Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819206544
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8819206544.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobkyne: R. N., Y..

XX. XX. XXXX, L. E. Z. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenej: JUDr. Miloš Kaščák, advokát so sídlom
Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanému: Š. W., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. I. XXX/
X, E., zastúpenému: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad
Topľou, o vyporiadanie BSM s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v y p o r i a d a v a tak, že:

I. do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e

- neskolaudovanú novostavbu rodinného domu postaveného na pozemku parc. č. KN C 450/2 - záhrada
o výmere 706 m2 zapísanú na LV č. XXXX k. ú. E., obec E..

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému 64.667,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov a to tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže neskolaudovanú novostavbu
rodinného domu postaveného na pozemku parc. č. KN C 450/2 - záhrada o výmere 706 m2 zapísanú na
LV č. XXXX k. ú. E., obec E. a žalobkyňu zaviaže na vyrovnanie podielov vyporiadaného BSM vyplatiť
žalovanému sumu 20.000,- eur.

2. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/188/2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 05. 11. 2019, bolo jej manželstvo so žalovaným rozvedené a tým podľa §

148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Na vyporiadaní
zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nedohodli, preto bola nútená obrátiť sa so
žalobou na súd. Za trvania manželstva na základe stavebného povolenia zo dňa 24. 06. 2013 začali so
stavbou rodinného domu, ktorý k dnešnému dňu nie je dokončený a nie je skolaudovaný. Dom stavali na
pozemku, ktorý je jej výlučným vlastníctvom. Ide o pozemok parc. č. 450/2 zapísaný na LV č. XXXX k.
ú. E.. Hodnota rozostavaného domu je 40.000,- eur. Bezpodielové spoluvlastníctvo navrhuje vyporiadať
tak, že rozostavaný dom bude prikázaný do jej výlučného vlastníctva a žalovanému na úplné vyrovnanie

zaplatí sumu 20.000,- eur.

3. K žalobe sa podaním zo dňa 14. 05. 2020 vyjadril žalovaný cestou právnej zástupkyne, kde uviedol,
že hodnota tohto rozostavaného rodinného domu postaveného na parc. KN-C č. 450/2 nie je vo výške40.000,- eur, ako uvádza žalobkyňa, ktorá túto nehnuteľnosť značne podhodnotila. Za účelom určenia
hodnoty tohto rozostavaného rodinného domu bol vypracovaný znalcom Ing. Václavom Mihokom
znalecký posudok, ktorý učil hodnotu domu vo výške 142.000,- eur. Taktiež uviedol, že pred uzavretím

manželstva so žalobkyňou (manželstvo uzavreté dňa 22. 09. 2007), mal na účte vo VÚB, a. s. č. účtu
v tvare Q.: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k 04. 09. 2007 ušetrenú finančnú čiastku a to sumu
10.667,- eur (321.341,18 Sk), ktoré nepatria do BSM, išlo o výlučne jeho finančné prostriedky a tieto
finančné prostriedky použil na majetok patriaci do BSM. Súhlasí s tým, aby bol žalobkyni prikázaný do
vlastníctva rozostavaný rodinný dom, avšak namieta hodnotu rodinného domu. V zmysle predloženého

znaleckého posudku je hodnota rozostaveného rodinného domu 142.000,- eur, a preto žalobkyňa na
vyrovnanie z rozostaveného rodinného domu je mu povinná zaplatiť sumu 71.000,- eur. K sume 71.000,-
eur je potrebné pripočítať sumu 10.667,- eur, ktorá nepatrí do BSM a bola vložená do majetku BSM.
Žalobkyňa má žalovanému na vyrovnanie zaplatiť sumu 81.667,- eur.

4. Následne sa podaniami z 09. 07. 2020 a 25. 07. 2020 vyjadrila žalobkyňa cestou právneho zástupcu,

ktorá uviedla, že nesúhlasí s doručeným znaleckým posudkom a predložila súdu znalecký posudok
znalca Mareka Gmitra číslo 15/2020, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom
sporu je 83.200,- eur.

