Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/82/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200267
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu:
FERRMONT, a.s., so sídlom Trenčianska 1320/89, Púchov, IČO: 31 619 916, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, proti
žalovanému: Daňový úrad Trenčín, so sídlom K dolnej stanici 22, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101857873/2022 zo dňa 28.6.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Daňového úradu Trenčín č. 101857873/2022 zo dňa 28.6.2022 a Oznámenie
o indexe daňovej spoľahlivosti Daňového úradu Trenčín č. 101591332/2022 zo dňa 27.5.2022 sa z r u š

u j e a vec sa vracia Daňovému úradu Trenčín na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín, kontaktné miesto Púchov (ďalej len ,,správca dane”) Oznámením o indexe
daňovej spoľahlivosti č. 101591332/2022 zo dňa 27.5.2022 s poukazom na § 53d zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok”) oznámil daňovému subjektu – žalobcovi určenie indexu daňovej
spoľahlivosti pre nespoľahlivé daňové subjekty, s tým, že na základe uvedeného bude voči nemu ako
nespoľahlivému daňovému subjektu finančná správa uplatňovať obmedzenia zverejnené na webovom
sídle Finančného riaditeľstva SR. V odôvodnení tohto oznámenia správca dane citoval ust. § 2 písm. h)
a § 53d ods. 4 Daňového poriadku, pričom uviedol, že index daňovej spoľahlivosti bol určený z dôvodu
nesplnenia si povinnosti voči finančnej správe:
- BODY 60 – kritérium č. 11 Nálezy z kontroly:

- DzP, ZO: 2013 suma rozdielu. 103922,13 eur, č. rozhod.: XXXXXXXXX/XXXX
- A., ZO: 02.2014 suma rozdielu 20000.00 eur, č. rozhod. XXXXXXXXX/XXXX, ZO: 04.2016 suma
rozdielu: 5000.00 eur, č. rozhod: XXXXXXXXX/XXXX.

2. Proti tomuto oznámeniu podal žalobca včas námietku, v rámci ktorej primárne namietal, že z obsahu
oznámenia nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom daňový úrad vyhodnotil kritériá uvedené v § 1
písm. a) až m) Vyhlášky, a to či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti. Vôbec neuviedol, ktoré

kritériá v zmysle Vyhlášky žalobca spĺňa a ktoré nespĺňa. Rovnako v oznámení absentuje aj následné
vyhodnotenie pomeru medzi splnenými a nesplnenými kritériami. Daňový úrad vôbec nezdôvodnil,
akým spôsobom, resp. akým výpočtom stanovil hodnotenie ,,kritéria č. 11 – Nálezy z kontroly“ na
60 bodov a čo sa pod ,,kritériom č. 11“ vlastne rozumie, keď Vyhláška takýto typ kritéria vôbecneobsahuje. Odôvodnenie oznámenia je absolútne nepreskúmateľné a nezákonné. Mal za to, že zákon
ani vyhláška nepriznávajú daňovému úradu žiadnu právomoc určovať, resp. tvoriť ďalšie kritériá pre
určenie indexu daňovej spoľahlivosti nad rámec tých, ktoré sú uvedené priamo vo vyhláške. Povinnosti

určené jednotlivými rozhodnutiami vydanými vo vyrubovacom konaní pritom žalobca splnil a to napriek
dôvodnej pochybnosti o ich zákonnosti. Ani tento podstatný ekonomický ukazovateľ daňový úrad pri
určení indexu vôbec nezohľadnil, rovnako nezohľadnil ani to, že žalobca nie je a nikdy nebol daňovým
dlžníkom.

3. O námietke žalobcu proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti č. 101591332/2022 zo dňa
27.5.2022 rozhodol žalovaný podľa § 71 v nadväznosti na § 53d ods. 3 Daňového poriadku tak, že
námietke nevyhovel. Žalovaný ďalej citoval ust. § 2 písm. h), § 53d ods. 4 Daňového poriadku, ako i
§ 1 písm. d) a e) Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 544/2021 Z.z. o kritériách na
určenie indexu daňovej spoľahlivosti (ďalej len ,,vyhláška č. 544/2021 Z.z.”). Poukázal na to, že daňový
úrad v odôvodnení oznámenia uviedol, že index daňovej spoľahlivosti bol určený z dôvodu nesplnenia

povinnosti voči finančnej správe, čo bolo v prípade daňového subjektu kritérium č. 11 Nálezy z kontroly,
ktorého podmienky vyhodnotenia sú podrobne definované v dokumente uverejnenom na webovom sídle
finančného riaditeľstva. Žalovaný poukázal na to, že kritériá pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti
určuje vyhláška č. 544/2021 Z.z. s tým, že plnenie povinnosti daňového subjektu, ktoré sú hodnotené
na účely indexu daňovej spoľahlivosti, môže byť posudzované len v rozsahu kritérií určených touto

vyhláškou. Finančné riaditeľstvo SR v súlade s § 53d ods. 4 Daňového poriadku uverejnilo podrobnosti
týkajúce sa ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti
daňového subjektu v dokumentoch verejne dostupných na webovej stránke. Pokiaľ sa týka podmienok,
resp. vyhodnotenia kritéria č. 11 Nálezy z kontroly, nálezom z kontroly je potrebné rozumieť rozdiel
medzi sumou dane/nadmerného odpočtu/straty zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní/

skrátenom vyrubovacom konaní prípadne sumou zistenou odvolacím orgánom v odvolacom konaní
a poslednou známou hodnotou. Pod pojmom posledná známa hodnota je potrebné rozumieť sumu
dane/nadmerného odpočtu/straty uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní
alebo vyrubenú, resp. určenú rozhodnutím správcu dane alebo rozhodnutím odvolacieho orgánu. Pri
bodovom hodnotení kritéria č. 11 je zohľadnená výška nálezu v nadväznosti na predmet kontroly. Do

vyhodnotenia vstupujú nálezy z kontrol, ktorých predmetom je aj daň z pridanej hodnoty a daň z príjmov
právnickej osoby. Prvá hladina hodnotiaceho kritéria je nastavená na konštantnú hodnotu 500 eur (1
bod), ak nález z kontroly je do výšky zadefinovanej hraničnej hodnoty nálezu. V prípade, ak je nález vo
výške nad stanovenú hraničnú hodnotu vrátane, uplatní sa pomerné hodnotenie. Pomerné hodnotenie
predstavuje percentuálne vyjadrenie podielu nálezu z kontroly oproti poslednej známej hodnote. Ďalej

