Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819206544
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8819206544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD.

a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Miloš Kaščák, advokát so sídlom
Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35511028, proti žalovanému: E. F., nar. X.X.XXXX,
trvalebytomG.XXX/X,D.,zastúpenému:JUDr.JaroslavaOravcová,advokátkasosídlomDobrianskeho
1651, Vranov nad Topľou, IČO: 36166723, o vyporiadanie BSM s prísl., o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/51/2019-322 z 9.6.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, a to tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže neskolaudovanú novostavbu
rodinného domu postaveného na pozemku parc. č. KN C 450/2 - záhrada o výmere 706 m2 zapísanú na
LV č. XXXX k. ú. D., obec D. a žalobkyňu zaviaže na vyrovnanie podielov vyporiadaného BSM vyplatiť
žalovanému sumu 20.000,- eur. Žalovaný nesúhlasil s hodnotou rozostavaného rodinného domu, ako
ju určila žalobkyňa a súdu predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom H. I. B., ktorý učil hodnotu

domu vo výške 142.000,- eur. Tiež tvrdil, že pred uzavretím manželstva so žalobkyňou (manželstvo
uzavreté dňa 22.9.2007), mal na účte vo I., J., č. účtu v tvare IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
k 4.9.2007 ušetrenú finančnú čiastku, a to sumu 10.667,- eur (321.341,18 Sk), ktoré nepatria do BSM,
išlo o výlučne jeho finančné prostriedky a tieto finančné prostriedky použil na majetok patriaci do BSM.
Súhlasil s tým, aby bol rozostavaný rodinný dom prikázaný do vlastníctva žalobkyne. Navrhol, aby mu
žalobkyňa na vyrovnanie z rozostaveného rodinného domu vyplatila sumu 71.000,- eur, ku ktorej je
potrebné pripočítať sumu 10.667,- eur, ktorá nepatrí do BSM a bola vložená do majetku BSM. Žalobkyňa

v reakcii na tvrdenia žalovaného predložila súdu znalecký posudok znalca H. B. L. č. 15/2020, z ktorého
vyplýva, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu je 83.200,- eur. Súd prvej inštancie
na návrh právnej zástupkyne žalovaného nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie. Z kontrolného
znaleckého posudku H. I. K. č. 2/2022 zo dňa 5.7.2022 v znení jeho doplnenia č. 1 vyplynulo, že hodnota
rozostavaného rodinného domu s príslušenstvom je 108.000,- eur. Voči znaleckému posudku vzniesla
žalobkyňa námietky, na ktoré reagovala znalkyňa podaním zo dňa 25.3.2023.

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v y p o r i a d a v a tak, že:I. do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e
- neskolaudovanú novostavbu rodinného domu postaveného na pozemku parc. č. KN C 450/2 - záhrada
o výmere 706 m2 zapísanú na LV č. XXXX k. ú. D., obec D..

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému 64.667,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

3. Súd prvej inštancie po skutkovej stránke vec posúdil vychádzajúc z obsahu žaloby a jej príloh,
vyjadrení sporových strán, zo znaleckých posudkov H. I. B., B. L. a H. I. K., stavebného povolenia
na novostavbu rodinného domu v obci D. zo dňa 24.6.2013, výpisu z účtu k 4.9.2007, ako aj ďalších
listinných dôkazov. Za ustálený mal ten skutkový stav, podľa ktorého strany sporu uzavreli manželstvo
dňa 22.9.2007, pričom rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 12.9.2019, č.k. XX/XXX/XXXX-
XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2019 bolo rozvedené. Ku dňu právoplatnosti rozsudku o

rozvode zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej iba BSM) - strán sporu. Po rozvode
manželstva nedošlo medzi nimi k dohode. Za trvania manželstva na základe stavebného povolenia
zo dňa 24.6.2013 začali so stavbou rodinného domu, ktorý k dnešnému dňu nie je dokončený a nie
je skolaudovaný. Dom stavali na pozemku, ktorý bol čase začatia konania výlučným vlastníctvom
žalobkyne. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.5.2021 bolo v Katastri nehnuteľností zapísané

