Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/141/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223201687
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2223201687.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX a 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov – matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X,
F., zastúpená advokátkou JUDr. Marcelou Kuchárikovou, so sídlom Hlavná 25, Šamorín a otca: G. H.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, E., za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1,
917 44 Trnava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 15. februára 2024 č.k. 14P/74/2023-407, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. znížil výživné stanovené rozsudkom
OkresnéhosúduDunajskáStredazodňa18.06.2020,č.k.9P/5/2019-688 vodsekuIII.výrokuvspojitosti
s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 27.01.2021, č.k. 21CoP/62/2020-1147 v odseku I. výroku na
maloleté deti B.. K zníženiu došlo v nasledujúcom rozsahu: na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy

250 eur mesačne na 120 eur a na maloletého B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200 eur na 80 eur počnúc
od 01.08.2023 do 31.12.2023 a počnúc od 01.01.2024 bolo výživné na maloletú A. znížené zo sumy 120
eur na 80 eur mesačne a na maloletého B. zo sumy 80 eur na 60 eur mesačne, ktoré výživné je otec
povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom II. súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 62 ods. 1 až ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 až

ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 52 ods. 2 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Súd prvej inštancie
vecne dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia
o výživnom prišlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zníženie výživného na maloleté deti. Obe deti
v čase pôvodného rozhodnutia navštevovali základnú školu prvý stupeň, kde sa stravovali a navštevovali
školský klub. Matka maloletých detí bola zamestnaná s príjmom 1200 eur v hrubom a otec 1200 eur v
čistom. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o znížení

výživného maloletá A. má 11 rokov navštevuje 6. ročník základnej školy a B. má 10 rokov a navštevuje 5.
ročník základnej školy. Deti sa stravujú doma. Zvýšili sa výdavky v súvislosti s doučovaním detí z jazyka
anglického, okrem toho A. navštevuje hodiny kreslenia, pričom obe deti budú mať v priebehu dvoch
rokov výdavky u stomatológa, nakoľko majú doporučený strojček na zuby. Matka dokladovala nákladyna letné tábory detí ako aj spoločné dovolenky v horách aj pri mori. Matka žije v spoločnej domácnosti
so svojim druhom, ktorý hradí všetky náklady na bývanie ako aj úvery. Ona je naďalej dobrovoľne
nezamestnaná, po tom čo po smrti otca predali spoločnosť. Získala zručnosti v účtovníctve, v tejto oblasti

by do budúcna chcela pracovať. Zatiaľ žije z vyplateného podielu z nehnuteľnosti 110.0000 eur, poberá
500 eur za prenájom bytu jej matky a po smrti otca sa stala podielovou spoluvlastníčkou bytu, kde býva
jej matka, ako aj rekreačnej chaty. Otec maloletých detí od júla 2023 nastúpil na otcovskú dovolenku,
keď sa mu znížil príjem na 945 eur v čistom a počnúc od januára 2024 na 473,30 eur mesačne, nakoľko
zabezpečuje starostlivosť o svojho maloletého syna I.. Priateľka otca sa opäť zamestnala od júna 2023

s príjmom 1150 eur mesačne v spoločnosti J. K.. V roku 2022 došlo k vyporiadaniu spoločného majetku
rodičov detí, keď domovú nehnuteľnosť si ponechal otec detí a na finančnom vyrovnaní vyplatil matke
110.000 eur, na zaplatenie ktorej sumy si zobral úver 33.000 eur, ktoré spláca po 350 eur mesačne. Otec
má pravidelné výdavky na bývanie 223 eur (elektrina, plyn, odvoz odpadu), ktoré hradí s priateľkou. Súd
preskúmal pohyb na účte otca za rok 2022 až 2023, keď nezistil žiadny mimoriadny príjem z prípadného
podnikania prostredníctvom spoločnosti jeho otca, starého otca maloletých detí. V zamestnaní otca

došlo k zmene rozsahu jeho práce, čoho následkom bolo zníženie jeho príjmu v priebehu roku 2022 až
2023. Je zrejmé, že už samotná výška príjmu v roku 2023, nepostačovala na zabezpečenie výživy na tri
maloleté deti tak, aby bola zachovaná rovnaká životná úroveň všetkých detí so životnou úrovňou rodičov.
Matka trvala na tom, aby súd prvej inštancie zisťoval vedľajší príjem otca, ktorý by mal prichádzať zo
spoločnosti jeho otca, čo sa nepotvrdilo.

