viacerých zdedených nehnuteľností piatimi deťmi získal odvolaním napadnutým rozsudkom fakticky do

vlastnej moci už druhú, takúto pôvodne spoločnú, usadlosť – prvou bol pozemok vo Vrchdolinke).
2.2.14 V otázke účelného využitia vecí tak žalovaní 1/,2/ poukázali na správanie žalobcu v minulosti,
ktorý sa najprv spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam „vzdal“ (daroval svojim deťom) a ani
26 rokov neprejavoval záujem o starostlivosť o ne. Aj žalovaný 2/ považoval žalobu „o vyvlastnení“ za
účelovú, keďže žalobca presadzuje svoje osobné záujmy na úkor ostatných dedičov. V tejto súvislosti

poukázal na procesný postup konajúcej sudkyne na pojednávaní dňa 13.03.2024, ktorá odmietla
vykonať dokazovanie k účelnému využitiu veci. Okresný súd zaťažil svoje rozhodnutie vadou podľa §365
ods. 1 písm. b) C.s.p., keď neposkytol riadne a presvedčivé zdôvodnenie ohľadom ním vymedzených
kritérií (výška podielov, účelné využitie, reálna deliteľnosť) vo vzťahu k argumentácii žalovaného 1/.
2.2.15 Okresný súd zaťažil svoje rozhodnutie aj tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností (§365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), keď odmietol vykonávať dokazovanie
ohľadom hodnoty Nehnuteľností - odmietol vykonanie výsluchu znalca. Pokiaľ ide o hodnotu
predmetných Nehnuteľností, v stanovisku spoločnosti KERMAR, s.r.o. bola odhadovaná tržná hodnota
rodinného domu s pozemkami parc. č. XXXX/X M. XXXX/X vo výške 58.000,- Eur (cena pozemkov 35
Eur/m2) a hodnota pozemku parc. č. XXXX X.XXX,-Eur (7 Eur/m2), t.zn. celková cena Nehnuteľností

je spolu 67.191 Eur. Hodnota pripadajúca na 1/10 podiel žalovaného 1/ je tak 6.719,10 Eur. Hodnota
prikázanej nehnuteľnosti (pozemok parcela C-KN č. XXXX, rozčlenená na pozemky parcely C-KN č.
XXXX/X,X) podľa návrhu žalovaného 1/ je v sume 9.191,- Eur; 1 podiel na novovytvorených pozemkoch
parcela C-KN č. XXXX/X, X s výmerou cca 144 m2 ako spoločnej prístupovej cesty je 2.520,-Eur (144m2 x 0,5/vyjadrenie podielu žalovaného 1/ x 35 Eur/m2). Výška primeranej náhrady, ktorú bude povinný
uhradiť žalovaný 1/ žalobcovi je tak 4.991,90 Eur (11.711 Eur – 6.719,10 Eur).
2.2.16 Súd prvej inštancie odmietol vykonať iné dôkazy ako tie, ktoré boli uvedené pri predbežnom

právnom posúdení vecí. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že ďalšie dôkazy už nebudú v konaní
pripustené a vykonávané, odznelo v čase pred zákonnou koncentráciou konania (§154 C.s.p.). Vec
má súd primerane citlivo a umne posudzovať, či spravodlivé rozhodnutie sa nedosiahne (pri dodržaní
požiadavky rýchlosti konania) aj vďaka skutkovým tvrdeniam, popretiam skutkových tvrdení a návrhom
na dokazovanie, vznesené aj v čase po sudcovskej koncentrácii konania. Inak povedané, ak už došlo

k sudcovskej koncentrácii konania, takýto moment nepredstavuje ani absolútnu neúčinnosť neskôr
produkovaných tvrdení a dôkazov a súčasne samotná sudcovská koncentrácia konania neslúži ako
jediný a výlučný (sám o sebe) argument na odmietnutie takýchto tvrdení a dôkazov, ale slúži ako
oprávnenie súdu (pri existencii ďalších dôvodov) na odmietnutie takýchto neskôr produkovaných tvrdení
adôkazov.Počasvykonávaniavýsluchužalobcu,keďprávnyzástupcažalovaného1/identifikovalrozpor
medzi vyjadrením žalobcu a jeho emailom zo dňa 14.09.2022, z ktorého čítal, aby preukázal tento rozpor

a smeroval k položeniu ďalšej otázky žalobcovi, konajúca sudkyňa uviedla: „To si môžete nechať na
odvolacie dôvody, dobre?“
2.2.17 Žalovaný 1/ preto namietol naplnenie odvolacieho dôvodu podľa §365 ods. 1 písm. c) C.s.p.
- konajúca sudkyňa ešte predtým, než bolo dokazovanie skončené, dala jasne najavo, že návrh
žalovaného 1/ vidí ako neúspešný, bez možnosti to zvrátiť, hoci z procesného hľadiska mohli nastať do

momentu zákonnej koncentrácie konania rôzne situácie, ktoré by umožnili produkovať nové skutkové
tvrdenia, popretia či návrhy na dokazovanie. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie
v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec
prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich
nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci. Nestrannosť je

potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade
je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska
nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V týchto súvislostiach namietol, že súd prvej inštancie
nezohľadnil znalecký posudok č. 32/2019 predložený žalovaným 1/ (ktorý súd prvej inštancie síce

vecne vyhodnocoval – vyhodnotil ho ako neaktuálny, ale zároveň ho označil ako neuplatnený včas), a
nevykonal ani dôkaz výsluchom znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 37/2023, čo žalovaný 1/
považuje za nezákonné odmietnutie vykonania dôkazu, ktoré viedlo k porušeniu práva žalovaného 1/
na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku prispelo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uplatnenie
sudcovskej koncentrácie konania nemôže byť bezbrehé a je potrebné odmietnuť prísne formalistický

prístup,akýuplatnilsúdprvejinštancie.Sudcovskúkoncentráciukonaniabymalsúdvykladaťvsúvislosti
s princípmi, na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok.