vlastníctvo pozemku na K. J., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX/XX, D. - otca žalobkyne. Ide o pozemok parc.
č. 450/2 zapísaný na LV č. XXXX k. ú. D.. Hodnota rozostaveného rodinného domu je podľa znaleckého
posudku H. I. B. 142.000,- eur, podľa znaleckého posudku B. L. 69.410,- eur a podľa znaleckého
posudku H. I. K. 108.000,- eur. Žalobkyňa navrhla prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva a
uložiť jej povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie sumu 20.000,- eur, pričom túto sumu následne

počas pojednávania navýšila na 35.000,- eur. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a žiadal sumu 64.667,-
eur, čo predstavovalo 1/2 z hodnoty určenej znaleckým posudkom H. K. vrátane sumy 10.667,- eur,
ktorá predstavovala jeho výlučné finančné prostriedky nadobudnuté pred uzatvorením manželstva, ktoré
vložil do nehnuteľnosti. Žalobkyňa tvrdenie o vložení vlastných prostriedkov žalovaného do spoločného
majetku v tvrdenej výške nerozporovala.

4. Vec právne posúdil podľa § 143, § 144, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo iba „OZ“).

5. Konštatoval, že sa stotožnil z cenou spoločnej nehnuteľnosti určenou na základe znaleckého posudku

H. K.. Žalobkyňa s uvedenou sumou nesúhlasila, prostredníctvom právneho zástupcu predniesla
námietky k tomuto posudku, ktoré následne znalkyňa vo svojom písomnom vyjadrení vyvrátila a
objasnila. Vyjadrenie znalkyne k námietkam vzneseným žalobkyňou súd prvej inštancie podrobne
rekapituloval v bode 10- odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde citujúc vyjadrenie znalkyne uviedol:
„Následne sa dňa 25. 03. 2023 k námietkam žalobkyne ku znaleckému posudku H. I. K. vyjadrila

znalkyňa, ktorá uviedla, že znalecký posudok č. 2/2022 a jeho Doplnenie č. 1 bol vypracovaný
v zmysle Prílohy č. 3 vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení
neskorších predpisov a doplnení, prostredníctvom licencovaného softwaru HYPO, použitím metodiky
výpočtu ÚSI ŽU ŽILINA. K pripomienke ohľadom vzdušnej prípojky NN uviedla, že podkladom pre
ohodnotenie elektrickej prípojky bola stavebným úradom obce D. overená projektová dokumentácia z

r. 2013 vypracovaná firmou ELPROKAN, s. r. o., ktorú jej odovzdala žalobkyňa pri obhliadke stavby.
V projektovej dokumentácii bolo vyznačené majetkové rozhranie distribútora VSD a. s. a odberateľa
(investora). Riešenie elektrickej prípojky je rozdelené na dva stavebné objekty SO 01 (časť prípojky
v majetku VSD, a. s.) a SO 02 (časť prípojky v majetku odberateľa), pričom elektrické zariadenie v
majetku distribučnej spoločnosti VSD, a. s. je definované aj výkazom výmer. V situačnom výkrese je

vyznačený bod majetkového rozhrania na jestvujúcom stĺpe s poistkovou skrinkou SPP 2 CD IV P1.
K pripomienke ohľadom prípojky vody a vodomernej šachty uviedla, že podkladom pre ohodnotenie
prípojky vody a vodomernej šachty bola projektová dokumentácia z r. 2013 vypracovaná projektantom
H. M. I., súčasťou ktorej bola situácia s vyznačením trasy prípojky a polohy vodomernej šachty.
Správnosť situačného výkresu potvrdili účastníci obhliadky. Zároveň boli doložené rozpisy platieb

vodného, stočného v prospech Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. za obdobie máj
2014 až marec 2018. Nie je možné uzavrieť zmluvu s VVS, a. s. na odberné miesto a prevádzkovať
ho bez funkčnej vodovodnej prípojky a inštalácie vodomernej zostavy vo vodomernej šachte (zák.
č. 442/2002 Z. z. § 28 ods. 4). Z uvedeného vyplýva, že v čase rozpadu manželstva (t. j. 05. 11.2019) vodovodná prípojka s vodomernou šachtou existovala a preto bola započítaná do ohodnotenia
stavby. Uvedené rozpisy platieb vodného, stočného a situácia vodovodnej prípojky sú súčasťou príloh
znaleckého posudku č. 2/2022. V prípade, že sa v čase r. 2014-2018 jednalo o inú vodovodnú