poukázal na genézu jednotlivých daňových kontrol, resp. na ne nadväzujúcich vyrubovacích konaní,
v rámci ktorých došlo i k vydaniu rozhodnutí, na podklade ktorých došlo k určeniu indexu daňovej
spoľahlivosti. Žalovaný opätovne poukázal aj s odkazom a ust. § 53d ods. 4 Daňového poriadku, že
podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej
spoľahlivosti uverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. Mal za to, že zverejnenie

vykonané Finančným riaditeľstvom SR je v súlade s predmetným ustanovením zákona a teda aj
určenie indexu daňovej spoľahlivosti u daňového subjektu podľa takto zverejnených kritérií je v súlade
so zákonom. V danej veci vzal správca dane do úvahy kritérium č. 11 Nálezy z kontroly, v rámci
ktorého bolo daňovému subjektu algoritmom pridelené bodové hodnotenie 60 bodov. Ak ma daňový
subjekt pridelených 25 bodov a viac, je mu určený index daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivé daňové

subjekty. Daňový poriadok v zmysle jeho ust. § 53d ods. 1 zaväzuje správcu dane vydať a doručiť
daňovému subjektu oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti, pričom požaduje, aby toto oznámenie
obsahovalo odôvodnenie, v ktorom sa uvedú dôvody určenia indexu daňovej spoľahlivosti. Pokiaľ sa
týka podaných žalôb na správnom súde, táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť daňového subjektu
zaplatiť vyrubený rozdiel dane vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a nemá vplyv

ani na určenie indexu daňovej spoľahlivosti, pokiaľ nebol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. K
námietke, že daňový subjekt si povinnosti určené uvedeným rozhodnutiami splnil žalovaný uviedol, že
dôvodom určenia indexu pre nespoľahlivé daňové subjekty nebola skutočnosť, že správca dane eviduje
u daňového subjektu nedoplatky, ale že správca dane mu určil rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu
po vykonanej kontrole.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Trenčíne správnu žalobu, ktorou
sa domáhal zrušenia tak oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti ako aj rozhodnutia žalovaného
o podanej námietke žalobcu proti tomuto oznámeniu. Žalobca primárne poukázal na znenie ust. § 53dods. 1 a 4 Daňového poriadku ako aj na ust. § 1 písm. a) až m) vyhlášky č. 544/2021 Z.z., v ktorom
sú uvedené jednotlivé kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti. Namietal, že rozhodnutie bolo
vydané za základe neexistujúceho kritéria na určenie indexu daňovej spoľahlivosti. Mal za to, že v

ust. § 53d ods. 4 Daňový poriadok odkazuje, že kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti sú
stanovené priamo vo vyhláške. Uvedené zákonné ustanovenie ďalej oprávňuje Finančné riaditeľstvo
SR len na uverejnenie nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej
spoľahlivosti na jeho webovej stránke. Zákon ani vyhláška teda nepriznávajú žalovanému žiadnu
právomoc určovať, resp. tvoriť ďalšie kritéria pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti nad rámec tých,

ktoré sú uvedené priamo vo vyhláške. Z obsahu webovej stránky finančnej správy je však zrejmé, že
FinančnériaditeľstvoSRsiurčilo15kritériípreurčenieindexudaňovejspoľahlivosti,ktoréniesútotožné,
či už z hľadiska počtu alebo formulácie a obsahu s kritériami uvedenými vo vyhláške. Žalobca zdôraznil,
že žalovaný potom pri určení indexu daňovej spoľahlivosti žalobcu v rozhodnutí ako aj v oznámení
rozhodol na základe ,,KRITÉRIA č. 11“, ktoré nie je uvedené vo vyhláške a teda rozhodol svojvoľne
abezakejkoľvekzákonnejkompetencie.Uvedenouskutočnosťousažalovanývnapadnutomrozhodnutí

vôbec nezaoberal. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný vydaním rozhodnutia ako aj oznámenia hrubo
porušil základný ústavný princíp podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Svojvoľné a protiústavné konanie
žalovaného má preto za následok nezákonnosť samotného rozhodnutia, ako aj oznámenia.

5. V ďalšom bode žaloby žalobca namietal nevyhodnotenie všetkých kritérií na určenie indexu

daňovej spoľahlivosti stanovených vyhláškou. Poukázal na to, že v zmysle príslušnej právnej úpravy
index daňovej spoľahlivosti určuje daňový úrad na základe kritérií stanovených vo vyhláške. Pokiaľ
zákonodarca v právnej norme výslovne uviedol ,,kritériá“ a teda určil, že hodnotiacich kritérií bude viac,
na základe čoho ministerstvo vo vyhláške špecifikovalo 13 konkrétnych kritérií je logickým záverom, že
pre spravodlivé vyhodnotenie musí byť daňový subjekt objektívne posudzovaný s ohľadom na všetkých

13 kritérií. Z právnej úpravy nie je možné vyvodiť záver, že by žalovaný bol oprávnený určiť index daňovej
spoľahlivosti len na základe jedného z kritérií uvedených vo vyhláške a to konkrétne toho konania,
ktoré si žalovaný sám vyberie, alebo kritéria ktoré mu v danom prípade najviac vyhovuje? Napadnuté
rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Napokon v poslednom bode žaloby žalobca vytýkal žalovanému absenciu preskúmateľného
odôvodnenia v oznámení a rozhodnutí. Poukázal na to, že voči vydanému oznámeniu namietal, že
z obsahu oznámenia vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom daňový úrad vyhodnotil všetky kritériá
uvedené v § 1 písm. a) až m) Vyhlášky, a to či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti. Daňový
úrad teda v oznámení vôbec neuviedol, ktoré kritériá v zmysle vyhlášky žalobca podľa daňového

úradu spĺňa a ktoré nespĺňa. Rovnako v oznámení absentuje aj následné vyhodnotenie pomeru medzi
splnenými a nesplnenými kritériami. V napadnutom oznámení teda úplne absentuje akékoľvek logické
odôvodnenie a to napriek tomu, že odôvodnenie ako povinnú, zákonnú náležitosť oznámenia deklaroval
aj sám žalovaný v jeho rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný podrobne vyjadril a zdôvodnil
len tzv. ,,kritérium č. 11“ bez akéhokoľvek čo i len spomenutia spôsobu vyhodnotenia všetkých

ostatných kritérií uvedených vo vyhláške. Záverom žalobca uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení
rozhodnutia riadne nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, čo má za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe aj s poukazom na príslušnú právnu úpravu vrátane jej zmien uviedol,