3. V rámci odvolacej repliky a dupliky a ďalších podaní zotrvali žalobca i žalovaný 1/ na svojej
argumentácii.

3.1 Žalovaný 1/ doplnil, že chcel preukázať dobrú vôľu a pred pojednávaním dňa 13.03.2024 oslovil
žalobcu s návrhom na mimosúdnu dohodu s tým, že za primeranú náhradu by vedel považovať sumu
11.800 Eur, pričom žalobca bol ochotný ponúknuť sumu 7.700 Eur, čo sa blíži sume, ktorú určil súd
prvej inštancie vo svojom rozsudku (ktorú žalobca paradoxne vo svojom odvolaní namieta, hoci súd
prvej inštancie zaviazal žalobcu k úhrade nižšej sumy, než bola žalovaným 1/ ponúknutá v rámci

mimosúdneho rokovania).
3.2Žalovaný1/tým,žepodalodvolanievočirozsudkusúduprvejinštancie,vyjadrilsvojnesúhlasfakticky
aj s výškou súdom priznanej náhrady vo výške 7.156,35 Eur, avšak primárne sa domáha ponechania
si vlastníckeho práva k niektorým pozemkom spoločnej usadlosti. Žalovaný 1/ sa nestotožňuje so
znaleckým posudkom Ing. Miroslava Dubca č. 37/2023 a v konaní pred súdom prvej inštancie

vzniesol voči nemu výhrady a žiadal o vykonanie dokazovanie výsluchom znalca, k čomu súd prvej
inštancie nepristúpil, čo žalovaný 1/ vo svojom odvolaní namieta. Žalovaný 1/ explicitne uviedol (aj
na pojednávaní dňa 13.03.2024) námietku voči znaleckému posudku č. 37/2023, že tento nerozlišuje
hodnotu jednotlivých pozemkov, hoci „zadný“ pozemok (parc. č. XXXX) na rozdiel od „predných“
pozemkov (parc. č. XXXX/X M. XXXX/X) nemá priamy prístup z obecnej cesty a ani napojenie na

inžinierske siete. Túto okolnosť podporil žalovaný 1/ stanoviskom realitnej kancelárie KERMAR a
súčasne na pojednávaní dňa 13.03.2024 predložil znalecký posudok č. 32/2019, vypracovaný znalkyňou
Ing. Jarmilou Šimkovičovou, v ktorom boli dom s pozemkami ocenené na sumu 67.000 Eur. Znalecký
posudok Ing. Jarmily Šimkovičovej č. 32/2019 svojím ocenením už sám osebe spochybňuje relevanciuocenenia Nehnuteľností Ing. Miroslavom Dubcom č. 37/2023, ktorý o štyri roky neskôr určil celkovú cenu
Nehnuteľností o 9.000 Eur nižšiu, t.j. na sumu 58.000 Eur, hoci hodnota nehnuteľností časom rastie.
3.3 Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu k náhrade trov konania žalovaný 1/ uviedol, že súdne

konanie sa začalo z vôle a z rozhodnutia žalobcu a žalovaný 1/ bol tak nútený si svoje oprávnené záujmy
brániť v konaní pred súdom, ktorý sa však nezaoberal jeho návrhom na vyporiadanie a ani mu neumožnil
za týmto účelom predložiť ním navrhované a zabezpečované dôkazy. Za takýchto okolností žalovaný 1/
nepovažuje za spravodlivé, aby bol zaviazaný k náhrade trov konania.

4. Žalobca uviedol, že považuje výrok II. napadnutého rozsudku za vecne správny. Súd prvej inštancie
pre svoje rozhodnutie vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu, náležite zistil skutkový stav
nevyhnutný pre svoje rozhodnutie, pri zachovaní všetkých zásad sporového konania; aplikoval správnu
právnu normu a vyhodnotením dôkazov dospel k správnemu záveru o dôvodnosti podania žaloby,
v súlade so základnými zásadami civilného procesu, vyjadrené v sudcovskej koncentračnej zásade,
vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci.

4.1 Žalovaný 1/ v priebehu celého sporu spochybňoval skutkové tvrdenia žalobcu o spôsobe
vyporiadania podielového spoluvlastníctva spoločných vecí, nesúhlasil s navrhovaným vyporiadaním,
tak ako bol uvedený v žalobe, navrhol svoju predstavu ako majú byť predmetné nehnuteľnosti rozdelené
prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu a reálnym rozdelením spoločnej veci. Vo vzťahu k tomuto
tvrdeniu súd prvej inštancie správne poukázal na to, že aby mohol prípadne o takomto spôsobe

rozhodnúť, musel by mať k tomu technický podklad, t.j. geometrický plán a takýto dôkaz žalovaný 1/
nepredložil, napriek tomu, že z uvedeného dôvodu už raz bolo pojednávanie odročené.
4.2 Súd prvej inštancie žalovanému 1/ poskytol dostatočný priestor na to, aby mohol včas uplatniť
všetky prostriedky procesnej obrany. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, pričom je preukázané a nesporné,
že žalovaný 1/ od začiatku súdneho sporu vedel o povinnosti predložiť geometrický plán, v

žiadnom prípade v tom nemožno vidieť porušenie jeho procesných práv spôsobom, akým ho prezentuje
v odvolaní. Súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne, presvedčivo a
podrobne vysvetlil, prečo neprihliadol na žalovaným 1/ uplatnený prostriedok procesnej obrany (§153
ods. 3 C.s.p.) a prečo odmietol vykonať dôkaz – geometrický plán, a to z dôvodu aplikácie sudcovskej
koncentrácie konania. Žalovaný 1/ bol riadne poučený, bola mu daná možnosť predložiť uvedený dôkaz

odročením pojednávania zo dňa 20.12.2023 na nový termín dňa 13.03.2024. Žalovaný 1/ mal dostatočný
časový priestor na obstaranie dôkazu, na ktorý poukazoval už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe zo
dňa 22.09.2023.
4.3 Súčasťou odvolania žalovaného 1/ je Geometrický plán na oddelenie pozemkov p.č. XXXX/X-X
a XXXX/X, vyhotovený B. H. – geodetické práce Brezno dňa 13.03.2024, úradne overený Okresným

úradom Brezno dňa 26.03.2024, č. G1-202/24. Žalobca považuje uvedenú listinu za právne irelevantnú
a žiada, aby mu odvolací súd nepriznal žiadne procesné účinky. V žiadnom prípade nesúhlasí s
tvrdením žalovaného 1/, že sa jedná o dôkaz ktorý nebolo možné vykonať v konaní „na prvom
stupni“. Doručenie geometrického plánu po ukončení dokazovania na „súde prvého stupňa“, je potrebné
považovaťzaprocesnýúkon,ktorýnebolrealizovanýriadneavčas,keďžehožalovaný1/moholvykonať

bezprostredne po tom, ako žalobca poprel ním uplatnený spôsob vyporiadania spoločnej veci a neurobil
tak iba preto, že nekonal starostlivo. Zásada „Vigilantibus iura scripta sunt“ patrí medzi základné zásady,
ktoré platili už v rímskom práve. Podľa nej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

4.4 Pokiaľ žalovaný 1/ namieta napadnutý rozsudok aj pre jeho rozpor s dobrými mravmi, aj uvedený
dôvod považuje žalobca za právne irelevantný a bez právneho vplyvu na posudzovanú vec. Na
jednej strane argumentuje nezáujmom žalobcu o spoločnú vec (v čase keď trvalo žil v zahraničí),
následne poukazuje na uzurpáciu výkonu vlastníckeho práva k spoločnej veci. Žalovaný 1/ poukazuje
na okolnosti, ktoré boli súdu z dokazovania na pojednávaní známe. Nebolo pochýb, že závery rodinného

stretnutia boli akceptované všetkými spoluvlastníkmi, okrem žalovaného 1/ a jeho brata, žalovaného 2/.
Nakoniec aj žalovaný 2/ vyhovel záverom rodinného stretnutia a akceptoval cenu za odplatný prevod
svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech žalobcu. Žalovaný 1/ nepredložil žiaden relevantný dôkaz,
preukazujúci svoje tvrdenie. Naopak, žalobca predžalobnou komunikáciou preukázal, že bol ochotný
jednať a hľadať spôsoby, ako zveľadiť spoločnú chátrajúcu vec.