prípojku a vodomernú šachtu než bola zobrazená v poskytnutej projektovej dokumentácii, neboli k
tejto prípojke poskytnuté žiadne informácie, žiadna projektová dokumentácia ani súvisiace povoľovacie
doklady. Zároveň účastníci obhliadky potvrdili, že po rozpade manželstva (t. j. 05. 11. 2019) neboli
na nehnuteľnosti, ktorá ja predmetom sporu, vykonávané žiadne stavebné úpravy. Súčasťou spisu
5C/51/2019 zaslaného Okresným súdom Vranov nad Topľou pre účely vypracovania znaleckého

posudku bol znalecký posudok č. 169/2019 vypracovaný znalcom H. I. B. ku dňu 01. 10. 2019. V
predmetnom posudku je v rámci ocenenia príslušenstva započítaná vodovodná prípojka a vodomerná
šachta. Ak znalec uvedeného posudku zaznamenal na obhliadke toto príslušenstvo v čase 01. 10.
2019, považuje to za podpornú informáciu k rozsahu existujúceho príslušenstva rodinného domu ku
dňu rozpadu manželstva 05. 11. 2019. K pripomienke ohľadom oplotenia uviedla, že zadaním pre
vypracovanie znaleckého posudku je uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou (číslo uvedené

v úvode vyjadrenia), podľa ktorého je predmetom posúdenia: neskolaudovaná novostavba rodinného
domu a príslušenstva, bez pozemku. Oplotenie je príslušenstvom domovej nehnuteľnosti a preto bolo
započítané do ohodnotenia. K pripomienke ohľadom bodovania obvodového plášťa rodinného domu
uviedla, že v tabuľke bodovania v poslednom riadku (str. 10, Doplnenie č.1 znaleckého posudku č.
2/2022) sa uvádza zateplenie obvodového muriva s vyznačením bodov 508. Ako uvádza popis položky,

nejedná sa o murivo, ale kontaktný zatepľovací systém z EPS. Nakoľko základná bodovacia tabuľka
neobsahuje položky vzťahujúce sa na zatepľovacie systémy obalových konštrukcií, zohľadňuje sa toto
bodovaním naviac. Zateplenie významne ovplyvňuje užívanie stavby hlavne z pohľadu energetickej
náročnosti, preto považuje za správne a žiadúce túto stavebnú konštrukciu zohľadniť a započítať.
Položka kontaktného zatepľovacieho systému z EPS je volená priamo z katalógu materiálov softwaru

HYPO s prepojením na odhadovanú východiskovú hodnotu k dátumu ohodnotenia. K bodovaniu naviac
bolo v r. 2010 vydané Usmernenie k používaniu rozpočtových ukazovateľov uvedených v Metodike
výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanej ÚSI ŽU v Žiline (ISBN 80-7100-827-3). K
pripomienke ohľadom vykurovania uviedla, že hlavné vykurovanie je zohľadnené v základnej bodovacej
tabuľke ako teplovodné s radiátormi s počtom bodov 480 (pol. 24, str. 9, Doplnenie č.1 znaleckého

posudku č. 2/2022). Položkou naviac je započítané podlahové vykurovanie ako doplnkové vykurovanie
iba v časti domu, a tomu zodpovedá aj bodovanie. Ak by sa uvažovalo o podlahovom vykurovaní
ako prevažujúcom, bodovanie by bolo vo výške 770. K pripomienke ohľadom koeficientu polohovej
diferenciácie uviedla, že metodika výpočtu ÚSI ŽU ŽILINA uvádza orientačné priemerné koeficienty
predajnosti (resp. polohovej diferenciácie) pre obce 0,2-0,3. Vyhláška MS SR 492/2004 Z. z. definuje

všeobecnú hodnotu nasledovne: VSH je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb,
ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali
dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci
budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Z definície je zrejmé, že všeobecná