3. Pokiaľ ide o situáciu na strane matky, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel
k nasledovným zisteniam: Matka detí je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaná, bez príjmu, platí všetky
odvody, hoci príjem zo zamestnania nemá. Žije z obnosu, ktorý obdržala z vyporiadania spoločného
majetku s navrhovateľom a z nájmu 500 eur za byt matky. Vykázala pritom mesačné náklady na deti

okolo 800 eur. Súd považoval za opodstatnené výdavky matky na maloleté deti na doučovanie z jazyka
anglického dvakrát do týždňa (180 eur na polrok, čo je 30 eur na mesiac na dieťa), telefón (10 eur na
dieťa). V prípade A. súd prvej inštancie poukázal na zbytočne vysoké výdavky na umeleckú školu. V
prípade B. boli podľa súdu prvej inštancie opodstatnené náklady na plavecký kurz (35 eur). Obe deti sa
stravujúdoma,hocijemožnosťzabezpečeniastravyvškole,ktorásapohybujeokolo30eur mesačnena

dieťa, čo by predstavovalo 60 eur mesačne na obe deti. Súd prvej inštancie vzal do úvahy nepravidelné
výdavky na ZRPŠ a školské potreby, rovnako tak náklady u stomatológa, pričom tieto úkony v celom
rozsahu neboli realizované, ide o výdavky do budúcna, ktoré sa prejavia v priebehu dvoch rokov, ktoré
sú však vzhľadom na vek detí do 18 rokov čiastočne hradené poisťovňou. Bežné výdavky na deti, ako
ošatenie, obuv, hygienické potreby (150 eur na A. mesačne a 142 eur na B. mesačne), považoval súd

prvej inštancie za premrštené. Ďalej súd považoval za opodstatnené náklady dokladované školou do 30
eur na začiatku školského roka, výlety počas prázdnin a spoločné dovolenky na Slovensku. Pokiaľ ide
o pobyt pri mori, ktoré náklady na dieťa matka vyčíslila okolo 1050 eur, poukázal súd prvej inštancie na
potrebuzvážiťtakétovýdavkyprimožnostiachaschopnostiachrodičovdetí,keďmatkajenezamestnaná
a otec detí je povinný platiť výživné 450 eur mesačne.

4. Súd prvej inštancie posudzoval aj možnosť, na ktorú poukázala aj matka, že otec sa dobrovoľne vzdal
výhodnejšieho príjmu nástupom na rodičovskú dovolenku. Tento fakt však súd prvej inštancie vyhodnotil
tak, že si otec detí uplatnil svoje právo vyplývajúce zo zákona a nahradil matku dieťaťa na materskej
dovolenke, keď jeho príjem dva roky pred nástupom na rodičovskú dovolenku bol o 400 eur nižší, než

ako teraz zarába družka navrhovateľa. V priebehu konania sa nepreukázalo, že otec si vedome znižoval
príjem, keď vykonával prácu na základe pracovnej zmluvy, kde jeho príjem závisel od dojednania v
pracovnej zmluve. Od rozhodnutia o rozvode jeho príjem ostal nezmenený. Je pravdou, že mohol si
otec hľadať lukratívnejšie zamestnanie, vzhľadom na svoje ukončené vzdelanie, napriek tomu príjem
otca postačoval na krytie výživného, nežiadal o jeho zníženie. V dôsledku nástupu otca na rodičovskú

dovolenku sa mu znížil príjem od júla 2023 oproti príjmu, ktorý mal v čase posledného rozhodnutia o
približne 900 eur. Následne sa príjem otca znížil na 473 eur, čo je tretina príjmu, ktorú dosahoval otec
v pracovnom pomere, čo odôvodňovalo zníženie výživného, u A. na 80 eur mesačne a u B. 60 eur
mesačne, čo presahuje 25% z existujúceho príjmu navrhovateľa od januára 2024 (25 % zo sumy 473
eur činí 118 eur). Súd prvej inštancie poznamenal, že matka je už tretí rok dobrovoľne nezamestnaná.

Pokiaľ by pracovala, mohla by využiť daňový bonus od januára 2023 l40 eur, čo predstavuje 1680 eur
na dieťa ročne.5. Súd prvej inštancie tiež zhodnotil, že náklady na deti za tri roky od posledného určenia výživného
stúpli, aj s poukazom na nárast životných nákladov, čo však bolo tak v prípade detí z prvého manželstva
ako aj u dieťaťa narodeného z druhovského vzťahu otca. Ďalej konštatoval, že majetkové pomery otca

neumožňujú toho času platiť skôr stanovené výživné, aby nebola ohrozená životná úroveň aj voči
ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Skutočnosť, že družka otca ukončila po polroku trvania materskú
dovolenku,niejemožnépripočítaťvneprospechnavrhovateľa.Akbynavrhovateľnezvládalstarostlivosť
o maloleté dieťa, ktoré je prvorodeným dieťaťom matky, je malá pravdepodobnosť, že by predčasne
ukončila materskú dovolenku. Táto skutočnosť preto nemôže byť započítaná v neprospech otca detí