že pokiaľ sa týka zavedenia indexu daňovej spoľahlivosti, cieľom bolo vytvoriť objektívne, nezávislé
a legálne aplikovateľné hodnotenie subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny
charakter. Ďalej poukázal na ust. § 1 vyhlášky č. 544/2021 Z.z., v ktorej sú stanovené kritériá plnenia
povinnosti voči finančnej správe, ktoré vyplývajú z právnych predpisov. Zopakoval, že podrobnosti
týkajúce sa nárokov ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti

v súlade s § 53d ods. 4 Daňového poriadku uverejnilo Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom
sídle. Hodnotenie daňového subjektu sa vykonáva v súlade s § 53d Daňového poriadku na základe
kritérií stanovených vyhláškou. Na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR sú uverejnené pravidlá
pre výpočet indexu daňovej spoľahlivosti, vrátane bodového ohodnotenia. Ďalej uviedol, že je pravdou,
že vyhláška stanovuje 13 kritérií na určenie indexu daňovej spoľahlivosti a Finančné riaditeľstvo SR

uverejnilo 15 kritérií na určenie indexu daňovej spoľahlivosti, čo však neznamená, že týmto došlo
k prekročeniu právomoci pri formulovaní týchto kritérií s tým, že do pozornosti dal aj konkrétne
prípady, pre ktoré tak tomu je. Žalovaný následne popísal jednotlivé kritériá tak ako sú uvedené na
webovom sídle Finančného riaditeľstva SR a zároveň k ním uviedol i zodpovedajúce kritériá stanovenévyhláškou. Mal za to, že kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti sú v súlade s vyhláškou.
Zdôraznil, že index daňovej spoľahlivosti bol žalobcovi určený z dôvodu nesplnenia si povinnosti voči
finančnej správe, ktorých plnenie bolo vyhodnotené Kritériom 11 Nálezy z kontrol – DU a ktoré kritérium

zodpovedá § 1 písm. d) a e) vyhlášky. Uvedené podľa žalovaného vyplýva z odôvodnenia žalobou
napadnutého rozhodnutia o nevyhovení námietke proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti. Preto
tvrdenia žalobcu v žalobe, že žalovaný sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal namietanou skutočnosťou,
že kritérium č. 11 na základe ktorého žalovaný rozhodol, nie je uvedené vo vyhláške a teda, že
žalovaný rozhodol svojvoľne a bez akejkoľvek zákonnej kompetencie, nie sú pravdivé a správne.

Ďalej uviedol, že v prípade kritéria č. 11 sa uvádza, že hodnoteným obdobím je 36 kalendárnych
mesiacov, v rámci ktorých sa vyhodnocujú všetky rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní alebo
skrátenom vyrubovacom konaní, ktoré nadobudli v hodnotenom období právoplatnosť. V žalobou
napadnutom rozhodnutí a oznámení sú predmetné rozhodnutia, ktorými bola, v akej výške a za ktoré
zdaňovacieobdobiesumarozdieludanevyrubená,resp.bolurčenýrozdielvsumenadmernéhoodpočtu
číselne označené. Poukázal aj na to, že Finančné riaditeľstvo SR vydalo Metodický pokyn k indexu

daňovej spoľahlivosti, Interný riadiaci akt č. 17/2022 (príloha č. 6), účelom ktorého je jednotne upraviť
postup príslušných útvarov finančnej správy pri uplatňovaní indexu daňovej spoľahlivosti v súvislosti
s ust. § 2 písm. h) v spojení s § 53d Daňového poriadku v nadväznosti na zavedenie inštitútu
hodnotenia daňového subjektu na základe plnenia jeho povinnosti voči finančnej správe a na základe
jeho ekonomických ukazovateľov. Žalovaný sa pri vydávaní oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti

a vybavovaní námietky riadil príslušnými internými predpismi nadriadeného orgánu, zmieneným
metodickým pokynom, ale i smernicou č. 6/2022 a označeným pracovným postupom. Taktiež uviedol, že
oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti má len deklaratórny charakter, nakoľko potvrdzuje existujúci
skutkový stav. Finančná správa pritom pri určovaní indexu hodnotí všetky kritériá a do oznámenia, ktoré
je zasielané daňovému subjektu uvedie, ktoré konkrétne kritérium bolo v hodnotenom období porušené.

Čo sa týka námietky absencie preskúmateľnosti odôvodnenia oznámenia správca dane, resp. žalovaný
do jeho obsahu žiadnym spôsobom nezasahuje a je automaticky generované informačným systémom
na základe historických informácií v ňom spracovaných a kritéria a filozofia hodnotenia sú verejnosti
vysvetlené práve aj na webovej stránke finančného riaditeľstva. Záverom poznamenal, že v rozhodnutí
o nevyhovení námietke sa pritom žalovaný dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so

všetkými námietkami daňového subjektu uvedenými v námietke proti oznámeniu. Žiadal preto žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Žalobca v podaní, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe poukázal na to, že žalovaným
popísaný spôsob hodnotenia indexu daňovej spoľahlivosti nie je založený na počte pochybení daňového

subjektu, ale na jednotlivých pochybeniach, ktorých obodovanie je priamo závislé od výšky finančného
objemu príjmov daňového subjektu. To znamená, že čím má daňový subjekt väčšie daňové príjmy,
tým má väčšiu pravdepodobnosť byť daňovo nespoľahlivým subjektom a to v prípade porušenia čo
i len jedného hodnotiaceho kritéria. Ďalej spôsob hodnotenia indexu vôbec nezohľadňuje pomer medzi
splnenými a nesplnenými hodnotiacimi kritériami zo strany daňového subjektu. Žalovaným určený

spôsob hodnotenia indexu daňovej spoľahlivosti je neobjektívny, nespravodlivý a vôbec nezohľadňuje
podstatné ekonomické ukazovatele daňového subjektu, ktoré v praxi priamo určujú, či je daňový subjekt
spoľahlivý alebo nie.

9. Žalovaný v reakcii na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu vyslovil nesúhlas so žalobcom, že

obodovanie pri jednotlivých pochybeniach je priamo závislé od výšky finančného objemu príjmov
daňového subjektu, keďže toto vychádza z úplne inej podstaty. Úroveň spoľahlivosti daňového subjektu
nijako nezávisí od výšky jeho príjmov. Filozofia určovania indexu daňovej spoľahlivosti pritom nie je
postavená ani na sledovaní pomeru medzi splnenými a nesplnenými povinnosťami daňového subjektu,
ale na závažnosti ich nesplnenia.

10. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu

v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

11. Ešte predtým, než správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu veci skúmal, či v danom prípade
boli splnené podmienky na konanie pred správnym súdom a to z hľadiska jeho právomoci preskúmavaťv rámci správneho súdnictva rozhodnutie žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správne
súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú
alebo právnickú osobu, ochranu práv a právom chránených záujmov v oblasti konania a rozhodovania

orgánov verejnej správy. Prostredníctvom správneho súdnictva sa tak napĺňajú ústavné práva fyzických
a právnických osôb domáhať sa prostredníctvom súdneho prieskumu zabezpečenia a dovolania sa
účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy, garantované Ústavou
Slovenskej republiky. Garancia týchto ústavných práv je aj priamo vymedzená ustanovením § 2 ods. 1
a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.“). Správny súdny poriadok

upravuje pozitívne a negatívne vymedzenie právomoci správneho súdnictva preskúmavať na základe
správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodovať aj v ďalších veciach ustanovených právnou úpravou. Z ústavného základu správneho
súdnictva vyplýva, že právomoc správneho súdnictva je vytvorená na princípe tzv. generálnej klauzuly,
vyplývajúcej z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Na princíp generálnej klauzuly nadväzuje negatívna enumerácia,

ktorá je obmedzením generálnej klauzuly za splnenia predpokladov, že vylúčenie určitej veci zo
správneho prieskumu musí byť výslovné, k vylúčeniu rozhodnutia alebo postupu zo súdneho prieskumu
môže dôjsť len zákonom (pričom vylúčenie môže vyplývať či už z ustanovení Správneho súdneho
poriadku, ale aj z osobitných predpisov správneho práva), pričom je nutné vychádzať z generálnej
klauzuly, ktorá precizuje, že z právomoci súdu v oblasti správneho súdnictva nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

12. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 493 e S.s.p., upravujúceho prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa
tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493 f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c) S.s.p., na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa

osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

16. Podľa § 4 S.s.p., orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej
správy,b)orgányúzemnejsamosprávy,ktorýmisúobce,mestá,avhlavnommesteSlovenskejrepubliky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy,
ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým
osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým
osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

17. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahovorgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 7 S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú
a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník
konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku

oprávnená,
b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a
opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,

d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom
procese,
e)rozhodnutiaorgánovverejnejsprávyaopatreniaorgánovverejnejsprávypredbežnej,procesnejalebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí

výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu
prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na
rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí
odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu

povolania alebo zamestnania,
h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne
rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
19. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

22. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101857873/2022 zo dňa 28.6.2022,

ktorým podľa § 71 v nadväznosti na § 53d ods. 3 Daňového poriadku nevyhovel námietke žalobcu
doručenej mu dňa 11.6.2022 proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti č. 101591332/2022 zo
dňa 27.5.2022. V predmetnom oznámení správca dane žalobcovi oznámil, že bude voči nemu ako
nespoľahlivému daňovému subjektu finančná správa uplatňovať obmedzenia zverejnené na webovom
sídle Finančného riaditeľstva SR. Pri hodnotení indexu daňovej spoľahlivosti bolo žalobcovi pridelených

60 bodov a to s poukazom na kritérium č. 11 Nálezy z kontroly, pričom malo ísť o rozhodnutia vydané
vo vyrubovacom konaní, konkrétne týkajúce sa:
- dani z príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2013, suma rozdielu. 103 922, 13 eur, vyrubená rozhodnutím
č. 101572184/2020 zo dňa 13.10.2020,
- dane z pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie február 2014, suma rozdielu 20 000 eur, určená

rozhodnutím č. 100721578/2021 zo dňa 29.4.2021, a za zdaňovacie obdobie apríl 2016, suma rozdielu:
5000 eur, určená rozhodnutím č. 101644266/2020 zo dňa 29.10.2020.

23. Správny súd poukazuje na to, že kritériá pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti upravuje
vykonávací predpis k Daňovému poriadku - Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č.

544/2021 Z.z. a to v súlade so zmocňovacím ustanovením § 53d ods. 4 Daňového poriadku. Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom sídle uverejňuje podrobnosti týkajúce sa nárokov,
ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu
tak, ako vyplýva z dikcie § 53d ods. 4 Daňového poriadku. Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivostizaslal daňový úrad daňovému subjektu podľa ust. § 53d ods. 1 Daňového poriadku s poučením, že v
súlade s ustanovením § 53d ods. 3 Daňového poriadku proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti
môže daňový subjekt podať námietku do pätnástich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, pričom

podanie námietky má odkladný účinok. V súlade s uvedeným ustanovením voči oznámeniu podal
žalobca včas námietku. O podanej námietke rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. 101857873/2022 zo
dňa 28.6.2022.

24. Podľa § 2 písm. h) Daňového poriadku, vymedzujúceho zákonné pojmy, na účely tohto zákona

sa rozumie indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu, ktorý je podnikateľom
registrovaným na daň z príjmov, na základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností voči finančnej
správe podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, a na základe jeho ekonomických
ukazovateľov.

25. Podľa § 53d Daňového poriadku, upravujúci index daňovej spoľahlivosti

(1)Daňovýúradzašledaňovémusubjektu,ktorýmjepodnikateľregistrovanýnadaňzpríjmov,najneskôr
do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt
registrovaný na daň z príjmov, oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti. Oznámenie o indexe daňovej
spoľahlivosti obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedú dôvody určenia indexu.
(2) Ak sa index daňovej spoľahlivosti zmení, daňový úrad zašle daňovému subjektu podľa odseku 1

oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí hodnoteného
obdobia, ktorým je kalendárny polrok.
(3) Proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti môže daňový subjekt podať námietku do 15 dní odo
dňa doručenia oznámenia. Podaná námietka musí byť odôvodnená. Podanie námietky má odkladný
účinok. Zmeškanie lehoty na podanie námietky nemožno odpustiť.

(4) Kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo. Podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu
určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom
webovom sídle.
(5) Daňovému subjektu podľa odseku 1, ktorý je na základe indexu daňovej spoľahlivosti vysoko

spoľahlivý daňový subjekt, správca dane
a) vyhotoví čiastkový protokol v rámci výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 47a,
b) určí lehotu najmenej 15 dní vo výzve v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly alebo výkonom
miestneho zisťovania.

(6) Daňovému subjektu podľa odseku 1, ktorý je na základe indexu daňovej spoľahlivosti menej
spoľahlivý daňový subjekt, správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v
súvislostisvykonávanímdaňovejkontroly,vyrubovaciehokonaniaalebovýkonommiestnehozisťovania;
na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu možno túto lehotu primerane predĺžiť.
26. Podľa § 71 Daňového poriadku, daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento

zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje,
a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné
prostriedky.

27. Podľa § 78 Daňového poriadku, upravujúceho rozhodnutia vylúčené z preskúmavania súdmi, podľa

ods. 1, z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o a) odklade platenia dane alebo daňového
nedoplatku, b) platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach, c) úľave na dani alebo odpustení
daňového nedoplatku podľa § 70, d) úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie podľa § 157 ods. 1 písm.
b) a c).