hodnota nehnuteľnosti priamo súvisí s trhovými cenami, ktoré sa menia v čase. Pevne daný interval
0,2-0,3 koeficientu predajnosti tak nemôže primerane reflektovať dynamickú situáciu na trhu realít.
Zároveň významným faktorom je poloha nehnuteľnosti. Na stavbu v blízkosti marginalizovaných skupín
nemožno aplikovať ten istý koeficient ako na stavbu v prostredí bez rušivých vplyvov, aj keby sa jednalo
stavebne-technicky identickú stavbu, v obciach rovnakej veľkosti, v rovnakom okrese. Postupne začalo

dochádzať k disproporciám medzi všeobecnou hodnotou stanovenou podľa metodiky ÚSI ŽU ŽILINA
s definovanými priemernými koeficientami polohovej diferenciácie a všeobecnou hodnotou bežne
realizovanou na relevantnom realitnom trhu. Z toho dôvodu bol na vedeckej konferencii publikovaný
príspevok (In: Zborník prednášok z II. Konferencie znalcov „odboru Stavebníctvo odvetvia Oceňovania
nehnuteľností a oceňovania stavebných prác“, Piešťany, 2003, ISBN 80-227-1910-2), kde sa uvádza

orientačný modifikovaný priemerný koeficient polohovej diferenciácie bytových budov pre obce v
rozsahu 0,2 - 0,5, pričom tento koeficient možno zvýšiť o 0,1 v prípadoch o zvýšený záujem o kúpu
(tzn. na hodnotu 0,6). V znaleckom posudku pre ohodnotenie rodinného domu v obci D. použila
priemerný koeficient polohovej diferenciácie vo výške 0,5. Koeficient polohovej diferenciácie možno
vypočítať inverzne z dát skutočne realizovaných kúpnych cien nehnuteľností pri poznaní ich technického

vyhotovenia. Keďže nebolo možno vykonať tento výpočet pre nedostatok podkladov, opierala sa o
prieskum trhu porovnaním 4 nehnuteľností v obci N. a O. v danom čase na realitnom trhu. Po odpočítaní
predpokladanej ceny pozemku vychádzala jednotková cena domu v prepočte na úžitkovú plochu v
rozsahu 400-700,- eur/m2, pričom sa jednalo o nehnuteľnosti čiastočne rekonštruované, podľa typustavby z obdobia 70. rokov. Nakoľko posudzovaný rodinný dom v obci D. je novostavbou, priklonila sa
k odhadu na 580,- eur/m2. Podľa štatistiky portálu nehnuteľnosti.sk sa priemerné ceny nehnuteľností
v okrese Vranov nad Topľou v 1.Q roku 2022 pohybovali v intervale 500-600 eur/m2. Podľa štatistiky

NBS v 1.Q roku 2022 sa pohybovali priemerné ceny nehnuteľností v celom prešovskom kraji na úrovni
1.880,- eur/m2. Pri uvážení spektra cien novostavieb pre Prešov ~2.000,- eur/m2 až Snina ~900,- eur/
m2 nemožno uvažovaný priemerný koeficient predajnosti pre posudzovanú nehnuteľnosť považovať za
prehnaný. Pripomienky žalobkyne pravdepodobne vychádzajú z porovnania so znaleckým posudkom,
ktorý bol vypracovaný znalcom H. B. L. ku dňu 09. 07. 2020 (súčasťou spisu 5C/51/2019), ktorého

zadávateľom bola A. F. (žalobkyňa). Nemožno vzájomne porovnávať všeobecnú hodnotu zo znaleckých
posudkov vykonaných s časovým posunom 2 roky.“