5. Podaním zo dňa 02. 09. 2020 sa vyjadril žalovaný cestou právnej zástupkyne, ktorý uviedol, že

nesúhlasí s doručeným znaleckým posudkom, ktorý predložila žalobkyňa a ktorý bol vypracovaným
znalcom Ing. Marekom Gmitrom. Uviedol, že žalobkyňa neoznačila správne predmet sporu, predmetom
sporu o vyporiadanie BSM nie je pozemok vedený na LV č. XXXX, k. ú. Bystré - parc. č. KN-C č. 450/2
ako uvádza žalobkyňa, a teda ani hodnota nehnuteľnosti ktoré sú predmetom sporu, podľa znaleckého
posudku znalca Mareka Gmitra nie je 83.200,- eur. Predmetom sporu v právnej veci o vyporiadanie

BSM je rozostavaný rodinný dom s príslušenstvom na pozemku parc. KN-C č. 450/2 v k. ú. E., vedený
na LV č. XXXX, ktorého všeobecná hodnota vo vyššie uvedenom znaleckom posudku vypracovanom
znalcom Ing. M. Gmitrom je 69.410,- eur a z toho hodnota rozostavaného rodinného domu je 62.997,14
eur. Zo znaleckého posudku, ktorý predložil a ktorý vypracoval znalec Ing. Václav Mihok, je hodnota
predmetného sporu 142.000,- eur a z toho hodnota rozostavaného rodinného domu je 124.963,58 eur.

Jedná sa o znalecký posudok č. 169/2019 zo dňa 19. 10. 2019, vypracovaný Ing. Václavom Mihokom,
XXX XX V. XX, W.. I.. Žalovaný má za to, že znalecký posudok znalca Mareka Gmitra č. 15/2020 je
vypracovaný účelovo a predmet sporu je značne podhodnotený.

6. Následne súd vo veci pojednával dňa 20. 10. 2020, kde právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na

podanom návrhu, avšak keďže nie je možnosť zo žiadnej strany, aby vyplatila druhú stranu, alternatívne
navrhuje prikázať uvedenú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva strán sporu. S tým nesúhlasil
žalovaný a žiadal prikázať nehnuteľnosť do vlastníctva žalobkyne, ktorá je aj vlastníčkou pozemku.
Právnazástupkyňažalovanéhonavrhlavypracovaťkontrolnýznaleckýposudok,keďžesúveľkérozdiely
v cene nehnuteľnosti v predložených znaleckých posudkoch.

7. Z kontrolného znaleckého posudku Ing. Viktórie Stavrovskej č. 2/2022 zo dňa 05. 07. 2022 v znení
doplnenia č. 1 vyplýva, že hodnota rozostavaného rodinného domu s príslušenstvom je 108.000,- eur.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 23. 02. 2023 cestou právneho zástupcu uviedla, že je ochotná

zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie sumu 35.000,- eur. Žalovaný s tým nesúhlasí a požaduje
zaplatiť 59.000,- eur, resp. 64.000,- eur. Nesúhlasí so znaleckým posudkom Ing. Viktórie Stavrovskej
a nesúhlasí ani s doplnením posudku. Znalkyňa ohodnocovala aj prípojku vzduchom, čo podľa nej nie
je správne, keďže hlavný istič v správe VSD je v skrinke na hranici pozemku (dôsledok + 1.588,11
eur). Nie je možné ohodnocovať prípojku vody. Pri zadaní bolo povedané, že v roku 2019 ešte nebola

(dôsledok + 3.910,51 eur). Podobne je to aj s vodomernou šachtou (dôsledok + 443,74 eur). Nie je
možné oceňovať oplotenie z južnej a východnej strany, lebo patrí vlastníkovi pozemku (dôsledok +
2.731,15 eur). Znalkyňa ohodnocovala pri rodinnom dome v bode 4.1e murivo z tehál ...., čo nie je
pravda, nakoľko je z plynosilikátových tvárnic a teda tam patrí bodové hodnotenie 4.2e muri- vo z iných
materiálov, čo by bolo v poriadku, keby na konci bodovania znalkyňa nenavýšila bodovania o 508 bodov,

čo je vlastne skoro dvojnásobok hodnoty daného oddielu. Znalkyňa ohodnocovala pri rodinnom dome v
24.1b vykurovanie radiátormi, no na konci bodovania pridala znalkyňa naviac „Podlahové vykurovanie
teplovodné (1ks)“ s navýšením bodovania o 62 bodov. V dome sa hodnotí podľa jej názoru majoritný
spôsob vykurovania, aj keď je v kúpeľni podlahové vykurovanie na spiatočke vykurovania. Toto všetkospôsobilo navýšenie východiskovej hodnoty ohodnocovanej nehnuteľnosti o cca 40.000,- eur. Znalkyňa
uvažuje s koeficientom predajnosti 0,5. Odporúčaný rozsah tohto koeficientu pre obce je 0,2 až 0,3. Je
možné ho zvýšiť o 0,15 v prípade, že to vyplýva zo zvýšeného záujmu o kúpu z vedľajšieho mesta. Podľa

jej názoru je možné uvažovať o zvýšení o 0,05 %, no znalkyňa zvýšila o 0,2 % bez bližšieho vysvetlenia.
Znamená to navýšenie ceny o cca 42 % iba vplyvom tohto koeficientu.