28. Podľa § 78 ods. 2 Daňového poriadku, okrem rozhodnutí uvedených v odseku 1 je z preskúmavania
súdmi vylúčené aj rozhodnutie, ktorým došlo k uspokojeniu žalobcu podľa osobitného predpisu.

29. V súvislosti s posúdením otázky, či je daná právomoc a príslušnosť správneho súdu preskúmavať
zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, predovšetkým s ohľadom na

vysporiadaniesa,činejdeoniektorýzdôvodovvymedzenýchvustanovení§7písm.a)ažh)S.s.p.,t.j.,či
nejde o prípad vylúčený zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, považoval správny súd za
nevyhnutné poukázať na charakter osobitného právneho inštitútu, ktorým je index daňovej spoľahlivosti
v zmysle Daňového poriadku.30. S účinnosťou od 1.1.2022 sa zákonom č. 408/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zaviedla nová legislatívna úprava inštitútu
indexu daňovej spoľahlivosti. Vychádzajúc z opisu a charakteristiky tohto inštitútu obsiahnutého na
webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, má byť tento index daňovej spoľahlivosti
vnímaný ako motivačný nástroj finančnej správy, ktorého cieľom je posilniť dobrovoľné plnenie daňových
povinností a zároveň odmeniť daňové subjekty za ich zodpovedné plnenie si povinností voči štátu.

Kritériá pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti upravuje už zmienená vyhláška č. 544/2021 Z.z.
Plnenie povinností daňového subjektu môže byť len v rozsahu kritérií určených touto vyhláškou.
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom sídle uverejňuje podrobnosti týkajúce sa
nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového
subjektu. Finančná správa deklaruje, že hodnotenie daňových subjektov je založené na objektívnom,
transparentnom a nezávislom hodnotení a index daňovej spoľahlivosti má motivačný a nie sankčný

charakter. Na základe jeho výsledkov finančná správa vyhodnocuje daňové subjekty, pričom vysoko
spoľahlivým a spoľahlivým daňovým subjektom poskytne benefity. Pri riadnom plnení si daňových
povinností, ako napr. podávanie daňových priznaní, spolupracovanie pri daňovej kontrole, včasné
riešenie hroziacej platobnej neschopnosti využitím inštitútu odkladu platenia dane alebo povolenie
platenia dane v splátkach, by daňový subjekt nemal dosiahnuť negatívne hodnotenie. Každý hodnotený

daňový subjekt pozná dôvody svojho hodnotenia a v prípade nesúhlasu má možnosť podať opravný
prostriedok, ktorým je námietka. Hodnoteniu zo strany finančnej správy nepodliehajú všetky daňové
subjekty, ale len tie, ktoré sú podnikateľmi, t. j. právnické osoby s príjmami z podnikania a fyzické osoby,
ktoré majú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti a zároveň sú registrované
na dani z príjmov minimálne dva roky pred dňom 31.12. roku, v ktorom sa vykonáva hodnotenie, nemajú

prerušenú registráciu na daň z príjmov, k dátumu hodnotenia indexu daňovej spoľahlivosti nie sú v
konkurze alebo likvidácii a fyzické osoby v podanom DPFO typ B za zdaňovacie obdobie 2021 uviedli
podľa § 6 ods.1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov nenulové príjmy z podnikania alebo vykázali stratu z
podnikania. Daňové subjekty na účely indexu daňovej spoľahlivosti sa delia na 4 kategórie a to 1/ vysoko
spoľahlivé, ak má daňový subjekt pridelených najviac 10 bodov vrátane a zároveň spĺňa podmienku

ekonomického ukazovateľa, t. j. vypočítaná efektívna daňová sadzba je väčšia ako hraničná hodnota
efektívnej daňovej sadzby, 2/ spoľahlivé, ak má daňový subjekt pridelených viac ako 10 a zároveň menej
ako 25 bodov, t. j. do 24 bodov, alebo ak má daňový subjekt pridelených najviac 10 bodov vrátane
a zároveň nie je splnená podmienka ekonomického ukazovateľa, t. j. vypočítaná efektívna daňová
sadzba je nižšia ako hraničná hodnota efektívnej daňovej sadzby, 3/ menej spoľahlivé, ak má daňový

subjekt pridelených 25 bodov a viac a napokon 4/ nehodnotené, ak nespĺňa podmienky pre zaradenie
do množiny hodnotených subjektov.
31. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poukazuje na to, finančná správa poskytuje
prostredníctvom inštitútu indexu daňovej spoľahlivosti benefity daňovým subjektom, vyhodnoteným ako
spoľahlivé a vysoko spoľahlivé. Vysoko spoľahlivé daňové subjekty sú oprávnené využívať benefity,

z ktorých časť vyplýva priamo z príslušných právnych predpisov a časť je určená finančnou správou.
Spoľahlivé daňové subjekty sú oprávnené využívať len benefity, ktoré sú určené finančnou správou.
Daňové subjekty, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti – menej spoľahlivý, sú motivované
ku zmene svojho správania nemožnosťou využívania predmetných benefitov a správca dane bude
oprávnený voči nim uplatniť obmedzenia.

32. S prihliadnutím na vyššie citovanú právnu úpravu Daňového poriadku, pri zohľadnení vyššie
uvedených osobitostí inštitútu indexu daňovej spoľahlivosti, správny súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného podlieha prieskumu v správnom súdnictve a je daná právomoc aj príslušnosť
správneho súdu o tejto žalobe konať a rozhodnúť. Je možné prijať záver, že hoci oznámenie o

indexe daňovej spoľahlivosti nie je formálne označené ako rozhodnutie, teda nie je rozhodnutím
orgánu verejnej správy vo svojom formálnom zmysle, avšak je ho možné vnímať ako opatrenie orgánu
verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p., pretože ide o správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. O tom, že sú určité práva žalobcu

predmetným oznámením priamo dotknuté, svedčí aj skutočnosť, že oznámenie daňovému subjektu, že
bol vyhodnotený ako menej spoľahlivý, resp. nespoľahlivý daňový subjekt v dôsledku určenia indexu
daňovej spoľahlivosti, má za následok zverejnenie tejto skutočnosti na webovom sídle finančného
riaditeľstva a teda aj možnosť oboznámiť sa s touto skutočnosťou širokou verejnosťou. Uvedenénesporne môže mať priamy či nepriamy dopad na podnikateľské aktivity a podnikateľskú činnosť
daňového subjektu. Je možné konštatovať, že zverejnením údaju o daňovej nespoľahlivosti môže dôjsť
k spochybneniu dôveryhodnosti podnikateľa v rámci podnikateľského prostredia a k ohrozeniu jeho