6. Okrem uvedených záverov súd prvej inštancie poukázal na to, že cena nehnuteľnosti na základe
znaleckého posudku H. K. sa nachádza približne v strede medzi cenami, ktoré pôvodne navrhli
žalobkyňa a žalovaný. Suma hodnoty nehnuteľnosti, ktorú v konaní uvádzal právny zástupca žalobkyne

ako sumu, na ktorú treba prihliadať, nemá podľa súdu prvej inštancie oporu vo vykonanom dokazovaní,
nakoľko táto suma je vrátane pozemku, ktorý nepatrí do BSM, pričom bez pozemku je cena uvedená v
tomto znaleckom posudku vo výške 69.410,- eur. Pokiaľ ide o vnos žalovaného do spoločného majetku
súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný preukázal, že ku dňu predchádzajúcemu dňu
uzavretia manželstva disponoval sumou 321.341,18 Sk (10.667,- eur), pričom žalobkyňa nepoprela

skutočnosť, že tieto finančné prostriedky boli vložené do stavby nehnuteľnosti, Súd preto uvedenú
sumu vo vyporiadaní BSM zohľadnil. Keďže o nehnuteľnosť mala záujem iba žalobkyňa, súd prikázal
nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva. Suma, ktorú určil súd prvej inštancie na vyrovnanie podielov
vyplynula z matematického výpočtu, pričom súd nevyužil možnosť disparity, nakoľko žiadna zo strán sa
takého riešenia nedomáhala a taktiež súd nevidel dôvod, aby niektorej zo strán priznal viac. Do výslednej

sumy započítal v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka sumu 10.667,- eur, ktorú zo svojho vynaložil
na spoločný majetok žalovaný. Na základe matematického výpočtu výsledná suma, na ktorej zaplatenie
zaviazal súd prvej inštancie žalobkyňu predstavuje sumu 64.667,- eur. Lehotu na zaplatenie súd určil v
súlade s návrhom žalobkyne na 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na špecifiká sporu spočívajúce v tom, že
rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu,
ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je
viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z

toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom,
akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný
úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, je na mieste,
aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii

§ 255 ods. 2 CSP. Taktiež v tomto konkrétnom prípade každá zo strán uviedla inú sumu ohľadom ceny
nehnuteľnosti, pričom suma zo strany žalobkyne bola podhodnotená a suma zo strany žalovaného bola
nadhodnotená.Súdjetohonázoru,žekaždázostránmalaúspechvčasti,paritapodielovboladodržaná,
preto súd rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľky dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a v konečnom dôsledku jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Poukázala na to, že sám žalovaný predložil do konania prehľad cien nehnuteľností v danej lokalite,

medzi ktorými je aj ponuka na predaj rodinného domu v obci D. za cenu 94.999,-eur, pričom ide
o dokončený rodinný dom s pozemkom o výmere 755m2, zastavanou plochou 122 m2 a úžitkovou
plochou 210 m2. Žalobkyňou bol predložený znalecký posudok H. L., z ktorého vyplýva cena rodinného
domu bez pozemku 69 410,-eur. Z uvedených skutočností je zrejmé, že posudok H. K. je nesprávny
a dom za vyše 100 000,- eur je v obci D. nepredajný. Žalobkyňa zotrvala na svojich námietkach

vznesených voči posudku H. K.. Poukázala na to, že znalkyňa ohodnocovala aj prípojku vzduchom, čo
nie je správne, keďže hlavný istič v správe VSD je v skrinke na hranici pozemku (dôsledok +1.588,11
eur). Nie je možné ohodnocovať prípojku vody. Pri zadaní bolo povedané, že v roku 2019 ešte nebola
(dôsledok+3.910,51eur).Podobnejetoajsvodomernoušachtou(dôsledok+443,74eur).Niejemožnéoceňovať oplotenie z južnej a východnej strany, lebo patrí vlastníkovi pozemku (dôsledok + 2.731,15
eur). Znalkyňa ohodnocovala pri rodinnom dome v bode 4.1e murivo z tehál, čo nie je pravda, nakoľko je
z plynosilikátových tvárnic a teda tam patrí bodové hodnotenie 4.2e murivo z iných materiálov, čo by bolo

v poriadku, keby na konci bodovania znalkyňa nenavýšila bodovania o 508 bodov, čo je vlastne skoro
dvojnásobok hodnoty daného oddielu. Znalkyňa ohodnocovala pri rodinnom dome v 24.1b vykurovanie
radiátormi, no na konci bodovania pridala znalkyňa naviac "Podlahové vykurovanie teplovodné (1ks)" s
navýšením bodovania o 62 bodov. V dome sa hodnotí podľa jej názoru majoritný spôsob vykurovania,
aj keď je v kúpeľni podlahové vykurovanie na spiatočke vykurovania. Toto spôsobilo navýšenie hodnoty