9. Súd vo veci pojednával dňa 14. 03. 2023, kde právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že po začatí
pojednávania došlo k prevodu pozemku, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne na otca žalobkyne

C.A..Kvyjadreniužalobkyneďalejuvádza,žeohodnotenieelektronickejprípojkyvzduchomvbode2.2.8
znalkyňou Ing. Stavrovskou je správne a má tvoriť súčasť znaleckého posudku. Náklady na zriadenie
tejto elektrickej prípojky vzduchom takisto aj podzemnej, hradil žalovaný, o čom súdu predložil doklady
o kúpe materiálu. Teraz žalovaný hradil všetky náklady na vytvorenie NN elektrickej prípojky vzduchom
pre rodinný dom, ktorý je predmetom vyporiadania. Elektrická prípojka je NN podzemná a taktiež je aj
elektrická prípojka vedená vzduchom. Bolo potrebné kúpiť nové vedenie na túto elektrickú prípojku v

dĺžke 90 metrov. Je na troch stĺpoch a teda jedná sa o elektrickú prípojku vedenú vzduchom. Materiál
žalovaný kupoval dokonca s povereným elektrikárom, ktorý mal na starosti zriadenie elektrického
vedenia pre rodinný dom. Ďalej poukazuje na to, že žalobkyňa uvádza, že nie je možné ohodnocovať
prípojku vody, nakoľko v roku 2019 ešte nebola. Nie je mu známe odkiaľ žalobkyňa túto skutočnosť
zobrala. Žalovaní v rozostavanom rodinnom dome bývali už od roku 2015, mali už aj elektrickú a

vodovodnú prípojku, vodovodnú šachtu, čiže bola zriadená a normálne ju užívali. Znalkyňa teda pri
spracovaní znaleckého posudku a doplnenia č. 1 postupovala správne. Bol jej pri ohliadke rodinného
domu 27. 06. 2022 odovzdaný projekt vodovodnej prípojky v tomto neskolaudovanom rodinnom dome.
Vodovodná prípojka bola už oceňovaná aj v znaleckom posudku znalca Ing. Mihoka z 19. 10. 2019.
Stavebné povolenie bolo vydané rozhodnutím obce 24. 06. 2013, kde je uvedené na strane 3, bod

5 napojenie stavby na inžinierske siete bod 5.3 a taktiež aj vodomerná šachta bola zriadená bod
5.5.1 vodovodná prípojka. Má zato, že znalkyňa správne postupovala pri ohodnocovaní vodovodnej
prípojky a vodovodnej šachty. Čo sa týka oplotenia z južnej a východnej strany, kde žalobkyňa tvrdí,
že patrí vlastníkovi pozemku, vlastníkom pozemku pôvodne bola žalobkyňa v čase manželstva aj v
čase začatia konania o vyporiadaní BSM, teda aj v čase začatia konania o vyporiadaní BSM, teda

aj po zániku BSM. V priebehu konania žalobkyňa tento pozemok, na ktorom je postavený rodinný
dom s príslušenstvom, teda vrátane plota, darovacou zmluvou darovala svojmu otcovi. Má zato teda,
že ten plot z južnej a východnej strany patrí do BSM. To oplotenie je zahrnuté už aj v znaleckom
posudku Ing. Mihóka v bode 2.2.2 na strane 11 pod názvom oplotenie z drôteného pletiva: „Jedná
sa o oplotenie z jeho východnej a južnej strany. Plot je konštrukčne prevedený z drôteného pletiva a

z oceľových stĺpikov. Plot postavený v roku 2018 o celkovej dĺžke 62,6 metrov a výške 1,8 metrov.
Ustanovená znalkyňa v ZP Ing. Stavrovská to uvádza v bode 2.2.2 pod názvom oplotenie z južnej a
východnej strany: „Južná a východná strany pozemku je lemovaná oplotením z pletiva a oceľových
stĺpikov bez podmurovky. Na južnej strane sú v plote osadené pletivové vrátka. Plot je dokončený.“
Plot bol postavený vlastníkmi rodinného domu, teda účastníkmi konania v roku 2018 a v danom čase

