Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209010120
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7209010120.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Martina Kurečka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla
2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol., pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 a iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaného A. B. proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 28.3.2023, sp. zn. K2-8T/8/2009 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného A. B. v bode 1/ a 2/ za vinného
z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (účinného v čase spáchania
činu), obžalovaného C. B. v bode 1/ za vinného z trestného činu podvodu formou pomoci podľa § 10
ods. 1 písm. c), § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (účinného v čase spáchania činu) a už odsúdeného D. E.

v bode 2/ za vinného z trestného činu podvodu formou pomoci podľa § 10 ods.1 písm. c), § 250 ods.1,
ods.4 písm. b) Tr. zák. (účinného v čase spáchania činu), na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 12.9.2002 na presne nezistenom mieste v F. C. B. za spol. B. G. H.. H. E. (toho času I. G., H.)
so sídlom F. B. J. XXX, IČO: XX XXX XXX, ako dodávateľ, vystavil pre spol. K., H. so sídlom F., L. M. X,
IČO: XX XXX XXX zastúpenú A. B., faktúru č. XXXX/XXXX/X, ktorou predstierali kúpu strojov na výrobu

plastových okien zn. N., od výrobcu N. H. so sídlom H., K. XX, IČO: XX XXX XXX a to typ FSP, výr. č.
XXXXXXXXXXXXX, typ CR2, výr. č. XXXXXXXXXXXXX, typ MS, výr. č. XXXXXXXXXXXXX, typ PV15,
výr. č. XXXXXXXXXXXXX, typ FD3, výr. č. XXXXXXXXXXXXX, typ KF3, výr. č. XXXXXXXXXXXXX, typ
ZKP1, výr. č. XXXXXXXXXXXXX, typ PL2, výr. č. XXXXXXXXXXXXX, spoločnosťou K., H. za kúpnu
cenu 4.745.674,60 Sk (157.527,53 eur) a následne A. B. dňa 10.10.2002 túto faktúru spolu so žiadosťou
o odkúpenie strojov a následným uzavretím zmluvy o finančnom leasingu (spätný leasing) predložil v F.

v priestoroch spol. O. H. na ul. P. G. XX Q. B. zastupujúcemu spol. D. E. (E. H.), ul. C. XX, IČO: XX XXX
XXX, ktorý pre túto spoločnosť deklaroval existenciu strojov v F. M. L. P. G. XXX a po podpise zmluvy o
finančnom leasingu č. XXX XXX dňa 31.10.2002 aj ich následné odovzdanie leasingovému nájomcovi,
zastúpenému A. B., hoci A. B. vedel, že takéto stroje spol. K., H.. F. nikdy nevlastnila, následne na
základe faktúry č. 10/10/2002 zo dňa 10.10.2002 boli dňa 31.10.2002 finančné prostriedky vo výške
4.745.674,60 Sk (157.527,53 eur) prevedené na bankový účet predávajúceho - spol. K., H. vedený v

G. N., pobočka F., čím spol. C. D. H. H. H. H. H. B., L. C. XX, IČO: XX XXX XXX spôsobili škodu vo
výške 4.745.674,60 Sk (157.527,53 eur),

2/ dňa 11.4.2002 na presne nezistenom mieste v F. D. E. za spoločnosť E., H. so sídlom B. J. XXX,
Q. I., IČO: XX XXX XXX, ako dodávateľa vystavil pre spol. K., H. so sídlom F., L. M. X, IČO: XX XXX
XXX zastúpenú A. B. faktúru č. XXXXXXX, ktorou predstierali kúpu tlačiarne GERBER EDGE JAGE-

HEDGE2,ploteraJAGEXG5Xbezudaniavýrobnéhočíslaapríslušnejpočítačovejzostavyspoločnosťou
K., H. za kúpnu cenu 1.330.705,- Sk (40.519,98 eur) a dňa 15.8.2002 A. B. túto faktúru spolu sožiadosťou o odkúpenie týchto zariadení a následným uzavretím zmluvy o finančnom leasingu (spätný
leasing) predložil v F. v priestoroch spol. O., H. na ul. P. G. XX Q. B. zastupujúcemu spol. C. D. H. H., H.
so sídlom B., L. C. XX, IČO: XX XXX XXX, ktorý pre túto spoločnosť deklaroval existenciu predmetných

zariadení v F. M. L. P. G. XXX a po podpise zmluvy o finančnom leasingu nového zariadenia č. XXX XXX
zo dňa 15.8.2002, aj ich následné odovzdanie leasingovému nájomcovi, zastúpenému A. B., hoci A.
B. vedel, že takéto zariadenia spol. K., H. nikdy nevlastnila, následne na základe faktúry č. 15/08/2002
zo dňa 15.8.2002 boli dňa 22.8.2002 finančné prostriedky vo výške 1.330.705,- Sk (40.519,98 eur)
prevedené na bankový účet predávajúceho - spol. K., H. vedený v G. N. pobočka Košice, čím spol. C. D.