v zmysle, že by išlo z jeho strany o vypočítavosť, nakoľko len využil možnosť danú zákonom a v
prípade tretieho dieťaťa ostal on doma a umožnil družke skôr sa vrátiť do pracovného procesu. Rovnako
treba brať do úvahy aj možnosti a schopnosti matky pri vyčíslení jej pravdepodobného príjmu, pokiaľ by
vykonávala prácu v odbore účtovníctvo, kde získala určité zručnosti, keď už tretí rok je nezamestnaná,
prácu si nehľadá a len zvažuje začať podnikať. Ak by vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy jej
príjem by sa mohol pohybovať okolo 1000 eur. Keďže príjem otca je z objektívnych dôvodov obmedzený,

je na druhom rodičovi aby tento rozdiel vykryl, keď u neho nie je žiadna prekážka, aby sa zamestnal.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletých detí z
dôvodov podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (súd prvej inštancie nesprávne a
neúplne zistil skutočný stav veci) a § 365 ods. 1 písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), f) (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoposúdeniaveci)Civilnéhosporovéhoporiadkuvspojitostis§2ods.1Civilného
mimosporového poriadku. Uviedla, že jej nebol doručený návrh otca na zníženie výživného na maloleté
deti zo dňa 26.05.2023. Zopakovala svoju argumentáciu z vyjadrení v rámci konania na súde prvej

inštancie, že navrhovateľ, t.j. otec v roku 2019 (počas prebiehajúceho konania o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sp. zn. 9P/5/2019) uzatvoril so
svojim zamestnávateľom Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve č. CXCOM 02/2017, predmetom ktorého je
dohoda zmluvných strán o zmene pracovných podmienok spočívajúcich v preradení zamestnanca na
inú prácu a s tým súvisiaca zmena mzdových podmienok. S touto dohodou súhlasil navrhovateľ (s 12 –

ročnými skúsenosťami v IT sektore) s preradením z pozície CIO – vedúci IT na pozíciu absolventa školy
a dobrovoľne sa tým vzdal viac ako polovice svojho príjmu (z 2700 € mesačne brutto na 1200 € mesačne
brutto) a na tejto pozícii zotrváva už piaty rok. Matka v tejto súvislosti tvrdí, že súd prvej inštancie sa
žiadnym spôsobom nezaoberal dôvodom nástupu otca na rodičovskú dovolenku, uviedol len právo otca
byť so synom na rodičovskej dovolenke a na základe len verbálnych tvrdení otca znížil radikálne až o

dve tretiny výživné na A. a B. a to na sumu, ktorá je v súčasnosti titulom výživného určovaná súdmi
rodičom v najťažších životných situáciách a v hmotnej núdzi. Súd sa vôbec nezaoberal tým, prečo otec
nebol na rodičovskej dovolenke aj s A. alebo B., keď v tom čase matka detí zarábala v rodinnom podniku
viac, ako zarába jeho terajšia partnerka. Podľa matky sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal
s otázkou zárobkov otca, ktoré sú podľa matky skreslené, resp. zatajené - otec detí má podľa matky

najmenej ešte jeden účet, ktorý súd prvej inštancie nepreveril, a to účet povinne založený v banke,
v ktorej čerpal úver v K. K. H. a že príjmy, ktoré má cez spoločnosť svojho otca A. K. K. mu otec
dáva formou pôžičiek na výživné (bod 10. rozhodnutia) a v hotovosti. Matka poukázala na prepojenie
spoločností A. K. a A. K. K., pričom má za to, že prostredníctvom spoločnosti A. K. K. otec vykonáva
naďalej činnosť v oblasti IT, avšak fakturuje sa na jeho otca, a to všetko za účelom skrytia svojho príjmu.

Matka opakovane, na pojednávaní konanom dňa 07.09.2023 ako aj v písomných podaniach navrhovala
cestou súdu zabezpečiť nasledujúce dôkazy, ktoré sú rozhodujúce v konaní a ktoré ona nemá možnosť
zabezpečiť:
- výšku príjmu, ktorý otec ako dlžník predložil K. K., H. ako veriteľovi v súvislosti s uzatvorením Zmluvy
o splátkovom úvere č. 5195033939 zo dňa 16.11.2022,

- výpisy z účtu a účtovné knihy spoločnosti A. K. K. za roky 2020 – 2023,
- informácie zo spoločnosti L. L. H. (zamestnávateľ otca) o spolupráci so spoločnosťou A. K. K.
(spoločnosť otca navrhovateľa) v roku 2023 a všetky faktúry, ktorými spoločnosť A. K. K. fakturovala
vykonané práce spoločnosti L. L. H. ,
Ani jeden z týchto matkou navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie nezabezpečil a nevykonal! Matka

poprela súdom prvej inštancie tvrdené informácie o výške úveru otcom o premrštených sumách za
nákupy pre deti, za vysoké náklady na stravu pre deti, tiež poprela, že by výdavky na zubné strojčeky
pre deti boli čiastočne hradené zo zdravotného poistenia a ďalej tiež uviedla, že otec podal už viac ako45 návrhov na zníženie výživného. Z týchto dôvodov matka žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. K odvolaniu matka pripojila ako prílohy zoznam fakturovaných činností spoločnosťou A. K. K. pre obec
M. N., rozpočet nákladov na zubné strojčeky.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, pričom uviedol, že zníženie jeho mzdy od roku 2017 nastalo
z dôvodu presunu väčšiny projektov v spoločnosti L. zo Slovenska do Kanady, nemal teda na výber. Jeho