nehnuteľnosti o cca. 40 000,-eur. Žalobkyňa nesúhlasí ani s tým, že znalkyňa uvažuje s koeficientom
predajnosti 0,5. Odporúčaný rozsah tohto koeficientu pre obce je 0,2 až 0,3. Je možné ho zvýšiť o
0,15 v prípade, že to vyplýva zo zvýšeného záujmu o kúpu z vedľajšieho mesta. Podľa jej názoru je
možné uvažovať o zvýšení o 0,05 %, no znalkyňa zvýšila o 0,2 % bez bližšieho vysvetlenia. Znamená to
navýšenie ceny o cca 42 % iba vplyvom tohto koeficientu. Odvolateľka namietala v bode IV. odvolania
aj to, že súd uznal v prospech žalovaného sumu 10.667,-eur z dôvodu, že takúto sumu mal na svojom

účte pred svadbou a údajne peniaze investoval do stavby domu. Nie je pravdou, že by žalobkyňa toto
tvrdenie nepoprela, keďže navrhovala vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 35.000,-eur, čo je
hodnota domu podľa znaleckého posudku H. L.. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že peniaze
použil na stavbu domu, preto v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/246/2019 súd
v danom prípade nemohol vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany

poprieť tvrdenia žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok
považuje za zákonný a vecne správny. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné, zamerané len na
oddialenie konečného rozhodnutia. Odvolaním napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej
5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

12. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,

vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími
námietkami a argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).

13. Podľa § 387 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými

v odvolaní (odsek 3).

14. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré

by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť
zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady
pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol správne, rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s
týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Časť
odvolacej argumentácie žalobkyne sumarizovaná v bode III. jej odvolania a týkajúca sa námietok proti

znaleckému posudku H. K. bola žalobkyňou už prednesená pred súdom prvej inštancie a súd sa s nimi
vysporiadal v bode 20. v spojení s bodom 10. odôvodnenia rozsudku, kde prakticky v plnom rozsahu
citoval vyjadrenie znalkyne zo dňa 25.3.2023. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti uvedených
záverov tieto podrobne uviedol aj v bode 5. tohto svojho rozhodnutia. Nad rámec argumentácie súduprvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že vyjadrenie znalkyne zo dňa 25.3.2023 bolo doručené právnemu
zástupcovi odvolateľky spolu s prílohami dňa 5.4.2023 s tým, že k vyjadreniu znalkyne má možnosť
sa vyjadriť v lehote 10 dní. Ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu a zo zápisnice z pojednávania

zo dňa 9.6.2023, žiadna zo sporových strán sa v súdom určenej lehote (ani neskôr) k vyjadreniu
znalkyne nevyjadrila. Zo strany žalobkyne nezazneli ani v priebehu konania na súde prvej inštancie,
ani v rámci jej odvolania žiadne argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vysvetlenie znalkyne
k jej znaleckému posudku č. 2/2022 a jeho doplneniu č. 1. Odvolací súd sa podrobne oboznámil
s predmetným vyjadrením znalkyne zo dňa 25.3.2023 a obdobne ako súd prvej inštancie konštatuje, že

znalkyňa sa svojim vyjadrením vysporiadala so všetkými námietkami, ktoré žalobkyňa zopakovala aj vo
svojom odvolaní (ohodnotenie elektrickej prípojky vzduchom, ohodnotenie prípojky vody a vodomernej
šachty, ocenenie oplotenia patriaceho vlastníkovi pozemku, ocenenie tehlového muriva, ohodnotenie
podlahového vykurovania, koeficient polohovej diferenciácie), pričom vysvetlenia znalkyne k jednotlivým
namietaným skutočnostiam neboli z obsahového hľadiska stranami sporu v konaní pred súdom prvej
inštancie relevantnou argumentáciou spochybnené ani vyvrátené. Odvolací súd v zhode so súdom prvej

inštanciepretopovažovalzáveryznaleckéhoposudkuzadostatočnepresvedčivéaurčitéanemaldôvod
ich spochybňovať.

15. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že v súdnom spise sa nachádzajú prehľady cien nehnuteľností
v predmetnej lokalite, medzi ktorými je aj dokončený rodinný dom s pozemkom v obci D. za cenu

94.999,- eur, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že predmetné ponuky realitných
kancelárií predložené v konaní žalovaným (č. l. 135 - 137) sú z obdobia roku 2020. Podľa ustálenej
súdnej praxe sa pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM vychádza zo stavu veci ku dňu
zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k ich vyporiadaniu (do pozornosti napr. R 2/70, R
42/1972, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/174/2012, 7MCdo/1/2011). S poukazom na závery vyjadrené v

uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/53/2019 odvolací súd k námietke, že súd mal vychádzať z posudku znalca
H. B. L. č. 15/2020 zdôrazňuje, že pokiaľ pri určovaní ceny nehnuteľností by sa malo vychádzať zo
záverov takmer trojročného znaleckého posudku, takýto znalecký posudok už nie je možné považovať
za aktuálny pre účely určovania ceny prejednávaných nehnuteľností v čase vyporiadania BSM. Súd
prvej inštancie preto správne vychádzal zo znaleckého posudku č. 2/2022 znalkyne H. I. K. v znení

jeho doplnenia č. 1. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala zo stavebno-technického
stavu nehnuteľností ku dňu zániku BSM a z hodnoty ku dňu vypracovania posudku. Tento znalecký
posudok vypracovala za súčinnosti strán sporu, pričom zo záverov tohto znaleckého posudku nesporne
vyplynulo, že technické vyhotovenie stavby je uvažované k termínu právoplatnosti rozvodu bývalých
manželov, východisková hodnota stavieb, technická hodnota stavieb a technický stav stavby k termínu

vyporiadania. Žalobkyňa po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku č. 2/2022 v znení jeho
doplnenia č. 1, ako aj s vyjadrením znalkyne k jej námietkam voči znaleckému posudku nenavrhla
ani nepredložila žiadne ďalšie dôkazy, skutkové tvrdenia alebo odborné stanoviská, ktoré by závery
vyplývajúce z predmetného znaleckého posudku spochybnili, iba poukázala na pôvodne predložený
posudok H. L., ktorý súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené závery najvyšších súdnych

autorít nemohol považovať za aktuálny.

16. Žalobkyňa v odvolaní namieta aj záver súdu prvej inštancie o tom, že ku dňu uzavretia manželstva
disponoval žalovaný sumou 321.341,18 Sk (10.667,-eur), ktoré boli vložené do stavby spoločnej
nehnuteľnosti, čo súd zohľadnil vo vyporiadaní BSM. Podľa žalobkyne žalovaný nepreukázal, že túto

sumuskutočnevložildospoločnejnehnuteľnosti,pričomsamotnáskutočnosť,žežalobkyňatototvrdenie
žalovaného nepoprela nemôže postačovať na to, aby sa považovalo za preukázané. Poukázala pritom
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019. Zároveň tvrdí, že toto
tvrdenie poprela už tým, že žalovanému ponúkla na vzájomné vyrovnanie sumu 35.000,- eur.

17. Podľa § 151 CSP (1) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť

o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

19. Odvolací súd k tejto námietke žalobkyne uvádza, že na tento prípad nie je žalobkyňou odkazované
rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 246/2019 bez ďalšieho aplikovateľné, a to pre odlišnú skutkovúa právnu situáciu. Ústavný súd totiž právny záver, podľa ktorého „súd nemôže vyvodzovať právne
účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný
zanedbal svoju povinnosť tvrdenia“, vyslovil za situácie, kedy žalobca uplatnený nárok nepodporil nie

len dôkazmi, ale ani relevantnými skutkovými tvrdeniami, pričom sa domáhal priznania uplatneného
nároku len na základe úplnej procesnej pasivity žalovanej. V predmetnej veci však žalovaný už vo
svojom prvom vyjadrení k žalobe uviedol podstatné skutkové tvrdenie ohľadne prostriedkov v jeho
výlučnom vlastníctve, ktoré mal už pred uzatvorením manželstva na označenom osobnom účte, a ktoré
použil na nadobudnutie vecí patriacich do BSM. K tomuto skutkovému tvrdeniu predložil ako listinný

