Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/209/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822203992
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3822203992.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Prievidza, dieťa matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpenej Mgr. Martinom
Hurtišom, advokátom, ul. F. G. XX, E. C. otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXXX/X D.,
zastúpeného JUDr. Janou Šálkovou ml., advokátkou, so sídlom K., D. XXX, v konaní o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 18P/49/2022-892 zo dňa 28. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa bude
prebiehať v jednotýždňových intervaloch, začne v najbližší piatok potom, ako nadobudne právoplatnosť
rozhodnutie súdu. Matka maloletej bude v bežnom režime, t.j. mimo štátnych sviatkov a školských
prázdninzabezpečovaťosobnústarostlivosťomaloletédieťakaždýpárnytýždeňvkalendárnommesiaci

od piatka od 18:00 hod. do piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod.. Otec následne
bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v čase
od piatka od 18:00 hod do piatka párneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod.. Súd prvej inštancie
zároveň upravil styk rodičov počas jarných, veľkonočných, letných prázdnin, počas vianočných sviatkov
a zimných školských prázdnin tak, ako to podrobne vyšpecifikoval v odseku I. napadnutého rozsudku.
Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti vyživovaciu povinnosť neurčil s tým, že každý z rodičov
je povinný v čase, keď bude mať dieťa v osobnej starostlivosti, informovať druhého rodiča telefonicky

aleboe-mailomozdravotnomstavemaloletej,akoajoďalšíchpodstatnýchalebomimoriadnychveciach,
týkajúcich sa maloletej. Každý z rodičov je zároveň povinný bezodkladne telefonicky informovať druhého
rodiča o všetkých mimoriadnych alebo závažných skutočnostiach. Cestovanie s dieťaťom do cudziny,
resp. na dovolenku do zahraničia nie je podmienené súhlasom druhého rodiča. Obidvom rodičom uložil
povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 50 %, ktoré zároveň vyčíslil u každého na sumu 919,69 Eur
a navzájom žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania

mal preukázané, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je v záujme
maloletého dieťaťa. Matka aj otec sú plnohodnotnými rodičmi, ktorým prislúchajú rovnaké práva
a povinnosti, a preto by sa mali rovnocenne podieľať na výchove a formovaní dieťaťa, a tým ovplyvňovať
jeho ďalší život, vývoj osobnosti, chápanie hodnôt, morálku a pod.. V konaní podľa názoru súduprvej inštancie bolo preukázané, že maloletá má pozitívne citové väzby k obidvom rodičom. Zo
znaleckého posudku síce vyplynulo, že maloletá má bližšiu citovú väzbu k matke a vzájomný vzťah
rodičov je výrazne narušený, ale tieto okolnosti súd prvej inštancie vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti

s ostatnými vykonanými dôkazmi. Prihliadol najmä na skutočnosť, že aktuálne viac ako pol roka
bola už medzi účastníkmi realizovaná forma striedavej osobnej starostlivosti, ku ktorej sa aj samotný
znalec v znaleckom posudku vyjadril, že dieťa túto formu znášalo. Je zrejmé, že od podania návrhu
vo veci samej, t.j. od 26.10.2022 bola maloletá v režime striedavej osobnej starostlivosti tri dni
u matky a tri dni u otca, následne v režime sedem dní u matky a sedem dní u otca do rozhodnutia

Krajského súdu v Trenčíne. Potom od 13.06.2023 od 02.12.2023 v režime deväť dní u matky a päť
dní u otca až do rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorý v uznesení sp.zn. 15CoP/123/2023 zo
dňa 14.11.2023 odôvodnil striedavú osobnú starostlivosť tým, že obidvaja rodičia majú vytvorené
podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré mal osvedčené aj zo šetrenia pomerov kolíznym
opatrovníkom. Takouto úpravou osobnej starostlivosti sa bude minimalizovať ďalšia traumatizácia
maloletej prebiehajúcim konaním o výkon rodičovských práv a povinností k maloletej a vzájomné

konflikty medzi rodičmi. V situácii, keď i matka viackrát menila bydlisko s maloletou dcérou, je podľa
názoru súdu prvej inštancie v záujme maloletej striedavá starostlivosť obidvoch rodičov. Znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že obidvaja rodičia aktuálne dokážu maloletej vytvoriť zázemie a dokážu
sa o ňu postarať, hoci rodičovské zručnosti sú kvalitnejšie u matky. Aj keď striedavá osobná starostlivosť
predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť komunikovať spolu,

súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy
pro forma nesúhlasí. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len
v prípade, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať
do záujmu dieťaťa. Ani chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou
zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Následne súd prvej inštancie považoval za potrebné