pozícia vedúceho zanikla, nakoľko v spoločnosti pracoval už iba on sám, nemal teda komu vykonávať
nadriadenú pozíciu. Pokiaľ matka namietala, vo vzťahu k odôvodneniu súdu prvej inštancie, že sa tento
nezaoberal dôvodmi, pre ktoré otec išiel na rodičovskú dovolenku s najmladším synom, otec uviedol,
že dôvodom je tá skutočnosť, že maloletý I. sa ešte o seba nevie postarať, a preto musí zabezpečiť
jeho výchovu a starostlivosť. Na druhej strane aj samotný otec je rád, že voči svojmu tretiemu dieťaťu
má možnosť zabezpečovať dennú starostlivosť. Argumentuje potrebou zachovávania rovnosti medzi

mužmi a ženami. Poprel, že by využíval iný účet aj to, že peniaze mu vypláca jeho otec v hotovosti za
prácu v spoločnosti A. K. K. – otec tvrdí, že je to spoločnosť jeho otca a on pre ňu nevykonáva žiadne
práce. Argumentuje tým, že jeho partnerka je zamestnaná na plný úväzok, preto je nemožné, aby aj on
bol zamestnaný na plný úväzok, nakoľko o dieťa by sa nemal kto starať. Zároveň tvrdí, že nakoľko matka
nikdy nepracovala v riadnom pracovnom pomere (iba u svojich rodičov), nemá predstavu o fungovaní

pracovného života. Matkine tvrdenia o tom, že príjem otca musí byť vyšší aj na základe toho, že mu
bola poskytnutá hypotéka, otec poprel s tým, že hypotéku brali spolu s partnerkou a ich spoločný príjem
postačoval na schválenie hypotéky. Rovnako uviedol, že splátku hypotéky platí jeho partnerka. Otec
sa tiež vyjadril k názoru kolízneho opatrovníka, že nie je v záujme maloletých detí zníženie výživného,
čo otec v zásade nerozporuje, ale poukazuje na vlastné možnosti a tiež na záujem maloletého I.. Otec

poukázal na podľa neho prehnané sumy vynaložené matkou na stravu, oblečenie, pohonné hmoty,
strojčeky a podobne, ktoré matka uviedla v rozpise. Otec uznal, že podáva množstvo návrhov vo veci
jeho maloletých detí, toto odôvodnil tým, že matka mu deti nedáva na styk, deti voči nemu manipuluje,
bráni mu v riadnom výkone styku. Otec poukázal na rozdiely v životnom štandarde A. a B. verzus jeho
tretí syn I., kedy A. a B. nosia drahé oblečenia, chodia na dovolenky a výlety a pre I. môže zabezpečiť iba

skromnejšie podmienky. Otec poukázal na to, že ako matka deklaruje, na obidve deti míňa cca. 1800
eur mesačne, následne dobrovoľne platí sociálne a zdravotné odvody vo výške 313 eur. Platí aj drahú
advokátku a popri týchto všetkých extrémne vysokých výdavkoch matka nemá najmenší problém platiť
pokuty ktoré dostáva od Okresného súdu v Dunajskej strede v konaní o výkon rozhodnutia 5Em/2/2022,
kde vedome a dobrovoľne odmieta dodržiavať právoplatný rozsudok aj výkon rozhodnutia. Posledná

bola už vo výške 800 eur. K vyjadreniu otec priložil list obce M. N., v ktorom starostka obce potvrdzuje,
že otec pre obec už dlhodobo nepracuje a priložil aj mailovú komunikáciu s matkou.

9. K veci sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni svojich rodičov.

10. K vyššie uvedenému vyjadreniu podala stanovisko matka, pričom uviedla, že ide o citáciu zákonného
ustanovenia § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku a poukázala na to, že počas pojednávaní sa
kolízny opatrovník vyjadroval v tom zmysle, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Otec

sa k vyššie uvedenému vyjadreniu kolízneho opatrovníka tiež vyjadril, pričom má za to, že v teoretickej
rovine mal kolízny opatrovník pravdu, že zníženie výživného nie je v prospech maloletých detí, avšak
v realite je situácia úplne opačná - vysoké výživné spôsobuje otcovi finančné problémy a exekúciu,
je priamo ohrozené jeho bývanie a starostlivosť o jeho najmladšieho syna, na ktorého tento kolízny
opatrovník vtedy neprihliadal.