4.5 Žalovaný 1/ k svojmu odvolaniu pripojil písomné vyjadrenie B. H. zo dňa 09.05.2024. Pokiaľ by
žalovaný 1/ postupoval s náležitou starostlivosťou, podľa pokynov súdu, uvedené písomné podanie
bol objektívne spôsobilý predložiť najneskôr na pojednávaní konanom dňa 13.03.2024. V uvedený deň
mal žalovaný 1/ vedomosť o tom, že B. H. nestihne vypracovať geometrický plán, ako aj o dôvodoch,ktorými toto omeškanie zdôvodňuje. Zároveň mal žalovaný 1/ možnosť navrhnúť svedka vypočuť
a konfrontovať jeho stanovisko k omeškaniu s vyhotovením geometrického plánu na pojednávaní.
Prezentované argumenty o pracovnej vyťaženosti geodeta neobstoja vo vzťahu k podceneniu procesnej

aktivity v zmysle kontradiktórnosti sporového konania. Žaloba bola podaná dňa 22.05.2023. Žalovaný
1/ prezentoval svoju predstavu o vyporiadaní reálnym rozdelením pozemkov písomným podaním zo
dňa 13.07.2023 a zo dňa 22.09.2023. Z pripojeného podania vyplýva, že prvé zameranie pozemkov
za týmto účelom bolo uskutočnené geodetom až dňa 17.02.2024. Pojednávanie vytýčené na termín
20.12.2023 bolo na základe žiadosti žalovaného 1/ zo dňa 08.12.2023, odôvodnenej nedostatkom

času na vyhotovenie a predloženie geometrického plánu, zrušené. Žiadosť neobsahovala požiadavku o
zabezpečenie súčinnosti tretích osôb pre vykonanie zamerania pozemkov, aj keď svoju žiadosť podporil
tvrdením, že je bránené v prístupu na pozemok. Súd prvej inštancie vytýčil nový termín pojednávania na
deň 13.03.2024, vyšiel v ústrety žalovanému 1/, ktorý v prvom odseku svojho podania zo dňa 08.12.2023
žiadal o zmenu termínu pojednávania „ na obdobie druhej polovice februára 2024, alebo marec 2024“.
Žalobca na uvedenú žiadosť žalovaného 1/ reagoval písomným podaním zo dňa 22.12.2023, namietal

dôvodnosť zrušenia termínu pojednávania.
4.6 S ohľadom na ustálené interpretačné východiská je potrebné považovať odôvodnenie predloženia
oboch listinných dôkazov až v odvolacom konaní za nedostatočné, s absenciou akéhokoľvek
presvedčivého zdôvodnenia, že uvedený geometrický plán a zdôvodnenie omeškania s jeho
vyhotovenímB.H.,nemoholbezsvojejvinyuplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.Žalovaný1/má

za to, že v danom prípade sa nejedná o novotu v odvolacom konaní, avšak tento procesný prostriedok
v konaní na prvom stupni uplatniť mohol, ale procesným spôsobom ho neuplatnil, navrhoval identický
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, s rovnakou cenovou predstavou za jednotlivé
nehnuteľnosti, svoj protinávrh nepodporil geometrickým plánom, pričom tak urobil z vlastnej viny, pretože
nepostupoval s náležitou starostlivosťou, aj napriek právnemu zastupovaniu. Žalobca považuje uvedený

procesný prostriedok za právne irelevantný, nespôsobilý pre prelomenie princípu viazanosti skutkovým
stavom zisteným na „prvom stupni“; jedná o protinávrh, ku ktorému je nevyhnutné sa vyjadriť v súdom
stanovenej lehote.
4.7 Podľa žalobcu správanie a vystupovanie zákonnej sudkyne bolo plne súladné s ustanoveniami
C.s.p., korektné a nestranné. Zákonná sudkyňa v súlade s ust. C.s.p. oznámila stranám sporu svoj

predbežný právny názor, označila sporné a nesporné skutočnosti, určila okruh dokazovania v zmysle
riadne a včas uplatnených návrhov procesných strán. Právny zástupca žalovaného 1/ od otvorenia
pojednávania vystupoval neadekvátne, agresívne, svoje vyjadrenia stupňoval. Zo zvukového záznamu
vyplýva forma, akou právny zástupca žalovaného 1/ vystupoval na pojednávaní, a to nielen vo vzťahu k
zákonnej sudkyni, ale aj protistrane a jeho právnej zástupkyni. Jeho správanie bolo miestami „na hrane“

profesionality, neadekvátne, až neúctivé. Neadekvátnosť vystupovania právneho zástupcu žalovaného
1/ zákonná sudkyňa zákonne napomínala. To, že sudkyňa viedla pojednávanie spôsobom, s ktorým
nesúhlasil, nie je možné vykladať tak, ako ho interpretuje žalovaný 1/.
4.8 Žalovaný 1/ od začiatku sporového konania namietal závery znaleckého posudku pripojeného k
žalobe. Popreté tvrdenia však nepodporil ďalším relevantným dôkazom, nepredložil vlastný znalecký

posudok, ktorý by vyvodzoval iné závery ako tie, ktoré uviedol Ing. Dubec. Žalovaný 1/ návrh na
vykonanie dôkazu výsluchom znalca Ing. Dubca uplatnil až na pojednávaní konanom dňa 13.03.2024.
Súd prvej inštancie, po vznesení námietky koncentrácie konania, vykonanie tohto dôkazu odmietol.
Žalobca, pri zachovaní koncentračnej zásady, poprel listinné dôkazy predložené žalovaným 1/ o hodnote
spoločných nehnuteľností.