povesti a dobrého obchodného mena v rámci podnikateľských vzťahov, takéto zverejnenie nesporne
má potenciál (a pre podnikateľský subjekt určite nie zanedbateľný) významným spôsobom zasiahnuť
do povesti, postavenia a vnímania korektnosti tohto podnikateľského subjektu v rámci konkurenčného
pôsobenia, ako aj v kontaktoch s potencionálnymi obchodnými partnermi, v ktorých môže vzbudiť
pochybnosti o korektnosti a dôveryhodnosti takto vyhodnoteného podnikateľského subjektu. Ďalšou

okolnosťou okrem možného a potenciálne veľmi silného eventuálneho dopadu na povesť, obchodné
meno a dôveryhodnosť podnikateľského subjektu v podnikateľskom a zákazníckom prostredí, je
skutočnosť, že nie je bez právneho významu ani to, že takéto vyhodnotenie môže mať vplyv aj
na eventuálne zmarenie ambície podnikateľského subjektu získať finančnú pomoc a príspevky z
rôznych investičných fondov a grantov. Správny súd tak mal za to, že zverejnenie statusu tzv. daňovo
nespoľahlivého subjektu je s veľkou mierou spôsobilé poškodiť dobré obchodné meno žalobcu pri

jeho vstupe do bežných obchodných vzťahov, keď poukazuje na žalobcu, ako na subjekt neplniaci si
povinnosti voči daňovému úradu, resp. štátu. Tento primárny status je spôsobilý vyvolať sekundárnu
reakciu obchodných partnerov vyvolávajúcu obavy, či bude žalobca plniť svoje obchodné záväzky
riadne a včas. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že v dôsledku vyhodnotenia indexu daňovej
spoľahlivosti je daňový subjekt oprávnený čerpať a využívať viaceré konkrétne benefity zverejnené na

webovom sídle finančného riaditeľstva. V prípade vyhodnotenia ako nespoľahlivého daňového subjektu
naopak tento subjekt stráca nárok na využívanie uvedených benefitov a vzťahujú sa naňho konkrétne
obmedzenia. V konkurenčnom prostredí, kde iné podnikateľské subjekty takýmito obmedzeniami netrpia
zjavne ide o nevýhodu, dôsledkom ktorej sa žalobca oprávnene mohol cítiť ukrátený na svojich
právach. Práve s poukazom na uvedené možné a reálne (nielen potenciálne či hypotetické) dopady na

podnikateľskú činnosť žalobcu, ako podnikateľského subjektu, potom správny súd nemal pochybnosti
o tom, že v prípade oznámenia o určení indexu daňovej spoľahlivosti a rozhodnutia o námietkach proti
nemu, jednoznačne ide o správny akt orgánu verejnej správy, ktorý má potenciál zasiahnuť do práv a
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

33. V nadväznosti na vyššie uvedené je potom nutné konštatovať, že pokiaľ oznámenie o indexe
daňovej spoľahlivosti je možné vnímať ako opatrenie orgánu verejnej správy, následne správny súd
vyhodnotil, že v rámci právneho poriadku v oblasti správneho práva využil žalobca právne prostriedky
domáhaniasanápravyarevidovaniatohtosprávnehoaktuvrámciadministratívnehokonania.Vsúlades
postupomupravenýmv§53dods.3Daňovéhoporiadku riadneavčasvočioznámeniuoindexedaňovej

spoľahlivostič.101591332/2022zodňa27.5.2022,vydanéhoDaňovýmúradomTrenčínpodalnámietku,
ako zákonom predpokladaný a prípustný opravný prostriedok, ktorá má odkladný účinok. Následne v
súlade s § 71 Daňového poriadku o tejto námietke rozhodol orgán, voči ktorému námietka smeruje,
ktorý o námietke rozhodol rozhodnutím č. 101857873/2022 zo dňa 28.6.2022 a ktorým námietke žalobcu
nevyhovel. V predmetnom rozhodnutí žalovaného o námietke je obsiahnuté poučenie, že proti tomuto

rozhodnutiu podľa § 71 Daňového poriadku nie sú prípustné opravné prostriedky. V prípade správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia ide jednoznačne o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je
konečné a nie sú voči nemu prípustné už ďalšie opravné prostriedky v administratívnom konaní.

34. V ďalšej argumentácii správny súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 Daňového

poriadku, ktorý vyslovene špecifikuje, ktoré konkrétne rozhodnutia v zmysle Daňového poriadku sú
vylúčené z preskúmavania súdmi v rámci správneho súdnictva. Keďže v danom prípade nejde ani o
jedno z uvedených a presne zákonom špecifikovaných rozhodnutí, ktoré sú podľa § 78 ods. 1 a 2
Daňového poriadku vylúčené z preskúmavania súdmi a súčasne nejde ani o jeden zo zákonných
dôvodovuvádzanýchv7písm.a)ažh)S.s.p.,vylučujúcichsúdnyprieskumvrámcisprávnehosúdnictva,

je potom nutné následne prijať záver, že rozhodnutie v predmetnej veci napadnuté správnou žalobou
je preskúmateľné v správnom súdnictve a je daná právomoc správnych súdov v merite takto podanej
správnej žaloby konať a rozhodnúť.

35. Správny súd na podporu prijatého záveru navyše poukazuje aj na právne stanovisko obsiahnuté a

zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa indexu
daňovej spoľahlivosti, kde finančné riaditeľstvo v rámci poradenstva a zverejnenia informácií o indexe
daňovej spoľahlivosti konštatuje, že rozhodnutie o námietke proti oznámeniu daňového úradu o indexe
daňovej spoľahlivosti je preskúmateľné v správnom súdnictve a proti rozhodnutiu o námietke možnopodať správnu žalobu. Ako ďalší argument na podporu svojho záveru o danosti právomoci správneho
súdnictva v predmetnej veci, správny súd poukazuje na závery obsiahnuté v dôvodovej správe k zákonu
číslo 408/2021 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa Daňový poriadok a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie o námietkach podaných proti oznámeniu o indexe daňovej
spoľahlivosti podlieha prieskumu v správnom súdnictve. Na strane 15 dôvodovej správy sa uvádza,
že podanie správnej žaloby na súd by malo za následok neuvedenie daňového subjektu v zozname
daňových subjektov s ich stupňom spoľahlivosti zverejňovanom na webovom sídle finančnej správy až
do právoplatného rozhodnutia súdu.