11. Matka doručila súdu vyjadrenie (tzv. replika) k vyjadreniu otca. Zopakovala, že otec pri svojom
vzdelaní a skúsenostiach mal možnosť zamestnať sa s viacnásobne vyšším príjmom, ako dosahoval
v spoločnosti L. L. H.. Opätovne vyjadrila svoj názor, že spoločnosť patriaca otcovi navrhovateľa je
zásterkou–žereálnučinnosťajreálnypríjemznejmáotecmaloletýchdetíA.aB.asvojpríjemskrývaza

účelom zníženia výživného. Poukázala na to, že maloletý I., s ktorým je otec na rodičovskej dovolenke,
má aj matku, ktorá je tiež povinná mu prispievať na výživu, preto nemožno tvrdiť, že by maloletý strádal.
Poukázala na drahé značky oblečenia, ktoré si má otec zakupovať, ďalej na jeho nehnuteľnosť v k.ú. E.,
ktorejjevýlučnýmvlastníkomapoktorejpredajibymoholvyrovnaťsvojepodlžnostiaposkytovaťvýživnésvojim maloletým deťom. Podľa matky súd prvej inštancie v konaní nevykonal dôkazy ňou navrhnuté,
ktorésúrozhodujúcenapreukázanieskutočnéhopríjmuotcaa aninepostupovalpodľaprávnehonázoru
odvolacieho súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého bol povinný zisťovať, či

sa otec nástupom na rodičovskú dovolenku nevzdal príjmu bez dôležitého dôvodu a čo bolo skutočným
dôvodom odchodu otca na otcovskú a neskôr na rodičovskú dovolenku. Podľa matky aj pôžičky, ktorými
otec preukazuje svoju zlú finančnú situáciu, sú fiktívne.

12. V ďalších podaniach otec opakoval argumenty z predchádzajúcich vyjadrení, resp. zasielal už súdu

poslané vyjadrenia, ďalej súd oboznamoval s prebiehajúcimi exekúciami, resp. s rozhodnutiami súdov
či exekútora v jeho veci.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku, 34
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – matkou maloletých detí (§ 359 a § 362

ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za

následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)

a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

14. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zníženie výživného na maloleté deti A. a B..

15.Predmetomodvolaciehokonaniajeposúdeniesprávnostipostupuarozhodnutiasúduprvejinštancie
o znížení výživného na výživou oprávnenú A. zo sumy 250 eur na sumu 120 eur od 01.08.2023 do
31.12.2023 a na B. zo sumy 200 eur na sumu 80 eur od 01.08.2023 do 31.12.2023 a následné ďalšie
zníženie výživného na sumu 80 eur pre A. a 60 eur pre B. od 01.01.2024 (všetko mesačne).

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu s poukazom na kritériá rozhodné
pre určovanie výživného (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti

na maloleté deti, všetky vykonané dôkazy správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zistené rozhodujúce
skutočnosti posúdil z hľadiska schopností a možností oboch rodičov, prihliadol na osobnú starostlivosť
matky výživou oprávnených deti, na ich náklady na odôvodnené potreby a celkovo posúdil existenciu
podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) v porovnaní so skutočnosťami rozhodnými

pre určenie výživného na maloleté deti v čase vyhlásenia rozsudku Okresného Dunajská Streda zo dňa
18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 v odseku III. výroku v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava
zo dňa 27.01.2021, č.k. 21Cop/62/2020-1147, ktorým bolo určené výživné na maloelté deti v rozsahu
250 eur, resp. 200 eur mesačne. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým
rozsudkom.

17. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).19. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a nezistil dôvod, pre ktorý by
nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného

postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie
predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej
inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však je i nesúhlas matky v podobe
odvolania, je tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, preto odvolací súd
udáva nasledovné:

20. Námietka matky, že jej nebol doručovaný samotný návrh na zníženie výživného sa javí ako účelová.
Matka a jej právna zástupkyňa uvedenú skutočnosť nenamietali, na prvom pojednávaní vo veci, ktoré
sa uskutočnilo dňa 07.09.2023 neuviedla, že by nemala vedomosť o tom, že sa konanie vedie, čo je jeho
účelom, naopak, argumentačne bola pripravená. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ústava“) zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „dohovor“) každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je
predovšetkým umožniť každému reálny prístup k súdu a teda splniť aj tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu, čo znamená umožniť účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení, ktoré z tohto
postavenia vyplývajú (porovnaj napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 14/01

zo dňa 23. 08. 2001, sp. zn. II. ÚS 132/02 zo dňa 13. 11. 2002, sp. zn. III. ÚS 171/2006 zo dňa 05.
04. 2007). Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. 04. 2010 v prípade J. proti
Slovenskej republike, poukázal na to, že princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu
spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť
predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis

– á - vis proti jej protistrane (pozri, napríklad Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. 02. 1997, ods. 23,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Nedoručenie návrhu nie je samozrejme správny procesný
postup,avšaknakoľkovprejednávanomprípadesakonalopredvecousamouonariadeníneodkladného
opatrenia,pričomprávnazástupkyňamatkymalaprístupkelektronickémusúdnemuspisuazozápisnice
z prvého pojednávania je zrejmé, že matka aj jej právna zástupkyňa boli informované o predmete

konania, o argumentoch navrhovateľa a tiež boli pripravené, má odvolací súd za to, že pochybenie súdu
prvej inštancie nenadobudlo takú intenzitu, aby matke bolo upreté právo v súvislosti s nedoručením
pôvodného návrhu. Nedoručenie návrhu totiž bolo zhojené v ďalšom konaní a rovnosť zbraní bola
zachovaná.