H. H. H. so sídlom B., L. C. XX, IČO: XX XXX XXX spôsobili škodu vo výške 1.330.705,- Sk (40.519,98
eur), čím A. B. spol. C. D. H. H. H. H. sídlom B., L. C. XX, IČO: XX XXX XXX spôsobil celkovú škodu
vo výške 6.076.379,- Sk (201.698,85 eur).

Za to prvostupňový súd uložil:

obžalovanému A. B. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. č. 141/1960 Zb. s použitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm.
c) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu obžalovanému
podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.

U obžalovaného C. B. podľa § 37 Tr. zák. č. 141/1960 Zb. súd upustil od uloženia súhrnného trestu,
keďže trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne so zaradením do I. NVS, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 5T 23/2009 zo dňa 16.11.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť 19.9.2018, možno považovať za dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť C. D. H. H., H. H. H. C. XX, XXX XX B., IČO:
XX XXX XXX s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný A. B.,

a to čo do výroku o vine a treste a prokurátor, čo do výroku o treste u obžalovaného A. B. a obžalovaného
C. B..

Obžalovaný A. B. svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil tak, že z výpovedí
zástupcu poškodenej strany C. D. H. H., H., Q. E. R. je zrejmé, že tento vedel už o novom konateľovi

spoločnosti K., S. J., na ktorého sa dva razy dotazoval a stretol sa s ním aj pred OD T. C. F.. Potvrdil
aj to, že pracovník ich spoločnosti Q. B. fyzicky nebol na obhliadke strojných zariadení a postačovalo
mu iba predloženie faktúr o ich nákupe.

C. D. H. H., H.. B. nikdy nenamietala zmenu o postúpení leasingu na S. J.. Samotná výpoveď p. J. je

rozporuplná, že on nič nepodpisoval, o podaní trestného oznámenia nebol vyrozumený a v čase podpisu
a predaja obchodného podielu nebol v Košiciach. Uviedol, že bol v práci v N. H., ul. T., U. C. J.. Tu žiadali
súd o zabezpečenie potvrdenia, t.j. smenovky o čase výkonu práce p. J. v inkriminovaný deň, k čomu
nedošlo, nakoľko sa táto stratila. Je to však podstatný dôkaz, svedčiaci o predaji členského podielu,
následne o postúpení leasingu a existencii strojných zariadení.

Z výpovedí svedka I. M. vyplýva, že spoločnosť obžalovaného B. mala svoju kanceláriu a skladový
priestor na P. G. XXX C. F.. Z výpovedí svedka C. P. vyplýva, že tento skladal a neskôr aj nakladal tieto
strojné zariadenia na auto, a to na pokyn I. P..

Kým bol konateľom spoločnosti, leasingové splátky sa platili riadne. Až pri konateľstve S. J. došlo k ich
neplateniu,avtedyhozačalhľadaťzástupcapoškodenejstranyQ.R.,ktorýpricestovaldoF..Oprávnene
sa preto pýta, kde sa nachádza toto strojné zariadenie, ktoré zakúpil, potom nechal prefinancovať
a následne ho postúpil novému konateľovi p. J., ktorý si ho odviezol. Sám sa cíti byť podvedený.
K výmazu spoločnosti K., H. došlo ex offo dňa 8.3.2006.

Nazákladevyššieuvedenéhonavrhol,abykrajskýsúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilmestskému
súdu v zmysle § 321 ods. 1, ods. 2 Tr. por.Prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uvádza, že tresty uložené obžalovaným A. B. a C. B. sú
neprimerane mierne, najmä s poukazom na už predchádzajúce odsúdenia obžalovaných a hlavne
na zištný motív s úmyslom obohatiť sa na úkor iného s cieleným využitím omylu a spôsobením škody

veľkého rozsahu.

Prvostupňový súd odôvodnil rozsudok čo do trestov u obžalovaných konštatovaním, že obžaloba
v prejednávanej veci bola podaná 7 rokov po spáchaní skutku a do vyhlásenia rozsudku uplynulo ďalších
15 rokov. Od roku 2017 sa dokazovanie vykonávalo po zmene senátu odznova. Táto doba odôvodňuje

možnosť obžalovaným znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
Trestným zákonom. Súd konštatoval, že v ich prípade možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho
trvania.