36.SprávnysúdvBanskejBystricivecnepríslušnýpodľa§10S.s.p.apretotokonaniemiestnepríslušný
podľa § 13 ods. 1 S.s.p. vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania,
pretože účastníci konania nenavrhli nariadiť na prejednanie veci pojednávanie a súčasne nenastali
žiadne iné okolnosti a zákonom predpokladané dôvody pre nutnosť nariadiť na prejednanie veci
pojednávanie podľa § 107 ods. 1 a) až e) S.s.p.. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia

správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 21.11.2024.

37. Správny súd poukazuje na to, že podstata argumentácie žalobcu smerovala k tomu, že v rozhodnutí
žalovaného, ktorým nevyhovel námietke žalobcu proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti

absentuje jeho riadne vyhodnotenie a preto je nepreskúmateľné, resp., že žalovaný sa nevysporiadal
so všetkými podstatnými námietkami žalobcu. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na to,
že žalobca už v podanej námietke proti oznámeniu o určení indexu daňovej spoľahlivosti (a následne
i v žalobe proti rozhodnutiu o nevyhovení tejto námietke) namietal, že pri určení indexu daňovej
spoľahlivosti žalobcu bolo rozhodnuté na základe kritéria č. 11, ktoré nie je uvedené vo vyhláške č.

544/2021 Z.z. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že podľa príslušnej právnej úpravy, konkrétne
§ 53d ods. 4 Daňového poriadku, kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti sú vymedzené vo
vyhláške č. 544/2021 Z.z.. Ide pritom o v ust. § 1 písm. a) až m) vyhlášky č. 544/2021 Z.z. taxatívne
vymenované kritéria, ktoré sú základom pre následné určenie indexu daňovej spoľahlivosti. Pri určení
indexu daňovej spoľahlivosti je tak nutné primárne vychádzať z jednotlivých kritérií tam vymenovaných,

pričom pokiaľ sa týka nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenie indexu daňovej
spoľahlivosti tieto sú zverejňované na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR. Na webovom sídle
Finančného riaditeľstva SR sú pritom ako ,,kritériá“ bližšie popísané jednotlivé skutočnosti, ktoré
odrážajú porušenie konkrétneho nesplnenia povinnosti voči finančnej správe a ktoré tak (i keď nie
z hľadiska počtu, či formulácie) zodpovedajú/korešpondujú jednotlivým kritériám v zmysle ust. § 1 písm.

a) až m) vyhlášky č. 544/2021 Z.z. Správny súd však zastáva názor, že pokiaľ právna úprava (§ 53d
ods. 4 Daňového poriadku) stanovuje, že kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti sú vymedzené
vo všeobecne záväznom právnom predpise - vyhláške č. 544/2021 Z.z., uvedené je nutné premietnuť
i do oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti vydaného správcom dane. Nestačí tak iba odkázať,
resp. pri určení indexu daňovej spoľahlivosti sa odvolávať na vyššie zmienené ,,kritériá“ uverejnené

na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR. V danej veci správny súd z obsahu oznámenia správcu
dane o indexe daňovej spoľahlivosti žalobcu zistil, že správca dane v ňom síce v stručnosti uviedol
celkové bodové hodnotenie žalobcu (60b), určených kritériom č. 11 Nálezy z kontroly, vrátane označenia
jednotlivých rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní, no požiadavku vyplývajúcu z ust. § 53d
ods. 4 Daňového poriadku nerešpektoval, keď sa ani len okrajovo nezmienil o tom, ktoré z kritérií,

resp. nesplnenie ktorých povinnosti voči finančnej správe uvedených § 1 písm. a) až m) vyhlášky č.
544/2021 Z.z. bolo vzaté za základ pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti žalobcu. Na uvedené
pochybenie podľa názoru správneho súdu a to i napriek námietke žalobcu podanej proti oznámeniu
o indexe daňovej spoľahlivosti potrebným spôsobom nereflektoval ani žalovaný v rozhodnutí, ktorým
tejto námietke nevyhovel, keď sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na citáciu ust. § 1 písm.

d) a e) vyhlášky č. 544/2021 Z.z., no aplikáciu tohto ustanovenia v nadväznosti na konkrétne žalobcovi
vytýkané nesplnenie povinnosti voči finančnej správe (odôvodňované správcom dane odkazom na
kritérium č. 11 Nálezy z kontroly, zverejneným na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR) už bližšie
žiadnym spôsobom nerozviedol. Iba samotná citácia ustanovenia právneho predpisu bez následnej
konkretizácie nesplnených povinností žalobcu voči finančnej správe podľa názoru správneho súdu

nemohla obstáť v kontexte preskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

38. Obdobný záver musel správny súd konštatovať i vo vzťahu k žalobcom (už v podanej námietke
proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti) uvádzanej skutočnosti, že žalovaný v odôvodnenírozhodnutia nereagoval i na ďalšie skutočnosti, ktoré podľa jeho tvrdení bolo nutné vziať do úvahy,
resp. hodnotiť ich na účely určenia indexu daňovej spoľahlivosti. Žalobca v tomto smere poukazoval na
potrebu vyhodnotenia všetkých trinástich vo vyhláške č. 544/2021 Z.z. stanovených kritérií a to jednotlivo

a vo vzájomnej súvislosti. Zároveň bolo podľa žalobcu potrebné uviesť, ktoré kritériá žalobca spĺňa
a ktoré nie, resp. vyhodnotiť pomer medzi splnenými a nesplneným i kritériami. Na uvedené argumenty
žalobcu žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia čo i len stručne a vecne nezareagoval. Žalovaný
k vyššie uvedeným námietkam zaujal bližšie stanovisko až vo vyjadrení k žalobe. Uvedený nedostatok
odôvodnenia rozhodnutia však nemožno zhojiť po vydaní rozhodnutia, t.j. vo vyjadrení k žalobe. Na

takéto - dodatočné posúdenie námietok žalobcu nebolo možné prihliadať, keďže orgány verejnej správy
sa musia náležite vysporiadať s jednotlivými námietkami v odôvodnení rozhodnutia.