21. Matka v odvolaní a nasledujúcich vyjadreniach poukazuje na zníženie mzdy otca, ktoré považuje
za účelové. Otec zníženie mzdy odôvodnil zmenami v zamestnaneckej štruktúre spoločnosti, pre ktorú
pracoval. Toto jeho odôvodnenie je dôveryhodné, súd prvej inštancie naznačil, že si pri svojom vzdelaní
a skúsenostiach mohol hľadať aj lepšie platené zamestnanie, avšak nakoľko jeho plat mu v tom čase
postačoval na krytie výdavkov na životný štandard aj na platenie výživného, nevyhodnotil, že by išlo

o účelové znižovanie príjmov. S týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Ak rodič je schopný
zabezpečiť štandardné životné podmienky pre svoje maloleté deti, potom nie je namieste ho nútiť
k hľadaniu zamestnania s vyššou mzdou. Situácia je v súčasnosti iná a to, koľko otec zarábal pred
nástupom na otcovskú, resp. rodičovskú dovolenku, nie je až tak významné, nakoľko jeho súčasný
príjemtvorílenrodičovskýpríspevok,ktorýpoberázdôvodu,ževykonávacelodennústarostlivosťosyna

I.. Matka tento aspekt spochybňuje v dvoch rovinách. Jednak nedôveruje rodičovským kompetenciám
otca, nakoľko o A. a B. nebol podľa nej schopný sa plnohodnotne postarať, jednak tvrdí, že otec
vykonáva činnosť pre spoločnosť svojho otca, odkiaľ má aj príjem, ktorý však nevykazuje. Pokiaľ ide
o rodičovské kompetencie otca, tu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemôže spochybňovať
spôsob starostlivosti o maloletého I., nakoľko okrem tvrdenia matky neexistuje podložená informácia

o nespôsobilosti otca postarať sa o syna. Navyše, skúsenosť matky je spred cca 10 rokov, keď boli malé
ich spoločné deti. Za taký dlhý čas je potrebné pripustiť aj vývoj otca v oblasti rodičovskej starostlivosti.
Pokiaľ ide o matkou tvrdenú pracovnú činnosť otca, ktorú má vykonávať pre spoločnosť svojho otca,
táto nebola ničím preukázaná. Doložením písomnosti z obce M. N. bolo naopak preukázané, že otec užpre túto obec žiadne práce nevykonáva, naopak, vykonáva ich jeho otec, majiteľ spoločnosti. Odvolací
súd poukazuje na to, že výsluchom matkou navrhovaných svedkov by sa nepreukázal iný príjem otca,
nakoľko otec na rodičovskej dovolenke má príjem, ktorý je štátom ustanovený pre osobu celodenne sa

starajúcu o dieťa (zásadne do troch rokov veku) a je v súčasnosti určený na 473,30 eur.

22. Matka v odvolaní poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu – o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sp. zn. 11CoP/83/2023, v ktorom súd uviedol: „Je samozrejmé,
že otec má právo ísť na rodičovskú dovolenku, avšak otec má takisto zákonnú povinnosť vyživovať svoje

deti, a v prípade, ak odchodom na materskú dovolenku by bola ohrozená výživa týchto detí, treba toto
považovať za vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu. Preto bude potrebné v riadnom konaní zistiť
dôvod odchodu otca na rodičovskú dovolenku, pretože v prípade, že má ďalšie vyživovacie povinnosti,
len tvrdenie, že má na to právo, je nepostačujúce, ak z tohto dôvodu požaduje zníženie výživného.“
Tieto závery nie sú v kontradikcii s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej. Je zrejmé, že
otec má tretie dieťa, s ktorým pre jeho nízky vek bolo nutné ostať v domácom prostredí, čo slovenský

sociálny a právny systém umožňuje a je to bežnou praxou v našich podmienkach. Tiež je bežné, že
rodičia si vyhodnotia finančnú situáciu a na rodičovskej dovolenke ostane ten rodič, ktorý má nižšiu
mzdu, aby tak do rodiny prišlo viac finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie zistil dôvod odchodu
otca na rodičovskú dovolenku – potrebu starostlivosti o jeho tretie dieťa a mal za to, že tento krok
bol opodstatnený, nakoľko jeho partnerka zarábala viac. Pokiaľ ide o ohrozenie jeho starších detí,