4.9Pokiaľžalovaný1/poukazujenaznaleckýposudokIng.JarmilyŠinkovičovej,tenjeprerozhodovanie
v danej veci nepoužiteľný. Nie je možné prisvedčiť žalovanému 1/ o zachovaní hodnoty vyporiadaných
nehnuteľností. Znalec pri stanovovaní všeobecnej hodnoty oceňovanej veci prihliada na aktuálne faktory
vplývajúce na určenie všeobecnej hodnoty, okrem iného aj na ponuku a dopyt, technický stav, územný
plán obce a pod. Nemožno prihliadať na hypotetické budúce zámery o výstavbe a zmene charakteru,

a tým aj hodnoty oceňovanej nehnuteľnosti. Tak, ako pre vydanie súdneho rozhodnutia je podstatný
skutkovýstavvčasejehovyhlásenia,rovnakázásadaplatíajprioceňovaníveciznalcom.Prestanovenie
hodnoty nehnuteľností prostredníctvom realitných kancelárii je určený všeobecný odkaz na ponuku
na realitnom trhu. Uvedená ponuka však nijakým spôsobom neurčuje skutočnú kúpnu cenu, za akú
bola ponúkaná nehnuteľnosť predaná a obchod realizovaný. Znalec vo svojom znaleckom posudku

zohľadňuje komplex faktorov (okrem iného aj ponuku/dopyt), ktoré sú podstatné pre stanovenie hodnoty.
Na základe ustálenej rozhodovacej praxe, všeobecná hodnota oceňovanej nehnuteľnosti znaleckým
dokazovaním je relevantnejšia, ako vyjadrenie realitnej kancelárie o cene nehnuteľností, ktorá za svoje
stanovisko nenesie žiadnu zodpovednosť.5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení namietol, že hoci vo svojom odvolaní podrobne zdôvodnil, prečo
nemohol predložiť geometrický plán na pojednávaní dňa 13.03.2024 (resp. v čase pred ním), žalobca

nespochybnil konkrétne skutočnosti, pre ktoré žalovaný 1/ nemohol tento krok vykonať, iba predostiera
krátku rekapituláciu, teoretické východiská k sudcovskej koncentrácii konania a bez akejkoľvek
argumentácie (ktorú by bolo možné podrobiť oponentúre) žalobca tvrdí, že žalovaný 1/ mal dostatočný
priestor, ktorý nevyužil, resp. že dôvody, ktoré uviedol žalovaný 1/, nie je možné z hľadiska ustálenej
súdnej praxe považovať za ospravedlniteľné. Takáto argumentácia žalobcu je nedostatočná a preto nie

je ani spôsobilá vyvrátiť a spochybniť relevanciu odvolacej argumentácie žalovaného 1/.
5.1 Zdôraznil, že žalobca nedôvodne namieta, že odvolací súd nemôže prihliadnuť na k odvolaniu
priložený geometrický plán (overený katastrom dňa 26.03.2024) a vysvetľujúce vyjadrenie geodeta,
a to z dôvodu, že ide o neprípustnú novotu. Predloženie úradne overeného geometrického plánu na
pojednávaní dňa 13.03.2024 nebolo objektívne možné, o čom svedčí práve predložený geometrický
plán, ktorý bol úradne overený dňa 26.03.2024, teda takmer dva týždne po pojednávaní. Bez významu

nie je ani skutočnosť, že jeho mapová časť je totožná s podkladom, ktorý dostal žalovaný 1/ od
geodeta dňa 12.03.2024 a ktorý ako jediný možný bol schopný žalovaný 1/ predložiť okresnému
súdu na pojednávaní dňa 13.03.2024. Vyjadrenie geodeta z 09.05.2024 len potvrdzuje skutkové
tvrdenie žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 13.03.2024, ktoré nebolo na predmetnom pojednávaní
po jeho prednese účinne popreté, preto je bez významu výhrada žalobcu, že už na pojednávaní dňa

13.03.2024 mal žalovaný 1/ navrhnúť výsluch geodeta. Žalovaný 1/ nemal dôvod navrhovať výsluch
geodeta H., keďže žalovaným 1/ produkované skutkové tvrdenia o nesúčinnosti žalobcu pri vyhotovení
geometrického plánu a o pracovnej vyťaženosti geodeta ako dôvodu nedodania úradne overeného
geometrického plánu najneskôr na pojednávaní dňa 13.03.2024, neboli žalobcom účinne popreté.
5.2 Úlohou sudcu v spore je nájsť uspokojivý kompromis medzi rýchlym rozhodnutím a rozhodnutím

zodpovedajúcim realite. Jedným z kľúčových prvkov, ktoré vstupujú do nachádzania tohto kompromisu,
je procesná aktivita strán, ktorá v tomto prípade nebola na strane žalovaného 1/ tak laxná či nepoctivá,
že by mala byť „potrestaná“ nemožnosťou predložiť úplný geometrický plán potom, čo ho tretia osoba
vyhotoví (geodet) a overí (katastrálny úrad). Žalovaný 1/ svojím (konkrétnymi okolnosťami podopretým)
návrhom na odročenie pojednávania za účelom predloženia úplného geometrického plánu nesledoval

zbytočné predlžovanie súdneho konanie.

6. Žalobca vo vyjadrení považuje obsah odvolacích námietok žalovaného 1/, vo vzťahu k zásahu
do jeho ústavného práva vlastniť majetok, za neadekvátny a nesprávny, keďže v spore sa nejedná o
zásah do výlučného vlastníctva žalovaného 1/. Prejednávaný prípad sa týka zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva strán sporu, ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na princípe
dobrovoľnosti, z ktorého vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek
požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto
nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o merite sporu postupoval v súlade s §142

Občianskeho zákonníka a v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“. Súd prvej inštancie sa
riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie, a to nie len s tými, ktoré sú
vymenované v predmetnom ustanovení zákona, ale aj s ostatnými, na ktoré sa odvolávali strany sporu.
V tomto smere odpovedal aj na otázky nastolené žalovaným 1/.
6.1 Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na porušenie predkupného práva a tým aj veľkosť spoluvlastníckeho

podielu žalobcu, žalobca uvedené tvrdenie poprel v zmysle koncentračnej zásady. Žalovaný 1/ popreté
skutočnosti nijako nepreukázal, naďalej zotrváva v rovine hypotetickej, bez konkrétneho relevantného
dôkazu, ktorým by svoje skutkové tvrdenie podporil. Súd prvej inštancie rovnako dôsledne venoval
pozornosťzisteniuúčelnéhovyužitiaspoločnejveci.Žalovaným1/nebolopopreté,žežalobcaponávrate
zo zahraničia vyvinul kroky smerujúce k nadobudnutiu spoločných veci do výlučného vlastníctva, v

úmysle vykonať stavebnú rekonštrukciu rodičovského domu a zabezpečiť si tam trvalé bývanie. Žalobca
súdu prvej inštancie popísal genézu prevodu vlastníckych práv k vyporiadavaným nehnuteľnostiam.
Žalovaný 1/ nepoprel rodinné stretnutie, ktoré sa konalo dňa 01.10.2022 a ktorého závery boli
písomne zachytené a predložené súdu prvej inštancie ako listinný dôkaz v rámci písomného podania
žalobcu zo dňa 03.08.2023.