pozemok, na ktorom stojí tento rozostavaný neskolaudovaný rodinný dom s príslušenstvom, bol vo
vlastníctve žalobkyňa a teda v danom čase manželky žalobcu, ktorá previedla uvedený pozemok
darovacou zmluvou na svojho otca C. A. s vedomím, že celé vyporiadanie BSM tým značne skomplikuje.
Poukazuje aj nato, že účastníci počas manželstva, teda za trvania BSM mali zakúpený ešte jeden balík
pletiva cca 25 metrov a stĺpiky vo výške 2 metre v počte 15 kusov, ktoré žalobkyňa po odsťahovaní

sa zo spoločnej domácnosti zobrala bez vedomia žalovaného, čo tiež patrí do BSM v hodnote cca
100,- eur. Žalobkyňa taktiež neberie do úvahy, že v roku 2022 sa zmenil koeficient vývoja cien, v roku
2019 to bol KCU = 2,572 a v roku 2022 to bol KCU = 3,043, čo je značný rozdiel v cene a teda aj v
bodoch. Čo sa týka ohodnocovania vykurovania radiátormi, ústredné vykurovanie, vo všetkých troch
znaleckých posudkoch, teda v ZP Ing. Gmitra, ktorý predložila žalobkyňa, v znaleckom posudku Ing.

Mihoka, ktorý predložil žalovaný a aj v znaleckom posudku ustanovenej znalkyne, je tam zhoda, všetci
to odpočívali alebo zahŕňali tak je uvedené v znaleckom posudku Ing. Stavrovskej. Koeficient polohovej
diferenciácie v roku 2019 bol 0,47 a v roku 2022 to bol 0,5. Novostavba rodinného domu sa nachádza
vo výbornej občiansky vybavenej obci s rýchlou dostupnosťou do okresného a krajského mesta. Obec
je obsluhovaná frekventovanou autobusovou aj vlakovou dopravou, je vybavená materskou školou,

základnou školou, zdravotným strediskom, obchodmi, detskými ihriskami. Teda má zato, že námietky,
ktoré uviedla žalobkyňa k znaleckému posudku sú jej neodborný názor a neopodstatnené. Žalobkyňa
zámerne spôsobuje prieťahy v konaní, nakoľko ako znalecký posudok ustanovenej znalkyne, tak aj
doplnenie č. 1 znaleckého posudku jej boli doručené ešte v roku 2022. Mala lehotu určenú súdom,tak ako mal žalovaný. Avšak nevyjadrila sa, vyjadrila sa až podaním z 23. 02. 2023. Čiže dovtedy
vôbec nereagovala ani na znalecký posudok, ani na doplnenie. Právna zástupkyňa žalovaného taktiež
poukázala na vyjadrenie realitnej kancelárie k cene nehnuteľnosti, ktoré predložila súdu z dňa 09. 08.

2022, podľa ktorého cena samotného rodinného domu s príslušenstvom a bez pozemku, je odhadovaná
na úrovni 165.000,- eur, teda ešte viac ako to vyplýva z posudku znalkyne, kde táto cena je vo výške
108.000,- eur, pričom žalovaný uvádza, že s touto cenou 108.000,- eur súhlasí.

10. Následne sa dňa 25. 03. 2023 k námietkam žalobkyne ku znaleckému posudku Ing. Viktórie

Stavrovskej vyjadrila znalkyňa, ktorá uviedla, že znalecký posudok č. 2/2022 a jeho Doplnenie č.
1 bol vypracovaný v zmysle Prílohy č. 3 vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov a doplnení, prostredníctvom licencovaného softwaru HYPO,
použitím metodiky výpočtu ÚSI ŽU ŽILINA. K pripomienke ohľadom vzdušnej prípojky NN uviedla, že
podkladom pre ohodnotenie elektrickej prípojky bola stavebným úradom obce E. overená projektová
dokumentácia z r. 2013 vypracovaná firmou ELPROKAN, s. r. o., ktorú jej odovzdala žalobkyňa pri