upraviť aj starostlivosť o maloletú mimo bežného režimu, a to v čase sviatkov a školských prázdnin, keď
vychádzal i zo samotného odporúčania znalca a podrobne upravil starostlivosť rodičov o maloletú počas
sviatkovaprázdnintak,akotouviedolvodsekuI.výrokunapadnutéhorozsudku,keďprihliadolopätovne
na záujem maloletej s tým, aby mohla primerane tráviť voľnočasové aktivity s každým s rodičov.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu

z účastníkov nárok na náhradu trov provoinštančného konania s tým, že zároveň uložil rodičom
povinnosť uhradiť trovy štátu, pozostávajúce z trov znaleckého dokazovania, čo predstavovalo
u každého z rodičov 919,69 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho

právneho zástupcu matka maloletej. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, maloletú
zveriť do jej výlučnej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca v bežnom roku každý párny týždeň od
štvrtku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa
s maloletou od 15.07. od 18:00 hod. do 01.08. do 09:00 hod., následne od 16.08. od 18:00 hod. do 31.08.
do 09:00 hod.. Počas vianočných prázdnin každý párny rok od 26.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 10:00

hod. nasledujúceho roka. Každý nepárny rok od 23.12. od 15:00 hod. do 26.12. do 10:00 hod. a následne
od 02.01. od 10:00 hod. nasledujúceho roka do 06.01. do 17:00 hod.. Počas jarných prázdnin párneho
kalendárneho roka od pondelka od 09:00 hod. do piatku do 18:00 hod.. Počas veľkonočných prázdnin
má otec oprávnenie na stretávanie sa v nepárny rok od nedele od 18:00 hod. do pondelka do 18:00
hod.. Zároveň žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú 200,- Eur mesačne od

podania návrhu, kým súd nerozhodol o striedavej starostlivosti. Mala za to, že súd prvej inštancie sa
pri rozhodovaní nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, keď neprihliadol na doterajšie
správanie otca k maloletej. Súdne konanie prebiehalo dva roky a počas tohto obdobia otec stále konal
v rozpore so záujmami maloletej. Uniesol maloletú do zahraničia bez pasu, hľadala ho polícia, pričom
všetko smerovalo k tomu, že polícia vyhlási celoštátne pátranie, ale otec nakoniec maloletú doniesol

matke. Prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení uvádza, že otec nesprávne postupuje, keď odovzdáva
a preberá dieťa za prítomnosti iných osôb a vyzval otca, aby takto nepostupoval. Zo znaleckého posudku
je možné vyrozumieť, že práve otec používa nesprávnu komunikáciu a jeho rešpekt k matke nie je
žiadny. Znalec síce uvádza, že maloletá nateraz striedaním medzi rodičmi znáša situáciu napätia,
ktorá v intenzívnej frekvencii oslabuje psychický stav dieťaťa, ale konštatuje, ako odovzdávanie dieťaťa

nefunguje, a práve táto skutočnosť zaťažuje dieťa, pričom za tento stav môže predovšetkým opäť len
otec maloletej. Pokiaľ znalec uvádza, že striedanie nateraz maloletá znáša, neznamená to, že to znáša
dobre, resp. že takáto skutočnosť je v prospech maloletej. Hneď nasledujúca veta je v priamom rozpores tým, že by výklad mal byť v pozitívnom duchu. Áno, žiaľ, nateraz to maloletá znáša, ale pre jej zdravý
psychický vývoj to nie je správne, a takto to vníma znalec aj matka maloletej.

3. Otec vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V prípade, že by odvolací súd považoval za vhodnejšie
zverenie dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, tak navrhoval zveriť dieťa do svojej osobnej
starostlivosti, poukazujúc na priebeh prvoinštančného konania a v ňom predložené podania. Podľa jeho
názoru je až zarážajúce, že matka poukazuje na údajný zlý psychický vývin maloletej, ale opomenula

pripomenúť, že práve konaním matky dochádzalo doposiaľ k častým zmenám v živote maloletej, čo
súd správne konštatuje na strane 26 odôvodnenia rozhodnutia. Mal za to, že súd prvej inštancie sa
veľmi citlivo zaoberal celou vecou a vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle zásad Zákona o rodine tak,
aby rozhodnutie bolo v záujme maloletej. Za posledný rok ako je realizovaná striedavá starostlivosť
v intervaloch 7/7, neboli zistené žiadne problémy a maloletá je v úplnom poriadku, je uvoľnená, spokojná
a šťastná. Pokiaľ išlo o tvrdenie matky o údajnom únose maloletej do zahraničia, k tomuto sa otec už

niekoľkokrát vyjadroval a fakty sa nachádzajú v súdnom spise. Matka dokázala podať trestné oznámenie
na otca a poukazuje na údajný únos aj vo svojom odvolaní, hoci bolo preukázané, že k žiadnemu únosu
nedošlo. Ani samotná zhoršená komunikácia rodičov sama osebe nemôže byť dôvodom pre to, aby bol
návrh na striedavú osobnú starostlivosť zamietnutý a počas konania bolo preukázané, že komunikácia
je na takej úrovni, ktorá nijako neohrozuje realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Naopak, matka