6.2 Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného 1/ ohľadom deliteľnosti vyporiadavanej nehnuteľnosti.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že traja súrodenci žalobcu, pôvodní podieloví spoluvlastníci,
akceptovalizáveryrodinnéhostretnutia.Žalovaný1/ažalovaný2/súprávninástupcovia(deti)nebohého
súrodenca žalobcu. Žalovaný 1/ svoj názor na vyporiadanie dedičstva prezentoval na rodinnom stretnutí,ako aj neskôr v predloženej komunikácii. Žalovaný 2/ na rodinnom stretnutí osobne určil hodnotu
vyporiadavaných nehnuteľností (rodinného domu s priľahlými pozemkami), ktorú akceptovali všetci
spoluvlastníci a bola podkladom pre nadobudnutie ich spoluvlastníckych podielov žalobcom. Žalovaný

2/ v priebehu súdneho sporu svoj názor na prevod spoluvlastníckeho podielu zmenil, čo tvorilo podklad
pre výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania. Žalobca popiera tvrdenie o „zmocnení
sa nehnuteľnosti čo najkratšou právnou cestou“, čo považuje za dehonestujúce jeho osobu.
6.3 Strany sporu predložili súdu rozsiahlu predsúdnu komunikáciu, z ktorej vyplýva, že podanie žaloby
bolo zo strany žalobcu poslednou možnosťou, ako vyriešiť danú vec.

7. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods.1 C.s.p.) z dôvodov vymedzených v
odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p.

zrušil a vec mu podľa §391 ods. 1,2 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa ustanovenia §389 ods.1 písm. b),c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
lenaksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdo a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Po preskúmaní odvolaní, napadnutého rozhodnutia v zmysle odvolacích námietok a obsahu spisu,
odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu a žalovaného 1/ sú sčasti dôvodné.

11. V prvom rade vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného 1/ v zmysle §365 ods. 1 písm. c)
C.s.p. (zaujatosť vo veci konajúcej sudkyne), odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie (bod
23 odôvodnenia napadnutého rozsudku) konštatuje, že žalovaný 1/ vznesenou námietkou zaujatosti
namietal spôsob vedenia pojednávania. Podľa §53 ods. 3 C.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len

okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na
námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Súd prvej
inštancie preto správne na námietku žalovaného 1/ neprihliadol.
11.1 Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nezistil tvrdený odvolací dôvod; vo veci konala
zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená aplikáciou, t.j. technickými a programovými prostriedkami,

schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, určenými na spracovanie agendy súdu
v zmysle ustanovení Vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy. Tvrdenia žalovaného 1/ o zaujatosti
zákonnej sudkyne sú len v rovine úvah, majú základ v procesnom postupe sudkyne, neboli ničím
preukázané a nespĺňajú náležitosti námietky zaujatosti v zmysle §52 ods. 2 C.s.p. (v námietke zaujatosti

musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má
byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť) v spojení s §53 ods. 1 C.s.p. (námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,
odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený). Vzhľadom na skutočnosti vyššie

uvedené ani odvolací súd na námietku zaujatosti, vznesenú žalovaným 1/, neprihliadal.

12. Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným 1/ (pozn. odvolacieho súdu - po zastavení
konaniavočižalovanému2/)jezrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvakNehnuteľnostiam
(rodinnému domu a trom pozemkom). V čase podania žaloby vlastnil žalobca 4/5-podiel na

Nehnuteľnostiach a žalovaní 1/, 2/ vlastnili každý 1/10-podiel. V priebehu konania žalobca a žalovaný
2/ uzatvorili kúpnu zmluvu V-2446/2023 zo dňa 30.11.2023, na základe ktorej žalovaný 2/ odpredal
žalobcovi svoj podiel a následne žalobca zobral žalobu voči žalovanému 2/ späť; okresný súd
(odvolaniami nenapadnutým výrokom I. rozsudku) konanie podľa §145 ods. 2 C.s.p. vo vzťahu k
žalovanému 2/ zastavil. Aktuálne vlastní žalobca podiel na Nehnuteľnostiach o veľkosti 9/10 k celku a

žalovaný 1/vlastní podiel o veľkosti 1/10 k celku.
12.1 Nebolo sporné, že Nehnuteľnosti strany sporu nadobudli titulom dedenia, žalobca svoj pôvodne
zdedený podiel daroval svojim synom a potom, ako sa vrátil z Kanady, synovia mu darovaný podieldarovacou zmluvou previedli späť. Nesporné je tiež to, že obidve strany sporu majú záujem na zrušení
podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam.
12.2 Sporným zostala (a) hodnota vyporiadavaných Nehnuteľností, (b) spôsob, akým má byť zrušené

spoluvlastníctvo vyporiadané a (c) výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Žalobca žiadal
všetky Nehnuteľnosti prikázať do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty žalovanému 1/ za
spoluvlastnícky podiel sumu 5.700 Eur; žalovaný 1/ žiadal, aby žalobcovi bol prikázaný rodinný dom
s pozemkami C-KN č. XXXX/X a C-KN č. XXXX/X s upravenou hranicou podľa geometrického plánu,
žalovanému 1/ aby bol prikázaný do výlučného vlastníctva pozemok C-KN č. XXXX a do podielového

spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného 1/ (každý podiel o veľkosti 1) aby bol prikázaný novovytvorený
pozemok podľa geometrického plánu (z parciel C-KN č. XXXX/X a C-KN č. XXXX/X) ako prístupová
cesta k pozemku C-KN č. 7639, s tým že žalobcovi z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel zaplatí
sumu 4.991,90 Eur.
12.3 V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pred pojednávaním dňa 13.03.2024 strany sporu
mimosúdne rokovali, pričom žalovaný 1/ bol ochotný akceptovať spôsob vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam, ako to navrhoval žalobca, ale za podmienky, že mu žalobca z titulu
náhrady za spoluvlastnícky podiel zaplatí sumu 11.800 Eur - žalobca bol ochotný zaplatiť len sumu 7.700
Eur.
12.4 Okresný súd rozhodol odvolaniami napadnutým rozsudkom s tým, že s poukazom na sudcovskú
koncentráciu (a) pri dokazovaní nezohľadnil znalecký posudok č. 32/2019 zo dňa 21.02.2019, ktorý na