obhliadke stavby. V projektovej dokumentácii bolo vyznačené majetkové rozhranie distribútora VSD
a. s. a odberateľa (investora). Riešenie elektrickej prípojky je rozdelené na dva stavebné objekty
SO 01 (časť prípojky v majetku VSD, a. s.) a SO 02 (časť prípojky v majetku odberateľa), pričom
elektrické zariadenie v majetku distribučnej spoločnosti VSD, a. s. je definované aj výkazom výmer.
V situačnom výkrese je vyznačený bod majetkového rozhrania na jestvujúcom stĺpe s poistkovou

skrinkou SPP 2 CD IV P1. K pripomienke ohľadom prípojky vody a vodomernej šachty uviedla, že
podkladom pre ohodnotenie prípojky vody a vodomernej šachty bola projektová dokumentácia z r. 2013
vypracovaná projektantom Q.. L. G., súčasťou ktorej bola situácia s vyznačením trasy prípojky a polohy
vodomernej šachty. Správnosť situačného výkresu potvrdili účastníci obhliadky. Zároveň boli doložené
rozpisy platieb vodného, stočného v prospech Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. za

obdobie máj 2014 až marec 2018. Nie je možné uzavrieť zmluvu s VVS, a. s. na odberné miesto a
prevádzkovať ho bez funkčnej vodovodnej prípojky a inštalácie vodomernej zostavy vo vodomernej
šachte (zák. č. 442/2002 Z. z. § 28 ods. 4). Z uvedeného vyplýva, že v čase rozpadu manželstva
(t. j. 05. 11. 2019) vodovodná prípojka s vodomernou šachtou existovala a preto bola započítaná do
ohodnotenia stavby. Uvedené rozpisy platieb vodného, stočného a situácia vodovodnej prípojky sú

súčasťou príloh znaleckého posudku č. 2/2022. V prípade, že sa v čase r. 2014-2018 jednalo o inú
vodovodnú prípojku a vodomernú šachtu než bola zobrazená v poskytnutej projektovej dokumentácii,
neboli k tejto prípojke poskytnuté žiadne informácie, žiadna projektová dokumentácia ani súvisiace
povoľovacie doklady. Zároveň účastníci obhliadky potvrdili, že po rozpade manželstva (t. j. 05. 11. 2019)
neboli na nehnuteľnosti, ktorá ja predmetom sporu, vykonávané žiadne stavebné úpravy. Súčasťou

spisu 5C/51/2019 zaslaného Okresným súdom Vranov nad Topľou pre účely vypracovania znaleckého
posudku bol znalecký posudok č. 169/2019 vypracovaný znalcom Ing. Václav Mihok ku dňu 01. 10.
2019. V predmetnom posudku je v rámci ocenenia príslušenstva započítaná vodovodná prípojka a
vodomerná šachta. Ak znalec uvedeného posudku zaznamenal na obhliadke toto príslušenstvo v čase
01. 10. 2019, považuje to za podpornú informáciu k rozsahu existujúceho príslušenstva rodinného domu

ku dňu rozpadu manželstva 05. 11. 2019. K pripomienke ohľadom oplotenia uviedla, že zadaním pre
vypracovanie znaleckého posudku je uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou (číslo uvedené
v úvode vyjadrenia), podľa ktorého je predmetom posúdenia: neskolaudovaná novostavba rodinného
domu a príslušenstva, bez pozemku. Oplotenie je príslušenstvom domovej nehnuteľnosti a preto bolo
započítané do ohodnotenia. K pripomienke ohľadom bodovania obvodového plášťa rodinného domu

uviedla, že v tabuľke bodovania v poslednom riadku (str. 10, Doplnenie č.1 znaleckého posudku č.
2/2022) sa uvádza zateplenie obvodového muriva s vyznačením bodov 508. Ako uvádza popis položky,
nejedná sa o murivo, ale kontaktný zatepľovací systém z EPS. Nakoľko základná bodovacia tabuľka
neobsahuje položky vzťahujúce sa na zatepľovacie systémy obalových konštrukcií, zohľadňuje sa toto
bodovaním naviac. Zateplenie významne ovplyvňuje užívanie stavby hlavne z pohľadu energetickej

náročnosti, preto považuje za správne a žiadúce túto stavebnú konštrukciu zohľadniť a započítať.
Položka kontaktného zatepľovacieho systému z EPS je volená priamo z katalógu materiálov softwaru
HYPO s prepojením na odhadovanú východiskovú hodnotu k dátumu ohodnotenia. K bodovaniu naviac
bolo v r. 2010 vydané Usmernenie k používaniu rozpočtových ukazovateľov uvedených v Metodike
výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanej ÚSI ŽU v Žiline (ISBN 80-7100-827-3). K