počas času, kým je maloletá u otca, často oslovuje dcéru cez videohovor a rieši s ňou otázky, čo jej
aktuálne kupuje, či sú to hračky, alebo veci a kedy tieto prídu k matke domov, hneď konštatuje a ukazuje
jej, že na ňu doma čaká pes a podobne. Nie je mu zrejmé, čo matka mala na mysli vyjadrením, že
otec nerešpektuje rozhodnutie súdu, keď z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že obidvaja rodičia,
resp. posledné rozhodnutie krajského súdu o striedavej osobnej starostlivosti rešpektujú a toto sa bez

problémov realizuje. Mal za to, že matke nevyhovuje striedavá osobná starostlivosť, lebo sa hodlá
opätovne sťahovať, na čo upozornil už aj prvostupňový súd a práve preto má otec za to, že matke
striedavá osobná starostlivosť v žiadnom prípade vyhovovať nebude. Aj prvoinštančný súd si všimol
matkin postoj k zmenám životného priestoru a poukázal na to, že tvrdenia matky v priebehu celého
konania neboli konzistentné a jej konanie počas celého konania nekorešpondovalo s tým, čo súdu

deklarovala (strana 25 odôvodnenia).

4. Matka vo svojom ďalšom vyjadrení považovala vyjadrenie otca k odvolaniu za zrkadlo jeho správania,
ako ju neustále zhadzuje ako matku, očierňuje a obviňuje ju. Jeho správanie vôbec nezodpovedá
správaniu otca, ako sa vykresľuje a sám svojimi vyjadreniami ukázal, že je to manipulatívny človek.

Posledné dva roky boli podľa jej názoru pre maloletú ťažké a nepríjemné, plné zmätku, pretože otec
jej veľmi ubližuje svojim správaním, neustále ju manipuluje a citovo vydiera. Dotlačil ju k veciam, ktoré
sama nechce a robí proti svojej vôli, aby bola dobrá a poslušná. To, že odfotil pár účelových fotiek len
dokazuje, že nie je preňho dôležité, aby bola dcéra šťastná, ale len to, aby mal materiál, ktorý môže
použiť. Dôležité je to, že je viac než zrejmé a podľa jej názoru aj preukázané, že nie je dobrý človek ani

dobrý otec, pretože nemá reálny záujem o dieťa, ale len o to, aby ju mohol manipulovať, pretože je pre
neho ľahká obeť. Zo všetkých doteraz predložených dôkazov vyplynulo, že dieťa by nemalo byť zverené
do striedavej osobnej starostlivosti, ale do starostlivosti matky a otcovi upravený styk stretávania.

5. Otec vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na svojich vyjadreniach. Poukázal na to, že aj z poslednej

Správy kolízneho opatrovníka z 08.08.2024 je zrejmé, že maloletá je v poriadku, že sa má dobre a že
je rada u obidvoch rodičov. Mal za to, že počas dvoch rokov urobil veľa ústupkov, vecí nad rámec, čo
vyplýva zo spisu a matka i napriek tomu ho neustále vykresľuje ako toho, ktorý je zlý. Matka na jednej
strane poukazuje na ním predloženú fotodokumentáciu ako účelovú, pritom v priebehu konania sama
predkladala videá, fotky z osláv a naplánovaných vecí, čo považovala za správne, pritom to boli fotky

a videá z prekvapení, osláv, takže ovplyvňujúce diania a neprezentujúce chovanie za bežných okolností.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení poukázal na svoje písomné a ústne vyjadrenia, prezentované
v rámci prvoništančného konania s tým, že nebude v rozpore so záujmami maloletej jej zverenie do
osobnej starostlivosti matky s rozšíreným stykom otca s dcérou. Riziko striedavej osobnej starostlivosti

vnímapredovšetkýmvschopnostiefektívnejkomunikácieurodičovavoslabenejrodičovskejkooperácii.
Z rozhovorov s rodičmi vyplynulo, že rodičia v súčasnosti rešpektujú rozhodnutie súdu a maloletej
zabezpečujú striedavú osobnú starostlivosť. Obidvaja sa vyjadrovali obdobne ako počas konania. Matka
považuje striedanie za nevhodné a podľa jej vyjadrení nevyhovuje ani dcére. Ku komunikácii s otcom savyjadrila,žejuvnímaakozlú.MaloletáA.počasosobnéhorozhovorudňa31.07.2024,ktorýsauskutočnil
bez prítomnosti iných osôb, uviedla, že sa má dobre, bude mať narodeniny, oslavu, ako darček chce D..
Ďalej uviedla, že do škôlky chodí, len keď je u „tata“, škôlku už majú opravenú, je tam dobre. Poobedňajší

spánok má v škôlke, doma už nie. Je rada u obidvoch rodičov a je to tak dobre. S maminou bola na
kúpalisku K. a idú k babine do L. L.. Maloletá bola počas pohovoru riadne zaopatrená, vhodne a čisto
oblečená a v dobrej nálade.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, postupom bez nariadenia pojednávania, za aplikácie ust. § 385 ods.