pojednávaní predložil žalovaný 1/, (b) nevyhovel žiadosti žalovaného 1/ o odročenie pojednávania za
účelom predloženia geometrického plánu a (c) odmietol vykonal dôkaz výsluchom znalca Ing. Dubca,
ktorý vypracoval žalobcom predložený znalecký posudok č. 37/2023. Okresný súd nevykonal ani dôkaz
výsluchom žalovaného 1/, nepripustil ani kladenie doplňujúcich otázok žalobcovi, keďže tieto mali
smerovať k okolnostiam týkajúcich sa rodinného stretnutia pred podaním žaloby, resp. k okolnostiam

ohľadom nadobudnutia pozemkov žalobcu na Vrchdolinke, ktoré okolnosti okresný súd nepovažoval za
právne relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci (podstatné pre okresný súd bolo, že strany sporu
sa nedohodli a preto sa žalobca s podanou žalobou obrátil na súd). Za rovnako právne irelevantné
považoval tvrdenie žalovaného 1/, že žalobca mal porušiť predkupné právo, ktorého porušenia by sa
musel domáhať samostatnou žalobou;

12.5 Rozhodnutie o náhrade trov konania o nepriznaní práva na ich náhradu žiadnej zo strán sporu
odôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na §257 C.s.p. vzhľadom na charakter sporu, kedy ide o
vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu a rozhodnutie je v prípade
vyhoveniažaloberozhodnutímvzáujmevšetkýchspoluvlastníkov.Prizrušeníavyporiadanípodielového
spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku

ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady.

13. Jednou z nosných odvolacích námietok žalovaného 1/, ktorú odvolací súd považoval za dôvodnú,
bola neprimeraná a neodôvodnená prísnosť, až formalizmus okresného súdu, ktorý uplatnil sudcovskú
koncentráciu, nevyhovel žiadosti žalovaného 1/ o odročenie pojednávanie a tým (a) mu neumožnil

dodatočné doloženie úradne overeného geometrického plánu, hoci žalovaný 1/ preukázal okolnosti,
ktoré mu bránili v jeho včasnom predložení; (b) okresný súd nevykonal výsluch znalca, ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 37/2023 ani (c) nezohľadnil znalecký posudok č. 32/2019 predložený žalovaným
1/, čím okresný súd nezákonne odmietol vykonanie dôkazov a tak nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanému 1/, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pričom intenzita tohto pochybenia okresného súdu je
závažná a nevyhnutne vplýva aj na výsledok samotného konania.
13.1 Civilný sporový poriadok zásadu koncentrácie konania uplatňuje v dvoch podobách: koncentráciu
vhodnú (sudcovská koncentrácia konania v zmysle §153 C.s.p.) a koncentráciu nutnú (zákonná
koncentrácia konania v zmysle §154 C.s.p.). Kým sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej

právomocisúdu(možnosť,niepovinnosťsúduneprihliadaťnaprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnej
obrany strany), zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Povinnosť riadneho
vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti.
Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5 C.s.p.). Účelom a zmyslom koncentrácie

konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany
sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Východiskovým kritériom posudzovania účinnosti či
neúčinnosti prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku strán v spore, či už v písomnej forme
alebo v podobe ústneho prednesu, je pre súd včasnosť ich uplatnenia. Ide o časové hľadisko, ktoré súdposudzujesohľadomnaprincíphospodárnostikonania.Spravidlasúdnepriznáúčinkyvkonaníúkonom,
ktoré strana urobila oneskorene a súčasne je splnená podmienka, že takýto úkon mohla urobiť už v
skoršomprocesnomúkone,akbykonalasnáležitoustarostlivosťou,rýchloahospodárne.Súčasnevšak

včasnosť nemožno posudzovať izolovane, bez posúdenia okolností konkrétneho prípadu, ako aj bez
prihliadnutia na ďalšie základné princípy sporového konania. Pokiaľ ide o včasnosť použitia prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany a koncentráciu konania, aj v tomto smere musia byť výklad
a aplikácia ustanovení upravujúcich tieto procesné inštitúty v súlade so základnými princípmi C.s.p.,
predovšetkým so zásadou spravodlivosti a princípom právnej istoty a rovnosti účastníkov. V prípade

porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže
nastúpiť sankcia predpokladaná v §153 ods. 2 a 3 C.s.p., prípadne však aj iné právne následky-
napr. vznik zavinených trov konania (§256 ods. 2 C.s.p.) a povinnosť ich náhrady, prípadne môže
byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že
predloženieskutkovýchtvrdeníalebodôkaznýchnávrhovažnapojednávaníniejevčasné.Napriektomu
je v diskrečnej právomoci súdu (§181 ods. 4 C.s.p.) poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na

dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Ustanovenie §181 ods. 4 C.s.p. je vo vzťahu
k §153 ods.1, druhá veta C.s.p. lex specialis. Ak súd na pojednávaní určí lehotu na dodatočné splnenie
povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy, považujú sa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, uplatnené stranou v tejto lehote, za predložené včas.
13.2 Odvolací súd dospel k záveru, že sú dôvodné odvolacie námietky žalovaného 1/ vo

vzťahu k súdom prvej inštancie uplatnenej sudcovskej koncentrácii konania. Aj keď od doručenia
žaloby žalovanému 1/ (dňa 27.06.2023) do doby vyhlásenia napadnutého rozsudku (13.03.2024)
uplynulo viac ako sedem mesiacov, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že v čase vyhlásenia
rozsudku v prejednávanej veci nešlo o reštančnú vec (žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa
22.05.2023). Žalovaný 1/ bol v konaní právne zastúpený až na základe plnej moci zo dňa 11.09.2023.