39. Napokon žalobca v podanej námietke proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti namietal
i to, že správca dane v oznámení vôbec nezdôvodnil, akým spôsobom, resp. akým výpočtom stanovil
hodnotenie kritéria č. 11 – Nálezy z kontroly na 60 bodov. K tomu správny súd uvádza, že správca

dane v oznámení o indexe daňovej spoľahlivosti uviedol jednotlivé rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane,
zdaňovacie obdobia, ktorých sa tieto rozhodnutia týkali, vrátane sumy rozdielu na dani a súhrnného
počtu bodov, avšak bez uvedenia konkrétnych bodov udelených žalobcovi v rámci zmieneného kritéria
za jednotlivé rozhodnutia, bez uvedenia spôsobu výpočtu na základe ktorého boli body za to – ktoré
rozhodnutie pridelené. Takéto odôvodnenie rozhodnutia neobstojí, pretože z obsahu odôvodnenia tak

oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktorým námietke žalobcu
nevyhovel nie je zrejmý (a teda ani preskúmateľný z hľadiska správneho určenia počtu bodov) spôsob,
akým dospel k uvedenej sume 60 bodov orgán verejnej správy ohľadom prideľovania bodov, keďže
bol konštatovaný iba výsledok, avšak neuvádza sa spôsob výpočtu. Nie je tak možné preskúmať,
či výpočet správcu dane je správny, nie je ho možné preskúmať a konfrontovať s prípadným iným

výsledkom, ktorý mohol žalobca takto v rámci argumentácie voči oznámeniu eventuálne aj účinne použiť
anamietať,keďžespôsobvýpočtuatokonkrétnymapreskúmateľnýmspôsobomneuviedolžalovanýani
v rámci oznámenia o určení indexe daňovej spoľahlivosti, no ani v rámci preskúmania tohto rozhodnutia
zákona prípustnými prostriedkami – teda v rozhodnutí o námietke voči tomuto oznámeniu. Rozhodnutie
žalovanéhojetaknepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.Žalovanývodôvodnenísvojhorozhodnutia

sa síce odvolával na Metodický pokyn k indexu daňovej spoľahlivosti, interný riadiaci akt č. 17/2022,
či smernicu IRA č. X/XXXX, avšak neuviedol akým konkrétnym kľúčom a hlavne, za ktoré konkrétne
rozhodnutia bol aký konkrétny počet bodov podľa akej systematiky pridelený, ktorý následne potom
mal tvoriť súčet 60 bodov v rámci kritéria číslo 11. Správny súd poznamenáva, že konkrétny počet
pridelených bodov za konkrétne rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane a preskúmateľná správna úvaha,

ako k nim žalovaný dospel a ako ich určil, nie sú obsiahnuté aj v žalobou napadnutom rozhodnutí.
Rovnakými vadami trpí prvostupňové opatrenie. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje dikciu
ustanovenia § 53d ods. 1 Daňového poriadku, ktorý v poslednej vete výslovne ustanovuje, že oznámenie
o indexe daňovej spoľahlivosti obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedú dôvody určenia indexu. Práve
konkrétne dôvody určenia indexu tak, aby boli preskúmateľné pridelenia jednotlivých bodov, ktorých

súčet potom mal vplyv na stanovenie statusu daňového subjektu ako vysoko spoľahlivého, spoľahlivého,
eventuálne menej spoľahlivého a nespoľahlivého daňového subjektu, v danom rozhodnutí nie sú
zrejmé. Nepostačuje len uviesť súhrnný počet bodov 60 ani s konštatovaním jednotlivých rozhodnutí, za
jednotlivé zdaňovacie obdobia a sumu vyrubenej dane alebo rozdielu dane. Pri odôvodnení rozhodnutia
je správny orgán povinný konkretizovať dôkazné prostriedky, ktoré ho viedli k výroku rozhodnutia, a tiež

je povinný uviesť' postup pri aplikácií tzv. správnej úvahy pri použití právnych predpisov, v konkrétnom
prípadetedauviesť,nazákladeakýchkritérií,podľaakejmetodikydospelkukonkrétnymurčeniampočtu
bodov za konkrétne jednotlivé rozhodnutia, aby jeho postup bol zrejmý a bolo možné ho preskúmať z
hľadiska správnosti pridelenia bodov a stanovenia súhrnného počtu bodov.

40. Z hľadiska naplnenia podmienky preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu preto neobstojí
len poukaz na verejne prístupné a dostupné informácie zverejnené na webovej stránke finančnej
správy určenej verejnosti, ktoré okrem iného obsahujú podrobný popis kritéria, vrátane podmienok
jeho vyhodnotenia, v danom prípade kritérium č. 11 – Nálezy z kontroly. Všetky konkrétne
skutočnosti a konkrétny spôsob stanovenia výsledného počtu bodov, s uvedením prehľadného a bez

ďalších okolností jasného a zrozumiteľného spôsobu vyhodnotenia vstupných údajov a následného
výpočtu, musia byť nevyhnutne obsiahnuté priamo v každom jednom oznámení daňového úradu
o indexe daňovej spoľahlivosti, čo v konkrétnom prípade naplnené nie je. Takéto zrejmé, jasné,
jednoznačné a preskúmateľné skutočnosti stanovenia a výpočtu určeného počtu bodov indexudaňovej spoľahlivosti navyše nie sú obsiahnuté ani v rozhodnutí o námietke voči oznámeniu
o indexe daňovej spoľahlivosti, čo tvorí vadu nepreskúmateľnosti a nedostatku dôvodov správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Účelom vydávania individuálnych správnych aktov je

individualizácia (aplikácia) objektívneho práva na zistený skutkový stav, ku ktorej tak v danom prípade
došlo v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti, t.j. v rozpore s požiadavkou na spravodlivý proces bola
znemožnená účinná právna ochrana žalobcu ako účastníka tohto administratívneho konania, na základe
čoho mu bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu. Za tohto stavu preto dospel správny súd k záveru
o dôvodnosti žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti tak oznámenia, ako i rozhodnutia správcu dane

o námietke podanej žalobcom voči nemu, keď žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia potrebným
spôsobom nereflektoval na výhrady žalobcu popísané v ním podanej námietke, v čoho dôsledku bolo
žalobcovi napokon znemožnené v tomto smere i potrebným spôsobom argumentovať.

41. Na základe uvedeného správny súd musel konštatovať, že správna žaloba bola z dôvodu namietanej
nepreskúmateľnosti v dôsledku nedostatočne odôvodneného rozhodnutia žalovaného dôvodná, preto

bolo nutné napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce oznámenie o indexe
daňovej spoľahlivosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d), v spojení s § 191 ods. 3 písm.
a) S.s.p. zrušiť a podľa § 191 ods. 4 S.s.p. vec vrátiť Daňovému úradu Trenčín na ďalšie konanie.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p.. V správnom súdnictve má právo

na náhradu trov konania žalobca za predpokladu, ak bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca
bol v konaní o správnej žalobe úspešný v celom rozsahu, žalobe bolo vyhovené, preto mu správny súd
s poukazom na § 167 ods. 1 S.s.p. priznal právo na náhradu trov účelne a dôvodne vynaložených v
konaní v celom rozsahu voči žalovanému, ako neúspešnému účastníkovi správneho súdneho konania.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

44. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sapodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).