Prokurátor má za to, že na strane obžalovaných A. B. a C. B. nie je žiadna poľahčujúca okolnosť a za
takútonepovažujeanidlhúdobuoduplynutiaskutku,pretosúdnemalztohtodôvoduuložiťpodmienečný

trest odňatia slobody u A. B. a upustiť od uloženia súhrnného trestu u C. B.. Vek obžalovaného C. B. (72
rokov) nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť spôsobilú pôsobiť na upustenie súhrnného trestu.

Čo sa týka samotnej dĺžky prípravného konania (od začatia trestného stíhania dňa 10.10.2003 do
podania obžaloby dňa 27.1.2009), táto dĺžka bola sčasti spôsobená časovou a obsahovou náročnosťou

vyšetrovanej trestnej veci a súčasne skutočnosťou, že v prípravnom konaní nebolo možné po dlhšiu
dobuzabezpečiťkprocesnýmúkonomjednakobvinenéhoC.B.asvedkov.Kudĺžkekonanianasúde(od
podania obžaloby dňa 27.1.2009 do vydania rozsudku dňa 28.3.2023) nie sú oprávnení sa vyjadrovať.

Obžalovaným A. B. a C. B. by mal byť uložený primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej

hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 321 ods.
1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol alebo eventuálne podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na prejednanie a rozhodnutie.

KdôvodomodvolaniaprokurátorasavyjadrilobhajcavmeneobžalovanéhoC.B..Vpísomnomvyjadrení
zvýraznil, že skutok sa stal pred 21 rokmi. Dĺžka konania trestného stíhania nemôže byť braná na jeho
úkor ako jeho priťažujúca, ale práve naopak poľahčujúca okolnosť, ktorá sa musí odraziť pri treste.
Správne preto prvostupňový súd zohľadnil jeho aktuálny vek 73 rokov, odstup času od spáchania skutku

a ešte nevykonaný trest v trvaní 6 rokov a považoval preto tento trest za dostačujúci. Navrhol odvolanie
prokurátora zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Keďže proti vyššie citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany obžalovaného A. B.
a prokurátora proti výrokom o treste u obžalovaných A. B. a C. B., rozsudok vo vzťahu k obžalovanému

D. E. nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2023.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaných A. B. a D. E., prečítaním zápisnice o výsluchu obvineného C. B.,
výsluchom svedka – poškodeného Q. E. R., svedkov S. J., C. P., Q. F., N. F., E. T., Q. F., I. V., I. Q.,

ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, hlavné pojednávanie vykonal vo vzťahu k obžalovanému C. B. ako
proti ušlému, pretože boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 360 Tr. por. a následne po takto
vykonanom dokazovaní a vyhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti
uznal obžalovaných A. B., C. B. a už odsúdeného D. E. za vinných a to obžalovaného A. B. v bode 1/
a 2/ z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.5 Tr. zák., obžalovaného C. B.

v bode 1/ rozsudku z trestného činu podvodu formou pomoci podľa § 10 ods.1 písm. c), § 250 ods.1,
ods.5 Tr. zák. a D. E. v bode 2/ z trestného činu podvodu formou pomoci podľa § 10 ods.1 písm. c), §
250 ods.1, ods.4 písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný A. B. v bode 1/ a 2/ na škodu cudzieho majetku
seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,obžalovaný C. B. v bode 1/ zadovážením prostriedkov úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie
trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.5 Tr. zák. a už odsúdený D. E. v bode 2/ zadovážením
prostriedkov úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1,

ods.4 písm. b) Tr. zák.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd tento záver o vine obžalovaných
oprelovýpoveďsvedkaS.J.,ktorýpotvrdil,žepodpísalnejaképísomnosti,avšakpodnikateľskejčinnosti
sa nikdy nevenoval a neprevzal ani stroje a zariadenia, s ktorými mala disponovať spoločnosť K. H.,

výpoveď N. F. z prípravného konania, keďže pre odstup času sa na hlavnom pojednávaní k okolnostiam
prípadu vyjadriť nevedela. V prípravnom konaní uviedla, že spoločnosť N. H. v roku 2002 neodpredala
spoločnosti B. G. H. žiadne stroje na výrobu plastových okien a po predložení fotokópií výrobných štítkov
jednoznačne prehlásila, že takéto štítky nikdy nevyrobili a katalóg k jednotlivým strojom vyhodnotila
ako fotomontáž, nakoľko obrázky strojov a ich parametre sú odlišné od tých, ktoré boli uvedené na
internetovej stránke spoločnosti N., výpovede svedkov B. K., R. H. a K. T., ktorí potvrdili, že spoločnosť

H. H. vyrábajúca stroje a zariadenia pre veľkoformátovú tlač bola zároveň výhradným predajcom ich
výrobkov, avšak v inkriminovanom čase nepredala tlačiareň W. S. spoločnosti E. H..