Na pojednávaní dňa 13.03.2024 žalovaný 1/ zdôvodnil, že na skôr nariadené pojednávanie (dňa
20.12.2023) nemohol geometrický plán zabezpečiť z dôvodu nielen zaneprázdnenosti geodetov, ale aj
vzhľadom na nesúčinnosť žalobcu, ktorý ako väčšinový spoluvlastník Nehnuteľností uzamkol prístup
k nim a tým reálne znemožnil zameranie na účely vyhotovenia geometrického plánu. Toto skutkové
tvrdenie žalovaného 1/ žalobca účinne nepoprel. Je potrebné prisvedčiť žalovanému 1/, že bol odkázaný

na spoluprácu žalobcu pri zabezpečení vyhotovenia geometrického plánu. Následne žalovaný 1/
hodnoverne preukázal, že sa snažil na účely zamerania a vyhotovenia geometrického plánu zabezpečiť
viacerých geodetov. Na pojednávaní dňa 13.03.2024 žalovaný 1/ predložil grafickú časť geometrického
plánu zo zamerania pozemkov, čo svedčilo o rozpracovanosti predmetného geometrického plánu, čo
potvrdzuje aj vyjadrenie geodeta z 09.05.2024, ako aj samotný geometrický plán, ktoré žalovaný 1/

priložil k odvolaniu.
13.3Akoužbolouvedené,nešlovdanomčaseoreštančnúsúdenúvecapretosauplatneniesudcovskej
koncentrácie javí odvolaciemu súdu ako neprimerane prísne (okresný súd mohol napr. zvoliť aj inú
prípustnú sankciu v podobe zaviazania žalovaného 1/ na náhradu trov odročeného pojednávania)
a tiež neúčelné, keďže geometrický plán by zodpovedal spornú otázku, či sú Nehnuteľnosti (minimálne

pozemky) reálne deliteľné, pričom rozdelenie veci je prioritným zákonným riešením vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Návrh žalovaného 1/ na odročenie pojednávania za účelom doloženia -
v tom čase už rozpracovaného - geometrického plánu tak nie je možné považovať za jeho obštrukčné
konanie, ktoré by viedlo k prieťahom v konaní, najmä ak nemožnosť jeho doloženia na pojednávaní
žalovaný 1/ relevantným spôsobom zdôvodnil. Okresný súd mal v danom čase ešte časový priestor

odročiť pojednávanie na ďalší termín, tak aby mal spoľahlivo posúdenú otázku možnosti reálnej deľby
spoločnej veci a vec rozhodnúť na ďalšom pojednávaní tak, aby k prieťahom nedošlo (geometrický plán
bol overený katastrom nehnuteľností už dňa 26.03.2024).
13.4 V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že aj keď sa žalovaným 1/ navrhovaný spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý vychádza z predloženého geometrického plánu, javí

ako príliš komplikovaný, nezohľadňujúci veľkosť podielov strán sporu a v niektorých častiach tiež
ako neurčitý, okresný súd uplatnením sudcovskej koncentrácie (nesprávnym procesným postupom)
znemožnil žalovanému 1/, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (čo zakladá odvolací dôvod v zmysle §365 ods. 1 písm. b)
C.s.p.) a v dôsledku toho tiež dospel k záveru o nemožnom rozdelení spoločnej veci predčasne.

13.5 Vyhovenie žiadosti žalovaného 1/ o odročenie pojednávania (a súčasne aj následné vykonanie
dôkazu výsluchom znalca Ing. Miroslava Dubca na ďalšom pojednávaní) by bolo účelné aj v tom
smere, že by súdny znalec mohol zodpovedať žalovaným 1/ nastolené otázky, spochybňujúce závery
jeho znaleckého posudku ohľadom všeobecnej hodnoty pozemkov a rodinného domu, aj v kontextevyššej hodnoty (67.191 Eur), určenej realitnou kanceláriou KERMAR s.r.o., či v kontexte vyššej hodnoty
(67.000,- Eur) predmetných Nehnuteľností, určených znaleckým posudkom Ing. Jarmily Šinkovičovej č.
32/2019 zo dňa 21.02.2019, na ktorý znalecký posudok okresný súd uplatnením koncentračnej zásady

taktiež neprihliadol, hoci žalovaný 1/ už vo vyjadrení k žalobe (č.l. 53) namietal, že žalobcom predložený
znalecký posudok na sumu 57.000,- Eur znížil cenu domu oproti predchádzajúcemu znaleckému
posudku z roku 2019 na polovicu, a teda ako dôvodná a v konaní nezodpovedaná sa javí otázka
žalovaného 1/, prečo podľa znaleckého posudku Ing. Miroslava Dubeca uplynutím času hodnota
predmetných Nehnuteľností poklesla, ak v princípe hodnota nehnuteľnosti by mala časom narastať.

13.6 Podľa §208 C.s.p., ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v
znaleckom posudku. Odvolací súd, vzhľadom na spornosť otázky všeobecnej hodnoty Nehnuteľností,
ako aj vzhľadom na súdom prvej inštancie v konečnom dôsledku zvolený spôsob určenia
výšky primeranej náhrady na vyrovnanie podielu (kombináciou znaleckej hodnoty rodinného domu
a priemerom znaleckej hodnoty a realitného ohodnotenia pozemkov) má za to, že vykonanie výsluchu
znalca Ing. Miroslava Dubeca je v prejednávanej veci nielen účelné, ale aj potrebné.

13.7 Vo vzťahu k podstate argumentácie žalobcu obsiahnutej v odvolaní, že ohodnotenie Nehnuteľnosti
realitnou kanceláriou (ktoré predložil žalovaný 1/) nie je spôsobilé spochybniť závery znaleckého
posudku (ktorý predložil žalobca), odvolací súd poznamenáva, že aj ohodnotenie nehnuteľnosti realitnou
kanceláriou (listina) môže byť považované v zmysle §187 C.s.p. za dôkaz a v zmysle čl. 15 ods. 2 C.s.p.
žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa §191 ods. 2 C.s.p. môže byť vierohodnosť každého

vykonaného dôkazu (teda aj znaleckého posudku) spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Súd je
pri hodnotení dôkazov povinný postupovať tak, že dôkazy zhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.
13.8 Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v zmysle bodu 22 odôvodnenia napadnutého

rozsudku okresný súd pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal z hodnoty domu vrátane jeho
príslušenstva, avšak o vyporiadaní (aj) príslušenstva rodinného domu meritórne nerozhodol.

14. Odvolací súd v súvislosti so zrušením napadnutého rozsudku upozorňuje súd prvej inštancie,
že (a) v záhlaví napadnutého rozsudku súdu nesprávne uviedol priezvisko žalobcu „Mikuša“, pričom

správne má byť uvedené priezvisko „Makušu“ a súčasne (b) z obsahu žaloby o.i. vyplýva, že žalobca
sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k trom pozemkom, rodinnému domu,
ale aj k príslušenstvu rodinného domu, avšak okresný súd pri rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva príslušenstvo rodinného domu celkom opomenul.
14.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (rovnako ani zo žaloby) nie je ani zistiteľné, čo konkrétne

má príslušenstvo predmetného rodinného domu tvoriť, pričom z obsahu súdneho spisu, najmä zo
znaleckých posudkov a iných listín v ňom sa nachádzajúcich (napr. č.l. 18 p.v.-21, č.l. 157 p.v., č.l. 160
p.v., č.l. 167 p.v.) vyplýva, že by sa mohlo jednať o samostatne stojacu nehnuteľnosť - hospodársku
budovu- maštaľ, humno, dreváreň; ďalej o studňu, ploty, prípojky, vonkajší záchod a vodomernú šachtu.
Pokiaľ sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj k príslušenstvu

rodinného domu, bolo úlohou okresného súdu ustáliť, čo konkrétne tvorí príslušenstvo rodinného
domu a aj o tomto príslušenstve rodinného domu meritórne rozhodnúť, čo však okresný súd neurobil,
t.j. nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu aj ku konkrétnemu príslušenstvu
rodinného domu a ani v tejto časti žalobu nezamietol (t.zn. okresný súd nerozhodol o časti predmetu
konania). Na druhej strane (v zmysle bodu 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku) ale okresný súd pri

určení výšky primeranej náhrady vychádzal aj z hodnoty príslušenstva rodinného domu.
14.2 Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil a vrátil vec okresnému súdu, nepovažoval za potrebné vrátil
vec súdu prvej inštancie na postup podľa §§ 224 a 225 C.s.p.