pripomienke ohľadom vykurovania uviedla, že hlavné vykurovanie je zohľadnené v základnej bodovacej
tabuľke ako teplovodné s radiátormi s počtom bodov 480 (pol. 24, str. 9, Doplnenie č.1 znaleckého
posudku č. 2/2022). Položkou naviac je započítané podlahové vykurovanie ako doplnkové vykurovanie
iba v časti domu, a tomu zodpovedá aj bodovanie. Ak by sa uvažovalo o podlahovom vykurovaníako prevažujúcom, bodovanie by bolo vo výške 770. K pripomienke ohľadom koeficientu polohovej
diferenciácie uviedla, že metodika výpočtu ÚSI ŽU ŽILINA uvádza orientačné priemerné koeficienty
predajnosti (resp. polohovej diferenciácie) pre obce 0,2-0,3. Vyhláška MS SR 492/2004 Z. z. definuje

všeobecnú hodnotu nasledovne: VŠH je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb,
ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali
dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci
budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Z definície je zrejmé, že všeobecná

hodnota nehnuteľnosti priamo súvisí s trhovými cenami, ktoré sa menia v čase. Pevne daný interval
0,2-0,3 koeficientu predajnosti tak nemôže primerane reflektovať dynamickú situáciu na trhu realít.
Zároveň významným faktorom je poloha nehnuteľnosti. Na stavbu v blízkosti marginalizovaných skupín
nemožno aplikovať ten istý koeficient ako na stavbu v prostredí bez rušivých vplyvov, aj keby sa jednalo
stavebne-technicky identickú stavbu, v obciach rovnakej veľkosti, v rovnakom okrese. Postupne začalo
dochádzať k disproporciám medzi všeobecnou hodnotou stanovenou podľa metodiky ÚSI ŽU ŽILINA

s definovanými priemernými koeficientami polohovej diferenciácie a všeobecnou hodnotou bežne
realizovanou na relevantnom realitnom trhu. Z toho dôvodu bol na vedeckej konferencii publikovaný
príspevok (In: Zborník prednášok z II. Konferencie znalcov „odboru Stavebníctvo odvetvia Oceňovania
nehnuteľností a oceňovania stavebných prác“, Piešťany, 2003, ISBN 80-227-1910-2), kde sa uvádza
orientačný modifikovaný priemerný koeficient polohovej diferenciácie bytových budov pre obce v

rozsahu 0,2 - 0,5, pričom tento koeficient možno zvýšiť o 0,1 v prípadoch o zvýšený záujem o kúpu
(tzn. na hodnotu 0,6). V znaleckom posudku pre ohodnotenie rodinného domu v obci E. použila
priemerný koeficient polohovej diferenciácie vo výške 0,5. Koeficient polohovej diferenciácie možno
vypočítať inverzne z dát skutočne realizovaných kúpnych cien nehnuteľností pri poznaní ich technického
vyhotovenia. Keďže nebolo možno vykonať tento výpočet pre nedostatok podkladov, opierala sa o

prieskumtrhuporovnaním4nehnuteľnostívobciHanušovceaČemernévdanomčasenarealitnomtrhu.
Po odpočítaní predpokladanej ceny pozemku vychádzala jednotková cena domu v prepočte na úžitkovú
plochu v rozsahu 400-700,- eur/m2, pričom sa jednalo o nehnuteľnosti čiastočne rekonštruované, podľa
typu stavby z obdobia 70. rokov. Nakoľko posudzovaný rodinný dom v obci E. je novostavbou, priklonila
sa k odhadu na 580,- eur/m2. Podľa štatistiky portálu nehnuteľnosti.sk sa priemerné ceny nehnuteľností

v okrese Vranov nad Topľou v 1.Q roku 2022 pohybovali v intervale 500-600 eur/m2. Podľa štatistiky
NBS v 1.Q roku 2022 sa pohybovali priemerné ceny nehnuteľností v celom prešovskom kraji na úrovni
1.880,- eur/m2. Pri uvážení spektra cien novostavieb pre Prešov ~2.000,- eur/m2 až Snina ~900,- eur/
m2 nemožno uvažovaný priemerný koeficient predajnosti pre posudzovanú nehnuteľnosť považovať za
prehnaný. Pripomienky žalobkyne pravdepodobne vychádzajú z porovnania so znaleckým posudkom,

ktorý bol vypracovaný znalcom Ing. Marek Gmitro ku dňu 09. 07. 2020 (súčasťou spisu 5C/51/2019),
ktorého zadávateľom bola R. W. (žalobkyňa). Nemožno vzájomne porovnávať všeobecnú hodnotu zo
znaleckých posudkov vykonaných s časovým posunom 2 roky.