dôkaz aj výpis z účtu vedeného vo VÚB a. s. v tvare IBAN: K. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX. Bolo vecou žalobkyne toto jednoznačné tvrdenie žalovaného poprieť (procesný útok žalobkyne).
Žalobkyňa napriek tomu, že v priebehu celého konania bola zastúpená právnym zástupcom a aktívne
realizovala svoje procesné práva, túto konkrétnu časť tvrdení žalovaného nepoprela ani nespochybnila.
Na uvedenom závere nič nemení ani to, že žalobkyňa ponúkla žalovanému na vyrovnanie sumu
zjavne nezohľadňujúcu ním uplatnený nárok na náhradu prostriedkov, ktoré zo svojho vynaložil na

spoločný majetok. Popretie skutkových tvrdení protistrany totiž, aj podľa názorov právnej doktríny, musí
byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný
nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení
protistrany môže mať podobu a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé
a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, b) iba

predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, c) iba vyhlásenia,
že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé (Tomašovič, M. in Števček, M., Ficová,
S., Baricová, a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 620). Návrh
na vyplatenie sumy 35.000,- eur žalovanému v sebe neobsahuje žiadne výslovné skutkové tvrdenie
týkajúce sa prostriedkov, o ktorých žalovaný tvrdí, že ich zo svojho vynaložil na spoločný majetok,

ani neprináša žiadne skutkové tvrdenie ohľadne prostriedkov, ktoré mal žalovaný zo svojho vynaložiť
na spoločný majetok. Tým bol vytvorený priestor pre právnu domnienku vyplývajúcu z § 151 CSP
o nespornosti tohto tvrdenia žalovaného. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie
nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový
stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná

pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (Tomašovič, M. in Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 620).

20. Z hľadiska odvolacieho súdu je podstatným aj to, že popretie skutkového tvrdenia protistrany je
prostriedkom procesného útoku (§ 149), vo vzťahu ku ktorému platí zákonná koncentrácia konania podľa

§ 154 CSP. Pokiaľ teda žalobkyňa, ako to vyplýva z doposiaľ uvedeného, poprela skutkové tvrdenie
žalovaného o vynaložení vlastných prostriedkov na spoločný majetok až v rámci odvolania, a to bez
toho, aby tvrdila a preukázala danosť niektorého z dôvodov podľa § 366 CSP, ide o neprípustnú novotu
v konaní a odvolací súd sa uvedeným tvrdením už v rámci odvolacieho konania ďalej zaoberať nemohol.

21. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že obsah odvolania žalobkyne nebol spôsobilý
spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu a z hľadiska
odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne a právne správne potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil,

že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Odvolací súd pritom poukazuje na skutočnosť, že
súdená vec má povahu iudicium duplex, t. j. ide o konanie, v ktorom majú strany sporu tak postavenie
žalobcu ako aj postavenie žalovaného, ktorá skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby je
uplatnené i právo žalovaného subjektu na vyporiadanie BSM súdom, nielen právo žalobcu. Na doplnenie
tejto úvahy odvolací súd, vychádzajúc z požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia o trovách

konania (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 266/2022 zo dňa 23. júna 2022),
uvádza, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM v danom prípade vyjadruje čiastočný úspech aj neúspech
každej zo strán sporu, a to v zásade v porovnateľnej miere. Žalobkyňa ani žalovaný neboli úspešní čo
do požadovanej výšky vyrovnacieho podielu, žalobkyňa bola úspešná pokiaľ ide o priznanie spornejnehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a žalovaný vo vzťahu k náhrade ním vynaložených vlastných
prostriedkov na spoločný majetok. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je preto nemožné hovoriť o
špecifickom,matematickyvyjadriteľnomúspechutejktorejstranyvspore.Odvolacísúd,berúc do úvahy

jednak povahu sporu o vyporiadanie BSM, kde súd nie je v otázke vyporiadania BSM viazaný
návrhmi strán sporu, v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov s prihliadnutím na princíp
všeobecnej spravodlivosti rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

23. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).