1 CSP a contrario, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

9. Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak súd musí skúmať, či bude
striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie postupoval správne, keď
potom, čo zistil, že rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletej dcére,

rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné
dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov.

11. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,

v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku tak, ako ich
uviedol súd prvej inštancie na strane 22-27 odôvodnenia (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Tak, ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností je povinnosťou súdu v prvom rade prihliadať na záujem

maloletého dieťaťa, ktoré sa bez vlastnej viny ocitlo v konfliktnej situácii medzi rodičmi. Model striedavej
osobnej starostlivosti možno vo všeobecnosti považovať za model starostlivosti, ktorý je v záujme
maloletého dieťaťa, lebo práve tento model rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo
strany obidvoch rodičov s tým, že je zároveň rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Aj keď striedavá osobná

starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu
komunikovať, súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať ani vtedy, keď jeden z rodičov s týmto
spôsobom výchovy nesúhlasí, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne prihliadol
a následne i správne vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti pri rozhodovaní o zverení maloletej A.
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

13. Matka v priebehu celého konania poukazovala na nevhodné správanie zo strany otca, ktoré
nepriaznivým spôsobom vplýva na výchovu maloletej, ako aj na závery znaleckého posudku, z ktorého
vyplynulo, že maloletá síce znáša existujúcu striedavú starostlivosť, ale nepriaznivo na ňu vplývajú
konflikty rodičov pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa. Na druhej strane i za tejto situácie, keď žiadala

dieťa zveriť do výlučnej osobnej starostlivosti, navrhovala upraviť styk otca v rozšírenom rozsahu (každý
párny týždeň od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.) v súlade so závermi znaleckého
dokazovania. Už z tejto skutočnosti je zrejmé, že je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť
maloletej súvislú starostlivosť tak, ako to opätovne správne konštatoval i súd prvej inštancie. Bez
povšimnutia nemožno ponechať ani vyjadrenie samotnej maloletej pred kolíznym opatrovníkom dňa

31.07.2024, podľa ktorého je rada u obidvoch rodičov a je jej takto dobre. Zhoršená komunikácia
rodičov pri odovzdávaní maloletej sama osebe nemôže byť dôvodom na odmietnutie striedavej osobnej
starostlivosti, lebo je povinnosťou obidvoch rodičov dieťa na odovzdanie pripraviť tak, ako je tomu
i pri realizácii prípadného styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy. Z vykonanéhodokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje na
základe vykonateľných rozhodnutí súdu bez vážnejších problémov a najmä nemá nepriaznivý vplyv na
vývoj samotnej maloletej, a preto odvolací súd tak, ako je to i vyššie uvedené, stotožniac sa s dôvodmi

súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým maloletú zveril do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ako vecne správny potvrdil.

14.Keďžekonanieoúpraveprávapovinnostírodičovkmaloletýmdeťomjekonaním,ktorémožnozačať
i bez návrhu (odvolací súd nie je viazaný dôvodmi odvolania), odvolací súd preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie aj v ostatných nenapadnutých častiach (II., III., V. – X.) a rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

15. Po zverení maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie postupoval správne
i v tom, keď upravil rozsah osobnej starostlivosti počas prázdnin a sviatkov tak, aby maloletá mohla
tráviť voľný čas primerane s obidvoma rodičmi a zároveň uložil rodičom vzájomnú informačnú povinnosť

o podstatných veciach v čase, keď majú dieťa vo svojej starostlivosti. Bolo v záujme obidvoch rodičov
upraviťrozsahvýkonuichrodičovskýchprávapovinností,apretosúdprvejinštanciepostupovalsprávne
i pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov štátu, keď uložil obidvom nahradiť trovy štátu v rozsahu 50
% a zároveň žiadnemu z účastníkov navzájom náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
Tak, ako je to už vyššie uvedené, konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je konaním,

ktoré možno začať aj bez návrhu, v takomto prípade súd nie je viazaný návrhom, a preto ani nie je
potrebné návrhy rodičov zamietať tak, ako to urobil súd prvej inštancie v odsekoch II. a III napadnutého
rozsudku, ale keďže toto pochybenie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd
aj v záujme prehľadnosti súdneho rozhodnutia tieto výroky nezrušil a rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1
CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).