15. Krajský súd preskúmaval aj výrok o trovách konania; za dôvodné považoval odvolacie námietky

strán sporu aj vo vzťahu k tomuto výroku.
15.1 V prvom rade odvolací súd konštatuje, že výrok IV. napadnutého rozhodnutia („Žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania“) zodpovedá formulácii ustanovenia §255 ods. 2 C.s.p. a nie ust.
§257 C.s.p., ktorým súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v časti náhrady trov konania a
podľa ktorého ustanovenia súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
15.2 Ustanovenie §257 C.s.p. predstavuje moderačné právo súdu a výnimku zo všeobecného
procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Každé rozhodnutie súdu, ktorým
úspešnej sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočnýmrozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho
prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ust. §257 C.s.p. a v ňom obsiahnutej formulácie
„dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie §257 C.s.p. predstavuje odchýlku zo zásady

zodpovednosti za výsledok (§255 C.s.p.), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§256 ods. 1
C.s.p.). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej
strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani
exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým

vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu
napr. uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 2MCdo/17/2009 zo dňa 28.01.2010, sp.zn. 5Cdo/67/2010 zo
dňa 09.06.2010, či sp.zn. 3MCdo/46/2012 zo dňa 09.01.2014) ustanovenie §257 C.s.p. nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy

konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie §257 C.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane,
ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na
základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov na neúspešnú
stranu. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu

napr. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS 292/07, či sp.zn. I. ÚS 303/12), ale ide o
prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn.
III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá
jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania (§255 ods. 1 C.s.p.) (uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 1VObdo/2/2021 z 29.09.2021).
15.2.1 Ustanovenie §257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie §257 C.s.p. preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 168/2018 zo dňa 10.
októbra 2018).

15.2.2 Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd
umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k
vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ust. §257 C.s.p. a strane, ktorá by inak trovy získala,
to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia §257 C.s.p.
je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnej

aplikácii tohto ustanovenia. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 153/2018 zo dňa
18. júla 2018).
15.3 Pokiaľ v súdenej veci okresný súd mienil aplikovať §257 C.s.p., bol v zmysle citovaného nálezu
Ústavného súdu SR povinný vytvoriť stranám sporu procesný priestor – t.zn. na pojednávaní dňa
13.03.2024 mal oznámiť stranám sporu v rámci predbežného právneho posúdenia, že o trovách konania

mieni rozhodnúť v zmysle §257 C.s.p., a umožniť im vyjadriť sa k ním zamýšľanej aplikácii tohto
ustanovenia. Následne bol okresný súd povinný riadnym a relevantným spôsobom svoje rozhodnutie
o aplikácii §257 C.s.p. odôvodniť, čo však neurobil. Ako vyplýva aj z vyššie citovaných rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR a Ústavného SR, nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len
celkom výnimočne a nemôže byť odôvodnené len charakterom v spore uplatnených nárokov. Na zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa podieloví spoluvlastníci môžu dohodnúť aj mimosúdne
(§141 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Až keď sa nedohodnú, rozhodne o tom na základe žaloby
súd. K dohode o vyporiadaní pritom spravidla nedochádza pre postoj niektorého (alebo aj všetkých)
spoluvlastníkov. Súd konajúci o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
potom povinný pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať na to, koho predstave o vyporiadaní

spoluvlastníctva vyhovel a teda kto mal vo veci úspech (§255 C.s.p.), resp. pre postoj ktorého
spoluvlastníka nedošlo k mimosúdnej dohode na vyporiadaní spoluvlastníctva.
15.4 V prípade zastavenia konania (tak ako v danej veci voči žalovanému 2/) je súd povinný skúmať
procesné zavinenie na zastavení konania (§256 C.s.p.). Takýmto spôsobom však súd prvej inštancienepostupoval a jeho rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (súd prvej inštancie aplikoval nesprávnu právnu normu – ust. §257 C.s.p.), čo zakladá odvolací
dôvod podľa ust. §365 ods. 1, písm. h/ C.s.p..

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa §389 ods.1 písm. b), c) C.s.p.
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch (II., III. a IV) zrušil a v zmysle §391 ods.1, 2
C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie správne označí
strany sporu, ustáli celý predmet vyporiadania podielového spoluvlastníctva (vrátane konkrétneho

príslušenstva), vykoná opätovne dokazovanie a to aj listinnými dôkazmi, ktoré uplatnením sudcovskej
koncentrácie nevykonal, opätovne posúdi možnosť reálnej deľby predmetu spoluvlastníctva, pričom pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadne aj na účelnosť, prihliadne na veľkosť podielov strán
sporu, ako aj na možné sporné situácie medzi stranami sporu v budúcnosti, ako aj na skutočnosť, že
žalovaný 1/ pred pojednávaním dňa 13.03.2024 prejavil vôľu akceptovať návrh žalobcu na vyporiadanie
spoluvlastníctva, avšak pri vyššej náhrade za jeho spoluvlastnícky podiel, vykoná výsluch znalca Ing.

Miroslava Dubeca (aj so zameraním sa na sporné otázky položené žalovaným 1/), opätovne sa bude
zaoberať hodnotou Nehnuteľností a primeranou výškou náhrady spoluvlastníckeho podielu a pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodne o celom predmete podielového spoluvlastníctva.
16.1 Pri dokazovaní a právnom posúdení veci okresný súd zhodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliadnenavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,

zodpovie na všetky (pre rozhodnutie relevantné) otázky strán sporu a opätovne rozhodne v zmysle
§§255 a 256 C.s.p. o náhrade trov prvoinštančného konania, ako aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§396 ods.3 C.s.p.) a následne svoje rozhodnutie (vo všetkých výrokoch) náležite odôvodní.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).