ktoré má povinnosť vyživovať, A. a B., faktické ohrozenie ich výživy tu nebolo preukázané, nakoľko
matka je schopná im zabezpečiť nadštandardné životné podmienky, a to napriek tomu, že sama je
dobrovoľne dlhodobo nezamestnaná. Schopnosť matky zabezpečiť deťom vynikajúce podmienky však
nijakým spôsobom neneguje povinnosť otca postarať sa o svoje maloleté deti, keď mu to objektívne
možnosti dovolia. Na tomto mieste chce aj odvolací súd zdôrazniť, že otcova situácia je prechodná,

jeho rodičovská dovolenka sa jedného dňa ukončí a vtedy bude nevyhnutné, aby si našiel tak platené
zamestnanie, ktoré mu umožní vyživovať riadne všetky tri svoje deti.

23. Matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie nepravdivo uviedol údaje o výdavkoch na maloleté deti,
keď tvrdí, že údaj „náklady na stravu“ nikde neuviedla 157,48 eur na jedno dieťa ani 273,86 eur na jedno

dieťa za dva mesiace, ktoré údaje v rozsudku použil súd prvej inštancie (konkrétne to súd prvej inštancie
použil v bode 24 rozsudku). Odvolací súd v spise taktiež dohľadal rozpis platieb dodaný právnou
zástupkyňou matky, podľa ktorého v tabuľke „celkovo mesačný priemer“ je položka strava na každé
z detí 273.86 eur (rozpis sa nachádza na č.l. 118 spisu). Súd prvej inštancie vychádzajúc z tohto rozpisu
nákladov matky poukázal na niektoré zjavne nadhodnotené položky na výdavky detí, s čím možno

súhlasiť. Argument matky, že súd prvej inštancie použil údaje, ktoré sú nepravdivé a nevychádzajú
z dôkazov, ktoré predložila matka, teda neobstojí. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru,
že z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento sa dôsledne vyporiadal so všetkými matkou
namietanými skutočnosťami, týkajúcimi sa výdavkov na deti.

24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť (napriek tomu, že už to bolo spomenuté i v rozhodnutí
o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré podal otec a ktorý návrh bol zamietnutý), že
dovetok súdu prvej inštancie nachádzajúci sa vo výroku I., že znížené výživné je otec povinný platiť
„od právoplatnosti rozsudku“, nebol na mieste. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku sú totiž
rozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti inej úpravy súdom. Sledovaným účelom

tohto ustanovenia je čo najskoršie zabezpečenie riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá rodičovi
vzniká zo zákona narodením dieťaťa, a riadneho zabezpečenia potrieb maloletého výživným, na ktoré
je odkázaný. Predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia o výživnom teda nastáva priamo zo
zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu, ktorým určí lehotu na plnenie
výživného. Akokoľvek by bola naformulovaná lehota na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti a začiatok

jej plynutia (napr. tri dni od doručenia rozsudku), i tak by nastúpila zo zákona vynútiteľnosť plnenia
tejto povinnosti odo dňa doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, čiže ešte pred efektívnym uplynutím
súdom určenej lehoty na dobrovoľné plnenie. Hoci túto nepresnosť v rozsudku súdu prvej inštancie
nikto z rodičov nenamietal a v zmysle vyššie citovaného nemal tento dovetok ani vplyv na skutočnú
vykonateľnosť, odvolací súd mal potrebu poukázať na to z dôvodu, aby účastníci konania vedeli, že otec

mal platiť znížené výživné už doručením neprávoplatného rozsudku súdu prvej inštancie.

25. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v
danejvecibolahodnovernepreukázanázmenapomerov,súsplnenépodmienkyprezníženievýživného,keď rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť.
Od ostatného rozhodovania o výživnom došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov najmä na strane
výživou povinného a to znížením príjmu. Takáto podstatná zmena pomerov najmä na strane výživou

povinnéhoodôvodňuje zníženie výživného.Najpodstatnejšiazmenapomerovnastalanastranevýživou
povinného otca, ktorému sa znížil príjem na 473,30 eur mesačne.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Výživou povinný otec si musí byť vedomý svojej rodičovskej zodpovednosti a to i tej, v zmysle
ktorej jeho potreby môžu byť uspokojené až následne, keď si splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere za dodržania zásady rovnakej životnej úrovne na potreby dieťaťa. Každý
rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť

zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súd nemá primárnu
povinnosť zisťovať výdavky povinného rodiča, postačuje, ak sa obmedzí na zistenie jeho možností,
schopností, prípadne majetkových pomerov ako meradiel jeho životnej úrovne a na špecifikáciu
potrieb oprávneného. Samotné určenie vyživovacej povinnosti môže byť aj len výsledkom porovnania
týchto dvoch veličín. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá

mu zostane po uhradení výživného. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti
považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti je založená na zásade
rovnakej životnej úrovne výživou povinnej a výživou oprávnenej osoby. Výživou povinný má povinnosť
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a sú nimi vlastnosti

dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti
sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované

zárobky v danom povolaní. V danej veci bol príjem výživou povinného otca bez pochýb preukázaný.
Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre
potreby výživného, keďže príjmové pomery samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného
rodiča.

28. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je čiastočne limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa
(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§
62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností
konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie

v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby výživou oprávnených boli hodnoverne preukázané v
rámci prvoinštančného konania a zmena potrieb nevyplynula z doplneného dokazovania výsluchom
výživou oprávnených na nariadenom odvolacom pojednávaní. Odôvodnené potreby sú bezprostredne
ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so
zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, a práve v intenciách tejto zásady sú

odôvodnené potreby detí (a tiež rozsah vyživovacej povinnosti otca) mimo iné aj odrazom rôznej životnej
úrovne otca.

29. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.(1)

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. (2) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.(3)

30. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.31. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného,
kvalifikovaného rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie

opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zníženia výživného. Za zmenu pomerov v
zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už
na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného
musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i
nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní

zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky
výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo
doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje
relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výživného
zistil, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom a správne túto
zmenu premietol do výšky výživného.

32. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočného stavu ustáleného vykonaným dokazovaním súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že od ostatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
a teda aj o výživnom a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020, č.k.
9P/5/2019-688 v odseku III. výroku v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 27.01.2021,

č.k. 21Cop/62/2020-1147 bola preukázaná existencia podstatnej zmeny pomerov na strane otca, ktorú
súd prvej inštancie správne premietol do zníženia výšky výživného. Z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie je zrejmé, že zásadná zmena pomerov bola výsledkom nástupu otca na otcovskú,
resp. rodičovskú dovolenku, následným výrazným znížením príjmu, ktorý nevznikol jeho zavinením. Z
objektívnych dôvodov mal príjem otca z pracovného pomeru od ostatnej úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností klesajúcu tendenciu. Zásadnú zmenu pomerov súvisiacu s radikálne zníženým
príjmom otca je potom nevyhnutné reflektovať do zníženia životného štandardu výživou oprávnených
detí, keď tieto nepriaznivé okolnosti nastali nezávisle od vôle otca. Pokiaľ ide o výdavky výživou
oprávnených, prezentované ich matkou, tieto sú nadštandardné a ostali nezmenené, nakoľko matka im
vie tento nadštandard zabezpečiť. Odvolací súd sa súčasne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie

pokiaľ ide o zhodnotenie majetkových pomerov otca. Otec je vlastníkom nehnuteľnosti v E., ktorá je
zaťažená hypotékou, ktorú v súčasnosti zabezpečuje partnerka otca. V tomto prípade potom možno
vysloviť záver, že vlastníctvo nehnuteľnosti na strane otca nijako výrazne nezvyšuje jeho bonitu,
ktorá by mala priamy vplyv na jeho možnosti zabezpečenia potrieb výživou oprávnených. Úprava
výšky výživného na sumu 80 na A. a 60 eur na B. preto podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá

kritériám rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine, t. j. možnostiam a schopnostiam výživou povinného a jeho majetkovým pomerom, keď
bolo jednoznačne preukázané, že otec maloletých z objektívnych dôvodov nemôže svoju vyživovaciu
povinnosť plniť v pôvodne určenej výške a na základe okolností nezávislých od jeho vôle bolo potrebné
upraviť výšku výživného jeho znížením.

33. Odvolací súd záverom dodáva, že znížené výživné zodpovedá i ustálenej súdnej praxi, v zmysle
ktorej výživné na všetky vyživovacie povinností má postihovať 20 až 30% z príjmu výživou povinného
rodiča. V tomto prípade tvorí výživné na dve z troch maloletých detí 29.6 % príjmu otca.

34. Stanovené výživné na A. 80 eur mesačne predstavuje sumu cca 2,60 eur denne a výživné na B.
60 eur mesačne, predstavuje sumu cca 2 eur denne. Takéto výživné zodpovedá životnej úrovni výživou
povinného otca, ktorému po odpočítaní výživného ostáva pre uspokojovanie vlastných potrieb suma 333
eur, teda 11 eur denne. Tak nízka suma výživného na maloleté deti je nepostačujúca na vykrytie ich
potrieb,avšaksohľadomnaobjektívnusituáciuichotcasprihliadnutímnamožnostimatkyaspoukazom

na dočasnosť tohto riešenia, keď otec po skončení rodičovskej dovolenky bude povinný podstatne si
zvýšiť svoj príjem, je toto riešenie udržateľné.

35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie poukazujúc na správne závery
súdu prvej inštancie vo veci samej i v časti trov konania, s ktorými sa stotožnil, ako vecne a právne

správne podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).