Z kúpnopredajných zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou K. H. a spoločnosťou C. D. H. H., H.
bolo zistené, že najprv spoločnosť C. D. H. H., H. stroje a zariadenia na výrobu plastových okien

a veľkoformátovú tlač v celkovej hodnote 6.076.379,60 Sk kúpila od spoločnosti K. H.. Následne na
podklade zmluvy o finančnom lízingu spoločnosť C. D. H. H., H. ako vlastník uvedených zariadení
tieto spätne prenajala spoločnosti obžalovaného A. B. - K. H.. Pri uzavretí týchto zmlúv bola existencia
strojov a zariadení spoločnosti C. D. H. H., H. preukázaná iba na základe faktúr, ktoré boli vystavené
spoločnosťami obžalovaného C. B. (B. G. H.) a obžalovaného D. E. (E. H.), ako aj listinami, ktoré boli

súčasťou technickej dokumentácie.

Tvrdenia svedkov Q. V., V. V., Q. F. aj odvolací súd považoval za účelové, keďže sa jedná o osoby, s
ktorými mal obžalovaný A. B. v tom čase blízky vzťah, a teda mohli mať záujem, aby sa trestné stíhanie
vyvíjalo v prospech obžalovaného. Uvedení svedkovia potvrdili, že nemali skúsenosti s predmetom

podnikania, pre ktoré boli uvedené zariadenia určené. Preto sa nemohli vierohodne vyjadriť k tomu, aké
stroje a zariadenia videli.

Z výpisov z bankových účtov a písomnosti predložených poškodenou spoločnosťou je zrejmé, že
poškodená spoločnosť vyplatila kúpnu cenu strojov a zariadení na účet spoločnosti A. B., ktorý ich

vybral. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že vo vzťahu ku skutku uvedeného v bode 1/ výroku rozsudku
spoločnosť K. H. uhradila okrem 20% akontácie iba spracovateľský poplatok a 5 lízingových splátok, a vo
vzťahu ku skutku uvedeného v bode 2/ výroku rozsudku spoločnosť K. H. uhradila okrem 30% akontácie,
spracovateľského poplatku iba 3 lízingové splátky. Posledné splátky boli uhradené 31.1.2003.

Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a
úplné, zodpovedajúce výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavných pojednávaniach. Vzhľadom
na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku
súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Skutočnosť, že odvolateľ

sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku (čo
možno usúdiť z podaného odvolania), nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa
veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaných zo spáchania žalovaných skutkov
a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto

je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje
dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých
právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Ak súd prvého stupňapostupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj
v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1

písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné
napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992).

Vo vzťahu k výrokom o trestoch, ktoré boli obžalovaným uložené je potrebné uviesť, že trest je

právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na
výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to
prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a

slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.
Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom
spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom

možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že v predmetnej trestnej veci bolo voči
obžalovaným začaté trestné stíhanie dňa 10.10.2003 (skutok z 12.9.2002 a 11.4.2002). Prokurátor
Okresnej prokuratúry Košice II podal obžalobu dňa 30.1.2009 a prvostupňový súd rozhodol vo

veci rozsudkom dňa 28.3.2023. S poukazom na neúmernú dĺžku trestného stíhania preto správne
prvostupňový súd pri ukladaní trestu u obžalovaného A. B. aplikoval ustanovenie § 40 ods.1, ods.5 písm.
c) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu a u obžalovaného C. B. upustil od uloženia súhrnného trestu,
pretože trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne so zaradením do I. NVS, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 5T/23/2009 zo dňa 16.11.2017, ktorý

nadobudol právoplatnosť 19.9.2018 považoval za dostatočný, pretože neúmernú dĺžku doby trestného
stíhania, ktorá je v tomto konkrétnom prípade viac ako 20 rokov, je možné považovať za okolnosť
významnú pri ukladaní trestu.

V tomto smere krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.02.2014 sp.

zn. 2Tdo V 21/2013, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na
obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu, výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou
okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 (teraz § 39 ods. 1 Trestného

zákona) a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.

Rovnako správny je aj výrok, ktorým prvostupňový súd podľa § 288 ods.1 Tr. por. odkázal poškodenú
spoločnosť C. D. H. H., H. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Keďže odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora, ale v plnom

rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, preto rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.