11. Na pojednávaní dňa 09. 06. 2023 súd skonštatoval, že k vyjadreniu znalkyne sa žiadna zo strán

v lehote nevyjadrila. Následne právny zástupca žalobkyne uviedol, že súhlasí s tým, aby rozostavaný
rodinný dom pripadol žalobkyni, pričom je ochotná zaplatiť žalovanému sumu 35.000,- eur. Žalovaný
s uvedeným návrhom nesúhlasil. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na námietkach voči
znaleckému posudku znalkyne Stavrovskej a je toho názoru, že súd by mal vychádzať zo znaleckého
posudku, ktorý vypracoval znalec Gmitro, pričom on ohodnotil nehnuteľnosť na sumu 83.200,- eur.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že každá zo strán predložila znalecký posudok; žalovaný
predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom Mihókom na sumu 142.000,- eur. Následne, keďže
mali veľké rozdiely v týchto znaleckých posudkoch, dal sa vypracovať znalecký posudok znalkyňou,
ktorú ustanovil súd, pričom cena nehnuteľnosti podľa tohto znaleckého posudku bola 108.000,- eur.
Napriek tomu, že je cena nižšia ako v posudku, ktorý predložil žalovaný, s touto cenou súhlasí a súhlasí,

aby sa vychádzalo pri vyporiadaní z tejto sumy.

12. Z výpisu z účtu Š. W. ku dňu 04. 09. 2007 vyplýva, že na účte číslo 1891269197/0200 bolo k tomuto
dňu 321.341,18 Sk (10.667,- eur).

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, najmä výpisom z LV č.
XXXX, k. ú. E., vyjadreniami strán sporu, znaleckými posudkami Ing. Václava Mihoka, Mareka Gmitra a
Ing. Viktórie Stavrovskej, stavebným povolením na novostavbu rodinného domu v obci E. zo dňa XX. XX.
XXXX, výpisom z účtu k 04. 09. 2007, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:14. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 22. 09. 2007, pričom rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou z 12. 09. 2019, č. k. 8P/188/2018-101, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 11. 2019

bolo rozvedené. Ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov (ďalej iba BSM) - strán sporu. Po rozvode manželstva nedošlo medzi nimi k dohode. Za
trvania manželstva na základe stavebného povolenia zo dňa 24. 06. 2013 začali so stavbou rodinného
domu, ktorý k dnešnému dňu nie je dokončený a nie je skolaudovaný. Dom stavali na pozemku, ktorý
bol čase začatia konania výlučným vlastníctvom žalobkyne. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.

05. 2021 bolo v Katastri nehnuteľností zapísané vlastníctvo na C. A., Y.. XX. XX. XXXX, E. Š. XX/XX,
E. - otca žalobkyne. Jedná sa o pozemok parc. č. 450/2 zapísaný na LV č. XXXX k. ú. E.. Hodnota
rozostaveného rodinného domu je podľa znaleckého posudku Ing. Václava Mihoka 142.000,- eur, podľa
znaleckého posudku Mareka Gmitra 69.410,- eur a podľa znaleckého posudku Ing. Viktórie Stavrovskej
108.000,- eur. Žalobkyňa navrhla prikázať nehnuteľnosť do je výlučného vlastníctva a uložiť jej povinnosť
zaplatiť 20.000,- eur, pričom túto sumu následne počas pojednávania navýšila na 35.000,- eur. Žalovaný

s uvedeným nesúhlasil a žiadal sumu 64.667,- eur, čo predstavovalo 1 z hodnoty určenej znaleckým
posudkom Ing. Stavrovskej vrátane sumy 10.667,- eur, ktorá predstavovala jeho výlučné finančné
prostriedky nadobudnuté pred uzatvorením manželstva, ktoré vložil do nehnuteľnosti. Žalobkyňa toto
tvrdenie nerozporovala.

15. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec

vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

16. Podľa § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

17. Podľa § 148, ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149, ods. 1, 2, 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na

požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

19. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Na základe súhlasných tvrdení a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že strany sporu
nadobudli počas manželstva nehnuteľnosť neskolaudovaný rodinný dom, nachádzajúci sa na LV č.
XXXX pre okres Vranov nad Topľou, obec E., katastrálne územie E., parcela registra „C“ č. 450/2 o
výmere 706 m2 záhrada. Keďže strany sa nevedeli zhodnúť na hodnote predmetu BSM - žalobkyňa
predložila znalecký posudok Mareka Gmitra č. 15/2020, z ktorého vyplýva hodnota nehnuteľnosti s

príslušenstvom vo výške 69.410,- eur a žalovaný predložil znalecký posudok Ing. Václava Mihoka č.
169/2019 z ktorého vyplýva hodnota nehnuteľnosti a príslušenstva vo výške 142.000,- eur, súd rozhodol
nanávrhžalovanéhoopribratínezávisléhoznalcasúdom.Žalovanýpôvodnežiadalvypracovaťposudok
Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý však súdu oznámil zamietavé stanovisko z dôvodu veľkého
množstva žiadostí o znalecké posudky. Následne oznámil súdu, že je možné podať novú žiadosť,

avšak s dobou trvania vypracovania bližšie neurčenou a s nákladmi, ktoré by násobne prevyšovali
štandardný znalecký posudok. Následne žalovaný oznámil súdu, že súhlasí s ustanovením znalca z
iného okresu. Zo znaleckého posudku znalkyne pribratej súdom - Ing. Stavrovskej z okresu Michalovce
vyplynulacenanehnuteľnostispríslušenstvom108.000,-eur.Žalobkyňasuvedenousumounesúhlasila,prostredníctvom právneho zástupcu predniesla námietky k tomuto posudku, ktoré následne znalkyňa vo
svojom písomnom vyjadrení vyvrátila a objasnila. Súd sa teda stotožnil z cenou na základe znaleckého
posudku Ing. Stavrovskej. Okrem toho súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že cena nehnuteľnosti

na základe znaleckého posudku Ing. Stavrovskej sa nachádza približne v strede medzi cenami, ktoré
pôvodne navrhli žalobkyňa a žalovaný. Súd len pre úplnosť dodáva, že suma 83.200,- eur, ktorú
uvádzal právny zástupca žalobkyne ako sumu na ktorú treba prihliadať, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, nakoľko táto suma je vrátane pozemku, ktorý nepatrí do BSM, pričom bez pozemku je
cena uvedená v tomto znaleckom posudku vo výške 69.410,- eur. Okrem toho žalovaný žiadal, aby pri

vyporiadaní BSM bol zohľadnený vnos do BSM zo strany žalovaného. Keďže žalovaný preukázal, že
ku dňu predchádzajúcemu dňu uzavretia manželstva disponoval sumou 321.341,18 Sk (10.667,-eur) a
žalobkyňa nepoprela skutočnosť, že tieto finančné prostriedky boli vložené do stavby nehnuteľnosti, súd
uvedenú sumu vo vyporiadaní BSM zohľadnil.

21. Keďže o nehnuteľnosť mala záujem iba žalobkyňa, súd prikázal nehnuteľnosť do jej výlučného

vlastníctva. Suma, ktorú určil súd na vyrovnanie podielov vyplynula z matematického výpočtu, pričom
súd nevyužil možnosť disparity, nakoľko žiadna zo strán sa takého riešenia nedomáhala a taktiež súd
nevidel dôvod, aby niektorej zo strán priznal viac. Do výslednej sumy započítal v súlade s § 150 OZ
sumu 10.667,- eur, ktorú zo svojho vynaložil na spoločný majetok žalovaný. Na základe matematického
výpočtu výsledná suma, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa žalovanému predstavuje sumu 64.667,- eur.

Lehotu súd určil v súlade s návrhom žalobkyne na 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

23. V zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

24. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex
(žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na

§ 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale
úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na
žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Súd
postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla,
aksadodržízákladnáparitapodielov,jenamieste,abysikaždástranaplatilanákladykonaniazosvojho,

čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 CSP. Taktiež v tomto konkrétnom prípade
každá zo strán uviedla inú sumu ohľadom ceny nehnuteľnosti, pričom suma zo strany žalobkyne bola
podhodnotená a suma zo strany žalovaného bola nadhodnotená. Súd je toho názoru, že každá zo strán
mala úspech v časti, parita podielov bola dodržaná, preto súd rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.